autor: Alexandra Novodomská sexta

Musí byť naozaj každý malý národ plebejský? Možno áno, a možno nie. Záleží to hlavne od ľudí,
ktorí ten národ tvoria. Ak sa ten národ skladá z ľudí s tým pravým charakterom, potom môže byť
každý národ plebejský a to v tom dobrom slova zmysle.
Možno povedať, že svet by bol bez takýchto národov stratený. Veď v histórii sa píše o toľkých
národoch, čo slúžili iným, trpeli a zomierali ako otroci. No títo ľudia sa zapísali do dejín svojou
odvahou a hlavne svojou prácou. Veď koľko pyramíd a iných starých egyptských, ale aj inde
umiestnených stavieb je tu len kvôli takýmto ľuďom. Mnohí z nás si ani nevedia predstaviť, koľko
námahy, koľko krvi, potu a koľko ľudských životov, ktoré padli pod neľútostnými údermi bičov, a
palíc sa skrýva v každom kúsku, v každom kamienku všetkých tých stavieb. Ale sú to veľdiela, ktoré
sa zachovali mnoho rokov a ktoré nám dokázali povedať tak veľa o ľuďoch, ktorí tam žili pred nami.
Všetky tie veci nám teda aj potvrdzujú, že človek je jediný tvor, ktorý musí pracovať, lebo má ruky.
Existovali vždy plebejské národy? Áno, lebo vždy sa našli ľudia, ktorí chceli byť na čele a vždy
tu boli aj ľudia, ktorí niekomu slúžili. Vo svete, ale aj u nás sa na čelo dostávali ľudia, ktorí nie vždy
boli takí, akých sme ich chceli mať. Boli to ľudia, ktorých nakoniec všetci prestali obdivovať, lebo to
vlastne boli len ľudia, ktorí celý život čakajú len na to, až im niekto upraví cestu. Ale bežať po
rovnom dokáže hocikto, no vždy sa našli ľudia, ktorí tým druhým pomohli dostať sa hore. Slúžili im
iba k tomu, aby dosiahli čo najväčší úspech, ktorý sa nikdy nestratí. Jedno zo švajčiarskych prísloví
hovorí: "Stály úspech potrebuje len zbabelec." A má pravdu. Ľudia, ktorí chcú byť večne v popredí,
ktorí vôbec neberú ohľad na záujmy národa, skupiny, či jednotlivca, ktorý im to všetko umožnil, sú
zbabelcami. Však niektorí hovoria, že zákonom úspechu a vyniknutia je zákon kontrastu. To
znamená, že každý je o to lepší, o čo je druhý horší. A niektorí ľudia na tomto svete chcú byť tak
veľmi dobrí, že nakoniec si myslia, že všetci okolo sú zlí, a tak už nedokážu nikomu slúžiť, ani
pomáhať, a preto ich treba odsunúť niekam do zabudnutia.
Plebejské národy- tieto dve slová by sa vlastne mali veľmi zdôrazňovať. Svet by mal byť na ne
hrdý, lebo keby na zemi nežili takí ľudia, akí tvoria tieto národy, bolo by na tejto zemi toho asi len
veľmi málo, čo by sme mohli obdivovať. Mnohí z nás by možno tiež chceli byť takí ako oni, no boja
sa možno toho utrpenia, alebo sklamania, ktoré by ich mohlo postihnúť. Ale mali by sme si
zapamätať, že sa nesmieme báť, lebo kde človek padol, tam musí aj vstať, aby sa opäť dostal hore.
Slováci boli vždy dosť utláčaným národom, no aj tak je tu veľa vecí, osôb a skutkov, na ktoré
môžeme byť hrdí. Veď keď si len zoberiete Veľkomoravskú ríšu. Aká to bola veľká a slávna ríša.
Táto ríša dokazuje, že aj napriek tomu, že je národ malý, môže robiť veľké skutky. Myslím si však,
že Slováci sú aj príkladom toho, ako sa môže národ zmeniť. Veď keď sa opýtate na Slovákov v
minulosti, väčšina ľudí vám ich opíše ako národ so silnou vierou v seba samých. Opíšu vám ich ako
národ dobrosrdečných, pohostinných, bojovníkov za svoje práva. Aj keď viem, že ich zmenila doba,
stále si myslím, že sa nemuseli až tak zmeniť. V tejto dobe je podľa mňa náš národ na tom dosť zle.
Ešte donedávna sme boli tak trochu utláčaní aj Čechmi, a teraz, keď sme sa konečne osamostatnili, si
nevieme rady? Podľa mňa by to malo byť presne naopak. Veď teraz, keď sme samostatní, by sme
mali zveľaďovať "náš" štát a nie štáty druhé. No my robíme presný opak toho. Okrádame sami seba.
Ničíme vlastné bohatstvo. Tak sa vlastne ničíme a rútime sa do záhuby. A úspech každého jedného
národa záleží od činnosti každého jedného človeka.
My sami sa posudzujeme podľa toho, čo sme schopní urobiť. A druhí nás súdia len podľa toho, čo
sme už urobili. Na žiariace slnko sa nepozerá nikto- všetci len na zamračené. Svet kriticky
nezaznamenáva, čo sa ti podarilo, ale čo sa ti nepodarilo. A to je veľká chyba, lebo keby to tak
nebolo, mohli by aj veľké národy slúžiť tým menším.
Máme právo my posudzovať, či všetky malé národy musia byť plebejské? Nie, lebo každý národ
by sa mal dobrovoľne rozhodnúť. A ako sa hovorí, že keď ma chcete posudzovať, nebuďte so mnou,
ale vo mne. Naozaj, ak by sme chceli posúdiť, či ten, alebo iný národ bude plebejský, musíme sa
vžiť do postavenia ľudí, ktorí v ňom žijú. Musíme zistiť, akí sú, či sú schopní byť užitoční pre
ostatné národy.
Každý, keď raz bude posudzovať aj nás, by si mal povedať: "Máme sa radi takí, akí sa vidíme, a
nie akých nás vidia."

"Musí byť malý národ plebejský?"

( Úvaha )

Strona 1 z 1

Hundza

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/dejepis/prace/novodomska.html