VEĽKONOČNÉ ZVYKY NA ZEMPLÍNE.
Sviatky oslavy prebúdzajúcej sa prírody patria k najstarším kultúrnym prejavom ľudstva a boli najväčšími sviatkami v roku, ktoré ľudia najmä po krutých zimách veľmi očakávali. V minulosti sa starali najviac o to, aby boli zdraví oni aj statok a aby pripravili všetko pre dobrú a kvalitnú úrodu. Čistili domy, dvory, humná a polia. Kresťanské obrady zasvätené ukrižovaniu a zmŕtvychvstaniu Ježiša sa spojili s ľudovými tradíciami vítania jari.
Veľkej noci predchádzal štyridsaťdňový pôst, počas ktorého sa nesmelo spievať ani tancovať. Na šiestu pôstnu „Kvetnú nedeľu“ sa svätili v kostole bahniatka - birky. Doma ich ľudia pozakladali za obrazy svätých na stene alebo na trámy. Neskôr ich používali na odháňanie búrky.
Zelený štvrtok bol očistný deň. Ešte pred východom slnka si chodili dievčence česať dlhé vlasy pod smutnú vŕbu, aby ich mali pekné. Celá rodina sa chodila umývať k studni alebo do potoka, aby boli celý rok zdraví a svieži. Dokončovalo sa veľké upratovanie a obriadili sa i maštale a statok. Na Zelený štvrtok sa v kostole zväzovali zvony a až do soboty sa namiesto nich používali rapkáče alebo klopkáče.
Na Veľký piatok pripadal prísny pôst a starší ľudia niekedy nevzali do úst žiadne jedlo. Na Veľký piatok sa nič nesmelo sadiť. Zem sa nesmela porušiť z veľkej úcty k Bohu, čo v nej bol pochovaný a čo ju stvoril. Bol to najsmutnejší deň v roku.
Na Bielu sobotu sa pripravovali pokrmy na svätenie v kostole i na požívanie počas veľkonočnej nedele a pondelka. Gazdiné piekli najmä obradný koláč - pasku, ktorú spolu s inými jedlami ako šunkou (šoudra), klobásou, vajíčkami, chrenom, syrcom a soľou dávali do košíka a prikryli vyšívaným obrúskom (chlebovka). Dievčatá v tento deň chystali pre svojich oblievačov farebné vajíčka - pisanky. Na Zemplíne ich zdobili tak, že drievkom na ne nanášali roztopený vosk, ktorým vytvárali rôzne kvetinové vzory. Z cibule sa urobil silný odvar, do ktorého vajíčka ponorili. Po vybratí vajíčka nahriali a vosk zotreli. Aby sa vajíčka leskli, potreli ich slaninou. Neskôr vajíčka máčali vo farbách.
Jedlá sa svätili za pekného počasia vonku pred kostolom niekde v sobotu popoludní, niekde v nedeľu dopoludnia. V minulosti boli pasky veľké a nosili sa v obruse na chrbte. Z kostola sa ľudia ponáhľali domov, niektorí až utekali, lebo verili, že aj v robote budú prví. Na Veľkonočnú nedeľu popoludní sa schádzali dievčence, aby pochytané za ruky alebo za šatky spievajúc obišli celú dedinu.
Veľkonočný pondelok bol a je spojený s oblievačkou. Chlapci, mládenci i chlapi oblievali dievčatá a ženy. Najmä dievčatá boli pooblievané plnými vedrami vody, aby boli svieže. Mládencov potom zavolali dnu, aby ich pohostili šunkou, kobásou, vajíčkami, cviklou a zákuskami. Malí chlapci dostávali veľkonočné vajíčka. Dievčence na druhý deň, v utorok, mládencom oplácali polievanie. Nechodili však po domoch, ale obliali každého, koho stretli na ulici.
Zvyšky jedla, najmä škrupinky vajec a odrobinky sa hádzali do ohňa, alebo zakopávali do pôdy, lebo boli posvätené a dalo sa s nimi čarovať a škodiť. Kosť z veľkonočnej šunky sa vkladala do prvej brázdy pri sadení zemiakov alebo sadení obilia.
Niektoré zvyky a tradície už celkom vymizli a v pamäti si ich uchovala už len staršia generácia. Ale ani dnes si nevieme predstaviť veľkonočné sviatky bez oblievačky alebo typických veľkonočných jedál.
(Spracované podľa publikácie Od Fašeng po Kračun na Zemplíne, Michalovce 2003)