Dobre známa zvučka televíznych novín ma mierne prebrala. Práve skončili. Opäť sa tam hovorilo
o samovražedných atentátoch, vcelku zaujímavá téma, človek sa nad tým zamyslí, ale v ten večer ma
akosi nič nezaujímalo. Čakal som skôr na športové správy, ktoré nasledovali hneď potom. Ale ani im
som nevenoval veľkú pozornosť. Myšlienkami som bol kdesi celkom inde, v Barcelone. Dokonca
ani mamine vábenie na večeru ma nezaujalo. To sa teda nestáva často. " Nech je už ráno " , povedal
som si. Napodiv, večeru som šikovne zjedol. Vlastne, nahádzal do seba. Bol som dosť vyčerpaný ,
veď celý deň som robil prípravy na veľkú cestu. Stará známa cestovná horúčka sa opäť prejavila -
nevedel som zaspať! Posledný pohľad na hodinky, ktorý si pamätám, mi prezradil, že bolo pár minút
po polnoci.
Ranné vstávanie - starý známy problém, no tentokrát som ho premohol hneď. To bolo asi tou
cestovnou horúčkou. Raňajky som ešte ani neprehltol a už som bol oblečený. Tracey, Holly a Mary
na mňa už čakali pred autom. Otec nás odviezol na letisko. Po krátkom lúčení sme nasadli do
lietadla. Obzeral som si interiér ako malý školák. Aj som si ho načrtol do poznámkového bloku.
Ulička v strede delila palubu na dva bloky, každý po štyri sedadlá. " Akurát pre nás " , s úsmevom na
tvári okomentovala Mary situáciu. Sadadlá boli z pravej kože béžovej farby. K tomu, aby boli
pohodlné dopomohli hlavne dômyselne navrhnuté opierky hlavy a lakťov. Po bokoch boli typické
okrúhle okienka. Mary sa spýtala, či sa dajú otvoriť, za čo si vyslúžila patričný výsmech. Ešte asi pol
hodiny sme si ju doberali.
Čas v lietadle plynul asi trikrát rýchlejšie než vonku. Ani sme sa nenazdali a let bol za nami.
Na letisku v Barcelone bolo ako v úli. Ľudia sa hemžili, strkali do seba a sem-tam padla aj
výmena názorov. Našou úlohou bolo zohnať taxík. Pred letiskom ich bolo ako mravcov! Či ste
chceli starší cadillac alebo najnovšie BMW, tam ste ho našli. Pristúpil som k elegantnému bavoráku
a oslovil som šoféra : " Porfavor seňor, vamos a la hotel Turistico! " Určite sa pobavil na mojich
chabých znalostiach jazyka španielskeho, ale pochopil, čo som chcel. Pred obedom bola katalánska
metropola plná ľudí a áut. Šofér bol tichý chlapík, vlastne, možno ani nebol, len sa s nami nemal ako
zhovárať. Malý, štýlové fúziky, jemná briadka a krátke vlasy. Možno mal aj plešinku, ja neviem,
hlavu mu zakrývala typická šoférska čiapka. Zastal priamo pred hotelom a vypýtal si tri euro. "
Gracias" , povedal som, keď som mu podával peniaze.
Tracey šomral, že cesta výťahom sa mu zdá dlhá, ale ja som podotkol, že čím vyššie bývame, tým
lepší máme pohľad na mesto! Hneď po vkročení do izby som si to nasmeroval na balkón a s úžasom
som pozoroval to hektické mesto. Architektonicky z mesta vyčnievala krásna budova, chrám, ktorý
dávno staval Antonio Gaudi. Žiaľ, nestihol ho dokončiť. Je to celosvetovo známa budova, Chrám
svätej rodiny, po španielsky La Sagrada Familia.
Kým som ja s otvorenými ústami pozoroval krásy mesta, tí traja sa už prichystali na kúpanie. "
Počkajte, veď sme ešte ani neprišli!" Musel som sa však prispôsobiť väčšine, a tak sme sa vybrali na
najbližšiu pláž . Rukami - nohami sme sa museli dohodnúť s chlapíkom v požičovni áut , ale dohodli
sme sa !
Vybrali sme si taký slušný cabriolet. Bol predsa teplý júlový deň, slniečko nás celý čas hladilo
svojimi prštekmi a pomaly sa na nás začal lepiť bronz. Na mňa ani nie, ja som hnedý po celý rok.
Tracey vymyslel bláznivý nápad : " Hej, ľudia, vymyslel som bláznivý nápad ! Čo keby sme "
vymietli " všetky pláže naokolo? Hm? Okúpeme sa všade chvíľu a pôjdeme ďalej!" Všetci boli za ,
nikto proti, tak teda "vymietli" sme sedem či osem pláží. Nijako sa od seba nelíšili. Všetky boli
neplatené, boli na nich len zahraniční turisti, plavčík chýbal. Jediné, čo tam stálo za to boli bufety s
občerstvením, s nízkymi cenami. Piesok pod nohami bol jemný, no od lúčov slnka horúci. Šantili
sme vo vode ako malé deti. Hrali sme sa s vlnami, ktoré miestami siahali až do výšky dvoch metrov.
Bol príliv. Niekoľkokrát som sa aj napil. Voda nebola trikrát dobrá, slaná ako čert ! Po ôsmej pláži
nás to prestalo baviť a išli sme do hotela. Slávnostná večera nás nielen nasýtila, ale aj unavila, tak
sme zaspali ako bábätká.
Ráno som vstal ako prvý, bol to proste môj deň. Čakala nás prehliadka mesta, na ňu som sa tešil
už týždne! Slniečko ešte len jemne šteklilo telá ľudí na ulici a ja som už bol hotový s raňajkami pre

Najkrajší kút v šírom svete je ...

( Rozprávanie s prvkami reportáže )

Kristián FARKAŠ

Škol.rok 2002/2003

Strona 1 z 2

Porubský

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/slovina/prace/farkas.html

všetkých. Pripravil som vajíčka natvrdo, šunku, maslo, syr a nemohla chýbať ani zdravá črstvá
zelenina. Káva? Rozhodne nie! Ovocná šťava sa hodí k tomu lepšie. Bol čas zobudiť bandu, ktorá
moju snahu príslušne okomentovala:"Si normálny? Tak skoro? Veď slnko ešte nevyšlo nad
Tibidabo!" Tibidabo je kopec nad Barcelonou, a ak si mysleli, že tým na mňa zapôsobia, mýlili sa.
Šikovne som ich vyhnal z postele, spapali raňajky a hor´ sa do mesta!
Ako správni turisti s mapou v rukách vykračovali sme ulicami Barcelony. Je to ozaj metropola,
stačilo otvoriť mapu a človek bol hneď stratený! Našim prvým cieľom bol už spomínaný chrám .
Fascinujúca stavba. Naozaj som sa nezmohol ani na slovo, keď som ju pozoroval. Obišiel som ju
celú dookola a až vtedy som si uvedomil, že z nej niečo chýba. Laik si snáď ani nevšimne, že nie je
dokončená. Znudené tváre mojich priateľov naznačovali, že máme ísť ďalej.
La Rambola . Tak sa volá najslávnejšia ulica Barcelony. Široká a dlhá. Autá cez ňu nejazdia, je
len pre chodcov. Po oboch stranách sú obchodíky, butiky, stánky s občerstvením. Najväčšiu
pozornosť však pútajú asi pouliční umelci. Prezliekajú sa do rozličných kostýmov. Sú to rytieri,
princezné, strašidlá. Ich dokonalý make-up vás z väčšej vzdialenosti pomýli, poskytne dojem, že je
to socha z cementu. Až keď podídete bližšie a zbadáte na zemi škatuľu s mincami ( sem-tam sa nájde
aj bankovka ), je vám všetko jasné! Za každý vhodený peniaz urobia nejaký pohyb a opäť ostanú
nehybne stáť. Nájdete ich po celej dĺžke ulice a na jej konci je posledná socha, socha reálna .
Zobrazuje Krištofa Kolumba. Má predpaženú ruku a prstom vraj ukazuje na Ameriku . Ako správní
turisti, aj my sme sa s ním odfotili.
Konečne prišla dlhoočakávaná chvíľa! Presunuli sme sa na štadión " Nou Camp", domáci
"chrám" futbalistov FC Barcelona. Veľkolepý gigant zaplní asi stotisíc fanúšikov. Celý komplex je
farebne ladený do modro-červena. Žiaľ, na trávnik sme prístup nemali. Ak som ostal pred chrámom
Svätej rodiny bez slov, tak teraz som ostal aj bez dychu. Zažiť tak atmosféru plného burácajúceho
štadióna, to by bolo! Nasledovala prehliadka múzea , kde boli vystavené všetky trofeje klubu,
fotografie z archívu, podpisy a dokumentácia od roku 1899 , keď bol klub založený. Bola to zdĺhavá
a náročná obhliadka, stmievalo sa, keď skončila. Bol som prekvapený, keď moji priatelia priznali, že
tento deň bol krajší než ten predchádzajúci. Pobrali sme sa späť do nášho hotela, aby sme nabrali sily
na nadchádzajúci deň.
Moja túžba stráviť jeden deň v najkrajšom kúte sveta sa teda splnila. Paradoxom ostáva, že toto
miesto som považoval za krásne ešte predtým, než som ho navštívil. Futbal a láska k nemu ma
priviedla i k láske k mestu. Keby som mal príležitosť, hneď by som sa tam vrátil!
Žiaľ, ráno sme sa museli pobrať ďalej, autobusom sa dopraviť do iných kútov Španielska. Čakalo
nás ešte veľa zaujímavého, či už hlavné mesto Madrid alebo Sevilla. Hovorí sa, že to najlepšie je
vždy nakoniec. V mojom prípade bolo to najlepšie na začiatku, to však neznamenalo, že si nechám
pokaziť výlet.
Keď som po dvoch týždňoch dorazil domov, bol som trošku smutný. Bolo mi ľúto za španielskou
krajinou. Ale nevadí. Dal som si jeden záväzok: " Do ŠPANIELSKA sa musím ešte raz vrátiť !"

Strona 2 z 2

Porubský

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/slovina/prace/farkas.html