azda vy*vetlif ojećincloti niektórych nilezov, mpr. drobnu striebornó mincu z Nitry, mince z Puchova a z Di* vinky, dve mince zo Spiitkćho hradu. Pravda, ak to nie je len ddiledok mcdzerovitotti archeologickćho vy»kumu.
Nevydarenć pokusy o vydavan/e minci mohli maf viak aj ini prićiny: ncdotlsloćn^ zdroje drahćho kovu, nc-do* ta tok od bornikov na jeho spracovanie i raz bu minci, pripadne kotpodśrtky upadok centra, ktori sa póvodne rozhodlo razić mince, mohii spdsobić, 2e na reaJiziciu pdvodnćho zńmcru neboli podmienky. Rozhodnutie KcJ-iov vydavaf tiastnć mince ta mohlo plne realizova( Jen v niekofkych pr/padoch- łba v niektórych oblastiach bola yyroba i ttuped rozvo)a spoloćnosti na ta kej urovni, te sa predstav>tefom kełtskych kmcńov podarilo pribliżif aj vlaunym mincovnictvom antickym vzorom a zaviesf do spolcćcnskćho a hospodśrtkeho ?ivola svojho u(varu pokrok — p la lenie mincami.
Kym Keiii urćovali na S!oventku tmer hotpodirtkehc a spoloćenskćho vy voja. razili ta v ich nujrozvinutcjlkh centrach aj mince. Strata dosiahnutych pozJcii po pil-chude novych zźujemcov o uzemie S!oventka, Dśkov, Germanov, Rimanov końcom I. sloroćia pred n. I. a na zaćiatku novćho letopoćtu znamenala potfupnj zanik vłetkiho prcdchadzajuceho pokroku. Roi to aj koniec keltskćho usp echu vo vydavani minci.
Po iomto ćase sa uż na Sloventku kelttkć mince nepo* uźivali, a viac ako lisic rokov ta na nalom uzemi nijaki inć mince neiazili. Tak predlatne a nadlho vyhavoI jeden z v^razn^ch prejavov tvorivćho Tudtkćho ducha a prace fudskych ruk.
*' f?**?*"*
Z Bratuiaty
’yPu * nópitom /J/J
33