3582461165

Smith boi stupencom koncepciu hospodarskeho liberalizmu.

Teoria transakćnych nakladov je sućasfou kontraktaćnych teorii.

Podl'a Malthusovej populaćnej teorie potraviny a prostriedky obżivy sa rozmnożuju geometrickym radom a obyvatel'stvo sa rozmnożuje aritmetickym radom.

A Marshall objaśnił mechanizmus ponuky a dopytu.

Zakladatelbm a hlavnym predstavitel'om fyziokratizmu je F. Quesnay.

Autorom vseobecneho zakona dopytuje A. Marshall.

Monetarizmus pripustźa statne zasahy pri regulovani mnożstva peńazi v obehu.

Ekonomia strany ponuky sa usiłuje vyriesit: problem ako vyrabatź viac, efektivnejsie a racionalnejsie.

Autorom koncepcie hospodarskeho liberalizmu je Smith.

Opatrenia v dańovej politike vyvolavaju podl'a ekonomie strany ponuky rast hospodarskej aktivity, zniżenie dańovych unikov a podvodov.

Teoria verejnej volby je sućastźou kontraktaćnych teorii'.

Petty boi predstavitel'om klasickej ekonomie.

Hlavnym cielom keynesovskej ekonomickej teorie bolo zdóvodnitź nevyhnutnostź śtatnych zasahov do trhovej ekonomiky.

Podl'a fyziokratov sterilnu triedu tvoria pracovm'ci v obchode, remeslach a manufakturach. Podia monetarizmu statne zasahy do ekonomiky su neopodstatnene, dokonca su hlavnou pricinou hospodarskych problemov.

Hlavnou pnćinou nestability trhoveho hospodarstva je podl'a J. M. Keynesa nedostatoćny dopyt po investiciach.

Preferencja likvidity podl'a J. M. Keynesa suvisi s motivom obehu, opatrnosti a śpekulacie. Podl'a fyziokratov produktivnu triedu tvoria najomcovia pódy.

Teoria efektivneho dopytuje zakładom ekonomickeho ućeniaJ. M. Keynesa.

Merkantilizmus povażoval za hlavny zdrój bohatstva obchod, najma zahranićny.

Podl'a teorie ekonomie strany ponuky bohatstvo jednotlivca aj statu vznika o vyrobe na zaklade individualnej podnikatel'skej iniciativy, aktivity a tvorivosti.

Podl'a teorie ekonomie strany ponuky podnikavostź możno stimulovać zniżenim dam'.

Neoklasicka ekonomia mała dominantne postavenie v ekonomickej teorii od sedemdesiatych rokov minuleho storoćia aż do tridsiatych rokov 20. storoćia.

Fyziokratizmus vznikol a vyvi'jal sa vo Francuzsku v druhej tretine 18. storoćia.

Podl'a J. M. Keynesa uroveń zakladnych makroekonomickych velići'n zavisi od celkoveho kupyschopneho dopytu.

Podl’a teorie hranićnej użitoćnosti urćuje hodnotu tovaru posledna jednotka danej zasoby urćiteho statku, która uspokojuje najmenej dóleżitu potrebu jej majitela.

Zakladatelbm a najvyznamnejśi'm predstavitel'om monetarizmu je M. Friedman.

Teoretickym a metodologickym zakładom neoklasickej ekonomie je teoria hranićnej użitoćnosti.

Zakladatelbm a hlavnym predstavitel'om ordinalneho chapania teorie hranićnej użitoćnosti boi V. Pareto.

Podl'a tzv. Paretovho optima pri danych vyrobnych zdrojoch, pri danom rozdelem dóchodkov a pri danych preferencjach spotrebitel'ov je optimalny stav vtedy, ked nikto nemóże zlepśić svoju situaciu bez toho, aby to neviedlo k zhorseniu situacie niekoho ineho.

Neokeynesovstvo bolo rozsirene 50. a 60. rokoch min. storoćia.

Podl'a teorie komparati'vnych vyhod móże krajina zvy§ić svoju żivotnu uroveń tym, że sa specjalizuje na vyrobu vyrobkov, które dokaże vyrabatź s najvyssou produktivitou prace. Podl'a A. Marshalla sa trhova cena tvori' na zaklade ponuky a dopytu.

Merkantilizmus sa vyvi'jal od 16. do polovice 18. storoćia ako teoreticky a prakticky prud ekonomickych nazorov.

Fyziokratizmus povażuje za najdóleżitejsi zdrój bohatstva krajiny polhohospodarsku vyrobu. Podl'a Sayovho zakona trhov ponuka si automaticky vytvara dopyt.

Teoria racjonalnych oćakavam predpoklada, że spotrebitelia sa spravaju sa racionalne a ciel'avedome pri zi'skavani a vyużi'vani informacji'.