04 OZE 2013 11 22 sk


5.2 Mo~nosti vyu~itia slne%0Ĺ„ného ~iarenia na energetické
Ĺ›%0Ĺ„ely
VĹĽhody a nevĹĽhody vyu~ívania slne%0Ĺ„ného ~iarenia
VĹĽhody slne%0Ĺ„ného ~iarenia:
- je >ahko dostupnĹĽm obnovite>nĹĽm zdrojom energie (nie je potrebná ea~ba, je zadarmo)
- jeho vyu~ívanie nezaea~uje ~ivotné prostredie
- rovnomernejaie rozlo~enie v porovnaní so svetovĹĽmi zásobami tradi%0Ĺ„nĹĽch a
vy%0Ĺ„erpate>nĹĽch palív, akĹĽmi sĹ› ropa, uhlie, zemnĹĽ plyn.
NevĹĽhody:
- mnohonásobne ni~aia koncentrácia energie, spôsobená pomerne nízkou
Ĺ›%0Ĺ„innoseou premeny energie (na 1 MW fotovolt. elektrárne je potrebnĹĽch cca 2-3 ha
pôdy). Aj preto nemo~no zatia> na základe doterajaích poznatkov pova~ovae
slne%0Ĺ„nĹ› energiu za rovnocennĹ› náhradu fosílnych zdrojov.
- nestála disponibilnose
1
Princípy premeny slne%0Ĺ„nej energie na inĹ› formu
Existuje nieko>ko princípov premeny slne%0Ĺ„nej energie na inĹ› formu energie,
naj%0Ĺ„astejaie je to premena na:
1) elektrickĹ› energiu
a) priamou formou
- princíp spo%0Ĺ„íva vo vyu~ití fotoelektrického javu vo fotovoltickĹĽch %0Ĺ„lánkoch,
ktoré priamo premieHajĹ› slne%0Ĺ„nĹ› energiu na energiu elektrickĹ›
b) nepriamou formou
- princíp spo%0Ĺ„íva v premene energie Slnka na tepelnĹ› energiu a následnĹ›
premenu pomocou vhodnĹĽch zariadení (solárno-termickĹĽch) na elektrickĹ›
energiu
- Ĺ›%0Ĺ„innose nepriamej premeny slne%0Ĺ„nej energie je vyaaia ako pri
fotovoltickĹĽch systémoch, tak~e mô~eme dosahovae vyaaie vĹĽkony na
jednotku plochy slne%0Ĺ„nej elektrárne.
2) tepelnĹ› energiu
- premena energie Slnka na tepelnĹ› energiu pomocou kolektorov
(kvapalinové, vzduchové)
2
5.2.1 Premena slne%0Ĺ„nej energie na elektrickĹ› priamou formou 
fotovoltické elektrárne
FotovoltickĹĽ (solárny) %0Ĺ„lánok je ve>koploaná polovodi%0Ĺ„ová sĹ›%0Ĺ„iastka, ktorá priamo
premieHa slne%0Ĺ„nĹ› energiu na energiu elektrickĹ› pomocou fotoelektrického javu.
Fotovoltické %0Ĺ„lánky majĹ› mnoho uplatnení. Pou~ívajĹ› sa na napájanie malĹĽch zariadení
(napr. kalkula%0Ĺ„ky, nabíja%0Ĺ„ky, svietidlá, ...), v kozmickom priemysle (umelé dru~ice) a
taktie~ vo ve>kom sa za%0Ĺ„ínajĹ› vyu~ívae v energetickom priemysle.
3
FotoelektrickĹĽ jav  historickĹĽ vĹĽvin
PrvĹĽmi experimentami, pri ktorĹĽch bol pozorovanĹĽ fotoelektrickĹĽ
jav sa zaoberal francśzskż fyzik Becquerel od roku 1839.
Jeho FV %0Ĺ„lánok bol zalo~enĹĽ na kovovĹĽch elektrĂłdach ponorenĹĽch
v elektrolyte. Pri ich vystavení slne%0Ĺ„nému ~iareniu pozoroval
zvĹĽaenie napätia na nich.
- v roku 1877 Adams a Day, vyrobili prvĹĽ pevnĹĽ fotovoltickĹĽ %0Ĺ„lánok zo selénu
- v roku 1883 Fritts vyrobil %0Ĺ„lánok s Ĺ›%0Ĺ„innoseou 1 %.
- na alaí vĹĽvoj FV technolĂłgie malo zásadnĹĽ vplyv teoretické
objasnenie fotoelektrického javu Albertom Einsteinom v roku 1905
- pre technolĂłgiu modernĹĽch kremíkovĹĽch %0Ĺ„lánkov bola vĹĽznamnĹĽm
objavom metĂłda vĹĽroby %0Ĺ„istého monokryatálu kremíka, ktorĹ›
vyvinul Poliak Jan Czochralski v roku 1916
4
http://www.eia.gov/kids/energy.cfm?page=tl_photovoltaic
FotoelektrickĹĽ jav  historickĹĽ vĹĽvin
- v polovici 50. rokov 20. storo%0Ĺ„ia sa odatartoval vĹĽvoj polovodi%0Ĺ„ov. HlavnĹĽ prvok na vĹĽrobu
polovodi%0Ĺ„ovĹĽch materiálov je kremík, ktorĹĽ je na zemskom povrchu vo ve>kom mno~stve.
- v roku 1954 vznikol prvĹĽ kremíkovĹĽ (Si) fotovoltickĹĽ panel s P-N prechodom a s
Ĺ›%0Ĺ„innoseou do 7 %
- prvé skuto%0Ĺ„né zdroje energie na princípe priamej premeny slne%0Ĺ„nej energie na elektrickĹ›
boli vyrobené a~ v rokoch 1955-58 a pou~ité pre dru~ice Sputnik a Avantgard
- komer%0Ĺ„ne sa FV %0Ĺ„lánky za%0Ĺ„ali prvĹĽ krát pou~ívae ako zdroje energie pre miniatĹ›rnu
elektroniku (kalkula%0Ĺ„ky, hodinky).
- silnĹĽm impulzom pre rozvoj FV energetiky bola ropná kríza v EurĂłpe roku 1973 (po
arabsko-izraelskom konflikte), ktorá naatartovala proces efektívnejaej vĹĽroby a vyu~itia
energetickĹĽch zdrojov.
- ve>mi intenzívne sa FV systémy rozvíjali v poslednĹĽch rokoch, a to kvôli dota%0Ĺ„nĹĽm
programom, ktoré spôsobili ve>kĹĽ záujem investorov o tĹ›to oblase vĹĽroby elektrickej
energie.
5
http://www.eia.gov/kids/energy.cfm?page=tl_photovoltaic
Princíp fotoelektrického javu
Solárne %0Ĺ„lánky (v podstate ve>koploané
polovodi%0Ĺ„ové diĂłdy) sa skladajĹ› z dvoch
polovodi%0Ĺ„ovĹĽch (napr. kremíkovĹĽch) vrstiev:
- horná vrstva kremíka je polovodi%0Ĺ„ typu N
(vrstva záporne dotovaná fosfĂłrom,
vodivose sprostredkujĹ› elektrĂłny),
- dolná vrstva kremíka je polovodi%0Ĺ„ typu P
(vrstva kladne dotovaná bĂłrom, vodivose
sprostredkujĹ› tzv. diery).
- dopadom slne%0Ĺ„ného ~iarenia na fotovoltickĹĽ %0Ĺ„lánok mô~e energia fotĂłnu uvo>Hovae elektrĂłny
z ich väzieb v atĂłmovej mrie~ke.
- uvo>nené elektrĂłny sĹ› potom vo>né pohyblivé a na svojom pôvodnom mieste zanechajĹ›
kladnĹĽ náboj (dieru)
- vnĹ›torné elektrické pole fotovoltického %0Ĺ„lánku spôsobuje, ~e elektrĂłny a diery sĹ› prieahované
ku opa%0Ĺ„ného smeru. ElektrĂłny odchádzajĹ› k vrchnému kontaktu a diery k spodnému kontaktu
(oblase N sa nabíja záporne a oblase P kladne).
- dôsledkom takto vzniknutej opa%0Ĺ„nej polarity vzniká medzi vrchnou a spodnou stranou rozdiel
potenciálu, ako elektrické napätie.
- uzavretím elektrického obvodu, za%0Ĺ„ne spotrebi%0Ĺ„om pretekae elektrickĹĽ prĹ›d.
http://www.skrea.sk/index.php?id=812
http://web.svf.stuba.sk/kat/FYZ/fyzika_ta_vola/skripta/other/opt_javy_polovodice.pdf
http://elektronika.yweb.sk/ele/text/ucivo/1/d/index.html
6
http://www.jajo.sk/diplomovka/diplomovka.htm
http://www.fizyka.wip.pcz.pl/docs/labs/elektrycznosc/E-19.pdf (in Poland str. 5)
Volt-Ampérová charakteristika fotovoltického %0Ĺ„lánku
- poskytuje základnĹ› informáciu o %0Ĺ„innosti fotovoltaického %0Ĺ„lánku
- hrani%0Ĺ„né veli%0Ĺ„iny na volt-ampérovej charakteristike sĹ› napätie naprázdno (U0C) a prĹ›d
nakrátko (ISC)
- napätie naprázdno predstavuje maximálne napätie na %0Ĺ„lánku, ktoré je mo~né dosiahnue
v prípade, ~e k %0Ĺ„lánku nie je pripojenĹĽ ~iadny spotrebi%0Ĺ„
- prĹ›d nakrátko predstavuje maximálny prĹ›d (skratovĹĽ prĹ›d), ktorĹĽ mô~e solárny %0Ĺ„lánok
pri danej intenzite slne%0Ĺ„ného ~iarenia dodávae
- FV modul nemá ~iaden vĹĽkon ak je v stave naprázdno a nakrátko
- pre ka~dĹĽ %0Ĺ„lánok existuje na charakteristike pracovnĹĽ bod (bod maximálneho vĹĽkonu
MPP), v ktorom je vĹĽkon najvä%0Ĺ„aí, t.j. pri napätí Ump a prĹ›du Imp
PMPP =đ UMPP ×đ IMPP
VĹĽkon ur%0Ĺ„itého fotovoltického %0Ĺ„lánku
závisí na:
- o~iarení,
- teplote %0Ĺ„lánku,
- spektre svetla.
7
Príklad U-I a U-P charakteristiky fotovoltického %0Ĺ„lánku
GenerovanĹĽ prĹ›d fotovoltického %0Ĺ„lánku je priamo Ĺ›mernĹĽ od intenzity slne%0Ĺ„ného ~iarenia,
%0Ĺ„i~e od mno~stva fotĂłnov dopadajĹ›cich na povrch %0Ĺ„lánku.
Príklad U-I charakteristiky fotovoltického %0Ĺ„lánku Príklad U-P charakteristiky fotovoltického %0Ĺ„lánku
pri zmene intenzity ~iarenia pri zmene intenzity ~iarenia
8
http://www.pvresources.com/Introduction/SolarCells.aspx
Generované napätie %0Ĺ„lánku je vĹĽznamne ovplyvHované teplotou materiálu.
So zvyaujĹ›cou sa teplotou napätie zna%0Ĺ„ne klesá. Tento pokles je danĹĽ teplotnĹĽm
koeficientom apecifickĹĽm pre ka~dĹĽ materiál.
Príklad U-I charakteristiky fotovoltického %0Ĺ„lánku Príklad U-P charakteristiky fotovoltického %0Ĺ„lánku
pri zmene teploty %0Ĺ„lánku pri zmene teploty %0Ĺ„lánku
Pri dlhaie trvajĹ›cej slne%0Ĺ„nej intenzite alebo zhoraenĹĽch podmienkach chladenia %0Ĺ„lánku
(bezvetrie), kedy teplota vzduchu dosahuje 40 °C dochádza k zvĹĽaeniu povrchovej teploty
a~ na 80 °C. Pri takto vysokĹĽch teplotách dochádza k zmene elektrickĹĽch vlastností %0Ĺ„lánku,
ktoré vedĹ› k zní~eniu zaea~ovacej charakteristiky smerom k ni~aiemu napätiu. Pokles
optimálneho napätia spôsobí zní~enie dodávaného vĹĽkonu.
Pre FV %0Ĺ„lánky z kryatalického kremíku (c-Si) je pokles UOC okolo 0,4 %/K a pokles Ĺ›%0Ĺ„innosti
9
%0Ĺ„lánkov je pribli~ne 0,5 %/K.
10
http://solarwall.com/en/products/pvthermal/how-pvt-works.php http://www.starpakgroup.com/?page_id=1889
UMPP ×đ IMPP
Ú%0Ĺ„innose FV %0Ĺ„lánku je definovaná ako podiel maximálneho vĹĽkonu %0Ĺ„lánku
hđ =đ
v bode MPP a vĹĽkonu dopadajĹ›cího slne%0Ĺ„ného ~iareniu (Pin).
Pin
Nominálny vĹĽkon fotovoltickĹĽch panelov sa
udáva v jednotkách Watt peak (Wp). Jedná sa o
vĹĽkon solárneho panelu pri atandardizovanom
vĹĽkonnostnom teste - energetická hustota
~iarenia 1 000 W/m2, teplota 25°C a svetelné
spektrum (Air Mass 1,5) zodpovedajśce
slne%0Ĺ„nému ~iareniu pri prechode bezobla%0Ĺ„nou
atmosférou zeme. Watt peak (Wp) je jednotka
api%0Ĺ„kového vĹĽkonu solárneho panelu pri
ideálnych podmienkach, tzn. ~e sa jedná o
pribli~nĹĽ vĹĽkon panelu za be~ného bezobla%0Ĺ„ného
letného dHa.
Ú%0Ĺ„innosti jednotlivĹĽch typov fotovoltickĹĽch %0Ĺ„lánkov
Spektrálne charakteristiky citlivosti FV %0Ĺ„lánkov
11
http://www.pvpowerway.com/en/knowledge/photovoltaic.html
Maximal solar cell efficiency - 44.0% with multiple-junction concentrated photovoltaics.
12
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/35/Best_Research-Cell_Efficiencies.png
- ~iarenie, ktoré spôsobí uvo>nenie elektrĂłnu v polovodi%0Ĺ„i vaak nemô~e bye >ubovo>né,
fotóny dopadajśceho ~iarenia musia mae potrebnś energiu
- ve>kose potrebnej energie závisí od pou~itého polovodi%0Ĺ„a, pre kremík je potrebná energia
1,1 eV, %0Ĺ„o odpovedá vlnovej d:~ke 1100 nm
h E" 6,626 . 10-34 J.s (Plankova konatanta)
- pre generovanie prĹ›du sa teda vyu~ijĹ› iba fotĂłny s krataou vlnovou d:~kou, t.j. s vä%0Ĺ„aou
energiou
Vyu~ite>né spektrum ~iarenia pre %0Ĺ„lánky Si
Citlivose Si %0Ĺ„lánku v porovnaní so spektrom AM 1,5
13
http://www.priklady.eu/sk/Fyzika/Kvantova-optika.alej
Problémy sérioparalelnej spolupráce fotovoltaickĹĽch %0Ĺ„lánkov
- kryatalické fotovoltaické %0Ĺ„lánky majĹ› zvy%0Ĺ„ajne malĹĽ vĹĽkon, rádovo jednotky wattov
(1 - 2,5 W v závislosti od ve>kosti a materiálu). A tie~ ich napätie dosahuje ve>mi
nízkych hodnôt, zvy%0Ĺ„ajne okolo 0,5  0,6 V.
- aby sme mohli prakticky vyu~ívae energiu z fotovoltaickĹĽch %0Ĺ„lánkov, je vhodné ich
spájae do skupín, do stringov
- jednotlivé %0Ĺ„lánky sa zvyknĹ› spájae do série, niekedy aj paralelne, pre zvĹĽaenie
prśdu
- vaka automatizácii dnes tento proces prebieha priamo na vĹĽrobnej linke, bez
zásahu %0Ĺ„loveka.
Pozn.:
- obvykle sĹ› vyu~ívané FV panely s
vĹĽkonom 160-240 Wp.
- v ideánych podmienkach majĹ›
panely vĹĽstupné jednosmerné
napätie cca 40 V a prĹ›d cca 5 A.
Spájanie fotovoltaickĹĽch %0Ĺ„lánkov do vä%0Ĺ„aích celkov
14
http://www.taiwantrade.com.tw/EP/resources/member/11112/productcatalog/bfe467e6-1c9e-4d93-a5e6-be2df84653ec_PV_135_200_220.pdf
Sériové spájanie fotovoltickĹĽch %0Ĺ„lánkov
Vo vä%0Ĺ„aine dnes vyrábanĹĽch panelov sa jednotlivé %0Ĺ„lánky spájajĹ› do série.
- pri tomto zapojení je vĹĽstupné napätie sĹ›%0Ĺ„tom napätí jednotlivĹĽch %0Ĺ„lánkov, a prĹ›d je takĹĽ
ve>kĹĽ ako je prĹ›d generovanĹĽ v najslabaom %0Ĺ„lánku série.
- je teda zrejmé, ~e ak nastane zatienenie jedného alebo viacerĹĽch %0Ĺ„lánkov (napríklad
opadané lístie), tak celkovĹĽ generovanĹĽ prĹ›d v %0Ĺ„lánku mô~e poklesnĹ›e a~ na nulovĹ›
hodnotu.
- takĹĽmto situáciám sa dá predchádzae pomocou premoseovacej (obtokovej-bypass) diĂłdy.
Tá sa pripojí paralelne k nieko>kĹĽm do série zapojenĹĽm %0Ĺ„lánkom. Ak pri takomto zapojení
nastane zatienenie %0Ĺ„lánku, tak prĹ›d generovanĹĽ v nezatienenĹĽch %0Ĺ„lánkoch za%0Ĺ„ne
pretekae obtokovou diĂłdou.
Premoseovacia (obtoková) diĂłda pri sériovom zapojení %0Ĺ„lánkov
15
http://www.solartechnika.sk/solartechnika-32011/pracuje-vase-fotovoltaicka-elektrarna-jak-by-mela.html
Paralelné spájanie fotovoltickĹĽch %0Ĺ„lánkov
- rovnaké solárne %0Ĺ„lánky vaak mô~eme spájae aj paralelne, tak~e vĹĽstupné prĹ›dy sa s%0Ĺ„ítajĹ›
a vĹĽstupné napätie je rovné vĹĽstupnému napätiu jedného %0Ĺ„lánku.
- nastáva vaak problém pri ve>kĹĽch rozdieloch vĹĽstupnĹĽch napätí jednotlivĹĽch %0Ĺ„lánkov,
kedy medzi jednotlivĹĽmi %0Ĺ„lánkami mô~u tiece vyrovnávacie prĹ›dy
- v prípade zatienenia %0Ĺ„lánkov radenĹĽch paralelne nachádzajĹ› diĂłdy taktie~ uplatnenie,
preto~e aj v tomto prípade zatienenĹĽ %0Ĺ„lánok pôsobí ako spotrebi%0Ĺ„.
Chybné bunky v paneloch
pri termometrickom meraní
http://www.pvpowerway.com/en/knowledge/modules.html 16
[Hudák, J.: Diplomová práca. 2012. TU v Koaiciach]
17
ELEKTROENERGETIKA, Vol.5, No.2, 2012 , Stanislav Ilenin, Fotovoltické elektrárne
Bypass diĂłdy
18
Materiály na vĹĽrobu fotovoltickĹĽch %0Ĺ„lánkov
V sĹ›%0Ĺ„asnosti je najvyu~ívanejaí materiál na vĹĽrobu fotovoltaickĹĽch %0Ĺ„lánkov kremík. Pou~íva
sa v nieko>kĹĽch podobách, ktoré závisia od pou~itej vĹĽrobnej technolĂłgie. SĹ› to tieto
podoby:
- monokryatalickĹĽ kremík,
- polykryatalickĹĽ kremík
- amorfnĹĽ kremík (tenkovrstvové panely).
Na vĹĽrobu fotovoltaickĹĽch %0Ĺ„lánkov sa tie~ pou~ívajĹ› iné prvky %0Ĺ„i zlĹ›%0Ĺ„eniny. Patrí medzi ne
napr. arzenid gália (GaAs), telurid kademnatĹĽ (CdTe), sulfid kademnatĹĽ (CdS) a v
neposlednom rade rĹĽchlo sa rozvíjajĹ›ce organické zlĹ›%0Ĺ„eniny.
Panely z kryatalického kremíka
- kryatalické %0Ĺ„lánky získavame narezaním ingotov kremíka vyrobenĹĽch vo vysokĹĽch
peciach pri teplote cca 1500 °C
- kremíkovĹĽ ingot je to valec z monokryatalického alebo (alebo multikryatalického)
kremíku o hmotnosti asi 100 kg, priemeru okolo 14 cm a d:~ke cez 80 cm
- klasické kryatalické %0Ĺ„lánky majĹ› hrĹ›bku cca 0,3 mm,
KremíkovĹĽ ingot je rozrezanĹĽ na tenké doati%0Ĺ„ky
19
http://www.solarna-technika.sk/component/content/article/48
http://www.solarenvi.sk/s11article10.html
Panely z monokryatalického kremíka - sĹ› najdrahaie, majĹ› vaak najlepaiu Ĺ›%0Ĺ„innose.
NevĹĽhoda - najĹ›%0Ĺ„innejaie sĹ›, ke na nich slnko svieti kolmo - pri difĹ›znom ~iarení sa
Ĺ›%0Ĺ„innose zni~uje.
Panely z polykryatalického kremíka - sĹ› lacnejaie, mierne ni~aia Ĺ›%0Ĺ„innose, sĹ› vaak ove>a
citlivejaie aj na difĹ›zne svetlo - svetlo nemusí svietie priamo.
MonokryatalickĹĽ a polykryatalickĹĽ
c-Si %0Ĺ„lánok
V monokryatalickom %0Ĺ„lánku majĹ› vaetky kryatály kremíku rovnakĹ› orientáciu (podobne ako
v diamante), v polykryatalickom %0Ĺ„lánku sĹ› vidite>né rôzne orientované kryatály kremíku.
Investi%0Ĺ„né náklady monokryatalickĹĽch a polykryatalickĹĽch panelov na watt vĹĽkonu sĹ›
pribli~ne rovnaké, ale polykryatalické panely budĹ› o nie%0Ĺ„o vä%0Ĺ„aie, ne~ zodpovedajĹ›ce
monokryatalické panely.
http://www.urbanix.eu/SOLAR.php 20
https://solarjuice.com/blog/pv-panels/monocrystalline-vs-polycrystalline/
Amorfné panely
- amorfné moduly sa vyrábajĹ› vo vákuovej komore pri teplote cca 200 °C, kde naparovaním
nanáaame vrstvu amorfného kremíka na sklo, plast %0Ĺ„i kovovĹ› fĂłliu
- amorfnĹĽ kremík sa nanáaa vo vrstve 0,001 mm (odtia> názov tenkovrstvá technolĂłgia).
- vĹĽroba amorfnĹĽch modulov je teda lacnejaia a materiálovo a energeticky menej náro%0Ĺ„ná
oproti kryatalickej technolĂłgii.
- majĹ› najni~aiu Ĺ›%0Ĺ„innose, sĹ› najlacnejaie, najmenej citlivé na smer dopadajĹ›ceho svetla
AmorfnĹĽ %0Ĺ„lánok
AmorfnĹĽ panel pri peknom po%0Ĺ„así a pri da~di
Pozn.: Panely z amorfného kremíka menia odtiene, ich farba závisí od aktuálneho po%0Ĺ„asia a
uhla poh>adu.
21
Porovnanie materiálovĹĽch a energetickĹĽch vĹĽdajov na vĹĽrobu
tenkovrstvovĹĽch (v>avo) a kryatalickĹĽch (vpravo) %0Ĺ„lánkov
22
VĹĽrobnĹĽ proces fotovoltickĹĽch %0Ĺ„lánkov a modulov z kryatalického kremíka
1) KremíkovĹĽ ingot je vĹĽchodzím materiálom.
Je to valec z monokryatalického (alebo
multikryatalického) kremíku o hmotnosti asi 100 kg,
priemeru okolo 14 cm a d:~ke cez 80 cm. Kremík s
prímesou bĂłru (polovodi%0Ĺ„ typu P) musí sp:Hae
ve>mi prísne kritéria - 1 atĂłm bĂłru pripadá
pribli~ne na 5 000 000 kremíkovĹĽch atĂłmov.
2) Rozrezanie ingotu na doati%0Ĺ„ky o hrĹ›bke asi 0,3 mm. Tieto doati%0Ĺ„ky sĹ› základom budĹ›cich
fotovoltickĹĽch %0Ĺ„lánkov. Rozrezaním ingotu sa získa asi 750 doati%0Ĺ„iek o celkovej hmotnosti
okolo 40 kg. Zvyaky ingotu sa vracajĹ› k roztaveniu a opätovnému spracovaniu.
KremíkovĹĽ ingot (1) je rozrezanĹĽ na tenké doati%0Ĺ„ky (2).
23
http://www.cez.cz/edee/content/microsites/solarni/k41.htm
http://www.1sg.sk/www/data/as/projekty/2006_2007/diamonds/zdroje_energie/webd/solarne.htm
3) Leptanie doati%0Ĺ„iek, ktorĹĽm sa odstráni poakodenie ich povrchu pri rezaní. VĹĽsledkom je
textĹ›rovanĹĽ povrch. Na povrchu sa vytvorí miniatĹ›rnymi kremíkovĹĽmi pyramídami,
zni~ujĹ›cimi odraz svetla. Touto operáciou sa vĹĽrazne zvyauje Ĺ›%0Ĺ„innose budĹ›ceho foto%0Ĺ„lánku.
4) Difundovanie fosforu (tĹĽm vytvorenie tenu%0Ĺ„kej vrstvy polovodi%0Ĺ„a typu N). Nahradíme
niektorĹĽ atĂłm atvormocného kremíka (4 valen%0Ĺ„né elektrĂłny) päemocnĹĽm atĂłmom fosforu. Pri
jeho zabudovaní do kryatálovej mrie~ky sa jeho atyri valen%0Ĺ„né elektrĂłny zĹ›%0Ĺ„astnia kovalentnej
väzby a piaty elektrĂłn, ktorĹĽ sa u~ kovalentnej väzby zĹ›%0Ĺ„astnie nemô~e, zostane ve>mi slabo
viazanĹĽ na atĂłm fosforu, a u~ pri pomerne nízkej teplote sa od neho odtrhne a stane sa vo>nĹĽm
elektrĂłnom  preto je v kremíku zne%0Ĺ„istenom fosforom nadbytok vo>nĹĽch elektrĂłnov. Tomuto typu
nevlastného polovodi%0Ĺ„a hovoríme polovodi%0Ĺ„ s elektrĂłnovou vodivoseou alebo polovodi%0Ĺ„ typu N.
HrĹ›bka tejto vrstvy je pribli~ne 500 nm, t.j. 0,0005 mm. Pri tejto operácii vznikne tesne pod
povrchom kremíkovej doati%0Ĺ„ky prechod PN, ktorĹĽ je základom funkcie foto%0Ĺ„lánku. PôvodnĹĽ
kruhovĹĽ tvar doati%0Ĺ„iek sa ore~e na atvorce so zaoblenĹĽmi rohmi.
Leptaním sa na povrchu tenkĹĽch doati%0Ĺ„iek vytvára textĹ›rovanĹĽ povrch
(1). Na doati%0Ĺ„kách sa potom vytvorí ve>koploanĹĽ prechod PN (2).
24
http://www.cez.cz/edee/content/microsites/solarni/k41.htm
http://www.1sg.sk/www/data/as/projekty/2006_2007/diamonds/zdroje_energie/webd/solarne.htm
5) Po odstránení fosforsilikátového skla vzniknutého pri difĹ›zii je povrch pokrytĹĽ antireflexnou
vrstvou. Antireflexná vrstva z nevodivého nitridu kremíka alebo oxidu titani%0Ĺ„itého (SiNx alebo
TiO2) má za Ĺ›lohu zní~ie odrazivose povrchu, podobne ako textĹ›rovanie leptaním. Chráni tie~
povrch pred mechanickĹĽm poakodením. Antireflexná vrstva má hrĹ›bku asi 80 nm a je
prí%0Ĺ„inou modravého sfarbenia povrchu foto%0Ĺ„lánkov.
6) Vodivé kontakty pre odber elektriny z foto%0Ĺ„lánku sa zhotovujĹ› sieeotla%0Ĺ„ovou metĂłdou. Na
spodnej neosvetlenej ploche sa vytvorí hustá mrie~ka, zbernice (kontakty) na osvetlenej %0Ĺ„asti
povrchu má podobu tenkĹĽch vodivĹĽch pásikov. Kontakty sa pri vysokej teplote zatavia cez
antireflexnĹ› vrstvu a~ do kremíkového materiálu.
Povrch doati%0Ĺ„ky pokrytĹĽ antireflexnou vrstvou má modré sfarbenie (1).
Kontakty nanesené sieeotla%0Ĺ„ou sa zatavia v ~íhacej peci (2).
25
http://www.cez.cz/edee/content/microsites/solarni/k41.htm
http://www.1sg.sk/www/data/as/projekty/2006_2007/diamonds/zdroje_energie/webd/solarne.htm
7) Meranie a triedenie je závere%0Ĺ„nou fázou vĹĽroby.
- touto operáciou prechádza ka~dĹĽ %0Ĺ„lánok, preto~e
%0Ĺ„lánky zapojené do fotovoltickĹĽch panelov musia mae
pribli~ne rovnaké vlastnosti.
- pri meraní sa %0Ĺ„lánok o~aruje svetlom odpovedajĹ›com
slne%0Ĺ„nému ~iareniu o intenzite 1000 W/m2. ZákladnĹĽm
parametrom pre triedenie je prśd, generovanż
foto%0Ĺ„lánkom pri napätí 0,45 V. T.j. sĹ› triedené pod>a
prĹ›du v bode maximálneho vĹĽkonu Imp.
8) Jednotlivé FV %0Ĺ„lánky z kryatalického kremíku majĹ› pracovné napätie okolo 0,5 V a prĹ›dovĹ›
hustotu nieko>ko desiatok mA/cm2 (H"35 mA/cm2).
FotovoltickĹĽ panel vznikne sériovĹĽm a paralelnĹĽm spojením foto%0Ĺ„lánkov pod>a po~adovaného
napätia a odoberaného prĹ›du. Panel je zakrytĹĽ prieh>adnou doskou a vzduchotesne uzavretĹĽ
kvôli ochrane pred vonkajaími vplyvmi.
Hotové %0Ĺ„lánky sa premeriavajĹ› (1)
a zostavujĹ› sa z nich fotovoltické
panely (2).
26
http://www.cez.cz/edee/content/microsites/solarni/k41.htm
http://www.1sg.sk/www/data/as/projekty/2006_2007/diamonds/zdroje_energie/webd/solarne.htm
Mechanická konatrukcia fotovoltickĹĽch %0Ĺ„lánkov
Aby sa dosiahlo vysokej ~ivotnosti, musia sa %0Ĺ„lánky chránie pred ni%0Ĺ„ivĹĽmi vplyvmi okolitého
prostredia.
- solárne %0Ĺ„lánky sa spravidla vkladajĹ› do etylen-vinyl-acetátovej (EVA) fĂłlie
- predná strana sa navyae chráni vysoko prieh>adnĹĽm, apeciálne tvrdenĹĽm sklom, aby %0Ĺ„lánky
boli chránené pred vetrom, da~om, krupobitím a inĹĽmi poveternostnĹĽmi vplyvmi. SĹ›%0Ĺ„asne
má sklo prepĹ›aeae na %0Ĺ„lánok %0Ĺ„o najviac slne%0Ĺ„ného svetla
- zadná strana sa uzavrie viacvrstvovou, vysoko pevnou fĂłliou z umelej hmoty alebo druhou
sklenenou doati%0Ĺ„kou a priestor medzi sklami sa utesní
- vä%0Ĺ„aina modulov sa pre zvĹĽaenie stability a lepaiu manipuláciu opatrí kovovĹĽm rámom
vä%0Ĺ„ainou z hliníka. V poslednej dobe sa vo vä%0Ĺ„aej miere za%0Ĺ„ínajĹ› pou~ívae bezrámové moduly
(tzv. lamináty), preto~e sa dajĹ› racionálne montovae a okrem toho mo~no vynechaním rámu
uaetrie materiál, a tak uaetrie energiu pri vĹĽrobe a tĹĽm pádom aj náklady.
Mechanická konatrukcia solárneho
modulu s rámom:
1. hliníkovĹĽ rám,
2. tesnenie,
3. tvrdené sklo,
4. fĂłlia EVA
5. fotovoltickĹĽ %0Ĺ„lánok,
6. vodotesná fĂłlia z umelej hmoty
27
http://www.oze.stuba.sk/oze/slnecna-energia/


Wyszukiwarka