" SLOVNÍK LITERÁRNYCH POJMOV
index dialektizmy H limerick
literárnych pojmov dialóg literárna postava
hádanka
dialogická forma literárny druh
heraldická povese

A dialogizácia literárny ~
áner
herci
diev%0Å„enskż román literatÅ›ra
abba historická pieseH

dityramb literatÅ›ra - detektívna
aforizmus historická povese

divadelná hra literatÅ›ra - dobrodru~
ná
alegória historická poviedka
divadlo literatśra - európska
aliterácia historickż román
dobrodru~
ná literatÅ›ra literatÅ›ra - krásna
anafora historizmy
dobrodru~
nż román literatÅ›ra - národná
anekdota hlavná mya
lienka
dráma literatÅ›ra - náu%0Å„ná
anticipácia hlavná postava
dráma - ~
ánre literatÅ›ra - populárna
antiklimax hlavnż hrdina
dramatické dielo literatÅ›ra - svetová
antiromán homonymá
dramaturg literatÅ›ra - umelecká
antitéza horor
druh - literárny literatÅ›ra - vecná
antonomázia hra - rozhlasová
druhy >
udovżch piesní literatÅ›ra - vedecko -
antonymá hra - televízna
druhy rżmu fantastická
apostrofa hrdina - kolektívny
literatśra faktu
apoziopéza hrdina - lyrickż
E literatśra non fiction
arabeska hudobnż skladate>

literatśra pre deti a
argot elégia humor
mláde~

archaizmy elipsa humoreska
>
udová balada
architektonika encyklopédia humorné dielo (humor)
>
udová pieseH

asyndeton epanastrofa hymna
>
udové dielo
augmentatíva epická báseH
hyperbola
lyrická báseH

autorská re%0Å„ epifora hypokoristiká
lyrickoepická báseH

autorskż zámer epigram charakteristika
lyrickż hrdina
epika charakterová komika
lyrika
B epimżtia
lyrika - >
Å›bostná
epia
tola I
bábková hra
lyrika - osobná
epitaf
báj idyla
lyrika - prírodná
epiteton
bájka incipit
lyrika - reflexívna
epiteton constans
balada inotaj (alegória)
lyrika - spolo%0Å„enská
epiteton ornans
balada - >
udová introdukcia
epizeuxa
balada - sociálna inverzia
M
epos
balada - umelá irónia
esej madrigal
báseH
- epická J
eufemizmus makrokompozícia
báseH
- grafická ja - rozprávanie
eufónia marginálie
báseH
- lyrická jamb
európska literatÅ›ra melioratíva
báseH
- lyrickoepická jednoaktovka
evergreen metafora
báseH
- príle~
itostná K
exemplum metafora - genitívová
básnická otázka kakofónia
exotickż rżm metonymia
básnickż prívlastok kalambÅ›r
explicit metrum
beletria kaligram
expresívne slová miestna povese

Biblia kapitola
mikrokompozícia
biblizmy klimax
F modlitba
biografickż román koleda
monológ
bylina facécia kolektívny hrdina
monológ - vnśtornż
fantastická rozprávka komédia
móra
C figÅ›ra re%0Å„nícka komika - charakterová
muzikál
figÅ›ra slovná komika - situa%0Å„ná
cyklus
figśra a
tylistická komika - slovná
%0ńasomernż vera
ovż
N
figÅ›ra vetná komiks
systém
figÅ›ra zvuková kompozícia narácia
%0Å„inohra
film kompozi%0Å„ná osnova národná literatÅ›ra
filmová rozprávka kompozi%0Å„nż postup náu%0Å„ná literatÅ›ra
D
finále kompozi%0Å„nż princíp neologizmy
daktyl
konflikt nepriama re%0Å„
dej
G krásna literatÅ›ra nevlastná priama re%0Å„
demunitíva
kronika non fiction literatśra
genera%0Å„nż román
denník
nonsens
genitívová metafora
dermiéra
novela
gradácia
detektívka
L novż román
grafická báseH

detektívna literatÅ›ra
gramatickż rżm laudatíva
detská populárna
O
legenda
pieseH

Slovník literárnych pojmov _ strana 1 z 1
obkro%0Å„nż rżm poviedka - historická rozprávka - zvieracia umelá balada
obradová pieseH
poviedka - vedecko- rozprávka - pod>
a umelé dielo
obsah literárneho diela fantastická formy umelecká literatÅ›ra
óda pracovná pieseH
rozprávka - pod>
a śvaha
odsek pranostika obsahu Å›vahová lyrika
onomatopoje predpremiéra rozprávka - pod>
a
opis premiéra spracovania témy V
opozitá prerżvanż rżm rżm
variácia
osnova kompozi%0Å„ná presah rżm - druhy
vecná literatÅ›ra
oxymoron priama re%0ń rżm - exotickż
vedecko - fantastická
príle~
itostná báseH
rżm - gramatickż
poviedka
princíp - kompozi%0Å„nż rżm - obkro%0Å„nż
vedecko - fantastickż
P prirovnanie rżm - postupnż
román
príslovie rżm - prerżvanż
parabola vedecko-fantastická
profesionalizmy rżm - striedavż
paradox literatśra
prostredie rżm - vnśtornż
parentéza ved>
aja
ia postava
próza rżm - zdu~
enż
paródia vera

rytmus
paronomázia vera
- viazanż
R
pastierske a valaa
ské vera
- vo>
nż
S
piesne realistická rozprávka vera
ovż presah
pejoratíva re%0Å„ - autorská sarkazmus vera
ovż systém
perifráza re%0Å„ - nepriama satira vera
ovż systém -
personifikácia re%0Å„ - nevlastná priama scenár %0Å„asomernż
pieseH
re%0Å„ - polopriama scenárista vera
ovż systém -
pieseH
- detská re%0Å„ - postáv SCI-FI sylabickż
populárna re%0Å„ - priama sekvencia vera
ovż systém -
pieseH
- koleda re%0Å„nícka figÅ›ra selanka sylabotonickż
pieseH
- >
udová re%0Å„nícka otázka situa%0Å„ná komika vera
ovż systém -
pieseH
- obradová re%0Å„nícke zvolanie slang tónickż
pieseH
- pastierske a reflexívna lyrika slovná figÅ›ra vetná figÅ›ra
valaa
ské refrén slovná komika viazanż vera

pieseH
- populárna regrÅ›tska pieseH
sociálna balada vnÅ›tornż monológ
pieseH
- pracovné relácia sonet vnÅ›tornż rżm
pieseH
- regrÅ›tske replika spolo%0Å„enská lyrika vojenská pieseH

pieseH
- trávnice reportá~
spondej vo>
nż vera

pieseH
- vojenské repríza stopa vulgarizmy
pieseH
- zbojnícke re~
isér striedavż rżm vżpustka
pieseH
- z>
udovená ritornel strofa vżtvarník scény
pieseH
- ~
artovné robinsonáda svetová literatÅ›ra western
pleonazmus román sylabickż vera
ovż
poéma román - anti systém Z
poetizmy román - biografickż sylabotonickż vera
ovż
zberatelia >
udovżch
pointa román - diev%0Å„enskż systém
piesní
polopriama re%0Å„ román - dobrodru~
nż symbol
zberatelia >
udovżch
polysyndeton román - genera%0Å„nż synekdocha
rozprávok
populárna literatÅ›ra román - historickż synonymá
zbojnícka pieseH

populárna pieseH
román - vedecko- a
tylistická figÅ›ra
zdrobneniny
porekadlo fantastickż
zdru~
enż rżm
postava román historicko - T
zeugma
postava - hlavná dobrodru~
nż
tektonika textu z>
udovená pieseH

postava - ved>
aja
ia rozhlasová hra
televízna hra znelka
postup - kompozi%0Å„nż rozhlasová rozprávka
text - tektonika znelkovż veniec
postupnż rżm rozpráva%0Å„
tónickż vera
ovż systém zvieracia rozprávka
povese
rozprávanie
tragédia zvuková figÅ›ra
povese
- bylina rozprávka
trávnice ~
alm
povese
- heraldická rozprávka - fantastická
trochej ~
alospev
povese
- historická rozprávka - filmová
trópy ~
áner  literárny
povese
- miestna rozprávka - realistická
~
artovná pieseH

poviedka rozprávka - rozhlasová
U
Slovník literárnych pojmov _ strana 2 z 2
a
abba lyrickż ~
áner, lyrická báseH
s námetom ranného lÅ›%0Å„enia milencov
aforizmus stru%0ńnż vżrok, ktorż obsahuje vtipnś mya
lienku pr. Máte hlavu? Ale a
pendlík ju má tie~
!
alegória pozri inotaj
aliterácia zvuková a
tylistická figÅ›ra, vzniká opakovaním rovnakżch alebo zvukovo podobnżch hlások (slabík), na za%0Å„iatku dvoch alebo
viacerżch po sebe idÅ›cich slov, má estetickÅ› funkciu pr. Lízal jeden lilipután lilavkasté lízatko, chutilo mu trochu sladko,
trochu nesladko.
anafora slovná figÅ›ra, opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na za%0Å„iatku za sebou idÅ›cich vera
ov alebo viet, opak epifory,
napr. Jedno, %0Å„i náhlia
sa / jedno, %0Å„i le~
ía
chorż / jedno, %0Å„i drvía
skaly a prenáa
aa
hory / jedno, %0Å„i neprijímaa
náva
tevy /
jedno, %0ńi blśdia
v tme a cestu h>
adáa
pustatinou / jedno, %0Å„i sedía
na lavi%0Å„ke v parku / alebo trpía
obrátenż stene. (J.Kostra-
Ka~
dż deH
)
anekdota krátky a vtipnż príbeh o skuto%0Å„nej alebo vymyslenej udalosti, má neo%0Å„akávanż záver s humornżm vyznením - vtipná pointa
anticipácia kompozi%0Å„nż postup, schopnose
predvídae
udalosti v texte
antiklimax vetná a
tylistická figÅ›ra, postupne zni~
uje alebo zoslabuje vżraz alebo zmysel vety pr. Ukradli potraviny, ukradli ovocie,
jablká, kompóty a nakoniec tam ostala iba slivková kôstka.
antiromán epickż ~
áner, osobitż druh románu, popiera základné princípy a stavebné prvky klasického románu, ozna%0Å„uje sa aj ako novż
román, napr. P.Jaroa
 Zdesenie
antitéza tróp, je to prirovnanie rozvinuté protikladom, máva 3 zlo~
ky: 1. obraz, kona
tatovanie 2. popretie obrazu, kona
tatovania 3.
novż obraz, nová skuto%0Å„nose
, nepou~
íva prirovnávacie spojky pr. U~
som doma nebol len a
tyri nedele, narástlo mi ~
itko
zelené na dvore. Nebolo to ~
itko, le~
bola pa
eni%0ńka, nepśa
e
aj, Ani%0Å„ka, zve%0Å„era Janí%0Å„ka. [>
udová pieseH
]
antonomázia tróp, druh metonymie, namiesto mena známej osoby sa pou~
ije opis alebo charakteristická vlastnose
, dva druhy: 1. meno sa
nahradí charakteristickou vlastnose
ou pr. u%0Å„ite>
národov (Komenskż), objavite>
Ameriky (Kolumbus), 2. meno sa stáva
pomenovaním pre istż typ %0Å„loveka pr. Don Juan (zvodca), Herkules (silnż %0Å„lovek)
antonymá opozitá, slová s opa%0Å„nżm (protikladnżm) vżznamom pr. vysokż  nízky
apostrofa re%0Å„nícka a
tylistická figÅ›ra, ide o oslovenie neprítomnej osoby alebo ne~
ivého predmetu, vyjadruje citovż vze
ah k
oslovovanému pr. Pozdravujem Vás hory, lesy, z tej dua
e pozdravujem vás.
apoziopéza vetná a
tylistická figÅ›ra, je to vżznamovo a intona%0Å„ne nedokon%0Å„ená vżpove
pr. Nu~
, nepria
li sme...
arabeska epickż ~
áner, druh poviedky, obsahuje ve>
a ozdobnżch prvkov, vyzna%0ńuje sa >
ahkose
ou a humorom
argot druh slangu, charakteristickż pre príslua
níkov spolo%0Å„ensky izolovanżch vrstiev (zlodejov, tulákov...) pr. maria
ka - marihuana,
bubáky  peniaze
archaizmy sÅ› zastarané slová alebo slovné spojenia, ktoré sa v sÅ›%0Å„asnom jazyku u~
nepou~
ívajÅ›, ale majÅ› za seba náhradu
(synonymum), pr. mrazivo-zmrzlina, richtár-starosta, v diele sa vyu~
ívajÅ› pre charakterizáciu postáv, doby, prostredia, sÅ›
a
tylisticky príznakové
architektonika zahU
H
a vonkaja
iu vżstavbu textu, v prozaickom diele sÅ› to kapitoly a diely, v básni strofy a spevy, v dramatickom texte
vżstupy a dejstvá
asyndeton vetná a
tylistická figÅ›ra, bezspojkové spájanie slov alebo viet pr. autiaky, rua
ne, parolode, stroje
augmentatíva zveli%0Å„ené slová, ktoré svojou príponou vyjadrujÅ› vä%0Å„a
í rozmer, mieru vlastností, mô~
u mae
aj kladnż charakter pr. chlapisko,
lotrisko, dobrá%0Å„isko
autorská re%0Å„ v literárnom diele sa H
ou ozna%0Å„ujÅ› komentáre autora, ktorżmi dovysvet>
ováva príbeh (text)
autorskż zámer pozri hlavná mya
lienka
b
bábková hra je divadelná hra, ale namiesto hercov tu vystupujÅ› bábky, predvádza sa na javisku, bábky poznáme: maH
ua
ky, marionety,
javajky
báj mżtus, epickż Å›tvar, odrá~
a primitívny názor %0Å„loveka na svet, vznikli, preto~
e si >
udia nevedeli vysvetlie
prírodné javy (bÅ›rku,
blesky...), pova~
uje sa za najstara
iu podobu >
udovej prózy, vysvet>
uje vznik sveta, rastlín, vrchov, %0Å„loveka,,,, napr. Tatranská
Slovník literárnych pojmov _ strana 3 z 3
Kikimora (slovenská báj)
bájka vera
ovaná alebo nevera
ovaná malá epická ~
ánrová forma, naj%0Å„asteja
ie %0Å„erpá zo ~
ivota zvierat, tie sÅ› nosite>
mi >
udskżch
vlastností, obsahuje mravné pou%0Å„enie, vyu~
íva inotaj a personifikáciu, satiru
balada epickż ~
áner >
udovej slovesnosti, má jednoduchż dej, ktorż je pochmÅ›rny, smutnż, zvy%0Å„ajne sa kon%0Å„í tragicky, poznáme:
>
udovÅ› a umelÅ› baladu
balada - >
udová autor je neznámy, dej má rżchly spád, vyu~
ívajÅ› sa magické %0Å„ísla (3, 7,12...), %0Å„asto vystupujÅ› nadprirodzené bytosti, kon%0Å„í
tragicky, pôvodne sa spievala pr. Ia
li hudci horou
balada - sociálna sÅ› balady, ktoré riea
ia problémy vojny, biedy, osamelosti >
udí pr. P.O.. Hviezdoslav - Zuzanka Hraa
kovie
balada - umelá autor je známy, za%0Å„ali vznikae
koncom 18. st. a v 19. st., zdrojom boli >
udové balady, povesti, báje pr. Ján Botto - Lucijnż
stol%0Å„ek
báseH
- epická pozri epická báseH

báseH
- grafická pozri grafická báseH

báseH
- lyrická pozri lyrická báseH

báseH
- pozri lyrickoepická báseH

lyrickoepická
báseH
- príle~
itostná pozri príle~
itostná báseH

básnická otázka pozri re%0Å„nícka otázka
básnickż prívlastok pozri epiteton
beletria pozri umelecká literatÅ›ra
Biblia Sväté písmo, posvätná kniha krese
anov, má dve %0Å„asti: Starż zákon (je v hebrejskom jazyku a hovorí o pôvode sveta,
rôznych národov) a Novż zákon (je v gréckom jazyku a hovorí o ~
ivote Je~
ia
a)
biblizmy slová a slovné spojenia pochádzajÅ›ce z nábo~
enskej literatÅ›ry, %0Å„asto majÅ› podobu alegórií a symbolov pr. Modlitba, krí~
,
Kristus...
biografickż román pozri román-biografickż
bylina ozna%0Å„enie pre ruské >
udové národné povesti, hrdinami sÅ› bohatieri, napr. Uzdravenie I>
ju Muromca
c - %0Å„
cyklus pozri znelkovż veniec
%0ńasomernż vera
ovż je zalo~
enż na striedaní krátkych a dlhżch slabík (obdobie klasicizmu Hollż, Kollár)
systém
d
daktyl -uu, stopa skladajÅ›ca sa z jednej prízvu%0Å„nej a dvoch neprízvu%0Å„nżch slabík
dej hlavnż znak epického literárneho diela, tvoria ho udalosti, ktoré autor opisuje, o ktorżch rozpráva
demunitíva pozri zdrobneniny, majÅ› kladné zafarbenie
denník literárny ~
áner, krátke denné záznamy písané chronologicky (v %0Å„asovej postupnosti), zachytáva udalosti a zá~
itky z
osobného a spolo%0Å„enského ~
ivota, nepía
e sa, ale vedie pr. S.Towsendová - Tajnż denník 13 a 3/4-ro%0Å„ného Adriana Molla
dermiéra posledné uvedenie divadelného predstavenia
detektívka pozri detektívna literatÅ›ra
Slovník literárnych pojmov _ strana 4 z 4
detektívna literatÅ›ra detektívka (z lat. détegere - odkrżvae
, odha>
ovae
), druh literatśry, vyzna%0ńuje sa dejovose
ou a jednoduchou kompozíciou
zalo~
enou na zlo%0Å„ine a pátraní po páchate>
ovi, základom je motív záhady a víe
azstva dobra nad zlom, hlavnou postavou je
detektív, ktorż sa sna~
í vyriea
ie
prípad, chytie
zlo%0Å„inca pr. Agatha Christieová - Diomedove kone
detská populárna básnickż Å›tvar ur%0Å„enż na spievanie, veselé, hravé texty, aj s pou%0Å„nżm vżznamom, vzniká zhudobnením básne, na jej tvorbe
pieseH
sa podie>
ajÅ›: textár-autor básne a hudobnż skladate>
, pr. P.Nagy - J. Kin%0Å„ek - Pre%0Å„o krava nenosí ~
iadnu kravatu
dialektizmy náre%0Å„ové alebo miestne slová, slovné spojenia, frazeologizmy via~
uce sa k istému regiónu, slÅ›~
ia ako charakteriza%0ńnż
prostriedok pr. Prinésev sem ti zemáky, abys mala %0Å„o deckám richtuvac.
dialóg prvok mikrokompozície, rozhovor dvoch alebo viacerżch postáv, musí obsahovae
minimálne dve repliky
dialogická forma pozri dialóg
dialogizácia postup, pri ktorom sa dá prozaickż alebo básnickż text pretvárae
na formu rozhovoru (dialógu)
diev%0Å„enskż román pozri román-diev%0Å„enskż
dityramb lyrickż ~
áner, oslavná báseH
(hymna) na po%0Å„ese
boha Dionżza, oslava ~
ivota a krásy
divadelná hra pozri dramatické dielo
divadlo je audiovizuálne (sluchovo-zrakové) umenie, ktoré kladie dôraz na sluchové vnímanie textu, + pozri dramatické dielo
dobrodru~
ná podsystém literatÅ›ry, ktorż sa vyzna%0Å„uje pÅ›tavżm, dramatickżm dejom vystupH
ovanżm do ne%0Å„akanżch kolízií so silne
literatÅ›ra zdôraznenżmi motívmi nebezpe%0Å„enstva
dobrodru~
nż román pozri román-dobrodru~
nż
dráma základnż literárny druh, jej základnżmi vlastnose
ami sÅ› dialogická forma, dialóg musí bye
dramatickż, prostredníctvom neho
sa vytvárajÅ› charaktery postáv a dramatickż konflikt, ktorż vyvoláva dramatické napätie, charakteristické znaky: vera
/próza,
sujetovose
, dejovose
, prítomnż %0Å„as, dynamické motívy, dialogickose
, hovorovose
, obraznose
, dianie (ak%0Å„nose
), na základe
spôsobu realizácie ju delíme: divadlo, film, televízna hra, rozhlasová hra, vznikla v starovekom Grécku z nábo~
enskżch
osláv Dionżza, boha vína
dráma - ~
ánre komédia, tragédia, %0Å„inohra
dramatické dielo literárny text, ktorż je prispôsobenż na realizáciu na divadelnej scéne, aby sa literárne dielo premenilo na dramatické, musí
sa uskuto%0Å„nie
jeho inscenácia, na realizácii sa podie>
ajÅ›: dramaturg, re~
isér, herci, vżtvarník scény, hudobnż skladate>
,
zvukári, kostyméri, osvet>
ova%0Å„i..., delí sa na dejstvá, ktoré sa skladajÅ› z mena
ích %0Å„astí-vżstupov, divadelná hra má zvy%0Å„ajne
3 dejstvá
dramaturg osoba, ktorá vyberá dielo na divadelnÅ› realizáciu
druh - literárny pozri literárny druh
druhy >
udovżch uspávanky, >
Å›bostné, zbojnícke, vojenské, regrÅ›tske, ~
artovné, obradové, pracovné
piesní
druhy rżmu pozri rżm: zdru~
enż, obkro%0ńnż, striedavż, prerżvanż, postupnż, exotickż, gramatickż, vnśtornż
e
elégia lyrickż ~
áner, ~
alospev, má pochmÅ›rny charakter, je smutná, melancholická
elipsa vetná a
tylistická figÅ›ra, vżpustka, ide o vynechávanie slov, ktoré si mo~
no z kontextu domysliee
, naj%0Å„asteja
ie sa vynechávajÅ›
slovesá pr. Akż otec, takż syn, aké drevo, takż klin.
encyklopédia literárne dielo, krátko, stru%0Å„ne a jasne vysvet>
uje dosiahnuté poznatky >
udstva alebo poznatky z ur%0Å„itého vedného odboru,
vyu~
íva pri tom odbornż (náu%0Å„nż) jazykovż a
tżl, heslá sÅ› usporiadané v abecednom, chronologickom alebo systematickom
poradí, niekedy sa ozna%0Å„uje aj ako náu%0Å„nż slovník
epanastrofa slovná a
tylistická figÅ›ra, je opakovanie toho istého slova alebo slovného spojenia na konci jedného a na za%0Å„iatku
nasledujśceho vera
a alebo vety, napr. ...na Dunaji pláva hÅ›ska biela, / hÅ›ska biela s %0Å„ervenżmi Å›sty. (J. Botto-Báj na Dunaji)
epická báseH
má základné %0Å„rty epického rozprávania - príbeh, dej, hrdinu, dá sa prerozprávae
jej obsah
epifora slovná a
tylistická figÅ›ra, opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na konci za sebou idÅ›cich vera
ov alebo viet, opak
anafory, napr. ...nech kto jak chce o nich hśta / na ka~
dom je krv prischnutá / srdca môjho krv prischnutá... (I. Krasko-
Kritikovi)
Slovník literárnych pojmov _ strana 5 z 5
epigram lyrickż ~
áner, stru%0Å„ne a duchaplne vystihuje nejakÅ› ~
ivotnÅ› pravdu
epika základnż literárny druh, charakteristické znaky: próza, sujetovose
, dejovose
, minulż %0Å„as, dynamické motívy, dialogickose
,
hovorovose
, rozprávanie
epimżtia kompozi%0Å„nż postup, moralizujÅ›ci dodatok k bájke, má isté ponau%0Å„enie
epia
tola lyrickż ~
áner, list adresovanż nejakej známej (mô~
e bye
aj fiktívnej) osobe
epitaf lyrickż ~
áner, nápis na náhrobnom kameni, vznikol z epigramu, mal by vystihovae
pochovaného
epiteton tróp, básnickż prívlastok, umeleckż jazykovż prostriedok, obrazné pomenovanie, ktoré obsahuje citovż (emocionálny)
vżznam, vyjadruje príznak podstatného mena pr. so srdcom obrodenżm, na mladżch lÅ›kách, zlaté nite... dva druhy: epiteton
ornans, epiteton constans
epiteton constans druh epitetonu, stály prívlastok, tvorí s podstatnżm menom stabilné spojenie, najmä v >
udovej slovesnosti pr. Ej hory, hory,
hori%0Å„ky zelené.
epiteton ornans druh epitetonu, ozdobnż prívlastok, prívlastok podstatnżch mien o~
ivujści a konkretizujści text pr. Stromy ~
ialili hlbokżm
hlasom, %0Å„udné chmÅ›rne ~
almy.
epizeuxa slovná figÅ›ra, opakovanie toho istého slova alebo skupiny slov za sebou v básni (aj v próze) pr. sivé o%0Å„i, sivé, povedz~
e mi,
povedz
epos epickż ~
áner, predchodca románu, postavy eposov tvoria nadprirodzené bytosti, prelínajÅ› sa v H
om prvky reality a fantastiky,
má záväznÅ› stavbu a rôzne typy eposu, napr. hrdinskż, idylické, komické, duchovné,...
esej ~
áner náu%0Å„nej literatÅ›ry, Å›vaha, v ktorej sa neoby%0Å„ajnżm spôsobom spracÅ›va odborná , najmä kultÅ›rna problematika,
zaujímavo, príe
a~
livo, esteticky, vtipne a vecne chce presved%0Å„ie
alebo pou%0Å„ie
%0Å„itate>
a, poznáme rôzne: literárnohistorické,
jazykovedné, prírodovedné... slovenskí esejisti napr. Alexander Matua
ka, Ján `
tev%0Å„ek, Vladimír Miná%0Å„
eufemizmus melioratíva, zjemnenż vżznam slova, vżrazu, nahrádza sa nimi priame pomenovanie nepríjemnżch predstáv, negatívnych
stránok ~
ivota (smre
, staroba, alkoholizmus...) pr. odia
iel na ve%0ńnż odpo%0ńinok (zomrel)
eufónia zvuková vżstavba básnického textu, je to umelecky pôsobivé usporiadanie hlások zalo~
ené na opakovaní hlások, prípadne
slabík alebo skupiny hlások pr. Horí ohník, horí, na Krá>
ovej holi (o-í-o-í-o-í // a-á-o-e-o-i).
európska literatÅ›ra predstavuje sÅ›hrn literatÅ›r, ktoré neboli v~
dy navzájom späté, ale vyrástli zo spolo%0Å„ného európskeho ducha
evergreen je stara
ia populárna pieseH
, ktorá osloví posluchá%0Å„a aj v sÅ›%0Å„asnosti
exemplum krátky epickż ~
áner, vyskytoval sa v stredovekżch kázH
ach, prostredníctvom rozprávania príbehu sa moralizovalo a
"vychovávali" sa veriaci
exotickż rżm pozri rżm  exotickż
explicit kompozi%0Å„nż postup, posledná veta, vera
, replika v texte
expresívne slová sÅ› slová citovo zafarbené, mô~
u mae
kladné alebo záporné hodnotenie (demunitíva, pejoratíva, vulgarizmy)
f
facécia epickż ~
áner, krátky humoristickż alebo satirickż príbeh, ~
artovná poviedka, populárna bola hlavne v období humanizmu
a renesancie
fantastická pozri rozprávka-fantastická
rozprávka
figÅ›ra re%0Å„nícka pozri re%0Å„nícka figÅ›ra
figÅ›ra slovná pozri slovná figÅ›ra
figśra a
tylistická pozri a
tylistická figÅ›ra
figÅ›ra vetná pozri vetná figÅ›ra
figÅ›ra zvuková pozri zvuková figÅ›ra
film dramatickż ~
áner, ktorż v sebe spája obraz, slovo, hudbu a zvuk, mô~
e bye
celove%0Å„ernż, krátky, hranż, animovanż,
prírodopisnż, dokumentárny...
filmová rozprávka pozri rozprávka-filmová
Slovník literárnych pojmov _ strana 6 z 6
finále kompozi%0Å„nż postup, závere%0Å„ná situácia, v ktorej dej vrcholí
g
genera%0Å„nż román pozri román-genera%0Å„nż
genitívová metafora druh metafory, ide o spojenie slov pochádzajÅ›cich z vżznamovo vzdialenżch oblastí, je to spojenie substantív v Genitíve,
%0Å„asto je zalo~
ená na kontraste alebo protiklade pr. Hoci dni se
a slzy voskovíc, ea
te po prśdoch sa rinś, sestra radose
hojdá
ma, jak dáma krinolínu.
gradácia vetná a
tylistická figÅ›ra, stupH
ovanie deja, %0Å„asto v rozprávkach, podobné ako klimax, ale zasahuje skôr do kompozície textu -
stupH
ovanie deja k vyvrcholeniu, pointe
grafická báseH
lyrickż ~
áner, osobitż, usporiadanie textu v básni vytvára grafickż obraz, nova
ie pomenovanie pre tento druh básne je
kaligram
gramatickż rżm pozri rżm  gramatickż
h - ch
hádanka skryto (v inotaji) pomenÅ›va predmety alebo javy na základe ich vonkaja
ích znakov, vnÅ›tornej podobnosti alebo inej
sÅ›vislosti, je to otázka, na ktorÅ› treba odpovedae
, pr. 
o be~
í bez nôh? (%0Å„as)
heraldická povese
pozri povese
-heraldická
herci osoby, ktoré stvárH
ujÅ› postavy literárneho diela
historická pieseH
epickż ~
áner, stredovekż, mali oslavnż ráz, ale zároveH
plnili funkciu dnea
nej publicistiky, naj%0Å„asteja
ie obsahovali informácie
o bojoch
historická povese
pozri povese
-historická
historická poviedka pozri poviedka-historická
historickż román pozri román-historickż
historizmy sÅ› zastarané slová, ktoré sa v sÅ›%0Å„asnom jazyku u~
nepou~
ívajÅ›, zanikli spolu s predmetom alebo javom, ktorż pomenÅ›vali,
pr. grife>
-nástroj na písanie, v diele sa vyu~
ívajÅ› pre charakterizáciu postáv, doby, prostredia
hlavná mya
lienka autorskż zámer (%0Å„o tżm chcel autor povedae
)
hlavná postava sÅ›stre
uje sa okolo nej celż dej, vystupuje v celom diele
hlavnż hrdina pozri hlavná postava
homonymá slová, ktoré sÅ› rovnozvu%0Å„né, t.j. rovnako znejÅ›, ale majÅ› inż vżznam pr. Koruna - stromu, platidlo, prah - prach, plod  plot
horor epickż ~
áner, patria sem diela vyvolávajÅ›ce zdesenie, hrôzu a strach, dej je vymyslenż, typická je gradácia a napätie, napr.
A.Hitchcock-Vtáky
hra - rozhlasová pozri rozhlasová hra
hra - televízna pozri televízna hra
hrdina - kolektívny pozri kolektívny hrdina
hrdina - lyrickż pozri lyrickż hrdina
hudobnż skladate>
tvorca scénickej hudby, ktorá podfarbuje situáciu na javisku
humor pozri humorné dielo
humoreska epickż ~
áner, veselá poviedka, kritizuje spolo%0Å„enské javy, má protispolo%0Å„enské zameranie
humorné dielo je literárne dielo, ktoré vyu~
íva na vykreslenie postáv alebo opis situácií humor, vyvoláva smiech
(humor)
Slovník literárnych pojmov _ strana 7 z 7
hymna lyrickż ~
áner, druh ódy, pôvodne oslavovala bohov, má charakter velebenia, chvály, via~
e sa ku konkrétnej udalosti, téme,
napr. J. Matśa
ka - Nad Tatrou sa blżska
hyperbola tróp, je to slovo alebo slovné spojenie, ktoré má zveli%0Å„ujÅ›ci vżznam, zvżrazH
uje ur%0Å„itÅ› vec, jav alebo vlastnose
, patrí k
metonymii pr. A ke
si od zeme chlapci zadupkajÅ›, dvanástim stoliciam ~
ilky zaihrajÅ›. (J.Botto-Smre
Jánoa
íková)
hypokoristiká laudatíva, expresívne slová pou~
ívané v rodinnom dôvernom styku, majÅ› kladnż charakter, sÅ› názorné a konkrétne, patria
sem aj domáce pomenovania rodnżch mien,napr. Vierka, Mia
ko, Jakubko, mami%0Å„ka, oculík
charakteristika makrokompozi%0Å„nż prostriedok vżstavby textu, je to opis vlastností postavy, okrem vzh>
adu aj povahové a charakterové
vlastnosti, ak autor charakterizuje postavu cez jej konanie - hovoríme o nepriamej charakteristike, ak o jej vlastnostiach
hovorí sám alebo prostredníctvom postáv - hovoríme o priamej charakteristike
charakterová pozri komika-charakterová
komika
i
idyla lyrickż ~
áner, selanka (pomenovanie v slovenskej literatÅ›re), lyrická báseH
mena
ieho rozsahu, v ktorej sa vyzdvihuje
dedinskż spôsob ~
ivota a príroda
incipit kompozi%0Å„nż postup, je to v texte prvá veta, vera
, replika, ktorá orientuje %0Å„itate>
a
inotaj (alegória) tróp, druh rozvitej metafory, nepriameho pomenovania obrazu alebo deja, ktoré sa nemô~
e alebo nesmie vyjadrie
priamo
(autor nevysloví svoj názor priamo, ale iba obrazne - nepriamo, utajene), je blízka symbolu, napr. v bájkach
introdukcia kompozi%0Å„nż postup, ide v texte o vstupnÅ› situáciu, je charakteristická pre novely (stru%0Å„né a vżsti~
né uvedenie do deja)
inverzia vetná a
tylistická figÅ›ra, vzniká zamenením slovosledu vo vete pr. %7Å„e krí~
môj vidiee
musela si
irónia tróp, druh nepriameho pomenovania, v ktorom kladné hodnotenie má negatívny, pejoratívny vżznam
j
ja - rozprávanie hlavná postava sa stoto~
H
uje s osobou rozpráva%0Å„a príbehu, rozpráva%0Å„ reprodukuje re%0Å„ inej postavy v 3. osobe, zvy%0Å„ajne si
rozprávanie zachováva minulż %0Å„as
jamb u-, stopa skladajÅ›ca sa z jednej neprízvu%0Å„nej a z jednej prízvu%0Å„nej slabiky
jednoaktovka dramatické dielo tvorené iba jednżm dejstvom
k
kakofónia opak eufónie, je nepríjemné znenie niektorżch slabík pr. BU
U
! Dá~

fU
ka. Ka~
dż smrká, v krpcoch %0Å„vU
ka, v bruchu a
kvU
ka.
kalambÅ›r slovná a
tylistická figÅ›ra, slovná hra%0Å„ka, zalo~
ená je na zvukovej podobnosti vżznamovo odlia
nżch slov pr. asi miluje -
asimiluje, tak - akt, nehodnż  nevhodnż
kaligram pozri grafická báseH

kapitola architektonická jednotka mena
ia ne~
diel (zväzok), medzi kapitolami je isté odstupH
ovanie, rozoznávame kapitoly:
kulmina%0Å„né (vrcholí v nich dej), k>
Å›%0Å„ové (dej sa zásadne mení), paralelné (sÅ› zalo~
ené na sÅ›be~
nom odvíjaní deja),
digresívne (vybo%0Å„uje sa v nich z hlavnej dejovej línie), rámcujÅ›ce (nachádzajÅ› sa zvy%0Å„ajne na za%0Å„iatku a na konci deja),
otvorené (plynulo sa prechádza z jednej kapitoly do druhej, kde sa dej 
alej rozvíja)
klimax vetná a
tylistická figÅ›ra, ide o stupH
ovanie vżznamu za sebou idścich synonymnżch i nesynonymnżch slov alebo slovnżch
spojení pr. Tlieskali deti, mami%0Å„ky, babky, celá sála, podobnż gradácii, ale vze
ahuje sa skôr na slová a slovné spojenia
koleda pozri pieseH
-koleda
kolektívny hrdina ak hlavnżm hrdinom nie je iba jedna postava, ale skupina postáv pr.S.Chalupka - Mor ho! (dru~
ina junákov)
komédia dramatickż ~
áner, jeho podstatou je komickose
s cie>
om vyvolae
u diváka smiech
Slovník literárnych pojmov _ strana 8 z 8
komika - hovoríme o nej, ak komicky pôsobia postavy literárneho diela
charakterová
komika - situa%0Å„ná hovoríme o nej, ak sa vo vá~
nom rozprávaní vyskytnÅ› humorné situácie pr. Bak sa hrá so snehovżmi gu>
ami namiesto toho,
aby vyhrabával >
udí zasypanżch lavínou
komika - slovná smiea
nose
a ~
artovnose
pri nej spo%0Å„íva vo vhodnom vżbere a pou~
ití slov
komiks epickż ~
áner, druh literatÅ›ry, ktorż je zalo~
enż na príbehu vyjadreného prostredníctvom za sebou idÅ›cich obrázkov,
prehovory postáv sÅ› v tzv. bublinách
kompozícia usporiadanie tematickżch a jazykovo - a
tylistickżch prostriedkov do jednotného systému, celku, z jazykovo - a
tylistického
h>
adiska rozlia
ujeme makrokompozíciu a mikrokompozíciu textu
kompozi%0Å„ná osnova prvok tektoniky textu, tvoria ju: 1.expozícia (Å›vodná %0Å„ase
) 2.kolízia (zauz>
ovanie deja, zápletka) 3.kríza (vyvrcholenie deja)
4.peripetia (ne%0Å„akanż obrat) 5. katastrofa (tragické riea
enie konfliktu)
kompozi%0Å„nż postup prvok tektoniky textu, dáva ucelenż charakter celej a
truktÅ›re textu, patrí sem anticipácia, incipit, introdukcia, finále, explicit,
epitżmia
kompozi%0Å„nż princíp prvok tektoniky textu, je to istż jednotiaci spôsob vnÅ›tornej vżstavby umeleckého textu, je ich viac, napr. princíp presżpacích
hodín (postava sa v priebehu deja mení zo zlej na dobrÅ› alebo naopak), sukcesívny princíp (objasH
uje ten istż jav z
viacerżch h>
adísk),...
konflikt rozpor medzi jednotlivżmi postavami v texte, pod>
a vze
ahu postavy a okolia mô~
e bye
:
a)postava - iná postava b)postava - spolo%0Å„nose
c)postava v konflikte sama so sebou
krásna literatÅ›ra pozri umelecká literatÅ›ra
kronika stredovekż epickż ~
áner, chronologické radenie historickżch udalostí bez opisu prí%0Å„innżch sÅ›vislostí
l
laudatíva pozri hypokoristiká
legenda vera
ovanż alebo prozaickż epickż Å›tvar, hovorí naj%0Å„asteja
ie o ~
ivote svätżch, hlavnou postavou je svätec, ktorż trpí na zemi,
aby dosiahol odmenu v posmrtnom ~
ivote, najznámeja
ie: Legenda o sv. Svoradovi a sv. Benediktovi, Legenda o sv. Cyrilovi
a sv. Metodovi
limerick lyrickż ~
áner, anglickż vera
ovanż Å›tvar írskeho pôvodu so schémou aabba
literárna postava je v epickżch a dramatickżch dielach vystupujÅ›ca, konajÅ›ca postava, pod>
a dôle~
itosti konania poznáme: hlavné a ved>
aja
ie
postavy
literárny druh je nadradenż jednotlivżm literárnym ~
ánrom, tri základné literárne druhy: lyrika, epika, dráma, literárne texty sa do
jednotlivżch literárnych druhov za%0Å„leH
ujÅ› na základe tematickżch a jazykovo - a
tylistickżch postupov, ktoré sÅ› v nich
uplatnené
literárny ~
áner sÅ›hrnnż názov pre literárne diela, ktoré majÅ› spolo%0Å„né tematické, kompozi%0Å„né a a
tylistické znaky, napr. poviedka, óda,
novela,...
literatÅ›ra (z lat. littera - písmeno) v a
ira
om slova zmysle je to sśhrn va
etkżch slovesnżch diel (umeleckżch aj neumeleckżch), v u~
a
om
slova zmysle sÅ› to diela umelecké - písané s estetickżm zámerom
literatÅ›ra - pozri detektívna literatÅ›ra
detektívna
literatśra - pozri dobrodru~
ná literatÅ›ra
dobrodru~
ná
literatśra - európska pozri európska literatśra
literatÅ›ra - krásna pozri umelecká literatÅ›ra
literatÅ›ra - národná pozri národná literatÅ›ra
literatÅ›ra - náu%0Å„ná pozri náu%0Å„ná literatÅ›ra
literatÅ›ra - pozri populárna literatÅ›ra
populárna
Slovník literárnych pojmov _ strana 9 z 9
populárna
literatÅ›ra - svetová pozri svetová literatÅ›ra
literatÅ›ra - umelecká pozri umelecká literatÅ›ra
literatÅ›ra - vecná pozri vecná literatÅ›ra
literatÅ›ra - vedecko pozri vedecko-fantastická literatÅ›ra
-fantastická
literatÅ›ra faktu literatÅ›ra non-fiction, vecná literatÅ›ra, druh literatÅ›ry, spracÅ›va dokumentárne materiály, vedecké fakty a historické udalosti,
pri%0Å„om vyu~
íva vżrazové prostriedky a postupy beletrie, opisuje v~
dy skuto%0Å„nÅ›, vedecky poznanÅ› a overenÅ› udalose
(tżm sa
lía
i od umeleckej lit.)
literatśra non fiction pozri literatśra faktu
literatÅ›ra pre deti a druh literatÅ›ry, diela sÅ› zámerne písané pre detského príjemcu, niekedy sem va
ak prechádzajÅ› aj diela pôvodne ur%0Å„ené
mláde~
dospelému %0Å„itate>
ovi pr. D. Defoe - Robinson Crusoe
>
udová balada pozri balada->
udová
>
udová pieseH
pozri pieseH
->
udová
>
udové dielo autor je neznámy, resp. je kolektívnym vżtvorom
lyrická báseH
vyjadruje pocity, mya
lienky a nálady autora, nemo~
no prerozprávae
jej obsah
lyrickoepická báseH
prelínajÅ› sa v nej lyrické aj epické prvky pr. S. Chalupka - Mor ho!
lyrickż hrdina autor prostredníctvom neho vyjadruje v básni svoje pocity, mya
lienky a nálady
lyrika základnż literárny druh, autori vyjadrujÅ› svoje pocity, mya
lienky nálady, naj%0Å„asteja
ie prostredníctvom lyrického hrdinu,
charakteristické znaky: vera
(rytmus), nesujetovose
, nedejovose
, gnómickż %0Å„as, statické motívy, monologickose
, obraznose
,
opis, reflexia (śvaha), pod>
a obsahu ju mô~
eme rozdelie
: osobná (pr.J. Smrek - O%0Å„i), prírodná (pr.M. Ha>
amová - Jar),
spolo%0Å„enská (pr.%3Å„. `
tÅ›r - Uvítanie), reflexívna, >
Å›bostná
lyrika - >
Å›bostná druh poézie, v ktorej autor prostredníctvom svojich pocitov a mya
lienok opisuje tematiku lásky
lyrika - osobná druh poézie, v ktorej sa autor vyjadruje k témam, ktoré sa bezprostredne tżkajÅ›
lyrika - prírodná druh poézie, opisuje sa príroda, jej krása a premeny
lyrika - reflexívna pozri reflexívna lyrika
lyrika - spolo%0Å„enská pozri spolo%0Å„enská lyrika
m
madrigal lyrickż ~
áner, je to pôvodne pastierska, neskôr >
Å›bostná báseH
stredovekej poézie, pozostávajÅ›ca z dvoch dvanáse
vera
ov s
vo>
nżm radením rżmu
makrokompozícia za makrokompozi%0Å„né prostriedky v literárnom texte pokladáme rozprávanie, opis, Å›vahu, charakteristiku
marginálie lyrickż ~
áner, podobnż glose, autor tvorí na istÅ› tému báseH
akoby na "okraj", tému neobsiahne v celku, ale iba niektoré jej
%0Å„asti
melioratíva pozri eufemizmus
metafora tróp, obrazné pomenovanie, vzniká zámenou jedného slova alebo slovného spojenia inżm slovom alebo slovnżm spojením, a
to na základe vonkaja
ích podobností javov, vlastností, pohybu, funkcie a pod., vyniká originálnose
ou pr. pole jedna ~
ivá tvár
(pole s mno~
stvom kvetín pripomína >
udskÅ› tvár)
metafora - pozri genitívová metafora
genitívová
metonymia tróp, obrazné pomenovanie zalo~
ené na prenáa
aní pomenovania javov na základe vnÅ›tornej väzby medzi nimi (vecnej alebo
logickej sÅ›vislosti) pr. %0Å„ítae
Kuku%0Å„ína, kÅ›pie
si Tatarku, vypie
f>
aa
u, ~
ivie
sa rukami
Slovník literárnych pojmov _ strana 10 z 10
metrum ozna%0Å„uje ideálnu schému básnického rytmu, otázkami vera
a a jednotlivżch vera
ovżch systémov sa zaoberá vedná disciplína
 metrika
miestna povese
pozri povese
-miestna
mikrokompozícia %0Å„lenenie a odstupH
ovanie textu, %0Å„lenenie umeleckej prózy na pásmo rozpráva%0Å„a a pásmo postáv, radíme sem: vnÅ›tornż
monológ, priamu re%0ń, polopriamu re%0ń, nevlastnś priamu re%0ń, nepriamu re%0ń, odsek, monológ, dialóg, repliku, pointu
modlitba rozhovor s Bohom alebo svätżmi, prosba o splnenie nejakej ~
iadosti, 
akovanie za nie%0Å„o
monológ prvok mikrokompozície, je to samostatnż prehovor (prehovor jednej postavy), je vlastnż lyrickému subjektu (hrdinovi), v epike
ho tvorí rozpráva%0Å„, opak dialógu
monológ - vnśtornż pozri vnśtornż monológ
móra základná jednotka %0Å„asomerného vera
a, je to %0Å„as, za ktorż sa vyslov krátka slabika, dlhá slabika obsahuje dve móry (aj
slabiky, za ktorżmi idÅ› dve alebo viac samohlások, interpunk%0Å„né znamienka alebo pauza) napr. jedna móra: peH
, zlo, hra
muzikál ~
áner hudobného divadla, ktorż je syntézou slovesného textu, hudby, spevu a tanca
n
narácia pozri rozprávanie
národná literatÅ›ra predstavuje sÅ›hrn pôvodnżch literárnych diel, ktoré napísali autori jedného národného spolo%0Å„enstva
náu%0Å„ná literatÅ›ra literatÅ›ra faktu, druh literatÅ›ry, texty hovoria o vedeckżch objavoch, historickżch faktoch, má poznávaciu funkciu, okrem
pou%0Å„enia prináa
a aj estetickż zá~
itok + pozri literatśra faktu
neologizmy nové slová alebo slovné spojenia v jazyku, ktoré vznikajÅ› s cie>
om aktualizovae
, ozvláa
tnie
vżraz pr. ko>
ajnicovanie,
sedmoostrż, krasomluva...
nepriama re%0Å„ prvok mikrokompozície, je sÅ›%0Å„ase
pásma rozpráva%0Å„a, prostredníctvom nej sa reprodukuje prehovor niektorej postavy,
rozpráva%0Å„ vä%0Å„a
inou pomenÅ›va postavu, v uvádzacej vete sÅ› spravidla slovesá: vravel, a
epkal, hovoril - nasleduje po nich
ved>
aja
ia predmetová veta so spojkou ~
e
nevlastná priama prvok mikrokompozície, je to re%0Å„ postavy v%0Å„lenená do pásma rozpráva%0Å„a, nie je osobitne vy%0Å„lenená Å›vodzovkami a netvorí
re%0ń ju ani samostatnż odsek, naj%0ńasteja
ie sa pou~
íva 1. osoba singuláru, prípadne plurálu, doslovne reprodukuje re%0Å„ postáv
(vo>
akedy sa vy%0Å„leH
ovala apostrofmi)
non fiction literatśra pozri literatśra faktu
nonsens odbornż názov pre nezmysel v literatÅ›re, ale aj lyrickż ~
áner (báseH
) zalo~
enż na spájaní zdanlivo nezmyselnżch jednotlivín
do celkov
novela ~
áner prózy, epické dielo, má krátky a~
strednż rozsah, málo postáv, rozprávanie je zamerané na jeden pÅ›tavż príbeh,
podáva sa dramaticky, bez 
ala
ích dejovżch odbo%0Å„ení, %0Å„asto prekvapujÅ›ci záver, dej odrá~
a ka~
dodennż ~
ivot, pr. E.
Hemingway - Starec a more
novż román pozri antiromán
o
obkro%0ńnż rżm pozri rżm-obkro%0ńnż
obradová pieseH
pozri pieseH
-obradová
obsah literárneho je tvorenż hlavnou mya
lienkou a témou, realizuje sa v niektorej literárnej forme (lyrická báseH
, epická báseH
, poviedka,
diela román...)
óda lyrická báseH
, ktorá vyniká nadnesenose
ou a pátosom, oslavnżm spôsobom sa vyjadruje o nejakej téme-národ, príroda,
mladose
..., témou a obsahom patrí k reflexívnej lyrike
odsek prvok mikrokompozície, vżznamovo ucelená %0Å„ase
textu, ktorż zjednocuje jedna mya
lienka, vyzna%0Å„uje sa ním presun deja,
novż motív,... Graficky sa vyzna%0Å„uje odsadením prvého riadku alebo poml%0Å„kou
Slovník literárnych pojmov _ strana 11 z 11
onomatopoje zvukomalebné slová (citoslovcia), ktoré napodobH
ujÅ› prírodné a pracovné zvuky pr. buch-buch, %0Å„virik-%0Å„virik, cU
U
U
n
opis makrokompozi%0Å„nż prostriedok vżstavby textu, ide o vykreslenie vlastností objektu, predmetu, nejakého javu, opak
rozprávania - vylu%0Å„uje dej, obsahuje subjektívny postoj autora, text opisu je charakteristickż va
eobecnose
ou,
vymenovávaním jednotlivżch prvkov, ich zamenite>
nose
ou, statickose
ou, nedejovose
ou
opozitá pozri antonymá
osnova kompozi%0Å„ná pozri kompozi%0Å„ná osnova
oxymoron vetná a
tylistická figÅ›ra, ide o spojenie dvoch vżrazov, ktoré sa vżznamovo popierajÅ› alebo vylu%0Å„ujÅ› (zvy%0Å„ajne podst. m. +
príd. m.) pr. Pomaly 
alej zájdea
. Tvár bl%0Å„ala mrazivou horÅ›%0Å„kou.
p
parabola tróp, podobenstvo, je rozvinuté prirovnanie udalosti alebo javu k situácii, ktorá sa %0Å„asto opakuje, je blízka alegórii a máva
mravné ponau%0Å„enie, %0Å„asté v Biblii, napr. Svätoplukove prÅ›ty - podobenstvo o svornosti
paradox vetná a
tylistická figÅ›ra, neo%0Å„akávanż a prekvapujÅ›ci, zdanlivo nezmyselnż a protikladnż vżrok, má charakter aforizmu s
hlbokou mya
lienkou, podobnż oxymoronu, napr. 
ím si nápadneja
í, tżm si nenápadneja
í. Stavitelia >
udskżch ruín.
parentéza vetná a
tylistická figÅ›ra, vsuvka, ide o samostatnż, do vety vsunutż vżraz alebo vetu, ktorá dop:
H
a vżpove
, odde>
uje sa
%0Å„iarkami, poml%0Å„kami alebo zátvorkami pr. Znovu sa zae
al - bola to jeho typická vlastnose
- aby dosiahol svoje.
paródia komická a~
satirická napodobenina literárneho diela zachovávajÅ›ca jeho vá~
nu formu, vzniká tak, ~
e sa do nového diela
(paródie) preberÅ› obsahové alebo formálne znaky parodovaného diela v zveli%0Å„enej podobe so zámerom zosmiea
nie
ho
paronomázia zvuková a
tylistická figÅ›ra, tvorí sa spojením slov s rovnakżm slovnżm základom, vyvoláva dojem slovnej hry pr. Slavme
slavn%1Å‚ slávu Slávuv slavnżch., Ó popol popoludnia...
pastierske a pozri pieseH
-pastierske a valaa
ské
valaa
ské piesne
pejoratíva slová so zápornżm expresívnym zafarbením, poukazujÅ› na negatívne >
udské vlastnosti pr. hlupák, nafÅ›kanec
perifráza tróp, je opisné, nepriame pomenovanie, autor nepomenuje predmet, %0Å„loveka alebo pojem priamo, ale zvżrazH
uje jeho
najtypickeja
iu vlastnose
alebo pou~
ije opis, napr. 
ierny kontinent - Afrika, Krásavica na Dunaji  Bratislava
personifikácia zosobH
ovanie, tróp, druh metafory, pomocou ktorého sa ne~
ivżm predmetom alebo javom pripisujś >
udské vlastnosti pr.
slnko krá%0Å„a, kocÅ›r sa zasmial...
pieseH
najroza
íreneja
í typ básne, spája poéziu a hudbu
pieseH
- detská pozri detská populárna pieseH

populárna
pieseH
- koleda druh obradovej piesne, vznikla v predkrese
anskom období, viazala sa najmä k vżro%0Å„nżm sviatkom zimného slnovratu
(Vianoce, vítanie Nového roku)
pieseH
- >
udová nemá autora, je vżtvorom neznámeho autora, je kolektívnym vżtvorom, zachovala sa Å›stnym tradovaním, obsahom a
melódiou vyjadruje city, nálady, mya
lienky a tÅ›~
by >
udí, najstara
í druh lyriky
pieseH
- obradová spájali sa s prírodnżmi zákonitose
ami (pr. Príchod jari, Slnovrat) a s udalose
ami v ~
ivote %0Å„loveka ( pr. Svadba, krst, smre
...)
pieseH
- pastierske a zobrazovali spätose
%0Å„loveka s prírodou, vyjadrovali tÅ›~
bu po slobode a vo>
nosti pr. Ja som ba%0Å„a ve>
mi starż
valaa
ské
pieseH
- populárna je v ur%0Å„itom období va
eobecne známa a ob>
Å›bená pieseH

pieseH
- pracovné spievali sa pri práci - trávnice, pastierske, banícke... pr. Vstávaj Honzo hore, vstávaj
pieseH
- regrÅ›tske spievali o násilnom odvádzaní do armády (lapa%0Å„ky) pr. Ej, hora
pieseH
- trávnice druh pracovnej piesne, spievali sa pri kosení a hrabaní trávy pr. Bola som na tráve
pieseH
- vojenské zobrazovali ~
ivot v kasárH
ach, na bojisku pr. Prea
porská kasáreH

Slovník literárnych pojmov _ strana 12 z 12
pieseH
- zbojnícke spievali o ~
ivote zbojníkov pr. Bol by ten Jánoa
ík
pieseH
- z>
udovená vzniká, ak umelá pieseH
(ktorej autora poznáme) vyjadruje cítenie >
udu, má formu >
udovej piesne a >
ud ju prijal za svoju pr.
Ferko Urbánek - Keby som bol vtá%0Å„kom
pieseH
- ~
artovné odzrkad>
ujÅ› humor a vtip slovenského >
udu pr. Ia
eu Macek do Mauacek
pleonazmus slovná a
tylistická figÅ›ra, opakovanie a hromadenie slov rovnakého alebo blízkeho vżznamu pr. tie roztra
ky ich! `
kriepky,
zvady, sváry
poéma lyrickż ~
áner, je rozsiahleja
ia básnická skladba lyrickoepickej povahy, lyrické prvky va
ak preva~
ujÅ›
poetizmy slová zvláa
tne svojimi zvukovżmi kvalitami, zvy%0Å„ajne ide o jednoslabi%0Å„né slová potrebné pri vżstavbe rytmu pr. na%0Å„, se
a, ni,
kżs´, %0Å„os, luna, skon, vesna...
pointa prvok mikrokompozície, je vżrazné a~
prekvapivé vyvrcholenie textu (typickż najmä pre epigram, aforizmus, anekdotu, vtip,
novelu)
polopriama re%0Å„ prvok mikrokompozície, sÅ›%0Å„ase
pásma rozpráva%0Å„a, tvorí prechod medzi autorskou re%0Å„ou a nevlastnou priamou re%0Å„ou,
referuje o mya
lienkach postavy, zvy%0Å„ajne je v 3 gramatickej osobe (podobá sa nevlastnej priamej re%0Å„i, ale tá doslovne
reprodukuje re%0Å„ postáv)
polysyndeton vetná a
tylistická figÅ›ra, spo%0Å„íva v nadmernom opakovaní spojok vo vera
i alebo strofe, vo vete bez gramatickej potreby,
spoma>
uje intonáciu, sled textu,pôsobí emocionálne pr. na tvoje o%0Å„i máto~
né a cudné a hlboké a sladké ako studne
populárna literatÅ›ra podsystém literatÅ›ry, ktorż je zalo~
enż na dejovosti, emocionálnosti a senza%0Å„nosti, pri%0Å„om sa vyu~
ívajÅ› postupy umeleckej
literatÅ›ry, zameriava sa na neoby%0Å„ajné ~
ivotné osudy a hrdinstvá, v poézii sa obmedzuje na historickÅ› a baladickÅ› látku
populárna pieseH
pozri pieseH
-populárna
porekadlo krátky >
udovż vżrok, vyjadruje ~
ivotnś skśsenose
, nemá pou%0Å„nż vżznam pr. Ani %0Å„erta sa nebojí! Ke
nete%0Å„ie, aspoH
kvapká!
Akoby hrach na stenu hádzal!
postava pozri literárna postava
postava - hlavná pozri hlavná postava
postava - ved>
aja
ia pozri ved>
aja
ia postava
postup - kompozi%0ńnż pozri kompozi%0ńnż postup
postupnż rżm pozri rżm-postupnż
povese
epickż ~
áner >
udovej slovesnosti, ich dej sa via~
e spravidla na historické udalosti, konkrétne historické osobnosti, miesta,
postavy mô~
u nadprirodzené vlastnosti, mô~
e mae
prozaickÅ› i básnickÅ› podobu, má v~
dy reálny, historickż podklad,
poznáme: heraldická, historická, miestna
povese
- bylina pozri bylina
povese
- heraldická vysvet>
uje pôvod erbov napr. J. Melicher - `
tiavnické jaa
teri%0Å„ky
povese
- historická opisuje vżznamné udalosti národnżch dejín, hrdinami sÅ› postavy z národnej minulosti pr. J. Domasta - Tri prÅ›ty krá>
a
Svätopluka
povese
- miestna via~
e sa k ur%0Å„itému miestu, o udalosti via~
Å›cej sa k danému miestu pr. M. 
urí%0Å„ková - %7Å„abia studH
a
poviedka krata
ie epické dielo, zachytáva jednu udalose
zo ~
ivota, vystupuje tu málo postáv, má jednoduchż dej
poviedka - historická v popredí v nej stoja medzi>
udské vze
ahy alebo iné motívy zasadené do ur%0Å„itého historického obdobia, to slÅ›~
i na spestrenie
deja (je podobná povesti)
poviedka - vedecko- pozri poviedka + vedecko-fantastická literatÅ›ra
fantastická
pracovná pieseH
pozri pieseH
-pracovné
pranostika >
udová predpove
po%0Å„asia, vznikla na základe dlhodobého pozorovania prírodnżch javov, ktoré >
udia neskôr zova
eobecnili
pr. Studenż máj, v stodole raj! Katarína na >
ade, Vianoce na blate! Medardova kvapka 40 dní kvapká!
predpremiéra neoficiálne uvedenie divadelného predstavenia pre novinárov a pozvanżch hostí
premiéra slávnostné uvedenie divadelného predstavenia
Slovník literárnych pojmov _ strana 13 z 13
prerżvanż rżm pozri rżm-prerżvanż
presah pozri vera
ovż presah
priama re%0Å„ prvok mikrokompozície, prehovor postáv, ktorż sa vy%0Å„leH
uje Å›vodzovkami alebo poml%0Å„kami, prípadne obsahuje uvádzaciu
vetu
príle~
itostná báseH
vzniká ako reakcia na vżnimo%0Å„nÅ› %0Å„asovÅ› udalose

princíp - kompozi%0Å„nż pozri kompozi%0Å„nż princíp
prirovnanie tróp, obrazné pomenovanie, má vlastnosti metafory, ale na rozdiel od nej majÅ› slová priamy vżznam, porovnávanie dvoch
vecí alebo javov na základe podobnosti alebo spolo%0Å„nżch znakov, naj%0Å„asteja
ie prostredníctvom spojok ako, se
a, ani, jak pr.
letí ako kométa, sladkż se
a med..., má 3 zlo~
ky: porovnávanż %0Å„len (sladkż), porovnávajÅ›ci %0Å„len (med), spolo%0Å„ná vlastnose
,
ktorá je základom prirovnania (sladká chue
)
príslovie krátky >
udovż vżrok, z ktorého vyplżva pou%0Å„enie pr. 
elom mśr neprebijea
! Dobrá práca sa vypláca! Komu niet rady, tomu
niet pomoci!
profesionalizmy slová a vżrazy, ktoré sÅ› späté s istou pracovnou oblase
ou pr. kaucia, precedens, obhajoba
prostredie miesto, kde sa dej príbehu odohráva
próza jedna zo základnżch foriem (typov) literatÅ›ry, v naja
ira
om ponímaní H
ou chápeme akżko>
vek písanż nevera
ovanż prejav,
vyzna%0Å„uje sa neviazanou (nevera
ovanou) re%0Å„ou, jej základné ~
ánre: poviedka, novela, román
r
realistická pozri rozprávka-realistická
rozprávka
re%0Å„ - autorská pozri autorská re%0Å„
re%0Å„ - nepriama pozri nepriama re%0Å„
re%0Å„ - nevlastná pozri nevlastná priama re%0Å„
priama
re%0Å„ - polopriama pozri polopriama re%0Å„
re%0Å„ - postáv v literárnom diele je realizovaná prostredníctvom monológov a dialógov postáv
re%0Å„ - priama pozri priama re%0Å„
re%0Å„nícka figÅ›ra druh a
tylistickej figÅ›ry, vyjadruje postoj hovoriaceho k adresátovi, má vyvolae
napätie (pr. re%0Å„nícka otázka, re%0Å„nícke
zvolanie...)
re%0Å„nícka otázka re%0Å„nícka a
tylistická figÅ›ra, básnik polo~
í otázku, na ktorÅ› sám dáva odpove
na inom mieste v texte pr. A kto by ma
v tej chvíli zachránil? Sám som sa musel!
re%0Å„nícke zvolanie re%0Å„nícka a
tylistická figÅ›ra, vyjadruje citovż vze
ah autora k obsahu vżpovede, má formu zvolacej vety v rozkazovacom
spôsobe pr. A ty, mor ho! -hoj, mor ho! Detvo môjho >
udu
reflexívna lyrika Å›vahová lyrika, patria sem básne, v ktorżch básnici uva~
ujś, zamża
>
ajÅ› sa nad problémami v osobnom citovom ~
ivote
refrén opakovanie vera
a alebo skupiny vera
ov na konci strofy v nezmenenej alebo %0Å„iasto%0Å„ne zmenenej podobe, zdôrazH
uje
sa v H
om nejaká mya
lienka alebo tvorí jadro celej básne
regrśtska pieseH
pozri pieseH
-regrśtske
relácia %0Å„ase
programu (rozhlasového alebo televízneho), mô~
e mae
podobu správy, oznámenia, predstavenia, pod>
a obsahu
poznáme napríklad zábavné, pou%0Å„né, sÅ›e
a~
né...
replika prehovor jednej postavy, prvok mikrokompozície, základná jednotka dialógu
reportá~
epická ~
ánrová forma, autor sprostredkÅ›va fakty, pridU
~
a sa ich, ale ich aj sÅ›%0Å„asne hodnotí, je subjektívna-autor v nej
vyjadruje svoje názory a vyu~
íva a
tylisticky príznakové slová
repríza 
ala
ie uvedenie divadelného predstavenia
Slovník literárnych pojmov _ strana 14 z 14
re~
isér %0Å„lovek, ktorż pod>
a scenára pripraví spolu s hercami konkrétne dramatické dielo, je tvorcom koncepcie a stvárnenia
divadelnej hry
ritornel lyrickż ~
áner, stredoveká strofická forma so schémou aba/adc/efe
robinsonáda dobrodru~
né epické dielo, témou je boj jednotlivca alebo malej skupiny za záchranu ~
ivota na opustenom mieste pr.
Daniel Defoe - Robinson Crusoe
román rozsiahle epické dielo, má zlo~
itż dej s mnohżmi odbo%0Å„eniami, mnoho dejovżch línií, vystupuje v H
om ve>
a postáv -
je za>
udnenż, pod>
a témy spracovania poznáme: sci-fi román, historickż román, diev%0Å„enskż román...
román - anti pozri antiromán
román - biografickż autor v H
om vychádza zo ~
ivotopisnżch prameH
ov, pri nedostatku faktografickżch Å›dajov ich mô~
e doplnie
śdajmi z
historickej skuto%0ńnosti alebo fikciou pr. %3ń. Zśbek - Skrytż prameH

román - diev%0Å„enskż hlavnou postavou je hrdinka, ktorá pri prekonávaní ~
ivotnżch preká~
ok nadobÅ›da mravné hodnoty, orientuje sa na
citovÅ› stránku ~
ivota, prostredím je naj%0Å„asteja
ie a
kola a rodina, obsahom je ur%0Å„enż najmä diev%0Å„atám pr.
L.M.Montgomeryová - Anna zo zeleného domu
román - vyzna%0Å„uje sa pÅ›tavżm dejom, ktorż je vrstvenż do prekvapujÅ›cich dramatickżch situácií, motív nebezpe%0Å„enstva pr. F.
dobrodru~
nż C. Kubernát - Rysie ko~
e
román - genera%0Å„nż autor v H
om zachytáva osudy viacerżch generácií (starí rodi%0Å„ia, rodi%0Å„ia, deti) v dlha
om %0ńasovom śseku pr. P.Jaroa
-
Tisícro%0Å„ná v%0Å„ela
román - historickż %0Å„erpá námet z dávnej minulosti, zobrazuje jednotlivcov, dejinné a historické udalosti, historické fakty a udalosti autor
prispôsobuje svojmu zámeru pr. J. Hrua
ovskż  Jánoa
ík
román - vedecko- pozri román + vedecko-fantastická literatÅ›ra , pr. Jules Verne - Cesta na mesiac, Wiliam Kotzwinkle -
fantastickż E.T.Mimozema
e
an
román historicko - %0Å„erpá námet z dávnej minulosti, a vyzna%0Å„uje sa dobrodru~
nżm dejom
dobrodru~
nż
rozhlasová hra je literárno - dramatickż ~
áner vyu~
ívajÅ›ci iba zvukové prostriedky, je to audiálne umenie (sluchové), bez mo~
nosti
vyu~
itia zrakového princípu, hlavnżm prvkom je zvuk a zvukové efekty, iba prostredníctvom tżchto dvoch zlo~
iek sa
tlmo%0Å„ia posluchá%0Å„ovi ur%0Å„ité vżznamy alebo sa citovo umocH
uje obrazovose
jazykovżch prostriedkov
rozhlasová pozri rozprávka-rozhlasová
rozprávka
rozpráva%0Å„ nevstupuje priamo do konfliktov postáv, ovplyvH
uje názor posluchá%0Å„a alebo %0Å„itate>
a, dokres>
uje, objasH
uje, urżch>
uje
dej
rozprávanie narácia, makrokompozi%0Å„nż prostriedok vżstavby textu, je zalo~
enż na slovesách, na príbehu a dejovosti, mo~
no v
H
om rozlia
ovae
priamu re%0Å„, formy re%0Å„i rozpráva%0Å„a, je preH
charakteristické %0Å„asové rozdelenie motívov, aktualizácia
príbehu
rozprávka krátky epickż Å›tvar, jednoduchż dej, a
írila sa Å›stnym podaním z pokolenia na pokolenie (tradovaním), vyjadruje tÅ›~
bu
%0Å„loveka po dobre a spravodlivosti, v~
dy víe
azí dobro nad zlom, krása nad a
karedose
ou... (vżnimku tvoria iba moderné
rozprávky), obsahuje ustálené formulky: Kde bolo, tam bolo... %7Å„ili a
e
astne, a~
kżm... A na konci bol zvonec...
rozprávka - %0Å„arovná, %0Å„arodejná, vystupujÅ› tu nadprirodzené bytosti s %0Å„arodejnou mocou (víly, draky, je~
ibaby...), hrdina mô~
e
fantastická zomriee
a znovu o~
ie
, premenie
sa na zviera..., pou~
ívajÅ› sa magické predmety (%0Å„arovné prÅ›tiky, prstene,
sedemmí>
ové %0Å„i~
my...)
rozprávka - filmová dramatickż ~
áner, vżchodiskom pre H
u je literárna predloha, ktorÅ› spracuje scenárista, aby ju mohli herci hrae
na
javisku (vo filme, v rozhlase)
rozprávka - dej sa v nej pribli~
uje ka~
dodennému ~
ivotu, prevláda vtip a mÅ›drose
>
udovżch hrdinov
realistická
rozprávka - literárno-dramatickż ~
áner, chżba vizuálna stránka, ktorá je nahradená posluchá%0Å„ovi podrobneja
ím uvedením do
rozhlasová deja, opisom postáv, ich konania, miesta, %0Å„asu, obraz nahrádzajÅ› zvukové efekty (fÅ›kanie vetra, dá~

, dupot koní...),
+ pozri rozhlasová hra
rozprávka - nosite>
mi deja sÅ› zvieratá, ktoré myslia, konajÅ› ako >
udia, hovoria, vnímajÅ› a cítia ako >
udia
zvieracia
rozprávka - pod>
a a)prozaická - neviazaná umelecká re%0Å„
formy b)básnická - viazaná umelecká re%0Å„ (vera
e)
c)dramatická - upravená pre dramatizáciu (divadlo, rozhlas)
Slovník literárnych pojmov _ strana 15 z 15
rozprávka - pod>
a fantastická, zvieracia, realistická, humorná, démonologická, legendová...
obsahu
rozprávka - pod>
a a)klasická - zachovávajÅ› sa znaky klasickej rozprávky pr. Zlatí bratkovia, rozprávky H.CH.Andersena
spracovania témy b)moderná - narÅ›a
ajÅ› sa charakteristické znaky rozprávky, humor, vtip, nevíe
azí v~
dy dobro, at
., pr. `
tikśtko, Alica v
krajine zázrakov, Ako %0Å„ertík Frolia
pomáhal v nebi
rżm zvuková zhoda slabík (niekedy aj celżch slov) na konci vera
a, prípadne polvera
a, druhy rżmov - pozri druhy rżmu
rżm - druhy pozri druhy rżmu
rżm - exotickż rżmujÅ› sa dve slová cudzieho pôvodu alebo má cudzí pôvod aspoH
jedno z nich, napr. Treba avndgarde / stále robie

garde? (T. Janovic-Treba)
rżm - gramatickż vytvárajÅ› ho slová toho istého slovného druhu a v tom istom gramatickom tvare, napr. Nic sou nemea
kali, a
atry
postavili / Novż zámek vukol oblíhat po%0Å„ali / nevolnżm krese
anÅ›m spo%0Å„inout nedali / hned dne zítreja
ího oblíhat
po%0Å„ali. (PíseH
o Novżch Zámkoch)
rżm - obkro%0Å„nż abba, ak sa v básni rżmuje prvż a a
tvrtż vera
, druhż a tretí vera
, napr. A národ oboril sa na národ / s Å›myslom
vra~
dy, s besom skazite>
a. / Kres spráskal pua
iek, zahrmeli delá. / Zem stene, pia
tí vzduch, rvÅ› vlny vôd.
(P.O.Hviezdoslav-Krvavé sonety)
rżm - postupnż abcabc, ak sa v básni rżmujÅ› postupne vera
e dvoch strof, napr. Krá%0Å„ame spolu obdobiami / Z jari do leta / Ovocie
sa o nás triezvo vyjadrilo / Hlavy nám babie leto mámi / Hlasy posplieta / Opitż október smoklí za aprílom.
(L.V.Gavorníková-O nerozdielnej rozdielnosti)
rżm - prerżvanż abcb, ak sa básni rżmujÅ› vera
e nepravidelne v rámci strofy, napr. Ja a
iel som - neviem pre%0Å„o / sám v cudzí, ve>
kż
svet / nájse
vari mieru poklad / sná
blaha rudż kvet. (V.Roy-Ja a
iel som)
rżm - striedavż abab, ak sa v básni rżmujÅ› dva párne a dva nepárne vera
e, napr. NehaH
te >
ud môj, ~
e nemá dejov / slávy svojej
minulej sklad / on ea
te peknou skvitne nádejou / budÅ›cnose
má jeho poklad! (A.Sládkovi%0Å„-NehaH
te >
ud môj)
rżm - vnÅ›tornż tu dochádza k rżmovaniu slova alebo slovného spojenia z prvého polvera
ia s koncom vera
a pr. Démon kżs´a
karedż,
chvost vle%0Å„Å›c po zemi. Jak sa mu korili mestá i dediny.
rżm - zdu~
enż aabb, ak sa v básni rżmujÅ› dva za sebou idÅ›ce vera
e, napr. Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia / ponad vysoké
hory, ponad rovné polia / preleteli cez Dunaj, cez tÅ› a
íru vodu / sadli tam za pomedzím slovenského rodu. (S.
Chalupka-Mor ho!)
rytmus pravidelné striedanie prízvu%0Å„nżch a neprízvu%0Å„nżch slabík, striedanie zvukovżch prvkov v re%0Å„i
s - a

sarkazmus tróp, ua
tipa%0ńnż, bezoh>
adnż vżsmech, cynickż postoj autora, najvya
a
í stupeH
irónie
satira je ostrż, ua
tipa%0ńnż a śto%0ńnż vżsmech
scenár osobitż ~
áner literárneho a dramatického umenia slÅ›~
iaci ako predloha pre inscenáciu televíznej alebo rozhlasovej
hry a film, má svoju stavbu: na >
avej strane sÅ› ina
trukcie pre realizáciu hry (pohyb, gestá, hudba, vżprava), na pravej
strane je slovesnż (dialogizovanż text)
scenárista je to autor, ktorż prozaickż text spracuje do dialógov a monológov a zároveH
napía
e svoju predstavu, ako sa to má
hrae

SCI-FI science-fiction, pozri vedecko-fantastická literatÅ›ra
sekvencia rad obrazov vo filme, ktoré vyjadrujÅ› ten istż motív
selanka pozri idyla
situa%0Å„ná komika pozri komika-situa%0Å„ná
slang sśhrn va
etkżch nespisovnżch slov a slovnżch spojení, ktoré pou~
íva skupina >
udí s rovnakżmi záujmami alebo
povolaním (lekári, a
tudenti, vodi%0ńi...), v literatśre slś~
ia ako charakteriza%0Å„nż prostriedok literárnych postáv, prostredia,
pr. Litika, matika, slovina, profák...
slovná figÅ›ra druh a
tylistickej figÅ›ry, zakladá sa na opakovaní tżch istżch slov alebo pojmu (pr. anafora, epifora, epizeuxa), má
ozdobnÅ› a kontextovÅ› hodnotu
slovná komika pozri komika-slovná
Slovník literárnych pojmov _ strana 16 z 16
sociálna balada pozri balada-sociálna
sonet znelka, lyrická básnická forma, skladá sa zo 14 vera
ov zoradenżch do 2 a
tvorvera
ovżch a 2 trojvera
ovżch strof, v
prvom a
tvorvera
í je téza, v druhom a
tvorvera
í sa nachádza antitéza, posledné dve strofy tvoria syntézu, na konci je
vżrazná pointa, vyvrcholenie alebo zhrnutie mya
lienky
spolo%0Å„enská lyrika patria sem básne, v ktorżch autori zaujímajÅ› postoj k vá~
nym spolo%0Å„enskżm problémom a udalostiam
spondej "  " , stopa skladajÅ›ca sa z dvoch prízvu%0Å„nżch slabík
stopa najmena
ia rytmická jednotka, ktorá sa opakuje alebo strieda v rámci vera
a, skladá sa z dvoch alebo z troch slabík,
prízvu%0Å„nÅ› slabiku (tzv. e
a~
kÅ› dobu) ozna%0Å„ujeme: - , neprízvu%0Å„nÅ› slabiku (tzv. >
ahkÅ› dobu) ozna%0Å„ujeme: u, základné
stopy v sloven%0Å„ine sÅ›: daktyl, trochej, jamb, spondej
striedavż rżm pozri rżm-striedavż
strofa skupina vera
ov oddelená od inej skupiny vera
ov medzerou
svetová literatÅ›ra predstavuje sÅ›hrn diel rôznych literatÅ›r, ktoré sa pre svoje umelecké kvality stali spolo%0Å„nżm majetkom celého >
udstva
sylabickż vera
ovż je zalo~
enż na rovnakom po%0Å„te slabík vo vera
i (najviac sa vyu~
íval v romantizme, opiera sa o >
udovÅ› slovesnose
)
systém
sylabotonickż je zalo~
enż na striedaní prízvu%0Å„nżch a neprízvu%0Å„nżch slabík a na zachovávaní rovnakého po%0Å„tu slabík v jednotlivżch
vera
ovż systém vera
och (Hviezdoslav a 
ala
í)
symbol tróp, ( z gréc.-znak, znamenie) slovo zastupujÅ›ce vżznam iného slova, vzniká na základe zau~
ívaného ozna%0Å„enia pr.
%0Å„ierna ma%0Å„ka - nea
e
astie, srdce - láska, kominár - a
e
astie...
synekdocha tróp, druh metonymie, zalo~
ená je na prenáa
aní pomenovania na základe kvantitatívnych vze
ahov medzi javmi pr.
Spisovate>
sa ~
iví perom. , naj%0Å„asteja
ia je zámena %0Å„asti za celok (synekdocha pars pro toto, pr. A ty´s zatia>

vy%0Å„kávala na mH
a, verná rodná hruda kamenistá - hruda ako krajina), alebo celku za %0Å„ase
(synekdocha totum pro
parte, pr. Anglicko vyhralo tśto a
achovÅ› partiu.)
synonymá slová, ktoré sÅ› rovnozna%0Å„né, t.j. ozna%0Å„ujÅ› tÅ› istÅ› vec, ale inak sa pía
u, rozdielne znejÅ› pr. návra
ie - vża
ina, vU
a
ok,
kopec, pahorok, vyvża
enina
a
tylistická figÅ›ra je to slovo alebo slovné spojenie, ktoré je odchżlkou od be~
ného vyjadrovania a v umeleckom texte plní estetickÅ›
funkciu, má viacero druhov: zvuková, slovná, vetná, re%0Å„nícka
t
tektonika tvoria ju tri samostatné okruhy: kompozi%0Å„né princípy, kompozi%0Å„né postupy, kompozi%0Å„ná osnova textu
textu
televízna hra dramatickż ~
áner, technické audiovizuálne umenie, dôraz sa kladie na sluchové (audiálne) vnímanie textu, v porovnaní s
filmom, je viac zalo~
ená na slove, vyzna%0Å„uje sa malżm %0Å„asovżm a priestorovżm rozpätím, mena
í po%0Å„et postáv, tematicky
spracováva domáce, rodinné príbehy, spolo%0Å„enské udalosti
text - pozri tektonika textu
tektonika
tónickż je zalo~
enż na rovnakom po%0Å„te prízvukov v jednotlivżch vera
och, po%0Å„et slabík mô~
e bye
rozdielny (najmä anglická a ruská
vera
ovż poézia)
systém
tragédia (z gréc.tragoidiá-capí spev) najstara
í dramatickż ~
áner, boj jednotlivca (alebo skupiny) s nepriate>
om, pri%0ńom hlavnż hrdina
zomiera, lebo nie je schopnż zvíe
azie
nad nepriate>
om, klasická tragédia má záväznÅ› formu (zvy%0Å„ajne 5 dejstiev): a) expozícia
- uvedenie diváka do deja a prostredia b) kolízia - zápletka, zauz>
ovanie deja c) kríza - vyvrcholenie, samotnż konflikt d)
peripetia - ne%0Å„akanż obrat v priebehu deja e) katastrofa - tragické vyvrcholenie deja
trávnice pozri pieseH
-trávnice
trochej -u, stopa skladajÅ›ca sa z jednej prízvu%0Å„nej a jednej neprízvu%0Å„nej slabiky
trópy skupina vżrazovżch prostriedkov, ktoré nepriamo ozna%0Å„ujÅ› predmety alebo javy a na základe podobnosti prenáa
ajÅ›
pomenovanie z jedného javu na druhż, patria sem: epiteton, metafora, alegória, personifikácia, metonymia, symbol,
prirovnanie...
Slovník literárnych pojmov _ strana 17 z 17
u - Å›
umelá balada pozri balada-umelá
umelé dielo autorské, autor je známy
umelecká beletria, krásna literatÅ›ra, vychádza z reality, ale pri jej umeleckom stvárnení vyu~
íva fikciu, fantáziu autora, jej zámerom je
literatÅ›ra vytvárae
estetické hodnoty
Å›vaha makrokompozi%0Å„nż prostriedok vżstavby textu, autor pomocou nej rozoberá alebo vysvet>
uje u~
známu vec z nového h>
adiska,
pri%0Å„om sa opiera o ~
ivotné skÅ›senosti a zá~
itky, má zvy%0Å„ajne filozofujÅ›ci ráz, je prítomnż subjektívny postoj autora
Å›vahová pozri reflexívna lyrika
lyrika
v - w
variácia opakovanie jedného motívu vo viacerżch dielach s istżmi obmenami
vecná sÅ›bor písomnżch prejavov (okrem umeleckej literatÅ›ry), poskytuje informácie zodpovedajÅ›ce realite, pod>
a odboru,
literatÅ›ra praktického poslania a príznakovżch a
tylistickżch prostriedkov sa delí: odborná, publicistická, administratívna, = literatÅ›ra
faktu
vedecko - pozri poviedka-vedecko-fantastická
fantastická
poviedka
vedecko - pozri román-vedecko-fantastickż
fantastickż
román
vedecko- sci-fi, druh literatśry, v ktorej autori vyu~
ívajÅ› poznatky o vede a technike, vízie (predstavy) o budÅ›cnosti, ~
ánre: vedecko-
fantastická fantastická poviedka a vedecko fantastickż román, za%0Å„iatky má u Julesa Verna
literatśra
ved>
aja
ia vystupujś len v niektorżch %0ńastiach diel, nesśstre
uje sa na nich hlavnż dej
postava
vera
zvy%0Å„ajne jeden riadok básne, základná jednotka básnického rytmu
vera
- viazanż pozri viazanż vera

vera
- vo>
nż pozri vo>
nż vera

vera
ovż je nezhoda medzi rytmickżm a vetnżm %0Å„lenením vera
ov (vera
mô~
e kon%0Å„ie
na za%0Å„iatku druhého), napr. Záa
e
- fak>
u sváru -
presah medzi plemeny / zdus! Nedaj stretae
sa viac s mladou vdovou. (P.O.Hviezdoslav-Krvavé sonety)
vera
ovż usporiadanie vera
ov, rozoznávame 4 vera
ové systémy, ktoré sÅ› základom jednotlivżch metrickżch systémov: %0Å„asomernż,
systém sylabickż, sylabotonickż, tónickż
vera
ovż pozri %0ńasomernż vera
ovż systém
systém -
%0ńasomernż
vera
ovż pozri sylabickż vera
ovż systém
systém -
sylabickż
vera
ovż pozri sylabotonickż vera
ovż systém
systém -
sylabotonickż
vera
ovż pozri tónickż vera
ovż systém
systém -
tónickż
vetná figÅ›ra druh a
tylistickej figÅ›ry, vzniká neobvyklżm spojením slov, slovnżch spojení a viet, %0Å„asto bez obvyklżch spojok alebo s
nadmernżm opakovaním spojok, vyvoláva dejové a citové napätie (pr. klimax, apoziopéza...)
viazanż vera
má pevnÅ› stavbu vera
ov, pod>
a istej schémy, zakotvenej v konkrétnom vera
ovom systéme
vnÅ›tornż prvok mikrokompozície, myslenż, ale nahlas nevyslovenż prehovor postavy, mô~
e sa vyjadrie
polopriamou re%0Å„ou, nevlastnou
monológ priamou re%0Å„ou, niekedy aj priamou re%0Å„ou, 3 druhy: Å›vahovż, spomienkovż (retrospektívny), dejovż (postava preberá funkciu
rozpráva%0Å„a)
vnśtornż rżm pozri rżm  vnśtornż
Slovník literárnych pojmov _ strana 18 z 18
vojenská pozri pieseH
-vojenské
pieseH

vo>
nż vera
nemá pevnÅ› stavbu vera
ov, narśa
ajÅ› sa pravidlá viazaného vera
a
vulgarizmy slová s vżraznżm negatívnym zafarbením, charakteriza%0Å„ná funkcia, vyjadrujÅ› rozhor%0Å„enie, odpor, nesÅ›hlas pr. somár,
osprostel, debil
vżpustka pozri elipsa
vżtvarník tvorca scény, na ktorej sa divadlo hrá
scény
western dobrodru~
né epické dielo, %0Å„erpá námety z %0Å„ias osíd>
ovania Divokého západu, z prostredia kovbojov, Indiánov, hlavnou
mya
lienkou je boj za spravodlivose
pr. Karl May - Poklad na striebornom jazere
z - ~

zberatelia >
udovżch Ján Kollár, Andrej Halaa
a, Karol Plicka, Mikuláa
Schneider-Trnavskż, Viliam Figua
-Bystrż
piesní
zberatelia >
udovżch Pavol Doba
inskż - Prostonárodné slovenské povesti, Samo Czambel - Janko Gondáa
ik a Zlatá Pani
rozprávok
zbojnícka pieseH
pozri pieseH
-zbojnícke
zdrobneniny slová, ktoré sa pou~
ívajÅ› na vyjadrenie ne~
ného citu, zjemH
ujś vżznam slov, vyjadrujeme nimi kladnż citovż vze
ah k
inej osobe alebo veci (kladnż postoj hovoriaceho) napr.: syná%0Å„ik, kviee
a, hviezdi%0Å„ky..., mô~
u mae
zjemH
ujści
charakter napr. stodvadsae
kilová osôbka
zdru~
enż rżm pozri rżm-zdru~
enż
zeugma vetná a
tylistická figÅ›ra, násilná elipsa, vzniká tak, ~
e sa z vety vypustia slová, ktoré by sa mali kvôli väzba uviese
pr.
Vidiee
a hovorie
s niekżm. - správne: Vidiee
niekoho a hovorie
s ním.
z>
udovená pieseH
pozri pieseH
-z>
udovená
znelka pozri sonet
znelkovż veniec inak cyklus, skladá sa z 15 zneliek, obsahuje 210 vera
ov
zvieracia rozprávka pozri rozprávka-zvieracia
zvuková figÅ›ra druh a
tylistickej figśry, vyu~
íva opakovanie rovnakżch alebo zvukovo podobnżch hlások, slabík (pr. aliterácia,
paronomázia)
~
alm lyrickż ~
áner, nábo~
enská pieseH
krese
anskej liturgie, má elegickż charakter
~
alospev pozri elégia
~
áner - literárny pozri literárny ~
áner
~
artovná pieseH
pozri pieseH
-~
artovné
Slovník literárnych pojmov _ strana 19 z 19