publicistika / autorský þlánok

titul

Rómovia na ceste do Európskej únie

autor Martina Jurásková

zdroj OS

þ. 6, jún 2003

upozornenie

Pri použití textu alebo jeho þasti je potrebné uviesĢ citáciu zdroja, t.j. názov príspevku, meno autora/hosĢa, názov inštitúcie - Inštitút pre verejné otázky

/IVO/, Bratislava - a média, v ktorom bol príspevok uverejnený.

Rómovia na ceste do Európskej únie

Úvod

Migráciu je možné vo všeobecnej rovine vnímaĢ ako prechod þloveka, rodiny, þi celých sociálnych skupín, z jedného sociálneho prostredia do iného. Jej príþin je nespoþetne mnoho, všeobecne však možno povedaĢ, že ich najväþšia þasĢ súvisí s poruchami v štruktúre spoloþnosti, z ktorej Đudia odchádzajú.

Rozhodnutie migrovaĢ je jednou z možných životných stratégií riešenia aktuálnych a budúcich problémov v danom sociálnom prostredí odchodom z tohto prostredia. Tento odchod môže maĢ vo všeobecnosti dve príþiny – sociálne prostredie þloveka vylúþi a jemu neostáva niþ iné, iba hĐadaĢ domov niekde inde. Príkladom môžu byĢ vynútené odchody disidentov za komunistického režimu (Vašeþka, I., 2002). ýlovek sa tiež môže sám rozhodnúĢ

odísĢ a jeho odchod má podobu odlúþenia sa od pôvodného prostredia. V tomto prípade sa nám zas ponúka príklad tzv. brain drain, keć sa vysokoškolsky vzdelaní, prevažne mladí Đudia rozhodnú opustiĢ prostredie, v ktorom nenachádzajú dostatoþné uplatnenie svojich schopností. Procesy vyluþovania aj odluþovania prebiehajú obyþajne súbežne, vzájomne sa podmieĖujú.

Migrácia Rómov do krajín Európskej únie je jedným z prípadov migrácie rodín, þi celých komunít zo Slovenska a má svoje špecifické þrty a príþiny. Z hĐadiska majority má podobu odluþovania sa Rómov od prostredia, ktoré im poskytlo domov, je chápaná ako dôkaz ich nelojálnosti a dostala hanlivé oznaþenie „etnoturistika“, vedená motívom bezpracne získaĢ

prostriedky z bohatších sociálnych fondov krajín Európskej únie (EÚ). Z hĐadiska rómskej komunity je zas migrácia dôsledkom diskriminácie v spoloþnosti, latentného i otvoreného rasizmu a nedodržiavania ich Đudských a menšinových práv.

Migráciu Rómov je však potrebné posudzovaĢ aj v kontexte procesu sociálneho vyluþovania Rómov zo spoloþnosti v priebehu transformácie. Obdobie reálneho socializmu do veĐkej miery spôsobilo rozpad tradiþných rómskych komunít. Výsledkom bol vznik ich klientskej závislosti na paternalistickom štáte. Rozpad socialistického systému a procesy spoloþenských premien, ktoré ho sprevádzali dezorientovali Rómov preto viac, ako majoritnú populáciu.

Rómovia prakticky zo dĖa na deĖ stratili nadobudnuté sociálne istoty. VeĐká þasĢ rómskej komunity sa v období reálneho socializmu stala, vćaka administratívnym násilným opatreniam, súþasĢou spoloþnosti na Slovensku. a po roku 1989 sú z nej vyluþovaní. Migrácia je jednou z ich odpovedí na tento proces.

Príþiny a podnety migrácie Rómov zo Slovenska

Nedostatok komplexných výskumov znemožĖuje zadefinovanie presných príþin migrácie. Na základe skromných dát z niekoĐkých výskumných sond možno usudzovaĢ, že osvojenie si 1

migrácie ako kolektívnej stratégie lokálneho rómskeho spoloþenstva je výsledkom pôsobenia viacerých podnetov. Tie sa však môžu od komunity ku komunite líšiĢ. Každému z nich zodpovedajú urþité podmienky, ktoré sú nevyhnutné na to, aby daný podnet mohol pôsobiĢ.

Len za takých, a nie iných podmienok má daný podnet iniciaþnú silu.

Existencia vzoru a neformálne poskytovaná informácia a pomoc.

Riešenie situácie niekoho, kto uspel pri migrácii, sa stáva vzorom, modelom pre iných. Táto neformálne poskytovaná informácia a pomoc sa šíria komunikaþnými kanálmi pospolitosti.

Výsledkom sú spontánne odchody, na ktoré sa až neskôr zaþínajú nabaĐovaĢ kalkulácie a špekulácie, a tiež reálne organizovanie tohto pohybu (napríklad Pavlovce nad Uhom).

Legislatívne úpravy a kalkulácia zisku.

Pobytom v zahraniþí niektorí Rómovia dokázali získaĢ pomerne znaþný obnos finanþných prostriedkov, vyžadovalo si to však znaþnú konzumnú disciplínu, získavanie predmetov dlhodobej spotreby ich zberom na uliciach a schopnosĢ opraviĢ si ich. ZároveĖ aj legislatívne úpravy sa môžu staĢ podnetom na migráciu, a tak odchod do zahraniþia môže byĢ pre niektorých Đudí zaujímavý aj v situácii, keć si naspäĢ neprinesú takmer nijaké peniaze.

Organizovanie migrácie a nezáujem štátu o organizátorov.

Sú známe prípady, keć tí, ktorí dlhujú peniaze úžerníkom, boli nútení migrovaĢ, aby získali prostriedky na splatenie dlhu, resp. že migrujú tí, ktorí peniaze požiþiavajú, resp. na cestu si požiþiavajú a po návrate musia splatiĢ (napríklad Luník IX).

Rasovo motivované násilie a pocit bezbrannosti.

Rasovo motivované násilie na Slovensku existuje a zohráva úlohu podnetu na migráciu.

Každý zo skupiny žiadateĐov o azyl informoval v krajinách EÚ o strachu z násilia. Iba menšia þasĢ zo žiadateĐov o azyl sa však stala obeĢou nejakého rasovo motivovaného útoku.

Existencia migraþných vĎn svedþí o tom, že migrácia má svoje hlbšie príþiny a to bez ohĐadu na podnety, ktoré ju naštartovali þi „zorganizovali“. Je možné medzi ne zaradiĢ nasledovné:

• Degradácia socio-ekonomického postavenia príslušníkov tzv. rómskej strednej vrstvy, zablokovaním vzostupných mobilitných kanálov pre deti týchto Đudí a poklesom už dosiahnutej úrovne integrácie tejto vrstvy v lokálnych spoloþenstvách. Vo všeobecnosti sú všetky tieto javy dôsledkom enormne vysokej nezamestnanosti medzi Rómami.

• Postoje þasti rómskej menšiny, ktoré sú príznaþné pre „kultúru chudoby“.

• Nedôvera v nerómske inštitúcie a organizácie, ktorá spôsobuje nerešpektovanie pravidiel a zásad v nich platných. (Vašeþka, I., 2000)

Dôsledky migrácie Rómov

Problematika migrácie Rómov do krajín EÚ vyvolala na Slovensku širokú celospoloþenskú diskusiu, na ktorej participovali všetky segmenty slovenskej spoloþnosti - od politických predstaviteĐov a zástupcov jednotlivých politických strán, predstaviteĐov neziskového sektora, zástupcov Rómov až po médiá. Vznik takejto diskusie podporil najmä fakt, že migrácia viedla k zavedeniu vízovej povinnosti zo strany viacerých krajín EÚ voþi Slovenskej Republike. Naviac, bola vnímaná ako ohrozenie naplnenia integraþných ambícií, vzhĐadom na vznikajúce pochybnosti o stave dodržiavania Đudských a menšinových práv na Slovenku (Jurásková, M., 2002).

2

Migrácia vyvolala okrem zavádzania víz zo strany krajín EÚ voþi Slovensku aj iné negatívne nezamýšĐané dôsledky migrácie, ako napríklad ešte väþšie vyhrotenie negatívnych názorov na veĐkú þasĢ „neprispôsobivých“ príslušníkov rómskej minority, alebo zneužitie migrácie Rómov na politické úþely. Zvyšovanie aktivity všetkých segmentov spoloþnosti pri riešení problémov Rómov ako na inštitucionálnej, tak aj obþianskej báze však možno vnímaĢ ako pozitívnu skutoþnosĢ.

Dominantnú úlohu v snahe o riešenie a naformulovanie prioritných krokov hrajú jednotlivé rezorty ministerstiev, krajské a okresné úrady, Národný úrad práce SR, orgány miestnej samosprávy, neštátne subjekty ale aj samotní Rómovia a ich zástupcovia. Napriek mnohým snahám o pozitívne riešenie problémov Rómov v jednotlivých oblastiach je nutné konštatovaĢ

iba þiastoþnú úspešnosĢ. Do budúcnosti preto bude potrebné vyvinúĢ sústredenú a koordinovanú snahu všetkých segmentov spoloþnosti.

VzhĐadom na dôležitosĢ tejto problematiky, ako pre prístupový proces do Európskej únie, tak aj pre vnútropolitické pokusy riešenia tzv. rómskej otázky, uskutoþnil Inštitút pre verejné otázky (IVO) v júli 2002 výskumnú sondu „Rómovia pred parlamentnými voĐbami 2002“. Jej výsledky okrem iného sprostredkovávajú, ako je vnímaná migrácia Rómov zo Slovenska príslušníkmi tejto menšiny, aké postoje zaujímajú k þlenstvu v EÚ a aké sú ich postoje k Slovensku, ako k rodnej krajine.

Postoje Rómov k migrácii ako životnej stratégii po vstupe do EÚ

Hoci migrácia Rómov už neohrozuje významnou mierou naše integraþné ambície, existuje tu hrozba, že po otvorení hraníc môže nastaĢ opätovný hromadný odchod þlenov rómskej minority do krajín EÚ.

Rómskym respondentom bola preto vo výskume IVO položená otázka: „Uvažovali by ste o odcestovaní zo Slovenska ak vstúpime do EÚ a otvoria sa hranice?“ Výsledky odhalili skutoþnosĢ, že zhruba polovica respondentov uvažuje o migrácii, priþom sa ukazuje, že táto migrácia bude maĢ prevažne ekonomický charakter a dá sa predpokladaĢ, že bude doþasná.

Tento vysoký podiel však nie je vhodné absolutizovaĢ. Títo respondenti nie sú pre migráciu rozhodnutí, iba o nej uvažujú ako jednej z možných životných stratégií. ZároveĖ väþšina z nich chce odísĢ iba doþasne, kým sa nezlepší ich finanþná situácia.

Relatívne vysoký podiel respondentov (21 %) vykazuje vysokú mieru spätosti s rodinou a širšou komunitou, þo je dôvodom, preþo by našu krajinu neopustil. Negatívnym zistením tohto výskumu je skutoþnosĢ, že veĐká þasĢ Rómov je znaþne skeptická voþi výraznejšiemu zlepšeniu ich socio-ekonomického postavenia po vstupe do EÚ a iba pre 3 % respondentov je to dôvod, preþo sa oplatí v našej krajine ostaĢ (Jurásková, M, 2002).

Treba si však uvedomiĢ, že nie všetci Rómovia sú potenciálnymi migrantmi. Ak by bolo možné na základe výskumu charakterizovaĢ potenciálneho migranta, bol by medzi príslušníkmi tzv. rómskej strednej vrstvy. Práve u tejto vrstvy možno predpokladaĢ veĐký rozpor medzi ašpiráciami, ktoré nadobudli v období socializmu možnosĢami ich uspokojenia v súþasnosti. Preþo ale masovo migrujú príslušníci strednej vrstvy iba z niektorých lokalít a z iných nie? ýiastoþná odpoveć znie, že v daných lokalitách sa spomínaná kolektívna stratégia osvedþila. Táto odpoveć však nevedie ku komplexnému riešeniu, pretože do popredia posúva iba podnety, ktoré odštartovali samotné uplatnenie tejto stratégie, priþom necháva bokom hlbšie príþiny systémového charakteru.

Ukazuje sa, že na rozhodnutie migrovaĢ má pozitívny vplyv aj vyšší sociálny potenciál lokálneho rómskeho spoloþenstva a jeho vyššia prestíž ako celku. Zdá sa, že toto sú faktory, ktoré môžu rozhodovaĢ o tom, þi lokálne rómske spoloþenstvo bude preferovaĢ migráciu ako kolektívnu stratégiu riešenia situácie svojich þlenov. Možno sa tiež domnievaĢ, že miera 3

integrácie rómskeho spoloþenstva závisí od toho, þi nerómske lokálne spoloþenstvo je sociálne stabilizované a neanomické.

Postoje Rómov k Slovensku

V rozsiahlej diskusii slovenskej spoloþnosti o príþinách a podnetoch migrácie Rómov do krajín EÚ sa objavili tendencie obviĖovaĢ Rómov z nevćaþnosti voþi krajine, ktorá im poskytla domov. Autorov výskumu IVO preto do veĐkej miery zaujímala skutoþnosĢ, aký postoj voþi Slovensku Rómovia zaujímajú a ako vlastne definujú, svoj domov. Sú teda Rómovia skôr kozmopoliti, alebo cítia pripútanosĢ k našej krajine, v ktorej žijú už niekoĐko storoþí?

Celkom prekvapujúce bolo zistenie, že Rómovia sa o Slovensku vyjadrovali pozitívne.

Výskum identifikoval relatívne vysokú mieru identifikácie s krajinou svojho pôvodu. Pri otázke „ Keby ste si mohli vybraĢ krajinu, v ktorej sa narodíte, vybrali by ste si Slovensko?“

odpovedalo 66,9 % respondentov kladne, 24,8 % záporne a 8,4 % sa k tejto otázke nevedelo vyjadriĢ. Tí, ktorí odpovedali záporne þasto dodávali, že sa narodili v ýechách a tam by aj chceli žiĢ, len urþitá þasĢ (tú však nie je možné percentuálne vyjadriĢ) vyjadrila vyslovenú nespokojnosĢ so Slovenskom ako krajinou narodenia. Tí, ktorí odpovedali, že „nevedia“

obvykle tvrdili, že v iných krajinách nežili a tak nemôžu túto otázku posúdiĢ.

Tieto výsledky sú porovnateĐné s majoritnou populáciou, ktorá by si, podĐa výskumu IVO

vybrala opäĢ Slovensko za krajinu svojho narodenia urþite áno, alebo skôr áno v 66, 8 %

a nie, alebo skôr nie 28,1 %. Nevyhranený postoj k tejto otázke malo 5,1 % majority.

( Aktuálne problémy Slovenska, 1999)

Kećže národná a kozmopolitná orientácia má veĐmi úzke prepojenie s definíciou domova, autorov výskumu zaujímalo ako Rómovia definujú domov, þo pre nich znamená byĢ niekde doma. Bolo im predložených niekoĐko výrokov na posúdenie a na relatívne silnú väzbu so Slovenskom poukazujú aj výsledné zistenia

Takmer polovica respondentov vyjadrila postoj, že Slovensko je ich domovom a chcú tu prežiĢ celý svoj život. Okrem silnej väzby ku krajine pôvodu nám výsledky výskumu naznaþujú aj vysokú pripútanosĢ k rodine, ktorá má tradiþne pre Rómov veĐký význam. Za domov v 27,6 % považujú miesto, kde žije ich rodina. Výrazne menej respondentov (9,6 %) odpovedalo, že domov je tam, kde je chlieb považujú svoju sociálno-ekonomickú situáciu za determinujúcu spokojnosĢ v

živote a

tak ju nespájajú s

konkrétnym miestom.

Môžeme vysloviĢ hypotézu, že práve táto skupiny respondentov by prípade vidiny lepšieho ekonomického zabezpeþenia opustila Slovensko a migrovala do krajiny s vyššou životnou úrovĖou.

Podobne je to aj s pocitom bezpeþia a rovnocennosti. Miesto, kde sú vnímaní ako rovnocenní þlenovia spoloþnosti pokladajú za svoj domov. V tomto prípade môže ísĢ o respondentov, ktorí sa þasto prichádzajú do konfliktu s majoritou, prípadne pociĢujú nejakú z foriem diskriminácie. Postoj, vyjadrujúci úplnú nezáväznosĢ a voĐnosĢ a potrebu presúvaĢ sa z jedného miesta na druhé bol relevantný iba pre 3,5 % respondentov.

Postoje Rómov k þlenstvu v Európskej únii

Kećže pred vstupom do EÚ, po splnení všetkých negociaþných kapitol, budú o vstupe do EÚ

nakoniec rozhodovaĢ aj obþania SR v

ratifikaþnom referende, autorov zaujímala aj

skutoþnosĢ, ako by na túto otázku odpovedali Rómovia, keby sa referendum konalo v dobe výskumu. Kećže podĐa odhadov demografov Rómovia reálne tvoria okolo 8 % populácia, 4

môže maĢ ich hlas významný dopad na výsledok referenda. Výskum naznaþil, že sa nemusíme obávaĢ toho, že by rómska minorita ohrozila naše integraþné ambície.

Súhlas so vstupom Slovenska do Európskej únie deklarovalo 65 % rómskych respondentov, priþom nesúhlas vyjadrilo iba 8 percent. Zvyšných 27 % bolo nerozhodnutých. Odpovede na túto otázku sú porovnateĐné s postojom majority.

Integrácia do EÚ má väþšinovú podporu vo všetkých sociálnych a demografických skupinách.

Toto smerovanie Slovenska nadpriemerne podporujú najmä príslušníci mladšej a strednej generácie. Podobnú tendenciu vidíme v prípade vzdelania a veĐkosti sídla. Vo všeobecnosti by sme mohli povedaĢ, že smerovanie do EÚ vo väþšej miere podporujú mladší, vzdelanejší, v mestskom prostredí žijúci Đudia.

V prípade Rómov sa ukazujú podobné tendencie ako u majority. Hoci integrácia do EÚ má vysokú podporu vo všetkých socio-demografických skupinách, môžeme na základe výskumu indentifikovaĢ malé rozdiely medzi rôznymi vzdelanostnými a vekovými skupinami, ako aj medzi obyvateĐmi mesta a vidieka (Jurásková, M., 2002).

Vnímanie výhod a nevýhod þlenstva v EÚ

VeĐmi zaujímavé boli zistenia, týkajúce sa reflektovaných výhod, resp. nevýhod vstupu do EÚ. Respondentom bola kladená otvorená otázka, na ktorú prostredníctvom voĐného rozhovoru odpovedali. Mohli pritom uviesĢ toĐko výhod a toĐko nevýhod koĐko dokázali uviesĢ v rámci svojich možností. Kećže táto otázka, nie je jednoduchá a vyžaduje istú mieru imaginácie, vedomostí a rozhĐadenosti, bola pre Rómov, znaþne nároþná, þo sa prejavilo aj v uvádzaných odpovediach, v ktorých dominovali odpovede typu: „neviem si to vôbec predstaviĢ“, „nemám ani tušenie“, „naozaj neviem“...

Ukázalo sa, že Rómovia sú veĐmi slabo informovaní o skutoþných, objektívnych výhodách a nevýhodách þlenstva v EÚ. Dôvodom je sþasti ich nezáujem a apatia o dianie v našom štáte, nízke vzdelanie, nízka schopnosĢ abstraktne myslieĢ. Z odpovedí je cítiĢ, že neuvádzajú tie výhody, þi nevýhody, ktoré by buć podĐa ich mienky, alebo podĐa nejakého objektívneho zdroja mohli reálne nastaĢ, ale do ich výpovedí prenikajú skôr ich túžby a priania, þi, naopak, strach a obavy. Dôkazom toho je aj fakt, že väþšinou uvádzajú výhody a nevýhody dotýkajúce sa ich osobne a nie tie, ktoré sú významné na úrovni štátu ako celku.

Kećže prevažná väþšina respondentov súhlasí so vstupom do EÚ, aj v odpovediach prevládalo deklarovanie rôznych výhod v prospech nevýhod. Respondenti uvádzali výhody, vzĢahujúce sa k ekonomickej, politickej, ako aj sociálnej dimenzii problematiky.

Takmer tretina respondentov (27%) uviedla, že v súvislosti so vstupom do EÚ oþakáva vznik nových pracovných miest a od toho sa odvíjajúcu možnosĢ zamestnaĢ sa. Naopak, iba dvaja respondenti zo vzorky 323 uviedli za výhodu považujú skutoþnosĢ, že sa zvýšia sociálne dávky.

Už v predchádzajúcich výskumoch sa zistilo, že Rómovia deklarujú ako jeden z najvážnejších problémov, s ktorým sa potýkajú, nezamestnanosĢ a od nej sa odvíjajúce viaceré sociálne problémy, ako napríklad závislosĢ na sociálnych dávkach. Aj tento výskum do istej miery nabúral mýtus o tom, že Rómovia nepracujú preto, že sú leniví a neschopní a spoliehajú sa výluþne na to, že štát sa o to postará. Pravdivejšie sa ukazuje tvrdenie, že nemôžu nájsĢ

pracovné uplatnenie sþasti aj v dôsledku existencie objektívnych bariér na trhu práce, ako napríklad nízky dopyt po nekvalifikovanej alebo polokvalifikovanej pracovnej sile, diskriminácia, atć.

Jednou z najfrekventovanejších odpovedí (17,6 %) na otázku výhod integrácie do EÚ

bola veĐmi všeobecná odpoveć - zvýšenie životnej úrovne. Táto odpoveć sa dá 5

interpretovaĢ ako dôsledok nízkych vedomostí a orientácie v problematike, þoho dôsledkom sú zovšeobecĖujúce a niþ nehovoriace odpovede. Taktiež však, najmä zo spôsobu formulácie tejto odpovede môžeme usúdiĢ, že zlepšenie socio-ekonomickej situácie, deklarované ako výhoda zaþlenenia sa do EÚ je odrazom ich priania než objektívnym, overeným faktom.

Najvýraznejšie rozdiely v

odpovediach sú dané najmä v

závislosti od regiónu.

Respondenti zo západného, þi stredného Slovenska, ktorí sú charakteristickí vyššou mierou vzdelania, pochádzajú prevažne z

integrovaného prostredia a

sú þastejšie zamestnaní,

frekventovanejšie uvádzajú odpovede dotýkajúce sa makroúrovne sledovaného javu. V ich odpovediach sa odráža urþitá oboznámenosĢ s problematikou. Ako výhody integrácie uvádzajú, okrem vyššie spomenutých aj stabilizáciu a posilnenie meny, spoloþnej pre štáty EÚ, príliv zahraniþných investícií, bezcolné obchodovanie, zvýšený dopyt po slovenských výrobkoch, þi dosiahnutie rovnakej ekonomickej úrovne s ostatnými þlenskými štátmi. Takéto typy odpovedí sa v menej rozvinutých regiónoch východného Slovenska takmer vôbec neobjavovali.

Vo všetkých okresoch Slovenska boli vysoko zastúpené odpovede, priamo sa dotýkajúce sociálnej situácie Rómov. Z výrokov respondentov je možné vypozorovaĢ konkrétne problémy, s ktorými sa potýka ich rodina, þi širšia komunita. Jedni považovali za výhodu þlenstva v EÚ lepšie školy, vyššiu úroveĖ zdravotníckych zariadení, zlepšenie podmienok bývania, nižšiu mieru kriminality, pokles diskriminácie, þi zlepšenie medziĐudských vzĢahov,. Dá sa predpokladaĢ, že tieto deklarácie sú dôsledkom nízkej úrovne škôl, zdravotníckych zariadení, bývania, vysokej úrovne kriminality, diskriminácie, þi zlých medziĐudských vzĢahov v tej ktorej obci.

V odpovediach respondentov sa taktiež prejavila nízka miera rozlišovania medzi EÚ

a Severoatlantickou alianciou. Uvádzali preto þasto aj výhody ako posilnenie bezpeþnosti štátu, spoloþná obrany proti nepriateĐovi, zabezpeþenie mieru atć. VeĐmi zaujímavé, aj keć zriedkavé bolo zaradenie zvýšenej kontroly zo zahraniþia medzi výhody vstupu do EÚ. Táto skutoþnosĢ bola však þastejšie deklarovaná ako nevýhoda.

Ako bolo spomínané vyššie, jednou z najmedializovanejších tém, týkajúcich sa rómskej menšiny, je migrácia do krajín Európskej únie a jej možná zvýšená miera po vstupe do tejto medzinárodnej aliancie. Aj v prípade otázky, týkajúcej sa výhod a nevýhod vstupu do EÚ

môžeme zachytiĢ isté trendy. Iba 14 respondentov, þo predstavuje 4,3 % celej vzorky, uviedlo migráciu za prácou ako jednu z výhod þlenstva v EÚ. Dá sa predpokladaĢ, že títo respondenti vážne uvažujú o odcestovaní zo Slovenska za prácou. Frekventovanejšie bola uvádzaná výhoda otvorených hraníc a bezvízového styku, ktorú uviedlo 15% respondentov. Títo respondenti sa však nedajú považovaĢ výluþne za potenciálnych migrantov, pretože sem treba zahrnúĢ aj tých, ktorí len chcú cestovaĢ bez problémov.

Nijaké výhody vstupu do únie nevidelo 27 respondentov, þo predstavuje 8 % vzorky, þo sa presne zhoduje s mierou tých, ktorí v otázke súhlasu þi nesúhlasu s þlenstvom v EÚ

odpovedali záporne.

Nevýhody vstupu do EÚ boli vo výskume Rómovia pred parlamentnými voĐbami uvádzané menej frekventovane, takmer 15% respondentov nedokázalo uviesĢ nijakú nevýhodu. Je však problematické odhadnúĢ, koĐko z nich skutoþne nijaké nevýhody þlenstva nevidí, a koĐkí si ich iba nedokážu predstaviĢ a pomenovaĢ.

Ako jednoznaþne najfrekventovanejšie negatívum vstupu do EÚ bolo uvádzané zvýšenie cien tovarov a služieb a celkovo zvýšenie životných nákladov. Takmer tretinu (27%) všetkých uvádzaných negatív tvorila práve táto nevýhoda. Respondenti sa tiež obávajú, že sa prudko na dlhšiu dobu zníži životná úroveĖ, štát sa zadĎži, nastane boj o pracovné miesta.

U Rómov je zjavná tiež relatívne vysoká dávka skepticizmu, pretože mnohí z nich tvrdia, že vstupom do EÚ sa aj tak niþ nezmení, resp. budú z toho profitovaĢ iba bohaté vrstvy, príp.

politici a Rómovia ostanú naćalej chudobní a diskriminovaní. Taktiež sa, aj keć veĐmi 6

zriedka, objavujú názory, oþividne podložené objektívnymi faktami. VeĐkým prekvapením bolo, že respondent z okresu Skalica uviedol, že aj po vstupe do EÚ budeme maĢ na 7 rokov obmedzenú možnosĢ voĐného pohybu a práce. To je skutoþnosĢ, ktorú neovláda veĐká þasĢ

majoritnej populácie.

Vo vymenovávaní negatív sa objavil ešte zjavnejšie a oþividnejšie problém nerozlišovania medzi Európskou úniou a NATO. Mnohí respondenti sa obávajú hrozby vojny, toho, že by mali povinnosĢ ísĢ bojovaĢ za cudzie krajiny, prípadne že na územie našej krajiny prídu cudzie vojská, ktoré my budeme musieĢ z vlastných zdrojov živiĢ.

Taktiež sa tu prejavuje nechuĢ ovládania inými, hrozba toho, že nám budú rozkazovaĢ

a vyvyšovaĢ sa nad nami, budeme ich musieĢ poslúchaĢ, budú nás posudzovaĢ prísnejšie ako samých seba, že nás ešte dlho nebudú prijímaĢ ako rovnocenných þlenov a dajú nám to pocítiĢ. Ako, to už respondenti neuvádzajú. Zaujímavé, niekedy až mierne úsmevné sú vyjadrenia o tom, že ak by sme boli þlenmi EÚ, museli by sme sa zapájaĢ, alebo dokonca vnímanie únie, ako priestoru, do ktorého by sme sa museli premiestniĢ, akonáhle by sme sa stali þlenmi. Vyjadrujú to napr. výroky: „nechcem ísĢ do EÚ, pretože tam nikoho nepoznám.“, alebo „neovládam jazyk, ktorým sa hovorí v EÚ“.

Z odpovedí boli taktiež zrejmé obavy zo zvýšenia kriminality. Rómovia si þastokrát spájajú západ s rozšírením sociálno-patologických javov, ktoré by sa po vstupe rozšírili aj na naše územie. Obávajú sa zvýšenia kriminality, miery vrážd, znásilnení, rozšírenia drog, príchodu mafie, prostitúcie, þi hnutia skinheads (Jurásková, M., 2002).

Záver

V poslednom roku sme boli svedkami toho, ako sa krajinám EÚ úspešne darí znefunkþĖovaĢ

Rómom šancu riešiĢ svoju zložitú situáciu migráciou, prostredníctvom zavádzania spoloþnej vízovej politiky. Je to, samozrejme, legitímny postup. Pre Slovensko to však znamená, že v situácii, keć štát pristupuje k riešeniu rómskeho problému váhavo a nerieši jeho podstatu, narastá nebezpeþenstvo v oblasti politickej stability. Dôsledkom situácie, v ktorej sa budú iba potláþaĢ podnety, ktoré vyvolali migráciu a nebudú sa odstraĖovaĢ jej hlbšie príþiny, bude to, že napätie a frustrácia, ktoré v rómskom spoloþenstve jestvujú, sa onedlho prejavia v inej forme. V situácii, kedy Rómovia majú pocit, že všetky ich šance sú znefunkþnené a túto skutoþnosĢ vnímajú ako ohrozujúcu, môže sa ich kolektívne konanie postupne presúvaĢ do þoraz menej predvídateĐných polôh.

Možno konštatovaĢ, že rómska menšina je v súþasnosti závislá od vonkajšej pomoci majority.

To znamená, že ako celok nie je v súþasnosti schopná riešiĢ problém svojej emancipácie vlastnými silami. Predpokladom úþinnej vonkajšej podpory a pomoci je, že majorita ju chápe ako svoju povinnosĢ a vyrovnanie dlhu voþi menšine a že menšina je schopná ju prijaĢ bez podozrení a s dôverou.

Vonkajšia pomoc by sa mala orientovaĢ predovšetkým na posilnenie schopnosti rómskej menšiny riešiĢ svoju emancipáciu vlastnými silami. Vyvoláva to potrebu projektov, ktorých cieĐom je zvýšenie Đudského potenciálu jednotlivcov a sociálneho potenciálu menšiny ako skupiny (Vašeþka, I., 2002).

Z uvedeného vyplýva, že opatrenia by sa mali prijímaĢ v operatívnej a koncepþnej rovine.

ZatiaĐ þo operatívne opatrenia by mali reagovaĢ predovšetkým na bezprostredné podnety vyvolávajúce masové odchody, koncepþné opatrenia by sa mali zameraĢ na hlbšie príþiny a súvislosti, ktoré migráciu spôsobujú.

7

Literatúra

Aktuálne problémy Slovenska - január 1999. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 1999.

Jurásková, M.: Migrácie Rómov do krajín Európskej únie. In: Vašeþka, M. – Jurásková, M. –

Kriglerová, E. – Puliš, P. – Rybová, J.: Rómske hlasy. Rómovia a ich politická participácia v transformaþnom období. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2002.

Vašeþka, I.: Problematika migrácie Rómov zo Slovenska. In: Vašeþka, M. (Ed.): ýaþipen pal o Roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2002.

Vašeþka, I.: Profil a situácia žiadateĐov o azyl a potenciálnych migrantov do krajín EÚ zo Slovenskej republiky. In: Sociálna a ekonomická situácia potenciálnych žiadateĐov o azyl zo Slovenskej republiky. Bratislava, International Organization for Migration 2000.

8