1
Výhody slnečného žiarenia:
- je ľahko dostupným obnoviteľným zdrojom energie
(nie je potrebná ťažba, je zadarmo)
- jeho využívanie nezaťažuje životné prostredie
- rovnomernejšie rozloženie v porovnaní so svetovými zásobami tradičných a
vyčerpateľných palív, akými sú ropa, uhlie, zemný plyn.
Nevýhody:
- mnohonásobne nižšia koncentrácia energie, spôsobená pomerne nízkou
účinnosťou premeny energie
(na 1 MW fotovolt. elektrárne je potrebných cca 2-3 ha
pôdy)
. Aj preto nemožno zatiaľ na základe doterajších poznatkov považovať
slnečnú energiu za rovnocennú náhradu fosílnych zdrojov.
- nestála disponibilnosť
5.2 Možnosti využitia slnečného žiarenia na energetické
účely
Výhody a nevýhody využívania slnečného žiarenia
2
Existuje niekoľko princípov premeny
slnečnej energie
na inú formu energie,
najčastejšie je to premena na:
1) elektrickú energiu
a) priamou formou
- princíp spočíva vo využití fotoelektrického javu vo
fotovoltických článkoch
,
ktoré priamo premieňajú slnečnú energiu na energiu elektrickú
b) nepriamou formou
- princíp spočíva v premene energie Slnka na tepelnú energiu a následnú
premenu pomocou vhodných zariadení
(solárno-termických)
na elektrickú
energiu
- účinnosť nepriamej premeny slnečnej energie je vyššia ako pri
fotovoltických systémoch, takže môžeme dosahovať vyššie výkony na
jednotku plochy slnečnej elektrárne.
2) tepelnú energiu
- premena energie Slnka na tepelnú energiu pomocou
kolektorov
(kvapalinové, vzduchové)
Princípy premeny slnečnej energie na inú formu
3
5.2.1 Premena slnečnej energie na elektrickú priamou formou –
fotovoltické elektrárne
Fotovoltický (solárny) článok
je veľkoplošná polovodičová súčiastka, ktorá priamo
premieňa slnečnú energiu na energiu elektrickú pomocou
fotoelektrického javu.
Fotovoltické články majú mnoho uplatnení. Používajú sa na napájanie malých zariadení
(napr. kalkulačky, nabíjačky, svietidlá, ...), v kozmickom priemysle (umelé družice) a
taktiež vo veľkom sa začínajú využívať v energetickom priemysle.
4
Fotoelektrický jav – historický vývin
Prvými experimentami, pri ktorých bol pozorovaný fotoelektrický
jav sa zaoberal francúzský fyzik Becquerel od roku 1839.
Jeho FV článok bol založený na kovových elektródach ponorených
v elektrolyte. Pri ich vystavení slnečnému žiareniu pozoroval
zvýšenie napätia na nich.
- na ďalší vývoj FV technológie malo zásadný vplyv teoretické
objasnenie fotoelektrického javu Albertom Einsteinom v roku 1905
- pre technológiu moderných kremíkových článkov bola významným
objavom metóda výroby čistého monokryštálu kremíka, ktorú
vyvinul Poliak Jan Czochralski v roku 1916
http://www.eia.gov/kids/energy.cfm?page=tl_photovoltaic
- v roku 1877 Adams a Day, vyrobili prvý pevný fotovoltický článok zo selénu
- v roku 1883 Fritts vyrobil článok s účinnosťou 1 %.
5
Fotoelektrický jav – historický vývin
- v polovici 50. rokov 20. storočia sa odštartoval vývoj polovodičov. Hlavný prvok na výrobu
polovodičových materiálov je kremík, ktorý je na zemskom povrchu vo veľkom množstve.
- v roku 1954 vznikol prvý kremíkový (Si) fotovoltický panel s P-N prechodom a s
účinnosťou do 7 %
- prvé skutočné zdroje energie na princípe priamej premeny slnečnej energie na elektrickú
boli vyrobené až v rokoch 1955-58 a použité pre družice Sputnik a Avantgard
- komerčne sa FV články začali prvý krát používať ako zdroje energie pre miniatúrnu
elektroniku (kalkulačky, hodinky).
- silným impulzom pre rozvoj FV energetiky bola ropná kríza v Európe roku 1973 (po
arabsko-izraelskom konflikte), ktorá naštartovala proces efektívnejšej výroby a využitia
energetických zdrojov.
- veľmi intenzívne sa FV systémy rozvíjali v posledných rokoch, a to kvôli dotačným
programom, ktoré spôsobili veľký záujem investorov o túto oblasť výroby elektrickej
energie.
6
Princíp fotoelektrického javu
http://web.svf.stuba.sk/kat/FYZ/fyzika_ta_vola/skripta/other/opt_javy_polovodice.pdf
http://elektronika.yweb.sk/ele/text/ucivo/1/d/index.html
http://www.jajo.sk/diplomovka/diplomovka.htm
http://www.fizyka.wip.pcz.pl/docs/labs/elektrycznosc/E-19.pdf
(in Poland str. 5)
http://www.skrea.sk/index.php?id=812
Solárne články (v podstate veľkoplošné
polovodičové diódy) sa skladajú z dvoch
polovodičových (napr. kremíkových) vrstiev:
- horná vrstva kremíka je polovodič typu N
(vrstva záporne dotovaná fosfórom,
vodivosť sprostredkujú elektróny),
- dolná vrstva kremíka je polovodič typu P
(vrstva kladne dotovaná bórom, vodivosť
sprostredkujú tzv. diery).
- dopadom slnečného žiarenia na fotovoltický článok môže energia fotónu uvoľňovať elektróny
z ich väzieb v atómovej mriežke.
- uvoľnené elektróny sú potom voľné pohyblivé a na svojom pôvodnom mieste zanechajú
kladný náboj (dieru)
- vnútorné elektrické pole fotovoltického článku spôsobuje, že elektróny a diery sú priťahované
ku opačného smeru. Elektróny odchádzajú k vrchnému kontaktu a diery k spodnému kontaktu
(oblasť N sa nabíja záporne a oblasť P kladne).
- dôsledkom takto vzniknutej opačnej polarity vzniká medzi vrchnou a spodnou stranou rozdiel
potenciálu, ako elektrické napätie.
- uzavretím elektrického obvodu, začne spotrebičom pretekať elektrický prúd.
7
Volt-Ampérová charakteristika fotovoltického článku
- poskytuje základnú informáciu o činnosti fotovoltaického článku
- hraničné veličiny na volt-ampérovej charakteristike sú napätie naprázdno (
U
0C
) a prúd
nakrátko (
I
SC
)
- napätie naprázdno predstavuje maximálne napätie na článku, ktoré je možné dosiahnuť
v prípade, že k článku nie je pripojený žiadny spotrebič
- prúd nakrátko predstavuje maximálny prúd (skratový prúd), ktorý môže solárny článok
pri danej intenzite slnečného žiarenia dodávať
- FV modul nemá žiaden výkon ak je v stave naprázdno a nakrátko
- pre každý článok existuje na charakteristike pracovný bod (bod maximálneho výkonu
MPP), v ktorom je výkon najväčší, t.j. pri napätí
U
mp
a prúdu
I
mp
Príklad U-I a U-P charakteristiky fotovoltického článku
MPP
MPP
MPP
I
U
P
Výkon určitého fotovoltického článku
závisí na:
- ožiarení,
- teplote článku,
- spektre svetla.
8
Generovaný prúd fotovoltického článku je priamo úmerný od
intenzity slnečného žiarenia
,
čiže od množstva fotónov dopadajúcich na povrch článku.
Príklad U-I charakteristiky fotovoltického článku
pri zmene intenzity žiarenia
Príklad U-P charakteristiky fotovoltického článku
pri zmene intenzity žiarenia
http://www.pvresources.com/Introduction/SolarCells.aspx
9
Generované napätie článku je významne ovplyvňované
teplotou materiálu
.
So zvyšujúcou sa teplotou napätie značne klesá. Tento pokles je daný teplotným
koeficientom špecifickým pre každý materiál.
Príklad U-I charakteristiky fotovoltického článku
pri zmene teploty článku
Príklad U-P charakteristiky fotovoltického článku
pri zmene teploty článku
Pri dlhšie trvajúcej slnečnej intenzite alebo zhoršených podmienkach chladenia článku
(bezvetrie), kedy teplota vzduchu dosahuje 40 °C dochádza k zvýšeniu povrchovej teploty
až na 80 °C. Pri takto vysokých teplotách dochádza k zmene elektrických vlastností článku,
ktoré vedú k zníženiu zaťažovacej charakteristiky smerom k nižšiemu napätiu. Pokles
optimálneho napätia spôsobí zníženie dodávaného výkonu.
Pre FV články z kryštalického kremíku (c-Si) je pokles
U
OC
okolo 0,4 %/K a
pokles účinnosti
článkov je približne 0,5 %/K.
10
http://www.starpakgroup.com/?page_id=1889
http://solarwall.com/en/products/pvthermal/how-pvt-works.php
11
Účinnosť
FV článku je definovaná ako podiel maximálneho výkonu článku
v bode MPP a výkonu dopadajúcího slnečného žiareniu (
P
in
).
in
MPP
MPP
P
I
U
Účinnosti jednotlivých typov fotovoltických článkov
Spektrálne charakteristiky citlivosti FV článkov
http://www.pvpowerway.com/en/knowledge/photovoltaic.html
Nominálny výkon fotovoltických panelov
sa
udáva v jednotkách Watt peak (Wp). Jedná sa o
výkon solárneho panelu pri štandardizovanom
výkonnostnom teste - energetická hustota
žiarenia 1 000 W/m2, teplota 25°C a svetelné
spektrum (Air Mass 1,5) zodpovedajúce
slnečnému žiareniu pri prechode bezoblačnou
atmosférou zeme. Watt peak (Wp) je jednotka
špičkového výkonu solárneho panelu pri
ideálnych podmienkach, tzn. že sa jedná o
približný výkon panelu za bežného bezoblačného
letného dňa.
12
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/35/Best_Research-Cell_Efficiencies.png
Maximal solar cell efficiency - 44.0% with multiple-junction concentrated photovoltaics.
13
http://www.priklady.eu/sk/Fyzika/Kvantova-optika.alej
- žiarenie, ktoré spôsobí uvoľnenie elektrónu v polovodiči však nemôže byť ľubovoľné,
fotóny dopadajúceho žiarenia musia mať potrebnú energiu
- veľkosť potrebnej energie závisí od použitého polovodiča, pre
kremík
je potrebná energia
1,1 eV, čo odpovedá vlnovej dĺžke 1100 nm
- pre generovanie prúdu sa teda využijú iba fotóny s kratšou vlnovou dĺžkou, t.j. s väčšou
energiou
Citlivosť Si článku v porovnaní so spektrom AM 1,5
Využiteľné spektrum žiarenia pre články Si
h
≅ 6,626 . 10
-34
J.s (Plankova konštanta)
14
Problémy sérioparalelnej spolupráce fotovoltaických článkov
- kryštalické fotovoltaické články majú zvyčajne malý výkon, rádovo jednotky wattov
(1 - 2,5 W v závislosti od veľkosti a materiálu). A tiež ich napätie dosahuje veľmi
nízkych hodnôt, zvyčajne okolo 0,5 – 0,6 V.
- aby sme mohli prakticky využívať energiu z fotovoltaických článkov, je vhodné ich
spájať do skupín, do stringov
- jednotlivé články sa zvyknú spájať do série, niekedy aj paralelne, pre zvýšenie
prúdu
- vďaka automatizácii dnes tento proces prebieha priamo na výrobnej linke, bez
zásahu človeka.
Spájanie fotovoltaických článkov do väčších celkov
Pozn.:
- obvykle sú využívané FV panely s
výkonom 160-240 Wp.
- v ideánych podmienkach majú
panely výstupné jednosmerné
napätie cca 40 V a prúd cca 5 A.
15
Vo väčšine dnes vyrábaných panelov sa jednotlivé články spájajú
do série
.
- pri tomto zapojení je výstupné napätie súčtom napätí jednotlivých článkov, a prúd je taký
veľký ako je prúd generovaný v najslabšom článku série.
- je teda zrejmé, že ak nastane zatienenie jedného alebo viacerých článkov (napríklad
opadané lístie), tak celkový generovaný prúd v článku môže poklesnúť až na nulovú
hodnotu.
Sériové spájanie fotovoltických článkov
- takýmto situáciám sa dá predchádzať pomocou
premosťovacej (obtokovej-bypass) diódy
.
Tá sa pripojí paralelne k niekoľkým do série zapojeným článkom. Ak pri takomto zapojení
nastane zatienenie článku, tak prúd generovaný v nezatienených článkoch začne
pretekať obtokovou diódou.
Premosťovacia (obtoková) dióda pri sériovom zapojení článkov
16
- rovnaké solárne články však môžeme spájať aj paralelne, takže výstupné prúdy sa sčítajú
a výstupné napätie je rovné výstupnému napätiu jedného článku.
- nastáva však problém pri veľkých rozdieloch výstupných napätí jednotlivých článkov,
kedy medzi jednotlivými článkami môžu tiecť vyrovnávacie prúdy
- v prípade zatienenia článkov radených paralelne nachádzajú diódy taktiež uplatnenie,
pretože aj v tomto prípade zatienený článok pôsobí ako spotrebič.
[Hudák, J.: Diplomová práca. 2012. TU v Košiciach]
Paraleln
é spájanie fotovoltických článkov
http://www.pvpowerway.com/en/knowledge/modules.html
Chybné bunky v paneloch
pri termometrickom meraní
17
ELEKTROENERGETIKA, Vol.5, No.2, 2012 , Stanislav Ilenin, Fotovoltické elektrárne
18
Bypass diódy
19
V súčasnosti je najvyužívanejší materiál na výrobu fotovoltaických článkov
kremík
. Používa
sa v niekoľkých podobách, ktoré závisia od použitej výrobnej technológie. Sú to tieto
podoby:
- monokryštalický kremík,
- polykryštalický kremík
- amorfný kremík (tenkovrstvové panely).
Na výrobu fotovoltaických článkov sa tiež používajú iné prvky či zlúčeniny. Patrí medzi ne
napr. arzenid gália (GaAs), telurid kademnatý (CdTe), sulfid kademnatý (CdS) a v
neposlednom rade rýchlo sa rozvíjajúce organické zlúčeniny.
Materiály na výrobu fotovoltických článkov
http://www.solarenvi.sk/s11article10.html
Panely z kryštalického kremíka
- kryštalické články získavame narezaním ingotov kremíka vyrobených vo vysokých
peciach pri teplote cca 1500 °C
- kremíkový ingot
je to valec z monokryštalického alebo (alebo multikryštalického)
kremíku o hmotnosti asi 100 kg, priemeru okolo 14 cm a dĺžke cez 80 cm
- klasické kryštalické články majú hrúbku cca 0,3 mm,
Kremíkový ingot je rozrezaný na tenké doštičky
20
Monokryštalický a polykryštalický
c-Si článok
Panely z monokryštalického kremíka -
sú najdrahšie, majú však najlepšiu účinnosť.
Nevýhoda - najúčinnejšie sú, keď na nich slnko svieti kolmo - pri difúznom žiarení sa
účinnosť znižuje.
Panely z polykryštalického kremíka -
sú lacnejšie, mierne nižšia účinnosť, sú však oveľa
citlivejšie aj na difúzne svetlo - svetlo nemusí svietiť priamo.
Investičné náklady monokryštalických a polykryštalických panelov na watt výkonu sú
približne rovnaké, ale polykryštalické panely budú o niečo väčšie, než zodpovedajúce
monokryštalické panely.
V monokryštalickom článku majú všetky kryštály kremíku rovnakú orientáciu (podobne ako
v diamante), v polykryštalickom článku sú viditeľné rôzne orientované kryštály kremíku.
http://www.urbanix.eu/SOLAR.php
https://solarjuice.com/blog/pv-panels/monocrystalline-vs-polycrystalline/
21
Amorfný panel pri peknom počasí a pri daždi
Amorfný článok
Pozn.: Panely z amorfného kremíka menia odtiene, ich farba závisí od aktuálneho počasia a
uhla pohľadu.
Amorfné panely
- amorfné moduly sa vyrábajú vo vákuovej komore pri teplote cca 200 °C, kde naparovaním
nanášame vrstvu amorfného kremíka na sklo, plast či kovovú fóliu
- amorfný kremík sa nanáša vo vrstve 0,001 mm (odtiaľ názov tenkovrstvá technológia).
- výroba amorfných modulov je teda lacnejšia a materiálovo a energeticky menej náročná
oproti kryštalickej technológii.
- majú najnižšiu účinnosť, sú najlacnejšie, najmenej citlivé na smer dopadajúceho svetla
22
Porovnanie materiálových a energetických výdajov na výrobu
tenkovrstvových (vľavo) a kryštalických (vpravo) článkov
23
Výrobný proces fotovoltických článkov a modulov z kryštalického kremíka
1) Kremíkový ingot
je východzím materiálom.
Je to valec z monokryštalického (alebo
multikryštalického) kremíku o hmotnosti asi 100 kg,
priemeru okolo 14 cm a dĺžke cez 80 cm. Kremík s
prímesou bóru (polovodič typu P) musí spĺňať
veľmi prísne kritéria - 1 atóm bóru pripadá
približne na 5 000 000 kremíkových atómov.
2) Rozrezanie ingotu na doštičky
o hrúbke asi 0,3 mm. Tieto doštičky sú základom budúcich
fotovoltických článkov. Rozrezaním ingotu sa získa asi 750 doštičiek o celkovej hmotnosti
okolo 40 kg. Zvyšky ingotu sa vracajú k roztaveniu a opätovnému spracovaniu.
Kremíkový ingot (1) je rozrezaný na tenké doštičky (2).
http://www.cez.cz/edee/content/microsites/solarni/k41.htm
http://www.1sg.sk/www/data/as/projekty/2006_2007/diamonds/zdroje_energie/webd/solarne.htm
24
3) Leptanie doštičiek
, ktorým sa odstráni poškodenie ich povrchu pri rezaní. Výsledkom je
textúrovaný povrch. Na povrchu sa vytvorí miniatúrnymi kremíkovými pyramídami,
znižujúcimi odraz svetla. Touto operáciou sa výrazne zvyšuje účinnosť budúceho fotočlánku.
Leptaním sa na povrchu tenkých doštičiek vytvára textúrovaný povrch
(1). Na doštičkách sa potom vytvorí veľkoplošný prechod PN (2).
4) Difundovanie fosforu (tým vytvorenie tenučkej vrstvy polovodiča typu N)
.
Nahradíme
niektorý atóm štvormocného kremíka (4 valenčné elektróny) päťmocným atómom fosforu. Pri
jeho zabudovaní do kryštálovej mriežky sa jeho štyri valenčné elektróny zúčastnia kovalentnej
väzby a piaty elektrón, ktorý sa už kovalentnej väzby zúčastniť nemôže, zostane veľmi slabo
viazaný na atóm fosforu, a už pri pomerne nízkej teplote sa od neho odtrhne a stane sa voľným
elektrónom – preto je v kremíku znečistenom fosforom nadbytok voľných elektrónov. Tomuto typu
nevlastného polovodiča hovoríme polovodič s elektrónovou vodivosťou alebo polovodič typu N.
Hrúbka tejto vrstvy je približne 500 nm, t.j. 0,0005 mm. Pri tejto operácii vznikne tesne pod
povrchom kremíkovej doštičky prechod PN, ktorý je základom funkcie fotočlánku. Pôvodný
kruhový tvar doštičiek sa oreže na štvorce so zaoblenými rohmi.
http://www.cez.cz/edee/content/microsites/solarni/k41.htm
http://www.1sg.sk/www/data/as/projekty/2006_2007/diamonds/zdroje_energie/webd/solarne.htm
25
5)
Po odstránení fosforsilikátového skla vzniknutého pri difúzii je povrch pokrytý
antireflexnou
vrstvou.
Antireflexná vrstva z nevodivého nitridu kremíka alebo oxidu titaničitého (SiN
x
alebo
TiO
2
) má za úlohu znížiť odrazivosť povrchu, podobne ako textúrovanie leptaním. Chráni tiež
povrch pred mechanickým poškodením. Antireflexná vrstva má hrúbku asi 80 nm a je
príčinou modravého sfarbenia povrchu fotočlánkov.
http://www.cez.cz/edee/content/microsites/solarni/k41.htm
http://www.1sg.sk/www/data/as/projekty/2006_2007/diamonds/zdroje_energie/webd/solarne.htm
6) Vodivé kontakty
pre odber elektriny z fotočlánku sa zhotovujú sieťotlačovou metódou. Na
spodnej neosvetlenej ploche sa vytvorí hustá mriežka, zbernice (kontakty) na osvetlenej časti
povrchu má podobu tenkých vodivých pásikov. Kontakty sa pri vysokej teplote zatavia cez
antireflexnú vrstvu až do kremíkového materiálu.
Povrch doštičky pokrytý antireflexnou vrstvou má modré sfarbenie (1).
Kontakty nanesené sieťotlačou sa zatavia v žíhacej peci (2).
26
7) Meranie a triedenie
je záverečnou fázou výroby.
- touto operáciou prechádza každý článok, pretože
články zapojené do fotovoltických panelov musia mať
približne rovnaké vlastnosti.
- pri meraní sa článok ožaruje svetlom odpovedajúcom
slnečnému žiareniu o intenzite 1000 W/m
2
. Základným
parametrom pre triedenie je prúd, generovaný
fotočlánkom pri napätí 0,45 V. T.j. sú triedené podľa
prúdu v bode maximálneho výkonu
I
mp
.
http://www.cez.cz/edee/content/microsites/solarni/k41.htm
http://www.1sg.sk/www/data/as/projekty/2006_2007/diamonds/zdroje_energie/webd/solarne.htm
8)
Jednotlivé FV články z kryštalického kremíku majú pracovné napätie okolo 0,5 V a prúdovú
hustotu niekoľko desiatok mA/cm
2
(≈35 mA/cm
2
).
Fotovoltický panel
vznikne sériovým a paralelným spojením fotočlánkov podľa požadovaného
napätia a odoberaného prúdu. Panel je zakrytý priehľadnou doskou a vzduchotesne uzavretý
kvôli ochrane pred vonkajšími vplyvmi.
Hotové články sa premeriavajú (1)
a zostavujú sa z nich fotovoltické
panely (2).
27
Mechanická konštrukcia fotovoltických článkov
Aby sa dosiahlo vysokej životnosti, musia sa články chrániť pred ničivými vplyvmi okolitého
prostredia.
- solárne články sa spravidla vkladajú do etylen-vinyl-acetátovej (EVA) fólie
- predná strana sa navyše chráni vysoko priehľadným, špeciálne tvrdeným sklom, aby články
boli chránené pred vetrom, dažďom, krupobitím a inými poveternostnými vplyvmi. Súčasne
má sklo prepúšťať na článok čo najviac slnečného svetla
- zadná strana sa uzavrie viacvrstvovou, vysoko pevnou fóliou z umelej hmoty alebo druhou
sklenenou doštičkou a priestor medzi sklami sa utesní
- väčšina modulov sa pre zvýšenie stability a lepšiu manipuláciu opatrí kovovým rámom
väčšinou z hliníka. V poslednej dobe sa vo väčšej miere začínajú používať bezrámové moduly
(tzv. lamináty), pretože sa dajú racionálne montovať a okrem toho možno vynechaním rámu
ušetriť materiál, a tak ušetriť energiu pri výrobe a tým pádom aj náklady.
Mechanická konštrukcia solárneho
modulu s rámom:
1. hliníkový rám,
2. tesnenie,
3. tvrdené sklo,
4. fólia EVA
5. fotovoltický článok,
6. vodotesná fólia z umelej hmoty