SJ A 2008


M A T U R I T A 2 0 0 8
E X T E R N Á  A S d
SLOVENSKĹ» JAZYK A LITERATÚRA
śroveH A
kĂłd testu: 6812
NEOTVÁR AJTE, PO K AJTE NA POK YN!
PRE ÍTAJTE SI NAJPRV POK YNY K TESTU.
" Test obsahuje 64 śloh.
" Na vypracovanie testu budete mae 90 minśt.
" Pri rieaení Ĺ›loh budete striedavo pou~ívae dva typy odpoveovĹĽch hárkov.
Do odpoveového hárka %0Ĺ„. 1 ozna%0Ĺ„eného piktogramom budete zaznamenávae
rieaenia Ĺ›loh s vĹĽberom odpovede. Pri tĹĽchto Ĺ›lohách vyberte správnu odpove
spomedzi atyroch ponĹ›kanĹĽch mo~ností, z ktorĹĽch je v~dy správna iba jedna.
Správnu odpove zazna%0Ĺ„te krí~ikom do prísluaného polí%0Ĺ„ka odpoveového hárka.
Do odpoveového hárka %0Ĺ„. 2 ozna%0Ĺ„eného piktogramom budete zaznamenávae
rieaenia Ĺ›loh s krátkou odpoveou. Pri tĹĽchto Ĺ›lohách správnu odpove napíate
do prísluaného riadka odpoveového hárka. Úlohu s krátkou odpoveou tvorí jedno
alebo nieko>ko slov.
" Pri práci smiete pou~ívae iba pero s %0Ĺ„iernou alebo modrou náplHou. Nesmiete pou~ívae
zoaity, slovníky, u%0Ĺ„ebnice ani inĹ› literatĹ›ru.
" Píate %0Ĺ„itate>ne. Pri pou~ití tla%0Ĺ„eného písma rozliaujte ve>ké a malé písmená.
" Podrobnejaie pokyny na vyplHovanie odpoveového hárka sĹ› na poslednej strane
testu. Pre%0Ĺ„ítajte si ich.
" Pracujte rżchlo, ale sśstrete sa.
%7Ĺ„eláme vám ve>a Ĺ›spechov
Za%0Ĺ„nite pracovae, a~ ke dostanete pokyn
MATURITA 2008  EXTERNÁ ASd
Uká~ka 1
Lev Nikolajevi%0Ĺ„ Tolstoj  Vojna a mier
(śryvok)
Anna Michajlovna so svojou uplakanou, ale príjemnou tvárou sa posunula bli~aie
ku grĂłfkinmu kreslu.  Budem k tebe celkom Ĺ›primná, povedala Anna Michajlovna.  Nás,
starĹĽch priate>ov, zostalo u~ tak málo! Práve zato si tak vá~im tvoje priate>stvo.
Anna Michajlovna pozrela na Vieru a zhá%0Ĺ„ila sa. GrĂłfka stisla priate>ke ruku.  Viera,
povedala grĂłfka najstaraej dcére, ktorá zrejme nebola jej milá%0Ĺ„ikom.  Ako to, ~e sa neviete
ni%0Ĺ„oho domysliee? Vari necítia, ~e si tu zbyto%0Ĺ„ná? Cho za sestrami!
Krásna Viera sa usmiala a bolo vidiee, ~e sa necíti ani trochu dotknutá.
1 V ktorej z mo~ností je správne uvedenĹĽ dôvod, pre%0Ĺ„o grĂłfka stisla Anne Michajlovne
ruku?
(A) Chcela sa jej pozriee do o%0Ĺ„í.
(B) Chcela ju zastavie v re%0Ĺ„i.
(C) Chcela sa s Hou rozlĹ›%0Ĺ„ie.
(D) Chcela ju od seba odtisnśe.
2 V ktorej mo~nosti je správne uvedenĹĽ dôvod, vyplĹĽvajĹ›ci z uká~ky 1, pre ktorĹĽ
si Anna Michajlovna vá~i grĂłfkino priate>stvo?
(A) Mala problémy s dcérou.
(B) GrĂłfka bola jej príbuzná.
(C) Zostalo jej málo priate>ov.
(D) Nemala rada Vieru.
3 V ktorej mo~nosti je uvedené slovo patriace na zakryté miesto nasledujĹ›cej definície?
ObjektivizovanĹĽ subjekt v epickom alebo dramatickom texte, ktorĹĽ sa realizuje priamym
autorskĹĽm hodnotením a ktorého funkcia sa prejavuje v %0Ĺ„inoch, nazĹĽvame .
(A) dej
(B) postava
(C) prostredie
(D) kompozícia
2 © `PÚ BRATISLAVA 2008
Slovenskż jazyk a literatśra  śroveH A  6812
4 V ktorej mo~nosti je správne uvedenĹĽ spôsob, ktorĹĽm grĂłfka vyjadrila svoju
nespokojnose s dcérou?
(A) Prestala sa s dcérou rozprávae.
(B) Stisla dcére ruku.
(C) Za%0Ĺ„ala Viere vykae.
(D) Odsunula si od nej kreslo.
5 Ako sa z lexikologického h>adiska nazĹĽva dvojica slov, ktoré pou~il Lev Nikolajevi%0Ĺ„
Tolstoj v názve svojho románu?
(A) synonymá
(B) antonymá
(C) homonymá
(D) paronymá
6 KtorĹĽ typ vety z h>adiska modálnosti sa v uká~ke 1 nenachádza?
7 Vypíate z uká~ky 1 slovné spojenie, ktorĹĽm autor nazna%0Ĺ„il %0Ĺ„itate>ovi, ~e sa Viera
vyrovnala s tĹĽm, ~e nie je matkino najmilovanejaie dieea.
8 Napíate slovom, ko>ko viet tvorí nasledujĹ›ci text.
Anna Michajlovna so svojou uplakanou, ale príjemnou tvárou sa posunula bli~aie
ku grĂłfkinmu kreslu.
Test pokra%0ńuje na nasledujścej strane
11. marec 2008 3
MATURITA 2008  EXTERNÁ ASd
Uká~ka 2
Edmond Rostand  Cyrano z Bergeracu
(śryvok)
VIKOMT (zadych%0Ĺ„ane): Bezo%0Ĺ„ivose namyslená!
Sedmoslivkár, %0Ĺ„o ani rukavíc nemá,
a chodí bez %0Ĺ„ipo%0Ĺ„iek, bez kystiek a maalí!
CYRANO: MHa mravná cena moja o moc vä%0Ĺ„ami kráali!
Jak mĂłdny panák cifrovae sa  neviem na%0Ĺ„o!
Mne sved%0Ĺ„í márnivosti menej o vo>a%0Ĺ„o!
Nedbalo nikdy by som dotia> nevychádzal,
kĹĽm urá~ku do %0Ĺ„ista by som nevymazal,
kĹĽm bol by vo mne svedomia hlas uspanĹĽ,
%0Ĺ„ese poakvrnená a ~ia> z vlastnej pohany!
Ale ja nemám ni%0Ĺ„, %0Ĺ„o ~iarne nebolo by,
h>a, chochol nezávislej slobody ma zdobí;
nie urastenĹ› postavu, na obdiv svetu,
le~ svojho ducha via~em do korzetu,
Ĺ›spechy vlastné ako stu~ky pripínam si,
jak fĹ›zy vykrĹ›cam si ducha svojho krásy,
prechodím spolo%0Ĺ„nose aj zástup premnohĹĽ,
a pravdy vôkol mHa zvonia jak ostrohy!
9 Dokedy by Cyrano pod>a svojich slov nedbalo nikdy nevychádzal z domu?
(A) KĹĽm by sa preml%0Ĺ„ala jeho vina.
(B) KĹĽm by uspal svoje poakvrnené svedomie.
(C) KĹĽm by sa nezbavil svojho potupenia.
(D) KĹĽm by nezískal urastenĹ› postavu.
10 Slovné spojenie svojho ducha via~em do korzetu predstavuje
(A) metaforu.
(B) metonymiu.
(C) prirovnanie.
(D) personifikáciu.
4 © `PÚ BRATISLAVA 2008
Slovenskż jazyk a literatśra  śroveH A  6812
11 Slovo sedmoslivkár je v kontexte uká~ky 2 pou~ité vo vĹĽzname
(A) vidie%0Ĺ„an, ktorĹĽ si potrpí na oble%0Ĺ„enie.
(B) %0Ĺ„lovek so zlĹĽm, akandalĂłznym vkusom.
(C) schudobnenĹĽ a>achtic.
(D) asketickĹĽ, aetrnĹĽ aristokrat.
12 V prehovore vikomta sa nachádzajĹ› ved>ajaie vety
(A) doplnkové.
(B) prísudkové.
(C) prívlastkové.
(D) predmetové.
13 Pre%0Ĺ„o autor v Cyranovej replike opakovane pou~il osobné zámeno v dlhaom tvare
na za%0Ĺ„iatku vĹĽpovede?
(A) Na zdôraznenie Cyranovej osoby.
(B) Na zastraaenie vikomta.
(C) Na pobavenie %0Ĺ„itate>a.
(D) Na odstránenie Cyranovho odstupu od vikomta.
14 Aké sĹ› vaetky vety uká~ky 2 z h>adiska modálnosti?
15 Napíate genitív jednotného %0Ĺ„ísla slova %0Ĺ„ese.
16 Do ktorého literárneho druhu zaraujeme uká~ku 2?
Test pokra%0ńuje na nasledujścej strane
11. marec 2008 5
MATURITA 2008  EXTERNÁ ASd
Uká~ka 3
Janko Silan  Odkaz
(śryvok)
Pozri sa, slnko i nám svieti,
ja pre ten zázrak nemám slov.
Keby sme boli celkom svätí,
nebolo by tu omylov.
Ale h>a: kde zriea, vaade letí
tvár smutná, bez viery a snov.
Odolae ea~ko, ea~ko je ti,
myslía si: letiee treba s Hou.
Le~ básnik vraví: stoj!
Nech smre si lieta aialená,
ty stoj a spievaj zasnená,
ako Boh tíai nepokoj.
Bez neho, sestra vzdialená:
%0Ĺ„o mi je ~ivot tvoj i môj?
17 V ktorej mo~nosti je uvedená ~ánrová forma Silanovej básne?
(A) sonet
(B) elégia
(C) balada
(D) Ăłda
18 BáseH Odkaz sa z h>adiska obsahu %0Ĺ„lení na tri %0Ĺ„asti. V ktorej mo~nosti sa nachádza
slovo uvádzajĹ›ce druhĹ› %0Ĺ„ase jej obsahovej kompozície?
(A) Keby
(B) Ale
(C) Odolae
(D) Le~
6 © `PÚ BRATISLAVA 2008
Slovenskż jazyk a literatśra  śroveH A  6812
19 AkĹĽm vetnĹĽm %0Ĺ„lenom je zvĹĽraznené slovo vo vete Nech smre si lieta aialená?
(A) prívlastkom
(B) prísudkom
(C) doplnkom
(D) predmetom
20 Slovné spojenie Nech smre si lieta aialená v básni Odkaz nie je
(A) metaforou.
(B) personifikáciou.
(C) epitetom.
(D) veraom.
21 Ktorá z mo~ností najlepaie vystihuje duchovné posolstvo básne Odkaz?
(A) %3Ĺ„udia by mali dokázae ~ie bez hriechov a omylov.
(B) Náa ~ivot predur%0Ĺ„ujĹ› >udia smĹ›tku a beznádeje.
(C) Kto ~ije v sĹ›lade s Bohom, teaí sa zo ~ivota.
(D) Slnko nad nami je dôkaz Bo~ej vaemohĹ›cnosti.
22 Napíate rĹĽmovĹ› schému poslednĹĽch aiestich veraov básne Odkaz.
23 Vypíate zo aiesteho veraa uká~ky 3 prívlastok, ktorĹĽ nie je epitetom.
24 Napíate slovo, na ktoré odkazuje zámeno neho v predposlednom verai uká~ky 3.
Test pokra%0ńuje na nasledujścej strane
11. marec 2008 7
MATURITA 2008  EXTERNÁ ASd
Uká~ka 4
Ján L. Kalina  Román lásky v koreapondencii
(śryvok)
Vysoková~enĹĽ pane!
MilĹĽ priate>u!
MilĹĽ Frantiaek!
MilĹĽ Fero!
DrahĹĽ Fero!
ZlatĹĽ Ferko!
Ferinko môj!
Anjelík!
Ferko!
MilĹĽ Ferko!
MilĹĽ Frantiaek!
Vá~enĹĽ pane!
Pane!
25 Na základe oslovení pou~itĹĽch v uká~ke 4 sa dá pozorovae vĹĽvoj >Ĺ›bostného vzeahu,
ktorĹĽ sa najpravdepodobnejaie kon%0Ĺ„í
(A) svadbou.
(B) zmierením.
(C) rozchodom.
(D) hádkou.
26 V ktorej z uvedenĹĽch mo~ností sa nachádza slovo, ku ktorému neexistuje
homonymnĹĽ pár?
(A) drahĹĽ
(B) zlatĹĽ
(C) vá~enĹĽ
(D) milĹĽ
8 © `PÚ BRATISLAVA 2008
Slovenskż jazyk a literatśra  śroveH A  6812
27 V ktorej mo~nosti sĹ› správne uvedené skloHovacie vzory podstatnĹĽch mien Ferko
a Frantiaek?
(A) chlap, hrdina (B) chlap, chlap
(C) mesto, hrdina (D) hrdina, hrdina
28 Ktoré z nasledujĹ›cich pravidiel sa neuplatHuje pri písaní sĹ›kromného listu?
(A) Zámená Ty, Tvoj, Vy, Váa píaeme v liste s ve>kĹĽm za%0Ĺ„iato%0Ĺ„nĹĽm písmenom.
(B) Ak za%0Ĺ„íname list pozdravom, oddelíme ho od ostatného textu.
(C) Po ukon%0Ĺ„ení listu sa musí napísae P. S. (lat. post scriptum).
(D) Na záver listu sa uvádza zdvorilostná formulka a podpis.
29 Z ko>kĹĽch slabík sa skladá slovo koreapondencia?
(A) 5 (B) 6
(C) 13 (D) 14
30 Vypíate z básne slovo, ktoré predstavuje vrchol (najvyaaiu intenzitu)
zobrazeného vzeahu.
31 Vyh>adajte v uká~ke 4 jedno slovné spojenie, v ktorom je podstatné meno pou~ité
vo vokatíve. Napíate nájdené podstatné meno v nominatíve jednotného %0Ĺ„ísla.
32 V uká~ke 4 sa nachádza jedno zlo~ené slovo. Napíate slovné druhy slov, z ktorĹĽch
vzniklo.
Test pokra%0ńuje na nasledujścej strane
11. marec 2008 9
MATURITA 2008  EXTERNÁ ASd
Uká~ka 5
Martin Kuku%0Ĺ„ín  Ke bá%0Ĺ„ik z Chocho>ova umrie
(śryvok)
Ondrej Tráva, gazda v KameHanoch, zavesil gazdovanie na klinec a dal sa na
apekuláciu. Gazdovstvo viedol jeho syn a on sa venoval kupectvu. S %0Ĺ„ím vlastne kup%0Ĺ„il,
ea~ko menovite povedae. Ako meaean mení d>a sezĂłny a mĂłdy obleky, tak Ondrej Tráva
menil d>a okolností %0Ĺ„lánky svojho obchodu. Niet vari plodiny ani vĹĽrobku, ktoré by za
%0Ĺ„as svojho pôsobenia nebol dová~al na trh. A %0Ĺ„o je zvláatne a sved%0Ĺ„í o jeho nadaní:
v~dy vedel, kedy treba tento %0Ĺ„lánok opustie a tamten miesto neho pochytie, aby z toho
povstal Ĺ›~itok a nie akoda.
Menovite po jarmokoch chodil nielen do blízkeho okolia, ale i po druhĹĽch vidiekoch. Nie
div, ~e naaleko znalo ho ka~dé dieea. Ale on  ako vaetci vychytení >udia  málokoho znal
dôkladne alebo d>a mena, zato ka~dému sa dával do známosti ako starému známemu.
A %0Ĺ„asto podarilo sa mu zaviese >udí, lebo d>a kroja a vĹĽre%0Ĺ„nosti hne vynaaiel sa, kto z ktorej
dediny a akého je stavu a povolania, a d>a toho vedel sa i dr~ae.
33 Ktoré z uvedenĹĽch tvrdení o tvorbe Martina Kuku%0Ĺ„ína je pravdivé?
(A) Pri kresbe svojich postáv vyu~íva láskavĹĽ humor plnĹĽ pochopenia.
(B) Pri kresbe svojich postáv vyu~íva Ĺ›to%0Ĺ„nĹĽ humor a irĂłniu.
(C) HlavnĹĽmi postavami jeho diel sĹ› predovaetkĹĽm zemania.
(D) Vo svojich poviedkach ve>mi %0Ĺ„asto zobrazuje ~ivot meaeanov.
34 Ktoré tvrdenie o Ondrejovi Trávovi vyplĹĽva z uká~ky 5?
(A) Má rád mĂłdne obleky, ktoré mení pod>a sezĂłny, aby ho vaetci poznali.
(B) Pod vplyvom zmien v spolo%0Ĺ„nosti zanechá gazdovanie a dá sa na podnikanie.
(C) Rád klame >udí, preto~e je lenivĹĽ a nechce sa mu pracovae na gazdovstve.
(D) Je síce vynaliezavĹĽ a prefíkanĹĽ, ale nakoniec v~dy utrpí akodu.
10 © `PÚ BRATISLAVA 2008
Slovenskż jazyk a literatśra  śroveH A  6812
35 V ktorej z uvedenĹĽch mo~ností je najlepaie vystihnutá premena postavy Aduaa
v poviedke Ke bá%0Ĺ„ik z Chocho>ova umrie?
(A) Adua prestane pracovae, nestará sa o majetok a nakoniec prichádza o celé sídlo.
(B) Adua sa za%0Ĺ„ne správae >ahkomyse>ne a peniaze, ktoré zdedil, prepije v kr%0Ĺ„me.
(C) Adua pri hrobe svojich rodi%0Ĺ„ov prehodnotí svoj doterajaí ~ivot a za%0Ĺ„ne ~ie inak.
(D) Adua s>Ĺ›bi svojej ~ene, ~e prestane pie a nájde si prácu na susednom panstve.
36 Kto bol bá%0Ĺ„ik z poviedky Ke bá%0Ĺ„ik z Chocho>ova umrie?
(A) Vaevediaci rozpráva%0Ĺ„, ktorĹĽ zasahuje do deja.
(B) Postava príbehu, ktorá rozpráva dej.
(C) Dlhodobo odcestovanĹĽ príbuznĹĽ Aduaa Domanického.
(D) BohatĹĽ Aduaov príbuznĹĽ, po ktorom má Adua dedie.
37 Ktoré z uvedenĹĽch slov vystihuje vĹĽznam slovného spojenia zaviese >udí z posledného
sĹ›vetia uká~ky 5?
(A) zatriedie
(B) odvieze
(C) odprevadie
(D) podviese
38 Ako sa zo syntaktického h>adiska nazĹĽva zvĹĽraznená %0Ĺ„ase nasledujĹ›cej vety?
Ondrej Tráva, gazda v KameHanoch, zavesil gazdovanie na klinec a dal sa
na apekuláciu.
39 Nájdite v poslednom sĹ›vetí uká~ky 5 jedno slovo, ktoré je pou~ité v zastaranom tvare.
Napíate jeho sĹ›%0Ĺ„asnĹ› podobu.
40 Vypíate z prvého sĹ›vetia uká~ky 5 jedno citovo zafarbené, atylisticky príznakové
slovo so zhoraujścim vżznamom.
11. marec 2008 11
MATURITA 2008  EXTERNÁ ASd
Uká~ka 6
Ivan Horváth  StriebornĹĽ prach
(śryvok)
Sadol si za jeho chrbát. A zvieral pevne sekeru. Teda tu je! Len vystriee ruku, rozohnae sa
a vaetkému bude koniec. A bude pomstenĹĽ aj on, aj matka. Ale %0Ĺ„omu bude koniec?
Pozrel na toho cudzinca, na svojho otca. Sedel tam ticho, nehybne, ruky mal zlo~ené ako
k modlitbe. Hlboké vrásky neaeastia rozrĹĽvali jeho tvár.
Nie%0Ĺ„o mu dvíhalo ruku, sekeru v nej. Ale %0Ĺ„omu bude koniec? o mu spravil vlastne ten %0Ĺ„lovek?
V Jánovej hlave nie%0Ĺ„o prasklo. Namáhal sa, chcel dae odpove na tie otázky, ale nemohol. Nevedel
dae odpove.
Kr%0Ĺ„már priaiel, trel si rozpa%0Ĺ„ito ruky a povedal:  Ale dnes tu nemô~ete sediee, chcem mae
zatvorené.
Cudzinec sa pohol, zdvihol nehybnĹ› tvár na povalu a povedal nekone%0Ĺ„ne smutnĹĽm hlasom:  Kto ma
odvedie na stanicu? A díval sa stále na povalu.
Ten %0Ĺ„lovek bol slepĹĽ. Ten %0Ĺ„lovek bol neaeastnĹĽ. Sto ráz neaeastnejaí ne~ on. Jánovi vypadla sekera
z ruky. Nikto sa nehĹĽbal.
Tu vstal Ján, pristĹ›pil k nemu a chytil ho za rameno.  Ja som Ján Martinák, povedal zvu%0Ĺ„nĹĽm
hlasom,  ja som váa syn. Pote k nám, matka sa bude teaie. A odviedol ho pevnĹĽm krokom.
41 Prvá veta druhého odseku z h>adiska kontextu uká~ky 6 vyjadruje
(A) kontrast.
(B) paradox.
(C) zadoseu%0Ĺ„inenie.
(D) prekvapenie.
42 Pre%0Ĺ„o Ján nezdvihol sekeru na svojho otca?
(A) Preto~e mu ho prialo >śto.
(B) Preto~e ho chcel odviese domov k matke.
(C) Preto~e ho nepochopil.
(D) Preto~e kr%0Ĺ„már prekazil jeho Ĺ›mysel.
12 © `PÚ BRATISLAVA 2008
Slovenskż jazyk a literatśra  śroveH A  6812
43 V ktorej mo~nosti je uvedenĹĽ správny zápis vĹĽslovnosti zámena nikto?
(A) [nigdo]
(B) [Hikdo]
(C) [Hikto]
(D) [Higto]
44 Ktorá z nasledujĹ›cich viet je napísaná bez chyby?
(A) Autobus zastavil na zástavke.
(B) Tá >alia krásne vonia.
(C) Jano hraje fotbal v zahrani%0Ĺ„í.
(D) Vie sś%0ńastne hovorie i po%0ńśvae.
45 AkĹĽ typ rozpráva%0Ĺ„a sa nachádza v uká~ke 6?
(A) Rozpráva%0Ĺ„ je nezávislĹĽ pozorovate>, ktorĹĽ ale zasahuje do deja.
(B) Rozpráva%0Ĺ„ je jednou z postáv, ktorá zasahuje do deja.
(C) Rozpráva%0Ĺ„ je jednou z postáv, ktorá nezasahuje do deja.
(D) Rozpráva%0Ĺ„ je vaevediaci a nezasahuje do deja.
46 Vypíate z uká~ky 6 slovo, ktoré nazna%0Ĺ„uje, ~e kr%0Ĺ„már nehovorí slepcovi pravdu.
47 Ur%0Ĺ„te vetnĹĽ %0Ĺ„len zvĹĽrazneného slova v nasledujĹ›cej vete.
Hlboké vrásky neaeastia rozrĹĽvali jeho tvár.
48 Vypíate z uká~ky 6 prvé slovo vety, ktorá vyjadruje, ~e Ján prvĹĽkrát zaváhal nad svojím
zamĹĽa>anĹĽm %0Ĺ„inom.
Test pokra%0ńuje na nasledujścej strane
11. marec 2008 13
MATURITA 2008  EXTERNÁ ASd
Uká~ka 7
Slabá gramotnose podstatne skracuje ~ivot
(śryvok)
Nízka zdravotná gramotnose je neschopnose pre%0Ĺ„ítae s porozumením text, ako sĹ› Ĺ›daje
na obaloch liekov, odporĹ›%0Ĺ„ania lekárov alebo formuláre v nemocniciach. da~kosti
s porozumením textu sa pod>a vedcov zo Severozápadnej univerzity v USA v prí%0Ĺ„inách Ĺ›mrtia
zaradili na druhé miesto hne za faj%0Ĺ„enie.
Vedci za%0ńali pracovae na vżskume v roku 1997, ke preskśaali zo zdravotnej gramotnosti
3 260 >udí staraích ako 65 rokov. V testoch mali okrem základnĹĽch informácií odpovedae
na otázky typu:  Máte u~ívae tento liek na prázdny ~alĹ›dok hodinu pred jedlom alebo
dve hodiny po jedle. Jese budete o dvanástej. Kedy u~ijete tabletku? Alebo:  Normálna
hladina cukru je od 80 do 130. Vy ju máte 160. Ste v poriadku? A~ atvrtina >udí nedokázala
na tieto otázky odpovedae správne.
O aese rokov neskôr vedci ziseovali, ktorí zo skĹ›aanĹĽch pacientov sĹ› eate na~ive. VĹĽsledky
ukázali, ~e >udia v dôchodkovom veku, ktorí nevedia správne porozumiee svojmu zdravotnému
stavu a lie%0Ĺ„be, vykazujĹ› po piatich rokoch a~ o polovicu vyaaiu Ĺ›mrtnose ako tí, ktorí
s porozumením textu nemajĹ› problém.
 Lekári musia pou~ívae jednoduchĹĽjazyk, hovorí Baker, hlavnĹĽ autor atĹ›die, ktorĹĽ by najradaej
vylĹ›%0Ĺ„il odborné vĹĽrazy zo slovníka lekárov pri komunikácii s pacientmi.  Jeden obrázok doká~e
nahradie tisíc slov, uviedol Baker s tĹĽm, ~e lekári si musia bye pred prepustením pacienta
z ordinácie istí, ~e im porozumel.
(M. Vajs, Pravda, upravené)
49 O ko>kej má pacient pod>a inatrukcií v druhom odseku uká~ky 7 u~ie danĹĽ liek?
(A) O 11.00 alebo 13.00 hodine.
(B) O 11.00 alebo 14.00 hodine.
(C) O 10.00 alebo 13.00 hodine.
(D) O 10.00 alebo 14.00 hodine.
50 Ktoré z nasledujĹ›cich tvrdení vyplĹĽva z uká~ky 7?
(A) Slabá zdravotná gramotnose je druhá naj%0Ĺ„astejaia prí%0Ĺ„ina Ĺ›mrtia >udí
staraích ako 65 rokov.
(B) %3Ĺ„udia, ktorí si dajĹ› otestovae svoju zdravotnĹ› gramotnose, sa do~ijĹ›
vyaaieho veku ako tí, ktorí sa vĹĽskumu nezĹ›%0Ĺ„astnia.
(C) Faj%0Ĺ„enie je najfrekventovanejaou prí%0Ĺ„inou smrti aj u >udí, ktorí nemajĹ› problém
s porozumením textu.
(D) Viac ako atvrtina Ĺ›%0Ĺ„astníkov amerického vĹĽskumu nemala v poriadku hladinu
cukru.
14 © `PÚ BRATISLAVA 2008
Slovenskż jazyk a literatśra  śroveH A  6812
51 NovĹĽ prieskum na pôvodnej vzorke respondentov uskuto%0Ĺ„nili americkí vedci v roku
(A) 2001. (B) 2002. (C) 2003. (D) 2004.
52 Ktoré z nasledujĹ›cich tvrdení nevyplĹĽva z uká~ky 7?
(A) Slabá zdravotná gramotnose skracuje ~ivot, preto~e >udia nechápu rady lekárov,
ktorí pou~ívajĹ› odborné slová.
(B) Slabá zdravotná gramotnose skracuje ~ivot, preto~e >udia nerozumejĹ› tomu,
akĹĽ je ich zdravotnĹĽ stav.
(C) Slabá zdravotná gramotnose skracuje ~ivot, preto~e >udia nedoká~u pre%0Ĺ„ítae
s porozumením lekárove usmernenia.
(D) Slabá zdravotná gramotnose skracuje ~ivot, preto~e >udia nevedia, %0Ĺ„i majĹ›
u~ívae predpísané lieky.
53 PoslednĹĽ odsek uká~ky 7 tvorí:
(A) 1. sĹ›vetie: priama re%0Ĺ„, prístavok, ved>ajaia veta prívlastková,
2. sĹ›vetie: priama re%0Ĺ„, ved>ajaia veta predmetová, ved>ajaia veta predmetová.
(B) 1. sĹ›vetie: priama re%0Ĺ„, ved>ajaia veta prívlastková, ved>ajaia veta prívlastková,
2. sĹ›vetie: priama re%0Ĺ„, ved>ajaia veta predmetová, ved>ajaia veta príslovková.
(C) 1. sĹ›vetie: priama re%0Ĺ„, prístavok, ved>ajaia veta prívlastková,
2. sĹ›vetie: priama re%0Ĺ„, ved>ajaia veta predmetová, ved>ajaia veta prívlastková.
(D) 1. sĹ›vetie: priama re%0Ĺ„, prístavok, ved>ajaia veta prívlastková,
2. sĹ›vetie priama re%0Ĺ„, ved>ajaia veta príslovková, ved>ajaia veta predmetová.
54 AkĹĽm jazykovĹĽm atĹĽlom je napísaná uká~ka 7?
55 KtorĹĽ slohovĹĽ postup prevláda v uká~ke 7?
56 Vypíate z nasledujĹ›cej vety v správnom poradí vaetky spoluhlásky, v ktorĹĽch nastáva
znelostná asimilácia (spodobovanie).
A~ atvrtina >udí nedokázala na tieto otázky odpovedae správne.
11. marec 2008 15
MATURITA 2008  EXTERNÁ ASd
Uká~ka 8
Tibor %7Ĺ„ilka a kol.  `truktĹ›ra literárneho diela
(śryvok)
as sa eviduje hlavne pri %0Ĺ„ítaní epického diela alebo pri sledovaní dramatickej inscenácie,
televíznej %0Ĺ„i rozhlasovej hry. V epike sa rozliauje %0Ĺ„as rozprávania a %0Ĺ„as, ktorĹĽ je predmetom
rozprávania. Reálny %0Ĺ„as príbehu je oby%0Ĺ„ajne dlhaí ne~ %0Ĺ„as v rámci textu (%0Ĺ„as rozpráva%0Ĺ„a),
%0Ĺ„o platí predovaetkĹĽm o literárnych dielach z obdobia realizmu (Kuku%0Ĺ„ín, Tolstoj). Ak sa
príbeh vyrozpráva stru%0Ĺ„ne a plasticky, zvĹĽrazní sa fiktívna (vymyslená) skuto%0Ĺ„nose a text
nadobudne %0Ĺ„rty dramatickosti. Opa%0Ĺ„nĹĽm prípadom je dlhé opisovanie takĹĽch udalostí
v texte, ktoré trvali iba krátko. Tento postup sa vyu~íva v textoch s vĹĽraznĹĽm zastĹ›pením
Ĺ›vahovĹĽch motívov, predovaetkĹĽm v psychologickĹĽch románoch a v dielach s dlhĹĽmi opismi
prírody. V epike prevláda minulĹĽ %0Ĺ„as, v dráme sa vyu~íva prítomnĹĽ %0Ĺ„as.
KĹĽm pásmo rozpráva%0Ĺ„a je v minulom %0Ĺ„ase, pásmo postáv charakterizuje dialogická forma
v prítomnom %0Ĺ„ase.
V lyrike sa text buduje zo subjektívnych dojmov a %0Ĺ„as je v nej vaeobecnĹĽ, lebo sa mô~e
vzeahovae na minulose, prítomnose aj budĹ›cnose. LyrickĹĽ text je v samej podstate zalo~enĹĽ
na nad%0Ĺ„asovom princípe.
57 Do ktorej jazykovej formy patria umelecké texty, ktoré nevyjadrujĹ› %0Ĺ„as priamo,
bezprostredne?
(A) Do drámy.
(B) Do umeleckej prĂłzy.
(C) Do epickej poézie.
(D) Do lyrickej poézie.
58 Ako sa volá atylisticko-gramatická forma vyjadrenia, pri ktorej sa uprostred minulého
%0Ĺ„asu rozprávania príbehu pou~ije prítomnĹĽ %0Ĺ„as?
(A) predminulĹĽ %0Ĺ„as
(B) historickĹĽ prézent
(C) %0Ĺ„asovĹĽ paralelizmus
(D) predprítomnĹĽ %0Ĺ„as
16 © `PÚ BRATISLAVA 2008
Slovenskż jazyk a literatśra  śroveH A  6812
59 V ktorej z mo~ností je uvedenĹĽ prísudok z poslednej vety uká~ky 8?
(A) je (B) je zalo~enĹĽ
(C) je text (D) je na princípe
60 Ktorá veta je napísaná pravopisne správne?
(A) Na ceste bolo blato, ale chodník popri priekope, kadia> chodili >udia u~ vysychal.
(B) Ke vyali pred dom, kone hlasno frkali a hrabali v snehu, ale kurátor prikázal
synovi vĹĽjse z dvora.
(C) %7Ĺ„ulovi%0Ĺ„ h>adel do zeme a kĹĽval namrzene plecom, ve %0Ĺ„o sa dalo robie iné?
(D) Bratia sa dohovorili, zatia> len predbe~ne, ~e sa stretnĹ› na sneme a, ~e tam spor
urovnajĹ›.
61 V ktorej mo~nosti sĹ› priezviská Tolstoj, Balzac, Verne a Orlov napísané v správnom
tvare inatrumentálu jednotného %0Ĺ„ísla?
(A) (s) Tolstojom, Balzacom, Vernom, Orlovom
(B) (s) TolstĹĽm, Balzakom, Vernem, OrlovĹĽm
(C) (s) Tolstojom, Balzakom, Verneom, Orlovom
(D) (s) TolstĹĽm, Balzacom, Vernom, Orlovom
62 Ktoré dva slohové postupy, pod>a uká~ky 8, spôsobujĹ› spomalenie deja v epickom diele?
63 Napíate dve slová, ktoré na základe uká~ky 8 patria na zakryté miesta v nasledujĹ›cej
vete.
EpickĹĽ text získa na dramatickosti, ak sa podá a .
64 Napíate názov vednej disciplíny, zaoberajĹ›cej sa literatĹ›rou, do ktorej patrí text
uká~ky 8.
Koniec testu
11. marec 2008 17
MATURITNÁ SKÚ`KA 2008
K Ĺ› správnych odpovedí k Ĺ›lohám s vĹĽberom odpovede v teste zo
slovenského jazyka a literatĹ›ry  riadny termín MS
Úrove A
íslo
ślohy
test 6812 test 6819
01 B C
02 C C
03 B A
04 C A
05 B A
09 C A
10 A D
11 C A
12 C A
13 A C
17 A D
18 A A
19 C B
20 C C
21
C D
25 C C
26 D D
27 B D
28 C A
29 B D
33 A A
34 B D
35 C D
36 D C
37 D D
41 B B
42 A C
43 C D
44 B A
45 D B
49 B B
50 C B
51 C A
52 D A
53 A D
57 D D
58 B C
59 B A
60 C D
61 D A
© `TÁTNY PEDAGOGICKĹ» ÚSTAV
MATURITNÁ SKÚ`KA 2008
Kspránokirat
śshoktkdrus
vsvaey odpo
néz árátkoueM
yh oeo
c edí m
lodpylsr m
okjśloh n
v aaa nvSt
e r
t yeve
Ĺ›i ítz
Ú
rA
o
v
e
í
s
l
o
Ĺ›
l
o
h
y
t8 pm
e1 ok
s2 zy
t n
6 á
06 ~elacia (veta) / zvolacia (veta)
sa necíti (ani trochu) dotknutá / necíti sa (ani
07
trochu) dotknutá
08 jedna (veta)
14 zvolacie (vety)
15 cti
16 Do drámy / dráma
22 abbaba /ABBABA
23 smutná
24 Boh /na Boha
30 Anjelík / Anjelik Uzna aj s malĹĽm písmenom.
31 pán / priate
32 príslovka, prídavné meno Uzna aj so spojkou a.
38 prístavok
39 pod a
40 apekuláciu / apekulácia
46 rozpa ito
47 nezhodnĹĽ prívlastok Len prívlastok nesta í
48 Ale
54 publicistickĹĽm
55 informa nĹĽ
56 ~, z, d
62 śvahovż / vżkladovż, opisnż
63 stru ne, plasticky
64 literárna teĂłria
Poznámka: Lomka / znamená alternatívnu správnu odpove .
© `TÁTNY PEDAGOGICKĹ» ÚSTAV
MATURITNÁ SKÚ`KA 2008
Kspránokirat
śshoktkdrus
vsvaey odpo
néz árátkoueM
yh oeo
c edí m
lodpylsr m
okjśloh n
v aaa nvSt
e r
t yeve
Ĺ›i ítz
Ú
rA
o
v
e
í
s
l
o
Ĺ›
l
o
h
y
t8 pm
e1 ok
s9 zy
t n
6 á
06 ~, z, d
07 informa nĹĽ
08 publicistickĹĽm
14 literárna teĂłria
15 śvahovż / vżkladovż, opisnż
16 stru ne, plasticky
22 pod a
23 apekuláciu / apekulácia
24 prístavok
30 rozpa ito
31 Ale
32 nezhodnĹĽ prívlastok Len prívlastok nesta í
38 Boh /na Boha
39 smutná
40 abbaba /ABBABA
46 príslovka, prídavné meno Uzna aj so spojkou a.
47 pán / priate
48 Anjelík / Anjelik Uzna aj s malĹĽm písmenom.
54 ~elacia (veta) / zvolacia (veta)
sa necíti (ani trochu) dotknutá / necíti sa (ani
55
trochu) dotknutá
56 jedna (veta)
62 Do drámy / dráma
63 zvolacie (vety)
64 cti
Poznámka: Lomka / znamená alternatívnu správnu odpove .
© `TÁTNY PEDAGOGICKĹ» ÚSTAV


Wyszukiwarka