#miesto_oblast_28# Básne Obraz Ĺeny v prĂłzach BoĹeny SlanĹíkovej Timravy
enské postavy v dielach B. S. Timravy sĹ rozdelené do troch základnĹźch skupín :
- kladné, - záporné, - autobiografické.
PriĹom aj keď je postava kladná autorka jej pripisuje aj niektoré záporné vlastnosti a naopak ak je postava záporná pripisuje jej aj kladné vlastnosti.
Odrzkadluje sa to napríklad v diele Hrdinovia, kde väĹina Ĺien trpí pre vojnu (Matejovie, Demáková), ale niektoré Ĺeny sa teia, ako napríklad Zuza Pekovka, ktorá cíti urĹité zadosuĹinenie, keď na vojne umiera jej bĹźvalĹź milĹź, Ďurko, ktorĹź ju opustil kvôli Anke Matejovie, a teí sa, Ĺe jej muĹ Pažo zostáva doma (hrbáĹ).
Do zápornĹźch ĹenskĹźch postáv patrí aj postava AnĹe-Zmije, ktorej charakter je znaĹne rozpornĹź, vnĹtri je citlivá a neĹná, ale osobné neastie ju robí navonok zádrapĹivou a zlou. Vánivo tĹĹi po láske a po vlastnej rodine, ale zmrzaĹenej jej zostáva len tĹĹba a bôž z radosti inĹźch a z vlastného Ĺdelu.
Podobne ako v diele Vežké astie, kde opisuje JĂłzu JakuboviĹovĹ ako bezoĹivĹ, pretoĹe povie kaĹdému do oĹĹ aj to najnepríjemnejie pravdu Ĺo pramení z jej vnĹtornej bolesti z neopätovanej lásky.
Tretí typ postáv tvoria autobiografické postavy, kde sa autorka opisuje ako vnímavá a citlivá osoba, ktorá sa aĹko podrobuje malometiackym spoloĹenskĹźm konvenciám a má odvahu o vetkom premĹźža a vetko samostatne posudzova. Uvedomuje si, Ĺe vlastne u nikoho nenala pochopenie, vetkĹźm je cudzia.
V diele Vetko za národ vystupuje pod menom Viera JavorĹíková, si s odstupom Ĺasu premieta svoju mlados a od nej vlastnĹ cestu k literatĹre, ktorĹź tak vĹźznamne poznamenali osudy samej spisovatežky. Johann Wolfgang Goethe
Divá ruĹa
Videl chlapec ruĹu rás, divĹ ruĹu v stráni krásou rána plápola; beĹal rĹźchlo, chcel je ma, i keď krása raní. RuĹa, ruĹa, ruĹiĹka, divá ruĹa v stráni !
"Odtrhnem a, ruĹa, tam, ruĹa z pustej stráne !" - Ja a, chlapĹe, popichám, Ĺe ma chce ma veĹne sám: nie som na trhanie ! RuĹa, ruĹa, ruĹiĹka, divá ruĹa v stráni !
A ten divoch ruĹiĹku, ruĹu strhol v stráni; pichla ho nie troíĹku, aĹ má malĹ duiĹku, daromne sa bráni. RuĹa, ruĹa, ruĹiĹka, divá ruĹa v stráni ! Ján HollĹź - Svatopluk
Tam dvakrát v roce ĹnĹ, ano, místami nekdy i trikrát; nekde aniĹ nesejĹ, sama od seba rĹźĹa vyrostá. Tam zlata, stríbra, drahĹźch kameňou sa i tožko nachádzá, kožko rĹźdzeho u nás po brehoch rék písku je vídat; vak takové si u nich nevíma poklady nikto: neb naĹo tam poklad, kde mejĹ, Ĺo potreba vecko. Tam žud vežmi dobrĹź, dokonalĹź, míru milovník, ke vemu spĂłsobnĹź, v kaĹdej umelosti prebehlĹź, žud krotkĹź a tichĹź, ĹedrĹź nad míru ku hosom. NeĹ preĹo z tak slávnej sa odebrali vlasti, Ĺo tožkĹ zavdalo prileĹitos, by nové pohledávali bydla? Pavol Országh Hviezdoslav : Pozdrav
Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej due pozdravujem vás! Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí, zrak jeho urknul, zmámila loĹ, ohluila presila: vy k Ĺitiu privediete zas, vy vzkriesite, vy zotavíte, z jatrivĹźch vylieĹite rán, v opravdu priamom, bratskom cite otvoriac lono dokorán, a srdeĹnos kde odveká, kde nikdy nevyspela zrada, bez dotazu, kto on, Ĺo hžadá, na lono to, hža, v objem sladkĹź ramenom láskyplnej matky pritĹliac verne Ĺloveka...
Pavol Országh - Hviezdoslav Krvavé sonety
- A keď sa toto peklo vyvzteká, Ĺi ozaj nastĹpi zmier, pokoj neba? Nanávis ovládze-li sama seba, z nástrahy zrodí-li sa bezpeka
a pravda sadne za stôl odveká? Bude-li právo vetkĹźch právom? Chleba hoj vetkĹźm? Nebude pĹt, zbraní treba? Čes bude práci, tvári Ĺloveka?
Ten kĹpež krvi splynie oĹistením? Milosrdenstva zneĹnie obrazom sebeckos? PĹźcha skrotne pokorením? Trojica lásky svitne príkazom...? Alebo beda, beda - premoĹenĹźm? A menom pomsty beda - víazom? Samo ChalĹpka - Mor ho!
Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia, ponad vysoké hory,ponad rovné polia; preleteli cez Dunaj, cez tĹ íru vodu, sadli tam za pomedzím slovenského rodu.
Duní Dunaj a luna za lunou sa valí; nad ním svieti pevnĹź hrad na vysokom brali. Pod tĹźm hradom Riman-cár zastal si táborom: belia sa rady iatrov ďalekĹźm priestorom. Pokraj tábora sedí cár na zlatom stolci; okol neho cárska stráĹ, tuhí to paholci; a pred cárom druĹina neveliká stojí: sĹ to cudzí víazi, kaĹdĹź v jasnej zbroji. Pobelavé kaderie ije im otáĹa, modré ich oĹi bystro v okol si páĹa. Rastom sĹ ako jedle, pevní - ani skala: zdalo by sa ti, Ĺe ich jedna mater mala.
A ty, mor ho! - hoj, mor ho! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu; a Ĺo i tam duu dá v tom boji divokom: Mor ty len, a vož neby, ako by otrokom. Ivan Krasko : Otcova roža
PokojnĹź veĹer na vÄ ky padal, na sivé polia. V poslednom lĹĹi starootcovská horela roža. Z cudziny tulák kroĹil som na ňu bázlivou nohou. Slnko jak koráb v krvavĹźch vodách plá pod oblohou.
Strnite suché na vlhkĹźch hrudách pod nohou praská. Zdá sa, Ĺe ktosi vedža mňa kráĹa - na Ĺele vráska, v láskavom oku jakoby krotká vĹźĹitka nemá: - preĹo si nechal otcovskĹ pôdu ? Obrancu nemá !
CelĹź deň slnko, predsa je vlhká otcovská roža. Stáletia tiekli poddanĹźch slzy na nae polia, stáletia tiekli - nemôĹ by suchá poddanĹźch roža, darmo ich suí ohnivé slnko, dnes ete bolia.
Z cudziny tulák pod hrukou stál som zotletou spola. PoddanĹźch krvou napitá pôda domov má volá... A v srdci stony robotnĹźch otcov zreli mi v semä... VyklíĹia ete zubále draĹie z poddanĹźch zeme ? Ivan Krasko : UĹ je pozde...
UĹ je pozde, nepamätá - ! nad horami vrcholí vežkĹź mesiac, nemĹź, bledĹź, obliĹaj sa mÄ tvoly;
riedke mráĹky tiahnu nebom, kryjĹ mesiac závoji; tiene blĹdia sinĹźm požom, pokoj Ĺuí po chvoji;
niekde v diažke hlásnik trĹbi pozdnĹ noĹnĹ hodinu, ozveny sa dute vlnia, aĹ kdes' v tichu vyhynĹ - :
zrovna, zrovna jako vtedy !... ...Mesiac padá za hory - a ty nejde dokonĹi tie zapoĹaté hovory - - - - - - - - - - - - - - - - - UĹ je pozde, nepamätá - ! Jan Neruda
Jak lvové bijem o mĹíĹe
Jak lvové bijem o mĹíĹe, jak lvové v kleci jatí, my bychom vzhĹhu k nebesĹm a jsme zde Zemí spjatí.
Nám zdá se, s zvězd Ĺe vane hlas: "NuĹ pojďte, páni, blíĹe, je trochu blíĹe, hrdobci, jimĹ hrouda nohy víĹe!"
My pĹijedem! Odpus, matiĹko, jiĹ jsi nám, Země, malá, my blesk k mylénkám spĹaháme a noha parou cválá.
My pĹijdem! Duch ná roste v vĹź a tepny touhou bijí, zminiĹní touhou po světech div srdce nerozbijí!
My pĹijdem blíĹ, my pĹijdem blíĹ, my světĹ doĹijeme, my bijem o mĹíĹ, ducha lvi, a my ji rozbijeme! Jan Neruda
Knihy verĹ AĹ umĹu, pĹátelé, kéĹ je to dnes
AĹ umĹu, pĹátelé, kéĹ je to dnes, ach pohĹbete mne někam v temnĹź les, kde edé ero v najjasnejí den, kde chlad a chlad je v najsparneím létě, kam slunce padá hravĹźm pruhem jen, kde v mechu najdrobnejí zvonek květe, kde zĹídka jen si ptáĹe zavzlyká ne píseň víc, spí bolné varování, a kam se z lidstva jenom utíká to astné a němé milování. Sám, sám jsem Ĺivotem jak lesem el, o těstí, lásce měl jsem jenom sen, a píseň pěl jsem ve stesku si jen, - ráb bych i mrtev o samotě dlel! Ján Kollár - Slávy dcéra
PĹedzpěv
Aj, zde leĹí zem ta, pĹed okem mĹźm slzy ronícím, někdy kolébka, nyní národu mého rakev. StĹj, noho! posvátna místa jsou, kamkoli kráĹí, k obloze, Tatry synĹ, vznes se, vyvĹźe pohled, neb radeji k velikému pĹichyl tomu tam se dubisku, jenĹ vzdoruje zhoudnĹźm aĹ dosaváde ĹasĹm. Vak Ĺasu ten horí je Ĺlověk, jenĹ berlu Ĺeleznou v tech krajích na tvou, Slávie, iji chopil.
Zála
MlĹím, váham. Rázem rukou v ňadra sáhnu, srdce vyrvu, na dvě rozlomím: "Na," Ĺku, "jednu vlasti pĹlku, druhou Míne."
Labe, Rén, Vltava
NepĹipisuj svaté jméno vlasti kraji tomu, v kterém bydlíme, pravou vlast jen v srdci nosíme, tuto nelze bíti ani krásti;
Dunaj
Co z nás Slávu bude o sto rokĹ? CoĹe bude z celé Evropy? Slávsky Ĺivot na vzor potopy rozíĹi svĹźch vudy meze krokĹ; Krvavé sonety A národ oboril sa na národ
A národ oboril sa na národ s Ĺmyslom vraĹdy, s besom skaziteža. Kres spráskal puiek, zahrmeli delá. zem stone, pití vzduch, rvĹ vlny vôd, kde bleskom kmitla hrozná Astarot.
A jak Ĺne posta zboĹia líha zrelá pod kosou, radom vážajĹ sa telá; v cveng abiel pžachce Ĺerstvej krvi brod ... Tak vo víchrici totej ukrutenstva, nímĹ ani tiger dravie nezĹri, zapdá nie vzlek: vĹźkvet ĹloveĹenstva, Ĺivota rados smrtnej do chmĹry, v prach purpur vežudského dôstojenstva, v sutiny jasnĹź palác kultĹry!...