Kde  bolo,  tam bolo,  žil v  lese  jeden  chlap.  Bol  to  predseda  Správy lesa.  Mal dvoch synov. 
Izomíra, študenta SOU a Bartolomeja, ktorý bol čerstvo vyznamenaný odznakom MoKoBuKo 
(Morálny kódex budovateľa komunizmu).  
     Raz  ich  predseda  zobral  so sebou  do lesa.  Ako  kontroloval  listy,  strany,  spomenul  si,  resp. 
zistil, že pri ňom nie sú jeho ratolesti. Chlapci boli totiž poriadne kvietky, každú chvíľu boli na 
inom mieste, a tak sa pán Bedľa rozhodol, že dá chlapcom príučku. Odišiel teda domov, ale bez 
chlapcov.  Chlapci  spoznali,  že  je  zle.  Izomír  vyliezol  na  strom,  ale  beda  ....  nevedel  zliezť. 
Bartolomej  držal  bratovi  palce,  až  kým  nezliezol.  Ižo,  ako  ho  brat  volal,  povedal  to,  čo  chcel 
Bartolomej počuť. Izomír videl zo stromu nejaké čudné svetlo. Pomysleli si, že svetlo je ich v 
TIPOS-e  vyhratá  12  miliónová  vila.  Už  sa  zotmelo,  a  tak  sa  pobrali.  Hneď  po  niekoľkých 
krokoch  stretli  diviaka  Anču.  Anča  bol  ich  starý  kamarát.  V  partii  boli  už  všetci.  Anča  však 
napadlo,  že  sľúbil  žene,  že  z  krčmy  pôjde  domov.  Diviak  chcel  sľub  dodržať  a  tak  sa  pobral 
domov k žene.  
     Už- už boli chlapci pri svetle, keď zistili, že nie sú na bratislavskom Beverly Hills, ale že sú 
pri nejakej starej, rozpadnutej chalupe. Izomíra už chytala panika, ale Bartolomej sa už nechcel 
v cieli vzdať. Chlapci chápali, že sa nemôžu vrátiť, tak sa rozhodli v búde prenocovať. Svetlo, 
ktoré  Ižo  videl,  bolo  svetlo  z  neónky,  ktorá  osvetľovala  tabuľu  s  nápisom  "KOPERNIKOVA 
CHALÚPKA." S temer plnými gaťami vošli dnu a zbadali sira Eidama a princeznú s červenou 
hviezdou na čele. Milá skupinka obyvateľov chalupy sa zmenila na gangsterskú dvojicu Bonnie 
a  Klára.  Po  dvoch  dňoch  bez  jedla  a  vody  sa  konečne  dostali  k  telefónu.  Miesto  telefonátu 
domov, že sa majú fajn, vyťukali číslo 158. Dali im presný popis, ako sa ku nim dostať. "Musíte 
vyliezť  na  strom  a  keď  uvidíte  svetlo,  jednoducho  ísť  za  ním!"-  radil  Bartolomej.  Po 
nekonečných 28 hodinách konečne policajti dorazili k domčeku.  
     Vyslobodení Izomír a Bartolomej na druhý deň zašli na ZNB (zbor národnej bezpečnosti) a 
v mene SSR spísali zápisnicu. Opäť vyhrala detská vynaliezavosť, um, aj odborné práce SOČ-
ky. Chlapci si zobrali ponaučenie, že nemajú byť veľkí dobrodruhovia a majú poslúchať matku 
Prírodu...  
Hééj Ižo, čakajte na mňa!! Posledný je nula,...  

O Izomírovi a Bartolomejovi (Rozprávka zo súčasnosti)

 

Tomáš Fuksa /kvinta/

Škol.rok 2000/2001

Strona 1 z 1

Rozprávka

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/slovina/prace/fuksa.html