INFOSTAT  IN`
TITÚT INFORMATIKY A `
TATISTIKY
Vżskumné demografické centrum
KRÁTKY SLOVNÍK
ZÁKLADNÅ»CH
DEMOGRAFICKŻCH POJMOV
Edícia: Akty
Bratislava, december 2002
Publikácia prezentuje vżklad základnżch demografickżch pojmov. Obsahuje
termíny, ktoré sa naj%0Å„asteja
ie pou~
ívajÅ› v demografickżch analżzach v a
ira
om
zmysle, t.j. zahrH
uje aj termíny z oblasti migrácie, ako aj niektoré pojmy
z oblasti a
tatistiky, medicíny, sociológie.
Autor: Danua
a Jur%0Å„ová
Táto práca bola vytvorená v Ina
titśte informatiky a a
tatistiky Bratislava. Jej text
je mo~
no pou~
ie
len po príslua
nom citovaní.
Práca neprea
la jazykovou śpravou.
2
OBSAH
Úvod 5
1. Va
eobecné demografické termíny 7
2. Zdroje demografickżch dát 11
3. Demografické ukazovatele 12
4. Pohlavná a veková a
truktśra 14
5. Sobáa
nose
17
6. Rozvodovose
19
7. Pôrodnose
a plodnose
21
8. Potratovose
24
9. Úmrtnose
25
10. Migrácia 28
11. Stav a prírastok obyvate>
stva 31
Literatśra 32
Abecednż zoznam termínov 34
3
4
ÚVOD
Problémy demografického vżvoja  ako pokles po%0Å„tu narodenżch, starnutie
obyvate>
stva, stredná d:
~
ka ~
ivota, migrácia, at
., sÅ› témy, s ktorżmi sa stretávame
takmer denne aj v médiách. Demografia sa síce stáva va
eobecne ob>
Å›benou témou,
ale demografické termíny sa %0Å„asto pou~
ívajÅ› nevhodne, bez poznania obsahu daného
pojmu. Stáva sa va
ak, ~
e demografické pojmy sÅ› pou~
ité nevhodne aj v odbornej
literatÅ›re, najmä vtedy, ke
sÅ› sÅ›%0Å„ase
ou nedemografickej práce.
DemografickÅ› terminológiu v bżvalej %0Å„eskoslovenskej federácii zastrea
ovali
hlavne %0Å„eskí demografi. Kżm demografia v 
R má viac ako storo%0Å„nÅ› tradíciu,
slovenská demografia je mlada
ia a jej vżvoj bol ove>
a zlo~
iteja
í, ale hlavne pomala
í.
Demografii na Slovensku sa venovalo menej pozornosti ako v 
echách, a to nielen vo
vżskume, v praktickżch aplikáciách, ale aj vo vżu%0Å„be. Tento stav sa odrazil aj
v oblasti terminológie.
Demografická terminológia, ktorá sa v sÅ›%0Å„asnosti na Slovensku pou~
íva, sa
formovala hlavne na `
tatistickom śrade SR a na a
kolách - pri vżu%0Å„be demografie (na
Ekonomickej univerzite) a v rámci predmetu geografia na 
ala
ích univerzitách.
V praxi sa zau~
ívali najmä preklady z %0Å„ea
tiny, niekedy to va
ak boli len posloven%0Å„ené
%0Å„eské vżrazy, ktoré nie v~
dy sp:
H
ali podmienky slovenského pravopisu.
Va
etky tieto fakty viedli k mya
lienke, zostavie
aspoH
základné
a najpou~
ívaneja
ie demografické pojmy do slovníka. Preto bezprostredne po zalo~
ení
VDC a koncipovaní jeho prvżch Å›loh sme sa zamerali aj na problémy demografickej
terminológie.
Krátky slovník základnżch demografickżch pojmov (
alej len  slovník )
pripravilo Vżskumné demografické centrum v spolupráci s tímom odborníkov
pracujścich v oblasti demografie. Bol zostavovanż s cie>
om aspoH
%0Å„iasto%0Å„ne doplnie

chżbajśce podklady v oblasti demografie na Slovensku a zjednotie
, príp. aj zaviese

demografickś terminológiu, potrebnś pri a
tÅ›diu demografickżch udalostí a procesov
v Slovenskej republike.
Predkladanż slovník obsahuje takmer 300 hesiel - vybranżch základnżch
termínov, ktoré sa pou~
ívajÅ› v demografickżch analżzach v a
ira
om zmysle, t.j.
zahrH
uje aj pojmy z oblasti migrácie, isté aspekty z oblasti a
tatistiky, medicíny,
sociológie, at
., ale aj niektoré právne pojmy, ktoré sa pou~
ívajÅ› v demografii.
Termíny sÅ› v slovníku zoradené do okruhov:
1. Va
eobecné demografické termíny
2. Zdroje demografickżch dát
3. Demografické ukazovatele
4. Pohlavná a veková a
truktśra
5. Sobáa
nose

6. Rozvodovose

7. Pôrodnose
a plodnose

8. Potratovose

9. Úmrtnose

10. Migrácia
11. Stav a prírastok obyvate>
stva
5
Ku ka~
dému termínu je priradená jeho stru%0Å„ná definícia alebo vżklad. Pre
u>
ah%0Å„enie a
tśdia demografickej literatśry v angli%0ńtine i pre ś%0ńely prekladate>
skżch
prác sÅ› k jednotlivżm termínom uvedené aj ich anglické ekvivalenty alebo vżznamo-
vé preklady. Niektoré termíny sÅ› doplnené poznámkou, ktorá obsahuje preva~
ne
vysvetlivky, spôsob pou~
itia, príp. uvádza, %0Å„i a ako sa danż termín pou~
íva v cudzo-
jazy%0Å„nej literatÅ›re alebo inÅ› definíciu, napr. definíciu OSN pod>
a slovníka POPINu,
ak je od slovenskej odlia
ná. Ak má demografickż pojem viac názvov alebo prekladov,
sÅ› v slovníku uvedené tak, ~
e najpou~
ívaneja
í vżraz je uvedenż na prvom mieste.
Jednotlivé %0Å„asti v a
truktÅ›re termínov sÅ› rozlía
ené typom písma. Napríklad heslo index
maskulinity má nasledovnÅ› a
truktśru:
Názov: Index maskulinity
Anglickż preklad: Sex ratio, masculinity ratio
Vżklad: Pomer po%0ńtu mu~
ov k po%0Å„tu ~
ien v populácii.
Poznámka: Oby%0Å„ajne po%0Å„et mu~
ov na 1000 ~
ien.
ExistujÅ› va
ak aj problematické termíny, u ktorżch zatia>
adekvátne anglické
ekvivalenty bu
nepoznáme alebo neexistujÅ›, a preto v a
truktśre hesla ich anglickż
ekvivalent nie je uvedenż. U hesiel, ktoré sÅ› definované jednozna%0Å„ne alebo ich vżklad
je posta%0Å„ujÅ›ci, je poznámka vynechaná.
Slovník je vżsledkom nieko>
kżch etáp prác na demografickej terminológii.
Zostavilo ho Vżskumné demografické centrum. Následne bol slovník prerokovanż
terminologickou komisiou (v zlo~
ení Z. Finková z Ekonomickej univerzity, J. Mládek
z Prírodovedeckej Fakulty UK, K. Pastor z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky
UK, B. VaH
o z Vżskumného demografického centra, A. Volná z Lekárskej fakulty
UK a M. %7Å„irko zo `
tatistického Å›radu SR). SÅ›%0Å„ase
ou skvalitnenia prác na slovníku
bola aj verejná diskusia k jeho obsahu a pojmom na webovskej stránke VDC.
Slovník nie je vy%0Å„erpávajÅ›ci. Treba ho chápae
ako príspevok k zlepa
eniu
a zjednoteniu demografickej terminológie na Slovensku. V tejto etape je ur%0ńenż pre
odbornÅ› verejnose
. Predpokladáme, ~
e sa bude priebe~
ne aktualizovae
a dola
ovae
.
Po dopracovaní by jeho nová verzia, ktorÅ› plánujeme vydae
, mohla slÅ›~
ie
ako
praktická príru%0Å„ka va
etkżm, ktorí sa zoberajÅ› demografiou a demografickou
a
tatistikou.
Za cenné pripomienky pri vypracovávaní slovníka 
akujeme %0Å„lenom
terminologickej komisie, odborníkom zo `
Ú SR, z krajskżch správ `
Ú SR, z
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Prírodovedeckej fakulty UK, ako
aj pracovníkom 
ala
ích ina
titÅ›cií.
Krátky slovník základnżch demografickżch pojmov je vystavenż na internete
na adrese: http://www.infostat.sk/vdc.
6
1. V`
EOBECNÉ DEMOGRAFICKÉ TERMÍNY
Demografickżmi udalose
ami sÅ› napríklad naro-
Demografia
denie, śmrtie, potrat, uzavretie man~
elstva, roz-
Demography
vod, at
.
Vedná disciplína na rozhraní viacerżch odborov,
ktorá sa zaoberá reprodukciou >
udskżch popu-
Demografické procesy
lácií.
Pod>
a OSN: Demografia je veda a praktická %0Å„in- Population processes
nose
, ktorá sa zaoberá a
tatistickou a matema- Vżvoj demografickżch javov v %0ńase, ako na-
tickou analżzou ve>
kosti, zlo~
enia a priestorovej príklad pôrodnose
, śmrtnose
, sobáa
nose
, rozvo-
distribście >
udskżch populácií a prí%0Å„inami a dô- dovose
a potratovose
.
sledkami zmien plodnosti, Å›mrtnosti, sobáa
nosti
a migrácie.
Demografickż vżvoj, popula%0ńnż vżvoj
Demographic development, population
Populácia
development
Population
Kontinuálny proces, zahrH
ujści nielen demo-
SÅ›bor osôb, medzi ktorżmi dochádza k demogra-
grafickÅ› reprodukciu, ale aj priestorovÅ› mobilitu
fickej reprodukcii.
obyvate>
stva.

asto sa pou~
íva ako synonymum termínu oby-
vate>
stvo.
Pohyb obyvate>
stva
Population change
Obyvate>
stvo
Ka~
dá zmena v po%0Å„te, a
truktÅ›re a rozmiestnení
Inhabitants
obyvate>
stva.
SÅ›bor osôb ~
ijÅ›cich na ur%0Å„itom Å›zemí.
Pohyb - prirodzenż, priestorovż (mechanickż),
sociálny.
Demografická a
truktśra
Demographic structure Prirodzenż pohyb
Zlo~
enie obyvate>
stva pod>
a ur%0ńitżch charakte-
Natural changes of population
ristík.
Zmeny v stave obyvate>
ov, vychádzajÅ›ce z pro-
Naj%0Å„asteja
ie pod>
a biologickżch, ekonomickżch
cesu prirodzenej reprodukcie.
a kultśrnych znakov, v u~
a
om zmysle zlo~
enie
Obnova obyvate>
stva  vżmena generácií naro-
obyvate>
stva pod>
a pohlavia a veku.
denżch a zomretżch.
Demografická reprodukcia
Migrácia, se
ahovanie
Demographic reproduction
Migration
Neustála obmena populácií v dôsledku prebie-
Zmeny v stave obyvate>
ov, vychádzajÅ›ce
hajścich procesov rodenia a umierania.
z priestorového pohybu, pri ktorom dochádza
Na zvżraznenie procesov rodenia a umierania sa
k zmene trvalého (obvyklého) pobytu obyvate>
a.
pou~
íva aj termín prirodzená reprodukcia.
Rozmiestnenie obyvate>
stva
Demografické správanie
Spatial distribution
Demographic behaviour
Lokalizácia obyvate>
stva v priestore.
Správanie sa >
udí v sÅ›vislosti s demografickou
reprodukciou, ktorá sa priamo via~
e k demogra-
Hustota obyvate>
stva
fickżm udalostiam.
Population density
Pou~
íva sa aj termín reproduk%0Å„né správanie
Po%0Å„et obyvate>
ov pripadajści na jednotku
(reproductive behaviour).
plochy.
Naj%0Å„asteja
ie na 1 km2.
Demografické udalosti, demografické
javy
Demografická analżza
Demographic events
Demographic analysis, population ana-
%7Å„ivotné udalosti, ktoré ako hromadné javy vo
lysis
vzájomnej kombinácii utvárajÅ› priebeh demo-
Metódy skśmania, vyhodnocovania a interpre-
grafickej reprodukcie a v tejto podobe sÅ› pred-
tácie demografickżch javov a procesov.
metom demografickej analżzy.
7
Do sśboru tabuliek ~
ivota patria sobáa
ne
Transverzálna analżza, prierezová
tabu>
ky, rozvodové tabu>
ky, Å›mrtnostné tabu>
ky
analżza
a tabu>
ky plodnosti.
Cross-sectional analysis, current ana-
V angli%0Å„tine sa termín life tables %0Å„asto pou~
íva
lysis.
aj na ozna%0ńenie śmrtnostnżch tabuliek.
Analżza, tżkajÅ›ca sa udalostí, ktoré nastali
v rôznych generáciách, ale v tom istom %0Å„asovom
Skrátené tabu>
ky ~
ivota
intervale (vo fiktívnych kohortách), oby%0Å„ajne
Abridged life tables
v kalendárnom roku.
Tabu>
ky ~
ivota pre vekové skupiny.
Naj%0Å„asteja
ie sa po%0Å„ítajÅ› pre 5  ro%0Å„né vekové
Longitudinálna analżza, kohortná
skupiny.
analżza
Cohort analysis, longitudinal analysis.
Podrobné tabu>
ky ~
ivota
Analżza, tżkajÅ›ca sa udalostí, ktoré nastali v tej
Complete life tables
istej kohorte alebo generácii.
Tabu>
ky ~
ivota pod>
a jednotiek veku.
Kohorta
Jednovżstupné tabu>
ky ~
ivota
Cohort
Single  decrement life tables
SÅ›bor osôb, u ktorżch doa
lo v tom istom %0Å„aso-
Tabu>
ky ~
ivota, v ktorżch sa neuva~
uje s pôso-
vom intervale (oby%0Å„ajne v kalendárnom roku)
bením rua
ivżch vplyvov inżch udalostí.
k ur%0Å„itej demografickej udalosti.
Viacvżstupné tabu>
ky ~
ivota
Generácia
Multiple  decrement life tables
Generation
Tabu>
ky ~
ivota, v ktorżch sa uva~
uje s pôso-
SÅ›bor osôb s rovnakżm rokom narodenia.
bením rua
ivżch vplyvov inżch udalostí.
Generácia je zvláa
tnym prípadom kohorty.
`
tandardizácia
Rodinnż stav
Standardisation
Marital status
Technika, ktorá sa pou~
íva na odstránenie
Demografickż, sociálny, právny a a
tatistickż
vplyvu rozdielov vo vekovej a
truktśre alebo
znak, ktorż ozna%0ńuje stav osoby pod>
a väzby
inżch znakoch, pri porovnávaní dvoch alebo
na man~
elstvo a rodinu.
viacerżch populácií.
Slobodní
Priama a
tandardizácia
Single persons
Direct method of standardisation
Osoby, ktoré nikdy neuzavreli man~
elstvo.
Úprava, eliminujÅ›ca vplyv vekovej a
truktśry na
mieru ur%0Å„itého demografického javu v porov-
%7Å„enatí, vydaté
návanżch populáciách. `
tandardom je vhodne
Married persons zvolená veková a
truktśra.
Osoby ~
ijśce v man~
elstve.
Nepriama a
tandardizácia
Rozvedení, rozvedené
Indirect method of standardisation
Divorced persons Úprava, zalo~
ená na porovnaní skuto%0Å„nej a a
tan-
Osoby, ktorżch man~
elstvo právne zaniklo. dardnej intenzity javu. `
tandardom sÅ› vhodne
zvolené miery demografického javu.
Vdovci, vdovy, ovdovení
Popula%0ńnż odhad
Widowed persons
Osoby, ktorżch man~
elstvo zaniklo smre
ou Estimate of the population
partnera. Ka~
dż odhad po%0ńtu obyvate>
stva a jeho a
truktśr
do budścnosti alebo do minulosti, ktorż nie je
sÅ›%0Å„ase
ou a
tatistického zise
ovania.
Tabu>
ky ~
ivota
`
peciálnym prípadom odhadu je popula%0Å„ná
Life tables
projekcia.
Modely demografickżch procesov zalo~
ené na
princípe Å›bytkov (dekrementov) z vżchodis-
kového sÅ›boru.
8
plodnosti 2,1, alebo hodnotou %0Å„istej miery
Popula%0Å„ná projekcia
reprodukcie 1,0.
Population projection
Vżpo%0ńet budśceho vżvoja ve>
kosti a demogra-
Popula%0Å„né teórie
fickej a
truktÅ›ry sledovanej populácie alebo jej
Population theories
%0Å„asti.
Vychádza zo sÅ›%0Å„asnżch popula%0Å„nżch trendov SÅ›hrn hypotéz, koncepcií a názorov o krátko-
a odhadov trendov budścich. dobżch a dlhodobżch faktoroch podmieH
ujścich
Projekcie na obdobie do 10 rokov sa ozna%0Å„ujÅ› demografickÅ› reprodukciu, rast po%0Å„tu obyvate-
ako krátkodobé, na obdobie od 10 do 25 rokov >
ov a jeho dôsledky.
strednodobé a na obdobie nad 25 rokov Pod>
a OSN: Koncepcie, zamerané na vysvetlenie
dlhodobé. alebo predikciu interakcií medzi zmenami v po-
pulácii a ekonomickżmi, sociálnymi, psycho-
logickżmi a inżmi faktormi.
Popula%0Å„ná prognóza
Population prognosis, population
Maltuzianizmus
forecast
Malthusianism, Malthusian population
Ka~
dá nepodmienená, na vedeckom základe
zalo~
ená vżpove
o o%0Å„akávanom najpravdepo- theory
dobneja
om budścom vżvoji po%0ńtu obyvate>
ov a Doktrína, zalo~
ená na maltuziánskej teórii popu-
jeho pohlavnej a vekovej a
truktÅ›ry. la%0Å„ného rastu, ktorá interpretuje potreby limitov
Svojou nepodmienenose
ou a snahou o maximál- popula%0Å„ného rastu za Å›%0Å„elom zvża
enia ~
ivotnej
ne priblí~
enie sa k budścemu vżvoju sa odlia
uje śrovne.
od projekcie.
Niektorí autori nerozlia
ujś medzi prognózou
Neomaltuzianizmus
a projekciou, iní za prognózu pova~
ujś len vżs-
Neomalthusianism
ledok snáh o vyjadrenie o%0Å„akávaného budÅ›ceho
Doktrína, pod>
a ktorej sa biede a pre>
udneniu dá
vżvoja.
%0Å„elie
(a zabezpe%0Å„ie
ekonomickż blahobyt) iba
reguláciou pôrodnosti pomocou antikoncepcie
Kohortno-komponentná metóda
a príslua
ného zákonodarstva.
(Cohort-) component method
Metóda tvorby popula%0Å„nżch projekcií, zalo~
ená
Populacionizmus
na princípe posÅ›vania vekovżch skupín, ich
Populationism
zmena
ovania vplyvom śmrtnosti a dop:
H
ania
Teória, ktorá po%0Å„etnż rast obyvate>
stva pokladá
narodenżmi (pod>
a predpokladanej intenzity
za prvż a základnż predpoklad moci a blahobytu
plodnosti), prípadne migráciou.
a
tátu. Je protikladom teórie maltuzianizmu.
Naj%0Å„asteja
ie pou~
ívaná metóda pre rôzne %0Å„asové
horizonty, vhodná najmä pre relatívne homogén-
Demografická revolÅ›cia
ne populácie (a
táty a ich %0Å„asti),
Demographic transition
Zásadná zmena re~
imu reprodukcie, charakteris-
Popula%0Å„ná klíma
tická vżraznżm poklesom Å›mrtnosti a pôrod-
Sśhrnnż vplyv okolia na popula%0ńnś reprodukciu.
nosti.
Prejavuje sa vo formovaní a realizácii repro-
Pod>
a OSN: Zmena vysokej pôrodnosti a Å›mrt-
duk%0Å„nżch zvykov skupín obyvate>
stva. Anglickż
nosti na nízku pôrodnose
a śmrtnose
ako dôsle-
ekvivalent tohto pojmu neexistuje.
dok industrializácie a modernizácie.
Demografická revolÅ›cia sa niekedy zvykne
Popula%0Å„ná politika
nazżvae
aj prvá demografická revolÅ›cia.
Population policy
SÅ›hrn prijatżch opatrení priamo alebo nepriamo
Demografickż prechod
ovplyvH
ujścich popula%0ńnż vżvoj.
2. demographic transition
Zmena reproduk%0Å„ného správania obyvate>
stva,
Záchovná hodnota
charakteristická poklesom pôrodnosti, poklesom
Replacement level
sobáa
nosti a posunom v systéme hodnôt.
ÚroveH
śhrnnej plodnosti alebo %0ńistej miery
Zmeny sÅ› prejavom postmodernizmu v popula%0Å„-
reprodukcie, pri dosiahnutí ktorej je zabezpe%0Å„ená
nom vżvoji.
jednoduchá reprodukcia v populácii.
Niekedy sa zvykne nazżvae
aj ako druhá demo-
Je daná takou Å›rovH
ou plodnosti a śmrtnosti
grafická revolÅ›cia alebo druhż demografickż
pod>
a veku, aby generácia v reproduk%0Å„nom veku
prechod.
zabezpe%0Å„ila svoju náhradu, t.j. hodnotou Å›hrnnej
9
Stabilná populácia Tabu>
ková populácia
Stable population Table population
Teoretická populácia, v ktorej sa miery plodnosti Modelová populácia, ktorá sa po~
íva na simulá-
a śmrtnosti pod>
a veku v %0ńase nemenia a miera ciu priebehu demografickżch procesov.
migra%0Å„ného prírastku, resp. Å›bytku je nulová.
Hrubá miera prirodzeného prírastku je teda
Uzavretá populácia
kona
tantná a ozna%0Å„uje sa ako vnÅ›torná miera
Closed population
prirodzeného prírastku alebo aj Lotkova miera
Populácia s prirodzenou reprodukciou  s priro-
(intrinsic rate of natural increase, Lotka rate).
dzenou obnovou, bez migrácie.
Migra%0Å„ne izolovaná populácia.
Stacionárna populácia
Stationary population
Otvorená populácia
`
peciálny typ stabilnej populácie s nulovou mie-
Open population
rou prirodzeného prírastku, kona
tantnżm po%0ńtom
Populácia, ktorá má migra%0Å„né kontakty s inżmi
obyvate>
ov a nemennou vekovou a
truktśrou.
populáciami, t.j. v ktorej existuje migrácia.
Táto stacionárna populácia nie je toto~
ná so
Sundbärgovżm typom stacionárnej populácie.
Reálna populácia
Actual population
Skuto%0Å„ne existujÅ›ca populácia.
10
2. ZDROJE DEMOGRAFICKÅ»CH DÁT
`
tatistika obyvate>
stva Register obyvate>
ov
Demographic statistics Population register
Praktická %0Å„innose
zameraná na získavanie dát o Automatizovanż spôsob vedenia evidencie
obyvate>
stve. obyvate>
stva na Å›zemí.
V u~
a
om zmysle sa pod a
tatistikou obyvate>
stva SlÅ›~
i na vyh>
adávanie Å›dajov o osobách (osobné
chápe a
tatistické zise
ovanie o obyvate>
stve, v a
ir- Å›daje, rodinné vze
ahy osôb, v kombinácii
a
om zmysle aj spracovanie demografickżch s adresou). V 
eskoslovensku bol zalo~
enż
Å›dajov. v roku 1980 pod názvom Centrálny register
obyvate>
stva (CRO). V zmysle zákona %0Å„.
253/1998 register vedie MV SR. Register sa
`
tatistika pohybu obyvate>
stva
nepou~
íva na a
tatistické Å›%0Å„ely.
Statistics of population change
Vitálna a migra%0Å„ná a
tatistika.
S%0Å„ítanie obyvate>
stva, popula%0ńnż
cenzus
Vitálna a
tatistika
Population census
Vital statistics
Vy%0Å„erpávajÅ›ce a
tatistické zise
ovanie osobnżch,
`
tatistika prirodzeného pohybu.
sociálnych a ekonomickżch Å›dajov osôb
V SR zahU
H
a aj a
tatistiku rozvodov a potratov
k ur%0Å„itému okamihu, organizované pod>
a medzi-
v rámci a
tatistickżch zise
ovaní ministerstiev
národnżch odporÅ›%0Å„aní, oby%0Å„ajne v desae
ro%0Å„nom
spravodlivosti a zdravotníctva.
intervale.
V SR zahrH
uje aj s%0Å„ítanie domov a bytov. S%0Å„ítané
Migra%0Å„ná a
tatistika
osoby sÅ› ob%0Å„ania SR a cudzinci prítomní na
Migration statistics
Å›zemí SR.
`
tatistika zmien pobytu obyvate>
stva.
V SR zahU
H
a zmeny trvalého pobytu obyvate-
Intercenzálne obdobie
>
stva.
Intercensal period
Obdobie medzi dvoma s%0Å„ítaniami.
Matrika
Registration record, civil registration
Vżberové zise
ovanie
`
tátny eviden%0Å„nż systém, obsahujÅ›ci evidenciu
Sample survey
o osobnom stave fyzickżch osôb, ktoré sa
NeÅ›plné a
tatistické zise
ovanie, ktoré slÅ›~
i na
narodili, uzavreli man~
elstvo alebo zomreli na
získavanie a spracovanie Å›dajov o ur%0Å„enżch
Å›zemí SR, a a
tátnych ob%0Å„anoch SR, ktorí sa
znakoch daného základného sÅ›boru.
narodili, uzavreli man~
elstvo alebo zomreli v
V sÅ›%0Å„asnosti v SR neexistuje a
peciálne demo-
cudzine.
grafické vżberové zise
ovanie. Z vżberovżch
Zákon o matrikách %0Å„. 154/1994 Z. z. v znení
zise
ovaní, ktoré nie sÅ› primárne zamerané na
neskora
ích predpisov.
demografiu, poskytuje najviac demografickżch
Pôvodne cirkevnż eviden%0Å„nż systém, a
tátne
informácií mikrocenzus.
matriky boli na Å›zemí Slovenska zavedené v roku
1894.
11
3. DEMOGRAFICKÉ UKAZOVATELE
Demografické ukazovatele
Demographic indicators Definitívne ukazovatele
Numerické charakteristiky stavu, pohybu
Definitive indicators
a a
truktśry obyvate>
stva.
Ukazovatele spracované na základe definitív-
Na základe rôznych kritérií sa delia na základné
nych śdajov.
a analytické, na celkové, a
pecifické a diferen%0Å„né,
na transverzálne a longitudinálne, na definitívne
Predbe~
né ukazovatele
a predbe~
né, na hrubé a porovnávacie ukazova-
Preliminary indicators
tele, at
.
Ukazovatele zalo~
ené na neÅ›plnżch alebo nedos-
tato%0ńne overenżch śdajoch.
Základné demografické ukazovatele
Basic demographic indicators
Hrubé ukazovatele
AbsolÅ›tne Å›daje získané priamo z jednotlivżch
Crude indicators, gross indicators
śdajovżch zdrojov.
Ukazovatele, vypo%0Å„ítané pod>
a najjednoducha
ích
metód bez vylś%0ńenia rua
ivżch vplyvov.
Analytické demografické ukazovatele
PoskytujÅ› len hrubÅ› (orienta%0Å„nÅ›) predstavu
Analytic demographic indicators
o analyzovanom jave alebo procese.
Charakteristiky vypo%0Å„ítané zo základnżch
ukazovate>
ov.
Porovnávacie ukazovatele
Naj%0Å„asteja
ie ide o podiel dvoch základnżch uka-
Comparative indicators
zovate>
ov.
Ukazovatele, pri vżpo%0ńte ktorżch bol vylś%0ńenż
Analytické ukazovatele sa delia na extenzívne a
vplyv niektorej z rua
ivżch podmienok, ktoré so
intenzívne ukazovatele.
sledovanżm procesom alebo intenzitou daného
javu priamo nesśvisia.
Celkové ukazovatele
SÅ› vhodné na porovnávanie a analżzy.
Total indicators
Ukazovatele vypo%0Å„ítané za celÅ› populáciu.
Extenzívne analytické ukazovatele
Extensive analytic indicators
`
pecifické ukazovatele
Relatívne %0Å„ísla, ktoré vzniknÅ› porovnaním
Specific indicators
rovnorodżch śdajov v rovnakom %0ńase a za rov-
Ukazovatele, vypo%0Å„ítané za %0Å„ase
populácie,
naké Å›zemie.
spravidla vymedzené vzh>
adom na vek alebo
Ke
~
e vyjadrujÅ› a
truktÅ›ru sledovaného javu
trvanie ur%0Å„itého javu.
(podiel z celku, resp. proporciu), nazżvajś sa aj
Oby%0Å„ajne sa po%0Å„ítajÅ› oddelene pod>
a pohlavia.
a
trukturálnymi ukazovate>
mi. Naj%0Å„asteja
ie sa
uvádzajÅ› v percentách alebo v promile.
Diferen%0Å„né ukazovatele
Difference indicators Intenzívne analytické ukazovatele
Ukazovatele, vypo%0Å„ítané za %0Å„ase
populácie,
Intensive analytic indicators
vymedzené vzh>
adom na ur%0Å„itÅ› sociálnu,
Relatívne %0Å„ísla, ktoré vzniknÅ› porovnaním
národnostnÅ›, nábo~
enskÅ›, príp. inÅ› skupinu.
rôznorodżch Å›dajov. Údaje vyjadrené v menova-
teli sÅ›, resp. mô~
u bye
nosite>
mi udalostí
Transverzálne ukazovatele v %0Å„itateli.
VyjadrujÅ› podiel intenzít dvoch javov, naj%0Å„as-
Cross-sectional indicators
teja
ie sś to miery jednotlivżch demografickżch
Ukazovatele, ktoré charakterizujÅ› ur%0Å„itż %0Å„asovż
procesov.
śsek.
Naj%0Å„asteja
ie jeden rok.
Index
Longitudinálne ukazovatele Index, ratio
Podiel dvoch absolÅ›tnych %0Å„ísel (rovnorodżch
Cohort indicators
alebo nerovnorodżch), ale rôzne %0Å„asovo alebo
Ukazovatele, ktoré charakterizujÅ› presne vyme-
priestorovo vymedzenżch.
dzenÅ› kohortu.
12
Vżpo%0ńet tżchto mier nevy~
aduje podrobné Å›daje,
a
pecifikácia v menovateli sa vynecháva bu

Miera
vzh>
adom na nosite>
a demografickej udalosti
Rate
(napr. rodinnż stav) alebo na d:
~
ku jej trvania
Po%0Å„et demografickżch udalostí a
pecifického
(napr. man~
elstva).
typu, ktorż pripadá na ur%0Å„itÅ› skupinu obyvate>
-
stva (naj%0Å„asteja
ie na obyvate>
stvo stredného
`
pecifická miera
stavu).
Napr. hrubá miera, va
eobecná miera, reduko- Specific rate
vaná miera, a
pecifická miera, Å›hrnná miera, Po%0Å„et demografickżch udalostí v ur%0Å„itej skupine
kone%0Å„ná miera, at
. osôb pripadajÅ›ci na 1000 osôb stredného stavu
tej istej skupiny.
Naj%0Å„asteja
ími a
pecifickżmi mierami sś miery
Hrubá miera
pod>
a pohlavia a veku.
Crude rate
Po%0Å„et demografickżch udalostí pripadajÅ›ci na
Úhrnná miera
1000 obyvate>
ov stredného stavu, oby%0Å„ajne za
rok. Total rate
SÅ›%0Å„et a
pecifickżch alebo redukovanżch mier
ur%0Å„itého demografického procesu za ur%0Å„ité ob-
Va
eobecná miera
dobie (oby%0Å„ajne za rok), prepo%0Å„ítanż na jednu
General rate
osobu.
Po%0Å„et demografickżch udalostí pripadajÅ›ci na
U plodnosti, potratovosti a śmrtnosti ide
1000 osôb stredného stavu tej %0Å„asti populácie,
o a
pecifické miery, u sobáa
nosti o redukované
u ktorej táto demografická udalose
mô~
e nastae
.
miery a u rozvodovosti majÅ› miery tie~
charakter
Populácia, u ktorej ur%0Å„itż demografickż jav mô~
e
redukovanżch mier (pod>
a d:
~
ky trvania
nastae
sa v angli%0ńtine nazżva population
man~
elstiev).
exposed-to-risk.
Kone%0Å„ná miera
Redukovaná miera
Cohort rate, completed rate
Po%0Å„et demografickżch udalostí v a
pecifickej
SÅ›%0Å„et genera%0Å„nżch mier ur%0Å„itého demogra-
skupine osôb pripadajÅ›ci na 1000 osôb, ktoré
fického procesu prepo%0Å„ítanż na jednu osobu.
mô~
u, ale nemusia bye
nosite>
mi danej udalosti.
13
4. POHLAVNÁ A VEKOVÁ `
TRUKTÚRA
Pohlavie Dokon%0ńenż vek
Sex Age at last birthday
Jedna z dvoch základnżch biosociálnych cha- Presnż vek, zaokrÅ›hlenż na celé roky
rakteristík ka~
dého >
udského jedinca (popri (zaokrÅ›hlenż nadol), t.j. vek dosiahnutż pri pos-
veku). lednżch narodeninách.
Mu~
ské  male, ~
enské  female. Oby%0Å„ajne sa udáva v rokoch, u niektorżch
kategórií aj v mesiacoch alebo dH
och.
`
truktśra pod>
a pohlavia
Priemernż vek
Sex structure
Rozdelenie obyvate>
stva pod>
a pohlavia. Mean age
Vá~
enż aritmetickż priemer po%0Å„tu rokov, ktoré
pre~
ili príslua
níci danej populácie do daného
Koeficient maskulinity
okamihu.
Masculinity
Ide o priemernż vek ~
ijścich obyvate>
ov.
Podiel mu~
ov v danej populácii.
Vzh>
adom na to, ~
e vekové a
truktÅ›ry sa udávajÅ›
Odvodené z latinského masculinum  mu~
skż
v dokon%0ńenom veku, pri vżpo%0ńte sa ku ka~
dej
rod.
hodnote veku pripo%0Å„íta kona
tanta 0,5.
Koeficient femininity
Mediánovż vek, vekovż medián, me-
Feminity
dián veku
Podiel ~
ien v danej populácii.
Median age
Odvodené z latinského femininum  ~
enskż rod.
Vek, ktorá rozde>
uje populáciu na dve rovnako
po%0Å„etné %0Å„asti (polovicu s ni~
a
ím a polovicu
Index maskulinity
s vya
a
ím vekom ako je medián).
Sex ratio, masculinity ratio
Pomer po%0Å„tu mu~
ov k po%0Å„tu ~
ien v populácii.
Modálny vek, modus veku
Oby%0Å„ajne po%0Å„et mu~
ov na 1000 ~
ien.
Modal age
Vek, ktorż k danému okamihu dosiahlo najviac
Index femininity
osôb v populácii.
Pomer po%0Å„tu ~
ien k po%0Å„tu mu~
ov v populácii.
U demografickżch udalostí ide o naj%0Å„asteja
í vek
Oby%0Å„ajne po%0Å„et ~
ien na 1000 mu~
ov. V angli%0Å„-
nosite>
a danej demografickej udalosti.
tine sa nepou~
íva.
Veková a
truktśra
Primárny index maskulinity
Age structure, age distribution, age com-
Primary sex ratio, sex ratio at concep-
position
tion
Vyjadruje rozdelenie obyvate>
stva pod>
a veku
Po%0Å„et chlapcov na 1000 diev%0Å„at pri po%0Å„atí.
do jednoro%0Å„nżch alebo viacro%0Å„nżch skupín.
Oby%0Å„ajne päe
ro%0Å„né vekové skupiny , t.j. 0-4 ro%0Å„ní
Sekundárny index maskulinity
(alebo 0 ro%0Å„ní a 1-4 ro%0Å„ní), 5-9 ro%0Å„ní, 10-14
Secondary sex ratio
ro%0Å„ní, at
.), ale aj iné, napr. 99+ ro%0Å„ní, resp.
Po%0Å„et chlapcov na 1000 diev%0Å„at pri narodení.
60+ ro%0Å„ní, 80+ ro%0Å„ní, at
.
Vek
Veková pyramída
Age
Population pyramid, age pyramid
Jedna z dvoch základnżch biosociálnych cha-
Dvojitż histogram na grafické vyjadrenie veko-
rakteristík ka~
dého >
udského jedinca (popri poh-
vej a
truktśry obyvate>
stva k ur%0Å„itému dátumu.
laví).
Kona
truuje sa pod>
a jednoro%0ńnżch alebo
Ak nie je uvedené inak, ide o dokon%0Å„enż vek.
päe
ro%0Å„nżch vekovżch skupín (zvislá os) tak, ~
e
podiel (alebo po%0Å„et osôb) ka~
dej vekovej skupiny
Presnż vek
~
ien je znázornenż na pravej a zodpovedajÅ›ci
Exact age podiel mu~
ov na >
avej strane vodorovnej osi.
Presná doba medzi okamihom narodenia a oka- Niekedy sa kona
truuje aj ako dvojitż polygón
mihom pozorovania. rozdelenia po%0Å„etností a nazżva sa stromom
~
ivota.
14
V SR vek 60 rokov a viac (60+) pre mu~
ov, 55
Reproduk%0Å„né vekové skupiny
rokov a viac (55+) pre ~
eny, inde naj%0Å„asteja
ie
Reproductive age groups
vek 65 rokov a viac pre obidve pohlavia.
Vekové skupiny obyvate>
stva vymedzené pod>
a
vze
ahu k procesu reprodukcie.
Sundbärgove typy vekovej a
truktśry
Obyvate>
stvo v predreproduk%0Å„nom, reproduk%0Å„-
nom a poreproduk%0Å„nom veku. Sundbärg classification of age structure
Pod>
a zastśpenia detskej a poreproduk%0ńnej
zlo~
ky je populácia rozdelená do typov:
Predreproduk%0ńnż vek (predrepro-
progresívny, stacionárny, regresívny.
duk%0Å„ná veková skupina)
Progresívny typ populácie (progressive popula-
Pre - reproductive age (group)
tion) - typ populácie s vżraznou prevahou detskej
Vek 0-14 rokov.
zlo~
ky.
Nazżva sa aj detskou skupinou alebo detskou
Stacionárny typ populácie (stationary popula-
zlo~
kou.
tion) - typ populácie, v ktorej detská a porepro-
duk%0Å„ná zlo~
ka sÅ› takmer vyrovnané.
Reproduk%0Å„nż vek (reproduk%0Å„ná veko-
Regresívny typ populácie (regressive population)
vá skupina) - typ populácie, v ktorej poreproduk%0Å„ná zlo~
ka
má prevahu nad detskou zlo~
kou.
Reproductive age (group)
Vek 15-49 rokov.
Niekde vek 15-44 rokov. Billeterov index
Billeter index
Poreproduk%0Å„nż vek (poreproduk%0Å„ná Rozdiel medzi po%0Å„tom osôb v predreproduk%0Å„-
nom a poreproduk%0Å„nom veku na 100 osôb v rep-
veková skupina)
roduk%0Å„nom veku.
Post  reproductive age (group)
Vek 50 rokov a viac.
Index ekonomickej závislosti mladżch
Niekde vek 45 a viac.
>
udí
Hlavné vekové skupiny Young age dependency ratio, child
Main age groups dependency ratio
Vekové skupiny obyvate>
stva vymedzené pod>
a Po%0Å„et osôb v predproduktívnom veku na 100
vze
ahu k ekonomickej aktivite. osôb v produktívnom veku.
Obyvate>
stvo v predproduktívnom, produktívnom V slovenskej a %0Å„eskej literatÅ›re sa ozna%0Å„uje aj
a poproduktívnom veku. ako index závislosti I.
SÅ› vymedzené pribli~
ne vekovżmi hranicami
potenciálneho za%0Å„iatku a konca ekonomickej
Index ekonomickej závislosti starżch
aktivity. Konven%0Å„ne sa pou~
ívajÅ› hranice 15 a 60
>
udí
rokov, resp. 65 rokov.
Old age dependency ratio, aged depen-
dency ratio
Predproduktívny vek
Po%0Å„et osôb v poproduktívnom veku na 100 osôb
Pre-productive age
v produktívnom veku.
Vek 0-14 rokov.
V slovenskej a %0ńeskej literatśre sa ozna%0ńuje aj
ako index závislosti II.
Produktívny vek
Productive age
Index ekonomického zae
a~
enia
Vek, v ktorom je vä%0Å„a
ina obyvate>
stva ekono-
Economic dependency ratio, index of
micky aktívna.
economic burden
V SR je horná hranica vekovej skupiny odvodená
Po%0Å„et osôb v predproduktívnom a poproduk-
od veku odchodu do dôchodku, t.j. vek 15-59
tívnom veku na 100 osôb v produktívnom veku.
rokov pre mu~
ov a 15-54 rokov pre ~
eny, inde
naj%0Å„asteja
ie vek 15-59, resp.15-64 rokov.
Index veku
Poproduktívny vek Age index
Po%0Å„et osôb v predreproduk%0Å„nom veku na 100
Post-productive age
osôb v poreproduk%0Å„nom veku.
Vek, v ktorom vä%0Å„a
ina obyvate>
stva u~
nie je
Pou~
ívajÅ› sa aj iné vekové skupiny.
ekonomicky aktívna.
15
Index starnutia, Sauvyho index Starnutie populácie zhora
Ageing index Ageing of population at the summit,
Po%0Å„et osôb v poproduktívnom veku na 100 osôb
mortality dominated ageing
0-14 ro%0ńnżch.
Starnutie populácie v dôsledku predl~
ovania >
ud-
Pou~
ívajÅ› sa aj reproduk%0Å„né vekové skupiny.
ského ~
ivota.
Rastie relatívne zastÅ›penie stara
ej zlo~
ky popu-
Starnutie populácie lácie.
Population ageing, aging of population
Zmeny vo vekovej a
truktÅ›re, spôsobené zvya
o- Mladnutie populácie
vaním podielu starżch >
udí v populácii.
Rejuvenation of population, younging of
population
Starnutie populácie zdola Zvya
ovanie podielu mladżch >
udí v populácii.
Ageing of population at the base, fertility
dominated ageing
Starnutie populácie v dôsledku zni~
ovania pô-
rodnosti.
Klesá relatívne zastÅ›penie detskej zlo~
ky po-
pulácie.
16
5. SOBÁ`
NOSd

Man~
elstvo Miera sobáa
nosti slobodnżch
Marriage, wedlock Age  specific first marriage rate
Právne a spolo%0Å„ensky uznanż vze
ah medzi dvo- Po%0Å„et sobáa
ov slobodnżch v danom veku
ma partnermi opa%0Å„ného pohlavia. k strednému stavu slobodnżch v tom istom veku,
oby%0Å„ajne za rok.
Po%0Å„íta sa oddelene pod>
a pohlavia.
Sobáa

Marriage, nuptial, wedding
Miery sobáa
nosti rozvedenżch
Právny akt, ktorżm sa uzaviera man~
elstvo.
Be~
ne zau~
ívanż pojem pre uzavretie man~
elstva Marriage rates for divorced persons
je sobáa
. Po%0Å„et sobáa
ov rozvedenżch v danom veku
k strednému stavu rozvedenżch v tom istom
veku, oby%0Å„ajne za rok.
Sobáa
nose

Po%0Å„íta sa oddelene pod>
a pohlavia.
Nuptiality
Uzavieranie man~
elstiev sledované ako hromad-
Miery sobáa
nosti ovdovenżch
nż demografickż jav.
Marriage rates for widowed persons
Sleduje sa oddelene pod>
a pohlavia.
Po%0Å„et sobáa
ov ovdovenżch v danom veku
k strednému stavu ovdovenżch v tom istom
Prvosobáa
nose

veku, oby%0Å„ajne za rok.
First marriage
Po%0Å„íta sa oddelene pod>
a pohlavia.
Uzavieranie prvżch man~
elstiev (sobáa
e
slobodnżch) sledované ako hromadnż demogra-
Úhrnná sobáa
nose

fickż jav.
Total first marriage rate (TFMR)
Sleduje sa oddelene pod>
a pohlavia.
Priemernż po%0Å„et prvżch sobáa
ov, ktoré by po%0Å„as
svojho ~
ivota uzavrel jeden mu~
(jedna ~
ena) vo
Hrubá miera sobáa
nosti
veku do 50 rokov, za predpokladu nemennej
Crude marriage rate, crude nuptiality
sobáa
nosti a nulovej śmrtnosti.
rate
Ide o Å›hrnnÅ› mieru prvosobáa
nosti, t.j. śhrn
Po%0Å„et sobáa
ov na 1000 obyvate>
ov stredného
redukovanżch mier sobáa
nosti, prepo%0Å„ítanż na
stavu, oby%0Å„ajne za rok.
jednu osobu. Ukazovate>
sa po%0Å„íta pre 15-49
ro%0Å„né osoby, oddelene pod>
a pohlavia, v danom
Va
eobecná miera sobáa
nosti roku.
General marriage rate
Po%0Å„et sobáa
ov na 1000 obyvate>
ov stredného Kone%0Å„ná sobáa
nose

stavu schopnżch uzavriee
man~
elstvo, oby%0Å„ajne
Cohort marriage rate
za rok.
Priemernż po%0Å„et sobáa
ov na 100 osôb danej
Po%0Å„íta sa oddelene pod>
a pohlavia.
generácie.
Ukazovate>
sa ráta pre 49 ro%0Å„nżch mu~
ov, resp.
Miera sobáa
nosti pod>
a veku ~
eny.
Age specific marriage rate
Po%0Å„et sobáa
ov osôb v danom veku k strednému Vek pri sobáa
i
stavu obyvate>
ov v tom istom veku, oby%0Å„ajne za
Age at marriage, marriage age, nuptial
rok.
age
Po%0Å„íta sa oddelene pod>
a pohlavia.
Vek, v ktorom osoby uzatvárajÅ› man~
elstvo.
Ozna%0Å„uje sa aj ako a
pecifická miera sobáa
nosti.
Ide o dokon%0ńenż vek, oddelene pod>
a pohlavia.
Redukovaná miera sobáa
nosti
Minimálny vek pri sobáa
i
Po%0Å„et sobáa
ov slobodnżch v danom veku na
Minimum age at marriage
1000 obyvate>
ov stredného stavu v tom istom
Najni~
a
í vek, v ktorom sa povo>
uje uzavriee

veku, oby%0Å„ajne za rok.
man~
elstvo, u nás 18 rokov, t.j. plnoletose
.
Po%0Å„íta sa oddelene pod>
a pohlavia.
V SR vżnimku povo>
uje sÅ›d, minimálny vek je 16
dokon%0ńenżch rokov.
17
v danom veku v ur%0Å„itom období a na zmena
ovaní
Priemernż vek pri sobáa
i
tabu>
kového po%0Å„tu osôb na základe tżchto
Mean (average) age at marriage
pravdepodobností.
Priemernż vek, v ktorom osoby uzavierajś man-
Po%0Å„ítajÅ› sa pod>
a pohlavia a rodinného stavu
~
elstvo.
pre vek 15 do 49 rokov.
Po%0Å„íta sa bu
priamo z veku snśbencov alebo z
mier sobáa
nosti pod>
a veku, oddelene pod>
a
D:
~
ka trvania man~
elstva
pohlavia, pre osoby 15-49 ro%0Å„né.
Duration of marriage
Rozdiel medzi dátumom sobáa
a a dátumom
Priemernż vek pri prvom sobáa
i
zise
ovania alebo zániku man~
elstva, oby%0Å„ajne
Mean age at first marriage
v rokoch.
Priemernż vek, v ktorom slobodné osoby uzat-
Man~
elstvo zaniká:
várajÅ› man~
elstvo.
1. smre
ou jedného z man~
elov,
Po%0Å„íta sa bu
priamo z veku snśbencov alebo z
2. rozvodom,
mier sobáa
nosti pod>
a veku, oddelene pod>
a
3. vyhlásením jedného z man~
elov za mU
tveho.
pohlavia, pre osoby 15-49 ro%0Å„né.
Priemerná d:
~
ka trvania man~
elstva
Modálny vek pri sobáa
i
pri jeho zániku
Modal age at marriage
Average marriage duration at dissolu-
Naj%0Å„asteja
í vek pri sobáa
i.
Ur%0Å„uje sa pre osoby vo veku 15-49 rokov, odde- tion
lene pod>
a pohlavia. Aritmetickż priemer d:
~
ok trvania man~
elstiev
pri zániku.
Obyvate>
stvo schopné uzavriee
man-
Neformálne spolu~
itie, faktické spolu-
~
elstvo
~
itie, kohabitácia
Marriageable population
Sśbor obyvate>
ov, ktorż sp:
H
a podmienky pre Cohabitation, consensual union, non-
uzavretie man~
elstva v ur%0Å„itej spolo%0Å„nosti.
marital union
V SR sÅ› to osoby slobodné, rozvedené a ov-
Spolu~
itie mu~
a a ~
eny, ktorí nemajÅ› svoj
dovené, stara
ie ako 18 rokov.
zväzok legalizovanż.
Sobáa
na kohorta
Sobáa
e vya
a
ieho poradia
Marriage cohort
Remarriages
Osoby, ktoré uzavreli man~
elstvo v ten istż rok.
Uzavieranie man~
elstiev, pri ktorżch aspoH

Ur%0Å„uje sa oddelene pod>
a pohlavia.
jeden zo snśbencov je rozvedenż alebo ovdo-
venż.
Sobáa
ne tabu>
ky
Po%0Å„íta sa oddelene pod>
a pohlavia.
Nuptiality tables
Tabu>
ky ~
ivota popisujśce proces uzavierania
Snśbenci
man~
elstiev.
Betrothed couple, fiancé, spouses
Princíp kona
trukcie je zalo~
enż na ur%0Å„ení
Partneri, ktorí sa rozhodli uzavriee
man~
elstvo.
pravdepodobností uzavretia man~
elstva osobou
18
6. ROZVODOVOSd

Rozvod Miera rozvodovosti pod>
a veku
Divorce Age  specific divorce rate
Právny spôsob zániku man~
elstva za ~
ivota man- Po%0Å„et rozvodov osôb v danom veku k strednému
~
elov. stavu va
etkżch mu~
ov, resp. ~
ien v tom istom
V SR o rozvode rozhoduje sśd. veku, oby%0ńajne za rok.
Rozvedenżm osobám právny poriadok u nás Zvykne sa ozna%0Å„ovae
aj ako a
pecifická miera
umo~
H
uje uzavriee
nové man~
elstvo. rozvodovosti. Ukazovate>
má charakter reduko-
vanej miery.
Po%0Å„íta sa oddelene pod>
a pohlavia.
Rozvodovose

Divorce
Úhrnná rozvodovose
man~
elstiev
Rozvody man~
elstiev sledované ako hromadnż
Úhrn mier rozvodovosti pod>
a veku.
demografickż jav.
Vyjadruje, akż podiel mu~
ov, resp. ~
ien sa
rozvedie. Oby%0Å„ajne sa po%0Å„íta pre vek 16 rokov
Návrh na rozvod
a viac.
Divorce petition
Písomná forma podnetu na sÅ›dne konanie
Redukovaná miera rozvodovosti
o ukon%0Å„ení man~
elstva.
(v danom roku)
Duration-specific divorce rate
Zánik man~
elstva
Po%0Å„et rozvodov v danom roku pod>
a d:
~
ky trva-
Dissolution of marriage
nia man~
elstva k po%0Å„tu sobáa
ov z príslua
nżch
Ukon%0Å„enie man~
elstva rozvodom alebo Å›mrtím
rokov (t.j. k vżchodiskovému po%0Å„tu sobáa
ov, nie
jedného z man~
elov.
k po%0Å„tu man~
elstiev existujścich pri ur%0ńitom
Medzi zaniknutżmi man~
elstvami sa a
tatisticky
vżro%0Å„í).
vykazujÅ› i man~
elstvá, ktoré boli sÅ›dom
Nazżva sa aj mierou rozvodovosti pod>
a d:
~
ky
prehlásené za neplatné (annulment of marriage.
trvania man~
elstiev. Napr. po%0Å„et rozvodov troj-
ro%0ńnżch man~
elstiev sa delí po%0Å„tom man~
elstiev
Hrubá miera rozvodovosti
spred troch rokov, at
.
Crude divorce rate
Pri vżpo%0ńte sa nezoh>
adH
uje vplyv śmrtnosti
Po%0Å„et rozvodov na 1000 obyvate>
ov stredného
a migrácie.
stavu, oby%0Å„ajne za rok.
Úhrnná rozvodovose

Index rozvodovosti
Total divorce rate
Number of divorces per new marriage
Priemernż po%0ńet rozvodov, pripadajścich na je-
Po%0ńet rozvodov na 100 uzavretżch man~
elstiev,
den sobáa
.
oby%0Å„ajne za rok.
Ide o śhrn redukovanżch mier rozvodovosti
v danom roku.
Va
eobecná miera rozvodovosti
Divorce rate for married persons Redukovaná miera rozvodovosti (pre
Po%0ńet rozvodov k po%0ńtu existujścich man~
elstiev
danÅ› sobáa
nu kohortu)
(oby%0Å„ajne na 1000 ~
enatżch mu~
ov, resp.
Po%0Å„et rozvodov k po%0Å„tu sobáa
ov tej istej
vydatżch ~
ien k 1.7.).
sobáa
nej kohorty.
Niekedy sa nazżva aj mierou rozvodovosti
Po%0Å„et rozvodov v akejko>
vek dobe, ktorá
man~
elstiev. Po%0Å„íta sa oddelene pod>
a pohlavia.
uplynula od sobáa
a (t.j. rozvody va
etkżch d:
~
ok
trvania man~
elstiev) k vżchodiskovému po%0Å„tu
Miera rozvodovosti man~
elstiev pod>
a sobáa
ov tejto kohorty (sobáa
na kohorta).
veku
Kone%0Å„ná rozvodovose

Age specific divorce rate for married
(Total period) divorce rate
persons
Úhrn redukovanżch mier rozvodovosti v danej
Po%0Å„et rozvodov osôb v danom veku k strednému
kohorte man~
elstiev.
stavu ~
enatżch mu~
ov, resp. vydatżch ~
ien v tom
Vyjadruje podiel man~
elstiev, ktoré by skon%0Å„ili
istom veku, oby%0Å„ajne za rok.
rozvodom. Pozri: Redukovaná miera rozvodo-
Po%0Å„íta sa oddelene pod>
a pohlavia.
vosti (pre danÅ› sobáa
nu kohortu).
19
Rozvodové tabu>
ky
Divorce tables
Tabu>
ky ~
ivota popisujÅ›ce proces zániku
man~
elstiev rozvodom.
Princíp kona
trukcie je zalo~
enż na ur%0Å„ení
pravdepodobností rozvodu man~
elstva pod>
a
veku osôb v ur%0Å„itom období a na zmena
ovaní
tabu>
kového po%0Å„tu osôb ~
ijścich v man~
elstve na
základe tżchto pravdepodobností.
Po%0Å„ítajÅ› sa oddelene pod>
a pohlavia pre vek od
15 do 59 rokov.
20
7. PÔRODNOSd
A PLODNOSd

Tehotenstvo Priemernż vek (matky) pri pôrode
Pregnancy Mean age at childbirth
Vnśtromaternicovż vżvoj >
udského jedinca od Priemernż vek matiek, oby%0Å„ajne v danom roku.
po%0Å„atia a~
po jeho ukon%0Å„enie pôrodom alebo Po%0Å„íta sa z veku alebo z mier plodnosti pod>
a
potratom. veku.
Trvanie tehotenstva Priemernż vek (matky) pri prvom
Duration of pregnancy pôrode
Obdobie, ohrani%0Å„ené po%0Å„atím (spojením spermie
Mean age at first childbirth
a vají%0Å„ka) a pôrodom (~
ivého alebo mU
tveho)
Priemernż vek matiek pri prvom pôrode,
diee
ae
a alebo potratom.
oby%0Å„ajne v danom roku.
V praxi sa ur%0Å„uje od prvého dH
a poslednej
Po%0Å„íta sa z veku alebo z mier plodnosti pod>
a
mena
truácie (spravidla 280-286 dní, resp. 40
veku.
tż~
dH
ov).
Poradie narodeného diee
ae
a
Poradie tehotenstva
Birth order
Pregnancy order
Poradie narodeného diee
ae
a jednej ~
ene.
Ur%0Å„uje sa pod>
a va
etkżch evidovanżch tehoten-
S oh>
adom na va
etky narodené predchádzajÅ›ce
stiev jednej ~
eny.
deti (~
ivé aj mU
tve).
Pôrod
Viacnásobnż pôrod
Childbirth, birth, delivery
Multiple birth
Úplné vytla%0Å„enie alebo vytiahnutie diee
ae
a z tela
Pôrod dvoj%0Å„iat, troj%0Å„iat, at
.
matky, s vżnimkou potratu.
Medzipôrodnż interval
Ukon%0Å„enie tehotenstva
Interval between successive births
Pregnancy termination
Interval medzi dvoma pôrodmi.
Ukon%0Å„enie vnÅ›tromaternicového vżvoja
>
udského jedinca pôrodom alebo potratom.
Pôrod ~
ivého diee
ae
a
Live birth
Pôrodnose

Pôrod diee
ae
a, vykazujÅ›ceho známky ~
ivota, bez
Natality
oh>
adu na d:
~
ku trvania tehotenstva.
Rodenie detí, chápané ako hromadnż
V SR s hmotnose
ou 500 gramov a viac, resp. 499
demografickż jav.
gramov alebo menej pri pre~
ití 24 hodín po
V anglickej literatśre sa %0ńasto pou~
íva aj termín
pôrode.
birth alebo fertility.
%7Å„ivonarodené diee
a
Pôrod v man~
elstve
Live-born (child)
Birth in wedlock
Diee
a, vykazujÅ›ce známky ~
ivota, bez oh>
adu na
Pôrod diee
ae
a vydatou matkou.
d:
~
ku trvania tehotenstva.
Pôrod mimo man~
elstva
MU
tvonarodené diee
a
Birth out of wedlock
Stillborn (child)
Pôrod diee
ae
a nevydatou matkou.
Diee
a, ktoré sa narodilo bez známok ~
ivota.
Matka slobodná, ovdovená, rozvedená.
V SR s pôrodnou hmotnose
ou 1000 gramov
a viac - pod>
a vyhláa
ky %0Å„. 22/88 Z. z., inde iné
Vek (matky) pri pôrode definície.
Do angli%0Å„tiny sa zvykne prekladae
aj ako
Age at birth
stilbirth.
Vek matky pri pôrode.
Ide o dokon%0ńenż vek.
`
peciálne sa sleduje vek matiek pri prvom %7Å„ivorodenose

pôrode.
Live birth
Pôrody ~
ivżch detí sledované ako hromadnż
demografickż jav.
21
MU
tvorodenose
Miera plodnosti pod>
a veku
Stilbirth Age-specific fertility rate
Pôrody mU
tvych detí sledované ako hromadnż Po%0Å„et ~
ivonarodenżch detí ~
enám v ur%0Å„itom
demografickż jav. veku na 1000 ~
ien stredného stavu v tom istom
veku.
Miery plodnosti pod>
a veku sa zvyknÅ› ozna%0Å„ovae

Hrubá miera pôrodnosti
aj ako a
pecifické miery plodnosti.
Crude birth rate
Po%0Å„et ~
ivonarodenżch na 1000 obyvate>
ov
Miera man~
elskej plodnosti pod>
a
stredného stavu, oby%0Å„ajne za rok.
Ozna%0Å„uje sa aj ako hrubá miera ~
ivorodenosti. veku
Ak sa uva~
uje aj so va
etkżmi narodenżmi (~
ivo
Age specific marital fertility rate
i mU
tvo) a ozna%0Å„uje sa ako hrubá miera celkovej
Po%0Å„et ~
ivonarodenżch detí v man~
elstve ~
enám
pôrodnosti.
v ur%0ńitom veku na 1000 vydatżch ~
ien v tom
istom veku.
Reproduk%0Å„né obdobie
Reproductive period, childbearing Miera mimoman~
elskej plodnosti
period pod>
a veku
Obdobie, po%0Å„as ktorého je ~
ena schopná rodie
.
Non-marital age specific fertility rate
Po%0Å„et ~
ivonarodenżch detí mimo man~
elstva
Reproduk%0ńnż vek ~
enám v ur%0Å„itom veku na 1000 slobodnżch,
ovdovenżch a rozvedenżch ~
ien v tom istom
Reproductive age, childbearing age
veku.
Oby%0Å„ajne vek 15-49 rokov.
Niekde vek 15-44 rokov.
Úhrnná plodnose

Fyziologická plodnose
- fekundita (plo- Total fertility rate
Priemernż po%0ńet ~
ivonarodenżch detí
divose
)
pripadajścich na jednu ~
enu po%0Å„as jej celého
Fecundity
reproduk%0Å„ného obdobia (15 - 49 rokov), pri
Biologická schopnose
mu~
a, ~
eny alebo páru
zachovaní Å›rovne plodnosti sledovaného roka
plodie
, resp. rodie
deti.
a za predpokladu nulovej śmrtnosti
Vo francśza
tine sa pre plodivose
pou~
íva termín
Úhrn mier plodnosti pod>
a veku, resp. śhrn
fertilité.
a
pecifickżch mier plodností.
(TFR)
Plodnose
- fertilita
Fertility
Kone%0Å„ná plodnose

Realizovaná fyziologická plodnose
.
Vo francśza
tine sa pre plodnose
pou~
íva termín Completed fertility rate
fecondité. Priemernż po%0Å„et ~
ivonarodenżch detí pripadajÅ›ci
na jednu ~
enu tej istej generácie za predpokladu
nulovej śmrtnosti ~
ien po%0Å„as celého
Va
eobecná miera plodnosti
reproduk%0Å„ného obdobia.
General fertility rate
Sś%0ńet genera%0ńnżch mier plodnosti.
Po%0Å„et ~
ivonarodenżch detí na 1000 ~
ien
stredného stavu v reproduk%0Å„nom veku, oby%0Å„ajne
Index plodnosti
za rok.
Odpovedá miere ~
enskej plodnosti. Niekedy sa Child-woman ratio
nazżva aj %0Å„istou mierou plodnosti. Pomer po%0Å„tu detí vo veku 0-4 roky na 1000 ~
ien
v reproduk%0Å„nom veku.
Pou~
íva sa v krajinách s neÅ›plnou evidenciou
Man~
elská plodnose

~
ivonarodenżch.
Marital fertility
Plodnose
v man~
elstve.
Hrubá miera reprodukcie
Gross reproduction rate
Mimoman~
elská plodnose

Priemernż po%0ńet ~
ivonarodenżch diev%0Å„at, ktoré
Non-marital fertility, extra-marital
by sa narodili jednej ~
ene po%0Å„as jej celého
fertility, out of wedlock fertility
reproduk%0Å„ného obdobia (15 do 49 rokov), pri
Plodnose
mimo man~
elstva.
zachovaní Å›rovne plodnosti sledovaného roka
a za predpokladu nulovej śmrtnosti.
22
V longitudálnom zmysle vyjadruje, do akej miery matky v %0Å„ase pôrodu, pri zachovaní Å›rovne
daná generácia zaise
uje svoju náhradu, ak by plodnosti a Å›mrtnosti sledovaného roku.
śmrtnose
neexistovala. Z transverzálneho h>
adis- Ak sa 
MR rovná jednej, hovoríme o jednodu-
ka vyjadruje, akżm spôsobom by sa daná po- chej reprodukcii. Ak je 
MR vä%0Å„a
ia ako jedna,
pulácia reprodukovala pri zachovaní re~
imu ide o roza
írenÅ› reprodukciu, ak je 
MR mena
ia
vymierania v danom období. ako jednej, ide o zÅ›~
enÅ› reprodukciu.

istá miera reprodukcie (
MR) Tabu>
ky plodnosti
Net reproduction rate Fertility table
Priemernż po%0ńet ~
ivonarodenżch diev%0Å„at, ktoré Tabu>
ky ~
ivota popisujÅ›ce proces rodenia detí.
by sa narodili jednej ~
ene po%0Å„as jej celého Usporiadaná séria mier plodnosti pod>
a veku a
reproduk%0Å„ného obdobia a ktoré by sa do~
ili veku kumulatívnych mier plodnosti.
23
8. POTRATOVOSd

Po%0Å„íta sa aj na ~
ivonarodenżch.
Potrat
Pre umelé a pre samovo>
né potraty sa po%0Å„íta
Abortion
index umelej a samovo>
nej potratovosti.
Samovo>
né alebo navodené ukon%0Å„enie tehoten-
stva spojené s Å›mrtím plodu.
Index potratovosti pod>
a veku
Ukon%0Å„enie tehotenstva, v dobe od implantácie do
Age specific abortion ratio
takého vżvojového a
tádia plodu, ke
je plod
schopnż ~
ie
samostatne mimo tela matky aspoH
Pomer po%0Å„tu potratov u ~
ien v danom veku
minimálnu dobu, oby%0Å„ajne do 28 tż~
dH
a trvania k po%0Å„tu narodenżch (príp. ~
ivonarodenżch) ~
e-
tehotenstva. nám v tom istom veku, oby%0Å„ajne za rok.
V sÅ›%0Å„asnosti pod>
a vyhláa
ky %0Å„. 22/1988 Zb.
Va
eobecná miera potratovosti
Potratovose

General abortion rate
Abortion Po%0Å„et potratov na 1000 ~
ien v reproduk%0Å„nom
Vżskyt potratov sledovanż ako hromadnż de- veku.
mografickż jav. Po%0Å„íta sa aj zvláa
e
pre umelé a pre samovo>
né
potraty, pre vek 15-49 rokov.
Umelé prerua
enie tehotenstva, umelż
Miera potratovosti pod>
a veku
potrat, indukovanż potrat, interrup-
Age specific abortion rate
cia
Po%0Å„et potratov v danom veku na 1000
Induced abortion
~
ien stredného stavu v tom istom veku, oby%0Å„ajne
Potrat spôsobenż vonkaja
ím zásahom.
za rok.
`
tatistiky oby%0Å„ajne vykazujÅ› legálne potraty.
Po%0Å„íta sa aj zvláa
e
pre umelé a pre samovo>
né
V angli%0Å„tine sa %0Å„asto pou~
íva termín abortion
potraty, pre vek 15-49 rokov. Niekedy sa nazżva
pre umelż potrat.
aj a
pecifickou potratovose
ou.
Spontánny potrat, samovo>
nż potrat
Úhrnná potratovose

Spontaneous abortion, foetal death, mis-
Total abortion rate
carriage
Priemernż po%0ńet potratov pripadajści na jednu
Potrat podmienenż biologicky, bez zjavného
~
enu v reproduk%0Å„nom veku v danom roku.
vonkaja
ieho zásahu.
Úhrn mier potratovosti pod>
a veku. Po%0Å„íta sa aj
zvláa
e
pre samovo>
né a umelé potraty.
Hrubá miera potratovosti
Crude abortion rate
Kone%0Å„ná potratovose

Po%0Å„et potratov na 1000 obyvate>
ov stredného
Completed abortion rate
stavu, oby%0Å„ajne za rok.
Priemernż po%0ńet potratov pripadajści na jednu
Po%0Å„íta sa aj zvláa
e
pre umelé a pre samovo>
né
~
enu tej istej generácie za predpokladu nulovej
potraty.
śmrtnosti ~
ien po%0Å„as celého reproduk%0Å„ného
obdobia (po%0Å„ítanż z Å›dajov po skon%0Å„ení ich
Index potratovosti reproduk%0Å„ného obdobia).
Sś%0ńet genera%0ńnżch mier potratovosti.
Abortion ratio
Pomer po%0ńtu potratov k po%0ńtu narodenżch
(oby%0ńajne na 100 narodenżch), oby%0ńajne za rok.
24
9. ÚMRTNOSd

Úmrtie Skorá novorodenecká Å›mrtnose

Death Early neonatal mortality
Nezvratné ukon%0Å„enie ~
ivotnżch funkcií orga- Úmrtnose
vo veku 0-6 dní, t.j. Å›mrtnose
prvżch
nizmu. 7 dní.
Zastavenie dżchania a srdcovej %0ńinnosti, resp.
nezvratné vyhasnutie funkcií mozgu.
Miera skorej novorodeneckej śmrt-
nosti
Úmrtnose

Early neonatal mortality rate
Mortality
Po%0Å„et zomretżch vo veku 0-6 dní na 1000
Vżskyt Å›mrtí v danej populácii sledovanż ako
~
ivonarodenżch, oby%0ńajne za rok.
hromadnż demografickż jav.
Miera neskorej novorodeneckej śmrt-
Hrubá miera Å›mrtnosti
nosti
Crude death rate
Late neonatal mortality rate
Po%0ńet zomretżch na 1000 obyvate>
ov stredného
Po%0Å„et zomretżch vo veku 7-27 dní na 1000
stavu, oby%0Å„ajne za rok.
~
ivonarodenżch, oby%0ńajne za rok.
Doj%0Å„enská Å›mrtnose

Ponovorodenecká Å›mrtnose

Infant mortality
Postneonatal mortality
Vżskyt Å›mrtí detí do jedného roka sledovanż ako
Úmrtnose
detí od 28. dH
a do jedného roka.
hromadnż demografickż jav.
Miera ponovorodeneckej śmrtnosti
Miera doj%0ńenskej śmrtnosti
Postneonatal mortality rate
Infant mortality rate (IMR)
Po%0ńet zomretżch od 28. dH
a do jedného roka na
Po%0Å„et zomretżch do jedného roka na 1000
1000 ~
ivonarodenżch, oby%0ńajne za rok.
~
ivonarodenżch, oby%0ńajne za rok.
Miera mU
tvorodenosti
Úmrtnose
prvého dH
a
Stillbirth rate, rate of stillbirths
Úmrtnose
v prvżch 24 hodinách ~
ivota.
Po%0Å„et mU
tvonarodenżch na 1000 ~
ivonarode-
nżch, oby%0ńajne za rok.
Miera Å›mrtnosti prvého dH
a
Niekedy aj po%0Å„et mU
tvonarodenżch na 1000
Po%0Å„et zomretżch v prvżch 24 hodinách na 1000
narodenżch.
~
ivonarodenżch, oby%0ńajne za rok.
Perinatálna Å›mrtnose

Popôrodná Å›mrtnose

Perinatal death
Úmrtnose
vo veku 0-2 dni, t.j. śmrtnose
prvżch
SÅ›%0Å„et po%0Å„tu detí zomretżch do 7 dní a po%0Å„tu
3 dní ~
ivota.
mU
tvonarodenżch.
Miera popôrodnej Å›mrtnosti
Miera perinatálnej Å›mrtnosti
Po%0ńet zomretżch vo veku 0-2 dni na 1000
Perinatal mortality rate
~
ivonarodenżch, oby%0ńajne za rok.
Po%0Å„et mU
tvonarodenżch a zomretżch do 7 dní na
1000 ~
ivonarodenżch, oby%0ńajne za rok.
Novorodenecká Å›mrtnose

Po%0Å„et zomretżch do 7 dní sa niekedy nahrádza
Neonatal mortality
doj%0ńenskou śmrtnose
ou na endogénne prí%0Å„iny.
Úmrtnose
detí vo veku 0-27 dní, t.j. v prvżch
a
tyroch tż~
dH
och ~
ivota.
Doj%0Å„enská Å›mrtnose
na endogénne
prí%0Å„iny
Miera novorodeneckej śmrtnosti
Endogenous infant mortality
Neonatal mortality rate
Doj%0Å„enská Å›mrtnose
na vrodené chyby, poa
kode-
Po%0Å„et zomretżch vo veku 0-27 dní na 1000
nia pri pôrode, at
.
~
ivonarodenżch, oby%0ńajne za rok.
25
Po%0Å„íta sa aj oddelene pod>
a pohlavia.
Doj%0Å„enská Å›mrtnose
na exogénne prí-
Pou~
íva sa aj termín a
pecifická miera Å›mrtnosti.
%0Å„iny
Exogenous infant mortality
Úhrnná miera Å›mrtnosti
Doj%0Å„enská Å›mrtnose
na choroby infek%0Å„né, para-
Total mortality rate
zitálne, choroby dżchacej a tráviacej sÅ›stavy
Úhrn mier Å›mrtnosti pod>
a veku v danom roku.
a pod.
Naj%0Å„asteja
ie sa po%0Å„íta pre vek od 0 do 64 rokov.
Detská Å›mrtnose

Prí%0Å„ina smrti
Child mortality, under five mortality
Cause of death
Úmrtnose
detí zvy%0Å„ajne od jedného do a
tyroch
Choroba alebo iná udalose
zaprí%0Å„iH
ujśca smre
.
rokov.
Horná hranica nebżva definovaná jednozna %0Å„ne a
posśva napr. do veku 5 rokov, 15 rokov, at
. Prvotná prí%0Å„ina smrti
Underlying cause of death
Choroba alebo iná udalose
, ktorou sa za%0Å„al rad
Miera detskej śmrtnosti
chorobnżch dejov, ktoré viedli priamo k smrti.
Child death rate
Po%0Å„et zomretżch detí vo veku 1  4 roky na 1000
Úmrtnose
pod>
a prí%0Å„in smrti
detí tej istej vekovej skupiny, oby%0Å„ajne za rok.
Vzh>
adom na dostupnose
śdajov UNICEF Cause specific mortality
definuje mieru detskej Å›mrtnosti (under - 5 Úmrtnose
, klasifikovaná pod>
a prí%0Å„iny (resp.
mortality rate) ako po%0Å„et zomretżch detí vo veku skupín prí%0Å„in), ktorou bola smre
spôsobená.
pod 5 rokov na 1000 ~
ivonarodenżch.
Miera śmrtnosti pod>
a prí%0Å„in smrti
Materská Å›mrtnose

Cause specific death rate
Maternal mortality Pomer po%0Å„tu zomretżch na ur%0Å„itÅ› prí%0Å„inu smrti
Úmrtnose
matiek spojená s tehotenstvom, k strednému stavu obyvate>
stva, oby%0Å„ajne za
pôrodom a a
estonedelím. rok.
Oby%0Å„ajne sa po%0Å„íta na 100 tisíc obyvate>
ov.
Miera materskej śmrtnosti
MKCH  Medzinárodná a
tatistická
Maternal mortality rate (MMR),
Úmrtnose
matiek spojená s tehotenstvom, pôro- klasifikácia chorôb a pridru~
enżch
dom a a
estonedelím na 1000 ~
ivonarodenżch,
zdravotnżch problémov
oby%0Å„ajne za rok.
ICD - International Statistical Classifi-
cation of Diseases and Related Health
Nadśmrtnose
mu~
ov
Problems
Excess male mortality
Jednozna%0Å„ná medzinárodná klasifikácia chorôb,
Prevaha śmrtnosti mu~
ov nad śmrtnose
ou ~
ien 
Å›razov a prí%0Å„in smrti, vypracovaná Svetovou
maskulinita zomretżch.
zdravotníckou organizáciou (WHO).
Vya
a
ie miery śmrtnosti u mu~
ov ako u ~
ien (v
Aktualizuje sa pravidelnżmi revíziami v desae
-
ur%0Å„itżch vekovżch skupinách).
ro%0Å„nżch intervaloch. V sÅ›%0Å„asnosti platí jej 10.
revízia, t.j. ICD - 10.
Nadśmrtnose
~
ien
Excess female mortality
`
tandardizovaná miera Å›mrtnosti
Prevaha śmrtnosti ~
ien nad śmrtnose
ou mu~
ov
Standardized mortality rate
 femininita zomretżch.
Miera Å›mrtnosti, vypo%0Å„ítaná pomocou a
tandar-
Vya
a
ie miery śmrtnosti u ~
ien ako u mu~
ov (v
dizácie.
ur%0Å„itżch vekovżch skupinách).
Pou~
íva sa v analżzach a pri porovnávaní
v priestore alebo %0Å„ase.
Miera śmrtnosti pod>
a veku
Age-specific mortality rate, age-specific
`
tandardizovanż śmrtnostnż index
death rate
Standardised mortality ratio
Po%0Å„et zomretżch v ur%0Å„itom veku k strednému
Pomer skuto%0Å„ného a o%0Å„akávaného po%0Å„tu Å›mrtí
stavu obyvate>
ov v tom istom veku, oby%0Å„ajne za
za predpokladu intenzity śmrtnosti a
tandardnej
rok.
populácie.
26
Zvykne sa pou~
ívae
aj názov nádej na do~
itie
Úmrtnostné tabu>
ky
alebo o%0Å„akávaná d:
~
ka ~
ivota.
Mortality tables, life tables
Je to naj%0Å„asteja
ie pou~
ívaná globálna charakte-
Tabu>
ky ~
ivota popisujśce proces zomierania
ristika na hodnotenie śmrtnosti.
obyvate>
stva.
Princíp kona
trukcie je zalo~
enż na ur%0Å„ení
pravdepodobností Å›mrtia osôb pod>
a veku v Stredná d:
~
ka ~
ivota pri narodení
ur%0Å„itom období a na zmena
ovaní tabu>
kového
Life expectancy at birth, expectation of
po%0Å„tu osôb na základe tżchto pravdepodobností.
life at birth
Po%0Å„ítajÅ› sa oddelene pod>
a pohlavia pre vek od
Priemernż po%0Å„et rokov, ktoré pravdepodobne
0 do 104 rokov.
pre~
ije práve narodená osoba za predpokladu, ~
e
sa Å›mrtnostné pomery nezmenia.
Stredná d:
~
ka ~
ivota v danom veku
Life expectancy at given age, expec-
Normálna d:
~
ka ~
ivota
tation of life at given age
Normal length of life
Priemernż po%0Å„et rokov, ktoré pravdepodobne
Modus tabu>
kového po%0Å„tu zomretżch.
ea
te pre~
ije osoba v príslua
nom veku za pred-
Vek, v ktorom >
udia naj%0Å„asteja
ie zomierajÅ›.
pokladu, ~
e sa Å›mrtnostné pomery nezmenia.
27
10. MIGRÁCIA
Priestorovż pohyb Imigrácia
Spatial mobility Immigration
Ka~
dá zmena prítomnosti osoby na ur%0Å„itom Se
ahovanie do ur%0ńitej śzemnej jednotky.
mieste, bez oh>
adu na Å›%0Å„el pohybu, periodicitu,
smer, vzdialenose
, at
.
Emigrácia
Nazżva sa aj mechanickżm pohybom alebo
Emigration
geografickou mobilitou. ZahU
H
a va
etky typy
Se
ahovanie z danej śzemnej jednotky.
premiestnení (do%0Å„asné i trvalé zmeny pobytu,
odchádzku a dochádzku do zamestnania, sezónne
Legálna migrácia
migrácie, at
.).
Legal migration
Vstup osoby na śzemie SR a opustenie śzemia
Migrácia, se
ahovanie
SR sp:
H
ajÅ›ce medzinárodné dohody a zákonné
Migration
predpisy SR.
Pohyb cez hranice administratívnej jednotky, pri
ktorom dochádza k trvalej zmene pobytu osoby
Ilegálna migrácia
(v SR zmena obce trvalého pobytu, niekde
Illegal migration
zmena obvyklého pobytu).
Prekro%0Å„enie a
tátnych hraníc, príp. 
ala
í pobyt
V zahrani%0Å„í sa pod pojmom migrácia chápe
osoby na Å›zemí SR*), ktorż nerea
pektuje
hlavne zahrani%0Å„ná migrácia, v SR naopak hlavne
medzinárodné dohody a zákonné predpisy SR.
vnÅ›torná a ozna%0Å„uje sa aj ako se
ahovanie.
*) Pobyt dlha
í ako povolená doba pobytu.
V sÅ›%0Å„asnosti sa pojem migrácie za%0Å„ína pou~
ívae

v a
ira
om zmysle  v zmysle pohybu za prácou
(migrácia za prácou), sezónneho se
ahovania VnÅ›torná migrácia
(sezónne migrácie), kyvadlového pohybu
Internal migration
(kyvadlové migrácie  dochádzka za prácou,...),
Se
ahovanie v rámci vymedzeného Å›zemia (napr.
at
.
v rámci a
tátu, t.j. bez prekro%0Å„enia a
tátnych hra-
níc).
Migrant V zahrani%0Å„í sa na celoa
tátnej Å›rovni be~
ne
nesleduje.
Migrant
Osoba, ktorá mení miesto (obec) svojho trvalého
(obvyklého) pobytu z jednej krajiny do inej Vonkaja
ia migrácia
krajiny alebo z jedného regiónu do iného
External migration
regiónu v rámci krajiny.
Se
ahovanie z vymedzenej oblasti a do vyme-
dzenej oblasti (s prekro%0Å„ením jej hraníc).
Prise
ahovanż
Immigrant Prihrani%0Å„ná migrácia
Osoba, ktorá sa prise
ahovala do ur%0ńitej śzemnej
Frontier migration
jednotky.
Pohyb cez hranice a
tátu v prihrani%0Å„nom pásme.
Ak prise
ahovaná osoba neprekra%0Å„uje medzi-
Malż pohrani%0ńnż styk.
národné hranice, v anglickej terminológii sa
ozna%0Å„uje ako in-migrant (ak takéto hranice
Zahrani%0Å„ná migrácia
prekra%0Å„uje - ako imigrant).
International migration
Migrácia cez hranice a
tátu.
Vyse
ahovanż
ZahrH
uje migráciu a
tátnych ob%0Å„anov SR, cudzin-
Emigrant
cov a osôb bez a
tátneho ob%0Å„ianstva.
Osoba, ktorá sa vyse
ahovala z ur%0ńitej śzemnej
V anglickej terminológii sa prívlastok  inter-
jednotky.
national nezvykne be~
ne pou~
ívae
.
Ak vyse
ahovaná osoba neprekra%0Å„uje medziná-
rodné hranice, v anglickej terminológii sa ozna-
Celková, Å›hrnná migrácia
%0Å„uje ako out-migrant (ak takéto hranice pre-
Total migration
kra%0Å„uje - ako emigrant).
Úhrn vnÅ›tornej a vonkaja
ej migrácie.
28
Migra%0Å„né saldo, %0Å„istá migrácia Objem migrácie
Net migration, balance of migration, Volume of migration
SÅ›%0Å„et objemu vnÅ›torného se
ahovania a obratu
migration balance
zahrani%0Å„ného se
ahovania.
Rozdiel medzi po%0Å„tom prise
ahovanżch a vyse
a-
hovanżch.
Migra%0ńnż tok, migra%0ńnż prśd
Migra%0Å„nż prírastok, prírastok se
aho- Migration flow, migration stream
Celkovż po%0Å„et migrantov, resp. prípadov se
aho-
vaním, %0Å„istá imigrácia
vania premiestnení, s rovnakżm miestom odcho-
Migration increase, migration surplus,
du a s rovnakżm miestom príchodu.
net immigration
Prírastok obyvate>
stva zo se
ahovania, t.j. klad-
Povolenie na pobyt
né migra%0Å„né saldo.
Residence permit
Ozna%0ńuje sa aj ako migra%0ńnż zisk (migration
Doklad, ktorż oprávH
uje cudzinca zdr~
iavae
sa
surplus, net gain).
na Å›zemí SR, prechodne, resp. trvalo.
Nevy~
aduje sa od zahrani%0Å„nżch Slovákov.
Migra%0ńnż śbytok, śbytok zo se
aho-
Zákon %0Å„. 70/1997 Z. z. o zahrani%0Å„nżch Slo-
vania, %0Å„istá emigrácia
vákoch.
Negative net migration count, net
emigration
Trvalż pobyt
Úbytok obyvate>
stva zo se
ahovania, t.j.
Permanent residence
záporné migra%0Å„né saldo.
Trvalż pobyt je v mieste stáleho bydliska ob%0Å„ana
(t.j. je to miesto - obec, kde sa ob%0Å„an SR, resp.
Hrubá miera migra%0Å„ného salda
cudzinec trvale zdr~
iava).
Crude rate of net migration Zákon %0Å„. 253/1998 Z. z.
Migra%0Å„né saldo na 1000 obyvate>
ov stredného Úradná registrácia na základe prihlásenia sa
stavu, oby%0Å„ajne za rok. k trvalému pobytu.
Nazżva sa aj %0Å„istou migráciou.
Prechodnż pobyt
Migra%0ńnż obrat
Temporary stay
Turnover migration, migration turnover Miesto (obec), kde sa ob%0Å„an zdr~
iava do%0Å„asne.
Úhrn po%0Å„tu prise
ahovanżch osôb (hrubá imigrá- Dôvodom mô~
e bye
a
tśdium, zamestnanie, at
.
cia) a vyse
ahovanżch osôb (hrubá emigrácia) za (Zákon %0Å„. 253/1998 Z. z.). Ob%0Å„ania EÚ získavajÅ›
danś śzemnś jednotku (okres, kraj, at
.), prechodnż pobyt na základe registrácie, ostatní
oby%0Å„ajne za rok. cudzinci na základe povolenia (Zákon %0Å„. 48/2002
Nazżva sa aj hrubou migráciou (gross Z. z .).
migration). Obrat se
ahovania za republiku je
zvy%0Å„ajne obrat zahrani%0Å„ného se
ahovania.
Obvyklż pobyt
(Place of) Current residence
Hrubá miera migrácie
Miesto (miesta), kde sa osoba obvykle zdr~
iava.
SÅ›%0Å„et po%0Å„tu prise
ahovanżch a vyse
ahovanżch
Pojem pou~
ívanż v zahrani%0Å„í. Ob%0Å„ania niekto-
osôb na 1000 obyvate>
ov stredného stavu,
rżch a
tátov mô~
u pou~
ívae
nieko>
ko miest po-
oby%0Å„ajne za rok.
bytu.
Objem vnÅ›torného se
ahovania
Azyl
Volume of internal migration
Asylum
Po%0Å„et prípadov se
ahovania v rámci ur%0Å„itého
Ochrana cudzinca, ktorż v a
táte, ktorého je
śzemia (republiky, kraja, okresu, at
.).
a
tátnym ob%0Å„anom (alebo v a
táte, v ktorom bżva,
V SR zahU
H
a se
ahovanie z obce do obce v rámci
ak ide o osobu bez a
tátneho ob%0Å„ianstva), má
okresu (vnÅ›trookresné se
ahovanie), z okresu do
opodstatnené obavy z prenasledovania z raso-
okresu v rámci kraja (vnÅ›trokrajské se
ahovanie)
vżch, nábo~
enskżch alebo národnostnżch dôvo-
a se
ahovanie medzi krajmi (medzikrajské se
aho-
dov, z dôvodov zastávania ur%0Å„itżch politickżch
vanie).
názorov alebo príslua
nosti k ur%0Å„itej sociálnej
skupine, a vzh>
adom na tieto obavy sa nechce
alebo nemô~
e vrátie
do tohto a
tátu.
29
Azyl mô~
e bye
udelenż aj z humanitnżch
Odídenec
dôvodov, ako aj za Å›%0Å„elom zlÅ›%0Å„enia rodiny.
De-facto refugee
Dohovor o právnom postavení ute%0Å„encov
Cudzinec, ktorému je na Å›zemí inej krajiny
(%7Å„eneva 1951)
poskytnuté do%0Å„asné Å›to%0Å„isko (napr. po%0Å„as vojno-
Protokol tżkajÅ›ci sa právneho postavenia
vého konfliktu).
ute%0Å„encov (New York 1967)
V SR:
Presídlenec
Dohovor o právnom postavení ute%0Å„encov
Displaced person
%0Å„.319/1996 Z. z.
Osoba, ktorá bola prese
ahovaná do krajiny

l.53 Ústavy Slovenskej republiky
pôvodu.
Zákon %0Å„. 480/2002 Z. z . o azyle
Ob%0Å„ianstvo
%7Å„iadate>
o azyl
Citizenship
Asylum applicant, asylum seeker
Právna väzba medzi osobou a a
tátom, ktorá
Cudzinec, ktorż ~
iada v inej krajine o ochranu
nevyjadruje etnickż pôvod osoby.
pred perzekściou alebo nebezpe%0ńenstvom
Európsky dohovor o ob%0Å„ianstve (Oznámenie
hroziacim v krajine pôvodu.
MZV SR, %0Å„. 418/2000 Z. z.); udelenie ob%0Å„ianstva
V SR je to cudzinec, ktorż na Å›tvare policajného
v SR nemusí bye
podmienené zánikom pôvodného
zboru vyhlási, ~
e ~
iada o udelenie azylu na
ob%0Å„ianstva.
Å›zemí SR. (Zákon %0Å„. 480/2002 Z. z. o azyle)
`
tátny ob%0Å„an
Azylant
Citizen
Refugee
Ob%0Å„an príslua
ného a
tátu.
Cudzinec, ktorému bol udelenż azyl.
Osoba, ktorá nie je a
tátnym ob%0Å„anom prí-
V praxi sa %0Å„asto nerozlia
uje medzi termínmi
slua
ného a
tátu, je v H
om cudzincom (foreigner).
azylant a ~
iadate>
o azyl.
30
11. STAV A PRÍRASTOK OBYVATE%3Å„STVA
Stav obyvate>
stva Migra%0Å„né saldo
Number of inhabitants Net migration
ZahrH
uje po%0Å„et, a
truktśru a rozmiestnenie oby- Rozdiel medzi po%0ńtom prise
ahovanżch a vy-
vate>
stva. se
ahovanżch.
Napr. pod>
a pohlavia, veku a Å›zemia. Kladné migra%0Å„né saldo sa ozna%0Å„uje ako
migra%0Å„nż prírastok alebo migra%0Å„nż zisk,
záporné migra%0Å„né saldo ako migra%0Å„nż Å›bytok.
Strednż stav obyvate>
stva v roku
Mid-year population
Celkovż prírastok
Stav obyvate>
stva k 1.7.
Total increase
SÅ›%0Å„et prirodzeného prírastku a migra%0Å„ného
Po%0ńiato%0ńnż stav obyvate>
stva v roku
salda.
Population on 1 January
Zápornż sÅ›%0Å„et sa ozna%0Å„uje ako celkovż Å›bytok.
Stav obyvate>
stva k 1.1.
Hrubá miera prirodzeného prí-
Koncovż stav obyvate>
stva v roku
rastku
Population on 31 December
Crude rate of natural increase
Stav obyvate>
stva k 31.12.
Prirodzenż prírastok na 1000 obyvate>
ov
stredného stavu, oby%0Å„ajne za rok.
Priemernż stav obyvate>
stva (v ob-
dobí)
Hrubá miera migra%0Å„ného salda
Mean population
Crude rate of net migration
Chronologickż priemer stavov za dané obdobie
Migra%0Å„né saldo na 1000 obyvate>
ov stredného
(mesiac, a
tvre
rok, polrok, rok, ...)
stavu, oby%0Å„ajne za rok.
Prirodzenż prírastok
Hrubá miera celkového prírastku
Natural increase
Crude rate of total increase
Rozdiel medzi po%0Å„tom ~
ivonarodenżch a zom-
Celkovż prírastok na 1000 obyvate>
ov
retżch.
stredného stavu, oby%0Å„ajne za rok.
Zápornż rozdiel medzi po%0Å„tom ~
ivonarodenżch
a zomretżch sa ozna%0ńuje ako prirodzenż
śbytok.
31
LITERATÚRA
1. A Quick Reference Compendium of Selected Key Terms used in The World
Report 2000. WHO 2000. http://www.who.int/terminology/ter/
2. Andorka, R.: Determinants of fertility in advanced societies. METHUEN &
CO LTD, London 1978.
3. Demographic statistics 1999. EUROSTAT.
4. Dictionary of Demographic and Reproductive Health Terminology, POPIN 
Population Information Network, UN 1999.
http://www.popin.org/~unpopterms/
5. Dictionary of Social Protection Terms. Slovakian  English, English 
Slovakian. EC 2000.
6. Glossary of Social Protection Terms. EC 2000.
7. Glossary of Terms. EMIN - European Migration Information Network, UCL,
EC, EU. http://www.emin.geog.ucl.ac.uk/glossary/
8. Hinde, A.: Demographic Methods. Arnold, London 2002.
9. Kalibová, K., Pavlík, Z., Vodáková, A.: Demografie nejen pro demografy.
SLON a Sociologickż śstav AV 
R, Praha 1993.
10. Koschin, F.: Demografie poprvé. V`
E, Katedra informatiky a statistiky, Praha
2000.
11. Krátky slovník slovenského jazyka. Veda, Bratislava 1997.
12. Mészáros, J.: Metodickż materiál. Vżpo%0Å„et Å›mrtnostnżch tabuliek. Vżpo%0Å„et
stratenżch rokov ~
ivota Å›mrtím. INFOSTAT, Bratislava 2000
13. Mládek, J.: Základy geografie obyvate>
stva. SPN, Bratislava 1992.
14. Oznámenie Ministerstva zahrani%0Å„nżch vecí SR %0Å„.319/1996 Z.z. o ~
enevskom
dohovore a newyorskom protokole o právnom postavení ute%0Å„encov.
15. Pavlík, Z., RychtaY
íková, J., `
ubrtová, A.: Základy Demografie. Academia,
Praha 1986.
16. Population French-English Glossary. Council of Europe Press, 1994.
17. Pressat, R.: Demographic Analysis. Edward Arnold, London 1972.
18. Preston, S.H., Heuveline, P. Guillot, M.: Demography. Measuring and
Modeling Population Processe. Blackwell Publishers, Oxford, Malden 2001.
19. PY
íru%0Å„ka demografické statistiky pro potY
ebu oblastních statistickżch orgáno
.
Metodická publikace. 
SÚ, Praha 2000.
20. Siegel, J.S.: Applied Demography. Accademic Press, San Diego, San
Francisco, New York, Boston, London, Sydney, Tokyo 2002.
21. Srb, V., Ku%0Å„era, M., Ro
~
i%0Å„ka, L.: Demografie. Svoboda, Praha, 1971.
22. Recommendation on Statistics of International Migration. Revision 1.Staistical
Papers, series M, No. 58, Rev.1. United States, New York, 1998.
23. Roubí%0Å„ek, V.: Úvod do demografie. Codex Bohemia, Praha 1997.
32
24. `
ubrtová, A.: D%1Å‚jiny popula%0Å„ního mya
lení a popula%0Å„ních teorií.Ústav
%0ńeskoslovenskżch a sv%1łtovżch dejin 
SAV, Praha 1989.
25. Vandeschrick, Ch.: Demografická analżza. Karlova Univerzita, Praha, 2000.
26. Vodáková, A., Vodáková, O., Soukup, V.: Sociální a kulturní antropologie.
SLON a Sociologickż śstav AV 
R, Praha, 2000.
27. Pavlík, Z. a kol.: Popula%0Å„ní vżvoj 
eské republiky 2001. PY
írodov%1Å‚decká
fakulta UK, Praha, 2002.
28. VaH
o, B. (ed.): Popula%0ńnż vżvoj v Slovenskej republike 1999. INFOSTAT,
Bratislava 2000.
29. Zákon %0Å„. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu ob%0Å„anov Slovenskej republiky a
registri obyvate>
ov Slovenskej republiky.
30. Zákon %0Å„. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorżch
zákonov.
31. Zákon %0Å„. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorżch zákonov.
33
ABECEDNÅ» ZOZNAM TERMÍNOV
Hrubá miera sobáa
nosti 17
Analytické demografické Å›daje 12 Hrubá miera Å›mrtnosti 25
Azyl 29 Hrubé ukazovatele 12
Azylant 30 Hustota obyvate>
stva 7
Billeterov index 15 Ilegálna migrácia 28
Celková, Å›hrnná migrácia 28 Imigrácia 28
Celkové ukazovatele 12 Index 12
Celkovż prírastok 31 Index ekonomického zae
a~
enia 15

istá miera reprodukcie (
MR) 23 Index ekonomickej závislosti
Definitívne ukazovatele 12 mladżch >
udí 15
Demografia 7 Index ekonomickej závislosti
Demografická analżza 7 starżch >
udí 15
Demografická reprodukcia 7 Index femininity 14
Demografická revolÅ›cia 9 Index maskulinity 14
Demografická a
truktśra 7 Index plodnosti 22
Demografické procesy 7 Index potratovosti 24
Demografické správanie 7 Index potratovosti pod>
a veku 24
Demografické udalosti, demogra- Index rozvodovosti 19
fické javy 7 Index starnutia, Sauvyho index 16
Demografické ukazovatele 12 Index veku 15
Demografickż prechod 9 Intenzívne analytické ukazovatele 12
Demografickż vżvoj, popula%0Å„nż Intercenzálne obdobie 11
vżvoj 7 Jednovżstupné tabu>
ky ~
ivota 8
Detská Å›mrtnose
26 Koeficient femininity 14
Diferen%0Å„né ukazovatele 12 Koeficient maskulinity 14
D:
~
ka trvania man~
elstva 18 Kohorta 8
Doj%0Å„enská Å›mrtnose
25 Kohortno-komponentná metóda 9
Doj%0Å„enská Å›mrtnose
na endogénne Koncovż stav obyvate>
stva
prí%0Å„iny 25 v roku 31
Doj%0Å„enská Å›mrtnose
na exogénne Kone%0Å„ná potratovose
24
prí%0Å„iny 26 Kone%0Å„ná miera 13
Dokon%0Å„enż vek 14 Kone%0Å„ná plodnose
22
Emigrácia 28 Kone%0Å„ná rozvodovose
19
Extenzívne analytické ukazovatele 12 Kone%0Å„ná sobáa
nose
17
Fyziologická plodnose
- fekundita Legálna migrácia 28
(plodivose
) 22 Longitudálne ukazovatele 12
Generácia 8 Longitudinálna analżza, kohortná
Hlavné vekové skupiny 15 analżza 8
Hrubá miera 13 Maltuzianizmus 9
Hrubá miera celkového prírastku 31 Man~
elská plodnose
22
Hrubá miera migrácie 29 Man~
elstvo 17
Hrubá miera migra%0Å„ného salda 29, 31 Materská Å›mrtnose
26
Hrubá miera potratovosti 24 Matrika 11
Hrubá miera pôrodnosti 22 Mediánovż vek, vekovż medián,
Hrubá miera prirodzeného medián veku 14
prírastku 31 Medzipôrodnż interval 21
Hrubá miera reprodukcie 22 Miera 13
Hrubá miera rozvodovosti 19 Miera detskej Å›mrtnosti 26
34
Miera doj%0Å„enskej Å›mrtnosti 25 Návrh na rozvod 19
Miera man~
elskej plodnosti pod>
a Neformálne spolu~
itie, faktické
veku 22 spolu~
itie, kohabitácia 18
Miera materskej śmrtnosti 26 Neomaltuzianizmus 9
Miera mimoman~
elskej plodnosti Nepriama a
tandardizácia 8
pod>
a veku 22 Normálna d:
~
ka ~
ivota 27
Miera mU
tvorodenosti 25 Novorodenecká Å›mrtnose
25
Miera neskorej novorodeneckej Ob%0Å„ianstvo 30
Å›mrtnosti 25 Objem migrácie 29
Miera novorodeneckej Å›mrtnosti 25 Objem vnÅ›torného se
ahovania 29
Miera perinatálnej Å›mrtnosti 25 Obvyklż pobyt 29
Miera plodnosti pod>
a veku 22 Obyvate>
stvo 7
Miera ponovorodeneckej śmrtnosti 25 Obyvate>
stvo schopné uzavriee

Miera popôrodnej Å›mrtnosti 25 man~
elstvo 18
Miera potratovosti pod>
a veku 24 Odídenec 30
Miera rozvodovosti man~
elstiev Otvorená populácia 10
pod>
a veku 19 Perinatálna Å›mrtnose
25
Miera rozvodovosti pod>
a veku 19 Plodnose
- fertilita 22
Miera skorej novorodeneckej Po%0ńiato%0ńnż stav obyvate>
stva
śmrtnosti 25 v roku 31
Miera sobáa
nosti pod>
a veku 17 Podrobné tabu>
ky ~
ivota 8
Miera sobáa
nosti slobodnżch 17 Pohlavie 14
Miera śmrtnosti pod>
a prí%0Å„in smrti 26 Pohyb obyvate>
stva 7
Miera śmrtnosti pod>
a veku 26 Ponovorodenecká Å›mrtnose
25
Miera Å›mrtnosti prvého dH
a 25 Popôrodná Å›mrtnose
25
Miery sobáa
nosti ovdovenżch 17 Poproduktívny vek 15
Miery sobáa
nosti rozvedenżch 17 Populácia 7
Migrácia, se
ahovanie 7, 28 Populacionizmus 9
Migra%0Å„ná a
tatistika 11 Popula%0Å„ná klíma 9
Migra%0Å„né saldo 31 Popula%0Å„ná politika 9
Migra%0Å„né saldo, %0Å„istá migrácia 29 Popula%0Å„ná prognóza 9
Migra%0Å„nż obrat 29 Popula%0Å„ná projekcia 9
Migra%0Å„nż prírastok, prírastok Popula%0Å„né teórie 9
se
ahovaním, %0Å„istá imigrácia 29 Popula%0Å„nż odhad 8
Migra%0Å„nż tok, migra%0Å„nż prÅ›d 29 Poradie narodeného diee
ae
a 21
Migra%0ńnż śbytok, śbytok zo Poradie tehotenstva 21
se
ahovania, %0Å„istá emigrácia 29 Poreproduk%0Å„nż vek (poreproduk%0Å„-
Migrant 28 ná veková skupina) 15
Mimoman~
elská plodnose
22 Porovnávacie ukazovatele 12
Minimálny vek pri sobáa
i 17 Potrat 24
MKCH  Medzinárodná a
tatistická Potratovose
24
klasifikácia chorôb a pridru~
enżch Povolenie na pobyt 29
zdravotnżch problémov 26 Pôrod 21
Mladnutie populácie 16 Pôrod mimo man~
elstva 21
Modálny vek pri sobáa
i 18 Pôrod v man~
elstve 21
Modálny vek, modus veku 14 Pôrod ~
ivého diee
ae
a 21
MU
tvonarodené diee
a 21 Pôrodnose
21
MU
tvorodenose
22 Predbe~
né ukazovatele 12
Nadśmrtnose
mu~
ov 26 Predproduktívny vek 15
Nadśmrtnose
~
ien 26
35
Predreproduk%0Å„nż vek (predrepro- Slobodní 8
duk%0Å„ná veková skupina) 15 SnÅ›benci 18
Prechodnż pobyt 29 Sobáa
17
Presídlenec 30 Sobáa
e vya
a
ieho poradia 18
Presnż vek 14 Sobáa
na kohorta 18
Priama a
tandardizácia 8 Sobáa
ne tabu>
ky 18
Prí%0Å„ina smrti 26 Sobáa
nose
17
Priemerná d:
~
ka trvania man- Spontánny potrat, samovo>
nż
~
elstva pri jeho zániku 18 potrat 24
Priemernż stav obyvate>
stva Stabilná populácia 10
(v období) 31 Stacionárna populácia 10
Priemernż vek 14 Starnutie populácie 16
Priemernż vek pri sobáa
i 18 Starnutie populácie zdola 16
Priemernż vek (matky) pri pôrode 21 Starnutie populácie zhora 16
Priemernż vek (matky) pri prvom Stav obyvate>
stva 31
pôrode 21 Stredná d:
~
ka ~
ivota pri narodení 27
Priemernż vek pri prvom sobáa
i 18 Stredná d:
~
ka ~
ivota v danom veku 27
Priestorovż pohyb 28 Strednż stav obyvate>
stva v roku 31
Prihrani%0Å„ná migrácia 28 Sundbärgove typy vekovej
Primárny index maskulinity 14 a
truktśry 15
Prirodzenż pohyb 7 `
pecifická miera 13
Prirodzenż prírastok 31 `
pecifické ukazovatele 12
Prise
ahovanż 28 `
tandardizácia 8
Produktívny vek 15 `
tandardizovaná miera Å›mrtnosti 26
Prvosobáa
nose
17 `
tandardizovanż śmrtnostnż index 26
Prvotná prí%0Å„ina smrti 26 `
tatistika obyvate>
stva 11
Reálna populácia 10 `
tatistika pohybu obyvate>
stva 11
Redukovaná miera 13 `
tátny ob%0Å„an 30
Redukovaná miera rozvodovosti `
truktśra pod>
a pohlavia 14
(pre danÅ› sobáa
nu kohortu) 19 Tabu>
ková populácia 10
Redukovaná miera rozvodovosti Tabu>
ky plodnosti 23
(v danom roku) 19 Tabu>
ky ~
ivota 8
Redukovaná miera sobáa
nosti 17 Tehotenstvo 21
Register obyvate>
ov 11 Transverzálna analżza, prierezová
Reproduk%0Å„né obdobie 22 analżza 8
Reproduk%0Å„né vekové skupiny 15 Transverzálne ukazovatele 12
Reproduk%0ńnż vek 22 Trvalż pobyt 29
Reproduk%0Å„nż vek (reproduk%0Å„ná Trvanie tehotenstva 21
veková skupina) 15 Úhrnná plodnose
22
Rodinnż stav 8 Úhrnná potratovose
24
Rozmiestnenie obyvate>
stva 7 Úhrnná miera 13
Rozvedení, rozvedené 8 Úhrnná miera Å›mrtnosti 26
Rozvod 19 Úhrnná rozvodovose
19
Rozvodové tabu>
ky 20 Úhrnná rozvodovose
man~
elstiev 19
Rozvodovose
19 Úhrnná sobáa
nose
17
S%0Å„ítanie obyvate>
stva, popula%0ńnż Ukon%0ńenie tehotenstva 21
cenzus 11 Umelé prerua
enie tehotenstva,
Sekundárny index maskulinity 14 umelż potrat, indukovanż potrat,
Skorá novorodenecká Å›mrtnose
25 interrupcia 24
Skrátené tabu>
ky ~
ivota 8 Úmrtie 25
36
Úmrtnose
25 Va
eobecná miera 13
Úmrtnose
pod>
a prí%0Å„in smrti 26 Va
eobecná miera plodnosti 22
Úmrtnose
prvého dH
a 25 Va
eobecná miera potratovosti 24
Úmrtnostné tabu>
ky 27 Va
eobecná miera rozvodovosti 19
Uzavretá populácia 10 Va
eobecná miera sobáa
nosti 17
Vdovci, vdovy, ovdovení 8 Vżberové zise
ovanie 11
Vek 14 Vyse
ahovanż 28
Vek (matky) pri pôrode 21 Zahrani%0Å„ná migrácia 28
Vek pri sobáa
i 17 Záchovná hodnota 9
Veková pyramída 14 Základné demografické
Veková a
truktśra 14 ukazovatele 12
Viacnásobnż pôrod 21 Zánik man~
elstva 19
Viacvżstupné tabu>
ky ~
ivota 8 %7Å„enatí, vydaté 8
Vitálna a
tatistika 11 %7Å„iadate>
o azyl 30
VnÅ›torná migrácia 28 %7Å„ivonarodené diee
a 21
Vonkaja
ia migrácia 28 %7Å„ivorodenose
21
37
Vydal: Ina
titśt informatiky a a
tatistiky
DÅ›bravská 3, 842 21 Bratislava
V edícií: Akty
Pod %0Å„íslom: 15
Po%0Å„et strán: 38
Po%0ńet vżtla%0ńkov: 35
Tla%0Å„: Ina
titśt informatiky a a
tatistiky, Bratislava
43-2002-A/15
38