background image

 

     

Autor: Martin Slota

  

Zdroj: http://www.zones.sk 

Používanie materiálov zo ZONES.SK je povolené bez obmedzení iba 
na  osobné  ú

č

ely  a  akéko

ľ

vek  verejné  publikovanie  je  bez 

predchádzajúceho súhlasu zakázané.

 

 

M

ATURITNÁ TÉMA 

6:

 

O

BRAZ ZEMIANSTVA 

(H

VIEZDOSLAV

,

 

K

UKU

Č

ÍN

,

 

V

AJANSKÝ

,

 

K

ALIN

Č

IAK

 

 

1/1 

O

BRAZ POSTAVENIA ZEMIANSTVA V UMELECKEJ TVORBE 

J

ÁNA 

K

ALIN

Č

IAKA

,

 

S

VETOZÁRA 

H

URBANA 

V

AJANSKÉHO

,

 

P

AVLA 

O

RZSÁGHA 

H

VIEZDOSLAVA A 

M

ARTINA 

K

UKU

Č

ÍNA

 

Slovenský realizmus 

 

zemania  boli  privilegovanou vrstvou uhorského obyvate

ľ

stva  v  období feudalizmu, patrili medzi  príslušníkov 

nižšej š

ľ

achty 

 

v období národného obrodenia sa do

ň

 

č

as

ť

 zemianstva zapojila 

 

po roku 1848, ke

ď

 prakticky zanikla možnos

ť

 vykoris

ť

ovaniu bývalých poddaných, zemania ako spolo

č

enská 

vrstva  za

č

ala  splýva

ť

  s  meštiactvom  a  dedinskými  bohá

č

mi,  definitívne  strácali  práva,  svoje  výsadné 

postavenie i tituly až rozpadom Rakúska-Uhorska 

 

po  rakúsko-ma

ď

arskom  vyrovnaní  r.  1867  prevzala  v  Uhorsku  politickú  a  hospodársku  moc  ma

ď

arská 

buržoázia 

 

svoju  nadvládu  využívala  na  premenu  mnohonárodnostného  Uhorska  na  jednonárodný  štát,  vykoris

ť

ovali 

slovenský 

ľ

ud 

 zbeda

č

enie a vys

ť

ahovalectvo (USA) 

 

slovenská buržoázia sa rozdelila na 2 skupiny: 

a)  stará škola: 

 

buržoázia združená okolo Národnej strany 

 

vydávali Národné noviny 

 

politika tejto buržoázie nadobúda postupne v tomto období úpadkový charakter 

 

orientovali sa na Viede

ň

, ke

ď

 ich prosby neboli splnené prešli do pasivity 

b)  nová škola: 

 

liberálna, presadzovala aktivitu 

č

inov 

 

vydávala Slovenské noviny 

 

buržoázia  bola  nejednotná,  preto  sa  Ma

ď

arom  podarilo  presadi

ť

  zatvorenie  Matice  slovenskej,  a  3 

slovenských gymnázií 

 

v politickom živote vznikajú skupiny, ktoré však neprerastajú v strany: 

a)  hlasisti – boli pod vplyvom teórie 

č

echoslovakizmu a verili, že Slováci sú kme

ň

ovou odnožou 

Č

echov a 

sloven

č

ina je náre

č

ie 

č

eštiny 

b)  prúdisti – dožadovali sa politickej rovnoprávnosti Slovákov 

 

Martin bol centrom kultúrneho života 

 

realizmus sa u nás vyvíjal v 2 etapách 

 

jeho predstavitelia chceli dvíha

ť

 národné povedomie 

 

každú etapu predstavuje novos

ť

 v námete a literárne žánre 

1. etapa slovenského realizmu 

 

ústredný  problém  –  otázka  postavenia  zemianstva  v národnom  hnutí,  resp.  otázka,  kto  sa  postaví  na 

č

elo 

národného  hnutia  –  cez  otázku  zemianstvo  alebo 

ľ

ud  sa  do  realistickej  prózy  dostáva  typický  poh

ľ

ad  na 

problémy národného života 

Pavol Orzságh Hviezdoslav 

(1849 – 1921) 

 

jeho tvorba sa zara

ď

uje do realizmu 

 

pochádzal zo zemianskeho rodu 

 

jeho hrdinovia už nie sú tak za

ť

ažení majetkami ako márnou zemianskou hrdos

ť

ou a za

ť

atos

ť

ou. 

 

lyricko-epická skladba Hájnikova žena: 

 

zobrazuje tu základný spolo

č

enský rozpor medzi š

ľ

achtou a 

ľ

udom 

 

ľ

ud tvorí dejovú skladbu a základný konflikt diela 

 

autor  stojí  na  strane 

ľ

udu,  odsudzuje  prívrženstvo,  egoizmus,  zhýralos

ť

,  zábavy  pánov,  proti  ktorým 

stavia 

č

estnos

ť

 a stato

č

nos

ť

 prostého 

č

loveka. 

background image

 

     

Autor: Martin Slota

  

Zdroj: http://www.zones.sk 

Používanie materiálov zo ZONES.SK je povolené bez obmedzení iba 
na  osobné  ú

č

ely  a  akéko

ľ

vek  verejné  publikovanie  je  bez 

predchádzajúceho súhlasu zakázané.

 

 

M

ATURITNÁ TÉMA 

6:

 

O

BRAZ ZEMIANSTVA 

(H

VIEZDOSLAV

,

 

K

UKU

Č

ÍN

,

 

V

AJANSKÝ

,

 

K

ALIN

Č

IAK

 

 

2/2 

 

epos Ežo Vlkolinský: 

 

najviac je v 

ň

om vidie

ť

 autorovo odsudzovanie zemianstva 

 

poukazuje tu na jeho splývanie s 

ľ

udom (ako zákonitý jav spolo

č

enského vývinu) a jeho prera

ď

ovanie sa 

do  novoutvárajúcich  sa  buržoáznych  vz

ť

ahov,  táto  demokratickos

ť

  zasahuje  vz

ť

ahy 

ľ

udí,  najmä  vz

ť

ah 

zemianstva k sedliakom 

 

dejiskom je Vlkolinec 

 

syn  Ežo  sa  dostáva  do  konfliktu  so  svojou  matkou  Esterou,  ktorá  nesúhlasila  s  tým,  aby  si  jej  syn  – 
zemiansky potomok, zobral za ženu sedliacke diev

č

a Žofku Bockovie 

 

matka ho vydedí a Eža prichýli jeho strýko Eliáš (pyšný zeman), ktorý mu vystrojí svadbu 

 

obraz svadby dáva možnos

ť

 ukáza

ť

 prednosti sedliactva  a jeho morálne  ví

ť

azstvo  nad  zemianstvom –  

za

č

ne si tu vymie

ň

a

ť

 názory strýko Eliáš so starým sedliakom Blažkom, ale so stúpajúcou náladou stoja 

zrazu proti sebe dva svety: zemania a sedliaci 

 

ke

ď

  nadobudol  spor  hrozivé  rozmery  a  zemania  v 

ň

om  dokazujú  svoju  nadradenos

ť

  a  vynášajú  svoje 

prednosti  nad  sedliactvom,  svoje  zásluhy  a  práva,  Ežo  sa  prejaví  ako  zásadný  odporca  feudálnych 
prežitkov 

 

záver  skladby  kon

č

í  zmierením  matky  so  synom  zásluhou  vnú

č

a

ť

a  (Benko)  a  sú

č

asne  definitívnym 

ť

azstvom ro

ľ

níctva nad zemianstvom 

 

motív svadby – nazna

č

enie novej možnosti 

 

epos Gábor Vlkolinský

 

zemianska rodina Šimona Vlkolinského je v rozklade, morálnom i hmotnom – obaja rodi

č

ia Gábora pijú, 

prišli o majetok, vz

ť

ah Gábora a jeho milej sa rozpadol, všetci jeho súrodenci idú pre

č

 

 

na radu Eža sa ožení dcérou sedliackej rodiny Blažkovcov 

 

v  pozadí  eposu  vidie

ť

  aj  skuto

č

né  spolo

č

enské  udalosti  (memorandové  zhromaždenie  –  1861,  ...)  a 

reakcie Vlkolin

č

anov na ne 

 

Vlkolinec je vlastne Vyšný Kubín 

 

je tu mnoho epizód, ktoré by mohli by

ť

 samostatnými príbehmi 

 

hlavný ideový zámer bol ten istý ako v Ežovi, ale je rozdielny v umeleckom stvárnení i v kompozícii 

 

najdôležitejším  motívom  je  pohreb,  ten  vyvoláva  atmosféru  hynutia  a  rozkladu  zemianskej  rodiny  a 
samozrejme aj zemianstva 

 

porovnanie eposov: 

 

viaceré postavy sa v oboch eposoch prelínajú, spolu tvoria kroniku rodiny Vlkolinských 

 

Ežo Vlkolinský: 

 

je  históriou  jednej  zemianskej  rodiny,  je  tzv.  epickou  monografiou  (jeden  –  dvaja  hlavní  hrdinovia: 
Ežo, Estera, Žofka, Eliáš) 

 

je obrazom ústupu zemianstva ako spolo

č

enskej sily 

 

dej je plynulý 

 

Gábor Vlkolinský: 

 

nesústredil sa na 1 – 2 hrdinov, ale na celý dedinský kolektív 

 

zobrazuje hynutie slovenského zemianstva, jeho morálny a mravný úpadok, hmotný úpadok 

 

dej je poskladaný z mnohých epizód 

 

hlavný záver – zemianstvo má a musí dohra

ť

 svoju úlohu ako spolo

č

enská sila v národnom živote, musí sa 

prispôsobi

ť

 novým podmienkam 

Martin Kuku

č

ín 

(1860 – 1928) 

 

vlastným menom Matej Bencúr  

 

vyrastal v rodine oravského sedliaka a od detstva si osvojoval myslenie prostého dedinského 

č

loveka 

 

dôkladne poznal všednú i sviato

č

nú tvár života na slovenskej dedine 

 

poviedka Ke

ď

 bá

č

ik z Chocho

ľ

ova umrie: 

 

v protiklade  s Vajanským  zobrazil  úpadok  zemianstva  i  jeho  neschopnos

ť

  zasahova

ť

  do  osudov 

vlastných i do osudov národa 

 

dej poviedky je pomerne chudobný 

background image

 

     

Autor: Martin Slota

  

Zdroj: http://www.zones.sk 

Používanie materiálov zo ZONES.SK je povolené bez obmedzení iba 
na  osobné  ú

č

ely  a  akéko

ľ

vek  verejné  publikovanie  je  bez 

predchádzajúceho súhlasu zakázané.

 

 

M

ATURITNÁ TÉMA 

6:

 

O

BRAZ ZEMIANSTVA 

(H

VIEZDOSLAV

,

 

K

UKU

Č

ÍN

,

 

V

AJANSKÝ

,

 

K

ALIN

Č

IAK

 

 

3/3 

 

zemianstvo reprezentuje pán  Aduš Domanický (doma ni

č

)  z  Domaníc a  proti nemu stojí Ondrej Tráva, 

priekupník a podnikate

ľ

 

 

obaja sa stretnú v kr

č

me v Podhradí a Adušovi sa podarí vymámi

ť

 od Trávu desiatku ako preddavok na 

kúpený ja

č

me

ň

 

 

ke

ď

  však  prišiel  Tráva  po  s

ľ

úbený  ja

č

me

ň

,  namiesto  hrdého  zemianskeho  kaštie

ľ

a  našiel  iba  ruiny  a 

Adušovo prázdne vrecko, Aduš sa stále vyhovára, že peniaze na vrátenie budú, ke

ď

 bá

č

ik z Chocho

ľ

ova 

umrie (dedi

č

stvo) 

 

Aduš  navonok  vystupuje  ako  pyšný  a  majetný  zeman,  no  v  skuto

č

nosti  sa  jeho  kaštie

ľ

  rozpadá  a 

majetok hynie 

 

Ondrej má všetky znaky svojej triedy, dravos

ť

 a bezoh

ľ

adnos

ť

 v získavaní pe

ň

azí, schopnos

ť

 špekulácie 

pri zh

ŕň

aní majetku 

 

konflikt a kompozícia: 

 

konfrontujú sa tu dva svety – starý, ktorý zaniká, a nového, ktorý sa derie na jeho miesto 

 

základným  prvkom  umeleckého  obrazu  v  poviedke  je  kontrast,  napr.  kontrast  medzi  Adušovou  a 
Ondrejovou  re

č

ou  (Aduš  rozpráva  naširoko  a 

ľ

ahkomyse

ľ

ne,  Ondrejova  re

č

  je  stru

č

ná,  konkrétna, 

zadiera do živého) 

 

autorovi imponuje jeho životaschopnos

ť

, no iróniou stíha aj tento nový typ egoistického podnikate

ľ

 

Kuku

č

ínov humor sa s rozvíjaním deja stup

ň

uje,  prechádza až  po satiru,  ale  záver  poviedky je  typicky 

kuku

č

ínovský, ke

ď

 Aduš s Ondrejom Trávom zastanú pri jase

ň

och nad hrobmi (Ondrej ich chcel vy

ť

a

ť

Adušových rodi

č

ov a zmieria sa (Aduš sa zmení a do týžd

ň

a vráti peniaze) 

Svetozár Hurban-Vajanský 

(1847 – 1916) 

 

najstarší syn Jozefa Miloslava Hurbana, stal sa vedúcou osobnos

ť

ou mladej generácie, novinár 

 

v sedemdesiatych  a osemdesiatych rokoch 19. storo

č

ia sa  zemianstvo odnárod

ň

ovalo a  nezú

č

ast

ň

ovalo na 

politickom živote 

 

Vajanský sa zamýš

ľ

al nad návratom zemianstva do národného a politického života, bol to však iba jeho sen 

 

pod

ľ

a  jeho  názoru  boli  prí

č

iny  úpadku  nové  buržoázne  vz

ť

ahy,  Židia,  úžerníci,  ne

č

innos

ť

  zemanov 

  téma 

jeho diel 

 

novela Letiace tiene: 

 

na  osudoch  zemianskej  rodiny  Imricha  Jablonského  zachytil  proces  úpadku  zemianstva  zavinený 
prenikaním kapitalizmu do spolo

č

enského i hospodárskeho života 

 

snaha nájs

ť

 odpove

ď

 na otázku, 

č

i môže zemianstvo zastáva

ť

 vedúce miesto v národnom hnutí 

 

spisovate

ľ

 zachytil spolo

č

enskú situáciu a poukázal na východisko z nej – inteligenciu 

 

sám ju pokladá za prechodné obdobie – letiace tiene 

 

Imrich Jablonský je schopný a š

ť

astný zeman, ktorému všetko spadlo do lona – majetok získal sobášom 

s diev

č

a

ť

om zo zemianskej rodiny – Máriou 

 

Imrich sa stáva riadite

ľ

om pois

ť

ovne, snaží sa chráni

ť

 svoj majetok a  zvolil si na to Hermana, ktorý už 

dlhšie dvorí jeho dcére Adele a chce si ju vzia

ť

 

 

dôver

č

ivos

ť

  zašla  tak 

ď

aleko,  že  Herman  mohol  vo

ľ

ne  rozhodova

ť

  o  majetku  Jablonských,  neuvážene 

investuje do stavby píly a tak sa za

č

ína majetok zmenšova

ť

 

 

Jablonský prenajme pílu Nemcovi Bauerovi, ale ten nechce obojstranný prospech, ide mu len o svoj zisk 

 

Jablonský  prichádza  na  to,  že  v  spol

č

ovaní  s  Nemcami  nie  je  záchrana 

  treba  sa  dáva

ť

  do  kopy  so 

slovenskou inteligenciou 

 

autor vidí záchranu zemianstva v inteligencii: 

 

Milko, syn u

č

ite

ľ

a je národouvedomelý 

č

lovek 

 

je mu bližší 

č

in, ako národnostné horlenie, ni

č

 si nenahovára a myslí reálne 

 

chce sa oženi

ť

 s Elou (druhá dcéra Jablonských), ktorá pôsobí najsvetlejšou a najsviežejšou dušou 

 

autor  zachytáva  rast  ich 

ľ

úbostného  vz

ť

ahu,  ich  sobáš  je  budúcnos

ť

  zemianstva  a  tým  aj  celej 

spolo

č

nosti 

 

záchranu zemianstva zveril do rúk inteligencie, lebo je vzdelaná a schopná vies

ť

 národ 

 

zemania – rozhadzujú majetok, sú 

ľ

ahkovážni, ve

ľ

a teoretizujú, ale skutek utek 

 

román Suchá ratoles

ť

: 

background image

 

     

Autor: Martin Slota

  

Zdroj: http://www.zones.sk 

Používanie materiálov zo ZONES.SK je povolené bez obmedzení iba 
na  osobné  ú

č

ely  a  akéko

ľ

vek  verejné  publikovanie  je  bez 

predchádzajúceho súhlasu zakázané.

 

 

M

ATURITNÁ TÉMA 

6:

 

O

BRAZ ZEMIANSTVA 

(H

VIEZDOSLAV

,

 

K

UKU

Č

ÍN

,

 

V

AJANSKÝ

,

 

K

ALIN

Č

IAK

 

 

4/4 

 

problém zemianstva 

 

Stanislav Rudopo

ľ

ský – zeman, po rokoch sa vracia do Rudopolia, je s

č

ítaný, múdry 

 

Ondrej – jeho sluha, ktorý po

č

as jeho neprítomnosti udržuje kaštie

ľ

 

 

rodina  Vanovských  –  Karol  +  Mária  –  manželia;  dcéra;  v opatere  majú  sirotu  Annu,  ktorá  si  chodí  do 
knižnice na Rudopo

ľ

ského zámok poži

č

iava

ť

 knihy, má zlý zrak a 

č

ítaním sa jej ešte zhoršuje, nakoniec 

oslepne 

 

Rudopo

ľ

ský sa zoznamuje s u

č

ite

ľ

om Albertom Tichým, názorovo sa zjednocujú 

 

u

č

ite

ľ

  Tichý  –  vz

ť

ah  s  Annou  –  majú  syna  a  on  si  ju  chce  vzia

ť

,  aj  ke

ď

 mu  ona  nechce  by

ť

  na  obtiaž; 

nakoniec mu ešte pred svadbou zomrie 

 

prichádzajú vo

ľ

by, nastáva boj slovenských a ma

ď

arských strán 

 

Rudopo

ľ

ský sa postupne zžíva so slovenským 

ľ

udom, za

ľ

úbi sa do Márie, nama

ľ

uje jej portrét 

 

Adela  Rybári

č

ka  –  národne  uvedomelá  vdova,  ve

ľ

mi  samostatná,  príbuzná  Vanovských,  správa  sa  na 

vtedajšie pomery ve

ľ

mi otvorene 

 nevhodne 

 

Tichý má spor s bohatým ma

ď

arským zemanom Svatnayom 

 

Adela pozve Rudopo

ľ

ského na piknik, kde sa stretne so Svatnayom, vyostruje sa medzi nimi spor, ktorý 

kon

č

í súbojom, Rudopo

ľ

ský je 

ť

ažko ranený 

 

Adela ho ošetruje, nakoniec sa dajú dokopy 

 

Mária povie Karolovi, že nechce už tak 

ď

alej ži

ť

, že nechce, aby bol tak dlho vždy pre

č

 at

ď

. a Karol sa 

kvôli tomuto zmení 

 

hlavná  postava  Rudopo

ľ

ský  sa  zbližuje  prostredníctvom  Vanovského,  Tichého  aj  Adely  Rybári

č

ky  s 

národným hnutím, mení sa na národne uvedomelého 

č

loveka (tento obraz bol viac želaním Vajanského, 

vzdialený od reality, pod

ľ

a autora sú zemania „suchou ratoles

ť

ou národa") 

Ján Kalin

č

iak 

(1822 – 1871) 

 

predstavite

ľ

 romantizmu 

 

humoristická próza Reštavrácia alebo Obrazy z dávnych 

č

ias: 

 

dielo  za

ľ

udnil  zemianskymi  postavami,  ktoré  sú  malicherné,  neschopné  nijakého 

č

inu,  všetko  ich 

konanie vyznieva humorne, smiešne 

 

prípravy na vo

ľ

by (korteša

č

ky) sú hlavným námetom 

 

majetok zemanov sa pod tlakom kapitalizmu rozpadával a ich úloha v spolo

č

nosti je stále menšia 

 

Kalin

č

iak zemanov nevysmieval, ale sa len usmieval, nie je to ostrá satira 

 

usmieva sa nad ich pýchou, je presved

č

ený, že tá pýcha je predzves

ť

ou ich pádu 

 

dej: 

V  Záhorskej  stolici  je  pred  vo

ľ

bami.  O  miesto  I.  vicišpána  sa  uchádza  strana  Beše

ň

ovských  a 

strana  Potockých.  Na  2  tábory  sa  rozdelilo  aj  zemianstvo  stolice.  Obidve  strany 

č

astujú  svojich 

prívržencov a snažia sa ich podplácaním privábi

ť

 do svojho tábora. Beše

ň

ovský, ktorý už 15 rokov bol 

1.  vicišpán,  urazí  pred  vo

ľ

bami  rodinu  Levických  tým,  že  nechce  da

ť

  svoju  dcéru  Štefanovi,  hoci  sa 

majú radi. Beše

ň

ovský zamýš

ľ

a vyda

ť

 svoju dcéru za grófa, aby však nestratil hlasy Levických, s

ľ

úbil, 

že  ju  dá  Štefanovi  vtedy,  ke

ď

  bude  vicišpánom.  Bol  si  istý,  že  sa  to  nemôže  sta

ť

,  lebo  Štefan  je 

chudobný. 

Štefanov strýc (Andrej Levický), ktorého onen gróf urazil aj osobne, vyhútal plán ako by sa Štefan 

stal  vicišpánom.  Odviedol  celú  rodinu  Levických  od  Beše

ň

ovského  na  protivníkovu  stranu.  Potocký, 

ktorý  s  ich  pomocou  mal  získa

ť

  vicišpánstvo,  zaviazal  sa  urobi

ť

  Štefana  2.  vicišpánom.  Aby  bolo 

ť

azstvo  Potockého  isté,  bolo  treba  nepripusti

ť

  k  vo

ľ

bám  nieko

ľ

ko  voli

č

ov  Beše

ň

ovského.  Matiáš 

Beše

ň

ovský  sa  s

ľ

ubuje  na  stranu  Potockých,  ale  s

ľ

ub  nedodrží  a  za  porušenie  prísahy  ho  musia 

potresta

ť

 (postavia ho pred fingovaný súd a on od strachu pris

ľ

úbi prejs

ť

 opä

ť

 na stranu Potockých).  

Plán sa podaril. Prvé miesto získal Potocký, druhé vicišpánstvo Štefan Levický a s tým aj Ani

č

ku. 

 

nezví

ť

azil  program  strany  ale  peniaze  a podvod,  Reštavrácia  je  zrkadlom  prehnitého  feudalizmu,  jeho 

predstavite

ľ

ov a ustanovení 

 

hlavné  postavy  zemanov  nie  sú  schopné  ve

ľ

kého 

č

inu,  a  preto  tu  nie  je  žiaden  romantický  hrdina,  ich 

konanie vyznieva humorne a smiešne a celkový charakter dokres

ľ

ujú rôzne príslovia a porekadlá 

background image

 

     

Autor: Martin Slota

  

Zdroj: http://www.zones.sk 

Používanie materiálov zo ZONES.SK je povolené bez obmedzení iba 
na  osobné  ú

č

ely  a  akéko

ľ

vek  verejné  publikovanie  je  bez 

predchádzajúceho súhlasu zakázané.

 

 

M

ATURITNÁ TÉMA 

6:

 

O

BRAZ ZEMIANSTVA 

(H

VIEZDOSLAV

,

 

K

UKU

Č

ÍN

,

 

V

AJANSKÝ

,

 

K

ALIN

Č

IAK

 

 

5/5 

 

dejová línia je tu nie je ucelená, je oslabovaná odbo

č

eniami, rozprávaním epizód, ktoré s hlavným dejom 

takmer nesúvisia 

 

Reštavrácia nie je typickým romantickým dielom – sú tu prvky romantizmu (prísaha a jej porušenie, trest 
za

ň

, intrigy a láska), ale namiesto skuto

č

ného boja ide len o hašterenie a namiesto ve

ľ

kého konfliktu len 

o drobné úskoky 

 

jazyk  diela  je  zaujímavý,  autor  využíva 

ľ

udový  slovník,  frazeológiu  (príslovia,  porekadlá)  ako 

charakteriza

č

ný prostriedok