GRAMATICKÉ TERMÍNY, SKRATKY A ZNA KY:
samohl. - samohláska
spol. - spoluhláska
substantívum, subst. - podstatné meno
adjektívum, adj. - prídavné meno
deklinácia - skloHovanie
maskulínum, m. - mu~skĹĽ rod
feminínum, f. - ~enskĹĽ rod
neutrum, n. - strednĹĽ rod
m. / f. - mu~skĹĽ alebo ~enskĹĽ rod
singulár, sg. - jednotné %0Ĺ„íslo
plurál, pl. - mno~né %0Ĺ„íslo
nominatív, nom. - 1. pád (kto? %0Ĺ„o?)
genitív, gen. - 2. pád ((z) koho? (z) %0Ĺ„oho?)
datív, dat. - 3. pád (komu? %0Ĺ„omu?)
akuzatív, ak. - 4. pád (koho? %0Ĺ„o?)
ablatív, abl. - 6. pád ((o) kom? (o) %0Ĺ„om? + (s) kĹĽm? (s) %0Ĺ„ím?)
neskl. - nesklonné
komp. - komparatív
sup. - superlatív
konjugácia - %0Ĺ„asovanie
verbum - sloveso
indikatív, ind. - oznamovací spôsob
infinitív, inf. - neur%0Ĺ„itok
pasívum, pass. - trpnĹĽ rod
aktívum, act. - %0Ĺ„innĹĽ rod
prézent, praes. - prítomnĹĽ %0Ĺ„as
perfektum, perf. - minulĹĽ %0Ĺ„as (dokonavĹĽ)
al. - alebo
predl. - predlo~ka
< > - v zátvorkách uvádzame prepis vĹĽslovnosti
z toho vyplĹĽva, to znamená
GRAMATICKĹ» ÚVOD
VĹĽslovnose
PôvodnĹ› vĹĽslovnose latinského jazyka rekonatruujeme jednak pod>a prác a správ
rímskych gramatikov, ale aj na základe tvarov slov, ktoré alebo boli prebraté do cudzích
jazykov z latin%0Ĺ„iny alebo ich z cudzích jazykov prebrala latin%0Ĺ„ina. Dnes sa u niektorĹĽch
národov stretávame s tendenciou prispôsobovania vĹĽslovnosti latin%0Ĺ„iny svojmu národnému
jazyku. Objavili sa aj snahy zaviese medzinárodne platnĹ› vĹĽslovnose latin%0Ĺ„iny. Naaa
vĹĽslovnose (podobne %0Ĺ„eská, po>ská) sa pridU~a stredovekej tradície a je nepôvodná. Pri
vĹĽslovnosti latinskĹĽch hlások sa oproti sloven%0Ĺ„ine stretávame s tĹĽmito odlianoseami:
Samohlásky:
" samohláska -i- sa v postavení na za%0Ĺ„iatku slova alebo medzi dvoma samohláskami vyslo-
"
vuje ako -j- a v biologickej terminolĂłgii sa %0Ĺ„asto aj píae ako j: ianthinus
fia-
lovĹĽ, maior vä%0Ĺ„aí, jkglns (pôvodne iuglns) orech
" latinské dvojhlásky -ae- a -oe- sa vyslovujĹ› ako slovenské -é-: aets <étás> vek, oesop-
"
hagus <ézofagus> pa~erák. Ak treba skupinu vyslovie oddelene, druhá samohláska je
ozna%0Ĺ„ená %0Ĺ„iarkou alebo dvoma bodkami: ër <áér> vzduch
Spoluhlásky:
" spoluhlásku -c- vyslovujeme:
"
1) spravidla ako -k-: caput hlava , color farba, cutis ko~a.
2) ak po nej nasledujĹ› samohlásky e, i, y, a dvojhlásky ae, oe, tak -c- vyslovíme ako -c-
napr.: cervix krk, incisiM rez, incízia, lymphocytus
miazgová bunka, caepa cibu>a, coeptus za%0Ĺ„iatok
" spoluhlásku -s- %0Ĺ„ítame ako slovenské -z- vtedy,
"
1) ak stojí medzi dvoma samohláskami nsus nos
2) ak stojí medzi samohláskou a spoluhláskou m, n, r, l: pulsus pulz, insula
ostrov, ostrov%0Ĺ„ek, incisura zárez
" spojenia -di-, -ti-, -ni-, -li- a -de-, -te-, -ne-, -le- vyslovujeme v latin%0Ĺ„ine v~dy tvrdo: digi-
"
tus prst, tilia lipa , n%2Ĺ‚dus hniezdo, l%2Ĺ‚nea %0Ĺ„iara, dns
zub , tendM a>acha, nervus nerv , lepus zajac
" skupina -ti- sa %0Ĺ„íta:
"
1) v prípade ~e po nej nasleduje samohláska alebo dvojhláska ako -ci-, substan-ti+a
(ti+samohl.) hmota, gen. sg. substan-ti-ae (ti+dvojhláska)
hmoty
2) toto pravidlo neplatí a -ti- sa %0Ĺ„íta ako -ti, ak je pred spojením -ti- + samohláska resp.
dvojhláska spoluhláska s, t alebo x, -: mi-x-ti+M (ti+ samohláska !ale pre tĹĽm je x)
zmes, o-s-ti+um (ti+ samohláska !ale pre tĹĽm je s) Ĺ›stie
" skupinu -qu- %0Ĺ„ítame ako -kv- : aqua voda
"
" skupinu -ngu- %0Ĺ„ítame ako -ngv- : lingua jazyk
"
" skupinu -ph- %0Ĺ„ítame ako -f- : phylum kmeH
"
" skupinu -th- %0Ĺ„ítame ako -t- : orthoptera rovnokrídlovce
"
" skupinu -rh- %0Ĺ„ítame ako -r- : rh%2Ĺ‚nocerMs nosoro~ec
"
V`EOBECNÉ POZNÁMKY K LATINSKÉMU SUBSTANTÍVU
Pri latinskom substantíve rozliaujeme podobne ako v sloven%0Ĺ„ine, kategĂłriu gramatického
rodu (mu~skĹĽ, ~enskĹĽ, strednĹĽ), %0Ĺ„ísla (jednotné a mno~né) a pádu. Latin%0Ĺ„ina má aese pádov.
PrvĹĽch päe pádov v latin%0Ĺ„ine funk%0Ĺ„ne zodpovedá sĹ›stave slovenskĹĽch pádov (vokatív sa
v latin%0Ĺ„ine zvy%0Ĺ„ajne zhoduje s tvarom nominatívu, podobne ako v sloven%0Ĺ„ine má oslovovaciu
funkciu; v biologickej terminolĂłgii je zriedkavĹĽ, a preto nebudeme ho uvádzae). PoslednĹĽm
pádom je ablatív, ktorĹĽ plní funkciu slovenského lokálu aj inatrumentálu.
V slovníku sa pri substantíve v~dy uvádza:
príklad
1) základnĹĽ tvar, ktorĹĽm je HERBA
nom. sg.
2) tvar koncovky gen. sg. - pri- AE
rauje substantívum k prísluanej
deklinácii
3) skratka rodu substantíva F
V latin%0Ĺ„ine rozoznávame päe deklinácií, pri%0Ĺ„om pre ka~dĹ› z nich je typická len jedna
koncovka v gen. sg.:
I. deklinácia -ae
II. deklinácia -%2Ĺ‚
III. deklinácia -is
IV. deklinácia -ks
V. deklinácia -%2Ĺ‚
SkloHujeme tak, ~e k základu substantíva (základ substantíva dostaneme tak, ~e od ge-
nitívneho tvaru slova oddelíme genitívnu koncovku) pridávame pádové koncovky príslua-
nej deklinácie.
nom. sg. HERBA gen. sg. HERBAE základ je HERB
Preh>ad latinskĹĽch deklinácií:
deklinácia I. II. III. IV. V.
F F F
rod M M M
N N N
zakon%0Ĺ„enie -a rôzne bez -s
v nom. sg. -us/-er oh>adu -us
-um na rod -k
zakon%0Ĺ„enie -ae -is, spolo%0Ĺ„né -e%2Ĺ‚
v gen. sg. -%2Ĺ‚ pre vaetky -ks
rody1
tematickĹĽ A O spoluhláska/ I U E
príznak
vzor herba, ae, f. oculus, %2Ĺ‚, m. homM, inis, m. snsus,ks,m. specis, %2Ĺ‚,
Mvum, %2Ĺ‚, n. rad%2Ĺ‚x, icis, f. genk, ks, n. f.
nMmen, inis, n.
1
Pri tretej deklinácii sa %0Ĺ„asto pri tvare genitívnej koncovky uvádza viacero hlások, %0Ĺ„o mô~e vytvárae dojem, ~e
ide o rozli%0Ĺ„né obmeny koncovky -is. Podrobnejaie problematiku vysvetlíme pri substantívach III. deklinácie
V`EOBECNÉ POZNÁMKY K LATINSKÉMU SLOVESU
Pri latinskom slovese rozoznávame gramatickĹ› kategĂłriu osoby (1, 2 a 3), %0Ĺ„ísla (jednotné
a mno~né), spôsobu (oznamovací, spojovací a rozkazovací), rodu (%0Ĺ„innĹĽ - aktívum a trpnĹĽ -
pasívum) a %0Ĺ„asu (be~ne sa pou~ívajĹ› atyri slovesné %0Ĺ„asy: prítomnĹĽ, minulĹĽ dokonavĹĽ, minulĹĽ
nedokonavĹĽ a budĹ›ci). Slovesá sa delia do atyroch konjuga%0Ĺ„nĹĽch tried. Doká~eme ich
vzájomne odlíaie pod>a tvaru infinitívu prézenta aktíva, ktorĹĽ je sĹ›%0Ĺ„aseou slovníkového hesla
slovesa. Úplné slovníkové heslo pri slovese pozostáva zo atyroch tvarov, (1 a 2 st:pec), pre
atudijné Ĺ›%0Ĺ„ely vaak posta%0Ĺ„uje pamätae si prvé dva tvary. (3 a 4 st:pec).
tvary príklad tvary príklad
1) tvar 1. os. sg. ind. praes. act AML 1) tvar 1. os. sg. ind. praes. act. AML
2) koncovka inf. praes. act. -RE 2) koncovka inf. praes. act. -RE
3) koncovka 1. os. sg. ind. perf. -V*
act. -TUM
4) koncovka supína
Sloveso %0Ĺ„asujeme tak, ~e k základu slovesa (ktorĹĽ získame, ak pri slovesách I., II. a IV.
konjugácie od tvaru infinitívu prézenta aktíva odtrhneme koncové -re a pri slovesách III.
konjugácie koncové -ere) pridávame osobné koncovky, ktoré sĹ› spolo%0Ĺ„né pre vaetky latinské
konjuga%0Ĺ„né typy. Aktívum a pasívum má svoje zvláatne koncovky. Pri slovesách I. a II. kon-
jugácie pridávame osobné koncovky priamo k základu. V III. konjugácii sa základ spravidla
kon%0Ĺ„í na spoluhlásku, a preto sa medzi základ a osobnĹ› koncovku vsĹ›va eate samohláska -i
a v 3. os. pl. -u. Pri IV. konjugácii pripojíme osobnĹ› koncovku priamo k základu vo vaetkĹĽch
tvaroch okrem 3. os. pl. kde eate pridáme samohlásku -u.
Pri preklade latinské pasívum v prítomnom %0Ĺ„ase neopisujeme pomocou slovesa bye
a particípia, napr.: je milovanĹĽ, ako je to v sloven%0Ĺ„ine, ale tvar s tĹĽmto vĹĽznamom vytvoríme
v latin%0Ĺ„ine jednou koncovkou. Treba si zapamätae, ~e pri trpnom rode na latinskom tvare slo-
vesa nemo~no na rozdiel od sloven%0Ĺ„iny rozoznae rod podmetu: amtur = je milovanĹĽ, á, é.
Preh>ad ohĹĽbacích prípon atyroch konjugácií a tvorby imperatívov:
OZNAMOVACÍ SPÔSOB
sg. aktívum pasívum pl. aktívum pasívum
1. -M -r 1. -mus -mur
2. -s -ris 2. -tis -min%2Ĺ‚
3. -t -tur 3. -nt -ntur
ROZKAZOVACÍ SPÔSOB
(LEN AKTÍVNE TVARY)
2. os. sg. %0Ĺ„istĹĽ základ/pri III. konjugácii koncovka -e
2. os. pl. -te
Preh>ad základnĹĽch tvarov atyroch konjugácií:
I. II. III.a III.b IV.
zápis lavM,re videM,re iungM,ere capiM,ere audiM,%2Ĺ‚re
1. os. sg. act. lav-M vide-M iung-M cap-i-M aud-i-M
milujem vidím spájam chytám po%0Ĺ„ujem
aktívny infinitív lav--re vid--re iung-e-re cap-e-re aud-%2Ĺ‚-re
milovae vidiee spájae chytae po%0Ĺ„ue
Wyszukiwarka