Je slovenčina ťažký jazyk

Podľa Jána Kačalu, autora publikácie Slovenčina - vec politická?, je tvrdenie, že slovenčina patrí medzi ťažké jazyky, len mýtom, legendou, ktorou sa vedome alebo nevedome narába proti záujmom Slovákov. Je to vlastne súčasť akejsi taktiky, ktorá chce robiť Slovákov výnimočne zlými oproti ostatným národom Európy.

Pravda je však taká, že tak, ako sa nedejú zázraky, nedejú sa ani ľahké a ťažké jazyky. Neexistujú nijaké objektívne meradlá "ťažkosti," lebo jazyk je prirodzený prostriedok dorozumievania - je "prírodný" a vzniká evolučným pohybom. Neutvára sa na základe vopred stanovenej vedeckej hypotézy, ale postupným vývinom. Vzniká dlhou jazykotvornou prácou človeka, a preto je neopakovateľným, priam "zázračným fenoménom." Stále bude na ňom čo objavovať.

Slovenčina vznikla v 10. storočí po rozpade praslovanskej jazykovej jednoty. Nie je ani ľahká, ani ťažká - ide o zložitý systém dorozumievania, ktorý sa od malička učíme. Vedecký výskum slovenčiny o nej vydáva veľmi priaznivé svedectvo. Existujú exaktné dôkazy o tom, že v porovnaní s okolitými jazykmi je slovenčina pravidelná a jednoduchá.

Jazyk nemožno porovnávať s inými jazykmi z hľadiska ťažkosti - takéto poznatky do všeobecného podvedomia človeka ešte neprenikli. Je však dôležité, aby sa overené vedecké zistenia dostali predovšetkým do oblasti školskej jazykovej výchovy. Pre menej dôkladné poznanie cudzích rečí ich mylne pokladáme za ľahšie ako svoj materinský jazyk.

Jednu výnimočnosť však treba pripustiť - každý jazyk je znakom príslušného národa. Národný jazyk sa stáva obrazom národného ducha. Má znaky všetkých ostatných jazykov - znaky univerzalizmu ľudského myslenia. Práve odlišnosť jedného jazyka od druhého je na ňom zaujímavá a príťažlivá. Jazyková pestrosť ľudstva je jedným z jeho najnápadnejších znakov. K slovenčine sa nehlásime preto, že by bola výnimočná, ale preto, že je nám vlastná, je naším jedinečným vkladom.

Mýtus o slovenčine ako o ťažkom jazyku je nielen protivedecký, ale aj urážlivý. Proti nemu možno postaviť iba vyššie národné a ľudské povedomie alebo hlbšie vedecké poznanie, a to najmä ako aktívnu súčasť vedomostného zázemia našich súčasníkov.