Svetová literatúra v období literárnej moderny
Od druhej polovice 19. storočia nastáva v literatúrach rýchlejšie striedanie škôl, prúdov, smerov a tieto zmeny vyplývajú zo zmien v spoločenskom živote - porážka Parížskej komúny, upevňovanie moci buržoázie, monopolizácia kapitalizmu, narastá robotnícka trieda, odpor voči spoločnosti, človek sa cíti bezmocný. Na básnikov vplýva pesimizmus a individualizmus. Preto začína vznikať lit. moderna ako prejav protirečenia spoločnosti a ako výraz individuálneho stvárňovania skutočnosti. Taktiež lit. moderna súvisí s odporom umelcov voči meštiackej morálke. Vzniká pojem „umenie pre umenie". Niektorými znakmi súvisia novodobé smery s romantizmom.
Vlastnosti literatúry v tom-ktorom období sú závislé od umelec., spoločenských, ekonomických, kultúrnych činiteľov. V tomto období dochádza vo všetkých druhoch umenia k rozličným názorom, prístupom, pohľadom na skutočnosť (liter., výtvarné umenie, filozofia).
(Vznik moderny súvisí aj s odporom niektorých umelcov proti meštiackej ideológii a morálke. V spoločnosti aj v umení sa do popredia dostávajú nové myšlienkové a umelecké smery. Moderna začala vznikať ako prejav protirečení uprostred kapitalistickej spoločnosti a zároveň ako výraz individuálneho stvárňovania skutočnosti.)
Moderné smery v niektorých prvkoch súvisia s romantizmom (rozpor medzi snom a skutočnosťou, nesúlad medzi osobnou psychikou básnických osobností a drsnou dobou).
Symbolizmus
- zaberá vedúce postavenie - jeho vzťah ku skutočnosti je iracionálny /rozumom nepochopiteľný, mnohovýznamový/.
- subjektívny idealizmus - psychologické východisko
- idealizmus, skepsa /nedôvera/
- básnik používa metaforu, personifikáciu, alegóriu /inotaj
- citovo zafarbené výrazy, symboly, výrazy z oblasti vedy, filozofie
- vystupuje tu lyrický hrdina, ktorý jednak prežíva ľúbostný cit a ďalej smútok nad neutešenou skutočnosťou.
- Jeho filozofickým východiskom bol subjektívny idealizmus. Z mravného hľadiska vystupuje v ňom do popredia jednak určitý druh individualizmu (i.= nadraďovanie jednotlivca nad celok), jednak skepsa (s. = pochybovanie) voči svetu a dobovým spoločenským okolnostiam.
Básnické prostriedky symbolizmu: zložitú skutočnosť nezjednodušuje - vyjadruje ju zložito, neopisuje ani vonkajší ani vnútorný svet básnika priamo - robí to pomocou obrazov - symbolov (utvárané sú pomocou metafor, metonymií - prenesené významy, personifikácie). Autori čerpajú námet z antickej mytológie, náboženskej terminológie (letargie), prírodných vied a z filozofie. Taký je aj potom jazyk, ktorý používajú...
V hudbe napr. Frederik Chopin.
dekadencia - samostatný prúd symbolizmu (z franc. décadence = úpadok). - obrana proti zložitej dobe. Symbolistický básnik utvára obrazy pomocou metafory (prenesené pomenovanie), alegórie (inotaj), personifikácie (zosobňovanie) alebo iných trópov (slovná zástupka). Slovník symbolistickej literatúry má niekoľko vrstiev a je niekedy ťažko pochopiteľný. Okrem slov osobného, citového rázu symbolisti používali výrazy z rozličných oblastí ľudskej kultúry, filozofie a vedy.
impresionizmus - (z latin. impressio = dojem, výraz, vnem) sa rozvíjal súbežne so symbolizmom. Jeho stúpenci stavali na prvé miesto konkrétny zážitok zo sveta, z prírody, z každodenného života tak, ako ho zachytávajú ľudské zmysly. Preto sa senzualizmus pokladá za charakteristickú črtu impresionizmu.
- maliari Vincent van Gogh, Eduard Manet, Claude Monet
Začiatkom 20. storočia symbolizmus postupne strácal vedúce postavenie a úlohu zjednocujúceho činiteľa mladých pokolení. Z moderných smerov sa vyčlenila avantgarda (z franc. avantgarde = predvoj).
Postupne však začal symbolizmus strácať svoje postavenie a moderné smery menia svoju podobu - vzniká avantgarda - nový filozofický, spoločenský a literárny program. Mladá generácia sa nechcela zmieriť s nepriaznivými politickými i sociálnymi pomermi a preto sa mnohí z nej postavili proti vládnym kruhom. Namiesto reflexie (úvahy) hlásali potrebu aktivity a mnohí sa prikláňali k Marxistickej filozofii. Po umeleckej stránke experimentovali - boli výbojnejší ako symbolisti. Futurizmus - zásady formuloval Marinetti - požadoval aby nové umenie držalo krok s technickým rozvojom. Umelec má obhajovať krásu v technických objavoch a v priemyselnej technológii. V poézii dostali prednosť podstatné a prídavné mená a slovesá sa vynechávali. Kubizmus - Snažil sa odkryť krásu a zaujímavosť bežných vecí na základe geometrického stvárňovania. impresionizmus - vznikol a vyvíjal sa súbežne so symbolizmom, za dôležité považoval okamžitý dojem, dôraz sa kládol na zmyslové vnímanie. Expresionizmus - z myšlienkovej stránky sa zakladal na subjektívnom idealizme. Do popredia staval vnútorné zážitky umeleckého tvorcu alebo zobrazovaných postáv. Kubofuturizmus - kombinácia statických a pohybových prvkov obrazu.
futurizmus - (z latin. futurus = budúci) patrí medzi prvé avantgardné smery, ktoré vyvolali veľký rozruch na zač. 20. stor. Prvý manifest futurizmu vyšiel v r. 1909. Za hlavný zdroj krásy sa tu vyhlasovali vedecké objavy, priemyselné výrobky, poézia strojov, bezdrôtovej telegrafie, rýchlej dopravy lietadlami.
kubizmus a kubofuturizmus - na zač. 20. stor. sa vzťah medzi slovesnou tvorbou a výtvarníctvom (najmä maliarstvom) zosilnil. Pričinil sa o to kubizmus (z franc. cube = kocka). Kubizmus sa usiloval odokryť charakteristické črty človeka a predmetu na základe geometrického stvárňovania umeleckej predlohy. Spojením tvorivých postupov kubizmu a futurizmu vznikol kubofuturizmus. Znamená to vlastne kombináciu statických a pohybových prvkov obrazu. - Pablo Picasso
expresionizmus - (z latin. expressus =výrazný, názorný, ostrý) vznikol tiež na zač. 20. stor. Rozvinul sa najprv vo výtvarnom umení vo Francúzsku a v Nemecku. Z myšlienkovej stránky sa zakladal na subjektívnom idealizme. Do popredia staval vnútorné zážitky umeleckého tvorcu alebo zobrazovaných postáv. Viacerí jeho stúpenci odmietali imperialistickú svetovú vojnu. Expresionizmus je príznačný pre veľkú časť európskej prózy v dvadsiatych a tridsiatych rokoch (Remarque). - Paul Gauguin
AVANTGARDNÉ SMERY:
1.Kubizmus - rozvíja sa v maliarstve, do maľby vniesol rozklad na geometrické tvary
2.Futurizmus - odrážal prudký civilizačný pokrok na zač. 20. stor., syntézou týchto dvoch smerov vznikol kubofuturizmus.
3.Expresionizmus - expresionisti postavili proti falošnej buržoáznej morálke slobodu prírodného a pudového života, proti krutosti súvekej spoločnosti utopistickú predstavu sveta založeného na láske.
4.Dadaizmus - vylúčili z básne akýkoľvek zmysel a rozbíjali aj slovo ako základnú významovú jednotku
5.Surrealizmus - na hlavný zdroj umeleckej tvorby povýšil logikou nekontrolované oblasti ľudskej psychiky - sen a podvedomie
6.Konštruktivizmus -za najdôležitejšiu stránku umelec. diela pokladal funkčnosť
7.Poetizmus - Nový ideál krásy hľadal v ľudskej družnosti a životnej aktivite, ale aj v objavovaní exotických krajín a v iluzívnom svete masovej zábavy.
Umelecké avantgardy boli živelnou revoltou proti ustáleným hodnotám 19. stor., voči meštiackemu životnému štýlu a konzervatívnemu umeleckému vkusu. Zároveň sa usilovali o nové videnie skutočnosti a o jej stvárnenie novými, netradičnými výrazovými prostriedkami.
Pojem prekliati básnici (od P. Verlainea) sa zaužíval aj v praxi - boli to spisovatelia z konca 19. storočia, ktorí sa neradi zmierovali s bezútešnou dobou a meštiackou spoločnosťou. Chceli obhajovať slobodu umeleckej tvorby a búrili sa všetkému čo ju obmedzovalo. Cítili, že nemôžu uskutočniť svoje ideály o slobodnom človeku a preto sa uzavreli oproti vonkajšiemu svetu a prijali na seba osud prekliatych básnikov.
Charles Baudelaire
položil základy európskeho symbolizmu
napísal iba jedinú básnickú zbierku
Kritizoval hlúpu meštiansku spoločnosť doby, nenávidel ju, búril sa proti nej.
KVETY ZLA - ústredným motívom je láska, založená na konkrétnom osobnom zážitku. Nezakrýva jej očarujúcu silu, ale ani sklamanie, pocity bolesti z nej. Pretože Baudelaire nenašiel v osobnom živote a spoločnosti svojich čias uspokojenie, priklonil sa k pesimizmu. zbierka šokovala meštiakov a dala podnet k tomu, že básnika vyhlásili za blázna. Avšak to bol Baudelairov ideový zámer - vznášať do zdanlivého harmonického súladu tejto zaháľajúcej vrstvy negáciu, budovať nový vkus. Zbierku odmietla aj kritika pre jej údajnú nemravnosť, ale aj tak ovplyvnila vývoj modernej európskej poézie. Pred čitateľom sa v zbierke vyspovedal zo svojho ľudského nešťastia, bol sklamaný nad zlými sociálnymi pomermi a v láske. Lásku tu zobrazuje na základe konkrétneho osobného zážitku - v tom bol originálny. Použil aj drsné výrazy.
báseň Človek a more
Obraz ľudského vnútra, duša je plná záhad a nepokoja; more je záhadné, človek aj more sú do seba uzavretý, aj človek ako mlčanlivé more stráži svoje tajomstvo. Básnik ich nakoniec kladie do protikladu.
Človek a more sú si veľmi podobní. Sú to silné živle, ktoré bojujú o moc. Ak nemajú možnosť rozletu, búria sa. More dáva najavo svoju silu rozbúrenými vlnami, záplavami, hukotom, podvodnými vírmi. Ľudia dávajú najavo hlavne schopnosť rozmýšľať a konať, stavajú hrádze, more zdolávajú na člnoch. Aj keď je medzi nimi rivalita sú si podobní. Tak ako aj morská hladina je len málokedy pokojná, tak i človek je tvor stále nespokojný, neustále sa za niečím ženie.
"hladina - duša tvoja v nekonečnosti vĺn večného nepokoja"
"a duch tvoj - hlbina má taktiež horkú chuť"
- autor tu prirovnáva dušu človeka k morskej hlbine. Obe sú temné, záhadné, svedomie človeka tiež občas nie je celkom čisté. Nepoznáme úplnú hĺbku duše človeka, tiež ani morského dna. Autor tu vyjadruje nemožnosť úplného poznania človeka, jeho vnútra, najskrytejších myšlienok. Rovnako aj more nie vždy je dokonale preskúmané, poznané. Podstat. a príd. mená nám umožňujú lepšie pochopiť charakter mora a človeka, ich podobnosť. Prídavné mená tiež dodávajú básní pochmúrnu, pesimistickú náladu.
báseň Súvislosti
Príroda je chrámom, symbolom, v rpírode je všetko symbolom čohosi, píše o prírode ako o celku a tak ju aj chápe - vôňe sú príjemné a nepríjemné. Príjemné ako tielka detí, nepríjemné ako vôňa tymiánu... Báseň je založená na jeho subjektívnom zmyslovom vnímaní. Je očarený prírodou.
Jean Arthur Rimbaud
- zúčastnil sa revolučných rokov okolo 1971, mal, silné sociálne cítenie, do literatúry chcel uviesť nové literárne námety a ich nové spracovania; staval odlišné ciele oproti tradičnej poézii. Chcel sa vyhnúť ošúchaným námetom a ustáleným básnickým obrazom.
Rimbaud sa nevyhýbal nijakým námetom. Jeho jazyk bol veľmi jednoduchý. Používal nové a pôsobivé slová. Bol predstaviteľom nielen osobitného lyrického ideálu, ale aj spoločensky angažovanej poézie (napr. bás. Paríž sa zasa zaľudňuje).
Objavoval poéziu v živote, znásoboval dobré zážitky, odhaľoval ošklivosť a krásu, ktoré predchádzajúcej poézii unikli. Mal bezprostredný vzťah k prírode a k veciam na tomto svete. Mal rád ľudí a nenávidel meštiakov, opovrhoval náboženstvom, parodoval cirkev. Bol obdarený básnickou obraznosťou, dokázal majstrovsky zachytiť život v nepatrnom detaile. Jeho mladistvé básne boli inšpirované veľkými myšlienkami i denným životom, porovnávaním ľudí i prírody, odporom k vojne, nenávisťou k meštiackej tuposti a oficiálnym inštitúciám a mladistvými skúsenosťami stále viac bohémskeho života.
zbierky: Iluminácie I a II, Pobyt v pekle
zbierka Básne
= báseň Paríž sa znovu zaľudňuje - Rimbaud v básni vyjadruje odpor k meštiactvu po potlačení Parížskej komúny. Postavil sa proti amoralizmu tých, ktorí sa vrhajú do rozkoší zmyslov, aké pociťuje toto veľkomesto. Aj napriek tomu Paríž zostáva mestom, ktoré básnik nadovšetko miluje.
Guillamme Apollinaire
- v I. svetovej vojne bol zranený - potom veľa cestoval
- zaoberal sa kritikou, poéziou, prózou, div. hrami, najskôr písal pod vplyvom iných autorov
Bol súbežcom kubistických a futuristických úsilí vo výtvarnom umení bol v literatúre básnik
zbierka Alkoholy
báseň Pásmo - nemá strofickú výstavbu, slová z oblasti vedy, nepoužíva interpunkciu
- lyrický cestopis kde prechádza z jednej témy na druhú, píše o svojich zážitkoch z ciest, spomína na miesta, ktoré navštívil
Vytvoril ňou nový model poézie obsahom a formou. Je to lyrický cestopis, v ktorom básnik voľne spája zážitky z rozličných miest, niet medzi nimi priameho vzťahu. Každá strofa je samostatným myšlienkovým celkom - motívom, takéto voľné spájanie obrazov nazývame asociatívnou metódou. Stavia vedľa seba protikladné javy: sen a skutočnosť, radosť i smútok, reálne i nereálne, racionálne i iracionálne. Chcel dokázať, že medzi týmito vecami nie sú presné hranice, preto vo svojich dielach odstránil interpunkciu. Chcel dokázať, že aj v literatúre sa dá komponovať tak isto ako v kubistickom maliarstve. Je tvorcom tzv. nového lyrizmu. Teda predovšetkým narába s imagináciou /fantázia/.
zbierka Kaligramy - spája slová a vytvára obrazy, volne spája obrazy aby zotrel hranice - odstránil vo veršoch interpunkciu, vychádza z osobného zážitku
átko pred smrťou dokončil Kaligramy (časť tejto zbierky napísal na vojne; vyskytujú sa tu obrazné básne - tzv. ideogramy /spojenie obrazu a textu/
= báseň Dymy - báseň zapôsobila na čitateľov aj novátorstvom v oblasti grafického znázornenia verša - má tvar fajky. Hoci je vojna autor sa snaží nájsť niečo príjemného, vône tabakov, kvetov, parfumov - zmyslové vnímanie čuchom.
Apollinairova liter. tvorba mala veľký význam pre vývin lit. modernizmu. Sviežou lyrikou, aplikáciou bohatej škály tónov a nevšedným typografickým usporiadaním mal značný vplyv na mladšie básnické generácie.
Slovenská literárna moderna
V čase, keď vyvrcholila tvorba Hviezdoslava aVajanského prichádzalo do našej literatúry nové pokolenie - jeho vystúpenie nebolo až také smelí ako v európskych literatúrach. Na Slovensku sa zachovávala vačšia úcta k tradíciám. Boli orientované najma sociálna a národne. Predstavitelia slovenskej literatúry chceli slúžiť myšlienke národného a sociálneho hnutia. Slovenská literárna moderna trvala v rokoch 1900 - 1918 - Kraskova básnická škola. Na formovaní SLM sa zúčastnili: Ivan Krasko, J.Jesenský, Vladimír Roy, kritici:František Votruba, Pavol Bujnák, Š. Krčméry. Svoje práce uverejňovali v časopisoch: Dennica, Prúdy, Slovenské pohľady v roku 1909 vyšiel Zborník slovenskej mládeže.
Na SLM mali vplyv:
a) slovenská romantická literatúra: Janko Kráľ, Sládkovič, Botto - hrdina je osamotený (v popredí), ťažko nachádza východisko v súčastnom svete, túži po slobode.
b) európsky romantizmus - Bairon, Puškin, Lermontov, Hayne, Sheley, Petofi
c) francúzsky symbolisti, nemecká národná poézia, rumunská (Eminescu), ruská (Blok)
Spisovatelia vystupovali proti meštiackemu spôsobu života, kritizovali morálku a ideológiu. Opierali sa o trojslabičné slová s prízvukom na 1. slabiku (daktyl). Prevládalyrika a krásne básnické útvary, básne v próze - lyrizovaná próza. Snažili sa o nový pohľad na človeka, používali nový slovník, novú obraznosť, zdôrazňovali melodickosť verša. SLM uskutočnila u nás typ impresionistického a symbolistického básnictva.
Ivan Krasko (1876 - 1938)
- narodil sa v Lukovištiach (Gemer), rodičia - roľníci, absolvoval nemecké gymnázium v Brašove (predtým na maďarskom v Rimavskej Sobote, Praha - chemický inžinier; pracoval v Kloboukoch v Čechách)
- prvé verše pod vplyvom Hviezdoslava (1. básnické meno - Janko C), jeho pravé meno odhalil Fr. Votruba, literárne meno Ivan Krasko mu vybral Vajanský podľa dediny Kraskovo
Zbierka Nox et solitudo (Noc a samota)
Zaznamenala veľký ohlas vo verejnosti a kritike, základy pre novú poéziu, na rozdiel od starších básnikov vyslovil svoj vzťah ku skutočnosti cez vlastnú osobu (hrdina je stotožnený s jeho osobnosťou)
- básnická zbierka obsahuje vo svojom názve základné postoje moderného básnika k svetu: noc a samotu, nie je vôbec náhoda, že autor umiestnil svojho hrdinu do ovzdušia búrnej noci
Vajanského kritika: „I vidím tu prichádzať hlboké zvučné tóny a teším sa velikou radosťou... Hlboké zvučné sú, ale i smutné, čiastočne zúfalé až ma staré srdce bolí”
- Kraskova poézia vznikla ďaleko od domova - často sa v nej vynárali spomienky na rodný kraj a matku - báseň Vesper dominicae (Nedeľný večer) 1. časť - lyrická 2. časť - epická
- opisuje svoju matku (písal to keď bol ďaleko od domova), mravná hodnota - vzťah k matke, spomina si čo robieva matka v nedeľu, že sa modlí, myslí na syna a plače
- často používa slová, ktoré vyjadrujú nejakú farbu, využíva kontrast, personifikáciu, báseň je písaná v celku, verše sú veľmi krátke - 5 slabičné
báseň Už je pozde - osamotený smutný hrdina, pochmúrna príroda, zvukomalebnosť - é, í, ý, inverzia, rôzny druh rýmu, lexikálne bohemizmy
báseň Jehovah - vzýva boha a privoláva na vlastný národ pomstu, vystupuje proti politike pasivity; „... nechceli vedieť že sa pripozdieva, že z chmúrnej túrni pplašný zvon hučí...”
báseň Topole - prírodný motív, topoľ = symbol smútku, samoty
Zbierka Verše - 27 básní, v popredí ľúbostný zážitok, venoval ju snúbenici, nie už taká smutná - prebieha tu zápas o prekonanie chmúrnych nálad a citových kríz
- viac sa zameral na spoločenskú problematiku, zbierka je už rozlúčením s chmúrnymi náladami a minulosťou, je poznačená myšlienkou, že treba žiť a bojovať za šťastie druhých - za rodnu za národ a to prevláda nad jeho náladami smútku. Ale aj v tejto zbierke ostal skúpy na slovo.
- básnik tvoril najmä preto, aby sa vnútorne vyrovnal s problémami, ktoré trápia jeho myseľ; každá jeho báseň vznikla z konkrétneho zážitku známeho len poetovi
báseň Balada o smutnej panne, ktorá umrela
báseň Noc - sonet, básnikov pohľad na život na spoločenskú problematiku, zamýšľa sa nad svojím miestom na svete
báseň Hôrne kvety vednú - kvety - ľudský život, svet človeka prirovnáva k váze, vlastenecký cit
báseň Otcova roľa - básnik sa vracia s cudziny a v láskavom pohľade príbuzných nachádza nemú výčitku prečo zanechal otcovu pôdu, opisuje ťažkú prácu na poliach
báseň Baníci - v príznačnom obraze démona, lákajúceho k zrade národa za zlato a bohatstvo, predstavil básnik všetok politický a morálny útlak za starého Uhorska
- je to báseň vo svojom celom význame jedna z najrevolučnejších a pritom básnicky najpôsobivejších; vkladá nádej, že raz príde čas slobody pre spoločenské vrstvy, ktoré najviac trpia útlakom; vrch Golgata prirovnáva s prácou baníka, ktorý pracuje hlboko v podzemí; používa 4-stopový daktylský verš, párne rýmy, štvorveršia
- symbolické vyjadrenia v básni Baníci:
PRÓZA - novela List mŕtvemu - zobral sa za námet skutočnú udalosť, používa fantastické prvky, píše list dávno mŕtvemu, utopenému človeku, vôkol seba vidí len biedu, utrpenie - chcel by pomáhať, ale je bezmocný
Janko Jesenský (1874 - 1945)
Je priekopníkom slovenskej literárnej moderny, zároveň, ale pokračoval v realistických tradícií slovenskej prózy. Študoval na rôznych miestach (v Kluži, Budapešti). Bol advokátom v Bánovciach nad Bebravou, odtiaľ išiel na front neskôr do zajatia. Po návrate a prevrate bol županom, neskôr krajinským viceprezidentom v bratislave. Bol demokratom, humanistom, protifašistickým bojovníkom. Ako básnik bol príslušníkom slovenskej literárnej moderny, ako prozaik - realista.
zbierka Verše - básne s ľúbostnou intímnou tématikou - jeho pohľad na ženu je nekonvenčný, vidí v nej rovnocenného partnera k mužovi; jemnú, citlivú bytosť, ktorou zmietajú rozpory
- bol ironikom sentimentalizmu (naivný), svojim básňam dal určitú dejovú osnovu; písal básne s dojmami veľkomesta, kaviarní kde sa žije navonok bezstarostne, ale kde i radosti majú svoj rub; konfrontácia veľkomestského sveta s domácim prostredím ho privádzala k oslave domova, ospevovaniu jeho krás
báseň V Pešti - porovnáva veľkomesto, hluk zo svojím rodným krajom, k šumu stromov, štebotaniu vtákov kde má i svojich blízkych
- motívy občianskej kritiky, v ktorej protestuje proti národnému a sociálnemu útlaku autor vyznáva filozofiu činu - preto aj jeho básnické výzvy na obranu reči a národa neboli formálne, ale presne pomenúvali záporné stránky našich pomerov
zbierka Zo zajatia - lyrický denník z prvej svetovej vojny, básne politické i ľúbostné, ospevuje pevný ľúbostný cit, ktorý medzi ním a jeho ženou nemohla zmariť ani veľká vzdialenosť ; báseň Obrážtek môj
zbierka Po búrkach - nespokojnosť s pomermi v ČSR, stúpenec humanizmu a demokracie
zbierky: Proti noci, Čierne dni, Na zlobu dňa, Jesenný kvet I a II
Próza: (čisto realistická)
Malomestské rozprávky (10 kratších noviel), novela Pani Rafiková, novela Štvorylka
román Demokrati