K

ONŠTITÚCIE SV

.

E

UFÉMIE

(R

ÍM

,

1536)

Samotný text bez kritického poznámkového aparátu

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

2/43

V mene nášho pána Ježiša Krista

začínajú

KONŠTITÚCIE MENŠÍCH BRATOV KAPUCÍNOV

Prológ: „Kde niet plota tam voľne kradnú majetok ...“ (Sir 36, 27)

Aby náš Rád, ako vinica Najvyššieho Božieho Syna, mohol zotrvať v duchovnom
zachovávaní evanjeliovej a serafínskej reguly, zdalo sa našej generálnej kapitule, slávenej
vo vznešenom meste Ríme, v našom kláštore sv. Eufémie, v roku Pána 1536 potrebné
predložiť niekoľko pravidiel

1

, ktoré by boli ochranným plotom uvedenej reguly, aby tak,

ako veža Dávidova, mala svoje múriky kvôli našej ochrane od všetkých nepriateľov živého
ducha nášho Pána Ježiša Krista a od všetkých ochablostí, odporujúcich horlivému
a serafínskemu úsiliu nášho Otca, svätého Františka.

Toto sú pravidlá (konštitúcie).

PRVÁ KAPITOLA

1. Doktrína a život nášho Spasiteľa Ježiša Krista.

1) Najprv, ohľadom prvej kapitoly reguly, sa vyhlasuje: vzhľadom na to, že nám bola
z neba od najmilšieho Božieho Syna daná evanjeliová náuka, čistá, nadprirodzená,
dokonalá a božská, a keďže bola Ním samým ohlásená a vyučovaná skutkami i slovom, ba
dokonca bola schválená a potvrdená jeho Otcom v rieke Jordán a na vrchu Tábor, keď
povedal: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. Počúvajte ho!, len ona nás
poučuje a ukazuje nám správnu cestu k Bohu, a preto sú povinní zachovávať ju všetci
ľudia, zvlášť kresťania, ktorí sa v krste zaviazali neporušovať ju, a o to viac my bratia,
keďže svätý František výslovne spomína zachovávanie svätého Evanjelia na začiatku i na
konci svojej reguly, ktorá nakoniec nie je ničím iným, ako dušou Evanjelia.

2) Aj vo svojom Testamente povedal, že mu bolo zjavené, že má pripodobniť svoj život
svätému Evanjeliu; v dôsledku toho, aby bratia mali vždy pred očami mysle náuku a život
nášho Pána Ježiša Krista a aby nosili v hĺbke svojho srdca sväté Evanjelium, podľa príkladu
panny Cecílie, nariaďuje sa, aby sa, z úcty k Najvznešenejšej Trojici, v každom kláštore tri
krát do roka čítali štyria Evanjelisti, teda jedno Evanjelium každý mesiac.

2. Regula – „malé zrkadlo“ Evanjelia

1) Keďže Regula svätého Františka je ako malé zrkadlo, v ktorom sa odráža evanjeliová
dokonalosť, nariaďuje sa, aby bola každý piatok vo všetkých konventoch osobitne,

1

Tal. text hovorí costituzioni.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

3/43

s patričným rešpektom a úctou čítaná, aby tak, vtlačená do našich myslí, mohla byť lepšie
zachovávaná.

2) Nech sa bratom tiež číta nejaký veľmi zbožný text, vyzývajúc ich nasledovať
ukrižovaného Krista.

3. Hovoriť o Bohu a nečítať prázdne knihy

1) Bratia nech sa usilujú vždy rozprávať o Bohu: toto veľmi pomáha zapaľovať ich srdcia
jeho láskou.

2) Okrem toho, aby evanjeliová náuka mohla v ich srdciach prinášať ovocie a všetok
kúkoľ, ktorý by ju mohol udusiť bol vykorenený, nariaďuje sa, aby sa zo žiadneho dôvodu
v našich konventoch neuchovávali neužitočné alebo ľahkomyseľné knihy, škodiace duchu
Krista, nášho Pána a Boha.

4. Čítať a študovať Božie slovo, aby sme sa zapálili Božou láskou

1) Keďže sa plamene božej lásky rodia zo svetla božích vecí, nariaďuje sa, aby sa čítal
nejaký text zo Svätého Písma, interpretujúc ho pomocou svätých a zbožných Učiteľov.

2) A hoci je táto nekonečná božia múdrosť tajomná a vznešená, predsa sa v Kristovi,
našom Spasiteľovi, natoľko znížila, že ju môžu jednoduchí a nevzdelaní bez ďalších
prostriedkov pochopiť čistým a jednoduchým, úprimným a priamym okom viery.

3) A preto sa všetkým bratom zakazuje čítať a študovať nevhodné a prázdne vedy; radšej
nech študujú Sväté Písmo, ba najsvätejšieho Ježiša Krista, v ktorom sú podľa Pavla ukryté
všetky božie poklady múdrosti a vedy.

5. Duchovné zachovávanie Reguly podľa vyhlásení pápežov a života i náuky
svätého Františka.

1) A keďže bolo želaním nie len nášho otca svätého Františka, ale aj Krista, nášho
Spasiteľa, aby bola Regula zachovávaná s jednoduchosťou, doslovne, bez vysvetľovaní,
ako ju zachovávali naši prví jednoduchí otcovia a keďže je naša Regula jasná, aby sme ju
čistejšie, svätejšie a duchovnejšie zachovávali, zrieknime sa každého komentára
i akéhokoľvek telesného, neužitočného, škodlivého a povoľného výkladu, ktoré vzďaľujú
od zbožnej, spravodlivej a božskej vôle Krista, nášho Pána, ktorý hovoril vo svätom
Františkovi.

2) A prijmime ako jediný, živý výklad našej Reguly vyhlásenia pápežov a najsvätejší život,
náuku a príklady nášho otca, svätého Františka.

6. Nech sa zachováva Testament otca, svätého Františka

1) Aby sme ako praví a legitímni synovia Krista, nášho Otca a Pána, ním nanovo zrodení vo
svätom Františkovi boli účastnými jeho dedičstva, nariaďuje sa, aby všetci zachovávali

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

4/43

Testament nášho Otca svätého Františka, ním samým nadiktovaný, keď blízky
smrti, poznačený svätými ranami a plný horlivosti a Ducha Svätého ohnivo túžil po našej
spáse.

2) Prijmime ho ako duchovný komentár a výklad našej Reguly lebo on sám ho za týmto
účelom napísal, aby sľúbená Regula bola lepšie a katolícky zachovávaná.

3) Tým skôr, že natoľko sme synmi serafínskeho otca, nakoľko napodobňujeme jeho život
a náuku, keďže náš Spasiteľ povedal židom: „Ak ste synmi Abraháma, robte jeho skutky.“
A tak, ak sme synmi svätého Františka, robme skutky hodné svätého Františka.

4) Každý brat je preto nabádaný, aby sa usiloval napodobňovať tohto nášho otca, ktorý
nám bol daný ako vodca, norma a príklad, alebo lepšie, nech sa v ňom napodobňuje náš
Pán Ježiš Kristus, a nie len pokiaľ ide o Regulu alebo Testament, ale vo všetkých jeho
ohnivých slovách a svätých skutkoch. Nech sa preto často číta jeho život i životy jeho
spoločníkov.

7. Zaujať „posledné miesto“

1) A keďže náš otec, celý božský, kontemploval Boha vo všetkom tvorstve, hlavne však
v človeku a osobitne v kresťanovi, ale zvláštnym spôsobom v kňazoch a osobitne
v Najvyššom pastierovi, ktorý je na zemi vikárom Krista, nášho Pána a hlavy celej
zápasiacej cirkvi, chcel, v súlade s náukou apoštolov, aby boli jeho bratia podriadení Bohu
v každom stvorení z lásky k tomu, ktorý sa zriekol seba samého kvôli našej láske.

2) Volal ich preto "menšími bratmi“, aby sa vo svojom srdci nie len považovali menšími od
všetkých, ale aby sa ako pozvaní v zápasiacej cirkvi na svadbu jej najsvätejšieho ženícha
Ježiša Krista usilovali byť na poslednom mieste, podľa jeho rady i príkladu.

8. Zrieknutie sa každého privilégia a výnimky v cirkvi

1) Uvážiac, že nezávislosť, ktorá nám plynie z privilégií a exempcie z podriadenosti
ordinárom nie len že je blízka pýche, ale je aj v rozpore s pokornou a františkánskou
minoritou a často, narúšajúc pokoj, spôsobila v Božej cirkvi pohoršenie, aby sme sa
pripodobnili pokornému ukrižovanému Kristovi, ktorý prišiel, aby nám slúžil, stanúc sa
poslušným Bohu až po krutú smrť na kríži, a aj keď nebol podriadený zákonu, ale bol jeho
pánom, chcel sa mu podriadiť, a i keď exemptný chcel zaplatiť poplatok, aby zabránil
akémukoľvek pohoršeniu, generálna kapitula sa zrieka privilégia nezávislosti a exempcie
od ordinárov.

9. Poslušnosť a všeobecná podriadenosť

1) Každý brat nech v súlade s vôľou nášho otca má vždy patričnú úctu ku všetkým
kňazom.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

5/43

2) Nech všetci bratia tiež vždy a so všetkou možnou úctou poslúchajú Najvyššieho
Veľkňaza, otca všetkých kresťanov, ako aj všetkých prelátov, ba všetky tvory, ktoré nám
ukazujú Božiu cestu, s presvedčením, že čím menej významná je osoba, ktorej sa z lásky
k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi preukazuje poslušnosť, tým je poslušnosť väčšia a milšia
Bohu.

10. Právne potvrdenie o. generála Konventuálov

Prikazuje sa zároveň, aby boli bratia podriadení nie len svojim vikárom, kustódom
a gvardiánom, ale ustanovuje sa, aby sa náš otec generálny vikár po svojej voľbe pokorne
predstavil alebo niekoho poslal za dôstojným otcom generálom Konventuálov a bol ním
potvrdený.

11. Zrieknutie sa privilégií, ktoré zľahčujú zachovávanie Reguly

A keďže náš otec, sv. František, aby zabránil podobným privilégiám, prikazuje vo svojom
Testamente bratom, aby od Ríma nežiadali akýkoľvek list „kvôli prenasledovaniu svojich
tiel“, generálna kapitula sa zrieka všetkých tých privilégií, ktoré zľahčujú regulu
a rozširujúc cestu ducha prispôsobujú sa našej zmyslovosti.

DRUHÁ KAPITOLA

12. Rozlišovanie povolaní a ich vek

1) Keďže je žiaduce, aby náš Rád rástol omnoho viac v čnosti, dokonalosti a v duchu ako
v počte bratov – vskutku sa vie, že, ako povedala neomylná Pravda, „mnoho je
povolaných, ale málo vyvolených“ a že, ako to predpovedal otec, blízky svojej smrti, nič
nemôže tak uškodiť čistému zachovávaniu reguly, ako množstvo neužitočných,
zmyselných a inštinktívnych bratov – prikazuje sa, by ministri starostlivo preskúmali ich
stav a kvality a nech ich neprijímajú ak sa neukáže, že majú najlepší úmysel a pevnú vôľu.

2) Aby sa tiež vylúčilo akékoľvek prekvapenie a pohoršenie, zakazuje sa prijímať tých,
ktorí ešte nedovŕšili šestnásť rokov alebo, ak ich aj dovŕšili, majú stále chlapčenský vzhľad
a nie sú schopní uvedomiť si to, čo sľubujú.

13. Príprava, vhodná pre klerika

Rovnako sa ustanovuje, aby nebol k profesii prijatý žiaden klerik, ktorý by nemal vhodnú
prípravu, aby sa tak vyvarovalo tomu, že by pri slávení Božích chvál robil chyby. Nech sa
naopak pripravuje, aby rozumel tomu, čo hovorí.

14. Postulanti nech sú pred obliečkou vyskúšaní

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

6/43

1) Prikazuje sa tiež, aby tí, ktorí budú prijatí do tohto života, ešte pred tým, ako budú nosiť
habit, nech sú po nejaký čas v niektorom z našich kláštorov vyskúšaní vo všetkých tých
veciach, ktoré sú povinní zachovávať bratia, aby sa tak ukázala ich dobrá vôľa a oni mohli
prijať tento veľký záväzok s väčším vedomím, zrelosťou a rozhodnutím. To isté platí aj pre
rehoľníkov, ktorí budú chcieť prísť a žiť náš život.

2) Aby sa tento princíp lepšie zachovával, nariaďuje sa, aby provinciálni ministri nikoho
neprijali bez rady a súhlasu väčšiny bratov, nachádzajúcich sa v danom kláštore.

15. Zbavenie sa majetku u novicov

1) Kristus, najmúdrejší učiteľ, dal ako podmienku tomu mladíkovi, ktorý ukázal túžbu
spasiť sa, aby, ak chcel byť jeho učeníkom, predovšetkým všetko, čo mal, predal, rozdal
chudobným a potom ho nasledoval. Tento príkaz František, nasledovník Krista, nielen
zachoval a učil svojim príkladom a príkladom tých, ktorých prijímal, ale predpísal aj
v regule.

2) Nariaďuje sa preto, aby, kvôli pripodobneniu sa Kristovi, nášmu Pánovi, a vôli
serafínskeho otca, nikto neobliekal habit, ak predtým, môžuc tak spraviť, nerozdelil
všetky svoje dobrá chudobným, ako sa to patrí na toho, kto si z vlastnej vôle vyberá
chudobný život.

3) V tomto jeho skutku bude možné čiastočne vidieť jeho horlivého alebo vlažného ducha,
a bude tak môcť slúžiť Bohu s pokojnejšou a pevnejšou mysľou. Bratia, napokon,
nemajúc žiadnu príležitosť túžiť po jeho veciach, zostanú úprimnými vo svojom svätom
pokoji.

16. Svetské oblečenie novicov

1) Nariaďuje sa tiež, aby bolo oblečenie novicov, prichádzajúcich zo svetského života,
zachované až do dňa profesie; oblečenie rehoľníkov nech je však zachované niekoľko dní.

2) Ak vytrvajú, nech je ich svetské oblečenie nimi samotnými venované chudobným;
oblečenie rehoľníkov nech je venované priamo provinciálnymi ministrami alebo
prostredníctvom nejakej zbožnej osoby.

17. Magister a formácia novicov

1) Aby sme sa vyhli tomu, že by nám bolo povedané čo najsvätejší Kristus povedal
zákonníkom a farizejom: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i
zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva
razy horšieho, ako ste sami!”, stanovuje sa, aby boli novici v každej provincii umiestnení
na jedno alebo dve miesta vhodné pre duchovný život, podľa voľby kapituly.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

7/43

2) Nech sú im daní magistri spomedzi tých najzrelších, bezúhonní a osvietení vo veci Božej
cesty. Títo nech sa starostlivo usilujú naučiť ich nie len ceremóniám, ale hlavne veciam
Ducha, potrebným k dokonalému nasledovaniu Krista, naše svetlo, cestu, pravdu a život.
Nech im príkladom i slovami ukážu v čom spočíva život kresťana a menšieho brata.

3) Nech nikto nie je uvedený k profesii, ak predtým dokonale nespoznal čo má sľubovať
a zachovávať.

18. Ticho a uzobranosť novicov

1) A aby mohli v kľude, v pokoji a tichu novici lepšie silnieť na duchu predpisuje sa, aby sa
s nimi nikto priveľa nerozprával, okrem otca gvardiána a ich magistra.

2) Nech nikto nevstupuje do ich cely, ani oni nech nevstupujú do cely iných bez
osobitného povolenia.

19. Úsilie čerstvých profesov

Aby sa lepšie naučili niesť Pánovo jarmo, nariaďuje sa, aby boli aj po profesii pod
disciplínou magistra po dobu aspoň troch rokov, aby tak ľahko nestratili čerstvo
nadobudnutého ducha, ale aby sa, mocne silnejúc, upevňovali a zakoreňovali v láske Krista,
nášho Pána a Boha.

20. Príprava na profesiu

1) A keďže, podľa niektorých učiteľov, sú novici, ak skladajú svoju profesiu s náležitou
dispozíciou, obnovení v krstnej nevinnosti, nariaďuje sa, aby sa títo novici pred svojou
profesiou pripravovali s veľkou usilovnosťou, prostredníctvom spovede, prijímania
a mnohých modlitieb, majúc už za sebou generálnu spoveď v momente vstupu do rehole,
aby si tak obliekli nového človeka.

2) V prijímaní novicov tak do rehoľného stavu, ako aj v profesii, nech sa zachovávajú
spôsoby a ceremónie, ktoré sú v užívaní a ktoré sú schválené v našom Ráde.

21. Prísnosť v oblečení

1) A keďže nie bezdôvodne prikázal Kristus pridŕžať sa prísnosti oblečenia Jána Krstiteľa,
keď povedal: „...tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch.”, bolo nariadené,
aby bratia, ktorí chcú stáť v dome svojho Boha, nosili najbiednejšie, pohŕdané, prísne,
drsné a neudržiavané oblečenie, ktoré ľahko nadobudnú v provinciách, v ktorých sa budú
nachádzať.

2) Nech bratia nezabúdajú na to, že vrecovina, s ktorou sv. František chcel, aby sme plátali
naše habity a šnúra, s ktorou chcel, aby sme sa opásavali, nie sú vhodné pre bohatých
sveta.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

8/43

22. Množstvo odevov

1) Generálna kapitula vyzýva tiež všetkých bratov, aby sa, ak môžu, uspokojili s jediným
habitom, ako sa o tom vyjadruje sv. František vo svojom Testamente, hovoriac o sebe
a o svojich bratoch: „A boli sme spokojní s jednou tunikou zaplátanou zvonku i zvnútra.“

2) Ak však bratia budú slabí fyzicky alebo duchovne, regulou sa im povoľuje druhá tunika.
Ale bez potreby a bez súhlasu ich predstaveného im nebude daný plášť, lebo používanie
troch odevov zdravým bratom je zrejmým znakom nedostatku ducha.

23. Forma a používanie plášťov, oblečenia, tuník s kapucňou a cingulom

1) Aby sa chudoba, tak milá Božiemu Synovi a nám darovaná za matku serafínskym otcom
prejavovala v každej veci, ktorú používame ustanovuje sa, aby plášť dĺžkou nepresahoval
okraj dlane a aby bol, okrem používania na cestách, bez kapucne; nech sa však nenosí bez
potreby.

2) Oblečenie nech dĺžkou nepresahuje kĺb chodidla. Široké nech je 11 piadí, 12 pre
korpulentných.

3) Rukávy nech nie sú širšie, ako je potrebné na to, aby do nich vošla a z nich vyšla ruka,
a nech majú dĺžku do polovice ruky alebo o čosi viac.

4) Tuniky nech sú čo najmenšej hodnoty a hrubé, široké 8 alebo 9 piadí a aspoň o pol
piade kratšie ako oblečenie.

5) Kapucňa nech je štvorcová, aké boli tá Františkova a jeho spoločníkov, ktoré je vidieť
na relikviách – dajú sa vidieť aj na starých maľbách a píše sa o tom v knihe Conformità –
aby tak náš habit mal tvar kríža a javili sme sa ako ukrižovaní svetu a svet nám.

6) Cingulum bratov nech je neopracovaným povrazom, bezcenným a drsným,
s jednoduchými uzlami, bez akejkoľvek zvláštnosti a osobitosti, aby sme sa, opovrhovaní
svetom, mohli viac umŕtvovať.

7) Nech nenosia baretky, ani vlasy alebo nadbytočné veci.

24. Izbička pre odevy komunity

V každom našom dome nech je izbička, v ktorej sa na to určeným bratom uchovávajú
odevy komunity, ktoré nech on udržiava v čistote a zaplátané pre potreby chudobných
bratov. A títo, po tom, ako ich podľa svojich potrieb použijú, nech ich čisté a s vďačnosťou
vrátia.

25. Kvalita postelí

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

9/43

Aby boli naše postele aspoň trochu podobné tej, na ktorej zomrel Ten, čo povedal: „Líšky
majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.”, a
aby sme tiež boli bdelejší a pohotovejší k modlitbe a rovnakí, ako náš otec sv. František,
ktorý mal často holú zem za posteľ, ba ako Kristus, Svätý svätých, hlavne na púšti,
nariaďuje sa, aby žiaden brat, okrem prípadu choroby alebo veľkej slabosti, nespal na
inom, ako sú holé dosky, rohož, kručinka, papraď a trochu slamy alebo sena, a nie na
schiavina.

26. Bosé nohy

1) Nariaďuje sa tiež, aby podľa príkladu Krista mladí bratia a tí, ktorí tak môžu robiť, chodili
bosí na znak poníženosti, svedectva chudoby, umŕtvovania zmyslov a dobrého príkladu
blížnemu.

2) Nemôžuc tak robiť, podľa evanjeliovej náuky a kvôli nasledovaniu našich otcov, nech so
súhlasom predstaveného nosia sandále, ktoré nech sú jednoduché, nízkej hodnoty,
chudobné, bez akejkoľvek ozdoby.

27. „Nemať na zemi žiadnu záľubu“

1) Aby bratia vystupovali na vrchol chudoby, kráľovnej a matky všetkých čností, nevesty
Krista, nášho Pána, nášho serafínskeho otca a našej najmilovanejšej matky, sú všetci
povzbudzovaní nemať na zemi žiadnu záľubu, ale mať vždy svoju lásku v nebi, užívajúc,
nakoľko je to ľudskej slabosti možné, akoby nasilu tieto pozemské veci s veľkou prostotou,
považujúc sa za bohatých svojou chudobou.

2) Nech sa uspokoja s knižkou modlitieb, ba samotným Ukrižovaným, dvomi vreckovkami
a dvomi spodkami.

3) Nech pamätajú, že podľa serafínskeho otca má byť menší brat len a len zrkadlom
každej čnosti, predovšetkým chudoby.

28. „Nech nechovajú žiadne zveri a nech nechodia na koňoch“

Aby sme s väčším odhodlaním bežali cestou božských príkazov, nariaďuje sa, aby v našich
konventoch neboli žiadne zveri a ani sa nechodilo na koňoch. V prípade potreby nech sa
podľa príkladu Krista a jeho nasledovníka Františka ide na oslovi, aby náš život vždy
ohlasoval pokorného Krista.

29. Tonzúra a brada

1) Tonzúra nech sa strihá nožnicami každých 20 dní alebo raz za mesiac. Nech nemajú
umývadla, ale len jednu britvu pre ventose.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

10/43

2) Nech nosia bradu, nasledujúc príklad najsvätejšieho Krista a všetkých našich svätých,
lebo je to u muža vec prirodzená, drsná, pohŕdaná a prísna.

TRETIA KAPITOLA

30. Liturgia podľa „svätej rímskej Cirkvi“

1) Keďže náš serafínsky otec, celý katolícky, apoštolský a božský mal vždy osobitnú úctu k
rímskej Cirkvi, sudkyni a matke všetkých ostatných Cirkví, a keďže v regule nariadil, aby
klerici recitovali Ofícium podľa dispozícií svätej rímskej Cirkvi a vo svojom Testamente
zakázal vnášať doň obmeny, bolo ustanovené, aby bratia, duchovne zhromaždení pod
tou istou zástavou a povolaní k rovnakému cieľu, nakoľko je to možné, zachovávali
v božských chválach, pokiaľ ide o misál, breviár a kalendár, tie isté ríty, ktoré zachováva
a používa svätá rímska Cirkev.

2) Tak klerici, ako aj laici nech podľa kalendára recitujú päť ofícií za mŕtvych.

31. Pripraviť liturgické slávenia

1) Klerici a kňazi menej vzdelaní nech vidia vopred to, čo majú verejne čítať pri Omši a pri
božskom Ofíciu, aby nemiatli poslucháčov znevažovaním božských vecí, ani nedráždili
proti sebe svätých anjelov, prítomných pri božských chválach.

2) Tak v Omšiach, ako aj v božskom Ofíciu nech sa nehovorí nič iné ako to, čo je uvedené
v misáli a v breviári, za príslušných ceremónií.

32. Nech sa slávi „z čistej lásky“

1) Bratia kňazi sú okrem toho vyzývaní, aby pri slávení nehľadeli na ľudskú priazeň alebo
slávu alebo na inú svetskú vec, ale nech s jednoduchým, pravým a čistým srdcom myslia
len na božiu česť, sláviac z čistej lásky, so všetkou pokornou úctou, vierou a zbožnosťou.

2) A nech sa pripravujú, nakoľko im to dovoľuje ich ľudská slabosť, lebo je zlorečený, kto
koná Pánovo dielo nedbalo. Keďže oltárna obeta je ponad všetky ostatné najvznešenejšia,
je vo veľkej neľúbosti, keď sa koná bez úcty.

33. „Nech slávia duchovne“

1) Nech na zemi nechcú prijať žiadnu odmenu za svoje slávenie, podľa príkladu Krista,
Najvyššieho Veľkňaza, ktorý sa na kríži obetoval za nás bez akejkoľvek odmeny pre seba.
Nech naopak uznajú, že sú preto viac zaviazaní Bohu.

2) Aj ostatní bratia, ktorí budú asistovať kňazom, sláviacim božské tajomstvá, sú nabádaní
robiť to s najväčšou úctou, s anjelskou mysľou v prítomnosti Boha. Nech slávia duchovne,
nech pristupujú k prijímaniu a nech obetujú Bohu túto najmilšiu obetu.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

11/43

34. Vek a vzdelanie toho, kto je povýšený do kňazstva

1) A pretože slávenie má obrovskú dôležitosť, stanovuje sa, aby žiaden klerik nebol
vysvätený za kňaza, ak nezavŕšil 24 rokov, ako to požaduje kanonický zákon. Tí, ktorí už
boli vysvätení za kňazov, nech sa zdržia slávenia, kým nebudú mať uvedený vek.

2) Rovnako sa nariaďuje, aby žiaden klerik nebol povýšený do kňazského stavu, ak okrem
dobrej dispozície ducha nemá aj priemernú inteligenciu, aby mohol pri slávení dobre
vyslovovať a chápať slová, ktoré hovorí.

3) Nech sa pri všetkých omšiach a modlitbách pamätá na dobrodincov, prosiac Boha, aby
ich bohato odmenil v prítomnom i budúcom živote.

35. Povzbudenie k chóru

1) Okrem toho sa nariaďuje, aby klerici a kňazi, ktorí nie sú oprávnene hatení nech na prvý
hlas zvonu prídu do chóru na božské Ofícium hneď ako budú môcť, aby pripravili svoje
srdcia pre Pána.

2) Tu nech s úctou, usporiadanosťou, umŕtvením, v pokoji a tichu myslia na to, že sú pred
Bohom, aby sa ujali anjelského ofícia slávenia božích chvál.

36. Spôsob slávenia liturgie hodín

1) Nariaďuje sa tiež, aby sa Ofícium recitovalo so všetkou príslušnou úctou, pozornosťou,
zrelosťou, v jednote hlasu a v súlade ducha, bez kód alebo kantilény, ani príliš vysokým
ani hlbokým hlasom, ale priemerne.

2) A nech sa bratia usilujú spievať Bohu žalmy viac srdcom ako ústami, aby nám tak
nemuselo byť povedané to, čo židom povedal najmilší Spasiteľ: Tento ľud ma uctieva
perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.

37. Božské ofícium bratov laikov

1) Nariaďuje sa tiež, aby bratia laici prišli do chóru na začiatok matutína, vešpier
a kompletória a na Te Deum laudamus. Po spoločnej príprave a začatí Ofícia sa môžu
niekam, podľa ich zbožnosti, utiahnuť a recitovať Pater Noster, ako je stanovené v regule.

2) Tiež sa stanovuje, aby vo všetky sviatky laici a klerici, ktorí nie sú hatení rozumnými
dôvodmi, prišli na vešpery a na všetky omše, na ktoré budú môcť prísť.

38. „Nech sa neprijímajú mŕtvi“

Aby sme sa vyhli nepríjemnostiam, ktoré by mohli znevážiť najvyššiu chudobu, duchovný
kľud a pokojnú poníženosť, a aby sme zachovali pokoj s inými klerikmi a kňazmi a vyhli sa
všetkej nečistote, ktorá by časom mohla pošpiniť náš Rád, nariaďuje sa, aby sa neprijímali

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

12/43

mŕtvi k pochovaniu u nás, okrem prípadu, keď by sa z dôvodu chudoby nenašiel nikto iný
ochotný poskytnúť hrob. V takom prípade je treba dať za pravdu všetkej láske.

39. Nech sa v našich kostoloch nepochovávajú mŕtvi

1) V našich konventoch, okrem toho, zostáva zákaz pochovávania svetských ľudí, ale aj
našich bratov. Nechceme, aby sa v našich kostoloch pochovávali mŕtvi, v ktorých kvôli
prítomnosti najčistejšieho Krista má vládnuť všetka čistota. Nech sa pochovávajú na
nejakom vhodnom mieste, pri kostoloch alebo v kláštornom dvore.

2) Bratia, navštevujúc chorých, nech sa chránia toho, aby ich viedli k tomu, žeby chceli byť
pochovaní v našich kostoloch; naopak, ak by to títo chceli, nech v nijakom prípade
nesúhlasia. A aby sa táto nezvyčajná vec nestala príležitosťou k pohoršeniu, môže sa
o tom informovať tých, ktorí nepoznajú jej rozumné dôvody, a tak ich presvedčiť.

40. A nech sa modlia za mŕtvych (Potv. R. 3,5)

1) Keď zomrie niektorý z našich bratov ostatní nech so zbožnou láskou odporúčajú jeho
dušu Bohu.

2) Každý kňaz, nachádzajúci sa v provincii, kde zomrel brat nech za neho odslúži svätú
omšu. Klerici sa pomodlia vigíliu deviatich čítaní a laici sto krát Pater noster. Každý kňaz
nech okrem toho týždenne slávi omšu za všetkých našich zosnulých bratov.

41. Ustavičná modlitba a časy modlitby

Keďže modlitba je duchovnou učiteľkou bratov, aby v bratoch nezvlažnel duch zbožnosti,
ale naopak, ustavične horiac na oltári srdca čoraz viac sa zapaľoval, ako si to želal aj
serafínsky otec, a aj keď sa opravdivý zbožný menší brat stále modlí, nariaďuje sa, aby boli
na modlitbu pre menej horlivých určené dve osobitné hodiny, jedna po Kompletóriu
počas celého roka a druhá, od Veľkej noci do Povýšenia svätého Kríža, hneď po None,
okrem dňoch pôstu, kedy sa presúva po Sexte, a od Povýšenia svätého Kríža do Veľkej
noci po Matutíne.

42. Konať viac mentálnu ako ústnu modlitbu a začať ju litániami k svätým

1) A nech bratia pamätajú, že modliť sa nie je nič iné ako hovoriť k Bohu srdcom. Preto sa
ten, kto hovorí k Bohu len ústami, nemodlí. Nech sa preto každý usiluje konať mentálnu
modlitbu a podľa náuky Krista, najlepšieho Učiteľa, adorovať večného Otca v duchu
a pravde, usilovne sa snažiac skôr osvetľovať myseľ a zapaľovať živú náklonnosť ako
vyberať slová.

2) Pred modlitbou, po None alebo Matutíne, alebo v dňoch pôstu po Sexte, nech sa
modlia litánie, volajúc všetkých svätých, aby sa modlili k Bohu s nami a za nás.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

13/43

3) Nech sa v chóre nepridáva ďalšie ofícium, okrem ofícia k Božej Matke, aby mali bratia
viac času na modlitbu osobnú a mentálnu, ktorá je omnoho plodnejšia ako ústna.

43. Nech sa modlia za pápeža, biskupov a tých, čo vládnu, za klérus, laikov
a dobrodincov

1) Náš otec, ako to vidíme na začiatku a na konci reguly, chcel, aby sme mali osobitnú úctu
k Najvyššiemu veľkňazovi, ktorý je vikárom Krista, nášho Boha, a tiež ku všetkým
prelátom a kňazom.

2) Preto sa nariaďuje, aby každý brat, pri spoločných i vo svojich osobných modlitbách,
prosil božskú dobrotu za šťastný stav zápasiacej Cirkvi a za jeho svätosť, pápeža, aby mu
Pán dal milosť jasne poznať, účinne chcieť a mocne konať všetky tie veci, ktoré sú na
slávu a česť Boha, na spásu kresťanského ľudu a v prospech obrátenia neveriacich.

3) Rovnako nech sa každý brat modlí za všetkých kardinálov, biskupov a prelátov, ktorí
uznávajú pontifikálnu autoritu, za pokojného vládcu, za všetkých kráľov a kresťanských
panovníkov a za všetkých bratov, zvlášť tých, ku ktorým nás viaže väčšia povinnosť.

4) Nariaďuje sa tiež, aby sa za dobrodincov modlilo päť kalendárom stanovených ofícií,
ako to už bolo vyššie povedané.

44. Evanjeliové ticho

1) Keďže je ticho strážcom vnútorného ducha a pretože je podľa svätého Jakuba
nábožnosť toho, kto si nevie udržať na uzde jazyk márna nariaďuje sa, nakoľko to naša
krehkosť znesie, aby sa vždy zachovávalo evanjeliové ticho, vediac, ako to povedala
neomylná pravda Ježiš Kristus, že sa budeme zodpovedať z každého daromného slova.

2) Bohatstvo božských dobrodení je natoľko veľké, že nie je malým nedostatkom, ak brat,
venujúci sa božskému kultu, rozpráva o veciach sveta svojimi zasvätenými ústami.

45. Pravidelné ticho

1) Pokiaľ ide o pravidelné ticho nech je ustavičné v kostole, v kláštornom dvore
a v dormitóriu; zatiaľ čo v refektári, od prvého ohlásenia stolovania až do okamihu
poďakovania, a na každom mieste, od Kompletória až do Primy, a od Veľkej noci až do
Povýšenia svätého Kríža nech sa dá znak ticha po Sexte až do konca modlitby po None.

2) Kto poruší silencium nech sa v refektári, s rukami rozpätými v tvare kríža pomodlí päť
krát Pater noster a päť krát Ave Maria.

3) Bratia nech sa stále, na každom mieste a za všetkých okolností, usilujú rozprávať
o Bohu tichým a pokorným hlasom, skromne a s láskou.

46. Nevychádzať jednotlivo, ani bez obediencie a bratsky sa napomínať

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

14/43

1) Tiež sa nariaďuje, aby bratia nechodili jednotlivo, ale vždy so spoločníkom, podľa
príkladu svätých učeníkov najsvätejšieho Spasiteľa.

2) Zachovajúc ducha evanjeliového napomenutia, ak sa nenapravia, nech sú chyby toho
ktorého oznámené jeho ministrovi.

3) Ani nech nechodia bez písomnej obediencie svojho ministra, ktorá nech obsahuje pečať
otca vikára alebo pečať kláštora. Preto sa stanovuje, aby každý kláštor mal svoju pečať,
ako je starobylým zvykom rehoľníkov.

4) Cestou nech sa nerozdeľujú, nech medzi sebou nediskutujú, ale so všetkou pokorou
a láskou, nasledujúc príklad požehnaného Krista, nech sa každý usiluje poslúchať
a duchovne slúžiť svojmu spoločníkovi, majúc na pamäti, že sú si v Kristovi bratmi.

47. Evanjeliový pozdrav

A keďže svätý František vo svojom Testamente píše, že mu bolo Pánom zjavené, aby
zdravil ľudí podľa príkladu Krista, aj my máme hovoriť: Pán nech vám dá pokoj. Nariaďuje
sa, aby bratia stále používali tento evanjeliový pozdrav.

48. Odovzdanie sa do prozreteľnosti počas ciest

1) Keďže praví bratia majú so živou vierou závisieť od milosrdného a najlepšieho
nebeského Otca, nariaďuje sa, aby si na cesty nebrali ani čutory, ani mäso, ani vajíčka, ani
delikátne alebo drahé jedlá, prenechávajúc všetku starostlivosť o seba Bohu, ktorý živí nie
len zvieratá, ale aj tých, ktorí ho neustále urážajú.

2) V mestách alebo v zámkoch, ktoré sú blízko našich kláštorov nech sa bratia nezastavujú
nocovať alebo jesť ak ich k tomu nevedie vážna potreba.

49. Bratia nech nechodia na oslavy

1) A keďže sa ten, kto má záľubu v oslavách sveta ľahko poškvrní, nariaďuje sa, aby bratia
nechodili na oslavy, ak nie kvôli kázaniu Božieho slova, podľa príkladu Krista, nášho
jediného Majstra, ktorý keď ho pozvali na oslavu sviatku pozvanie neprijal, ale potom tam
šiel, aby kázal.

2) Pamätajúc, že sme sa podľa apoštola Pavla stali divadlom pre Boha, anjelov a ľudí sveta,
nech sa bratia usilujú dávať taký príklad, aby bol kvôli nim Boh oslavovaný a nie
preklínaný.

50. Pôsty a obstarávanie jedla

1) Keďže sú striedmosť, prísnosť a strohosť obzvlášť chválené u svätých, nakoľko sme si
vyvolili prísny život podľa príkladu Krista, nášho Pána, a svätého Františka, bratia sú

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

15/43

nabádaní konať sväté pôsty, ktoré zvyčajne konal svätý František, hoci sa menší brat stále
postí.

2) Nech sa nerobia prehnané alebo nadbytočné zásoby, ba ani bežné [ordinarie].

3) V stredu nech sa nejedáva mäso.

51. Kvalita a množstvo jedál

Aby sa umŕtvovala žiadostivosť brucha, nech sa na stôl predkladá len jeden druh polievky.
V čase pôstu nech sa pridá šalát, varený alebo surový. Nech myslia na to, že stačí málo
k uspokojeniu potreby a nič navyše k ukojeniu zmyselnosti.

52. Víno užívať značne zriedené vodou

1) Aby, podľa učenia nášho najsvätejšieho Spasiteľa, naše srdcia neoťaželi obžerstvom
a opilstvom, ale naše mysle boli vždy úprimné a zmysly umŕtvené, nariaďuje sa, aby sa na
stoly dávalo len víno značne zriedené vodou.

2) A toto sa nám dokonca má javiť ako zmyslový pôžitok, keďže podľa serafínskeho
svätého Bonaventúru náš otec, svätý František, netúžil piť ani dostatok čerstvej vody, aby
tak krotil túžbu smädu; a zvykol hovorievať, že je ťažké uspokojiť potrebu bez toho, žeby
sa vyhovelo žiadosti zmyslov.

3) Zriekanie sa im bude sladké ak pomyslia, že Kristovi bola na kríži odopretá voda a bolo
mu dané víno zmiešané s myrhou alebo octom a žlčou.

53. Chudoba, láska a čítanie pri stole

1) Nariaďuje sa tiež, aby sa pri stolovaní nikomu nepredkladali osobitné chody, s výnimkou
chorých, tých, čo sa u nás len zastavili, starých alebo veľmi slabých, ako si to vyžaduje
láska.

2) Ak sa nejaký brat bude chcieť zdržiavať vína, mäsa, vajec a iných jedál alebo sa bude
chcieť častejšie postiť a minister vidí, že mu to nemôže uškodiť, nech mu v tom nebráni,
ba nech ho povzbudí, aby v tom pokračoval, nech však je spolu s ostatnými.

3) Nech sa ako znak chudoby na našich stoloch nepoužíva obrus, ale len skromný obrúsok
pre brata.

4) A aby sa nesýtilo len telo, ale omnoho viac aj duch, nariaďuje sa, aby sa pri stolovaní
vždy čítala nejaká zbožná kniha.

54. Nech sa k stolovaniu nepripravujú špeciality

1) Tiež sa nariaďuje, aby bratia nepožadovali a neprijímali vyhľadávané jedlá, nevhodné
pre náš stav chudobných. Zároveň nech sa nepoužívajú kuchynské arómy, len ak v prípade

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

16/43

potreby chorých, pre ktorých je treba použiť každý možný prejav lásky, ako to požaduje
regula a každé správne usmernenie, podľa príkladu nášho serafínskeho otca, ktorý sa
nehanbil ísť žobrať mäso pre chorých bratov.

2) A ak by im bolo dávané nejaké prebytočné jedlo, pokorne sa poďakujúc neprijmú ho
alebo ho so súhlasom darcov rozdelia medzi chudobných.

55. Prijímať cudzincov

1) A keďže niektorí z dávnych patriarchov si pre svoju pohostinnosť zaslúžili prijať anjelov,
nariaďuje sa, aby bol v každom kláštore určený brat, ktorý by sa starostlivo, so všetkou
možnou láskou, ujal cudzincov.

2) Podľa príkladu pokorného Božieho Syna nech im umývajú nohy; rovnako aj ostatní
bratia nech sú pripravení k tomuto prejavu lásky. Zatiaľ čo ich umývajú, nech recitujú
nejaký zbožný hymnus alebo žalm, považujúc sa však stále za neužitočných služobníkov
i keby sme urobili všetko, čo je v našich silách.

56. Časy „zvyčajnej disciplíny“

1) Aby naše telo nekládlo odpor duchu, ale bolo mu vo všetkom poslušné, a tiež na
pamiatku prebolestného utrpenia a hlavne preťažkého bičovania nášho milovaného
Spasiteľa nariaďuje sa, aby zvyčajné disciplíny pondelka, stredy a piatka neopomínajú ani
vo veľké sviatky. Nech sa konajú po matutíne alebo večer, ak by bolo príliš zima. Vo
veľkom týždni nech sa konajú každú noc.

2) Konajúc disciplínu nech bratia s jemnocitom myslia na svojho sladkého Krista, Božieho
Syna, priviazaného k stĺpu. Nech sa usilujú precítiť aspoň malú časť jeho preťažkých
bolestí. Po Salve Regina nech sa modlia päť zbožných modlitieb.

ŠTVRTÁ KAPITOLA

57. Naši skutoční splnomocnenci a obhajcovia

1) Náš otec, svätý František, vediac, že podľa učenia apoštolov je láska k peniazom
koreňom všetkého zla, a chcúc toto lipnutie úplne vykoreniť zo sŕdc svojich synov v regule
prikázal, aby bratia v nijakom prípade neprijímali peniaze, či už priamo alebo
prostredníctvom inej osoby.

2) Aj Kristus, náš Pán, hovoril: Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti.

3) A tak my, chcúc správne a úplne zachovať zbožný úmysel a túžbu nášho otca,
inšpirovaného Duchom Svätým, nariaďujeme, aby bratia v žiadnom prípade na zemi
nemali predstaviteľa alebo splnomocnenca alebo inú osobu, akokoľvek by sa volala, ktorá

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

17/43

by pre bratov alebo na ich žiadosť, dopyt, inštanciu či v ich mene z dôvodu nejakého
ohľadu alebo zväzku s nimi držala alebo prijímala peniaze.

4) Naším splnomocnencom a obrancom nech je Ježiš Kristus, náš Boh, a jeho najsladšia
Matka nech je našou zástankyňou a obhajkyňou, a všetci anjeli a ostatní svätí nech sú
našimi duchovnými priateľmi.

58. Povzbudenie k chudobe

1) A keďže najvyššia chudoba bola milovanou nevestou Krista, Božieho Syna, i nášho otca,
svätého Františka, jeho pokorného sluhu, nech bratia pamätajú na to, že nie je možné
uraziť ju bez toho, žeby sa to vrcholne nepáčilo aj Bohu; a kto ju uráža, zraňuje zreničku
svojich očí.

2) Serafínsky otec zvykol hovoriť, že jeho praví bratia nemajú mať k peniazom viac úcty
ako k prachu; a že im majú byť postrachom ako jedovatý had.

3) Koľkokrát zbožný a horlivý otec, v duchu predvídajúc, že mnohí bratia, odložiac bokom
túto evanjeliovú perlu ochabnú, prijímajúc legátov, dedičstvá a prílišné almužny, plakal
nad ich zatratením, hovoriac, že je blízky záhube ten brat, ktorý si bohatstvo ctí viac ako
blato.

59. Nech sa neprijímajú odkazy [legati]

1) Skúsenosť všetkým ukazuje, že brat, hneď ako zapudí chudobu, upadne do všetkých
možných ohavných nerestí. A preto nech sa bratia, nasledujúc príklad Spasiteľa sveta
a jeho milovanej Matky, usilujú byť chudobní v dobrách sveta, aby mohli byť bohatými na
božiu milosť, sväté čnosti a nebeské bohatstvá.

2) Zvlášť nech si dajú pozor, aby pri návšteve nejakého chorého nepriviedli ho, priamo či
nepriamo, k tomu, žeby im zanechal nejaké časné dobro. Naopak, ak by to chcel urobiť,
nech nesúhlasia, ale nech sa bránia nakoľko je im to spravodlivo možné, pamätajúc, že nie
je možné zároveň vlastniť bohatstvá i chudobu.

3) Nech sa neprijímajú odkazy [legati].

60. O utiekaní sa k duchovným priateľom

1) Ohľadom utiekania sa k duchovným priateľom, aby sme s väčšou istotou vlastnili vzácny
poklad chudoby, nariaďuje sa, aby sa k nim v žiadnom prípade neutiekalo i keď ide o nutné
veci, ak je možné ľahko ich nadobudnúť iným, Regulou povoleným spôsobom.

2) Aby sme boli priateľom menej na ťarchu, nech ich žiaden brat nenecháva kúpiť nejakú
cennú vec alebo niečo zaplatiť bez súhlasu provinciálneho ministra.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

18/43

3) Udeľuje sa však súhlas utiekať sa k nim v naozaj nutných veciach, ktoré nie je možné
získať iným spôsobom, avšak vždy so súhlasom predstavených, aby tak každá prosba
obsahovala skutočnú potrebu a povolenie.

61. „Zniesť nedostatok vecí sveta“

A pretože sme boli k tomuto životu povolaní pre to, aby sme oživovali ducha umŕtvujúc
nášho vonkajšieho človeka, vyzývame bratov, aby si privykali znášať nedostatok vecí sveta,
podľa príkladu Krista, ktorý aj keď bol Pánov všetkého, uprednostnil byť chudobným
a trpieť kvôli nám.

62. Byť ostražití pred „poludňajším démonom“ a pred falošnou chudobou

1) Bratia nech sú ostražitý pred nivočiacim pôsobením Satana (pred „poludňajším
démonom“), ktorý sa preoblieka za anjela svetla. Stáva sa to vtedy, keď nám svet, aby nám
ukázal svoju oddanosť, prejavuje uznanie a s potešením nás prijíma, preukazujúc nám
úctu a dávajúc nám svoje bohatstvá. Tieto veci boli neraz príčinou mnohých ziel v cirkvi.

2) A nech nechcú patriť medzi tých falošných chudobných – o ktorých hovorí svätý
Bernard – ktorí chcú byť chudobnými s podmienkou, že im nebude nič chýbať.

PIATA KAPITOLA

63. Jednota s Bohom „naším konečným cieľom“

Keďže naším konečným cieľom je Boh a k nemu má každý horlivo smerovať, aby sa naň
premenil, vyzývame všetkých bratov, aby k tomuto cieľu zamerali všetky svoje myšlienky,
aby k nemu so všetkou možnou vášňou lásky obrátili všetky svoje zámery a túžby, aby
sme sa tak mohli s naším najlepším Otcom zjednotiť celým srdcom, mysľou, dušou a silami
i čnosťou, v opravdivej, ustavičnej, horúcej a čistej láske.

64. Prostriedky, ktoré nás vedú k Bohu: evanjeliové sľuby [rady] a čnosti

1) A keďže bez prostriedkov nie je možné dosiahnuť cieľ, nech sa každý usiluje odložiť
všetko to, čo, nakoľko neužitočné a škodlivé, môže nás odviesť z Božej cesty alebo
zabrániť nám kráčať po nej.

2) Nestarajúc sa o veci, ktoré sa ich netýkajú, nech si bratia vyberajú tie, čo sú užitočné
alebo potrebné k tomu, aby kráčali k Bohu, uprednostňujúc tie, ktoré sú najužitočnejšie,
ako je najvyššia chudoba, nepoškvrnená čistota, pokorná poslušnosť a ostatné
evanjeliové čnosti, ktorým nás Boží Syn naučil svojimi slovami a príkladom, ako aj životmi
svojich svätých.

65. Spôsob a čas práce

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

19/43

1) Ale keďže je človeku ťažké neustále zotrvávať pozdvihnutý k Bohu, aby sa predišlo
záhaľke, ktorá je koreňom všetkého zla, aby sa dalo dobrý príklad blížnemu a menej
zaťažilo svet, nasledujúc príklad apoštola Pavla, ktorý kázal a pracoval, ako aj iných
svätých, zachovajúc tak napomenutie k práci dané v Regule našim otcom, sv. Františkom,
a pripodobniac sa v tomto jeho výslovnej vôli v Testamente, stanovilo sa, aby bratia
v čase, kedy sa nezaoberajú duchovným cvičením, venovali sa manuálnym prácam
v dajakej im vhodnej činnosti, počas ktorej, nakoľko to dovoľuje ľudská slabosť, budú sa
zároveň v mysli cvičiť v nejakej duchovnej meditácii.

2) A preto sa nariaďuje, aby vždy, keď sa pracuje, rozprávalo sa o Bohu alebo sa čítala
nejaká zbožná kniha.

66. Pracovať zbožne

Nech si bratia dávajú dobrý pozor na to, aby v práci nevideli svoj cieľ, nevkladali do nej
žiadnu vášeň a nezaoberali sa ňou natoľko, žeby uhášali, umenšovali alebo spomaľovali
ducha, ktorému majú všetky ostatné veci slúžiť. Ale majúc vždy oko otvorené pre Boha,
nech kráčajú najvyššou a najkratšou cestou, aby telesný výkon, nariadený človeku Bohom
a svätými, prijatý a odporučený k tomu, aby zachovával zbožnosť ducha, nebol pre nich
príležitosťou k roztržitosti alebo nedostatku zbožnosti.

67. V čom spočíva evanjeliová chudoba

1) Na druhej strane, nech ma každý brat na pamäti, že evanjeliová chudoba spočíva
v neprítomnosti náklonnosti k pozemskej veci, vo veľmi striedmom užívaní vecí sveta,
takmer akoby nasilu, dohnaní nutnosťou a na slávu Boha, od ktorého všetko pochádza,
a v darovaní chudobným – na chválu chudoby – toho, čo nám zvyšuje.

2) Nech bratia tiež pamätajú na to, že žijeme akoby v hoteli a živíme sa hriechmi ľudí.
Z každej veci sa budeme zodpovedať.

68. Čas sú peniaze: treba sa vyhýbať záhaľke

1) Zbožný svätý Bernard hovorí, že nič nie je cennejšie ako čas, avšak dnes nie je nič
považované za úbohejšie ako práve čas. Ten istý svätý Bernard zároveň hovorí, že
budeme podrobne skúmaní ako sme trávili čas, ktorý nám Boh dal.

2) A preto vyzývame všetkých bratov, aby nikdy nezaháľali, aby netrávili svoj čas
zaoberajúc sa vecami malej alebo žiadnej užitočnosti, ani v prázdnych alebo neužitočných
rozhovoroch, neustále pamätajúc na hrozný výrok neomylnej Pravdy, že sa budeme v deň
súdu zodpovedať z každého daromného slova.

3) Nech naopak všetok svoj čas trávia v rôznych duchovných cvičeniach alebo
chvályhodných cvičeniach tela, vhodných a užitočných, na česť a slávu božského

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

20/43

Majestátu a k budovaniu a dobrému príkladu nášmu blížnemu a našim bratom,
rehoľníkom i svetským.

ŠIESTA KAPITOLA

69. František kontempluje chudobu v Kristových tajomstvách

1) Náš serafínsky otec, sv. František, hľadiac na najvznešenejšiu chudobu Krista, Kráľa
neba i zeme, ktorý, pokiaľ ide o jeho obydlie, pri narodení nemal miesta ani v hostinci,
počas svojho života býval ako pocestný v domoch iných, v okamihu smrti nemal kde hlavu
skloniť; meditujúc tiež jeho neustálu nesmiernu chudobu i vo všetkých ostatných veciach,
aby sme ho nasledovali, nariadil v Regule svojim bratom, aby nemali vo vlastníctve nič,
aby tak, slobodní ako pútnici na zemi e obyvatelia neba, bežali Božou cestou v horlivosti
ducha.

2) A tak my, chcúc v pravde napodobňovať Krista podľa takého vznešeného príkladu
a konkrétne zachovávať serafínsky príkaz nebeskej chudoby, aby sme skutočne ukázali,
že nemáme žiadne právo, žiadnu moc, žiaden majetok, žiadne právne vlastníctvo, žiadne
využívanie, vcelku, žiadne právne užívanie akejkoľvek veci, ani tých, ktoré používame
z nutnosti, stanovili sme to, čo nasleduje:

70. Inventár vecí a vďačnosť majiteľovi domu

1) Stanovili sme, aby sa v každom kláštore viedol inventár, v ktorom by boli zaznamenané
všetky veci významnej hodnoty, nám zapožičané ich majiteľmi k nutnému
a jednoduchému používaniu.

2) V rámci oktávy sviatku serafínskeho otca nech každý gvardián predovšetkým ide za
majiteľom domu a, ďakujúc mu za to, že nám ho zapožičal v uplynulom roku, nech ho
pokorne prosí, aby ho bratom dobrotivo zapožičal ešte na rok. Ale ak by si ho majiteľ
chcel znovu vziať, bratia nech dom opustia bez akéhokoľvek znaku smútku, ba naopak, s
veselým srdcom, sprevádzaní božskou chudobou, považujúc sa za zaviazaných za čas,
kedy ho mali zapožičaný a nech nie sú nijako urazení, ak, súc jeho, majiteľ nechcel dom
znovu zapožičať, nakoľko nebol povinný.

3) To isté nech robia so všetkými vecami istej hodnoty, ako sú kalichy a podobné
predmety, vrátiac ich, ak to budú môcť s ľahkosťou urobiť, ich majiteľom; alebo aspoň
nech sľúbia, že ich vrátia, ak majitelia nebudú chcieť obnoviť zapožičanie. Ak by sa takéto
predmety nepoužívali, nech sú vrátené vlastníkom alebo nech sa žiada súhlas k tomu, aby
boli rozdelené medzi chudobných.

71. Spôsob výberu miest

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

21/43

Nariaďuje sa tiež, aby v prípade, keď bratia budú chcieť zriadiť nový kláštor, išli
predovšetkým k biskupovi alebo jeho vikárovi, nasledujúc príklad pokorného Františka,
a nech si pýtajú povolenie k založeniu kláštora v jeho diecéze. Po obdŕžaní povolenia
a s jeho požehnaním nech idú do obce alebo k jej predstaviteľovi a prosia, aby im bola
zapožičaná trocha pozemku.

72. Zapožičanie domu

Nech si bratia dávajú pozor na to, aby neprijali dom so záväzkom ponechať si ho navždy.
Naopak, nech ho príjmu s podmienkou, že ho budú môcť opustiť, keď sa im to kvôli
správnemu zachovávaniu Reguly bude zdať vhodné, aby to, keď bude vhodné dom
opustiť, nespôsobilo prekvapenie.

73. Ako pútnici v „malých chajdách chudobných“

1) Keďže ako pútnici, nasledujúc príklad dávnych patriarchov, mali by sme žiť v chatrčiach,
barabizniach, chajdách a pustovniach, bratia sú vyzývaní k tomu, aby pamätali na slová
serafínskeho otca v jeho Testamente, kde sa hovorí o absolútnom zákaze prijímať kostoly
a domy, ktoré by boli pre nich postavené a nezodpovedali by forme najvyššej chudoby.

2) Z tohto je zrejmé, že bratom nie je v žiadnom prípade dovolené postaviť ich alebo
dovoliť, aby boli postavené draho. Bratia sa nesmú kvôli povďačnosti mocným tohto
sveta znepáčiť Bohu, porušiť Regulu, pohoršiť blížneho a uraziť sľúbenú evanjeliovú
chudobu. Veľký rozdiel musí byť medzi veľkými palácmi bohatých a malými chajdami
chudobných a žobravých, pútnikov a kajúcnikov.

3) A preto sa nariaďuje, aby sa neprijímali domy, či už urobené pre nás alebo pre iných;
o to viac platí, aby sa nestavali. A nech bratia ani nedovolia, aby boli pre nich vyhotovené,
ak by presne nezodpovedali duchu najsvätejšej chudoby, ktorú sme sľúbili.

74. „Malý model“ kapucínskej architektúry

1) Za týmto účelom bol pripravený malý model, podľa ktorého sa bude môcť budovať.

2) Cely nech v dĺžke a v šírke nepresiahnu deväť piadí, vo výške desať piadí; dvere nech sú
vysoké sedem piadí a široké dve a pol piade; okná vysoké dve a pol, široké jeden a pol
piade; prechod spálne nech je široký šesť piadí. Podobne aj iné miestnosti nech sú malé,
skromné, chudobné, biedne a nízke, aby každá vec rozprávala o pokore, chudobe,
dešpekte voči svetu.

3) Aj kostoly nech sú malé, chudobné a dôstojné, a nechcime ich mať veľké, aby sme tam
mohli kázať, lebo ako povedal svätý František, lepší príklad dáme kážuc v kostoloch iných
ako v našich, zvlášť, keby sme tým poškodili svätú chudobu.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

22/43

75. „Nech majú za vzor malé domy chudobných“

1) Aby sme sa vyhli okrem toho vyhli všetkým ostatným veciam, ktoré by mohli poškodiť
chudobu, nariaďuje sa, aby sa bratia nijako neangažovali v stavaní, okrem toho, že by
ukázali chudobnú formu modelu tým, ktorým budú práce zverené, aby ich tak povzbudili
a manuálne im pomohli.

2) Nech sa bratia tiež usilujú, nakoľko budú môcť, urobiť to, čo sa bude dať z prútia, hliny,
trstiny, surových tehál a materiálu malej hodnoty, podľa príkladu nášho otca a na znak
pokory a chudoby. Nech majú za vzor malé domy chudobných a nie moderné obydlia.

76. Licencia k prijatiu alebo zanechaniu, budovaniu alebo zbúraniu domov

1) Aby sa odstránil akýkoľvek neporiadok stanovuje sa, aby sa neprijímal, nezanechal,
nebudoval alebo nebúral žiaden dom bez súhlasu provinčnej kapituly a generálneho
predstaveného.

2) Nech žiaden gvardián nemá možnosť budovať alebo rúcať, len ak podľa nariadenia
jeho provinciálneho ministra, ktorý pôjde uviesť formu takých budov spolu s nejakými
bratmi, vhodnými pre danú úlohu.

77. Vzdialenosť miest

1) Aby si ľudia zo sveta mohli nami poslúžiť vo veciach duchovného života a my nimi
v časných veciach nariaďuje sa, aby naše kláštory neboli stavané príliš ďaleko od miest,
osád a dedín, avšak ani nie príliš blízko, aby sme častými návštevami neutrpeli škodu.

2) Zvyčajne bude postačovať vzdialenosť okolo jeden a pol míle, približujúc naše kláštory
skôr (podľa príkladu svätých otcov, zvlášť nášho) k zónam opusteným a zaostalejším ako
k mestám blahobytu.

78. Návštevná miestnosť

Stanovilo sa tiež, aby sa v našich kláštoroch (kde je to možné) zriadila izbička s krbom,
v ktorej by sa v prípade potreby dalo prijať pútnikov a cudzincov, ako to požaduje láska
a obnáša naša chudoba.

79. Pustovnícka cela

1) Nariaďuje sa tiež, aby na každom mieste, kde to bude ľahko možné boli v lesnatej zóne
jedna alebo dve cely, oddelené od spoločného bývania bratov a osamelé, aby sa tak
bratovi, ktorý by chcel viesť anachoretský život (ak ho jeho predstavený k tomu bude
považovať za schopného) umožnilo môcť sa celkom dať Bohu, nerušene, v samote,
v anjelskom živote, podľa podnetu Ducha Svätého.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

23/43

2) Počas tohto obdobia nech sa s ním nerozpráva, aby sa mohol v pokoji tešiť z Boha.
Nech s ním rozpráva len jeho duchovný otec, ktorý mu bude matkou v jeho potrebách,
v súlade so zbožným želaním nášho serafínskeho otca, ako je to napísané v knihe
Conformità.

80. Prebytočné stromy a viniče

1) Nariaďuje sa tiež, aby sa nevytínali prebytočné viniče alebo stromy, nachádzajúce sa na
miestach, ktoré si bratia zvolili za príbytok, iba ak so súhlasom vlastníka; ovocie nech sa
dá chudobným.

2) Nech sa odstránia aj viniče, avšak nech sú odovzdané k zasadeniu na iných miestach
alebo nech sú dané chudobným.

81. Obstaranie potrebného jedla a viera v Prozreteľnosť

1) A keďže podľa evanjeliovej náuky kresťania a predovšetkým chudobní bratia svätého
Františka, ktorí si osobitným spôsobom zvolili nasledovať Krista, najvyššieho Vládcu
a zrkadlo bez poškvrny, na ceste najvyššej chudoby, musia pamätať na to, že ich nebeský
Otec vie, môže a chce sa o nich starať a vskutku o nich má osobitnú starosť, nech sa
nezháňajú s úzkostlivosťou a nadbytočným úsilím ako pohania, ktorí neveria v Božiu
Prozreteľnosť, za vecami tohto sveta, ktoré najvyšší Boh štedro poskytuje dokonca
i zvieratám. Ale ako synovia večného Otca, odložiac bokom všetko pozemské úsilie,
musíme vo všetkom závisieť od tejto božskej štedrosti a odovzdať sa do jej nekonečnej
dobroty.

2) Preto sa nariaďuje, aby sa v našich kláštoroch nerobili žiadne, i keď potrebné, zásoby
jedla, zvlášť takého, ktoré sa môže denne žobrať, na viac ako dva-tri dni, najviac na jeden
týždeň, podľa potrieb časov a miest.

3) Nech sa neuchováva ovocie, len ak na krátky čas, podľa úsudku provinciálneho
ministra.

82. Nech sa nedržia barely; Zásoby dreva

1) Aby sa zabránilo nadbytočnému ľudskému zásobovaniu, nariaďuje sa, aby sme v našich
kláštoroch nepoužívali ani barely, ani sudy, ale len nejaké chudobné lagene alebo džbány.

2) Zásoby dreva je možné robiť na dva alebo tri mesiace, hlavne na zimu.

83. Nech sa nežobrú vyberané jedlá, len ak pre chorých

Aby sa žobravosť bratov nastala príčinou bohatstva a delikátnych jedál a nebola ňou len
menom, nie však skutkom, nariaďuje sa, aby sa nevyhľadávalo (ani počas fašiangov)
mäso, vajíčka, syr, ryby alebo iné vyberané jedlá, ktoré nie sú vhod chudobe nášho života,

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

24/43

iba ak pre chorých. Ak toto všetko bude ponúknuté a nie požadované, bude možné to
prijať, len nech sa tým neraní chudoba.

84. Slová svätého Františka

1) Nech si bratia predovšetkým dávajú pozor na to, aby, ak budú pribúdať almužny kvôli
priazni mocných, kvôli viere ľudu a oddanosti sveta, neopustili svoju najsvätejšiu matku
chudobu ako nelegitímni synovia svätého Františka.

2) Nech naopak pamätajú na tie krásne slová, ktoré ich otec často s horúcim citom lásky
hovorieval: „Ďakujem Bohu, že som vždy, z jeho dobroty, zachoval vernosť mojej
milovanej neveste chudobe. Nikdy som nebol zlodejom almužien, lebo som vždy prijal
menej ako to, čo som potreboval, aby tak iní chudobní neboli okradnutí o ich podiel; lebo
konať opačne je krádežou pred Bohom.“

85. Žobranie pre chudobných v čase hladu

1) Bolo tiež stanovené, aby v čase hladu, v snahe vyjsť v ústrety potrebám chudobných,
niektorí bratia, určení k tomu ich ministrami, žobrali podľa príkladu nášho zbožného otca,
ktorý mal veľký súcit s chudobnými. To, čo mu pre Božiu lásku bolo dané chcel len za tej
podmienky, že by to mohol dať chudobným, ak by kedykoľvek našiel niekoho
chudobnejšieho ako je sám.

2) Neraz (tak sa to číta), aby nezostal bez svadobného a evanjeliového odevu lásky,
vyzliekol sa z vlastných šiat, aby ich dal chudobným. Vskutku, bol vyzlečený mohutným
náporom božskej lásky.

86. Zákaz privilegovaných kľúčov

A keďže dobrovoľná chudoba nemá nič, no je bohatá vo všetkom a šťastná, a nebojí sa, ani
netúži, ani nemôže nič stratiť, uložiac svoj poklad na bezpečnom mieste, aby sa opravdivo
a naozaj odstránili korene príležitostí k akémukoľvek majetku nariaďuje sa, aby žiaden
brat nemal kľúče od cely, domu, lavice alebo iného, okrem tých, čo sú poverení, aby
uchovávali veci, ktoré majú rozdeľovať spoločenstvu bratov, ako je to spravodlivé
a rozumné.

87. Súhlas gvardiánov k darovaniu niečoho laikom

1) Keďže v tomto svete nič nevlastníme, žiadnemu bratovi nie je dovolené dať niečo
laikom bez súhlasu jeho gvardiána.

2) Títo zasa nemôžu darovať, ani dať inému bratovi súhlas, iba ak pre veci malé a nízkej
hodnoty, obdržiac k tomu povolenie od ich provinciálnych ministrov.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

25/43

88. Starostlivosť o chorých

1) Aby sa zadosťučinilo potrebám chorých, ako to odporúča svedomie, prikazuje Regula
a hľadá bratská láska, nariaďuje sa, aby, ak ochorie nejaký brat, hneď mu bol otcom
gvardiánom určený brat ošetrovateľ, ktorý mu bude vo všetkom pomáhať.

2) A nech každý brat myslí na to, čo by chcel, aby sa robilo jemu v podobnom prípade.
Žiadna prirodzená a milujúca matka nie je tak oddaná svojmu jedinému synovi, ako je
každý brat, ako to v Regule povedal náš zbožný otec.

89. Slúžiť nakazeným morom

A keďže tým, ktorí nie sú viazaní pozemskými putami je sladké, správne a povinné umrieť
pre Toho, ktorý za nás zomrel na kríži, nariaďuje sa, aby v čase moru bratia pomáhali
nakazeným podľa toho, ako určia ich ministri, ktorí sa v takýchto okolnostiach budú
usilovať mať oči otvorené v rozvážnej láske.

SIEDMA KAPITOLA

90. Spovedanie laikov

1) Aby sa vyhlo nebezpečenstvu podriadených a predstavených (?) nariaďuje sa
predovšetkým, aby žiaden brat nespovedal laikov bez súhlasu kapituly alebo otca
generálneho ministra, aby takýto úrad, ktorý okrem dobrého svedomia a schopností
vyžaduje aj nutnú skúsenosť, nebol vykonávaný tými, ktorí nie sú vhodní.

2) Tí však, ktorí sú ustanovení za spovedníkov, nech nespovedajú bežne, ale len
v osobitných prípadoch, kedy sú k tomu donútení láskou.

91. Častá spoveď a prijímanie a miesto uloženia najsvätejšej Sviatosti

1) Nariaďuje sa, aby sa bratia spovedali aspoň dva krát za týždeň a prijímali [Eucharistiu]
každých pätnásť dní alebo častejšie, keď budú chcieť a keď ich predstavený usúdi, že je to
pre nich vhodné. Avšak v čase Adventu a Pôstu nech prijímajú každú nedeľu.

2) V duchu apoštolského varovania nech dávajú dobrý pozor a nech predtým pozorne
skúmajú samých seba, svoju ničotu a nehodnosť a, z druhej strany, veľký dar Boha, daný
s toľkou láskou, aby ho neprijímali k odsúdeniu svojich duší, ale k rozmnoženiu svetla,
milosti a čností.

3) Táto najväčšia a božská Sviatosť, v ktorej sa náš najsladší Spasiteľ tak nežne ráči
neustále prebývať s nami, nech je vo všetkých našich kostoloch držaná na najčistejšom
mieste a všetkými nanajvýš uctievaná; pred ňou nech bratia zotrvávajú a modlia sa, akoby
boli v nebeskej vlasti spolu so svätými anjelmi.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

26/43

92. Možnosť spovedať sa u iných kňazov

Bratom sa udeľuje možnosť spovedať sa u iných kňazov v prípade potreby, keď sa budú
nachádzať mimo našich kláštorov.

93. Pohostinnosť

Aby sme živili lásku, matku všetkých čností, nariaďuje sa, aby sa so všetkou možnou
kresťanskou ľudskosťou prijímali tie osoby, ktoré prídu do našich kláštorov, zvlášť
rehoľníci, ktorí sú osobitejšie určení k božej chvále, ako nás k tomu vyzýval náš otec vo
svojej prvej regule.

94. Utiekanie sa bratov, ktorí hrešia a miernosť ministrov

1) Nariaďuje sa tiež, aby sa v rezervovaných prípadoch hriešnici pokorne, čo najskôr, ako
budú môcť, bez upozorňovania na seba a s ľahkosťou utiekali k svojim ministrom, ktorým
budú môcť a majú sa zveriť.

2) A ministri, keď ich uvidia naozaj kajúcich a pokorených, s pevným rozhodnutím napraviť
sa a pripraviť sa na primerané pokánie, nech ich prijmú nežne, podľa príkladu Krista, nášho
pravého Otca a Pastiera, ako bol prijatý márnotratný syn svojím súcitným otcom a nech sa
s Kristom usilujú voviesť späť do anjelského ovčinca stratenú ovečku s radosťou na
vlastných pleciach.

95. Niektoré výroky svätého Františka

1) Nech pamätajú aj na to ako náš otec, svätý František zvykol hovorievať, že ak chceme
zodvihnúť niekoho, kto padol, je treba súcitne sa k nemu skloniť, ako to urobil Kristus,
najmilosrdnejší Spasiteľ, keď mu predviedli hriešnicu, a nie stáť hrdí v neúprosnej
spravodlivosti a prísnosti. Kristus, Boží Syn, zostúpil z neba na kríž, aby nás zachránil
a preukázal všetok možný súcit kajúcim hriešnikom. Nech bratia tiež myslia na to, že ak by
nás Boh mal súdiť s prísnou spravodlivosťou, zachránilo by sa ich málo alebo nikto.

2) Pri udeľovaní pokánia nech vždy hľadia na záchranu a nie na stratu duše a reputácie
toho úbohého brata, pre ktorého hriech sa žiaden brat nemá pohoršovať. Nikto nech ho
nezahanbuje, nech sa mu nevyhýba a neštíti sa ho, ba naopak, nech s ním má súcit a o to
viac ho miluje, o čo viac to potrebuje, vediac, že, ako hovorieval náš otec svätý František,
každý z nás by vykonal omnoho horšie veci keby nás Boh svojou milosťou nechránil.

3) Pán, zanechajúc na svojom mieste vo svete ako všeobecného pastiera svätého Petra,
povedal mu, že si želá, aby odpustil hriešnikovi, ak by zhrešil aj sedemdesiatsedem krát.
A tak svätý František povedal v jednom svojom liste, že brat, akokoľvek by zhrešil, vidiac
oči ministra nech neodíde bez milosrdenstva, ak by ho pokorne hľadal a ak by ho
nehľadal, minister nech mu ho ponúkne; a ak by mu prišiel na oči aj tisíckrát, chcel, aby sa

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

27/43

nikdy nenahneval a nedal na sebe vidieť, že si jeho hriech pamätá. Ba naopak, aby ho
pritiahol ku Kristovi, nášmu najsúcitnejšiemu Pánovi, nech ho miluje celým srdcom,
úprimne, vediac, že pred Bohom stačí zo srdca sa kajať s pevným rozhodnutím viac
nehrešiť a konať dobré skutky. Pre toto zvyčajne hovorieval Kristus, keď odpúšťal: Choď
v pokoji a viac nehreš [viac nechci hrešiť].

96. Prísnosť a trest s milosrdenstvom a spravodlivosťou

1) Z druhej strany nech uvážia, že nepotrestať toho, kto hreší je ako otvoriť dvere každej
neresti zlým a pozvať ich k hriechu; a preto sú, podľa reguly, povinní uložiť spravodlivé
pokánie, aj keď s milosrdenstvom.

2) Preto nariaďujeme, aby sa v našich veciach, a zvlášť v náprave a trestaní bratov
nepridŕžalo detailov zákona ani právnych rozsudkov, aby tak náš Rád, vlastníctvo Pána,
bol chránený dobrými plotmi.

97. Nie je povolené odvolávať sa

1) Podľa usmernení Bonifáca VIII, Inocenta a Klementa, blahej pamäti, nie je žiadnemu
bratovi, pod trestom exkomunikácie latae sententiae, väznenia a vylúčenia z Rádu,
dovolené odvolávať sa proti vlastným predstaveným osobám mimo nášho Rádu. Do
rehoľného života sme neprišli preto, aby sme sa hádali, ale preto, aby sme oplakávali
svoje hriechy, napravili svoj život, poslúchali a niesli kríž pokánia, nasledujúc Krista.

2) Aby zlí neboli v budúcnosti prekážkou dobrým, nech sú predstavenými potrestaní
milosrdne.

98. Katolícka viera a bratia heretici

1) A keďže všetci kresťania a zvlášť my, bratia svätého Františka, musíme vždy mať
celistvú a nepoškvrnenú apoštolskú vieru svätej rímskej Cirkvi a len tú pevne uchovávať
a úprimne ohlasovať a kvôli jej obrane byť pripravení vyliať vlastnú krv až po smrť,
nariaďujeme, aby v prípade, ak by sa nejaký brat, podľahnúc pokušeniu diabla, poškvrnil
(Bože chráň!) nejakým omylom proti katolíckej viere, nech je doživotne uväznený.

2) Aby sa potrestalo týchto alebo iných podobných vinníkov, nech sú v niektorých našich
kláštoroch pevné, avšak ľudské väzenia.

99. Apostati: kto a ako ich má prijať a potrestať

1) A aby niektorí bratia, znenávidiac samotu a náš pokoj, nevrátili sa k mäsám Egyptu, po
tom, ako boli vyslobodení z Babylonskej pece, všetci apostati nášho Rádu, nech sú na
základe týchto konštitúcií exkomunikovaní a ako takí oznámení našim otcom generálnym
ministrom a celou kapitulou.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

28/43

2) Tomuto generálnemu ministrovi a provinciálnym ministrom je zverené určenie typu
a miery trestov, akými treba potrestať týchto apostatov i všetkých ostatných vinníkov.
Ministri ich majú potrestať s láskyplnou diskrétnosťou, podľa váhy hriechov a pokory
kajúcnikov, podľa starých konštitúcií a chvályhodného zvyku nášho Rádu.

3) Vynikajúci učiteľ svätý Augustín hovorí, že cieľ kvôli ktorému sa trestá i odpúšťa je vždy
náprava života človeka. A preto nech je v takýchto procesoch spravodlivosť tak
moderovaná

milosrdenstvom,

aby

sa

nezanedbala

strohosť

disciplíny

ani neprepínalo v prísnosti, ale hriešnik nech, ako ten, kto je chorý, je liečený trestom,
v ktorom nech sa milosrdenstvo a pravda stretávajú.

4) Preto nech sa za našich predstavených vyberajú osoby zrelé a plné diskrétnosti, bohaté
v náuke, vo svedomí a skúsenosti, ktoré nech vo všetkých veciach postupujú s radou
najstarších spomedzi bratov.

100. Nech sa neodhaľujú tajomstvá Rádu

1) A aby tresty, nami udelené s dobrou horlivosťou neboli hatené alebo zle vysvetľované,
a kvôli väčšej slobode v postupovaní voči vinným, zakazuje sa vyjavovať tajomstvá nášho
Rádu.

2) Musíme, nakoľko je to možné, zachovávať dobré meno všetkých smerujúc vždy
k tomu, čo je na chválu a slávu Boha, zdrojom pokoja, budovania a spásy nášho blížneho.

ÔSMA KAPITOLA

101. Autorita ako služba

1) Podľa náuky Krista, nášho pokorného Pána, kresťanskí predstavení nemajú byť ako
vládcovia tohto sveta, ktorí sa povyšujú pre svoj úrad; práve naopak, o to viac sa musia
ponižovať o čo väčšiu ťarchu majú na svojich pleciach a myslieť na to, že zatiaľ čo ostatní
bratia musia poslúchať svojho ministra, oni musia poslúchať všetkých bratov, ako je im to
z poslušnosti uložené kapitulou, ktorá ich volí. Musia im slúžiť a spravovať ich v každej ich
potrebe, predovšetkým v duchovných, nasledujúc tak príklad Krista, ktorý prišiel, aby nám
slúžil, spravoval nás a dal svoj život za nás.

2) Preto všetkých predstavených vyzývame, aby boli ministrami a sluhami všetkých svojich
bratov. Budú tak konať, keď budú príkladom a náukou vysluhovať svojim podriadeným
ducha a život, podľa náuky serafínskeho otca.

102. Pokora a jednoduchosť vo voľbách

1) V každej voľbe nech sa postupuje čisto, jednoducho, sväto a kanonicky.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

29/43

2) Nasledujúc príklad Krista, nášho milosrdného Pána, keď sme pozvaní na jeho svadobnú
hostinu usilujme sa zostať s ním na poslednom mieste, a nie s Luciferom na prvom mieste,
vediac, že prví budú poslednými a poslední prvými.

3) A s Kristom utekajúc pred poctami, nech ich neprijímajú, ak k tomu nebudú zavolaní
Bohom ako Áron svätou poslušnosťou.

103. Generálne a provinciálne kapituly

1) Nariaďuje sa, aby sa generálna kapitula zvolala každé tri roky na sviatok Zoslania Ducha
Svätého, ktorý je pre tak dôležitú udalosť najvhodnejším a určeným našim serafinskym
otcom.

2) Provinciálne kapituly nech sa konajú každý rok, druhý alebo tretí piatok po
Zmŕtvychvstaní.

104. Zrieknutie sa a odovzdanie pečatí

Na znak pokory a kvôli preukázaniu úprimnosti svojej duše, vzdialenej od akéhokoľvek
druhu ambície, sa generálny minister na generálnej kapitule a provinciálni ministri na
provinciálnych kapitulách spontánne zrieknu svojich úradov i všetkej autority odovzdajúc
ich do rúk definítorov, zvolených kapitulou; tým istým definítorom, na znak dokonalého
zrieknutia sa, odovzdajú aj pečate.

105. Keď zomrie generálny minister

1) Ak by počas svojho trojročia zomrel otec generálny minister, ustanovuje sa, aby sa
generálnym komisárom stal prvý definítor zvolený na predchádzajúcej kapitule.

2) Ak by zomrel aj ten, komisárom sa stane druhý, atď.

3) Komisár je povinný čo najskôr zvolať kapitulu na sviatok Zoslania Ducha Svätého, či
v jeho blízkosti, alebo v septembri, na vopred určené miesto, alebo iné, ak sa mu to bude
zdať vhodné, vypočujúc si mienku ostatných definítorov, ak ich bude môcť ľahko
dostihnúť.

106. „Istý, bezpečný a ľahký spôsob“ pozbavenia úradu generálneho
ministra

1) Ak by generálny minister nebol vhodným, stanoviac istý, bezpečný a ľahký spôsob pre
pozbavenie ho úradu, ako to svätý František ukladá vo svojej Regule, nariaďuje sa, aby
prví traja definítori zvolení na predchádzajúcej kapitule, po zozbieraní vierohodných
a postačujúcich informácií o jeho neschopnosti, mohli a mali zvolať bratov na generálnu
kapitulu, na miesto a v čase, kedy sa im to bude zdať vhodné. Nech sa na nej diskutuje, či
je alebo nie je správne, aby bol minister pozbavený úradu.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

30/43

2) Ak by sa generálny minister pokúsil zabrániť takémuto zvolaniu kapituly, nech je ipso
facto zbavený úradu.

3) Ak by kapitula usúdila, že je nesprávne zbaviť generálneho ministra úradu, a že teda
rozruch vyvolaný v Ráde tromi uvedenými definítormi bol neoprávnený, nech sú títo,
podľa úsudku samotnej kapituly, vážne potrestaní za to, že konali tak nevhodne.

107. Voľba definítorov

1) Tiež sa stanovuje, aby všetci bratia prítomní v mieste konania kapituly mali pri voľbe
definítorov pasívny hlas. V tejto voľbe nech majú ministri hlas aktívny. Rovnako aj
generálny minister na generálnej kapitule, ako aj provinciálni ministri na provinciálnych
kapitulách.

2) Určuje sa tiež, aby boli na generálnej kapitule zvolení šiesti definítori, z ktorých najviac
dvaja môžu byť z tých, čo boli definítormi na predchádzajúcej kapitule.

3) Na provinciálnych kapitulách nech sú zvolení štyria definítori, z ktorých podobne
najviac dvaja môžu byť z tých, čo boli definítormi v predchádzajúcom roku.

108. Trvanie služby provinciála

Rovnako sa stanovuje, aby provinciáli nemali žiadne úrady aspoň rok po ich trojročí, iba ak
sa z rozumného dôvodu nezdá otcovi generálnemu ministrovi správne niečo iné.

109. „Horlivé modlitby“ počas Kapitúl

Počas slávenia generálnej kapituly nech sa konajú nepretržité a horlivé modlitby všetkými
bratmi nášho Rádu; v čase provinciálnej kapituly všetkými bratmi provincie. Bude vzývaná
Božia dobrota, aby sa ráčila usporiadať všetky naše veci podľa svojej vôle, na chválu
a slávu svojho Mena a pre dobro celej svojej svätej Cirkvi.

DEVIATA KAPITOLA

110. Evanjelizácia a výber kazateľov

1) Ohlasovanie Božieho slova, podľa príkladu Krista, Učiteľa života je jedným
z najdôstojnejších, najužitočnejších, najvyšších a božských povinností, ktoré v Božej Cirkvi
sú a od ktorej hlavne závisí spása sveta.

2) Preto sa nariaďuje, aby žiaden brat nešiel kázať skôr, ako by bol preskúšaný
a potvrdený generálnou kapitulou alebo bol poverený otcom generálnym ministrom, ako
to požaduje Regula.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

31/43

3) Nech sa tento úrad odoprie tým, ktorých život nie je svätý a príkladný, ktorých úsudok
nie je jasný a zrelý, ktorých vôľa nie je pevná a horlivá lebo veda a výrečnosť bez lásky
nebudujú, naopak, často rúcajú.

4) Nech sú predstavení veľmi pozorní pri udeľovaní tohto úradu, aby neuprednostňovali
osoby, nekonali z priateľských pohnútok alebo z dôvodu ľudskej priazne, ale jednoducho
kvôli Božej sláve, uprednostňujúc, aby bolo kazateľov málo, ale dobrých ako veľa
a nespôsobilých.

5) Nech si vezmú príklad od Krista, najvyššej Múdrosti, ktorý si spomedzi množstva židov
vyvolil len 12 apoštolov a 72 učeníkov, po tom, ako sa dlho modlil.

111. „Nech ohlasujú ukrižovaného Krista“

1) Kazateľom sa stanovuje, aby vo svojich kázňach nevyprávali rozprávky, ani novely,
poézie, historky alebo iné prázdne, nadbytočné, zvedavé, neužitočné, ba škodlivé
doktríny, ale podľa príkladu apoštola Pavla, nech kážu ukrižovaného Krista, v ktorom sú
všetky poklady múdrosti a poznania Boha.

2) Toto je božská múdrosť, ktorú Pavol, vo svojej svätosti ohlasoval medzi dokonalými po
tom, ako sa stal dospelým kresťanom, lebo kým bol hebrejským dieťaťom myslel,
poznával a hovoril ako dieťa o tieňoch a obrazoch Starého Zákona.

3) Kazatelia by mali uvádzať len Krista (ktorého autorita prevažuje nad všetkými osobami
a myslením sveta) a svätých učiteľov [cirkvi].

112. Kázať „z nadbytku lásky“

1) A keďže k obnaženému a pokornému Kristovi sa nehodia dôkladné, strojené
a neprirodzené slová, ale slová nahé, čisté, jednoduché, pokorné a jasné, a predsa božské,
rozpálené a plné lásky, podľa príkladu Pavla, vyvolenej nádoby, ktorý nekázal vysokou
rečou a ľudskou výrečnosťou, ale v sile Ducha, preto vyzývame kazateľov, aby do svojho
srdca vtlačili požehnaného Krista a dali sa mu pokojne vlastniť, aby tak z nadbytku lásky
bol to on sám, kto v nich hovorí, nie len slovami, ale omnoho viac skutkami, podľa
príkladu Pavla, učiteľa národov, ktorý sa neodvážil iným kázať čokoľvek, čo v ňom najskôr
nevykonal Kristus.

2) Aj Kristus, najdokonalejší Učiteľ, nám svoju náuku dal nie len v doktríne, ale aj v činoch.
A vskutku veľkí sú v Božom kráľovstve tí, ktorí najprv zachovávajú u seba a potom učia
a kážu iným.

113. „Kázať usilovne“

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

32/43

Nech si nemyslia, že urobili dosť, ak kážu len počas Pôstu alebo Adventu, ale nech sa
usilujú kázať vytrvalo, aspoň na všetky sviatky, nasledujúc príklad Krista, zrkadlo všetkej
dokonalosti, ktorý šiel Judeou, Samáriou a Galileou a kázal mestám a dedinám a niekedy
aj jedinej žene, ako sa to číta o samaritánke.

114. „Nech sa vrátia do samoty“

1) Keď cítia, že sa ich duch z dôvodu prílišnej konverzácie s ľuďmi oslabuje, nech sa vrátia
do samoty a nech sú tam toľko, kým naplnených Bohom, ich vášeň Ducha Svätého znovu
nepohne rozsievať božie milosti do sveta.

2) A tak, raz ako Marta, inokedy ako Mária, v „zmiešanom živote“, budú nasledovať
Krista, ktorý potom, ako sa modlil na vrchu, zostupoval kázať do chrámu. Ba dokonca
zostúpil z neba na zem, aby zachránil duše.

115. „Nech žijú ako chudobní a žobraví“

1) Kazatelia nech neprijímajú pozvania na obedy, ale nech žijú ako chudobní a žobraví ako
to dobrovoľne sľúbili z lásky ku Kristovi.

2) Nech sa hlavne stránia každej formy lakomstva, aby kážuc Krista slobodne a úprimne,
prinášali ovocie s väčšou hojnosťou.

3) Preto sa zakazuje, aby kážuc žobrali, tak pre seba, ako ani pre bratov, aby tak podľa
apoštolského učenia bolo všetkým známe, že nehľadajú vlastné záujmy, ale záujmy Ježiša
Krista.

116. „Čítať Krista“

Kto nevie čítať Krista, knihu života, nemá náuku, ktorú by mohol kázať. Preto sa
kazateľom zakazuje, aby so sebou nosili mnoho kníh lebo v Kristovi sa nachádza všetko.

117. Sväté Písmo, norma „evanjeliových kazateľov“

1) Táto požehnaná služba kázania je vynikajúcou a veľmi milou Kristovi, nášmu Bohu. On
sám to jasne ukázal, keď chcel s toľkou horlivosťou svojej božskej lásky kázať na spásu
našich duší, rozdávajúc nám liečivú evanjeliovú náuku.

2) Aby sme teda mohli lepšie vtlačiť do srdca kazateľov regulu a spôsob, ktoré treba
nasledovať kvôli súcejšiemu ohlasovaniu ukrižovaného Krista, kázaniu Božieho kráľovstva
a horlivému konaniu v prospech obrátenia a spásy duší, akoby odpovedajúc a istým
spôsobom vštepujúc, pripájame a ukladáme, aby v ich kázaní používali Sväté Písmo
a zvlášť Nový Zákon, ale predovšetkým sväté Evanjelium, aby tak, súc evanjeliovými
kazateľmi, robili sme evanjeliovými aj ľudí.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

33/43

118. Kázať pokánie a obrátenie

1) Nech odložia všetky prázdne a neužitočné otázky a názory, prednášky, ktoré šteklia
ucho, nemnohým zrozumiteľné jemnosti a nech podľa príkladu svätého predchodcu Jána
Krstiteľa, svätých Apoštolov a ďalších svätých kazateľov, zapálených božskou láskou, ba
podľa príkladu samotného nášho milovaného Spasiteľa, kážu takto: Obráťte sa lebo Božie
kráľovstvo je blízko.

2) A ako nás náš serafínsky otec napomína v Regule, „nech ohlasujú neresti a čnosti, trest
a slávu krátkymi slovami“, netúžiac ani nehľadajúc iné ako slávu Boha a spásu duší,
vykúpených najvzácnejšou krvou nepoškvrneného Baránka, Krista Ježiša požehnaného.

119. Úcta k osobám, česť hierarchickej Cirkvi a všetkým kazateľom

1) Ich reč nech je uvážená a čistá a nech sa neobracajú na žiadnu konkrétnu osobu, lebo
ako hovorí svätý Hieronym, všeobecná reč nikoho neuráža; nech odsudzujú neresti, ale
nech si ctia obraz Stvoriteľa v stvorenej osobe.

2) A ako nás náš serafínsky otec nabáda vo svojom Testamente, nech sa usilujú „báť sa,
milovať a vážiť si“ ctihodných kňazov, excelencie biskupov, eminencie kardinálov a nado
všetkých svätého a najvyššieho veľkňaza, vikára Krista na zemi, univerzálnu hlavu, otca
a pastiera všetkých kresťanov a celej zápasiacej Cirkvi a všetkých ostatných, patriacich do
klerického [ecclesiastico] stavu, čo „žijú podľa poriadku svätej rímskej Cirkvi“ a sú
pokorne podriadení spomenutej, ich i našej hlave, otcovi a pánovi, najvyššiemu
veľkňazovi.

3) A ako nás tiež učí náš svätý otec v Testamente, „máme si ctiť a vážiť všetkých
kazateľov, ktorí nám rozdávajú najsvätejšie božské slová ako tých, čo nám vysluhujú
ducha a život“.

120. „Nech vystupujú na vrch modlitby“

Aby sa nestalo, že potom, ako kázali iným oni sami sa diskvalifikovali, nech občasne
zanechajú službu iným a nech s milovaným Spasiteľom vystúpia na vrch modlitby
a kontemplácie a tam nech sa usilujú zapáliť sa božou láskou ako serafíni, aby súc horúci,
mohli zohrievať iných.

121. „Nech nenosia veľa kníh“ – Kláštorná knižnica

1) Ako to už bolo povedané, nech so sebou nenosia veľa kníh, aby tak mohli usilovnejšie
čítať v najznamenitejšej knihe kríža.

2) A keďže vždy bolo úmyslom nášho milovaného otca, aby sme potrebné knihy mali ako
spoločné a nie súkromné, kvôli lepšiemu zachovávaniu chudoby a odstráneniu každej

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

34/43

náklonnosti a exkluzívnosti zo sŕdc bratov nariaďuje sa, aby v každom našom kláštore
bola izbička, v ktorej by sme mali Sväté Písmo a diela niektorých svätých učiteľov.

3) Neužitočné knihy urodzených, ktoré robia človeka viac pohanom ako kresťanom nech
sa v našich kláštoroch neuchovávajú, ako to už bolo v prvej kapitole povedané. Ak by sme
také náhodou mali, nech sa podľa usmernenia otca generálneho alebo provinciálneho
ministra dajú chudobným.

122. „Zbožné a sväté štúdiá“ a podmienky k ich absolvovaniu

1) Kto má dôstojne a usporiadane kázať potrebuje nie len mať život rehoľný
a chvályhodný, ale aj nejakú znalosť Svätých Písem, čo je prirodzene nemožné bez
dostatočného poznania humanitných vied.

2) Aby tak vznešená a užitočná činnosť ako je kázanie v našom Ráde k veľkej škode duší
laikov, ktoré ho potrebujú neochabla, nariaďuje sa, aby sme mali nejaké zbožné a sväté
štúdiá, oplývajúce láskou a pokorou, tak v oblasti gramatickej ako aj v posvätenej
literatúre.

3) K takému štúdiu budú môcť byť pripustení tí bratia, ktorí podľa úsudku provinciálneho
ministra a definítorov budú plní vrúcnej lásky, chvályhodných mravov, pokornej a svätej
konverzácie; okrem toho nech sú natoľko pripravení učiť sa, aby sa následne svojim
životom a náukou mohli stať užitočnými a plodnými v Pánovom dome.

123. Povzbudenie študentom

1) Študenti nech sa neusilujú nadobudnúť vedu, ktorá nadúva, ale osvetľujúcu
a zapaľujúcu Kristovu lásku, ktorá buduje dušu. Nech sa rovnako nikdy natoľko nevrhnú do
štúdia literatúry, aby zanedbali posvätné štúdium modlitby lebo by výslovne konali proti
úmyslu serafínskeho otca, ktorý chcel aby sa nikdy nezanechala svätá modlitba kvôli
akémukoľvek vedeckému štúdiu.

2) Ale aby mohli lepšie vlastniť ducha Kristovho, budú sa tak učitelia ako aj študenti viac
usilovať o duchovné štúdium ako o štúdium vedecké. Robiac tak, o to väčší úžitok budú
mať zo štúdia o čo viac budú hľadať ducha ako literu; lebo bez ducha sa nevniká do
skutočného zmyslu, ale ustrnie sa na holej litere, ktorá oslepuje a zabíja.

124. Študovať chudobne a pokorne

1) Zároveň sa budú usilovať nikdy nezanechať kráľovskú cestu svätej pokory so svätou
chudobou, vedúcu do raja, často pamätajúc na slová Giacoponeho: „Veda získaná – rana
prijatá – ak sa neoblečie – do pokorného srdca“.

2) Bude im príležitosťou k pokoreniu sa ak spoznajú, že k povinnostiam voči Bohu sa im
pridala ďalšia, a to možnosť pristúpiť k štúdiám a byť uznaní za hodných byť vovedení do

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

35/43

pravého a lahodného poznania Svätých Písem, v zmysle ktorých je ukrytý Ten, ktorého
duch je sladší ako med tomu, kto ho ochutnáva.

125. Modlitba pred začatím prednášky

Predtým, ako pôjdu na prednášku vyzývame ich pamätať na to, aby svoju myseľ povzniesli
k Bohu a v pokornom postoji, s kajúcou mysľou nech hovoria: „Pane, ja tvoj najúbohejší
sluha, nehodný akéhokoľvek dobra, chcem vstúpiť a vidieť tvoje poklady. Ráč ma voviesť,
takého nehodného, aký som, a týmito slovami a touto svätou hodinou daruj mi milosť
toľko ťa milovať ako ťa poznávať, lebo ťa nechcem poznávať pre iné ako preto, aby som
ťa miloval, Pane, Bože, môj Stvoriteľ. Amen.“

DESIATA KAPITOLA

126. Kánonická vizitácia a povzbudzovanie bratov ministrami

1) Nariaďuje sa, aby sa otec generálny minister usiloval počas svojho trojročia osobne
navštíviť všetky kláštory a bratov nášho Rádu a aby provinciálni ministri vždy chodili
vizitovať svojich bratov.

2) Tak oni ako aj gvardiáni nech neprestávajú s láskou vyzývať svojich bratov
k dokonalému zachovávaniu božských a evanjeliových príkazov a rád a reguly, ktorú
sľúbili a týchto konštitúcií a zvlášť najvyššej chudoby, ktorá je najpevnejším základom
úplného zachovávania reguly.

3) A so všetkou pokorou a láskou nech naprávajú tých, ktorí chybili, miešajúc vždy s vínom
prísnej spravodlivosti olej sladkého milosrdenstva.

127. Napomenutí bratia nech si kľaknú a keď napomenutie príjmu nech
konajú disciplínu

1) Bratia nech pokorne poslúchajú svojich ministrov vo všetkom v čom bez akejkoľvek
pochybnosti neuvidia urážku Pána.

2) Nech k svojim ministrom, ako vikárom sv. Františka, ba Krista, nášho Boha, majú
príslušnú úctu; a ak budú nimi napomenutí a naprávaní nech si podľa chvályhodného
zvyku našich dávnych a pokorných otcov a bratov pokorne pokľaknú a trpezlivo znesú
všetko napomenutie a nápravu; a nech nereagujú pyšne, ani sa neopovažujú akokoľvek
odpovedať ministrovi, hlavne na kapitule alebo v refektári, ak predtým nepožiadali
a nedostali povolenie. Neuposlúchnuc toto, nech pred bratmi konajú disciplínu po dobu
jedného Miserere.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

36/43

3) Nech sa všetci bratia so všetkou horlivosťou usilujú napraviť sa vo svojich slabostiach,
získavať nebeské čnosti prostredníctvom častých čnostných úkonov a premáhať zlé zvyky
dobrými.

4) Nech si ministri dávajú pozor, aby duše bratov neuviedli do zmätku príkazmi pod
poslušnosťou, iba ak budú donútení božím súcitom alebo láskavou nutnosťou.

128. Prijímanie a poslušnosť vzhľadom na hostí a požehnanie pre opustenie
domu

1) Rovnako sa nariaďuje, aby boli hosťujúci bratia prijatí so všetkou bratskou láskou. Títo,
ako praví synovia večného Otca, nech najprv navštívia jeho kostol a po chvíli poklony
v modlitbe nech sa ukážu predstavenému a predložia mu obedienciu, bez ktorej nie je
žiadnemu nášmu bratovi dovolené opustiť kláštor.

2) Aj bratia z daného miesta, keď odchádzajú kvôli nejakej službe, nech si najprv pýtajú
požehnanie svojho predstaveného a nech tak urobia aj keď sa vrátia.

129. Nejesť bez povolenia

Aby sa všetko konalo so zásluhou svätej poslušnosti a s príslušnou zbožnosťou, nech si
žiaden brat nezaumieni prijať akýkoľvek pokrm, tak v kláštore ako aj mimo neho, bez
súhlasu a požehnania predstaveného alebo najstaršieho otca alebo brata.

130. Vyhýbať sa prázdnym rozhovorom a zbožnému turizmu

1) Nech sa všetci bratia usilujú vyhýbať povrchným a prázdnym rozhovorom.

2) A nech sa nezaujímajú o návštevy iných kostolov kvôli odpustkom lebo mnohí najvyšší
pastieri ich vo väčšom počte udelili v našich kostoloch.

131. Brat „utečenec“

Nariaďujeme, aby žiaden utečený brat z nejakej provincie nebol prijatý v inej bez
písomného povolenia otca generálneho ministra. Ak sa bude konať ináč, nech je jeho
prijatie uznané za neplatné a ten, kto ho prijme nech je vážne potrestaný podľa uváženia
samotného otca generálneho ministra.

132. Licencia k písaniu a prijímaniu listov

Aby sa vyhlo možným nepríjemnostiam nariaďuje sa, aby žiaden mladý brat neprijímal
alebo neposielal listy bez súhlasu svojho predstaveného.

133. S pokorou prijať úrad ministra bratov

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

37/43

1) Podľa príkladu nášho Pána Ježiša Krista a nášho serafínskeho otca majú všetci bratia
vždy túžiť byť podriadenými a poslúchať a nie byť predstavenými a nariaďovať iným.

2) Avšak tí, ktorým bude poslušnosťou uložené byť predstaveným nech nie sú tvrdošijní
v odmietaní, ale nech im zverenú službu konajú so všetkou pokorou a oddanosťou.

134. Utekať pred ohováraniami

Vyzývame znova všetkých našich bratov, podľa napomenutia nášho otca v desiatej
kapitole reguly mať sa na pozore „pred všetkou pýchou, márnou slávou, závisťou,
lakomstvom, starosťami a znepokojovaním sa o tento svet, ohováraním a reptaním“,
zvlášť vzhľadom na cirkevnú hierarchiu, klérus, zasvätené osoby, osobitne nášho
františkánskeho Rádu; majme naopak úctu ku každému podľa jeho stavu, považujúc ich
všetkých ako za svojich otcov a starších v Kristovi Ježišovi, našom Spasiteľovi.

JEDENÁSTA KAPITOLA

135. Vyhýbať sa duchovnej starostlivosti o kláštory, konfraternity
a kongregácie

1) Podľa mienky svätých učiteľov, zvlášť svätého Hieronyma, Boží služobníci sa majú
vyhýbať a so svätou opatrnosťou utekať pred dôvernosťou so ženami, i keď zbožnými.

2) Preto celá naša generálna kapitula, so všetkou celistvosťou, po pozornom preskúmaní,
stanovuje toto opatrenie, ktoré má byť nezrušiteľne zachovávané celým našim Rádom,
a to: že zo žiadneho dôvodu, ani pod akoukoľvek zámienkou dobra, čnosti a svätosti, ani
na žiadosť ľudu alebo pánov, nesmú naši bratia prijať duchovnú starostlivosť o kláštory a
ani konfraternity, či kongregácie, mužské alebo ženské; nech nie sú ich spovedníkmi
a nech ich nemajú v žiadnej starostlivosti.

3) Nech v tomto radšej veria oživujúcim príkladom Krista, nášho Spasiteľa a blahodarným
náukám svätých, ako ľudským istotám.

136. Nech nevstupujú do kláštorov

1) Keďže pravým rehoľníkom a služobníkom Krista prináleží utekať nie len pred zrejmými
zlami a hriechmi, ale aj pred každou vecou, ktorá by mohla ukázať akýkoľvek aspekt zla,
chceme, aby bratia bez autorizácie provinciálneho ministra nechodili do žiadneho kláštora
alebo iných domov, v ktorých spoločne žijú rehoľnice.

2) Provinciálny minister nech je v tomto bdelý a nech dobre uváži, aby takúto licenciu
nedával ľahko, iba ak bratom zrelým a len v prípade nutnosti alebo veľkej zbožnosti, lebo
náš otec, sv. František hovoril, že Boh vzal bratom ženu a diabol im zaobstaral mníšky.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

38/43

137. „Nech nemajú podozrivé spoločenstvá a rady od žien“ – Pamätihodný
príklad

1) A aby sme čistí srdcom videli Boha okom úprimnej viery a stali sa schopnejšími
nebeských vecí, nech bratia nemajú podozrivé vzťahy so ženami, ani neužitočné
konverzácie, ani obšírne a nepotrebné rozhovory s nimi.

2) Donútení potrebou rozprávať s nimi, aby sme všetkým dali dobrý príklad, nech sú s nimi
vždy na viditeľnom mieste, aby tak boli videní spoločníkom a šírili tak dobrú vôňu Ježiša
Krista na každom mieste.

3) Nech hovoria čisto, diskrétne a čestne, majúc v mysli pamätihodnú náuku – píše sa
v našich kronikách – svätého brata, ktorý spáliac trochu slamy povedal: „Taký zisk, aký má
slama z ohňa má rehoľník, Boží služobník, rozprávajúc so ženami.“

4) O svätom biskupovi Ľudovítovi, našom bratovi, hovorí pápež Ján XXII v kanonizačnej
bule, že láska k čistote bola tak zakorenená v jeho srdci už od jeho detstva, že kvôli jej
vernému zachovaniu sa vyhýbal každému stretnutiu so ženami. Nikdy nehovoril sám
s jednou ženou, iba ak s matkou a sestrami; spoznal, že žena je trpkejšia ako smrť.

5) A svätý Bernard hovorí, že dve veci ničia a mätú bratov: dôvernosť so ženami
a vyhľadávanie jedál.

138. Klauzúra a diskrétnosť

1) Okrem toho, nech si nežiadame, aby ženy vstupovali do našich kláštorov bez vážnej
nutnosti alebo kvôli veľkej zbožnosti, ak by sa bez pohoršenia nemohlo ponúknuť
odmietnutie. Vstúpiac, nech sú v spoločenstve mužov a žien. Avšak pred ich vovedením
nech je súhlas bratov miesta.

2) Ich sprevádzaním nech sú poverení dvaja zrelí a svätí bratia. Tí nech s dôstojnou
nábožnosťou a vynikajúcim príkladom hovoria vždy o veciach, ktoré budujú v Kristovi,
našom Pánovi a ktoré sa týkajú spásy duší.

3) A nie len so ženami, ale aj so svetskými mužmi nech je naša konverzácia zriedkavá lebo
prílišná dôvernosť s nimi je pre nás škodlivá.

DVANÁSTA KAPITOLA

139. Počet bratov v kláštoroch a spoločenstvo života

1) Aby sa regula spolu s najvyššou chudobou zachovávala čistejšie, v náležitom poriadku
božských vecí, nariaďujeme, aby v našich konventoch nebývalo menej ako šesť bratov
a viac ako dvanásť, ktorí zhromaždení v mene milovaného Ježiša, nech sú jedno srdce
a jedna duša, usilujúc sa vždy smerovať k vyššej dokonalosti.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

39/43

2) A aby boli pravými učeníkmi Krista, nech sa zo srdca milujú, nesúc si vzájomne
bremená, cvičiac sa vždy v božskej a bratskej láske; nech sa snažia dávať výborný príklad
jeden druhému a všetkým ľuďom, neustále premáhajúc svoje vášne a nečnostné
náklonnosti, lebo ako hovorí náš Spasiteľ: Nebeské kráľovstvo trpí násilie a násilníci, a teda
tí, ktorí sa premáhajú a nútia seba samých, sa ho zmocňujú.

140. Počet a váha zvonov – vybavenie kostola a sakrestie

1) Nariaďuje sa, aby v našich kostoloch bol len jeden malý zvon, váhy do 150 libier.

2) A v našich kláštoroch nech nie je iná sakrestia ako tá v podobe skrine, alebo truhly,
s dobrým kľúčom, ktorý nech brat so sľubmi nosí stále pri sebe. V tejto skrini alebo truhle
nech sú uložené veci, potrebné k božskému kultu.

3) Nech sú dva malé kalichy, jeden cínový a druhý s nádobou zo striebra. Nech sa
nevlastnia viac ako tri skromné ozdoby bez zlata, striebra, zamatu alebo hodvábu, alebo
inej vzácnosti, či zaujímavosti, avšak veľmi čisté.

4) Oltárne pály nech sú z látky, ktorá nie je vzácna, svietniky z dreva, naše misály
a breviáre i všetky ostatné knihy nech sú chudobne viazané, bez akejkoľvek ozdoby alebo
ornamentu, aby tak najvyššia chudoba žiarila vo všetkých veciach, ktoré máme k nášmu
biednemu užívaniu a aby nás zapaľovala pre vzácnosť nebeských bohatstiev, kde je
všetok náš poklad, všetka sladkosť a sláva.

141. Hľadieť na Evanjelium, Regulu, zvyky a svätých

Keďže nie je možné určiť zákony alebo vydať štatúty pre všetky eventuálne osobitné
prípady, ktorých je množstvo, vyzývame, v Kristovej láske, všetkých našich bratov, aby
mali pred očami v každej svojej činnosti sväté Evanjelium, regulu sľúbenú Bohu, sväté
a chvályhodné zvyky a oslnivé príklady svätých, obracajúc každú svoju myšlienku, slovo
a skutok ku cti a sláve Boha a k duchovnému dobru bratov a Duch Svätý ich bude učiť vo
všetkom.

142. Uniformita ceremónií – aby sme lepšie poznali sv. Františka

1) Kvôli uniformite ceremónií, tak v chóre ako aj na každom inom mieste, nech sa číta
náuka sv. Bonaventúru a ordinácie našich prvých otcov.

2) A aby sme v každej veci lepšie poznali úmysel nášho serafínskeho otca, nech sa čítajú
jeho „Kvetinky“, „Conformità“ a iné knihy, hovoriace o ňom.

143. Misionárske povolanie niektorých „dokonalých bratov“

1) Keďže obrátenie neveriacich veľmi ležalo na srdci nášmu serafínskemu otcovi, na slávu
Boha a k ich spáse sa podľa reguly nariaďuje, že ak niektorí dokonalí bratia, zapálení

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

40/43

láskou požehnaného Krista e horlivosťou katolíckej viery budú z božského vnuknutia
chcieť ísť kázať neveriacim, nech sa obrátia na svojich provinciálnych ministrov alebo na
otca generálneho ministra a ak ich oni uznajú za vhodných, s ich povolením a požehnaním
nech sa vydajú na toto namáhavé podujatie.

2) Nech sa bratia nepovažujú domýšľavo za vhodných na túto tak ťažkú a nebezpečnú
úlohu, ale s bázňou a pokorou nech svoju túžbu zveria rozlíšeniu svojich ministrov.

3) Môže sa ešte urobiť rozdiel medzi neveriacimi, ktorí sú celkom mierni, poddajní
a pripravení ľahko prijať kresťanskú vieru, ako sú tí, ktorých nedávno v Indii objavili
Španieli alebo Portugalci a medzi Turkami a Saracénmi, ktorí svoju zlorečenú sektu
podporujú a bránia zbraňami a týraním.

4) Ministri nech neberú do úvahy malé množstvo bratov a nech sa ani netrápia odchodom
dobrých, ale zveriac všetku svoju starostlivosť a úzkosť Tomu, ktorý sa o nás neustále stará
nech vo všetkých veciach robia ako radí Boží Duch a všetko nech usporiadajú s láskou, ktorá
nerobí nič zle.

144. Chudoba a poriadok, bez zaujímavostí a cenností

1) Aby v nás vždy prebývala chudoba, svätá nevesta Krista, nášho Pána, milovaná našim
otcom, nech si bratia uvedomia, že vo veciach, týkajúcich sa božského kultu, v budovách,
vo vybavení, ktoré používame, nech sa neobjavuje žiadna zaujímavosť, ani nadbytok
alebo cennosť, vediac, že Boh od nás vyžaduje skôr poslušnosť sľúbenú vo svätej chudobe
ako obety.

2) Ako hovorí pápež Klement V. vo svojom Vyhlásení, Boh má väčšiu záľubu v čistom srdci
a vo svätých skutkoch ako vo vzácnych a vyzdobených veciach.

3) Akokoľvek, v našej chudobe má žiariť všetka čistota.

145. Čítať a praktizovať Konštitúcie; úsilie ministrov

1) Keďže náš Spasiteľ začal najprv konať a potom učiť iných, tak aj všetci naši ministri nech
sú prvými v zachovávaní týchto konštitúcií a následne, so svätým a účinným zápalom nech
nabádajú všetkých svojich bratov k ich úplnému zachovávaniu.

2) A ak by sa snáď na začiatku niektoré predpisy zdali byť ťažkými svätý obyčaj ich urobí
ľahkými a milými. A aby sa lepšie vryli do pamäti bratov a všetci ich zachovávali nech ich
gvardiáni dávajú čítať pri stole aspoň raz za mesiac.

3) A i keď nemáme v úmysle týmito Konštitúciami bratov zaväzovať pod ťarchou hriechu,
akokoľvek, želáme si a nariaďujeme, aby ich porušovatelia boli prísne potrestaní.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

41/43

4) Ak by gvardiáni boli nedbalí v ich zachovávaní a v povzbudzovaní zachovávať ich
a v potrestaní ich porušovateľov, nech sú oni ešte prísnejšie potrestaní otcami
provinciálnymi ministrami a tí zasa otcom generálom.

146. Nemeniť Konštitúcie – Generálne Ordinácie – „Svätá uniformita“

1) Keďže tieto Konštitúcie boli vytvorené s veľkou starostlivosťou a zrelou rozhodnosťou
a boli schválené celou našou generálnou kapitulou a aj Apoštolským Stolcom, nech sa bez
súhlasu generálnej kapituly nemenia.

2) A práve preto vyzývame všetkých našich otcov a bratov, prítomných i budúcich,
nemeniť tieto konštitúcie ani na generálnych kapitulách, lebo ako sme to zo skúsenosti
videli, prílišné zmeny konštitúcií spôsobili veľké škody rehoľnému životu.

3) A nech sa netvoria provinciálne konštitúcie, ale, ak sa objavia iné osobitné prípady,
nech sa zaobstará a nech sa stanovia predpisy na stretnutiach generálnych kapitúl a tie
nech zostanú nezmenené; podľa nich má celý náš Rád žiť a byť spravovaný vo svätej
uniformite.

147. Požehnanie sv. Františka horlivým bratom

1) Náš serafínsky otec zanechal v okamihu smrti veľké požehnanie najsvätejšej Trojice
tým, čo budú horlivo a opravdivo zachovávať Regulu a pripojil aj svoje otcovské
požehnanie.

2) Preto usilovne študujme a vášnivo a s láskou kráčajme po dokonalej ceste, ktorá nám
bola ukázaná a vyučovaná v samotnej Regule a v našom Ráde, utekajúc pred všetkou
nedbalosťou.

148. Synovská láska v zachovávaní Konštitúcií

1) Slúžiť len preto, aby sa vyhlo trestu je vlastné servilným a nájomným duchom; avšak
konať z lásky k Bohu, preto, aby sa robilo to, čo sa páči jeho Majestátu, pre Božiu milosť
a slávu, aby sa dávalo dobrý príklad blížnemu a z mnohých iných podobných motívov je
vlastné pravým Božím synom.

2) Nech sa preto majú bratia veľmi na pozore, aby neporušovali tieto Konštitúcie
z dôvodu ich nezáväznosti pod akoukoľvek vinou, ale vediac akého sme ducha nech úplne
zachovávajú zákony, ustanovenia a štatúty Rádu, aby sa na ich hlavu zniesla milosť
a zaslúžili si, skrze toto zachovávanie, božskú miernosť a boli podobnými Božiemu Synovi,
ktorý, aj keď nebol povinný zachovávať zákon, ktorý sám ustanovil chcel ho zachovať
kvôli našej spáse.

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

42/43

3) Nech zotrvajú vo vznešenom stave rehoľného života a sú zdrojom mnohých dobier
blížnemu. Je zaiste vlastné dobrým služobníkom nie len zachovať veci nariadené
s hrozbami ich vlastníkmi alebo pánmi, ale túžiť zapáčiť sa im v mnohých iných veciach.

149. Účinné povzbudenie k spoločnému zachovávaniu Reguly

1) Napĺňajúc teda tieto predpisy pozdvihnime svoj zrak k nášmu Vykupiteľovi, aby,
poznajúc jeho vôľu, usilovali sme sa mu páčiť nie len neopovrhujúc týmito Konštitúciami
(opovrhnutie by bolo ťažkým hriechom), ale kvôli jeho láske použijúc všetku pozornosť
v ich zachovávaní. Ak tieto Konštitúcie zachováme bude nám udelená pomoc naplniť nie
len dokonalé zachovanie Reguly, ktorú sme sľúbili, ale aj Božieho zákona a evanjeliových
rád.

2) Božia milosť nás vyslobodí z nebezpečenstiev skrze Ježiša Krista. Okrem toho,
v námahách sa skrze Ježiša Krista rozmnoží naša útecha a budeme môcť všetko v Tom, ktorý
nás posilňuje, a teda vo všemohúcom Kristovi; pre každú vec nám dá múdrosť Ten, ktorý je
mocou Boha a múdrosťou a ktorý je Spasiteľ, ktorý každému dáva v hojnosti a bez výčitky.
Aj sily nám udelí Ten, ktorý udržuje všetko svojím mocným slovom.

150. Túžba po nebeskej sláve a Františkova chýrna kázeň

Pamätajme, najdrahší otcovia a bratia, často na tú svätú a pamätihodnú tému, ktorou sa
náš serafínsky otec zaoberal v jednej svojej vychýrenej kázni viac ako päťtisíc bratom:
„Veľké veci sme sľúbili Bohu, ale ešte väčšie sľúbil Boh nám.“ Zachovávajme teda to, čo
sme sľúbili a s horúcou túžbou dychtime po dobrách, ktoré boli sľúbené nám. Pôžitky
tohto sveta sú krátke, zatiaľ čo pekelný trest, ktorý prichádza s ich konaním je večný.
Utrpenia, ktoré podstupujeme z lásky ku Kristovi a pokánie, ktoré kvôli nemu konáme
trvajú krátko, ale sláva, ktorá nám pre ne bude daná Bohom bude bez konca. Mnohí sú
povolaní do kráľovstva večného života, ale málo je vyvolených lebo veľmi málo ľudí
nasleduje Krista v pravde srdca. Na konci Boh dá každému odmenu podľa skutkov, ktoré
konal – tak dobrým ako aj zlým – slávu alebo zatratenie.

151. Vábenie Otca ísť za Kristom s radosťou

1) Tieto veci, ktoré sme sľúbili, akokoľvek sú veľké, predsa sú ničím v porovnaním s večnou
odmenou, ktorú nám Boh chce dať, ak budeme vedieť byť verní v ich zachovávaní.

2) Správajme sa teda statočne, nie s nedôverou k naším silám, lebo najlepší Otec, ktorý nás
stvoril a dal nám praktizovať evanjeliovú dokonalosť a vie z čoho sme stvorení nie len že
nám pomôže a dá nám sily, ale dá nám aj svoje nebeské dary v takom množstve a hojnosti,
že prekonajúc všetky prekážky nie len že budeme môcť poslúchať jeho najmilšieho Syna,
ale budeme ho môcť aj nasledovať a napodobňovať s nesmiernou radosťou

P

R V É

K

O N Š T I T Ú C I E

M

E N Š Í C H

B

R A T O V

K

A P U C Í N O V

Rím – Sv. Eufémia, 1536

43/43

a jednoduchosťou srdca, úplne pohŕdajúc viditeľnými a časnými vecami, dychtiac vždy po
tých, ktoré sú nebeské a večné.

152. Kontemplatívne pozdvihnutie skrze Krista k Otcovi v Duchu

1) V Kristovi teda, ktorý je Boh a človek, pravé svetlo, jas slávy a lesk večného svetla, zrkadlo
bez poškvrny a obraz Boha, večným Otcom ustanovený za sudcu, zákonodarcu a spasiteľa
ľudí, ktorému Duch Svätý vydal svedectvo, keďže v Ňom sú naše zásluhy, príklady života,
pomoc, priazeň a odmena, tak nech vždy v Ňom je aj naše rozjímanie a napodobňovanie.

2) V Kristovi je všetko milé, ľahké, príjemné, múdre, sväté a dokonalé. On je svetlo,
očakávanie národov, zavŕšenie zákona, Božia spása, Otec budúceho veku, nádej konečne
naša, ten, ktorý sa pre nás stal múdrosťou a spravodlivosťou, posvätením a vykúpením.

3) Kristovi, ktorý s Otcom a s Duchom Svätým, spoluvečný a jednej podstaty, rovný
a jediný Boh žije a kraľuje, nech je večná chvála, česť, moc a sláva na veky vekov. Amen.

preklad – pp –