Ot�Ązky okolo sovietskeho partiz�Ąnskeho hnutia



Martin Lacko



Until 1989, the problems of partisan movement were not only historical topic, but also political. Several factographic or interpretational deformations aroused from this fact. Negative aspects of the movement were suppressed completely. However, it is obvious that partisan provocations caused premature Nazi occupation of Slovakia. For decades, there has been a question whether the Soviet partisan commanders acted on their own or whether they obeyed orders from Moscow. Based on several predictors and parallels from other European countries, the author of the article positively inclines to second possibility. Stalin considered insurgent leadership to be �śburgeois�ś i.e. ideologically hostile. And premature Nazi occupation eliminated this �śburgeois�ś resistance to great extent. Similarly to Warsaw Uprising.



Jedným

z

neprehliadnuteľných fenoménov slovenských dejín 20.

storo�ćia bolo partiz�Ąnske hnutie, �ći v �Ąir�Ąom zmysle partiz�Ąni. Do

politicko-spolo�ćenského diania vstupovali priamo od roku 1944

a kontinu�Ąlne aj neskôr. Spomeňme len nesl�Ąvnu rolu Zv�ńzu slovenských

partiz�Ąnov pri nastoľovaní a podpore komunistického režimu v �ŚSR,

masový vstup bývalých (�ći už skuto�ćných alebo domnelých) partiz�Ąnov

do arm�Ądy, bezpe�ćnosti a v �Ąir�Ąom zmysle ich ú�ćas�Ą v politike až do p�Ądu

totality roku 1989�Ś

Partiz�Ąni sa stali symbolom pre jednu aj pre druhú stranu. Nielen

bojujúcu, ale aj pre t�Ąbory doned�Ąvna rozdelenej historiografie.

A samozrejme, aj pre pam�ńtnícku verejnos�Ą. Pre jedných hrdinovia

n�Ąrodného odboja, symbol neporaziteľnosti, pre iných oby�ćajní

z�Ą�Ąkodníci, rovno banditi, ktorí nepomohli ani samotnému Povstaniu,

odboju, tým me

vate

nej oby

ľstvu.

V prípade ozna�ćovania partiz�Ąnskeho hnutia vl�Ądne ist�Ą termino-

logick�Ą rozkolísanos�Ą. T�Ą je dan�Ą nielen vy�Ą�Ąie spomenutými osobnými

faktormi, ale s�ćasti možno aj profesijnou zadelenos�Ąou. Najm�ń pre dom�Ą-

cich historikov odboja bolo priam blasfémiou vyjadri�Ą sa kritickej�Ąie

k samotnej podstate tohto fenoménu. Automaticky sa to ozna�ćilo za �śde-

honest�Ąciu odboja�ś. Už trocha inak je tomu, ak tento jav hodnotí pozoro-

vateľ stojaci mimo spomenutej platformy. Tak napr. podľa jedného zo

sú�ćasných politológov, neodmysliteľnou str�Ąnkou partiz�Ąnstva je �śpouží-

vanie teroristických metód boja, namierených i proti civilistom, ktoré

sú�ćasnos�Ą odsudzuje nielen ako z�Ąkerné, ale aj ako nelegitímne.�ś Teda

pr�Ąve �śterorizmus�ś je organickou zložkou partiz�Ąnstva. 1 Alebo povedané 1 � KODÁ�ŚEK, J.: Charakter vojny a ľudské pr�Ąva. In: Vojensk�Ą história, r. 2003, �ć. 2, s. 129.

104





Slovensk�Ą republika 1939 – 1945 o�ćami mladých historikov V

aj inak, bežne sa už uzn�Ąva, že medzi �śpartiz�Ąnstvom�ś a �śterorizmom�ś je

len nejasn�Ą a krehk�Ą deliaca línia. 2 To kone�ćne bada�Ą nielen na období druhej svetovej vojny, s ktorou je partiz�Ąnstvo sp�ńté najviac, ale aj

na dne�Ąných problémových oblastiach sveta. 3

Žiaľ, aj partiz�Ąnske hnutie sa dostalo po novembri 1989 na okraj

historického z�Ąujmu. Nie preto, že by o ňom bolo zak�Ązané písa�Ą, ale

skôr nastal dojem, že k téme po polstoro�ćí opisovania až glorifik�Ącie

niet fakticky �ćo doda�Ą. Nie som si istý, �ći by sme dnes na�Ąli aspoň troch

ľudí, ktorí sa systematicky a dlhodobo tejto ot�Ązke venujú a pritom pí�Ąu

aj �ćosi viac, než len tézy omieľané do roku 1989. 4

Iste by bolo treba mnoho n�Ązorov z �ćias ideologickej nadvl�Ądy

marx-leninizmu, dlho ozna�ćovaných za vedecké, prehodnoti�Ą. Napr. �ćo sa

týka genézy partiz�Ąnskeho hnutia, po�ćetnosti, bojových aktivít, vz�Ąahov

s obyvateľstvom at�Ź. Do�ćkali by sme sa iste viacerých prekvapení. 5

V�Ąetky tieto aspekty napriek tomu pominiem a ostanem len pri

jednej jedinej ot�Ązke, síce chronicky zn�Ąmej, av�Ąak obvykle pokladanej

za nevyrie�Ąenú, resp. nerie�Ąiteľnú: Boli partiz�Ąnske akcie v období pred

29. augustom 1944 viac-menej spont�Ąnnou akciou alebo naopak koordi-

novanou, zamý�Ąľanou �ćinnos�Ąou s cieleným efektom?

Radový slovenský historik by na túto ot�Ązku najskôr odpovedal

asi v tom zmysle, že na rozlú�Ątenie h�Ądanky si treba po�ćka�Ą do úplného

sprístupnenia post-sovietskych archívov. �Śosi na tom iste bude, av�Ąak

takýto postoj sú�ćasne zav�Ąňa istým alibizmom: tieto archívy sú

nedostupné, teda ned�Ą sa ni�ć robi�Ą, lebo doma m�Ąme už v�Ąetko

preskúmané a napísané.

Pri hľadaní odpovede na ot�Ązku pozadia partiz�Ąnskej �ćinnosti na

Slovensku sa treba podľa môjho n�Ązoru pozrie�Ą dvojakým smerom:

a) na jeho �ćinnos�Ą, z�Ąmery a ciele v materskej krajine – teda

ZSSR, pred letom 1944;



2 Napríklad podľa webovej encyklopédie Wikipedia je partiz�Ąn definovaný ako �śpríslu�Ąník nepravidelnej ozbrojenej sily �Ś partiz�Ąni môžu by�Ą nazývaní ako geriloví vojaci, alebo, podľa hľadiska pozorovateľa, aj ako teroristi�ś.

3 Napríklad dne�Ąn�Ą pro-americk�Ą medi�Ąlna propaganda si nevie poradi�Ą so zaradením ozbrojeného odboja v Iraku. Raz po�ćúvame, že sú to rebeli, potom teroristi, potom zas povstalci, inokedy vzbú-

renci �ći ozbrojenci.

4 Ako napríklad noviny Bojovník, so silnou nostalgickou, až neoboľ�Ąevickou orient�Ąciou.

5 Na niektoré, mimoriadne zdeformované aspekty, napr. bojové aktivity v partiz�Ąnskych

�śot�ćotoch�ś, som už s�ćasti pouk�Ązal v príspevku: Vznik a organiz�Ącia partiz�Ąnskeho oddielu Bohdan Chmeľnický. In: Vojensk�Ą história, r. 2005, �ć. 2.



105





Martin Lacko: Ot�Ązky okolo sovietskeho partiz�Ąnskeho hnutia

b) na jeho �ćinnos�Ą, z�Ąmery a ciele v iných nacistami okupova-

ných krajin�Ąch, ktoré sa neskôr stali sú�ćas�Ąou sovietskeho bloku.

Pr�Ąve tieto aspekty osvetlia aj skuto�ćné pozadie diania v na�Ąej

krajine. Vych�Ądzam z postul�Ątu, že boľ�Ąevick�Ą politika mala od svojho

po�ćiatku až do samého z�Ąveru, napriek men�Ąím odli�Ąnostiam, jednu �ćrtu

permanentnú: Mala ofenzívny charakter. Moskva sa nikdy nevzdala sna

o �ścelosvetovej revolúcii�ś, maxim�Ąlne ho za�ćas posunula do úzadia.

Ako pí�Ąe �ćeský vojenský historik Fidler, politické vedenie ZSSR miero-

vé obdobia vždy ch�Ąpalo len ako �śperedy�Ąku�ś, prest�Ąvku, v svojich ex-

panzívnych z�Ąmeroch. Mierové re�ći sovietskeho vedenia boli len �śmas-

kyrovkou�ś – propagandou smerom k svetovej verejnosti. 6

Už v �ćase II. svetovej vojny sa �śoslobodenecké�ś ciele za�ćali

sp�Ąja�Ą s imperi�Ąlnymi. N�Ąrody obsadených krajín sa za�ćali dost�Ąva�Ą do

podru�ćia Sovietov. 7 Sovietsky režim svojimi ozbrojenými prienikmi totiž dôsledne a vždy sledoval aj politické ciele – boľ�Ąeviz�Ąciu obsadeného územia, aj ke�Ź sa to neuk�Ązalo okamžite. A t�Ąto kon�Ątat�Ącia, som

plne presved�ćený, platí aj pre obdobie druhej svetovej vojny (ako odha-

lili a n�Ąsledne aj medializovali poľskí historici pr�Ąve v apríli t.r., mal

Var�Ąavský pakt až do roku 1986 len úto�ćné z�Ąmery!)



Dôležitej�Ąie, než organiza�ćné �ći �śbojové�ś aspekty je, �ćo bolo

v pozadí partiz�Ąnskeho hnutia. �Śi osta�Ą len pri tradi�ćnom hodnotení, že to

bola ak�Ąsi sovietska predzves�Ą frontu a jemu ur�ćen�Ą pomoc, ale aj �ćosi

iné. Pr�Ąve k tomu n�Ąm môžu pomôc�Ą výskumy sovietskeho partiz�Ąnskeho

hnutia, ktoré sa analogicky rozvíjalo aj v okolitých krajin�Ąch – Poľsku,

Ukrajine �ći Bielorusku. Na túto tému vy�Ąli v posledných rokoch mnohé

zaujímavé veci. K n�Ąm sa v�Ąak dost�Ąva len úbohý zlomok.

Jednou z hlavných úloh sovietskych partiz�Ąnskych oddielov,

nebolo len bojova�Ą proti Nemcom, ale by�Ą predĺženou rukou stalinského

režimu na obsadenom území vo vz�Ąahu k dom�Ącemu obyvateľstvu. 8 Dnes sa už napr. otvorene pí�Ąe o tom, aký bol hlavný cieľ Kovpakových rejdov

na Z�Ąpadnú Ukrajinu. Nebola to demon�Ątr�Ącia sily ale predov�Ąetkým

vytrestanie obyvateľstva, ktoré Stalin pokladal za zradcov, za kolaborantov.

(Mimochodom, za takých istých zradcov, akými boli napr. zajatci

v kyjevskom kotli...) Pr�Ąve toto bola z�Ąkern�Ą a perfídna Stalinova politika.



6 FIDLER, J.: 21. 8. 1968 – Okupace �Śeskoslovenska. Bratrsk�Ą agrese. Praha 2003, s. 11 – 13.

7 Dějiny Ruska. Praha 1995, s. 29 – 30.

8 Dějiny Ruska, s. 29. �śSme Stalinovými vyslancami�ś, písal aj s�Ąm S. A. Kovpak (s. 105).



106





Slovensk�Ą republika 1939 – 1945 o�ćami mladých historikov V

Zna�ćn�Ą �ćas�Ą obyvateľstva, najm�ń Z�Ąpadnej Ukrajiny a Pobaltia,

pí�Ąe ruský historik O. Gogun, prijímala nemeckú vl�Ądu ako men�Ąie zlo

v porovnaní s vyhnanými komunistami. Podľa mienky Kremľa, takýchto

�śzradcov�ś bolo treba neľútostne tresta�Ą. 9 A skuto�ćne, uk�Ązalo sa, že Stalin sa bojí vlastných ob�ćanov, ktorí mu odporovali, viac, než cudzích vojakov.

Aj podľa ukrajinského historika prof. Kosika pre Moskvu boli

ukrajinskí nacionalisti, hoci protinemecky naladení, kolaborantmi. �Śle-

novia strany a boľ�Ąevickí partiz�Ąni mali preto bojova�Ą aj proti nim. Preto

Moskva �śskoncentrovala zna�ćné sily sovietskych partiz�Ąnov v tých oblas-

tiach, kde ukrajinský nacionalizmus bol osobitne roz�Ąírený.�ś10 Len v novembri 1942 bolo tým �ćinom zni�ćených skoro 100 ukrajinských dedín,

aj s ob�ćianstvom, nevraviac o �Źal�Ąích represi�Ąch! Sovietska i nacistick�Ą

moc sa tak napriek vz�Ąjomnému konfliktu zhodovali aspoň v jednom bode

– v imperializme, úsilí zni�ći�Ą nez�Ąvislos�Ą n�Ąrodov a porobi�Ą si ich. 11

Pí�Ąu o tom v�Ąak už aj niektorí �ćeskoslovenskí historici. 12 Podľa niektorých bieloruských autorov mala stalinsk�Ą politika podobné �ćrty aj

v tejto krajine. Napr. zn�Ąmy historik Zjanon Pazniak, pôsobiaci dnes

v exile, o zlo�ćinnom z�Ąmere Moskvy napísal, že využila org�Ąny NKVD,

aby vtiahla masy bieloruského obyvateľstva do vojny proti Nemcom.

A tým p chopite

o

ľne vystavila Bielorusov nemeckému úderu. �śMy�Ąlien-

ka nevyhnutného odboja vych�Ądzala z nekalého úmyslu a uskuto�ćňovala

sa podlými spôsobmi (Stalin chcel zabi�Ą dve muchy jednou ranou).

NKVD-isti n�Ąro�ćky zabíjali Nemcov v blízkosti bieloruských dedín

alebo sa uchyľovali k iným provok�Ąci�Ąm, aby vyprovokovali trestnú

výpravu hitlerovcov, ktorí zvy�ćajne vyp�Ąlili celú dedinu, naj�ćastej�Ąie

spolu s ľu�Źmi.�ś13

� pi�ćkový poľsko-nemecký historik Bogdan Musial takisto ne-

d�Ąvno publikoval nezn�Ąme fakty ohľadne z�Ąmerov Stalina s partiz�Ąnskym



9 GOGUN, O.: Jak �śnarodni mesnyky�ś mstyly narodu: komunisty�ćnyj partizans’kyj teror v roky rad’jans’ko-nimec’koji vijny. In: Ukrajins’kyj vyzvoľnyj ruch IV. Ľviv 2005, s. 61.

10 KOSIK, V.: Ukrajina i Nime�ć�ćyna u drugij svitovij vijni. Paris – New York – Ľviv 1993, s. 277-279.

11 Stalin s�Ąm tento akt provok�Ącií nazýval �śpevné spojenie s ľudom�ś. KOVPAK, S, A.: Pochod partiz�Ąn�Ż. Od Putivla do Karpat. Praha 1951, s. 94.

12 Napr. J�Ąn Mlyn�Ąrik pí�Ąe: �ś�ŚUkrajinci v roce 1941 vítali Hitlerovu arm�Ądu jako osvoboditelku. Stalin v�Ąak udělal geni�Ąlní protitah. Na Ukrajinu vyslal své emisary, které zorganizovali teroristické skupiny vraždíci Němce. Nacistick�Ą arm�Ąda odpovědela terorem a tak se povodní pl�Ąny na vybudov�Ąni svobodné Ukrajiny

�Ś zhroutily�ś. MLYNÁRIK, J�Ąn: Osud banderovc�Ż a tragédie řeckokatolícké církve. Praha 2005, s. 11.

13 PAZNIAK, Z.: Komunizmus ako forma ruského imperializmu. In: Kultúra, r. 2004, �ć. 12, s. 16. (Pôvodn�Ą Pazniakova predn�Ą�Ąka odznela na Svetovom kongrese o zlo�ćinoch komunizmu v r. 2000 vo Vilniuse).



107





Martin Lacko: Ot�Ązky okolo sovietskeho partiz�Ąnskeho hnutia

hnutím v Poľsku. Pouk�Ązal na dvojtv�Ąrnos�Ą sovietskej politiky. Stalin,

v �Ąaživej situ�Ącii po 22. júni 1941 najprv hľadal spojencov; sľuboval

hory-doly. Uznal exilovú vl�Ądu a prepustil tisícky v�ńznených Poliakov z

gulagov. Ba dokonca sa zaviazal, že v Poľsku nebudú vykon�Ąvané

žiadne komunistické aktivity.

Ako v�Ąak ned�Ąvno vy�Ąlo napovrch, už v auguste 1941 rozk�Ązal

NKVD a Kominterne vytvori�Ą stranu z poľských komunistov pod n�Ą-

zvom Poľsk�Ą robotnícka strana (PPR). Ako pí�Ąe Musial �śi�Ąlo o to, pravú

tv�Ąr strany zataji�Ą�ś, pretože pro-sovietske hesl�Ą boli v Poľsku krajne

nepopul�Ąrne. T�Ąto strana mala plni�Ą sovietske z�Ąujmy na poľskom úze-

mí okupovanom Nemcami. A �ćo boli tieto �śhlavné úlohy�ś z hľadiska

Stalina? Rozpúta�Ą partiz�Ąnsku vojnu a oslabi�Ą poľské demokratické

podzemie. Partiz�Ąnska vojna v Poľsku, pí�Ąe �Źalej, �śnemala len odbre-

meni�Ą �Śervenú arm�Ądu, ale aj zjednodu�Ąi�Ą budúcu rusifik�Ąciu krajiny�ś.

Pantalejmon Ponomarenko, �Ąéf �Ąt�Ąbu sovietskeho partiz�Ąnskeho hnutia

v janu�Ąri 1943 napísal: �śV Poľsku musí by�Ą rozpútaný partiz�Ąnsky boj.

Okrem vojenských dôsledkov zaprí�ćiní boj s nemeckými okupantmi

medzi Poliakmi ľudské straty. Vz�Ąp�ńtí to bude vies�Ą k tomu, že Polia-

kom sa nepodarí zachova�Ą ich sily.�ś14 Vedenie poľského podzemia v�Ąak partiz�Ąnsku vojnu odmietlo. Nielen kvôli geografickým podmienkam,

ale aj kvôli n�Ąsledným represi�Ąm Nemcov na nezú�ćastnených civiloch.

Poľské podzemie presadzovalo naopak politiku pasívneho odboja až do

chvíle, ke�Ź bude Nemecko na frontoch porazené, vtedy pl�Ąnovalo za�ća�Ą

veľké vojenské povstanie.

Spo�ćiatku, v rokoch 1941 – 1942 sa boľ�Ąevikom nepodarilo

v Poľsku partiz�Ąnsku vojnu rozpúta�Ą. Až v 1943 boli zaznamenané v�ń�ć�Ąie

partiz�Ąnske akcie (s dosahom aj na slovenské pohrani�ćie – pozn. M. L). Za pov�Ąimnutie v�Ąak stojí, pí�Ąe doslova Musial, že �ścieľom týchto útokov

neboli len nemeckí okupanti a ich spojenci, ale dokonca �ćastej�Ąie

príslu�Ąníci poľského podzemia, ako aj majetné vrstvy v krajine.�ś15

Aj iný poľský historik Piotr Kolakowski vo svojej najnov�Ąej kni-

he NKVD i GRU na ziemiach polskich 1939-1945 takisto uv�Ądza viacero

zaujímavých charakteristík sovietskeho partiz�Ąnskeho hnutia. Podľa hl�Ą-

senia gener�Ąla Armie Krajowej Stefana Rowenskeho 1. m�Ąja 1942 do



14 MUSIAL, B.: Kolabor�Ącia a odboj. Menej zn�Ąma kapitola poľských dejín 1939-1945. In: Kultú-

ra, r. 2003, �ć. 17, s. 7 (�ćl�Ąnok prevzatý zo �Ąvaj�ćiarskych novín Neue Z�źriche Zeitung).

15 Tamtiež.



108





Slovensk�Ą republika 1939 – 1945 o�ćami mladých historikov V

Londýna, ich územie bolo �ćoraz �ćastej�Ąie nap�Ądané sovietskymi para�Ąutis-

tami. Výsledkom týchto aktivít bola len zvý�Ąen�Ą pozornos�Ą nacistov, zvý-

�Ąené repres�Ąlie, p�Ąlenie celých obcí. �śHodnota ich protinemeckej akcie –

žiadna�ś. 16 Kolakowski uv�Ądza, že sovietske výsadkovo-diverzné skupiny �ći partiz�Ąnske oddiely mali okrem �ćisto vojenských aj politické úlohy, o. i.

zamerané na zni�ćenie poľského ne-komunistického odboja.



Najtragickej�Ąie dôsledky malo boľ�Ąevikmi riadené partiz�Ąnske

hnutie zaiste v samom ZSSR. Údery partiz�Ąnov sa tu zameriavali v prvom

rade na údery proti tzv. kolaborantom, až potom vo�ći samotným Ne-

mcom. Povedané zrozumiteľne, partiz�Ąni zlikvidovali oveľa viac dom�Ą-

cich ľudí, než nemeckých vojakov17 (znova paralela s dne�Ąným Irakom –

pozn. M. L. ). Mnohé partiz�Ąnske aktivity preto bezpochyby znesú kritéria teroristického hnutia: útoky zo z�Ąlohy, bombové atent�Ąty, používanie

cudzích uniforiem, vraždy a mu�ćenie zajatcov...

Rozkazy o masovej fyzickej likvid�Ącii vlastných ob�ćanov sa ob-

javujú už na po�ćiatku vojny, v 1941. Dialo sa tak napr. pod rú�Ąkom prí-

kazov likvid�Ącie �śfa�Ąistickej administratívy�ś. 18 Niektoré z týchto zvr�Ą-

tených direktív boli publikované aj v z�Ąpadnej historiografii. Napr. ne-

mecký profesor F. W. Seidler v diele Wehrmacht im Partisanenkrieg

cituje rozkaz, podľa ktorého sa likvida�ćné akcie mali kona�Ą

v nemeckých uniform�Ąch, aby sa tak podnecovala nen�Ąvis�Ą civilov

k Nemcom. �śV obyvateľstve treba roz�Ąirova�Ą n�Ązor, že Nemci vypaľujú

dediny, aby potrestali partiz�Ąnov�ś. Teda znovu nepredstaviteľne perfíd-

na – ale o to ú�ćinnej�Ąia – stalinsk�Ą politika. Jeho propaganda z týchto

zlo�ćinov totiž okamžite obvinila pred svetom Nemcov. 19



Prenesme sa do slovenských pomerov v auguste 1944. Vrcholia

vojenské prípravy SNP, do ktorých nepríjemne vstupujú provok�Ącie

partiz�Ąnov riadených zo ZSSR. Akékoľvek žiadosti, prosby slovenských

odboj�Ąrov, vr�Ątane predstaviteľov KSS, boli m�Ąrne. Pre�ćo?



16 KOLAKOWSKI, P.: NKVD i GRU na ziemiach polskich. Warszawa 2002, s. 170.

17 TURONEK, J.: Bialorus pod okupacja Niemecka. Warszawa 1993, s. 116 – 117. Napríklad v jednom z bieloruských okresov – Slonim (ktorý bol, mimochodom, v tesnom susedstve s teritóriom slovenských jednotiek) – bolo za 8 mesiacov roku 1942 z celkovo 1124 partiz�Ąnmi zavraždených osôb Nemcov len 111, teda asi 10 %!

18 GOGUN, O.: Jak �śnarodni mesnyky�ś..., s. 62.

19 SEIDLER, W, F.: Die Wehrmacht im Partisanenkrieg: Milit�ńrische und v�ślkerrechtliche Darlegungen zur Kriegf�źhrung im Osten. Selent 1999, s. 16 – 17.



109





Martin Lacko: Ot�Ązky okolo sovietskeho partiz�Ąnskeho hnutia

Iste t�Ąto ot�Ązka nie je nov�Ą. Venovali sa jej už d�Ąvno prestížni his-

torici odboja. Napr. J. Jablonický už v 1965 napísal, že pr�Ąve partiz�Ąnske

diverzné akcie spravili z�Ąsah nacistov �śakútnym�ś, teda ho, inými slovami,

vyprovokovali, a preto aj povstanie fakticky �śvzniklo z podnetu partiz�Ąn-

skej �ćinnosti�ś. 20 E�Ąte presnej�Ąie, z podnetu organiz�Ątorských skupín, ktoré boli mimo dosahu �śodbojovej buržo�Ązie�ś. 21 Pred�ćasné vyprovokovanie povstania boľ�Ąevickými partiz�Ąnmi priznal aj s�Ąm Golian. 22 Najlep�Ąie tento fakt ale vysvetlil Edo Fri�Ą. Ten na margo neúspe�Ąných pokusov

o zastavenie partiz�Ąnskych aktivít, na margo toho, že �śGolian sa b�Ąl

partiz�Ąnov viac ako Nemcov�ś, uv�Ądza: �śMohli partiz�Ąnski velitelia ro-

zumie�Ą tejto re�ći a takýmto re�ćiam buržo�Ąznych dôstojníkov? �Śmohli

im rozumie�Ą príslu�Ąníci mladej revolu�ćnej gener�Ącie, ktorí vyrastali

v sovietskych pomeroch a buržo�Ąznych spojencov proletari�Ątu poznali

leda z literatúry, prevažne zo stalinského výkladu dejín VKS(b)? Mohli

pochopi�Ą nab�Ądanie k opatrnosti inak, než opatrníctvo? A naliehanie

o odklad bojových akcií inak, než nechu�Ą bojova�Ą, ako nie�ćo, �ćo sa po-

dob�Ą kapitulantstvu a zrade? �Ś Mohla existova�Ą vy�Ą�Ąia autorita než

autorita legend�Ąrnych sovietskych para�Ąutistov, ktorí pri�Ąli ako vyslanci

sovietskej arm�Ądy? 23



Vz�Ąah Moskvy k �śburžo�Ąznemu�ś odboju na Slovensku možno

s�ćasti porovna�Ą so vz�Ąahom boľ�Ąevikov k poľskému demokratickému

odboju �ći ukrajinským nacionalistom. V podstate v�Ąetci boli pre Kremeľ

ideologickými protivníkmi, nepriateľmi, hoci jeden viac, druhý menej.

Takisto sa Stalinovi podarilo jeho negatívny vz�Ąah k protivníkom na�ćas

úspe�Ąne maskova�Ą.

Ak by sa rovno aj sovietske archívy pre �śinostrancov�ś bez obme-

dzení otvorili, veľmi pochybujem, že by sa tu na�Ąiel nejaký explicitný

dokument naria�Źujúci vyprovokovanie pred�ćasného povstania. Totiž už v

momente, ke�Ź bolo rozhodnuté o vyslaní boľ�Ąevických diverzantov na

Slovensko, bolo ich �Ąpeci�Ąlne �Ąkoleným veliteľom jasné, �ćo je ich n�Ąpl-



20 JABLONICKÝ, J.: Slovensko na prelome. Bratislava 1965, s. 62, 64.

21 Tamtiež, s. 175.

22 Po partiz�Ąnskom obsadení Martina, Ružomberka, Brezna �ći L. Mikul�Ą�Ąa vraj už tento pohyb nemohla ignorova�Ą ani vl�Ąda, �ćo zaprí�ćinilo aj pred�ćasné vypuknutie Povstania, ke�Źže toto bolo hotové len na asi 70 %. Po�ćas výsluchov na SD z�Ąroveň netajil svoje sklamanie z nedostato�ćnej sovietskej pomoci. Vojenský historický archív (VHA) Bratislava, zbierka OVDS, k. 5. Medzispr�Ąva o výsledku vy�Ąetrovania slovenského povstania zaslan�Ą �Ąt. tajomníkovi K. H. Frankovi dňa 28. 12. 1944.

23 FRI� , E.: Povst�Ąní zdaleka a zblízka. Praha 1965, s. 59.



110



Slovensk�Ą republika 1939 – 1945 o�ćami mladých historikov V

ňou pr�Ące – de�Ątrukcie, prepady, provok�Ącie�Ś Teda presne to isté, �ćo

robili aj partiz�Ąnske skupiny na území ZSSR. V krajne nap�ńtej a nacistami

sledovanej situ�Ącii na Slovensku t�Ąto �ćinnos�Ą mohla zna�ći�Ą len jediné.

N�Ąsledn�Ą pred�ćasn�Ą okup�Ącia do veľkej miery likvidovala pr�Ąve

demokratický odboj (je zn�Ąme, že vo veliteľskom zbore slovenskej

arm�Ądy komunistov nebolo), bola teda len logickým dôsledkom vopred

nastrojených udalostí.





111





Document Outline


Martin Lacko