`
TÁTNY PEDAGOGICKÅ» ÚSTAV, PLUHOVÁ 8, 830 00 BRATISLAVA
VZDELÁVACÍ `
TANDARD S EXEMPLIFIKA
NÅ»MI ÚLOHAMI
ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY
PRE GYMNÁZIÁ S VYU
OVACÍM JAZYKOM MA
ARSKŻM
a
tvorro%0Å„né a
tśdium
Vypracovali: PhDr. Jozef Varga, CSc.
Mgr. Elena Répássyová
Mgr. Katarína Morvayová
PosÅ›dili %0Å„lenovia Ústrednej predmetovej komisie `
PÚ pre slovenskż jazyk a literatÅ›ru pre
gymnáziá a SO`
s vyu%0Å„ovacím jazykom ma
arskżm
máj 2001
OBSAH
Úvod ....................................................................................... s. 3
Konverzácia ............................................................................ s. 4
Sloh ......................................................................................... s. 6
Jazyk ........................................................................................ s. 13
Literatśra ................................................................................. s. 27
OdporÅ›%0Å„aná literatÅ›ra .............................................................. s. 36
OdporÅ›%0Å„anie na vyu~
itie vzdelávacieho a
tandardu ................. s. 37
2
ÚVOD
Vzdelávací a
tandard chápeme ako sÅ›hrn po~
iadaviek na vedomosti a zru%0Å„nosti, ktoré
majÅ› preukázae
~
iaci (i ke
na rôznej Å›rovni) po absolvovaní a
tvorro%0Å„ného a
tśdia
slovenského jazyka a literatÅ›ry v gymnáziách s vyu%0Å„ovacím jazykom ma
arskżm.
Po~
adované vżkony vychádzajÅ› z osvojovania si základného u%0Å„iva, t.j. vzdelávacieho obsahu,
ktorż si majś osvojie
va
etci ~
iaci.
Vzdelávací a
tandard má vo vyu%0Å„ovacom procese slÅ›~
ie
ako vżchodisko i ako cie>
a aj
ako pomocnż materiál pri vypracovaní 
ala
ích pedagogickżch materiálov. Nie je ur%0Å„enż na
priame overovanie vedomostí ~
iakov. Tento sśhrn po~
iadaviek je spracovnż na základe
skuto%0Å„nosti, ~
e śroveH
po~
adovanżch vżkonov je na a
kolách rôzna, a teda musí vo
va
eobecnosti vyhovovae
va
etkżm, ale pritom sa sna~
í nezni~
ovae
śroveH
vedomostí a
zru%0Å„ností ~
iakov.
Vzdelávací a
tandard v gymnáziách s vyu%0Å„ovacím jazykom ma
arskżm zachováva
klasickÅ› a
truktÅ›ru obsahu u%0Å„ebného predmetu a delí sa na %0Å„asti: konverzácia, jazyková
vżchova, sloh a literatśra.
Ka~
dż tematickż celok je spracovanż v dvoch %0ńastiach, ozna%0ńenżch ako obsah
a po~
iadavky na vedomosti a zru%0Å„nosti. V obsahu tematickżch celkov je vymedzené
základné u%0Å„ivo  re%0Å„ové prejavy, pojmy, vze
ahy, literárna komprehenzívnose
, ur%0Å„ené ako
záväzné na sprístupnenie vo va
etkżch gymnáziách va
etkżm ~
iakom. Vo väzbe na základné
u%0Å„ivo sÅ› formulované po~
iadavky na vedomosti a zru%0Å„nosti, ktoré by mali po%0Å„as a
tÅ›dia získae

a vediee
preukázae
. Dôraz sa kladie na aktívne, intelektuálne a praktické %0Å„innosti
(kontextualita), pri ktorżch má ~
iak preukázae
schopnose
kreovae
, rozhodnśe
, navrhnśe
,
zostavie
, spracovae
a pod.
Po~
iadavky na vedomosti a zru%0Å„nosti ~
iakov v a
tandarde sÅ› konkretizované
exemplifika%0Å„nżmi Å›lohami, ktoré presneja
ie vymedzujÅ› rozsah po~
iadaviek a náro%0Å„nose
, na
ktorej by mali bye
zvládnuté.
Z h>
adiska zabezpe%0Å„enia integrity vżchovy a vzdelávania je va
ak nevyhnutné riadie

vżchovno-vzdelávací proces s rea
pektovaním komplexného systému cie>
ov projektovanżch
v u%0Å„ebnżch osnovách bez zanedbania konkretizácie a naplnenia cie>
ov v oblasti rozvíjania
postojov, názorov a hodnotovej orientácie ~
iakov.
Záväznose
vzdelávacieho a
tandardu nevylu%0Å„uje mo~
nose
zaradie
do obsahu
vyu%0Å„ovania slovenského jazyka a literatÅ›ry na gymnáziách s vyu%0Å„ovacím jazykom
ma
arskżm 
ala
ie u%0Å„ivo pod>
a a
pecifickżch cie>
ov triedy, a
koly, schopností a prejaveného
záujmu ~
iakov, %0ńi zvża
ie
nároky na ich vżkony, a tak realizovae
po~
adovanÅ› diferenciáciu
vzdelávania.
Vzdelávací a
tandard v predlo~
enej podobe pova~
ujeme za otvorenż dokument, ktorż
sa bude 
alej dotvárae
na základe potrieb a po~
iadaviek a
kolskej praxe.
3
1. KONVERZÁCIA
Obsah
U~
sme stredoa
koláci
Mo~
nosti vyu~
ívania vo>
ného %0Å„asu
Jedlá a stravovanie
Preventívne opatrenia proti chorobám
Symptómy be~
nżch ochorení. Vyh>
adávanie lekára a lekárne
Bytové hospodárstvo v naa
ej spolo%0Å„nosti
`
port a aktívny odpo%0Å„inok
Vżznam sviatkov v naa
om ~
ivote
Základné pravidlá slua
ného správania
Rodina a príbuzenské vze
ahy
Doprava a dopravné prostriedky
Pravidlá cestnej premávky
Zájazdy cestovnżch kancelárií a rozvoj turistiky u nás
Ochrana prírody a ~
ivotného prostredia
Dlhoro%0Å„né pozorovania a skÅ›senosti z oblasti po%0Å„asia
Vżstava kvetov a rastlín. Vżznam botanickżch záhrad
Prírodné krásy a historické pamiatky naa
ej vlasti
Bratislava - pamätihodnosti hlavného mesta Slovenskej republiky
Prostriedky a
írenia kultÅ›ry - knihy, noviny, rozhlas, film, divadlo, televízia, hudba,
vżtvarné umenie
Kultśrne zariadenia - sś%0ńase
náa
ho ka~
dodenného ~
ivota
Kniha je najtrpezliveja
í a najzábavneja
í spolo%0Å„ník
Poskytovanie slu~
ieb obyvate>
stvu
Telekomunikácia u>
ah%0Å„uje kontakt so svetom
Vymo~
enosti vedy a techniky v ka~
dodennom ~
ivote
Prieskumy za hranicami slne%0ńnej sśstavy
V man~
elskom spoluna~
ívaní rozhodujÅ› morálne vlastnosti
Psychológia u%0ńite>
a a ~
iaka v u%0Å„ebnom procese
Vżchova v a
kole a a
kolskż systém v SR
Zamestnanie a vo>
ba povolania
Aktuálna politická, spolo%0Å„enská a hospodárska situácia v SR
Základy právneho a
tátu
Korea
pondencia a komunikácia v cudzojazy%0Å„nom prostredí
4
Po~
iadavky na vedomosti a zru%0Å„nosti
1.1 Tvorie
otázky a samostatne odpovedae
na kladené otázky.
" Utvorte samostatné otázky z rôznych konverza%0Å„nżch okruhov.
" Odpovedzte na otázky fundovanżmi odpove
ami (vyu~
ie
frazeológiu, neologizmy,
terminus technicus, %0Å„iasto%0Å„ne expresíva at
.).
1.2 Napísae
osnovu a plynule reprodukovae
text pod>
a nej vlastnżmi slovami.
" Vypo%0Å„ujte si reprodukovanż text a urobte si poznámky.
" Napía
te osnovu zo zapamätaného textu a rozpovedzte jeho obsah vlastnżmi slovami.
1.3 Dramatizovae
vżchodiskové texty, samostatne zhrnÅ›e
ich obsah a viese
rozhovor.
" Vytypujte takÅ› %0Å„ase
z preberanej konverza%0Å„nej témy, ktorá je vhodná na
dramatizáciu.
" ZhrH
te samostatne alebo kolektívne obsah textu.
" Rozve
te aktuálnu konverza%0Å„nÅ› tematiku formou rozhovoru (napr. náva
tevy
v obchodoch, vżlet, vżstava, kultÅ›rne a historické pamiatky, hrady, zámky at
.).
1.4 Zostavie
rozhovor na základe k>
Å›%0Å„ovżch slov alebo téz, rozhovor aktualizovae

a pritom vyu~
ívae
poznatky z inżch u%0Å„ebnżch predmetov a poznatky získané
mimo a
koly (napr. rozhlas, televízia at
.).
" Zostavte Å›stne alebo napía
te okruh slov a slovnżch spojení, ktoré mo~
no vyu~
ie
pri
rozhovore danej konverza%0Å„nej témy.
" Vyu~
ívajte poznatky z inżch u%0Å„ebnżch predmetov, ale aj z telekomunika%0Å„nżch
prostriedkov.
" Opía
te pomocou k>
Å›%0Å„ovżch slov futbalovż, basketbalovż, hokejovż zápas at
.
1.5 Porozumiee
písanż a hovorenż text bez prekladu, vediee
vysvetlie
slová vżkladom,
opisom, synonymami at
.
" Evokujte neznáme vżrazy (predmety, abstrakcie) opisom, synonymami at
.
v slovenskom jazyku.
" Vysvetlite obsah písaného alebo hovoreného textu na základe kontextu.
1.6 
ítae
nahlas i potichu s porozumením %0Å„lánky z odbornżch %0Å„asopisov a dennej
tla%0Å„e.
" Interpretujte %0Å„lánky z odbornżch %0Å„asopisov hlasitżm reprodukovaním.
" Vyh>
adajte aktuálne spolo%0Å„ensko-politické, ekonomické, kultÅ›rne a umelecko-
literárne texty v dennej tla%0Å„i.
1.7 Improvizovae
scénky, dialógy, rozhovory z ka~
dodenného ~
ivota.
" Vyu~
ite scénky, dialógy a rozhovory na obohatenie svojej slovnej zásoby.
" Interpretujte rôzne tematické okruhy s terminologickżmi vżrazmi.
5
1.8 Správne pou~
ívae
synonymickż, frazeologickż slovník, Krátky slovník
slovenského jazyka.
" Preuká~
te schopnose
pohotovo vyh>
adae
ur%0Å„ené slová, slovné spojenia,
frazeologické jednotky v synonymickom, frazeologickom slovníku a v Krátkom
slovníku slovenského jazyka.
" Vysvetlite vżznam slovníkov pri ka~
dodennom pou~
ívaní re%0Å„i ako hlavného
komunika%0Å„ného prostriedku.
" Charakterizujte slovníky z h>
adiska usta>
ovania normy v slovnej zásobe sÅ›%0Å„asnej
spisovnej sloven%0Å„iny.
2. SLOH
Obsah
Analżza textu a jeho tvorba
Krátke Å›stne prejavy a informa%0Å„né slohové Å›tvary
Útvary hovorového a
tżlu
Útvary administratívneho a
tżlu
Útvary publicistického a
tżlu
Útvary náu%0Å„ného a
tżlu
Útvary re%0Å„níckeho a
tżlu
Opisné slohové Å›tvary
Po~
iadavky na vedomosti a zru%0Å„nosti
2.1 Analżza textu a jeho tvorba
2.1.1 
ítae
text s porozumením a orientovae
sa v texte.
" Pre%0Å„ítajte ur%0Å„enż text tak, ~
e dodr~
íte správnu melódiu vety, intonáciu, prestávku
a dôraz.
" Doká~
te správne porozumenie textu pohotovżm ur%0Å„ením objasH
ovanej situácie.
2.1.2 Pochopie
a vyjadrie
základnÅ› mya
lienku textu.
" Vyjadrite základnÅ› mya
lienku textu na základe k>
ś%0ńovżch slov.
" Interpretujte mya
lienku: text je síce ucelenż a uzavretż celok, ale v skuto%0Å„nosti sa
hovorí len o relatívnej uzavretosti.
2.1.3 
lenie
text na mena
ie obsahovo ucelené %0Å„asti.
" Vysvetlite, pre%0Å„o nadobudne slovo svoju vżznamnÅ› definíciu a~
v konkrétnom
texte.
" Charakterizujte vetu pri vstupe do textu.
" Vysvetlite pojmy základnż text a kontext.
6
2.1.4 Reprodukovae
text (stru%0Å„ne, podrobne).
" Vysvetlite metódy doslovnej, podrobnej, stru%0ńnej a vżberovej reprodukcie.
" Reprodukujte text stru%0Å„ne a podrobne s vyu~
itím aktuálnych konverza%0Å„nżch
tematickżch okruhov.
" Charakterizujte techniku %0Å„ítania v procese reprodukcie textu.
2.1.5 Zostavie
osnovu a vże
ah a sśvisle reprodukovae
text.
" Vyh>
adajte najdôle~
iteja
ie vżrazy v Å›stnom a písomnom prejave a na základe toho
zostavte osnovu z vżkladu vyu%0ńujśceho alebo z textu u%0ńebnice, knihy, %0ńasopisu,
novín at
.
" Zostavte konspekt ako podrobneja
iu osnovu textu so základnżmi Å›dajmi
a mya
lienkami.
" Reprodukujte sÅ›visle text na Å›rovni komunikatívnej kompetencie.
2.1.6 Robie
si vżpisky z textu, kníh a %0Å„asopisov.
" Zdôvodnite vżznam zazna%0Å„ovania novżch poznatkov, informácií z kníh
a %0Å„asopisov formou vżpiskov (záznamovżch lístkov) a ich zakladanie do
kartotéky.
" Vysvetlite a
truktÅ›ru a obsah záznamového lístka.
2.1.7 Osvojie
si slohotvornż proces (zhroma~

ovanie faktov, usporiadanie mya
lienok,
h>
adanie zodpovedajścich jazykovżch prostriedkov v sślade s cie>
om prejavu a
zodpovednÅ› Å›pravu písomného prejavu).
" Vymenujte va
etky %0Å„initele ovplyvH
ujÅ›ce slohotvornż proces (stavbu slohového
celku).
" Vysvetlite, pre%0Å„o je dôle~
ité pri zostavovaní akéhoko>
vek prejavu zachovávae

základné pravidlá pre vżber jazykovżch prostriedkov a kompozíciu prejavu.
" Prezentujte va
eobecne platné pravidlá tżkajÅ›ce sa Å›prav písomného prejavu.
2.1.8 Vediee
zhodnotie
ka~
dż jazykovż prejav (vlastnż i cudzí z h>
adiska obsahu,
kompozície (logické nadväznosti) a vhodnosti jazykového prejavu.
" Charakterizujte rôzne uká~
ky textov pod>
a ich obsahu a kompozície.
" Analyzujte uvedené texty z h>
adiska správneho usporiadania jazykovżch
a tematickżch zlo~
iek do jedného uzavretého textového celku.
" Ur%0ńte osobitnś formu i obsah uvedenżch textov.
2.1. 9 Viese
kultśrny dialóg (diskusia, debata, polemika). Rea
pektovae
osobnose

autora a presvied%0Å„ae
argumentami.
" Uve
te, v %0Å„om sa od seba odlia
ujÅ› dialogizované Å›tvary: diskusia, debata
a polemika.
" Povedzte, v %0Å„om spo%0Å„íva zmysel a podstata kultÅ›rneho dialógu.
" Uve
te príklady na diskusiu, debatu, polemiku.
" Vysvetlite zmysel po~
iadavky: rea
pektovanie osobnosti autora (oponenta),
pou~
ívanie argumentov pri prezentácii svojich názorov.
7
2.1.10 Vediee
vymenovae
jazykové a
tżly.
" Charakterizujte pojem jazykovż a
tżl ako spôsob prejavu, ktorż vzniká za ur%0Å„itżch
subjektívnych podmienok autora ovplyvnenż objektívnymi %0Å„inite>
mi.
" Vymenujte jednotlivé jazykové a
tżly.
" Zade>
te jazykové a
tżly do skupín.
2.1.11 Diferencovae
v texte frekventované slohové Å›tvary a zaradie
ich k správnemu
a
tżlu.
" Vysvetlite pojem slohovż śtvar.
" Vymenujte jednotlivé slohové Å›tvary (postupy).
" Ur%0Å„te v textoch (pod>
a vżberu u%0ńite>
a) jednotlivé druhy slohovżch Å›tvarov
a prira
te ich k správnym jazykovżm a
tżlom.
2.2 Krátke Å›stne prejavy a informa%0Å„né slohové Å›tvary
2.2.1 Správne vybrae
komunikatívne %0Å„initele pri tvorbe a a
tylizácii krátkych Å›stnych
prejavov.
" Charakterizujte pojem komunikatívne %0Å„initele z h>
adiska tvorby krátkych Å›stnych
prejavov.
" Vymenujte be~
né ~
ivotné situácie, pre ktoré je typickż krátky Å›stny prejav.
" Vysvetlite kritériá vżberu slovnej zásoby, komunikatívnose
%0Å„inite>
ov pri
zostavovaní (u%0Å„ite>
om) daného krátkeho Å›stneho prejavu.
2.2.2 Správne formulovae
informáciu a poskytnÅ›e
informáciu.
" Uve
te naj%0Å„asteja
ie slovné spojenia pou~
ívané pri a
tylizácii po~
iadavky
o informáciu.
" Po~
iadajte o informáciu (v neznámom meste, na poa
te, v nemocnici, na recepcii
at
.).
" Podajte informáciu pod>
a uvedenej situácie (pod>
a vżberu u%0ńite>
a).
2.2.3 Správne vyjadrie
po
akovanie, ospravedlnenie, nesśhlas, odmietnutie.
" Uve
te naj%0Å„asteja
ie frekventované slová a slovné spojenia pou~
ívané na
vyjadrenie po
akovania, ospravedlnenia, nesśhlasu, odmietnutia.
" Aplikujte tieto slová a slovné spojenia v ur%0Å„enżch situáciách (pod>
a vżberu
u%0Å„ite>
a).
2.2.4 Preukázae
schopnose
a
tylisticky správne (v Å›stnom i písomnom prejave)
vyjadrie
sśstrase
, blaho~
elae
k rôznym slávnostnżm udalostiam v ~
ivote
%0Å„loveka.
" Vymenujte situácie, pri ktorżch vyjadrujeme sÅ›strase
a pri ktorżch blaho~
eláme.
" Uve
te ustálené slovné spojenia pou~
ívané pri vyjadrovaní sÅ›strasti a pri
blaho~
elaní.
" Napía
te a vyjadrite i slovne sśstrase
, blaho~
elanie pod>
a uvedenej situácie.
2.2.5 Viese
dialóg v be~
nżch ~
ivotnżch situáciách.
" Uve
te príklady, ktoré ozna%0Å„ujeme ako be~
né ~
ivotné situácie.
8
" Reagujte pohotovo na uvedenÅ› situáciu v situa%0Å„nom dialógu na základe aktuálnych
konverza%0ńnżch tematickżch okruhov.
2.2.6 `
tylizovae
jazykovo a vecne správne aktuálne správy, oznamy, hlásenie,
pozvánku, telegram, telefonickż rozhovor, inzerát.
" Zara
te správu a oznámenie k príslua
nému jazykovému a
tżlu.
" Zostavte správu a oznámenie pod>
a vżberu u%0ńie>
a.
" Charakterizuje hlásenie ako slohovż Å›tvar a uve
te príklady z ka~
dodenného
~
ivota.
" Uve
te typické %0Å„rty pozvania (forma, Å›daje) a vżber a
tylistickżch prostriedkov.
" Na%0Å„rtnite základnÅ› stavbu telegramu, uve
te a
tylistické prostriedky pou~
ívané pri
zostavovaní jednotlivżch druhov telegramov a zostavte telegram.
" Zara
te inzerát k správnemu jazykovému a
tżlu, uve
te základné princípy
dodr~
iavané pri jeho zostavení. Zostavte >
ubovo>
nż inzerát.
2.3 Útvary hovorového a
tżlu
2.3.1 Charakterizovae
základné znaky hovorového a
tżlu (śstnose
, sśkromnose
,
situa%0Å„nose
, stru%0Å„nose
, expresívnose
).
" Ur%0Å„te vżrazové, a
tylistické a gramatické prostriedky hovorového a
tżlu.
" Vysvetlite jednotlivé typické znaky hovorového a
tżlu  śstnose
, sśkromnose
,
stru%0Å„nose
, expresívnose
.
" Vysvetlite vżznam a funkciu mimojazykovżch prostriedkov v ~
ánroch hovorového
a
tżlu.
2.3.2 Preukázae
praktickÅ› schopnose
správneho napísania sÅ›kromného listu
(jednotlivé %0Å„asti, vżber a
tylistickżch prostriedkov, písanie zámen, Å›prava).
" Charakterizujte stavbu, a
truktÅ›ru a poslanie sÅ›kromného listu.
" Vymenujte jednotlivé %0Å„asti sÅ›kromného listu.
" Charakterizujte a
tylistické prostriedky typické pre sÅ›kromnż list.
" Napía
te správne sÅ›kromnż list pod>
a pokynov u%0Å„ite>
a.
2.3.4 Zostavie
kompozi%0Å„nÅ› osnovu rozprávania, prejavie
schopnose
správneho vżberu
a
tylistickżch prostriedkov (vyjadrenie dejového napätia, konfliktu, vyu~
itie
dialógu, opisu, charakteristiky).
" Vymenujte základné znaky rozprávacieho slohového postupu.
" Napía
te kompozi%0Å„nÅ› osnovu rozprávania na danÅ› tému tak, aby boli dodr~
ané
va
etky jeho charakteristické znaky  dejové napätie, konflikt, dialóg, opis,
charakteristika.
2.4 Útvary administratívneho a
tżlu
2.4.1 Vysvetlie
typické znaky administratívneho a
tżlu (vecnose
, kni~
nose
, stru%0Å„nose
,
adresnose
, neutrálnose
).
" Charakterizujte cie>
a Å›%0Å„el administratívneho a
tżlu a ur%0ńte jeho ~
ánre.
9
" Zara
te jednotlivé ~
ánre administratívneho a
tżlu medzi dokumentárne,
oznamovacie a heslové.
" Vysvetlite typické znaky administratívneho a
tżlu  vecnose
, kni~
nose
, stru%0Å„nose
,
adresnose
, neutrálnose
.
2.4.2 Vymenovae
slohové Å›tvary administratívneho a
tżlu (Å›radnż list, zápisnica,
prihláa
ka, objednávka, splnomocnenie, potvrdenie, reklamácia, ~
ivotopis).
" Vymenujte typické slohové Å›tvary administratívneho a
tżlu.
" Charakterizujte jednotlivé slohové Å›tvary administratívneho a
tżlu pod>
a ich
obsahu, a
truktśry a ś%0ńelu zostavenia.
2.4.3 Preukázae
praktickÅ› zru%0Å„nose
a pohotovose
správne napísae
jednotlivé slohové
Å›tvary administratívneho a
tżlu.
" Zostavte pohotovo a správne Å›radnż list, zápisnicu, prihláa
ku, objednávku,
splnomocnenie, potvrdenie, reklamáciu, ~
ivotopis.
" Vysvetlite vżznam a dôle~
itose
vymenovanżch Å›tvarov administratívneho a
tżlu
z h>
adiska ich uplatnenia v praktickom ~
ivote.
2.4.4 Dodr~
ae
správne %0Å„lenenie textu.
" Opía
te a
truktÅ›ru a formu zostavenia jednotlivżch Å›tvarov administratívneho a
tżlu
z h>
adiska správneho %0Å„lenenia textu.
2.4.5 Preukázae
schopnose
a pohotovose
pracovae
s tabu>
kami a predtla%0Å„ou.
" Uve
te príklady slohovżch Å›tvarov administratívneho a
tżlu, pri ktorżch nemusíme
zostavovae
text, ale vyp:
H
ame predtla%0Å„.
" VyplH
te predtla%0Å„ (formulár).
" DoplH
te do tabuliek po~
adované informácie (pod>
a vżberu u%0ńite>
a).
2.5 Útvary publicistického a
tżlu
2.5.1 Vymenovae
charakteristické znaky publicistického a
tżlu (písomnose
, verejnose
,
informatívnose
, aktualizovanose
, variabilnose
).
" Charakterizujte publicistickż a
tżl z h>
adiska jeho spolo%0Å„enskej funk%0Å„nosti.
" Vymenujte charakteristické znaky publicistického a
tżlu z h>
adiska formy,
zrozumite>
nosti, Å›%0Å„elu, obsahu a a
truktśry.
" Vysvetlite vżznam informa%0ńne najnasżteneja
ích %0Å„astí Å›tvarov publicistického
a
tżlu, ktorżmi sś titulky, podtitulky a medzititulky.
2.5.2 Vymenovae
Å›tvary publicistického a
tżlu (správa, oznam, interview, fejtón,
recenzia, kritika, reportá~
, glosa).
" Vymenujte Å›tvary publicistického a
tżlu pod>
a %0Å„lenenia na spravodajské, analytické
a beletristické.
" Charakterizujte stru%0Å„ne jednotlivé Å›tvary publicistického a
tżlu pod>
a ich obsahu.
" Uve
te formy zverejH
ovania Å›tvarov publicistického a
tżlu.
10
2.5.3 Na základe vedomostí o Å›vahovżch novinárskych Å›tvaroch (Å›vodník, komentár,
poznámka) preukázae
schopnose
napísae
rozli%0Å„né formy Å›vahy.
" Charakterizujte a
pecifiká novinárskej Å›vahy (napr. Å›vodník, komentár, poznámka)
z h>
adiska jej obsahu a podania.
" Napía
te novinársku Å›vahu na vybranÅ› tému.
2.5.4 Zostavie
interview, kritiku, napísae
oznam, správu a pokÅ›sie
sa o napísanie
reportá~
e.
" Zostavte interview ako osobitnżm spôsobom a
tylizovanż druh správy.
" Napía
te kritiku, v ktorej upozorníte na chyby a nedostatky v niektorej zo zlo~
iek
spolo%0Å„enského ~
ivota.
" Zostavte oznam ako Å›tvar publicistického a
tżlu.
" Napía
te >
ubovo>
nÅ› novinovÅ› správu o udalosti, ktorá sa stala, konala vo vaa
om
okolí.
" PokÅ›ste sa napísae
reportá~
do novín tak, aby ste podali informácie o udalosti,
situácii ~
ivo a pśtavo. Hodnoe
te fakty a vyjadrite i svoje názory.
2.5.5 Dodr~
iavae
grafické %0Å„lenenie textu na odseky.
" Opía
te a
truktÅ›ru a formu zostavenia jednotlivżch Å›tvarov publicistického a
tżlu
z h>
adiska správneho %0Å„lenenia textu.
2.6 Útvary náu%0Å„ného a
tżlu
2.6.1 Charakterizovae
hlavné znaky náu%0Å„ného a
tżlu (písomnose
, monologickose
,
verejnose
, pojmovose
, presnose
, odbornose
).
" Charakterizujte náu%0Å„nż a
tżl z h>
adiska jeho formy, podania, uplatnenia,
vyjadrovania, vyu~
ívania jazykovżch a a
tylistickżch prostriedkov.
" `
pecifikujte slovnÅ› zásobu náu%0Å„ného a
tżlu.
2.6.2 Vymenovae
najznámeja
ie slohové Å›tvary náu%0Å„ného a
tżlu.
" Uve
te, ktorż slohovż Å›tvar náu%0Å„ného a
tżlu sa vyu~
íva pri písaní u%0Å„ebníc.
" Uve
te, ktorż slohovż Å›tvar náu%0Å„ného a
tżlu vyu~
íva zvy%0Å„ajne opisno-informa%0Å„nż
postup, je zmiea
anż s vżkladovżm postupom a naj%0ńasteja
ie sa vyu~
íva na
schôdzach, konferenciách a pod.
" Uve
te, ktorż slohovż Å›tvar náu%0Å„ného a
tżlu je doplH
ujścim textom
predchádzajÅ›ceho slohového Å›tvaru.
2.6.3 Vytvorie
Å›tvary náu%0Å„ného a
tżlu - vżklad, referát, koreferát.
" Napía
te na základe vedomostí o náu%0Å„nom a
tżle vżklad, referát, koreferát na
niektorÅ› z tém pod>
a vżberu u%0ńite>
a.
2.6.4 Dodr~
iavae
grafické %0Å„lenenie textu a správne pou~
ívae
interpunk%0Å„né
znamienka.
" Opía
te a
truktÅ›ru a %0Å„lenenie jednotlivżch slohovżch Å›tvarov náu%0Å„ného a
tżlu
s prihliadaním na interpunkciu.
11
2.7 Útvary re%0Å„níckeho a
tżlu
2.7.1 Vysvetlie
hlavné znaky re%0Å„níckeho a
tżlu (śstnose
, verejnose
, sugestívnose
,
názornose
, adresnose
).
" Vymenujte a vysvetlite hlavné zásady re%0Å„níckeho a
tżlu z h>
adiska spôsobu
podania, ur%0Å„enia, vyu~
ívania mimojazykovżch prostriedkov a prijímate>
a.
" Uve
te príbuznose
re%0Å„níckeho a
tżlu s inżm jazykovżm a
tżlom.
" Zdôvodnite dôle~
itose
správneho vyu~
ívania mimojazykovżch prostriedkov.
2.7.2 Vymenovae
niektoré slohové Å›tvary re%0Å„níckeho a
tżlu (diskusnż príspevok,
prednáa
ka, slávnostnż prejav, privítací prejav).
" Vymenujte a charakterizujte niektoré typické slohové Å›tvary re%0Å„níckeho a
tżlu.
" Uve
te, kedy sa tieto slohové Å›tvary prednáa
ajÅ› a stru%0Å„ne ich charakterizujte.
2.7.3 Vediee
napísae
a predniese
diskusnż príspevok, prednáa
ku, slávnostnż a
privítací prejav.
" Zostavte diskusnż príspevok, prednáa
ku, slávnostnż a privítací prejav na danÅ›
tému a situáciu.
" Predneste svoj diskusnż príspevok, prednáa
ku, slávnostnż a privítací prejav pod>
a
zásad rétoriky.
2.7.4 Pou~
ívae
vhodné jazykové a mimojazykové prostriedky (oslovenie, prístupnż
slovník, obrazné vyjadrenia, citoslovcia, vżrazná intonácia, gestá, mimika,
kontakt s posluchá%0Å„mi).
" Zdôvodnite dôle~
itose
a vżznam pou~
ívania jazykovżch a mimojazykovżch
prostriedkov vo vaa
om diskusnom príspevku, prednáa
ke, slávnostnom a privítacom
prejave.
2.8 Opisné slohové Å›tvary
2.8.1 Charakterizovae
opisné slohové Å›tvary (praktickż opis, odbornż opis, opis
pracovného postupu, charakteristika).
" Vymenujte a charakterizujte jednotlivé opisné slohové Å›tvary z h>
adiska vżberu
jazykovżch a a
tylistickżch prostriedkov.
2.8.2 Vysvetlie
obsah opisného slohového postupu (zachytenie vonkaja
ích vze
ahov,
vlastností osôb, vecí, následnose
%0Å„inností).
" Ur%0Å„te obsah opisného slohového postupu vo vybranżch uká~
kach.
" Charakterizujte v uká~
kach spôsob zachytenia vonkaja
ích vze
ahov, vlastností
osôb, vecí, následnose
%0Å„inností.
2.8.3 Vysvetlie
uplatnenie opisného slohového postupu v jazykovom a
tżle, napr.
náu%0Å„nż a
tżl - odbornż opis, vżklad; hovorovż a
tżl - jednoduchż opis;
administratívny a
tżl - referát, ~
ivotopis; publicistickż a
tżl  reportá~
; umeleckż
a
tżl - opis.
" Charakterizujte spôsob a vżznam vyu~
ívania opisného slohového postupu
v jazykovżch a
tżloch: náu%0Å„nż, hovorovż, administratívny, publicistickż, umeleckż.
12
2.8.4 Napísae
odbornż opis, opis pracovného postupu, charakteristiku.
" Uve
te základné znaky odborného opisu, opisu pracovného postupu
a charakteristiky.
" Aplikujte svoje poznatky o opisnom slohovom postupe pri napísaní odborného
opisu, opisu pracovného postupu alebo charakteristiky.
3. JAZYK
Obsah
Hláskoslovie
Tvaroslovie
Skladba (syntax)
Slovná zásoba
Slovenskż jazyk a jeho zaradenie
Po~
iadavky na vedomosti a zru%0Å„nosti
3.1 Hláskoslovie
3.1.1 Vysvetlie
pojmy písmeno, hláska, samohláska, spoluhláska, dvojhláska, dbae
na
ich správnu vżslovnose
.
" Vysvetlite rozdiel medzi pojmom hláska a písmeno.
" Vymenujte delenie slovenskżch hlások.
" Uve
te príklad na tvrdé, mäkké, obojaké spoluhlásky.
" Charakterizujte spoluhlásky pod>
a znelosti.
" Uve
te príklad na spodobovanie spoluhlások pod>
a znelosti na za%0Å„iatku slova, vo
vnśtri slova, na konci slova.
" Zdôvodnite pravopis a vżslovnose
koncovky  ov, -ou.
3.1.2 Správne pou~
ívae
v písomnom prejave písanie i-y po tvrdżch, mäkkżch a
obojakżch spoluhláskach i v cudzích slovách.
" Vymenujte tvrdé spoluhlásky, po ktorżch pía
eme y v domácich slovách v koreni
slova.
" Uve
te príklad na cudzie slová, kde sa po tvrdżch a mäkkżch spoluhláskach pía
e
y.
" Vymenujte vybrané slová po b, p, m, l, v, r, s, z.
" Charakterizujte písanie y vo vybranżch a odvodenżch slovách.
" Uve
te príklad na písanie i/í po tvrdżch spoluhláskach a v cudzích slovách.
" Zdôvodnite písanie i/í po mäkkżch spoluhláskach.
13
3.1.3 Správne aplikovae
v písomnom prejave vedomosti o pravopise písania ve>
kżch
za%0Å„iato%0Å„nżch písmen v menách, názvoch, pomenovaniach (zdru~
enżch) osôb,
miest, vecí, sviatkov; ur%0Å„ie
rozdiely v ich písaní v porovnaní s ma
arskżm
jazykom.
" Prezentujte písanie ve>
kżch za%0Å„iato%0Å„nżch písmen vlastnżch mien (osôb, zvierat,
rozprávkovżch bytostí, vesmírnych objektov), zemepisnżch názov, názvov
sviatkov, kníh, %0Å„asopisov, názvov krajov, miest, obcí, ulíc, námestí, mien národov
a obyvate>
ské mená, oslovenia v listoch.
" Charakterizujte jednoslovné a viacslovné vlastné mená.
" Uve
te príklady skratiek a zna%0Å„iek a zdôvodnite ich pravopis.
" Ur%0Å„te rozdiely v pravopise ma
arskżch a slovenskżch vlastnżch mien (sviatky,
zemepisné názvy, mená národov a obyvate>
ov).
3.2 Tvaroslovie
3.2.1 Vysvetlie
pojmy sémantika, lexikálny a gramatickż vżznam slova.
" Vysvetlite vze
ahy a sÅ›vislosti medzi pomenovaním a jeho vżznamom na
sémantickom trojuholníku:
3
(vżznam)
2 1
(pomenovanie) (vec)
" Charakterizujte slovo z h>
adiska lexikálneho a gramatického vżznamu.
" Vymenujte vze
ahy medzi vżznamami slov a uve
te príklady: synonymá,
homonymá, antonymá.
" Rozlia
ujte vżznam rovnozvu%0Å„nżch slov (homonżm) vo vetách.
" Vysvetlite frazeologické jednotky. Pou~
ite Ma
arsko-slovenskż, Slovensko-
ma
arskż frazeologickż slovník.
" Ur%0Å„te rozdiel medzi metaforu a metonymiou.
3.2.2 Vysvetlie
spájanie slov do slovnżch spojení (gramatickżmi tvarmi,
predlo~
kovżmi tvarmi, spojkami, postavením ved>
a seba na základe vecnej
spojitosti, spájanie rovnocennżch a nerovnocennżch slov).
" Charakterizujte pou%0ńku: gramatickż vżznam je schopnose
slova spájae
sa s inżmi
slovami.
" Vymenujte spôsoby tvorenia slov, uve
te príklady.
" Uve
te príklady: spájanie rovnocennżch a nerovnocennżch slov.
3.2.3 Pou~
ívae
podstatné mená v správnom tvare, rode, väzbe so slovesom,
predlo~
kou, v spojení s prídavnżm menom.
" Definujte podstatné mená a ako sa delia.
" Vymenujte kategórie podstatnżch mien (rod, %0Å„íslo, pád, vzor).
14
" Zdôvodnite gramatickÅ› kategóriu rodu pri spájaní podstatného mena s prídavnżmi
menami a s l-ovżm tvarom slovesa.
" Uve
te príklady pri odlia
nom skloH
ovaní zvieracích podstatnżch mien a dvojtvary.
" Vymenujte predlo~
ky s genitívom, datívom, akuzatívom, lokálom,
ina
trumentálom a spojte ich s podstatnżmi menami.
" Charakterizujte podstatné mená cudzieho pôvodu, zakon%0Å„ené na  um, -ium, -eum
a uve
te vzor, pod>
a ktorého ich skloH
ujeme.
3.2.4 Dokázae
tvorie
podstatné mená z inżch slovnżch druhov.
" Vysvetlite pojmy: slovotvornż základ, slovotvornż formant (slovotvorné
predpony, prípony).
" Uve
te príklady na tvorenie podstatného mena zo slovesa, z prídavného mena,
podstatného mena, %0Å„íslovky a zámena.
3.2.5 Modifikovae
tvary podstatnżch mien.
" Odôvodnite, pre%0Å„o sa v~
dy pou~
íva inż tvar podstatnżch mien v nasledujÅ›cich
prípadoch: od tety, s tetou, o tete, k tete.
" Vymenujte modifikácie prípon vzoru chlap v nominatíve plurálu a vzoru hrdina
v nominatíve plurálu.
" Uve
te príklady na porua
enie zákona o rytmickom krátení vo vzore vysved%0Å„enie.
" Uve
te príklady na podstatné mená stredného rodu, k odlia
nému tvaru singuláru a
plurálu (napr. oko-o%0Å„i, ucho-ua
i pri zmyslovżch orgánoch; oko-oká, ucho-uchá pri
predmetoch).
3.2.6 Rozlia
ovae
tvary pomno~
nżch podstatnżch mien a správne spájae
s %0Å„íslovkami.
" Ur%0Å„te rod a vzor pomno~
nżch podstatnżch mien a uve
te príklady.
" Vysvetlite, ako ur%0ńujeme gramatickż rod pomno~
nżch podstatnżch mien a uve
te
príklady.
" Prira
te k nasledujścim pomno~
nżm podstatnżm menám %0Å„íslovky a vypía
te ich aj
slovami.
3.2.7 Poukázae
na rozdiely medzi predlo~
kovou väzbou podstatnżch mien
v slovenskom jazyku s ich ekvivalentom v ma
arskom jazyku.
" Charakterizujte tvorenie predlo~
kovżch väzieb podstatnżch mien v slovenskom
jazyku a utvorte ich ekvivalenty v ma
arskom jazyku.
3.2.8 Interpretovae
funkciu základnżch kategórií prídavnżch mien.
" Definujte prídavné mená a ako sa delia.
" Vymenujte gramatické kategórie prídavnżch mien na konkrétnych príkladoch.
" Uve
te príklady na pravidelné a nepravidelné stupH
ovanie prídavnżch mien.
" Charakterizujte akostné a vze
ahové prídavné mená z h>
adiska stupH
ovania.
3.2.9 Vediee
prakticky pou~
ívae
správne tvary prídavnżch mien vo väzbe
podstatnżmi menami.
" Uve
te, ako sa volá vlastnose
prídavného mena, ke
preberá gramatické kategórie
od mena, ku ktorému patrí, ktoré rozvíja.
" Utvorte antonymá k prídavnżm menám.
15
" Prira
te k nasledujÅ›cim prídavnżm menám podstatné mená a charakterizujte ich
z h>
adiska pravopisu (na a
írych moriach, starí rodi%0Å„ia).
3.2.10 Rozlia
ovae
a správne pou~
ívae
privlastH
ovacie a vlastnostné prídavné mená.
" Uve
te príklady na vlastnostné a privlastH
ovacie prídavné mená a ur%0Å„te ich vzor.
" Charakterizujte tvorenie prídavnżch mien.
" Ur%0Å„te rozdiel medzi nasledujÅ›cimi prídavnżmi menami: lía
%0Å„í-lía
kin, `
tśrova (re%0ń),
a
tśrovskż (jazyk), `
tśrova (sestra), Anna `
tÅ›rová.
" Uve
te príklady na porua
enie zákona o rytmickom krátení pri vze
ahovżch-
~
ivo%0Å„ía
nych prídavnżch menách.
3.2.11 Zvládnue
v písomnom prejave písanie i-y v pádovżch príponách prídavnżch
mien (peknż, peknżch, rybí, s u%0Å„ite>
kinżm synom, bratovi rodi%0ńia at
.).
" Vymenujte vzory prídavnżch mien a uve
te príklady na jednotlivé vzory so
zvláa
tnym zrete>
om na ich zakon%0Å„enie.
" Utvorte nominatív plurálu a genitív plurálu z nasledujÅ›cich slovnżch spojení
a odôvodnite pravopis (Evkin spolu~
iak, Jankov brat, stredovekż pisár, ~
abie
stehno, dobrż %0ńlovek, starż otec).
" Charakterizujte v nasledujÅ›cich vetách prídavné mená a ur%0Å„te pri nich va
etky
gramatické kategórie:
Ondrejova zvese
mu spôsobila radose
.
Ve>
ká psia stopa a
la rovnobe~
ne so srními.
Bledż mesiac sa skryl za tmavżm mrakom.
Skon%0Å„ilo sa babie leto.
3.2.12 Tvorie
tvary prídavnżch mien.
" Utvorte z podstatnżch mien prídavné mená.
" Utvorte príkladmi prídavné meno zo slovesa.
" Pou~
ívajte správne tvary prídavnżch mien spojenżch s podstatnżmi menami
v rôznych pádoch.
3.2.13 Správne pou~
ívae
a vyu~
ívae
prakticky osvojené vedomosti z tvorby správnych
tvarov zámen (osobnżch, privlastH
ovacích, ukazovacích, opytovacích).
" Vymenujte druhy zámen pod>
a lexikálneho gramatického vżznamu.
" Vysvetlite charakter rodovżch a bezrodovżch zámen a uve
te príklady.
" Charakterizujte gramatické kategórie zámen (rod, %0Å„íslo, pád, druh).
3.2.14 Správne spájae
zámená s podstatnżmi a prídavnżmi menami.
" Zdôvodnite pou%0Å„ku o rodovżch zámenách, ktoré majÅ› charakter prídavnżch mien.
" Napía
te slovné spojenia zámena, prídavného mena a podstatného mena. Uve
te,
%0Å„o ste zistili o spôsobe spájania tżchto slov?
3.2.15 Zvládnue
praktické pou~
ívanie va
etkżch druhov zámen v hovorenom i
písomnom prejave.
" Vysvetlite modifikácie tvarov osobného zámena ja, ty pri skloH
ovaní.
" Uve
te príklady na nesklonné privlastH
ovacie zámená.
" Vysvetlite pravopis slovnżch spojení: oni radi, ony rady.
" Uve
te vzor, pod>
a ktorého sa skloH
ujÅ› vymedzovacie zámená sám, sama, samo.
16
" Vysvetlite rozdiely medzi zámenami sám, sama, samo a zámenami samż, samá,
samé a uve
te príklady.
" Prezentujte, akż je rozdiel medzi opytovacím a vze
a~
nżm zámenom.
" Vysvetlite pravopis: Napía
mi! My odchádzame. Ty si ale hrdina! Poviem ti to
zajtra.
3.2.16 Zdôvodnie
písanie malého a ve>
kého písmena v 2. osobe singuláru a plurálu
osobnżch a privlastH
ovacích zámen (Ty, ty, Vy, vy, Tvoj, Tvoj, Váa
, váa
at
.).
" Charakterizujte pravopis privlastH
ovacích zámen Ty, Vy, Tvoj, Váa
na za%0Å„iatku
vety.
" Precvi%0Å„te tento pravopisnż jav a napía
te list, objednávku, ~
iadose
at
.
3.2.17 Zdôvodnie
písanie í-i v ina
trumentáli singuláru privlastH
ovacích zámen.
" Zdôvodnite písanie i/í v privlastH
ovacích zámenách v ina
trumentáli singuláru
a datíve plurálu v mu~
skom a strednom rode.
" Pou~
ite tieto gramatické tvary vo vetách.
3.2.18 Tvorie
správne tvary jednotlivżch druhov %0Å„ísloviek a pou~
ívae
ich vo vetách
(napr. tvary dvoma/dvomi, tromi, a
tyrmi, po dvaja, po traja, po tri, dvoje detí,
o dvoje dee
och, s dvoje dee
mi, a
tvoro detí/dee
om, a
tvoro kliea
tí, nie a
tyri kliea
te
at
.).
" Charakterizujte delenie %0Å„ísloviek a vymenujte ich gramatické kategórie.
" Napía
te rozdielnosti medzi základnżmi a radovżmi %0Å„íslovkami z aspektu pravopisu
a gramatickżch kategórií.
" Uve
te príklady na slovné spojenia skupinovżch %0Å„ísloviek a podstatnżch mien.
3.2.19 Prakticky aplikovae
pou%0Å„enie o vżslovnosti (základné, radové %0Å„íslovky).
" Interpretujte základné %0Å„íslovky, ktoré majÅ› rody.
" Uve
te pád a %0Å„íslo podstatnżch mien po jednotlivżch %0Å„íslovkách.
" Porovnajte skloH
ovanie prídavnżch mien so skloH
ovaním %0Å„ísloviek.
3.2.20 Rozlia
ovae
v písomnom prejave písanie i-y v základnżch a radovżch %0Å„íslovkách,
písanie zlo~
enżch %0Å„ísloviek, násobnżch %0Å„ísloviek (jeden raz, jedenkrát,
päe
násobnż).
" Utvorte vety so základnżmi a radovżmi %0Å„íslovkami. 
íslovky napía
te slovom.
" Rozlia
ujte tvary násobnżch %0Å„ísloviek a utvorte ich dvoma spôsobmi: so slovom
- krát a razy. Odôvodnite pravopis.
" Vysvetlite písanie zlo~
enżch radovżch %0Å„ísloviek.
3.2.21 Vysvetlie
slovesnś tvarovś sśstavu.
" Charakterizujte slovesá na základe gramatickżch kategórií a slovesnżch tvarov.
" Rozde>
te slovesá na plnovżznamové a neplnovżznamové.
3.2.22 Vysvetlie
a aplikovae
vo vete sloveso vo funkcii vetného %0Å„lena.
" Vysvetlite funkciu slovesa vo vete v Å›lohe vetného %0Å„lena.
" Utvorte vety so slovesnżm prísudkom.
" Charakterizujte jedno%0Å„lenné slovesné vety, v ktorżch vetnż základ tvorí sloveso.
17
3.2.23 Vysvetlie
vyjadrovanie gramatickżch vżznamov a ich vyjadrovanie v sloven%0ńine.
" Ur%0ńte rozdiel medzi plnovżznamovżmi a neplnovżznamovżmi slovesami a uve
te
ich delenie.
" Utvorte vetu s %0ńinnostnżmi bezpredmetovżmi slovesami.
" Uve
te príklady na %0Å„innostné prechodné a neprechodné slovesá.
" Utvorte vety s neplnovżznamovżmi slovesami a charakterizujte ich na základe
rozdelenia do troch skupín (sponové, fázové, modálne).
3.2.24 Správne pou~
ívae
zvratné a nezvratné formy slovies (>
ahnśe
si, %0Å„erveniee
,
umżvae
 umżvae
sa).
" Charakterizujte zvratné a nezvratné slovesá z h>
adiska vżznamu.
" Uve
te slovesá pod>
a toho, %0Å„i majÅ› alebo nemajÅ› nezvratné tvary.
" Vymenujte funkcie zvratného zámena sa, povedzte príklady.
" Vymenujte funkcie zvratného zámena si, povedzte príklady.
3.2.25 Vysvetlie
dokonavose
a nedokonavose
deja a spôsob jeho vyjadrenia.
" Definujte slovesá pod>
a trvania deja.
" Charakterizujte dokonavé slovesá.
" Charakterizujte nedokonavé slovesá.
3.2.26 Rozlia
ovae
lexikálny vżznam dokonavżch a nedokonavżch slovies.
" Vysvetlite nasledujÅ›cu definíciu: Dokonavose
a nedokonavose
sa chápe ako
lexikálna vlastnose
slovies. Je to tá okolnose
deja, ktorá sa tżka jeho trvania,
ur%0Å„enosti a opakovanosti. Kategória vidu nie je známa v inżch jazykoch, len
v slovanskżch.
" Definujte obojvidové a jednovidové slovesá.
" Napía
te vidové dvojice, ktoré sÅ› vidovo protikladné.
3.2.27 Prakticky zvládnue
zmenu slovesného vidu (predponami, príponami: písae

napísae
, padnśe
- padae
).
" Utvorte vidové dvojice pomocou predpôn.
" Utvorte vidové dvojice pomocou prípon a pou~
ite ich vo vetách.
" Utvorte slovesá a potom ich rozde>
te na dokonavé a nedokonavé.
3.2.28 Tvorie
budści %0ńas.
" Charakterizujte tvorenie budśceho %0ńasu slovies.
" Prezentujte budÅ›ci %0Å„as na základe otázok: Kto %0Å„o bude robie
? Kto %0Å„o urobí?
" Uve
te budści %0ńas od dokonavżch a nedokonavżch slovies.
3.2.29 Tvorie
a pou~
ívae
ur%0Å„ité slovesné tvary najmä so zrete>
om na odlia
nosti v
porovnaní s ma
arskżm jazykom.
" Rozde>
te slovesné tvary pod>
a ur%0Å„itosti.
" Vymenujte neur%0Å„ité slovesné tvary a ur%0Å„te spôsob ich tvorenia (neur%0Å„itok,
prechodník, %0Å„inné prí%0Å„astie prítomné, %0Å„inné prí%0Å„astie minulé, trpné prí%0Å„astie,
slovesné podstatné meno).
" Charakterizujte ur%0Å„ité tvary slovies, pri ktorżch mô~
eme ur%0Å„ie
gramatické
kategórie.
18
" Uve
te morfémy ur%0Å„itého slovesného tvaru a na príkladoch ur%0Å„te ich funkciu
(gramatická, tematická, koreH
ová, modifika%0Å„ná).
" Analyzujte na príkladoch %0Å„asovanie slovies v prítomnom, minulom a budÅ›com
%0Å„ase a vo va
etkżch spôsoboch.
" Porovnajte tvorenie slovesnżch tvarov v sloven%0ńine a ma
ar%0Å„ine.
3.2.30 Vyu~
ívae
slovesné tvary v Å›stnych a písomnżch prejavoch.
" Zdôvodnite funkcie slovesnżch tvarov na konkrétnych príkladoch: sloveso v 1. a 2.
osobe; 1. osoba pl. (autorskż plurál); vykanie (3. osoba); tykanie; rozkazovací
spôsob v 2. osobe; historickż prézent, nad%0Å„asovż prítomnż %0Å„as, budÅ›ci %0Å„as
v budÅ›cnosti a prítomnosti; minulż %0Å„as; podmieH
ovací spôsob; rozkazovací
spôsob; prechodník, %0Å„inné prí%0Å„astie prítomné; %0Å„inné prí%0Å„astie minulé; trpné
prí%0Å„astie; neur%0Å„itok; pasívne kona
trukcie).
3.2.31 Tvorie
správne tvary prísloviek odvodenżch od prídavnżch mien.
" Definujte, %0Å„o vyjadrujÅ› príslovky a ako sa delia.
" Utvorte príslovky od akostnżch prídavnżch mien príponami  o, -e, -y.
" Charakterizujte stupH
ovanie prísloviek (pravidelné, nepravidelné stupH
ovanie).
3.2.32 Definovae
jednotlivé druhy prísloviek a ich funkciu vo vete.
" Znázornite, akÅ› funkciu majÅ› príslovky vo vete.
" Charakterizujte okolnostné a vlastnostné príslovky.
3.2.33 Odlia
ovae
i stupH
ovanie prísloviek a prídavnżch mien.
" Prezentujte stupH
ovanie prísloviek a prídavnżch mien.
" Charakterizujte druhy stupH
ovania.
" Uve
te príslovky, ktoré sa dajÅ› stupH
ovae
.
" Definujte zásady pre stupH
ovanie prísloviek (vypÅ›a
e
anie hlások, rytmickż zákon,
nepravidelné stupH
ovanie).
3.2.34 Pou~
ívae
príslovky pri tvorbe viet v Å›stnom i písomnom prejave.
" Interpretujte akżmi slovnżmi druhmi sa dajś ea
te vyjadrovae
príslovky miesta,
%0Å„asu, spôsobu a prí%0Å„iny.
" Uve
te príklady na príslovky zakon%0Å„ené na  mo a charakterizujte ich.
3.2.35 Správne vyslovovae
i písae
príslovky (doprava, v>
avo, vpredu, pomaly,
naspamäe
).
" Analyzujte príslovky z predlo~
kovżch spojení.
" Identifikujte príslovky pod>
a toho, %0Å„i sÅ› utvorené z podstatnżch mien alebo
z prídavnżch mien.
" Prezentujte správne nasledujÅ›ce príslovky a zdôvodnite aj ich vżslovnose
: vtom,
vpredu, v>
avo, vtedy, va
ade.
3.2.36 Spájae
predlo~
ky s pádmi podstatnżch, prídavnżch mien, zámen, %0Å„ísloviek.
" Uve
te predlo~
ky s genitívom, datívom, akuzatívom, lokálom, ina
trumentálom.
" Charakterizujte predlo~
ky pod>
a zlo~
enia.
" `
pecifikujte predlo~
ky.
" Charakterizujte primárne a sekundárne predlo~
ky.
19
" Vymenujte predlo~
ky, ktoré sa spájajÅ› s jednżm pádom, dvoma pádmi a tromi
pádmi.
3.2.37 Spájae
predlo~
kové pády podstatnżch mien s predponovżmi slovesami (najese

sa do sżtosti, dochádzae
do a
koly).
" Utvorte slovesné väzby s predlo~
kou na v akuzatíve a lokáli.
" Uve
te príklady na slovesné väzby s predlo~
kou o v akuzatíve a lokáli.
" Charakterizujte predlo~
ku po v slovesnżch väzbách v lokáli.
" Vymenujte funkcie predlo~
ky za v akuzatíve a ina
trumentáli.
3.2.38 Rozlia
ovae
predlo~
kové väzby a spojenia od prísloviek (na oko - naoko, do konca
- dokonca).
" Uve
te také predlo~
kové väzby a spojenia, ktoré sa pou~
ívajÅ› aj ako príslovky.
Prezentujte rozdielnosti v pravopise predlo~
kovżch spojení a prísloviek na základe
predchádzajÅ›cej Å›lohy.
3.2.39 Zdôvodnie
vżslovnose
predlo~
iek s - so, z - zo, k - ku.
" Vysvetlite vżslovnose
a pravopis predlo~
iek na základe nasledujÅ›ce tabu>
ky:
Pía
eme Vyslovujeme Pred Príklad
z s neznelżmi spoluhláskami z pivnice
z z v ostatnżch prípadoch z okna, z domu
zo zo v~
dy zo stromu
s s neznelżmi spoluhláskami s knihou
s s osobnżmi zámenami s ním
s z samohláska s otcom
s z znelou spoluhláskou s bratom
s z nepárovou zvu%0Å„nou spoluháskou s matkou
so zo v~
dy, ak nestojí pred osobnżm zámenom so sestrou
so so osobnżmi zámenami so mnou
k k neznelżmi spoluhláskami k stolu
k k osobnżmi zámenami k vám
k g znelżmi spoluhláskami k vlaku
k g samohláskami k otcovi
ku ku osobnżmi zámenami ku mne
ku gu v~
dy, ak nestojí pred osobnżm zámenom ku vchodu
3.2.40 Správne pou~
ívae
v písomnom prejave predlo~
ky s, so, z, zo.
" Zdôvodnite potrebu vokalizácie predlo~
iek.
" Vysvetlite osobitosti predlo~
iek s, so, z, zo na konkrétnych príkladoch.
3.2.41 Zdôvodnie
funkciu spojok vo vete.
" Definujte, %0Å„o vyjadrujÅ› spojky.
" Charakterizujte rozdiely medzi spojkami a predlo~
kami.
" Vysvetlite, v %0Å„om sa lía
ia spájacie vżrazy od spojok.
3.2.42 Rozlía
ie
prira
ovacie a podra
ovacie spojky.
" Vymenujte typy prira
ovacích spojok a pou~
ite ich vo vetách.
20
" Charakterizujte podra
ovacie spojky.
3.2.43 Vysvetlie
interpunkciu pri písaní spojok v prira
ovacích a podra
ovacích
sśvetiach.
" Uve
te, kde dáte %0Å„iarku alebo nie pred spojkami a, ako.
Je %0Å„ervenż ako paprika. Hovoril ako sa to má robie
. Poklonil sa a odia
iel. Poklonil
sa a neodia
iel. Nezodral sa v robote ako sa iní zodrali. Svet a jeho poriadky
mô~
eme zmenie
.
" Vysvetlite, kedy sa nepía
e %0Å„iarka pred spojkou a a uve
te príklady.
" Vymenujte prípady, kedy sa pred spojkou a pía
e %0Å„iarka.
3.2.44 Prakticky zvládnue
v písomnom prejave písanie %0Å„iarky pred spojkami.
" DoplH
te chżbajśce %0ńiarky:
Pria
lo mi na um ~
e v Tren%0Å„íne bżva môj priate>
. Náhlil som sa z cesty aby som ho
%0Å„ím skôr videl. Najbohata
ím zdrojom vitamínu C sÅ› citrusové plody raj%0Å„iny a
ípy
ale obsahujś ho aj zemiaky a kapusta. Alebo sledujte pozorne kultśrne vystśpenie
alebo odí
te pre%0Å„. Diev%0Å„atá a chlapci vyskÅ›a
ajte si svoje schopnosti. Ke
dozrejÅ›
%0Å„erea
ni%0Å„ky spravím si z nich náua
ni%0Å„ky. Sedím ako na tU
ni. Kto ma h>
adá mamka?
Haha ale ste sa na>
akali!
" Zdôvodnite písanie %0Å„iarky v predchádzajÅ›pcich vetách.
3.2.45 Vysvetlie
funkciu %0Å„astice a jej postavenie vo vete.
" Definujte funkciu %0Å„astice.
" Charakterizujte delenie %0Å„astíc z h>
adiska ich postavenia vo vete.
" Uve
te ich postavenie vo vete.
3.2.46 Vysvetlie
rozdiely medzi %0Å„asticami, príslovkami a spojkami.
" Vysvetlite rozdiely medzi %0Å„asticami a spojkami a medzi %0Å„asticami a príslovkami.
" Ur%0Å„te rozdielnosti na konkrétnych príkladoch:
Pozval mH
a a moju sestru. A mH
a nevezmea
? Napísal, aby som pria
iel. Len aby
pria
iel.Tento prozaik pía
e jednoducho a zrozumite>
ne. On jednoducho vstal
a odia
iel. Vo veci sa vyjadroval práve naopak. Naopak, si báje%0Å„ná! Vyzerala
celkom prirodzene. Prirodzene tam budem.
3.2.47 Zvládnue
vo vete v písomnom prejave odde>
ovanie %0Å„iarkou.
" Uve
te príklady, kedy pía
eme za %0Å„asticou %0Å„iarku a kedy nie.
" Vyh>
adajte a ur%0Å„te, v ktorżch vetách sÅ› %0Å„astice a v ktorżch spojky.
No dobre, ur%0Å„ite prídem. Prí
, ve
máa
%0Å„as. A pre%0Å„o si nepria
iel? Chcel príse
, no
zabudol. Ve
hej. Zaspieval a odia
iel. Aj on tu bol. Bol tu Jano a Mia
o.
3.2.48 Vysvetlie
funkciu citosloviec vo vete.
" Interpretujte, %0Å„o vyjadrujÅ› citoslovcia a ako sa delia.
" Charakterizujte citoslovcia z h>
adiska tvorenia.
" Vymenujte funkciu citosloviec vo vete (samostatná veta, prísudok).
3.2.49 Vyslovovae
citoslovcia so správnym prízvukom, v hovorenom prejave ich
odde>
ovae
od ostatnżch %0Å„astí vety správnou intonáciou.
" Precvi%0Å„ujte osobitosti citosloviec v hovorenom a písomnom prejave.
21
" Napía
te a vyslovte citoslovcia, ktoré vyjadrujÅ› radose
alebo bolese
. Pou~
ite ich vo
vetách.
3.2.50 Správne pou~
ívae
v písomnom prejave %0Å„iarku alebo vżkri%0Å„ník za citoslovciami.
" Utvorte vety s citoslovcami tak, aby ste pou~
ívali aj %0Å„iarku, aj vżkri%0Å„ník.
3.2.51 Pracovae
s textom samostatne, analyzovae
, písae
poznámky, riea
ie
ślohy,
správne vyu~
ívae
gramatické tabu>
ky a slovníky.
" Analyzujte text na základe k>
ś%0ńovżch slov.
" Reprodukujte sÅ›vislé u%0Å„ivo pod>
a osnovy a skontrolujte, %0Å„i ste nevynechali nie%0Å„o
podstatné.
" Riea
te Å›lohy pomocou slovníkov.
3.3 Skladba
3.3.1 Rozlía
ie
syntaktické jednotky (syntagmatické vetné, sÅ›vetné a polovetné) sa
ur%0Å„ujÅ› na základe istżch vżznamovżch, logickżch a formálnych (gramatickżch)
vze
ahov.
" Charakterizujte syntaktické jednotky z h>
adiska vżznamu.
" Ur%0Å„te rozdiel medzi gramatickżm tvarom (písal som, bol by som ia
iel)
a syntaktickou kona
trukciou (kśpim knihu).
3.3.2 Definovae
sklad (syntagmu) ako najmena
ie vżznamové spojenie slov vo vete
(preva~
ne dvoch, niekedy viacerżch).
" Uve
te príklad na dvoj%0Å„lenné a viac%0Å„lenné spojenie slov, ktoré sÅ› formálne
zviazané a spolo%0Å„ne vyjadrujÅ› istż obsah (napr. vysokż vrch, prídem ve%0Å„er, cesta
do lesa, dnes a zajtra).
" Definujte funkciu syntagiem.
3.3.3 Ur%0Å„ie
vżznamové a gramatické vze
ahy syntagmy z h>
adiska vetnżch %0ńlenov,
napr. prisudzovací sklad tvorí podmet, prísudok alebo vetnż základ a je
gramaticky vyjadrenż, ur%0Å„ovací sklad tvorí zhodnż alebo nezhodnż prívlastok s
nadradenżm podstatnżm menom, predmet a príslovkové ur%0Å„enie s prísudkom a
je gramaticky vyjadrenż zhodou, väzbou alebo primkżnaním, len informa%0Å„ne
doplnok, prístavok.
" Vymenujte vze
ahy medzi spojeniami slov v syntagme.
" Charakterizujte prisudzovaciu syntagmu.
" Charakterizujte ur%0Å„ovaciu syntagmu.
" Uve
te príklad a charakterizujte prira
ovaciu syntagmu.
" `
pecifikujte syntaktické vze
ahy z formálneho h>
adiska.
3.3.4 Definovae
vetu ako základnÅ› jednotku skladby, ktorá je uzavretá vżznamovo,
gramaticky a intona%0Å„ne.
" Uve
te rôzne druhy viet na základe definície vety.
" Charakterizujte vety pod>
a %0Å„lenitosti, zlo~
enia a obsahu.
22
3.3.5 Klasifikovae
vety pod>
a gramatického jadra (dvoj%0Å„lenné, jedno%0Å„lenné).
" Klasifikujte delenie vety pod>
a %0Å„lenitosti.
" Utvorte holé a rozvité jedno%0Å„lenné vety.
3.3.6 Klasifikovae
vety z h>
adiska modálnosti a intonácie. Negácia a prostriedky jej
vyjadrenia.
" Vysvetlite pojem modálnose
vżpovede.
" Vymenujte typy modálnosti.
" Charakterizujte vety na základe postojovej modálnosti (oznamovacie... at
.). Ur%0Å„te
pri tżchto vetách aj intonáciu.
" Charakterizujte vety a ich prostriedky na základe istotnej modálnosti (oznamovacie
vety).
" Vymenujte, akżmi prostriedkami sa vyjadruje zápor v sloven%0Å„ine.
" Vymenujte typy záporov v sloven%0Å„ine a uve
te príklady (vetnż zápor a %0Å„lenskż
zápor).
" Charakterizujte vety na základe vô>
ovej modálnosti.
3.3.7 Klasifikovae
vetné %0Å„leny.
" Definujte pojem vetné %0Å„leny a uve
te, aké slovné druhy mô~
u bye
vo funkcii
vetného %0Å„lena.
" Charakterizujte delenie vetnżch %0ńlenov a a
pecifikujte ich jednotlivo.
" Rozlia
ujte na konkrétnych príkladoch, %0Å„i je prísudok slovesnż alebo mennż: Tiger
je a
elma. Stále pokrikujÅ› jeden na druhého. Budeme sa hrae
na zbojníkov.
" Vyh>
adajte podmety a ur%0Å„te, akżm slovnżm druhom sÅ› vyjadrené: 
ítanie mi robí
ve>
ké problémy. My si svoju prácu urobíme. Lenka utekala cez lÅ›ku. Na nebi niet
hviezd. Vedśca zvolala poradu.
" Znázornite vety graficky.
3.3.8 Rozlía
ie
jednoduchś vetu a sśvetie, prira
ovacie a podra
ovacie sśvetie,
jednoduché a zlo~
ené sÅ›vetie, spájacie a odkazovacie vżrazy.
" Charakterizujte vety pod>
a zlo~
enia.
" Vymenujte typy prira
ovacích sÅ›vetí a charakterizujte spojky.
" Charakterizujte typy podra
ovacích sÅ›vetí a ich spojky, uve
te príklady.
3.3.9 Vysvetlie
podstatu transformácie viet a vediee
transformovae
jednoduché vety
na sśvetie a naopak.
" Na základe konkrétnych viet a textov precvi%0Å„ovae
transformáciu viet v oboch
smeroch.
3.3.10 Utvorie
priamu re%0Å„ z daného sÅ›vetia, transformovae
priamu re%0Å„ na nepriamu a
naopak.
" Definujte pojem priama re%0Å„ a charakterizujte ho aj z h>
adiska interpunk%0ńnżch
znamienok.
" Uve
te podoby nepriamej re%0Å„i.
" Utvorte a pretransformujte a) priamu re%0ń zo sśvetia, b) priamu re%0ń na nepriamu,
c) nepriamu re%0Å„ na priamu.
23
3.3.11 Aplikovae
vedomosti o interpunkcii v jednoduchej vete a sÅ›vetí (%0Å„iarka,
poml%0Å„ka, Å›vodzovky, bodky, dvojbodka, bodko%0Å„iarka, zátvorky) a písanie
za%0Å„iato%0Å„nżch písmen po interpunk%0Å„nżch znamienkach.
" Vymenujte interpunk%0Å„né znamienka.
" Vymenujte prípady, kedy pou~
ívame %0Å„iarku v jednoduchej vete a kedy v sÅ›vetí.
" Charakterizujte písanie dvojbodky (heslo, citát, priama re%0Å„).
" Napía
te vetu s bodko%0Å„iarkou.
" Definujte pou~
ívanie Å›vodzoviek.
" Vysvetlite, ktorżm znamienkom sa vyjadruje prestávka v re%0Å„i.
" Charakterizujte pou~
ívanie zátvoriek na konkrétnych príkladoch.
3.4 Slovná zásoba
3.4.1 Vysvetlie
pojmy základná slovná zásoba (jadro slovnej zásoby), aktívna a
pasívna slovná zásoba.
" Definujte pojem slovná zásoba.
" Uve
te, %0Å„o va
etko vplżva na slovnÅ› zásobu (spolo%0Å„enské zmeny, vżvin vedy
a techniky).
" Charakterizujte aktívnu a pasívnu slovnÅ› zásobu.
" Vymenujte spôsoby obohacovania a roza
irovania slovnej zásoby.
3.4.2 Charakterizovae
spôsoby spracovania slovnej zásoby v základnżch typoch
slovníkov, encyklopédií a 
ala
ích príru%0Å„iek. Demona
trovae
zru%0Å„nose
v práci s
príru%0Å„kami (Krátky slovník slovenského jazyka, Slovník cudzích slov, Malż
synonymickż slovník, Malż frazeologickż slovník, niektorż dvojjazy%0Å„nż slovník
a terminologickż slovník).
" Definujte pojem lexikografia a vysvetlite, %0Å„o je slovník.
" Vymenujte delenie slovníkov (informatívne, vżkladové, jazykovedné, náre%0Å„ové,
frazeologické).
" Uve
te konkrétne príklady na slovníky pod>
a ich %0Å„lenenia.
3.4.3 Vysvetlie
na príkladoch dynamiku a mnohovrstvovose
systému slovnej zásoby
vyskytujÅ›cu sa %0Å„asto polaritne, napr. (plnovżznamové-neplnovżznamové,
jednovżznamové-viacvżznamové slová, synonymá, homonymá, antonymá, nové
a zastarané slová, domáce-prevzaté (cudzie), a
tylisticky nepríznakové
(neutrálne), a
tylisticky príznakové, spisovné - nespisovné, neutrálno  citoovo
zafarbené slová).
" Definujte vżznam slova.
" Interpretujte vżznamovż obsah a rozsah slova (slovo sa vze
ahuje na istż po%0ńet
predmetov, obsah je po%0Å„et znakov, ktoré sÅ› charakteristické pre ur%0Å„ité
pomenovanie).
" Charakterizujte plnovżznamové a neplnovżznamové slová.
" Uve
te príklady na zastarané slová a neologizmy.
" Rozlia
ujte domáce a prevzaté (cudzie) slová.
24
" Charakterizujte a
tylisticky príznakové a a
tylisticky bezpríznakové slová (spisovné
 nespisovné, hovorové  kni~
né, nocionálne (vecné)  expresívne (náladové,
osobné).
" Utvorte synonymá a zachye
te ich písomne.
" H>
adajte príslovia a porekadlá, v ktorżch sÅ› slová opa%0Å„ného vżznamu.
" Rozlia
ujte vżznam homonżm: vie
 vye
, kalie
, pero, stopky, %0Å„elo, mae
, nos, holż,
plot, bye
, rys, vír - vżr.
3.4.4 Vyu~
ie
va
etky osvojené slová funk%0Å„ne vo vlastnom písomnom a Å›stnom prejave
(aj pomocou príru%0Å„iek).
" Reprodukujte osvojené slová po preberaní ur%0Å„itżch tematickżch celkov na základe
cvi%0Å„ení a Å›loh v u%0Å„ebnici.
" Iniciujte komunikáciu z ur%0Å„itej oblasti spolo%0Å„enského, technického a vedeckého
~
ivota.
3.4.5 Vysvetlie
na príkladoch vze
ah medzi slovom a pomenovaním (pojmom), t.j. ~
e
ka~
dż predmet alebo jav nemo~
no pomenovae
len jednżm slovom, viacnásobné
pomenovania majÅ› tendenciu k jednovżznamovosti, terminologizácii.
" Vysvetlite pomocou sémantického trojuholníka vze
ah medzi slovom
a pomenovaním.
" Charakterizujte frazeologické jednotky a pomenujte vlastnosti, ktoré sÅ› vyjadrené
frezeologickżmi śtvarmi.
" Evokujte odborné názvy (termíny), ktoré poznáte z matematiky, chémie, zemepisu,
gramatiky, dejepisu.
3.4.6 Pochopie
tvorenie slov odvodzovaním, skladaním a skracovaním ako základné
spôsoby obohacovania slovnej zásoby.
" `
pecifikujte tvorenie slov odvodzovaním.
" Utvorte základové slovo k odvodenżm slovám: ru~
i%0Å„ka, oriea
ok, lesík, mlyn%0Å„ek,
psisko.
" Prira
te správne dvojice slov a utvorte zlo~
ené slová skladaním: voda, gu>
a, zver,
a
kola, zem, delo, auto, váha, strelec, hláska, spolu, lekár.
" Uve
te príklady na skratky a zna%0Å„ky.
3.4.7 Vysvetlie
na príkladoch binárny princíp odvodzovania (slovotvornż základ,
slovotvorná prípona a predpona). Demona
trovae
základné produktívne
slovotvorné modely a prípony.
" Vysvetlite, %0Å„o tvorí binárny systém slov v slovotvornej a
truktśre.
" Utvorte bezpríponové podstatné mená z predponovżch slovies (napr. prichodie

príchod).
" Uve
te príklady na striedanie hlások v slovotvornom základe (napr. ruka  rÅ›%0Å„ka).
3.4.8 Demona
trovae
na príkladoch princípy skladania slov (vkladané hlásky medzi
slovotvorné základy, hybridné zlo~
eniny) a skracovanie slov (iniciálové a
slabi%0Å„né).
" Uve
te príkaldy na nasledujÅ›ce typy zlo~
enżch slov:
podstatné meno + podstatné meno
podstatné meno + prí%0Å„astie
25
príslovka + sloveso
prídavné meno + podstatné meno
príslovkové ur%0Å„enie + prí%0Å„astie
prídavné meno + prídavné meno
podstatné meno + sloveso
slovo + samostatne nejestvujÅ›ci základ
" Vymenujte také neplnovżznamové slová, ktoré vznikli skladaním.
3.4.9 Rozlía
ie
slovotvorné a slabi%0Å„né rozde>
ovanie slov a rozde>
ovanie slov na konci
riadka.
" Vymenujte zásady rozde>
ovania slov v slovenskom jazyku.
" Rozde>
te na slabiky slová cudzieho pôvodu (gymnázium, a
tśdio, kategória,
demokracia, indivíduum).
" Uve
te príklady na rozde>
ovanie slov na konci riadka.
3.4.10 Porovnae
tvorbu slov v ma
arskom a slovenskom jazyku.
" Pouká~
te na konkrétnych príkladoch a konkrétnom texte na odlia
nosti a podobnosti
pri tvorbe slov v oboch jazykoch.
3.5 Slovenskż jazyk a jeho zaradenie
3.5.1 Vysvetlie
pôvod slovenského jazyka a funkciu jazyka v spolo%0Å„nosti.
" Charakterizujte delenie slovanskżch jazykov.
" Vysvetlite pôvod slovenského jazyka.
3.5.2 Ovládae
v hrubżch rysoch vżvin jazyka (indoeurópske a slovanské jazyky).
" Nakreslite schému indoeurópskej jazykovej rodiny.
" Vymenujte slovanské jazyky.
3.5.3 Vysvetlie
vznik slovenského jazyka a jeho diferenciáciu. Náre%0Å„ia na Slovensku.
" Vymenujte dôle~
ité dáta vo vżvine slovenského jazyka.
" Charakterizujte a
tÅ›rovskÅ› generáciu  zavedenie dnea
ného spisovného jazyka.
" Vymenujte vżznamnżch predstavite>
ov slovenskej jazykovedy v 19. a 20. storo%0Å„í.
" Vysvetlite pojem modernizácia sloven%0Å„iny (rozvoj a
tżlov modernżch prejavov).
" Uve
te delenie slovenskżch náre%0Å„í.
3.5.4 Vysvetlie
základné znaky jazykovej kultÅ›ry (norma a kodifikácia).
" Charakterizujte jazykovÅ› kultÅ›ru (jazyková teória, jazyková prax, Å›zus, norma,
kodifikácia).
" Charakterizujte tri stupne a
tżlov vo vżslovnosti z h>
adiska kultśrnosti prejavu:
vysokż vżslovnostnż a
tżl, strednż vżslovnostnż a
tżl, ni~
a
í vżslovnostnż a
tżl.
3.5.5 Ovládae
druhy jazykovednżch disciplín (aktualizácia va
etkżch vedomostí).
" Vediee
vymenovae
a charakterizovae
jazykovedné disciplíny: fonetika, fonológia,
lexikológia, morfológia, syntax, a
tylistika, jazyková kultÅ›ra, jazyková pragmatika.
26
4. LITERATÚRA
Obsah
Teória literatÅ›ry, základné fakty a pojmy
Literárnohistorické a literárnokritické Å›daje
Po~
iadavky na vedomosti a zru%0Å„nosti
4.1 Teória literatÅ›ry, základné fakty a pojmy
4.1.1 Vysvetlie
funkciu a cie>
literatśry.
" Charakterizujte pojem literatśra v u~
a
om a a
ira
om slova zmysle.
" Ur%0Å„te cie>
literatśry va
eobecne a definujte ho v sÅ›%0Å„asnosti (zábava, pou%0Å„enie at
.).
" Porozprávajte o a
truktÅ›re jazyka ako o systéme kódu v umeleckom diele.
" Uve
te príklady, ako informuje umelecké dielo svojho %0Å„itate>
a o spolo%0Å„ensko-
politickżch udalostiach.
" Vymenujte hlavné obdobia európskej literárnej tvorby a uve
te nieko>
ko
príkladov.
4.1.2 Vysvetlie
pojmy krásna literatÅ›ra, umelá literatÅ›ra, >
udová slovesnose
.
" Uve
te najcharakteristickeja
ie znaky krásnej literatÅ›ry.
" Analyzujte vybrané dielo z >
udovej slovesnosti a pouká~
te na odlia
nosti od
beletrie.
" Porozprávajte o pre%0Å„ítanej umelej literatÅ›re a ur%0Å„te jej rozdiely od >
udovej
slovesnosti.
" Nájdite prvky tradície >
udu v slovenskej >
udovej slovesnosti.
4.1.3 Vysvetlie
pojmy literárna teória, kritika, história.
" Vysvetlite základné zákonitosti literárnej teórie.
" Charakterizujte relatívne samostatnÅ› sÅ›%0Å„ase
teórie ltieratśry: poetiku.
" Analyzujte pojem literárna kritika.
" Vysvetlite pojem literárna história a jej vżznam v spolo%0Å„enskom vżvoji.
4.1.4 Charakterizovae
základné literárne druhy: lyrika, epika, dráma.
" Vymenujte ~
ánrové formy lyriky a jej základné charakteristické znaky.
" Vymenujte ~
ánrové formy epiky a jej základné charakteristické znaky.
" Vymenujte ~
ánrové formy drámy a jej základné charakteristické znaky.
" Identifikujte také ~
ánrové formy, ktoré patria (mô~
u patrie
na základe obsahu,
formy, tematiky at
.) do viacerżch literárnych druhov a uve
te príklady.
4.1.5 Uviese
príklady na lyrické Å›tvary (óda, elégia, epigram, hymna, pieseH
, sonet).
" Charakterizujte horeuvedené lyrické Å›tvary a uve
te príklady zo slovenskej
a svetovej literatśry.
27
4.1.6 Vymenovae
~
ánre vera
ovanej (epos, balada) a nevera
ovanej epiky (povese
,
poviedka, novela, román, legenda, rozprávka).
" Charakterizujte ~
ánre vera
ovanej a nevera
ovanej epiky a uve
te príklady zo
slovenskej a svetovej literatśry.
4.1.7 Vymenovae
jednotlivé dramatické druhové Å›tvary (tragédia, %0Å„inohra, komédia).
" Charakterizujte jednotlivé dramatické ~
ánre a uve
te príklady zo slovenskej
a svetovej literatśry.
4.1.8 Uviese
názvy diel a mená autorov, ktorí sa venovali písaniu uvedenżch
literárnych druhov na základe pre%0Å„ítanżch diel a Å›ryvkov.
" Analyzujte po jednom Å›ryvku zo základnżch literárnych druhov (lyrika, epika,
dráma).
" Prezentujte najvżznamneja
ích autorov z horeuvedenżch ~
ánrov (na základe
poznatkov získanżch na hodinách ma
arskej literatśry aj autorov svetovej
literatśry).
4.1.9 Zaradie
k správnemu Å›tvaru operu a operetu, muzikál, pantomímu, rozhlasovÅ›
a televíznu hru.
" Porozprávajte o rozhlasovej alebo televíznej hre, ktorÅ› ste po%0Å„Å›vali videli
naposledy.
" Uve
te najob>
śbeneja
í(a
ie) Å›tvar(y) spomedzi horeuvedenżch a odôvodnite, pre%0Å„o
ho (ich) preferujete.
4.1.10 Charakterizovae
naj%0Å„asteja
ie prostriedky umeleckej re%0Å„i (zdrobneniny, epiteton,
metafóra, personifikácia, prirovnanie, uviese
príklady).
" Prezentujte vżznam a Å›lohu expresívnych lexikálnych prostriedkov a obrazovżch
pomenovaní v umeleckżch dielach.
" Dolo~
te svoje tvrdenia aj príkladmi zo slovenskej, ma
arskej a svetovej literárnej
tvorby.
4.1.11 Ur%0Å„ie
pojem vera
, strofa, rżm. Vymenovae
naj%0Å„asteja
ie druhy rżmov.
" Charakterizujte vze
ah medzi sylabotonickżm a sylabickżm vera
om.
" Uve
te rozdiel medzi rżmovanou a nerżmovanou poéziou.
" Uve
te príklady diel a autorov zo slovenskej, ma
arskej a svetovej literatśry.
4.1.12 Vediee
, poznae
, aktívne ovládae
a uplatnie
pri komunikácii a riea
ení Å›loh
pojmy: stredoveká literatÅ›ra, stredovekż svetovż názor, stredoveká kultÅ›ra a
umenie, staroslovienska literatśra, stru%0ńne vysvetlie
hlavné mya
lienkové prÅ›dy
a historické pozadie obdobia humanizmu, renesancie a baroka, vysvetlie

podstatu osvietenskej a klasicistickej literatśry, vyjadrie
umeleckÅ› a estetickÅ›
podstatu romantickej literatśry, vediee
zdôvodnie
vznik realizmu a jeho
metódy, poznae
pojem literárna moderna, symbolizmus, katolícka moderna,
nadrealizmus a poznae
ich sśvislose
s modernżmi avantgardnżmi smermi
v inżch druhoch umenia, vysvetlie
pojem lyrizovaná próza a prí%0Å„iny jej vzniku,
zvládnue
a vysvetlie
pojem slovenská literatÅ›ra po druhej svetovej vojne,
historické pozadie jej vżvinu pod>
a desae
ro%0Å„í (50. roky, 60. roky, 70.-80. roky).
28
" Vysvetlite stru%0Å„ne nasledujÅ›ce pojmy a ich charakteristické znaky: stredoveká
literatÅ›ra, stredovekż svetovż názor, stredoveká kultÅ›ra a umenie, staroslovienska
literatśra.
" `
pecifikujte podstatu humanizmu, renesancie, baroka, klasicizmu, romantizmu,
realizmu ...
" Klasifikuje literárne dianie v slovenskej literatÅ›re (s dôrazom na svetovÅ› literatÅ›ru)
 symbolizmus, katolícka moderna, nadrealizmus.
" Charakterizujte lyrizovanś prózu ako hlavnż mya
lienkovo kompozi%0ńnż prśd
v medzivojnovom období.
" Informujte o lyrike, próze a dráme od 50. rokov a~
po sÅ›%0Å„asnose
(stru%0Å„ná
charakteristika).
4.2 Literárnohistorické a literárnokritické Å›daje
4.2.1 Vyu~
ie
osvojené vedomosti na charakteristiku obdobia staroslovienskej kultÅ›ry
so zameraním na postavy Kona
tantína a Metoda a ich Å›%0Å„inkovanie na Ve>
kej
Morave (hlaholika, Proglas, krese
anstvo, staroslovien%0Å„ina ako literárny jazyk).
" Analyzujte vżznam pôsobenia Kona
tantína a Metoda na Ve>
kej Morave.
" Vymenujte najvżznamenja
ie literárne pamiatky z ve>
komoravského obdobia.
" Charakterizujte starosloviensku vzdelanose
.
4.2.2 Prezentovae
poznatky o literárnych pamiatkach z obdobia stredovekej literatÅ›ry
(legendy, kroniky).
" Charakterizujte Moravsko-panónske legendy.
" Porovnajte legendy a kroniky.
" Prezentujte svoje poznatky aj z obdobia ranofeudálneho a
tátu cez ma
arské
pamiatky a porovnajte ich.
4.2.3 Charakterizovae
najvżznamneja
ie literárne druhy z obdobia humanizmu,
renesancie a baroka (svetská a nábo~
enská literatÅ›ra), najvżznamneja
ie postavy
tżchto období (M. Rakovskż, J. Jakobeus, B. SzQ
lQ
si, J. Tranovskż, H. Gavlovi%0ń,
Matej Bel).
" Charakterizujte historické pozadie vzniku humanizmu, renesancie a baroka.
" Vymenujte najznámeja
ie osobnosti tohto obdobia a ich tvorbu.
" Rozpovedzte dej historickżch piesní s vyu~
itím poznatkov z ma
arskej literatśry.
4.2.4 Charakterizovae
barokovÅ› literatÅ›ru prostredníctvom diela Jana Amosa
Komenského.
" Zdokumentujte vżznam barokového literárneho smeru na stredoeurópskej umenie.
" Prezentujte najvżznamneja
ie diela Jana Amosa Komenského.
" Vymenujte jeho najdôle~
iteja
ie mya
lienky v oblasti a
kolského vzdelania
a vżchovy.
4.2.5 Vysvetlie
pojem >
udová slovesnose
a na základe Å›ryvkov aplikovae
vedomosti z
teórie literatÅ›ry na jednotlivé druhy >
udovej slovesnosti (lyrika, epika, pieseH
,
balada, rozprávka at
.).
29
" Analyzujte slovenské >
udové piesne pod>
a obsahu a formy.
" Interpretujte z >
udovej slovesnosti aspoH
jednu epickÅ› skladbu: rozprávku alebo
povese
.
" `
pecifikujte obsahové parametre balady.
4.2.6 Charakterizovae
jazyk pou~
ívanż v literatÅ›re jednotlivżch období na základe
pre%0Å„ítanżch Å›ryvkov.
" Nájdite v lyrickżch dielach >
udovej slovesnosti k>
Å›%0Å„ové slová.
" Nájdite v epickżch dielach >
udovej slovesnosti frazeologické vżrazy
a onomatopoje.
4.2.7 Charakterizovae
na základe pre%0Å„ítanżch Å›ryvkov a a
tśdia zmysel sna~
ení
vżznamnżch predstavite>
ov slovenskej obrodeneckej literatśry (J. I. Bajza, A.
Bernolák, J. Fándly).
" Charakterizujte obdobie vzniku obrodeneckej literatÅ›ry z historického h>
adiska.
" Analyzujte stru%0Å„ne tvorbu Jozefa Ignáca Bajzu, Antona Bernoláka, Juraja
Fándlyho.
4.2.8 Vymenovae
najvżznamneja
ích predstavite>
ov slovenského národného
klasicizmu a vysvetlie
základné mya
lienky ich tvorby (P. J. `
afárik, J. Kollár, J.
Hollż).
" Vyu~
ite svoje poznatky z ma
arskej literatśry a charakterizujte klasicizmus ako
literárny smer.
" Identifikujte, ako sa prejavuje klasicizmus v tvorbe `
afárika.
" Porovnajte tvorbu Jána Kollára s eposmi Jána Hollého.
" Prezentujte tri vżznamné eposy Hollého a stru%0Å„ne rozpovedzte ich obsah.
4.2.9 Interpretovae
na základe pre%0Å„ítanżch diel a Å›ryvkov interpretovae
jadro
problematiky vżznamnżch diel klasicistickej literatÅ›ry (Slávy dcera, Svatopluk),
porovnae
ich s dielami rovnakého obdobia v ma
arskej literatśre.
" Ur%0Å„te hlavnÅ› mya
lienku z Å›ryvkov Slávy dcéra a mya
lienkovÅ› spojitose
autora
s dobou.
" Definujte hlavné mya
lienky z Hollého eposu Svatopluk.
" Nájdite ma
arskżch autorov zo spomínaného obdobia a porovnajte ich diela
s dielami slovenskej klasicistickej literatśry.
4.2.10 Vysvetlie
vżznam spojenia a
tÅ›rovská generácia a vymenovae
jej hlavnżch
predstavite>
ov, ich zásluhy pri kodifikácii spisovného jazyka a ich snahy o
zmenu ~
ivotnżch podmienok Slovákov.
" Charakterizujte vżznam %3Å„udovíta `
tśra v politickom a kultśrnom ~
ivote
slovenského národa.
" Informujte o kodifikácii spisovného jazyka.
" Prezentujte hlavnżch predstavite>
ov `
tÅ›rovej generácie.
4.2.11 Pracovae
s dielom, textom, vysvetlie
hlavnÅ› mya
lienku diel vybranżch
predstavite>
ov slovenského romantizmu (Mor ho! Marína, Detvan, Smre

Jánoa
íkova, básne Janka Krá>
a, Rea
tavrácia) na základe pre%0Å„ítanżch diel,
śryvkov.
30
" Uve
te, akÅ› tematiku spracoval autor v básni Mor ho!
" Vysvetlite, ako spája Sládkovi%0Å„ vo svojej poézii problematiku osobného
a spolo%0Å„enského.
" Nájdite v Maríne a Detvanovi spolo%0Å„né znaky v ospievaní lásky.
" Evokujte revolu%0Å„né mya
lienky v básH
ach a baladách Janka Krá>
a.
" Interpretujte >
udovż odboj proti feudalizmu v Bottovej tvorbe Smre
Jánoa
íkova.
" Preuká~
te, ako sa prejavuje irónia v Kalin%0ńiakovej epike Rea
tavrácia.
4.2.12 Vysvetlie
pojem mati%0Å„né roky na základe literárnohistorickżch vedomostí.
" Charakterizujte spolo%0Å„ensko-politické a literárno-umelecké pomery po revolÅ›cii
v rokoch 1848/1849.
" Vymenujte %0Å„asopisy a almanachy, ktoré sa usilovali o pokrok kritizovaním
vtedaja
ích spolo%0Å„enskżch pomerov.
4.2.13 Pracovae
s textom, interpretovae
základné diela dramatickej tvorby 19. storo%0Å„ia
so spolo%0Å„enskou a národno-uvedomovacou funkciou (J. Chalupka, J. Palárik) na
základe pre%0Å„ítanżch Å›ryvkov.
" Informujte o humoristicko-ironickżch príbehoch malomestského prostredia
v Chalupkovżch hrách.
" Charakterizujte stru%0Å„ne Palárikove veselohry z h>
adiska ich tematickej a dejovej
vżstavby.
" Vysvetlite podstatu Palárikovho vlastenectva tak, ako sa prejavuje vo veselohre
Zmierenie alebo Dobrodru~
stvo pri ob~
inkoch.
4.2.14 Pracovae
s dielom na základe pre%0Å„ítanżch diel a Å›ryvkov, analyzovae
a
interpretovae
základné diela slovenskej realistickej literatÅ›ry: P.O. Hviezdoslav:
Hájnikova ~
ena, E~
o Vlkolinskż, Gábor Vlkolinskż, M. Kuku%0Å„ín: Rysavá
jalovica, Neprebudenż, Ke
bá%0Å„ik z Chocho>
ova umrie, B.S. Timrava:
d
apákovci, Skon Pa>
a Ro%0ńku, Hrdinovia, J.G. Tajovskż: Do konca, Maco Mlie%0ń,
Mamka Pôstková, Statky-zmätky, %7Å„enskż zákon.
" Vysvetlite charakterotvornÅ› a typotvornÅ› silu Hviezdoslavovej epickej tvorby.
" Interpretujte Kuku%0Å„ínovu tvorbu so zvláa
tnym zrete>
om na dedinskÅ› a zemiansku
tematiku.
" `
pecifikujte prozaické diela Timravy z h>
adiska dedinskej a vojnovej tematiky.
" Definujte tematické okruhy Tajovského krátkej tvorby a analyzujte
najvżznamneja
ie poviedky.
4.2.15 Charakterizovae
vżvoj, ~
ivotnÅ› dôle~
itose
, prí%0Å„inné sÅ›vislosti základnżch tém,
a
pecifické riea
enia konfliktov napr. v dielach zameranżch na problematiku
zemianstva (S.H. Vajanskż, P.O. Hviezdoslav, M. Kuku%0Å„ín), tematika slovenskej
dediny, dedinského %0Å„loveka a jeho kritika (M. Kuku%0Å„ín, J.G. Tajovskż, B.S.
Timrava). Navzájom porovnae
jednotlivé diela, hrdinov, konflikty. Vyslovie

vlastnż Å›sudok na základe vlastného zá~
itku z pre%0Å„ítanżch diel a porovnae
s ich
ekvivalentami v ma
arskej literatśre.
" Interpretujte základné charakteristické znaky realizmu ako vżznamného
literárneho smeru 19. storo%0Å„ia.
" Ur%0Å„te rozdiely medzi chápaním zemianstva u Vajanského, Hviezdoslava
a Kuku%0Å„ína.
31
" Preuká~
te, ako splżva minulose
s prítomnose
ou v Tajovského dramatickżch hrách
a evokujte aj jeho hry s historickou tematikou.
" Charakterizujte niektoré kladné a záporné postavy a konkfliktné situácie z diel
horeuvedenżch autorov.
" Podajte kritické stanovisko na základe vlastného zá~
itku o niektorom ob>
śbenom
diele.
" Porovnajte postavy, prostredie a konfliktné situácie realistickżch diel v slovenskej
a ma
arskej literatśre.
4.2.16 Charakterizovae
vżznamné literárne prÅ›dy v slovenskej literatÅ›re v období
medzi dvoma svetovżmi vojnami. `
pecifikovae
ich filozofické pozadie na základe
vedomostí z teórie literatÅ›ry v materinskom jazyku.
" Charakterizujte spolo%0Å„ensko-politické a kultÅ›rno-literárne pomery po vzniku
samostatného 
eskoslovenska.
" Vysvetlite základné filozoficko-literárne princípy vzniku symbolizmu a uve
te
príklady zo slovenskej, ma
arskej a svetovej literatśry.
" Vymenujte 
ala
ie európske literárne smery, prÅ›dy, hnutia, ktoré vżrazne
ovplyvnili mladÅ› slovenskÅ› literatÅ›ru v medzivojnovom období.
4.2.17 Vymenovae
vżznamnżch predstavite>
ov slovenskej literárnej moderny (I.
Krasko, J. Jesenskż) a stru%0ńne charakterizovae
ich tvorbu.
" Interpretujte na základe u%0Å„ebnice jednu Kraskovu báseH
.
" Uplatnite svoje vedomosti a skśste na%0ńrtnśe
rytmickż pôdorys analyzovanej
Kraskovej básne.
" Vysvetlite mya
lienkovÅ› rôznorodose
lyrickżch foriem v dielach Janka Jesenského
a preve
te rozbor niektorej básne.
4.2.18 Rozlía
ie
dve línie vżvinu slovenskej literatÅ›ry medzivojnového obdobia:
sociálne-funk%0Å„nÅ› a avantgardnÅ›. Na základe získanżch vedomostí a zru%0Å„ností
analyzovae
a interpretovae
vybrané literárne diela M. Rázusa, E.B. Luká%0Å„a, J.
Smreka, L. Novomeského, R. Fabryho, R. Dilonga, J. Silana. Prejavie
schopnose

citovo vnímae
a pre~
ívae
estetické a umelecké hodnoty poézie a nájse
vlastnż
spôsob interpretácie.
" Uplatnite svoje vedomosti pri rozlia
ovaní dvoch skupín autorov v medzivojnovom
období: medzi sociálne-funk%0Å„nou skupinou (davisti) a avantgardnou.
" Charakterizujte motívy lyrického subjektu v humaniza%0Å„nom procese spolo%0Å„nosti
v dielach Rázusa, Luká%0Å„a a Smreka.
" Definujte esteticko-umelecké hodnoty Novomeského poézie.
" Doká~
te na śryvkoch z nadrealistickej tvorby, ~
e autori sa usilovali o vnÅ›torné
oslobodenie %0Å„loveka.
" Identifikujte Å›silie básnikov katolíckej moderny o zmenu duchovnżch kvalít na
základe Å›ryvkov z u%0Å„ebnice.
" Vyjadrite svoj subjektívny názor na pôsobenie avantgardnżch autorov ako aj na
ich prínos esteticko-umeleckżch hodnôt do slovenskej literatÅ›ry.
4.2.19 Charakterizovae
na základe vybranżch pre%0Å„ítanżch diel a Å›ryvkov tematicky
odlia
nÅ› tvorbu prozaikov medzivojnového obdobia: J. Jesenskż, J.C. Hronskż,
M. Urban, P. Jilemnickż.
32
" Zdokumentujte na základe Jesenského románu Demokrati vżznam humoru, irónie
a satiry.
" Nájdite v kompozi%0Å„nom pláne románu Demokrati skrivenÅ› morálku, ktorá kra>
uje
nad >
udskżmi vze
ahmi. Doká~
te, ~
e dr. Landík je kladná postava, ktorá
demona
truje rovnose
.
" Charakterizujte stru%0Å„ne Hronského román Jozef Mak na základe Å›ryvkov
z pre%0Å„ítaného diela.
" Nájdite v románoch Jozef Mak a %7Å„ivż bi%0Å„ lyrické pasá~
e a zistite, akżmi
prostriedkami autor dosahuje lyrickÅ› atmosféru.
" Charakterizujte hlavnżch protagonistov románu %7Å„ivż bi%0Å„ na základe Å›ryvku(ov)
z Urbanovho románu (alebo celého pre%0Å„ítaného diela).
" Prezentujte prozaickÅ› tvorbu Petra Jilemnického s osobitnżm dôrazom na román
Kronika.
4.2.20 Vymenovae
vżznamnżch predstavite>
ov lyrizovanej prózy (%3ń. Ondrejov, M.
Figuli, F. `
vantner). Na základe pre%0Å„ítanżch diel, Å›ryvkov, uplatnenia zru%0Å„ností
pracovae
s dielom, textom interpretovae
vybrané diela jednotlivżch
predstavite>
ov lyrizovanej prózy. Charakterizovae
niektoré hlavné postavy
zvolenżch literárnych diel a vyjadrie
vlastnż názor na ich konanie.
" Podajte informáciu o lyrizovanej próze ako o literárnom prÅ›de v slovenskej
literatśre.
" Sformulujte hlavnÅ› mya
lienku tetralógie %3ń. Ondrejova a analyzujte niektorś %0ńase

pod>
a śryvku alebo %0ńitate>
skżch zá~
itkov.
" Vy%0Å„leH
te z literárnej tvorby Margity Figuli jedno alebo dve diela, ktoré
reprezentujś prśd lyrizovanej prózy a stru%0ńne ich charakterizujte z tematickej
a ideovej stránky.
" Evokujte existencionalistické prvky krátkej epickej tvorby ako aj 
ala
ích
epickżch diel Frantia
ka `
vantnera.
" Definujte podobné a odlia
né charakterové %0Å„rty protaganistov ako aj prostredie
zobrazovanej skuto%0ńnosti u autorov lyrizovanej prózy.
4.2.21 Charakterizovae
základné diela dramatickej tvorby prvej polovice 20. storo%0Å„ia
(P.O. Hviezdoslav: Herodes a Herodias, I. Stodola: Ba%0Å„ova ~
ena alebo Jo~
ko
PÅ›%0Å„ik a jeho kariéra, J. Bar%0Å„-Ivan: Matka) na základe pre%0Å„ítanżch diel a
śryvkov.
" Uve
te niektoré dramatické diela, ktoré poznáte z televízneho alebo filmového
spracovania.
" Analyzujte mravnż ~
ivot protagonistov z Hviezdoslavovej dramatickej hry
Herodes a Herodias.
" Interpretujte stru%0Å„ne Tajovského hry s dedinskou a historickou tematikou.
" Analyzujte Stodolovu dramatickÅ› tvorbu s osobitnżm dôrazom na Å›ryvok(ky)
z u%0Å„ebnice.
" PokÅ›ste sa o opis protagonistov na základe subjektívnej predstavy z Bar%0Å„ovej hry
Matka.
" Evokujte poznatky z oblasti divadelníctva; vysvetlite, v %0Å„om sa lía
i dráma od
ostatnżch literárnych druhov.
33
4.2.22 Prezentovae
osvojené poznatky z dejepisu tżkajÅ›ce sa obdobia druhej svetovej
vojny a charakterizovae
jej vplyv na tvorbu povojnovej generácie slovenskżch
spisovate>
ov.
" Definujte vplyv dejinnżch udalostí na rozvoj slovenskej literatÅ›ry po%0Å„as druhej
svetovej vojny.
" Charakterizujte literárno-umelecké pokusy v období tzv. Slovenského a
tátu.
" `
pecifikujte povojnovÅ› literárnu tvorbu (lyrika, epika, dráma) s povstaleckou
tematikou.
4.2.23 Vymenovae
predstavite>
ov stara
ej generácie spisovate>
ov (F. He%0Å„ko, V. Miná%0Å„,
Bednár, L. MH
a%0Å„ko, D. Tatarka, R. Jaa
ík) a na základe pre%0Å„ítanżch diel a
Å›ryvkov, uplatnením zru%0Å„ností práce s textom, charakterizovae
vybrané diela
jednotlivżch predstavite>
ov povojnového obdobia.
" Analyzujte román F. He%0Å„ka 
ervené víno na základe Å›ryvkov alebo pre%0Å„ítaného
románu.
" Vymenujte hlavné postavy z uká~
ky románu 
ervené víno a charakterizujte ich
rodinné vze
ahy.
" Pokśste sa vo>
ne porozprávae
o dielach Dominika Tatarku.
" PokÅ›ste sa nájse
v ma
arskej i svetovej literatśre podobnś dvojicu mladżch >
udí,
ktoré sÅ› spojené  >
Å›bostnżm zákonom , ako je to v diele PrÅ›tené kreslá.
" Charakterizujte Jaa
íkovo dramatické rozprávanie v románe Námestie svätej
Al~
bety.
" Uve
te príklady podobnżch diel v ma
arskej a svetovej literatśre.
" Analyzujte na základe Å›ryvku (alebo pre%0Å„ítanżch Å›ryvkov) trilógiu Vladimíra
Miná%0Å„a Generácia.
" Identifikujte osudovż vze
ah minulosti a prítomnosti v románe Sklenż vrch.
" Prezentujte literárnu tvorbu Ladislava MH
a%0ńka cez śryvok (śryvky) z u%0ńebnice.
4.2.24 Vymenovae
predstavite>
ov povojnovej poézie (M. Válek, M. RÅ›fus, `
. Strá~
ay,
`
. Morav%0Å„ík). Na základe vybranżch pre%0Å„ítanżch diel a Å›ryvkov poukázae
na
cesty poézie k modernosti a nadväznosti na tradície.
" Interpretujte vo>
ne básne (Å›ryvky) z lyrickej tvorby M. Válka, M. RÅ›fusa, `
.
Strá~
aya, `
. Morav%0Å„íka.
" Uva~
ujte o a
tylistickżch prostriedkoch básnickżch diel, o ich uplatnení a vyu~
ití
v modernej poézii.
4.2.25 Poukázae
na ~
ánrovÅ› diferencovanose
sÅ›%0Å„asnej slovenskej prózy na základe
vybranżch pre%0Å„ítanżch diel a Å›ryvkov (V. `
ikula, J. Bla~
ková, Hykisch, L.
Ballek, R. Sloboda, P. Jaroa
, J. Johanides, %3Å„. Jurík, D. Mitana, D. Dua
ek, J.
Pua
káa
a iní pod>
a vżberu u%0ńite>
a).
" Reprodukujte a zova
eobecH
ujte z Å›ryvkov (kníh) zdanlivo jednoduché príhody,
opisy, kde sa pri pozornom %0Å„ítaní skrżva hlbokż >
udskż zmysel, ~
ivotná pravda 
V. `
ikula, D. Dua
ek.
" `
pecifikujte prozaické diela autorov na základe Å›ryvkov (kníh), ktoré narÅ›a
ali
umelecké konvencie a skostnatené etické normy  J. Bla~
ková, R. Sloboda.
" Utvorte obraz o existencii rôznych avantgardnżch smerov z Å›ryvkov (kníh)
rôznych diel slovenskej literatÅ›ry  J. Johanides, P. Jaroa
, D. Mitana.
34
" Nájdite momenty stroskotania jednotlivca v mravne cudzom prostredí v románe
Pomocník.
" Prezentujte sÅ›%0Å„asnżch autorov vżberom ich prozaickżch diel (Å›ryvkov)  %3Å„. Jurík,
J. Pua
káa
, A. Hykisch a iní.
4.2.26 Dokázae
porovnávae
dve a viaceré diela, postavy, konflikty, idey, a
tżl, jazykové a
umelecké prostriedky. Uplatnie
komplementárny prístup pri riea
ení etickżch,
estetickżch a inżch problémov obsiahnutżch v literárnych dielach a
vyplżvajÅ›cich z ich vzájomného porovnávania.
" Informujte o pocite rozpráva%0Å„a, o jeho Å›vahách o ~
ivote >
udí, dave, duchovno-
dua
evnżch problémoch z Å›ryvkov sÅ›%0Å„asnej slovenskej prózy.
" Ur%0Å„te atmosféru, dôle~
itose
protagonistov, prostredie, ako aj konfliktové situácie
v prozaickżch dielach (śryvkoch) sś%0ńasnżch autorov.
" PokÅ›ste sa o samostatnÅ› interpretáciu vybranżch %0Å„astí uká~
ok.
" Charakterizujte ideové zameranie, a
tżl, jazykovo-umelecké prostriedky ako aj
esteticko-etické prvky v prozaickom diele, ktoré máte najrada
ej.
" Porovnávajte navzájom dve alebo viaceré diela a ur%0Å„te, v %0Å„om sÅ› toto~
né a v %0Å„om
odlia
né.
4.2.27 Analyzovae
a interpretovae
na základe vlastného diváckeho, umeleckého
zá~
itku, resp. pre%0Å„ítaného diela s poukázaním na ideovo-estetické a etické
princípy a ~
ánrové formy minimálne dve divadelné hry slovenskej dramatickej
tvorby po roku 1945: `
. Králik, P. Karvaa
, I. Bukov%0ńan, M. Lasica-J. Satinskż a
iní.
" Charakterizujte slovenskÅ› dramatickÅ› tvorbu od roku 1945 a~
po sÅ›%0Å„asnose
.
" Vysvetlite hlavnÅ› mya
lienku z Å›ryvkov Králikovej divadelnej hry Posledná
preká~
ka.
" Pokśste sa zahrae
ako na javisku (alebo rozpovedzte svojimi slovami) vybranÅ›
%0Å„ase
textu uká~
ky z dramatickej tvorby Petra Karvaa
a.
" Nájdite v Å›ryvkoch drámy Kżm kohÅ›t nezaspieva uká~
ky %0Å„astí, v ktorżch sa
stupH
uje dej. Zdokumentujte to na k>
Å›%0Å„ovżch slovách, slovnżch spojeniach,
vetách.
" Evokujte vaa
e zá~
itky z divadelného predstavenia >
ubovo>
nej dramatickej hry.
" Vymenujte odborníkov-personál, ktorí sa zÅ›%0Å„astH
uje na realizácii divadelnej hry.
" Charakterizujte kontakty slovenskżch divadiel s európskou a svetovou drámou.
35
OdporÅ›%0Å„aná literatÅ›ra
1. ro%0Å„ník
- %0Å„ítanie uká~
ok zo slovenskej literatśry od najstara
ích dôb a~
dodnes pod>
a vżberu
u%0Å„ite>
a
2. ro%0Å„ník
- z prozaickej tvorby 2-3 diela zo slovenskej literatśry pod>
a vżberu u%0ńite>
a a ~
iakov
3. ro%0Å„ník
- z prozaickej alebo dramatickej tvorby 3-4 diela zo slovenskej literatśry medzi dvoma
svetovżmi vojnami pod>
a vżberu u%0ńite>
a a ~
iakov
4. ro%0Å„ník
- z prozaickej alebo dramatickej tvorby 3-4 diela zo slovenskej literatśry po roku 1945
pod>
a vżberu u%0ńite>
a a ~
iakov
36
OdporÅ›%0Å„anie na vyu~
itie vzdelávacieho a
tandardu
Vzdelávací a
tandard zo slovenského jazyka a literatÅ›ry na gymnáziách s vyu%0Å„ovacím
jazykom ma
arskżm má zvolenou koncepciou a spôsobom spracovania plnie
viacero funkcií.
Z h>
adiska o%0Å„akávaného prínosu a
tandardu pri zvya
ovaní kvality vzdelávania je podstatná
jeho regulatívna funkcia pri riadení vżchovno-vzdelávacieho procesu a kontrole jeho
vżsledkov.
U%0Å„itelia a predmetové komisie slovenského jazyka a literatÅ›ry by mali vzdelávací
a
tandard vyu~
ie
pri navrhovaní rozsahu vyu%0Å„ovania slovenského jazyka a literatÅ›ry
v u%0Å„ebnom pláne a
koly, pri adaptácii u%0Å„ebnżch osnov a 
ala
ích pedagogickżch dokumentov
na podmienky a
koly, pri stanovovaní cie>
ov vyu%0Å„ovania slovenského jazyka a literatÅ›ry so
zrete>
om na po~
iadavky v a
tandarde ako %0Å„iastkové ciele, pri vżbere metód, prostriedkov
a organiza%0Å„nżch foriem vyu%0Å„ovania, ktoré umo~
nia efektívne plnenie po~
iadaviek a
tandardu,
pri plánovaní a realizácii rôznych foriem priebe~
ného, tematického a komplexného
overovania a hodnotenia vedomostí a zru%0Å„ností ~
iakov.
Vedenie a
koly by malo utvorie
vhodné podmienky na zvládnutie a
tandardu,
kontrolovae
dosiahnuté vżsledky a na ich základe odporÅ›%0Å„ae
Å›pravy v obsahu vzdelávania
a spôsobov jeho sprístupH
ovania tak, aby a
tandard na primeranej Å›rovni zvládla vä%0Å„a
ina
~
iakov.
Metodici a ina
pektori by mali plánovite poskytovae
odborno-metodickÅ› pomoc pri
zabezpe%0Å„ovaní plnenia po~
iadaviek a
tandardu, pri tvorbe meracích prostriedkov a hodnotení
u%0ńebnżch vżsledkov ~
iakov.
So vzdelávacím a
tandardom by mali bye
oboznámení aj ~
iaci a ich rodi%0Å„ia. %7Å„iaci
z dôvodu, aby vedeli, aké vedomosti a zru%0Å„nosti majÅ› záväzne získae
, rodi%0Å„ia z dôvodu
mo~
nosti zainteresovane sa podielae
na usmerH
ovaní práce ~
iaka a sledovae
jeho vżkony
a zároveH
po~
adovae
, aby a
kola, bez oh>
adu na zvolenż vzdelávací program alebo a
pecifické
ciele, poskytla v predmete slovenskż jazyk a literatÅ›ra projektované a
tandardné vzdelanie.
Vzdelávací a
tandard by mali poznae
u%0Å„itelia základnżch a
kôl i potencionálni
odberatelia absolventov gymnázií  vysoké a
koly, autori u%0Å„ebníc, u%0Å„ebnżch pomôcok
a prostriedkov na meranie vżsledkov vzdelávania.
37