Poznámky zo

Poznámky zo

Poznámky zo

Poznámky zo

SLOVENSKÉHO

JAZYKA

pre 3. ročník
gymnázií
a stredných škôl

Autor: Martin Slota

Zdroj: http://www.zones.sk

Používanie materiálov zo ZONES.SK je povolené bez obmedzení iba
na osobné ú

č

ely a akéko

ľ

vek verejné publikovanie je bez

predchádzajúceho súhlasu zakázané.

Poznámky zo študentského portálu ZONES.SK – Zóny pre každého študenta

www.zones.sk

2

O

BSAH

OBSAH ...................................................................................................................................................................................... 2

NÁUČNÝ ŠTÝL ....................................................................................................................................................................... 3

I

NTERNACIONALIZÁCIA

,

FORMALIZÁCIA A

POPULARIZÁCIA NÁUČNÉHO ŠTÝLU

....................................................................... 3

L

EXIKA NÁUČNÉHO ŠTÝLU

...................................................................................................................................................... 3

M

ORFOLÓGIA A

SYNTAX

......................................................................................................................................................... 3

V

ZŤAH SLOVENČINY A

ČEŠTINY Z

HĽADISKA NÁUČNÉHO ŠTÝLU

............................................................................................. 4

Z

ÁKLADNÉ ROZDIELY MEDZI SLOVENČINOU A

ČEŠTINOU

........................................................................................................ 4

Hláskoslovie a výslovnosť................................................................................................................................................... 4

Tvaroslovie a skladba ......................................................................................................................................................... 4

Slovná zásoba (lexika) ........................................................................................................................................................ 5

Rozdelenie spoluhlások podľa znelosti........................................................................................................................... 5

VÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP..................................................................................................................................... 6

Ú

VAHA

.................................................................................................................................................................................... 6

Výrazy ................................................................................................................................................................................. 7

Umelecká úvaha (úryvok z diela Ulysses (James Joyce)) ................................................................................................... 7

M

OTTO

.................................................................................................................................................................................... 7

ZVUKOVÁ A GRAFICKÁ STRÁNKA SLOVENČINY ..................................................................................................... 8

V

ÝVIN PÍSMA

........................................................................................................................................................................... 8

S

PISOVNÁ VÝSLOVNOSŤ

(

ORTOEPIA

) ....................................................................................................................................... 8

P

ROZODICKÉ VLASTNOSTI REČI

–

INTONÁCIA

.......................................................................................................................... 8

Poznámky zo študentského portálu ZONES.SK – Zóny pre každého študenta

www.zones.sk

3

N

ÁU

Č

NÝ ŠTÝL

I

NTERNACIONALIZÁCIA

,

FORMALIZÁCIA A

POPULARIZÁCIA NÁU

Č

NÉHO ŠTÝLU

•

používa sa tam, kde treba sprostredkova

ť

odborné informácie a vedecké poznatky

•

s rozvojom vedy a techniky ho treba

č

ím

ď

alej tým viac

•

internacionalizácia – preberanie cudzích slov (naj

č

astejšie z angli

č

tiny), ktoré neprekladáme a ich používanie

•

formalizácia:

•

texty strácajú ucelenú podobu, viac sa vyskytujú tabu

ľ

ky, schémy, grafy, vzorce, ..., ktoré už nemajú

takú ucelenú podobu

•

praktické, rýchlejšie

•

používajú sa v

ň

om zložené súvetia

⇒

množstvo interpunk

č

ných znamienok, vsuvkov a vložených viet

•

dve odnože:

•

vedecko-náu

č

ný štýl

→

pre užšiu vrstvu špecialistov

•

populárno-náu

č

ný štýl

→

pre široké vrstvy

Vedecko-náu

č

ný štýl

Populárno-náu

č

ný štýl

Termíny, knižné slová

Vo

ľ

nejší výber slov

Prísne logické kompozícia

Vo

ľ

nejšia kompozícia, bohatšie

č

lenenie

textu na odseky

Náro

č

ná, ale stereotypná štylizácia

z h

ľ

adiska morfológie a syntaxe

Pestrejšia,

pôsobivá

štylizácia;

beletristické a re

č

nícke prvky

Presná

vedecká

argumentácia

a citácia

alebo

parafrázovanie;

bibliografia

Vo

ľ

ná citácia alebo parafrázovanie bez

bibliografie

Neutrálnos

ť

, nezaujatos

ť

výkladu

Silná didaktická a presvied

č

acia zložka

(postoj autora)

L

EXIKA NÁU

Č

NÉHO ŠTÝLU

1. prevládajú nocionálne (pojmové) slová, nepoužívajú sa expresívne a emocionálne slová
2. terminológia: presné, jednovýznamové, ustálené výrazy – termíny:

a) domáce:

1) jednoslovné (množina, kyselina, životnos

ť

, ...)

2) viacslovné (štepársky nôž, ...)
3) zložené (vodovod, drevoryt, ...)

b) cudzie (sputnik, komputerizácia, diskusia, psycholingvistika, ...)
c) hybridné (alogický

→

nelogický, ...)

d) doslovné preklady = kalky (geografia – zemepis, ...)

3. knižné slová (zna

č

ný, rozsiahly namiesto ve

ľ

ký; prakticky namiesto vlastne, v podstate, zhruba; ...)

4. skratky (at

ď

.), zna

č

ky (SND), skratkové slová (PhDr.)

5. multiverbizácia, univerbizácia

M

ORFOLÓGIA A

SYNTAX

1. Ustálenie nových väzieb – v niektorých prípadoch sa usta

ľ

uje v odbornom štýle iná pádová väzba, ako sa

používa v iných štýloch, napr. akuzatívna bezpredložková väzba (priamy pád) – napr. uvažova

ť

nie

č

o,

napomáha

ť

nie

č

o

2. Zložené prídavné mená bez spojovníka a so spojovníkom:

•

pokia

ľ

prídavné mená vyjadrujú priradenos

ť

(parataxu), používa sa spojovník (napr. vedecko-technický –

veda aj technika)

•

pokia

ľ

prídavné mená vyjadrujú podradenos

ť

(hypotaxu), spojovník sa nepoužíva (napr. literárnovedný –

literárna veda)

3. Enumeratívnos

ť

(vypo

č

ítavanie):

•

viacnásobný vetný

č

len – pokia

ľ

vyjadruje rôzne veci, píše sa s

č

iarkou (napr. pokojné, príjemné chvíle)

•

rozvíjací vetný

č

len – pokia

ľ

vyjadruje jednu vec, píše sa bez

č

iarky (napr. múdry inteligentný muž)

4. Kondenzované (zhustené) vyjadrovanie:

Poznámky zo študentského portálu ZONES.SK – Zóny pre každého študenta

www.zones.sk

4

•

menné vyjadrovanie proti slovesnému (napr. Pozývame vás za ú

č

elom prerokovania vašej s

ť

ažnosti.;

Pozývame vás, aby sme s vami prerokovali vašu s

ť

ažnos

ť

.)

•

prí

č

astia a prechodníky (napr. Prístroj zostrojený naším kolektívom zlepšovate

ľ

ov je...; Prístroj, ktorý

zostrojil XY, je...)

5. Pasívum (trpný rod) – podmet nie je

č

inite

ľ

deja (napr. Návrh sa predkladá na posúdenie.)

6. Autorský plurál – 1. osoba plurálu alebo neosobné vyjadrenie (napr. Mihli by sme usúdi

ť

, že...; Dalo by sa

usúdi

ť

, že...)

7. Vsuvky (parentézy):

•

na upresnenie nejakého pojmu

•

graficky umiestnené medzi poml

č

kami alebo v zátvorke; bodko

č

iarky, dvojbodky

8. Spájacie výrazy vo vete alebo medzi vetami – napr. takže; predpokladáme, že; z toho vyplýva; ak – tak;

potom; teda; t.j.;

č

iže; možno zhrnú

ť

, že; treba poveda

ť

, že; v prípade, že; jednak – jednak; pomocou;

prostredníctvom

9. Grafické ozna

č

ovanie jednotlivých odsekov teoretického náu

č

ného textu (napr. 1.0, 1.1, 1.2, 1.3, ...;

rozli

č

né typy zátvoriek a úvodzoviek, paragrafy v zákonníkoch, vysvetlivky pod

č

iarou a pod.)

V

Z

Ť

AH SLOVEN

Č

INY A

Č

EŠTINY Z

H

Ľ

ADISKA NÁU

Č

NÉHO ŠTÝLU

•

dva najpodobnejšie slovanské jazyky, ve

ľ

mi sa ovplyv

ň

ujú

•

výrazy z

č

eštiny prenikajú do sloven

č

iny (napr. slangové výrazy – ko

č

ka, fáro, prúser, ...) a výrazy zo

sloven

č

iny prenikajú do

č

eštiny (napr. dovolenka, výdobytek, horkot

ě

žko)

Z

ÁKLADNÉ ROZDIELY MEDZI SLOVEN

Č

INOU A

Č

EŠTINOU

Hláskoslovie a výslovnos

ť

1.

č

eština má tieto osobitné hlásky a písmená:

•

ř

–

ř

e

č

,

ř

e

ř

icha, ho

ř

ký, pep

ř

, ...

•

ou – soud, pou

ť

, nesou, ...

•

ů

– m

ů

j, k

ůň

, d

ů

m, p

ů

j

č

iti, ...

•

ě

– po d, t, n, p, b, m, v: d

ě

ti, t

ě

sto, n

ě

kdo, zem

ě

(vyslovuje sa zem

ňě

), b

ě

ží, v

ě

c...

2. v

č

eštine nie sú tieto hlásky, ktoré má sloven

č

ina:

•

ä – v

č

eštine je

ě

alebo a: p

ě

t, h

ř

íb

ě

, maso, ...

•

ia – v

č

eštine je á/í: žák, pátý, ulicím, ...

•

ie – v

č

eštine je é/í: polévka, mléko, vím, ...

•

iu – v

č

eštine je í: cizí paní, ...

•

ô – v

č

eštine je

ů

/o: p

ů

da, m

ů

j, osmý, ...

•

ľ

– v

č

eštine je l: s

ů

l, spisovatel, lidé, ...

•

ĺ

– v

č

eštine je lou: sloup, tlouci, hloubit, ...

•

ŕ

– v

č

eštine je r: vršek, vrba, vrtat, ....

•

dz – v

č

eštine je z: mez, hov

ě

zí, házet, saze, ...

•

dž – v

č

eštine je z: sází, hází (ale: džez, džem), ...

3. skupina aj je v v

č

eštine ej: vejce, nejlepší, dej, ...

4. striedanie spoluhlások je v

č

eštine

č

astejšie v tvorení (odvodzovaní) slov i v tvorení tvarov:

•

k – c/

č

: ruce, mat

č

in, ...

•

h – z: mnozí, na noze, ...

•

ch – š: macešin, ropušin, ...

•

d, t, n –

ď

,

ť

,

ň

: mladí, zlatí, p

ě

kní

5. v

č

eštine neplatí rytmické krátenie,

č

asto nasledujú dve aj tri d

ĺ

žky za sebou: dávám, bílý, zpívání, ...

6. spodobovanie spoluhlások:

•

nie je v

č

eštine také dôsledné ako v sloven

č

ine – píše sa a vyslovuje sa: seznámit, se strany, složiti,

k mo

ř

i, ...

•

niekedy sa pripúš

ť

a aj dvojaká výslovnos

ť

– napr. nashledanou (naschledanou i nazhledanou)

Tvaroslovie a skladba

1. v

č

eštine sa bežne používa vokatív (piaty pád): pane u

č

iteli, Evo, paní doktorko, ...

2.

č

astejšie sú dvojtvary: mužovi aj muži, bratrovi aj bratru, najmä v spojeniach gramaticky rovnakých slov,

napr. panu u

č

iteli, ob

č

anu Novákovi, ...

Poznámky zo študentského portálu ZONES.SK – Zóny pre každého študenta

www.zones.sk

5

3. v akuzatíve a inštrumentáli plurálu substantív mužského a stredného rodu sú tvary: hrdiny, hochy, hrady;

s mo

ř

i, se srdci, nad m

ě

sty, ...

4. prídavné mená majú aj menný tvar v prísudku: jsem zdráv, je nemocen, ...
5. slovesá v

č

eštine:

•

majú ve

ľ

a dvojtvarov, napr.: bydlet/bydlit, leje/lije, píšu/píši; tvary s tematickou morfémou –i– sa hodnotia

ako knižné (vyšší štýl)m

•

v 1. osobe singuláru sú prípony –m, –u, –i: vidím, vedu, kryji, ...

•

v 3. osobe plurálu sú prípony –ou(í), –í: vedou, rozum

ě

jí, osolí, zní/zn

ě

jí,

•

v tvare minulého

č

asu sa nevkladá –o–: nesl, sedl, ...

6.

č

eština má niektoré odlišné väzby tam, kde sloven

č

ina používa priamu väzbu s akuzatívom: dosáhnout

n

ěč

eho (dosiahnu

ť

nie

č

o), všímat si n

ěč

eho (všíma

ť

si nie

č

o), ...

7.

č

eština

č

astejšie používa trpné prí

č

astie nedokonavých slovies: Tato kniha je

č

tena. (Táto kniha sa

č

íta.), ...

8. v súvetiach má

č

eština niektoré odlišné spájacie výrazy: jenž (ktorý), nebo

ť

(lebo, pretože), aniž (bez toho,

aby), zda (

č

i), a

ť

– nebo, jelikož (ke

ď

že), jestli (ak), nýbrž (skôr), -li (nebude-li) (ak),prý (vraj), pon

ě

vadž

(ke

ď

že, pretože), ...

9. osobitným útvarom

č

eštiny ako národného jazyka je tzv. obecná

č

eština, ktorá sa

č

iasto

č

ne odlišuje od

spisovnej

č

eštiny vo výslovnosti, v niektorých tvaroch i v slovníku – napr. namiesto spisovného být je

v obecnej

č

eštine bejt, namiesto který je kterej, ...

10. odlišné použitie predpôn s- a z- (spochyb

ň

ova

ť

→

zpochyb

ň

ovat)

Slovná zásoba (lexika)

1. niektoré

č

eské slová sú ve

ľ

mi odlišné od sloven

č

iny: vesnice, venkov, prý, te

ď

, p

ů

j

č

it, kop

ř

iva, polštá

ř

,

č

áp,

ř

ezník, ...

2. niektoré

č

eské slová však môžete pozna

ť

z náre

č

í alebo zo starších diel umeleckej literatúry (niekedy majú

v slovenskom náre

č

í iný význam: sklep, h

ř

bitov, kmín, žito, žíze

ň

, polibek, hospodá

ř

, ...

3. niektoré cudzie slová majú v

č

eštine iný rod alebo iný prepis (pravopis): varianta (

č

es.) – variant (slov.),

foném (

č

es.) – fonéma (slov.), grafém (

č

es.) – graféma (slov.), team (angl.) – tým (

č

es.) – tím (slov.), teze

(

č

es.) – téza (slov.), crocodile (angl.) – krokodíl (slov.) – krokodýl (

č

es.), tiger (angl.), tiger (slov.), tyger (

č

es.)

Rozdelenie spoluhlások pod

ľ

a znelosti

•

znelé: b, d,

ď

, g, dz, dž, z, ž, h, v

•

neznelé: p, t,

ť

, k, c,

č

, s, š, ch, f

•

znelé zvu

č

né: m, n,

ň

, l,

ľ

,

ĺ

, r,

ŕ

, j

Poznámky zo študentského portálu ZONES.SK – Zóny pre každého študenta

www.zones.sk

6

V

ÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP

•

cie

ľ

– analýza a vysvetlenie vývinových, prí

č

inných a následných vz

ť

ahov medzi predmetmi a javmi

•

písomné útvary náu

č

ného štýlu – výklad, referát, recenzia, štúdia, úvaha, esej

•

hybridy:

•

esej, úvaha – prelínanie umeleckého a náu

č

ného štýlu

•

odborný opis – prelínanie náu

č

ného štýlu s opisným slohovým postupom

•

naj

č

astejší útvar výkladového slohového postupu je u

č

ebnicový výklad:

•

3

č

asti – úvod, jadro, záver

•

vlastný výklad sa nachádza v jadre

•

č

asto sú použité dôkazy, argumenty a príklady

•

pri vysvet

ľ

ovaní sa používajú postupy logického myslenia: indukcia, argumentácia, analýza (rozbor,

rozklad) a syntéza (zhrnutie), ale aj analógia, komparácia (porovnávanie), konkretizácia (znázornenie),
exemplifikácia (doloženie na príkladoch), aplikácia (použitie, prenesenie poznatkov), generalizácia
(zovšeobecnenie)

•

indukcia (z lat. in-ducere = vies

ť

do) – logická myšlienková

č

innos

ť

, ktorou sa z jednotlivých konkrétnych

príkladov vyvodzuje všeobecný záver

•

dedukcia (z lat. de-ducere = vies

ť

z) – logická myšlienková

č

innos

ť

, ktorou sa zo zovšeobecnenia odvodzujú

jednotlivé prípady

•

analógia (zhoda, obdoba, pripodobenie):

•

myšlienková operácia s touto schémou: Objekt A má vlastnosti a, b, c, d, e, objekt B má vlastnosti b, c,
d, e, teda možno predpoklada

ť

, že objekt B má aj vlastnos

ť

a

•

v praxi

č

asto vznikajú nesprávne, niekedy humorné analógie; takéto analógie bývajú dušou anekdoty

•

recenzia:

•

recenzentom sú odborníci na danú tému, ktorí si recenzované dielo pozreli alebo pre

č

ítali (i

nieko

ľ

kokrát)

•

subjektívne hodnotenie (môže by

ť

negatívne i pozitívne), rozbor kladov a záporov diela

•

prepojenie umeleckého (publicistického) a odborného štýlu

•

komentár – komentuje nejakú udalos

ť

, nie je tak subjektívny ako recenzia

•

úvodník:

•

príhovor (šéf)redaktora k

č

itate

ľ

om

•

oby

č

ajne na nejakú tému

•

cie

ľ

om je upozorni

ť

, vyzva

ť

k zamysleniu, navodi

ť

atmosféru

•

vyjadruje sa aj subjektívny postoj, ale nie príliš

•

výklad:

•

prevláda v

ň

om analýza, je objektívny

•

používa sa v

ň

om vedecká argumentácia a citácia, termíny

•

neudávame žiadne približné fakty a hodnoty, všetko musí by

ť

presné

•

nadväznos

ť

viet je tesná

Ú

VAHA

•

subjektivizovaný variant (môžeme v

ň

om vyjadrova

ť

vlastné názory, zaujíma

ť

postoj) výkladového slohového

postupu

•

nesmieme v nej však uvádza

ť

zavádzajúce, nelogické, neplatné, ... informácie

•

výskyt:

•

náu

č

ný štýl – eseje, kritiky, recenzie

•

publicistický štýl – úvodník, komentár

•

umelecký štýl – reflexívna lyrika, próza a dráma – vnútorný monológ, re

č

rozpráva

č

a

•

na úvahe možno dobre pozorova

ť

hybridizáciu štýlov – náu

č

ného, publicistického, re

č

níckeho a umeleckého

•

používajú sa expresívne a emocionálne jazykové prostriedky (ovplyvnenie

č

itate

ľ

a)

•

názorným príkladom hybridizácie náu

č

ného a umeleckého štýlu je esej

•

odlišnosti úvahy a výkladu:

Úvaha

Výklad

prevažuje hodnotenie (aj kritika záporných stránok)
a presvied

č

anie, subjektívny prístup autora

prevažuje analýza, vyvodzovanie, objektívny prístup
autora

všeobecná argumentácia a vo

ľ

ná citácia alebo vedecká argumentácia a citácia alebo parafrázovanie,

Poznámky zo študentského portálu ZONES.SK – Zóny pre každého študenta

www.zones.sk

7

parafrázovanie, zaokrúh

ľ

ovanie údajov

presné údaje

vo

ľ

nejšia

kompozícia

a

štylizácia,

obraznos

ť

,

expresívnos

ť

vyjadrovania (re

č

n. otázky, prirovnania)

tesnejšia nadväznos

ť

viet, presné terminologické

vyjadrovanie

Výrazy

diskusia – výmena názorov o nejakej téme, ktorá má oby

č

ajne vies

ť

k vyjasneniu alebo vyriešeniu nejakého

problému
debata – ústna výmena názorov o nejakom

č

iastkovom odbornom probléme alebo o závažných životných

otázkach, rokovanie, rozhovor, diskusia
polemika – úto

č

ne vyhrotený názorový spor vedený ústne alebo v tla

č

i, prudká výmena názorov

improvizácia – prejav, výkon, najmä umelecký, (u)tvorený bez prípravy; výtvor pripravovaný, pripravený narýchlo
bez náležitých prostriedkov
intenzívny – majúci ve

ľ

kú intenzitu, silný, ve

ľ

ký, mohutný, usilovný, ú

č

inný (opak extenzívny)

extenzívny – ktorý ide do šírky, ktorý je zameraný na rozsah (opak intenzívny)
anachronizmus – 1. kladenie nejakej udalosti, javu, osoby do inej doby, ako skuto

č

ne patrí; 2. zastaraná vec, jav,

názor, prežitok (z h

ľ

adiska sú

č

asnosti)

dramatickos

ť

– ráz, podstata dramatického diela; spád deja, živos

ť

, napínavos

ť

Umelecká úvaha (úryvok z diela Ulysses (James Joyce))

Sotva možno stanovi

ť

pevné a nemenné pravidlá o tom,

č

o je správne a

č

o je nesprávne, ale vždy by sa mal

nájs

ť

dostatok priestoru na nápravu, hoci sa tvrdí, že každá krajina, vrátane našej neš

ť

astnice, má takú vládu,

akú si zasluhuje. Ale z oboch strán by sa mala prejavi

ť

aspo

ň

kvapka dobrej vôle. Isteže

č

loveka láka honosi

ť

sa

vzájomnou nadradenos

ť

ou, ale

č

o je vzájomná rovnos

ť

? Nesúhlasím s násilím a neznášanlivos

ť

ou v hocijakej

podobe alebo forme. Nikdy sa nimi ni

č

nedosiahne, nikdy sa nimi ni

č

nezastaví. Tak ako nás

č

akajú povinné

splátky, musí prís

ť

aj revolúcia. Preto najvä

č

ším nezmyslom je nenávidie

ť

ľ

udí iba za to, že žijú niekde za rohom

a hovoria iným materinským jazykom.

M

OTTO

•

duchaplný výrok (myšlienka), pod

ľ

a ktorej sa

č

lovek riadi

•

podnecuje k uvažovaniu

Poznámky zo študentského portálu ZONES.SK – Zóny pre každého študenta

www.zones.sk

8

Z

VUKOVÁ A

GRAFICKÁ STRÁNKA SLOVEN

Č

INY

•

v sloven

č

ine v zásade platí, že jednej fonéme (hláske) zodpovedá jedna graféma (písmeno)

•

výnimky: ch, dz, dž

•

zvukovou stránkou jazyka sa zaoberá fonetika (skúma realizáciu zvukov cez hlásky) a fonológia (abstraktná)

•

slovenské samohlásky delíme na:

a) vysoké: i, u
b) prostredné: e, o
c) nízke: a, ä

•

samohlásky u a o sú labializované – pri ich vyslovení musíme použi

ť

pery

•

slovenské spoluhlásky delíme na:

a) pernoperné – napr. p, b, m
b) pernozubné – napr. v, f
c) predo

ď

asnové – napr. s, z, c, t, d, dz, n

d) zado

ď

asnové – napr. š, ž,

č

, r, l

e)

ď

asnovopodnebné – napr.

ť

,

ď

,

ň

f) tvrdopodnebné – napr. j
g) mäkkopodnebné – x, k, g
h) hrtanové – napr. h

V

ÝVIN PÍSMA

1. piktografické písmo:

•

používa na vyjadrenie predmetov alebo

č

inností obrázky

•

je univerzálne, všetci mu rozumejú

•

používa sa dodnes (zákazy, niektoré dopravné zna

č

ky, ...)

2. sylabické (slabi

č

né) písmo:

•

1 graféma = 1 slabika

•

v sú

č

asnosti sa používa len zriedka, iba v niektorých štátoch (

Č

ína, Japonsko, ...)

3. fonografické písmo:

•

1 graféma = 1 hláska

•

najrozšírenejšie – latinka, azbuka

•

v niektorých jazykoch nesta

č

ia základné znaky latinky, na vyjadrenie niektorých hlások sa používajú

diakritické znamienka

•

ortografia = pravopis

S

PISOVNÁ VÝSLOVNOS

Ť

(

ORTOEPIA

)

•

pri hovorení je dôležitá:

•

znelostná asimilácia (spodobovanie) – nastáva, ke

ď

sú ved

ľ

a seba znelá a neznelá spoluhláska – vtedy

sa vždy prvá v poradí mení na svoju párovú spoluhlásku (kde

→

[gde], ...)

•

výslovnos

ť

spoluhlásky v

•

výslovnos

ť

dvojhlások

•

výslovnos

ť

spoluhláskových skupín a zdvojených spoluhlások

•

rytmické krátenie

•

mäkkos

ť

a tvrdos

ť

spoluhlások

•

rozdelenie spoluhlások pod

ľ

a ú

č

asti hlasu (pod

ľ

a znelosti):

•

znelé: b, d,

ď

, g, dz, dž, z, ž, h, v

•

neznelé: p, t,

ť

, k, c,

č

, s, š, ch, f

•

nepárové znelé: m, n,

ň

, l,

ľ

,

ĺ

, r,

ŕ

, j

•

predpona s-, z-:

•

ak slovný základ za

č

ína na znelú spoluhlásku, predpona je tiež znelá (s-)

•

ak slovný základ za

č

ína na neznelú spoluhlásku, predpona je tiež neznelá (z-)

P

ROZODICKÉ VLASTNOSTI RE

Č

I

–

INTONÁCIA

•

intonácia sa prejavuje vo vä

č

ších re

č

ových jednotkách než je hláska, najmenšou intona

č

nou jednotkou je

slabika

•

intonácia vzniká modulovaním (zmenami) hlasu

Poznámky zo študentského portálu ZONES.SK – Zóny pre každého študenta

www.zones.sk

9

•

modulácia môže by

ť

trojaká:

a)

č

asová – vzniká pri nej:

•

kvantita (d

ĺ

žka):

•

d

ĺ

žka nosite

ľ

ov slabi

č

nosti

•

trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky je dvojnásobok trvania krátkej samohlásky

•

pauza (prestávka):

•

re

č

je pauzami

č

lenená na takty, takéto

č

lenenie sa nazýva frázovanie

•

prestávky rozoznávame:

a) logické (významové)
b) fyziologické (nevyhnutnos

ť

nadýcha

ť

sa)

•

tempo re

č

i (rýchlos

ť

):

•

závisí od obsahu a funkcie prejavu –

č

ím je bohatší, náro

č

nejší, tým je tempo pomalšie a

naopak

•

menej dôležité

č

asti vety sa realizujú rýchlejším tempom

•

priemerné tempo re

č

i – asi 100 slov za minútu

•

rytmus:

•

je vytvorený najmä striedaním prízvu

č

ných a neprízvu

č

ných slabík v slove, ktoré vytvárajú

takty

•

č

ím nižší je priemerný po

č

et slabík v slovách, tým viac text smeruje k rytmickosti

b) silová – vzniká pri nej:

•

intenzita hlasu:

•

celková sila re

č

i, možno

ň

ou znižova

ť

alebo stup

ň

ova

ť

dynamiku zvukového re

č

ového prejavu,

vy

č

le

ň

ova

ť

a rozlišova

ť

menej dôležité

č

asti výpovede od dôležitých

•

úzko súvisí s hlasovým registrom (nižšia alebo vyššia poloha hlasu)

•

je dôležitým štylizujúcim prostriedkom vety, najmä pri prednese umeleckého textu

•

prízvuk:

•

pevný (nepohyblivý) prízvuk – na prvej slabike slova

•

ved

ľ

ajší prízvuk – menej výrazný, napr. v zložených slovách

•

predklonky (napr. a, i, aj, že, až, ke

ď

, len, ...) a príklonky (napr. by

ť

, som, si, je, sme, ste, sú

(t.j. tvary pomocného slovesa by

ť

), mi, ti, si, mu, jej, ma,

ť

a, sa, ho, ju, vám, im, nás, vás, ich)

•

jednoslabi

č

né slabiky sú prízvu

č

né, ak je na nich dôraz, alebo ak stoja pred jednoslabi

č

ným

slovom, inak sú neprízvu

č

né

•

dôraz – výrazné intona

č

né vyzdvihnutie slova, ktoré sa chápe vo vete ako významovo

najdôležitejšie, jeho zdôraznením sa vylu

č

uje možnos

ť

iného chápania vety

c) tónová – predstavuje ju:

•

melódia hlasu:

•

tónové vlnenie,

č

iže stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete

•

3 druhy melódie:

a) uspokojivá kon

č

iaca melódia (konkluzívna kadencia) – klesavá melódia vetného úseku

uspokojujúco

uzavretého

kon

č

iacou

pauzou,

najmä

v oznamovacích

vetách

a dop

ĺň

ajúcich otázkach

b) neuspokojivá kon

č

iaca melódia (antikadencia) – stúpavo-klesavá alebo klesavo-stúpavá

melódia vetného úseku neuspokojujúco uzavretého kon

č

iacou pauzou, vyžaduje odpove

ď

s konkluzívnou kadenciou

c) neuspokojivá nekon

č

iaca melódia (semikadencia, polokadencia) – plynulo stúpajúca

alebo rovná zdvihnutá melódia vetného úseku pred nekon

č

iacou pauzou, po

č

úvajúci

o

č

akáva pokra

č

ovanie výpovede

KONIEC