Najsilnejší a najpevnejší vzťah zo všetkých vzťahov je práve ten medzi človekom a rečou. Spája 
ich  puto  ,  podobné  tomu  medzi  tulákom  a  jeho  pútnickou  palicou.  Tulákom,  čo  blúdi  nočnými 
ulicami  rušného  mesta  ,  schádza  z  chodníka  a  opäť  sa  naň  vracia.  Tulákom,  čo  pod  chvíľou  míňa 
ľudí, niektorí sa na chvíľu pristavia, iní idú hneď ďalej . Týmto tulákom a jeho pútnickou palicou, 
ktorá  po  celú  noc  zostáva  jeho  jedinou  istotou.  Pútnickou  palicou,  ktorá  je  svojím  koncom  vždy 
pevne  na  zemi.  Spája  ho  s  celým  okolitým  svetom.  Bez  nej  by  nebol  tulák  tulákom  a  pútnik 
pútnikom.  
     A človek bez reči ? Stratený vo svete by stál na jednej strane rieky, kým na tej druhej by bol celý 
ostatný  svet.  A  most  by  nebol.  Most  vytvorený  práve  rečou,  predstavujúci  ľudskú  komunikáciu. 
Schopnosť ľudí žiť vedľa seba, tráviť spolu čas a rozumieť si. Schopnosť rozprávať si zážitky, riešiť 
problémy a šepkať do uška nežné vyznania.  
     Tie zážitky by sme hádam ešte zvládli, veď nám ich strká pod nos život sám a slovná zásoba sa 
nám akoby sama od seba tisne do úst.  
     Nežné  vyznania  tiež  nie  sú  jadrom  komunikačného  problému.  Ľudské  srdce,  plné  citov,  vášní  a 
náhlych vzplanutí má svoje vlastné metafory a prirovnania.  
     No  ako  riešiť  problémy?  Možno  by  to  šlo  s  nejakou  príručkou,  veď  v  dnešnej  dobe  je  ich  na 
knižnom  trhu  plno.  No  ich  autori  veruže  veľkú  fantáziu  nemajú.  V  každej  z  nich  stojí  hneď  na 
začiatku  odstavca  prvej  kapitoly  komunikácia.  Samozrejme,  veď  je  to  tá  najľahšia  vec  na  svete. 
Stačí, keď si zariadime v byte nejakú špeciálnu komunikačnú miestnosť. Bolo by vhodné, keby bola 
ladená  do  zelena,  veď  aj  malé  dieťa  vie,  že  zelená  farba  upokojuje  a  komunikovať  sa  má  kľudne, 
rozvážne,  bez  kriku  a  hádok.  Keď  už  máme  takúto  jednoduchú,  no  finančne  trochu  náročnejšiu 
podmienku splnenú, môžeme začať komunikovať . No vôbec to nie je také jednoduché, ako sa zdalo. 
Napriek splneným podmienkam komunikácia viazne. Viazne doma za dverami, no viazne aj vonku.  
     Páry  sa  rozchádzajú,  manželia  sa  rozvádzajú.  Nedokážu  spolu  komunikovať  .  Nevedia  sa 
normálne pohádať, nevedia sa jeden druhému ospravedlniť, nevedia si dôverovať.  
     Rodičia  netušia,  čo  sa  odohráva  v  mysliach  ich  detí  a  deti  nevedia,  prečo  sú  ich  rodičia  v 
poslednej  dobe  takí  podráždení.  Rodičia  nechcú  svoje  deti  púšťať  von,  lebo  sa  o  ne  boja  a  deti  sú 
nešťastné, lebo rodičom na nich vôbec nezáleží. Všetci vedia, že majú problém s komunikáciou. No 
rodičia  nemajú  čas  spraviť  prvý  krok,  lebo  sú  plne  zamestnaní  obavami  o  svoje  ratolesti  a  deti  sú 
príliš zaneprázdnené klamstvami a nespozorovanými útekmi z domu.  
     Televízne  noviny  sú  plné  nekomunikácie.  Každý  s  každým  stále  len  komunikuje  a  rokuje  a 
výsledky stále nie sú známe. Všetci stále len hľadajú spoločnú reč a dohodnú sa v najbližšej dobe . 
No z najbližšej doby sa pomaly stáva doba neurčitá.  
     Vymysleli  sme  si  nepísané  a  hlavne  úplne  nezmyselné  pravidlo,  že  existenciu  problému  si 
môžeme  pripustiť  až  vtedy,  keď  už  naň  máme  aj  riešenie  a  tak  sa  uviaznutou  komunikáciou  nikto 
netrápi. Veď  na to existuje veľmi jednoduché riešenie . Stačí tá správna reč. Máme však smolu,  že 
naša pestrá slovenčina ňou nie je. Ako sa dá predsa komunikovať v jazyku, v ktorom " raz toľko " a " 
dvakrát  toľko  "  znamená  v  podstate  to  isté.  V  jazyku,  v  ktorom  prvá  osoba  slovesa  vedieť  je  "  ja 
viem"  a  slovesa  viesť  je  "  ja  vediem".  No  nie  sme  však  jediní.  Angličtina  má  šestnásť  časov  , 
nemčina nezmyselné členy a francúzština priveľa pádov.  
     Trochu  sme  pozabudli,  že  dokonalý  komunikačný  jazyk  neexistuje.  V  žiadnom  jazyku  sa  nedá 
presne  vyjadriť  to,  čo  si  myslíme  a  čo  cítime.  Na  to  je  reč  príliš  nedokonalým  dorozumievacím 
prostriedkom.  
     Nemá význam sedieť na stoličke a čakať, že komunikácia sa dostaví sama od seba v plnej svojej 
kráse. Myslím, že nám neublíži, keď vstaneme a spravíme ten prvý krok práve my. Skutočne sa stačí 
len postaviť a vykročiť. V ústrety lepším vzťahom, vzájomnému porozumeniu a svetu, v ktorom je 
problémov naozaj menej. Vykročiť na most zvaný komunikácia. A mne neostáva nič iné, len dúfať, 
že sa stretneme na druhej strane.  

Č

lovek a reč. 

 

( Úvodník o medziľudskej komunikácií, jej význame a o dôsledkoch jej nerealizovania) 

Eva Fialová

Škol.rok 2000/2001

Strona 1 z 1

Fialová

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/slovina/prace/fialova.html