autor: Viktor Hundža 3.A 

     Pri úvahe na zadanú tému nechcem použiť slovník cudzích slov, učebnice a encyklopédie, ale 
chcem ju len precítiť. Určite existuje mnoho, mnoho definícii, názvov a poznatkov, ale ja chcem 
vychádzať len z hĺbky svojho vnútra a napísať svoj neovplyvnený názor.  
     Asociácie , ktoré spontánne vznikali pri slove "plebejský" mali významovo blízko ku slovám 
ako : starodávny, záhadný, prostý, ľudový, bez sebadôvery, nemajetný, slobodný. Slovo "národ" zase 
cítim ako skupinu ľudí s podobným zmýšľaním, zvykmi, kultúrou a územím.  
     Čo je malý národ? Chcem sa pozastaviť pri tejto zákaldnej otázke. Je vôbec táto kategória 
merateľná? Čo sa myslí malosťou - myslí sa tým rozloha? Počet obyvateľov? Surovinové bohatstvo? 
Alebo je to niekde na úplne opačnej strane a nezáleží na atribútoch spomenutých vyššie, pretože 
merané, aj keď v iných jednotkách, je i duchovné, historické bohatstvo, "charakter" národa a jeho 
čistota? Kedže zo zadania témy vyplýva, že malý národ je ponímaný z hľadiska fyzikálnych 
merných jednotiek (počet obyvateľov, rozloha, surovinové bohatstvo, ...), budem vychádzať z tohto 
faktu.  
     Slovensko - malá krajina rozlohou i s počtom obyvateľov, ale krásnou prírodou, dostatočne 
bohatými prírodnymi zdrojmi, bohatými tradíciami a vyspelou kultúrnou úrovňou. Dá sa povedať o 
takomto národe, že je malý? Rozhodne je nutné si povšímnúť, že za celé stáročia nebol útočný, 
rozpínavý a neuplatňoval násilie (Slováci boli predovšetkým roľníci). Možno sa mu dá vyčítať, že sa 
mu nepodarilo vždy ubrániť sa (slovanské kmene boli úspešné počas vpádu Avarov na naše územie v 
dobe Samovej ríše), ale celými dejinami sa tiahne živá iskra národnej sebaobhajoby (národné 
obrodenie cez bernolákovcov, štúrovcov, ale i mladšej generácie napr. A. Hlinka, M.R. Štefánik a i.). 
 
     Z doterajšej nite úvahy vyplýva, že nie je možné povedať o národe z malého územia, že je malý, 
tak ako sa nedá povedať o národe s veľkou rozlohou, že je veľký. Dnes mnoho ľudí cíti, že hodnoty 
života sa dostávajú do iných dimenzií a hodnota duchovna ma najvyššiu priečku. Ekonomické 
predpoklady majú pre dnešok do určitej miery zmysel v bežnom živote, ale pokiaľ sa nimi nahradia 
duchovné hodnoty, ekonomické strácajú svoj význam. Potom by platilo jednoduché pravidlo, že 
všetci bohatí sú štastní a veľkí. Ale viem, že to nefunguje. Bohatý je ten, kto je slobodný, hrdý a 
dôstojný. Preto by aj Slovák mal byť dôstojný a hrdý na to, kým je. Súčasťou veľkosti je i pokora - 
ako protipóĺ, ktorý vytvára dokonalú harmóniu. Je pravda, že sa národy začali vyvíjať približne v 
rovnakom čase, ale každý národ mal svoj vlastný cieľ a dosiahol to, čo chcel. Aj Slováci majú len to, 
čo potrebujú a po čom vždy túžili, aj keď si je to zložité v súčasnosti uvedomiť. Preto nevidím 
žiadny dôvod, prečo by mal byť náš národ niekomu podriadený.  
     Pre káždý národ je iba pozdvihovanie vlastnej kultúry pokrokom. Vzostup má byť vo všetkom a 
musí byť vždy na vlastnej pôde a z nej vychádzať. Pokrok nie je preberanie, ani vypožičanie cudzích 
vecí. Je to obsiahnuté v samotnom slove. Vypožičané, alebo prevzaté nie je vlastníctvom národa. To 
isté platí pre jednotlivca. Tak ako je jedinečný každý človek a má svoju cestu, ktorá môže byť na 
určitom úseku spoločnou s niekým iným, ale potom sa opäť stáva jedinečnou. To isté platí aj pre 
všetky národy. Ľudia sa v dejinách už poučili zo smutných skúseností, keď darovali svoju vlastnú 
kultúru iným národom a potom museli zažiť jej úpadok. Mnohé domorodé národy vyhynuli pod 
tlakom cudzej kultúry. Alebo napríklad, keď si skúsime predstaviť Japoncov alebo Indiánov s 
cylindrom na hlave - vidíme karikatúry európskej kultúry. Tak isto ako keby mala nejaká Európanka 
nosiť kroj afrického kmeňa. Umenie cítiť a rozvíjať pravé národné tradície a hodnoty, zveľadovať a 
rozmnožovať darované bohatstvo je zárukou k vzostupu. Možno medzi toto umenie patrí i schopnosť 
nájsť, odlíšiť a podporiť tých jedincov, ktorí sú súčasťou hodnôt národa. Žiaľ práve v tejto rovine je 
podľa mňa chaos a neporiadok.  
     Malý národ nemusí byť plebejský. Závisí to však od jeho odvahy a schopnosti sebaobhajoby v 
spoločenstvách národov. 

"Musí byť malý národ plebejský?"  

(Aké ponaučenie pre dnešné dejiny vidím v slovenských dejinách.) 

 

Strona 1 z 1

Hundza

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/dejepis/prace/hundza.html