Sś%0ńasn slovensk
literatśra
Vladimr Petrk
Stru%0ńnż preh>ad o sś%0ńasnej slovenskej
literatśre a jej vżvinovżch tendencich od
vżznamnho slovenskho literrneho vedca
Vladimra Petrka pribli~uje nov trendy v
slovenskej literatśre po roku 1989.
Vydalo Literrne informa%0ńn centrum,
Bratislava 2003
Webpublishing: Odd. informatiky LIC 2006 - Vaetky prva vyhraden
Sś%0ńasn slovensk literatśra
Ak sa v 19. storo%0ń pokladal za svedomie nroda (na Slovensku aj hlboko
v 20. storo%0ń), ak sa v obdob socializmu hrdil nzvom in~inier >udskżch dua, po roku
1989 sa stal paucim sśkromnkom, osamelżm jedincom (predtżm ho zaatieoval nrod %0ńi
robotncka trieda, stelesHovan komunistickou stranou), od ktorho u~ nik nevy~adoval
nejak "nadosobn" posolstvo. Jeho vzby so spolo%0ńnoseou sa bezndejne uvo>nili, ba
rozviazali. Bol ponechanż sm na seba a musel si znovu h>adae vlastnś identitu.
Socialistickż systm, ktorż trval v esko-Slovensku od roku 1948 do roku 1989,
mal v kultśre a v umen rozli%0ńn obdobia. Po fze ur%0ńitho uvo>nenia v~dy priala vlna
pritvrovania. Za ideologicky najliberlnejaie a teda tvorivo najśrodnejaie sa pokladajś
aesedesiate roky, ktor sa vaak skon%0ńili katastrofou - sovietskou okupciou 21. augusta
1968. Tzv. normalizcia, ktor bola dsledkom okupcie, znamenala preruaenie
pozitvnych vżvinovżch tendenci a tvrdo postihla celś kultśrnu obec. Rozpśaeali sa
umeleck zvzy, vylu%0ńovali sa z nich umelci %0ńi spisovatelia, zanikali literrne %0ńasopisy
(Kultśrny ~ivot, Mlad tvorba a i.), desiatky autorov nesmeli publikovae, mnoh odiali do
emigrcie, viacer sa na dlh roky dobrovo>ne vzdali vydvania. Literatśra sa rozpadla na
tri prśdy, na leglny, disidentskż a emigrantskż. Najviac autorov publikovalo leglne, ale
mnoh vżznamn tu absentovali. Spisovatelia, ktor ziali do podzemia, vydvali svoje diela
formou "samizdatu", emigranti publikovali v zahrani%0ń. Tam sa postupne uverejHovali aj
niektor diela domcich disidentov, Dominika Tatarku, Ivana Kadle%0ńka, Pavla Hrśza,
Martina M. `ime%0ńku a inżch.
Dominik Tatarka (1913 - 1989) mal problmy s komunistickżm re~imom u~
v polovici 50. rokov za pamflet Dmon sśhlasu (1956, kni~ne 1963) a za vżrok, ~e
socialistickż spisovate> je - attnym spisovate>om. Jeho kritickż vzeah k re~imu (ktormu
spo%0ńiatku verne slś~il) sa preh:bil roku 1968, ke verejne odsśdil okupciu esko-
Slovenska vojskami attov Varaavskej zmluvy. Zkaz publikovae a perzekścia uHho
zmenili koncepciu literatśry i poetiku. Ak ho predtżm znepokojovali problmy odcudzenia
- mali ho preklenśe lska a priate>stvo (V śzkosti h>adania, 1942; Rozhovory bez konca,
1959; Prśten kresl, 1962) -, teraz sa pohrś~il do intmnych vzeahov medzi mu~om a
~enou ako do ostrova slobody v mori totality (Psa%0ńky, 1976; Sm proti noci, 1984; Listy
do ve%0ńnosti, 1988; Navrva%0ńky, 1985).
Zo znmych slovenskżch spisovate>ov - emigrantov bol najplodneja prozaik
Ladislav MHa%0ńko, ktorż emigroval do Rakśska a v%0ńainu svojich prc uverejnil
v nemeckom jazyku. Ladislav MHa%0ńko (1919 - 1994) sa stal na Slovensku znmym najm
romnom z druhej svetovej vojny Smre sa vol Engelchen (1959), v ktorom odpatetizoval
sujet a postavil ho na problme viny a zodpovednosti. Popularitu mu vaak zskali knihy
report~ o politickżch procesoch v 50. rokoch (Oneskoren report~e, 1963) a romn-
pamflet Ako chut moc (1968), v ktorom zobrazil proces premeny komunistickho
funkcionra na totalitnho dikttora. V emigrcii, kde si literatśrou zarbal na ~ivobytie,
sa pokśaal o bestsellery na rozli%0ńn tmy (Niekto ma chce zabie), no zroveH pokra%0ńoval
v pamfletoch na komunistickż re~im (Sśdruh Mnchhausen, 1972, v sloven%0ńine 1990). S
relnym socializmom a ideou revolu%0ńnej premeny sveta sa definitvne vyrovnal u~ v knihe
Siedma noc (v nem%0ńine 1968, v sloven%0ńine 1990), kde vzal na seba diel zodpovednosti za
ideovś podporu prehmatov v obdob stalinizmu.
Mnoh autori boli re~imom len trpen
Literatśra, ktor vychdzala po okupcii doma, na Slovensku, bola len s%0ńasti konformn s
normaliza%0ńnżm re~imom. Zo strany politikov a ideológov kultśry jestvovala cel akla
vzeahov k jednotlivżm autorom - od uznvania (a vyznamenvania) a~ po ostrakizovanie.
Mnoh spisovatelia boli re~imom len trpen, napr. prozaik Alfonz Bednr alebo bsnik
Milan Rśfus. Alfonz Bednr (1914 - 1989) sa u~ roku 1954 pokśsil vymanie slovenskś
prózu spod ~eleznho prkrovu ideologizcie skuto%0ńnosti (romn Sklenż vrch) a ala krok
v tomto smere urobil v novelch Hodiny a minśty (1956). Jeho sga o zdru~stevHovan
slovenskej dediny mohla vyjse kompletne a~ po novembri 1989 (Role I. - IV., 1992). V
rokoch normalizcie sa v satirickej trilógii Za hrse drobnżch (1970, 1974, 1981) kriticky
vyrovnal so socialistickou sś%0ńasnoseou ako s citovo vyprahnutżm svetom stereotypov, v
ktorom sa >udia riadia v%0ńainou nzkymi, egoistickżmi pohnśtkami. Podobne vyznievajś aj
alaie prozaick diela A. Bednra z tohto obdobia. Milan Rśfus (1928) vniesol svojou
bsnickou tvorbou do slovenskej pozie etickż ptos a obnovil jej duchovn poslanie.
Jeho kni~nż debut A~ dozrieme (1956) bol aj mravnżm apelom na spolo%0ńnose i na
umenie, ktor mus prestae klamae v mene vyaach ideologickżch princpov. Aj v
zmenenżch pomeroch si ponechal Milan Rśfus pvodnś ~ivotnś filozofiu, zakotvenś v
humanizme a v obrane %0ńloveka pred bezcitnoseou sveta, i poetiku zalo~enś na biblickom
symbolizme a nbo~enskom tvaroslov (Stl chudobnżch, 1972; Prsny chlieb, 1987 a i.).
Obe tieto tendencie zosilneli v Rśfusovej tvorbe po roku 1989 (Neskorż autoportrt,
1996; tanie z śdelu, 1992; %7ńalmy o nevinnej, 1997 a alaie).
Tvrd normaliza%0ńn politika sa od konca 70. rokov "zmk%0ńovala" a do literatśry
sa mohli vrtie aj niektor z tżch autorov, ktor mali zkaz publikovae, napr. dramatik
Peter Karvaa alebo prozaici Ladislav da~kż a Anton Hykisch. V dramatickej tvorbe 60.
rokov sa Peter Karvaa (1920 - 1999) vzoprel proti stalinskżm deformcim re~imu, ale
protestoval aj proti malej odolnosti %0ńloveka %0ńelie tżmto deformcim (Antigona a t druh,
1961; Jazva, 1963; Ve>k parochHa, 1964; Experiment Damokles, 1966; Absolśtny
zkaz, 1969). Jeho druhż - povolenż - vstup do literatśry sa udial len v prozaickej %0ńasti
diela (romn z obdobia druhej svetovej vojny Noc v mojom meste, 1979), ako dramatik
sa mohol vrtie na slovensk javisk a~ po pde komunistickho re~imu. Ladislav da~kż
(1924) romnom Evanjelium %0ńatra Matśaa (1979) nadviazal na svoj śspeanż vojnovż
romn Amenmria (1964) a dopovedal v Hom ~ivotn osudy svojho hrdinu Matśaa Zraza,
chlapca z komunistickej rodiny, ktorho re~im Slovenskho attu (1939 - 1945) prinśtil
se bojovae proti komunistickmu Sovietskemu zvzu, za %0ńo si spytuje svedomie. Anton
Hykisch (1932) sa vo svojej tvorbe neodv~il vrtie do sś%0ńasnosti, hoci kedysi bol ldrom
Genercie 1956, ale zakotvil v bezpe%0ńnej histórii ( as majstrov, 1977; Milujte kr>ovnś,
1984).
Postupne naala literatśra v sebe silu vnśtorne sa obnovovae. Stroskotali snahy
kultśrnej politiky uviese do ~ivota novż, historicky otvorenż variant socialistickho
realizmu, autorov sa nepodarilo ovplyvnie, aby sa sśstredili na sś%0ńasn aktulne tmy
v duchu normaliza%0ńnżch hesiel. Obnovili sa - aspoH s%0ńasti - literrne tendencie preruaen
okupciou. Mlad autori, sśstreden kedysi okolo %0ńasopisu Mlad tvorba (1956 - 1970),
umelecky a >udsky dozreli. Prozaici Vincent `ikula, Peter Jaroa, Ladislav Ballek a mlada
Ivan Habaj sa v druhej polovici 70. rokov prezentovali rozmernżmi romnovżmi
kompozciami. Vincent `ikula (1936 - 2001) vstśpil do slovenskej literatśry knihami
poviedok, v ktorżch h>adal >udskose na odvrtenej strane socialistickej skuto%0ńnosti.
Namiesto aktvnych hrdinov budujścich svetl zajtrajaky voviedol do svojich prbehov
deti, starcov, >ud z okraja spolo%0ńnosti a mentlne postihnutżch jedincov (S Rozarkou,
1966). V romnovej tvorbe v 70. rokoch (Majstri, 1976; Muakt, 1977; Vilma, 1978) sa
odhodlal pustie svoje postavy do prśdu dejn (druh svetov vojna, povstanie) a skśmae
ich humanitu v >udsky hrani%0ńnżch a ideologicky protikladnżch situcich. Peter Jaroa
(1940) sa po genera%0ńne prznakovom koketovan s modernżmi myalienkovżmi a
umeleckżmi smermi (existencializmus, francśzsky novż romn) v romnovżch
kompozcich (Tiscro%0ńn v%0ńela, 1979; Nem ucho, hluch oko, 1984) vrtil na za%0ńiatok
20. storo%0ńia a vykreslil nieko>ko generci murrskych rodn, aby presved%0ńil %0ńitate>a o
tom, ~e Slovci sa v~dy venovali budovaniu (a nie deatrukcii) a ~e dejiny sś dejinami
prce, nie vojnovżch vżbojov. Ladislav Ballek (1941) a Ivan Habaj (1943) rozarili
literrnu mapu Slovenska o nov regióny. Sśstredili sa na slovenskż juh (Ballek:
Pomocnk, 1977; Agty, 1981 - Habaj: Kolonisti I.-III., 1980-1986), kde sa stżkajś dve
etnik, slovensk a maarsk, a demonatrovali ich spolu~itie, pozna%0ńen naptm i
priate>skżmi vzeahmi, ako sa ono nap:Halo v toku histórie. Ideovżm podlo~m Ballekovżch
romnov je forsrovanie multietnickosti a multikultśrnosti, charakteristickżch pre strednś
Európu.
Vaetci uveden prozaici skryto alebo zjavnejaie polemizovali s oficilnym nzorom
na dejiny, ako ich vykladali marxistick historici a politici. Vincent `ikula problematizoval
vżznam a zmysel Slovenskho nrodnho povstania (1944), ktor rozatiepilo slovenskś
spolo%0ńnose na dvoje, a sna~il sa njse spolo%0ńn body a scelie rozatiepenś realitu. Podarilo
sa mu to, preto~e ju vnmal cez >udovż element (ideovo nevyhranenż) a do popredia
vysunul princp humanizmu. Podobne sa dval na povstanie (a alaie historick medznky)
Anton Bal~ (1943) v romnoch Sen pivnc (1977) a Tiene minulosti (1978). Treba
pod%0ńiarknue, ~e spomenut historizujśce tendencie boli aj rezulttom aktu federalizcie
esko-Slovenskej republiky roku 1968. Hoci to bol len formlny akt, preto~e v totalitnom
systme federcia nefungovala a okupcia trvala alej, predsa len tto skuto%0ńnose
posilnila na Slovensku nrodn povedomie a v spomenutżch romnoch je
zakomponovanż aj prvok obnovenho nrodnho sebavedomia.
Pozia bsnikov sśstreujścich sa v 60. rokoch okolo %0ńasopisu Mlad tvorba
(1956 - 1970) sa vyvjala divergentne. Bsnik Milan Rśfus zostal v pozii vernż
vysokmu mravnmu poslaniu bsnickej tvorby. Miroslav Vlek (1927 - 1991), jeden z
najv%0ńach bsnickżch talentov a lder aesedesiatych rokov (jeho bsnick zbierky Dotyky,
1959; Prea~livose, 1961; Nepokoj, 1963; Milovanie v husej ko~i, 1965 znamenali
jednozna%0ńnś obrodu pozie a boli doslova literrnymi udaloseami), sa stal ministrom
kultśry a obhajoval normaliza%0ńnś politiku, hoci s ve>kou rezervou pre literrne hodnoty;
takto vyznela aj jeho poma Slovo (1976), s vżhradami pritakvajśca sś%0ńasnej situcii.
Skupina tzv. konkretistov (alebo trnavsk skupina), ktor sa manifesta%0ńne prihlsila do
slovenskej pozie na strnkach Mladej tvorby (Jn Stacho, %3ńubomr Feldek, Jn Ondrua,
Jozef Mihalkovi%0ń, Jn `imonovi%0ń), vzdala sa ideovho psobenia cez poziu. Odmietla sa
sporie s "kultom osobnosti" a stalinskżmi deformciami (ako M. Rśfus a M. Vlek),
jednoducho ich nebrala na vedomie. Zato brala na vedomie bsnickś modernu a
avantgardu 20. rokov, na ktor vedome nadviazala. Namiesto ideovho posolstva
vyzdvihla "modernś vnmavose". Tzv. pravdu v umen vnmala ako "pravdivś metaforu".
BseH m, pod>a konkretistov, predovaetkżm vzruaovae. Mo~no to najlepaie dosiahnue
tak, ke bsnik siahne bezprostredne po realite a vydoluje z nej poetick obrazy, bez
akhoko>vek ideovho "prostrednka". V alach desaero%0ńiach jednotliv autori opustili %0ńase
manifesta%0ńne prijatżch poetickżch princpov, posilnili svoju vzbu na spolo%0ńnose,
vyslovovali sa k >udskżm i spolo%0ńenskżm problmom, ale nevzdali sa subjektvneho
presved%0ńenia, ~e bseH je predovaetkżm vzruaujści estetickż fakt. Dramatick boli
osobn osudy protagonistov tejto skupiny: Jn Ondrua sa odml%0ńal a uviazol v
psychiatrickej lie%0ńebni, Jn Stacho po ea~kej havrii ostal na l~ku a musel v pozii za%0ńae
od za%0ńiatku, %3ńubomra Feldeka zlkala próza a drma, len Jozef Mihalkovi%0ń a Jn
`imonovi%0ń ostali vern pozii, no Jn `imonovi%0ń sa dose skoro prispsobil normalizcii.
Radiklnejaiu bsnickś skupinu Osamel be~ci (Ivan `trpka, Peter Repka, Ivan
Lau%0ńk) zmietol normaliza%0ńnż re~im hne na za%0ńiatku. Peter Repka emigroval, Ivan Lau%0ńk
sa odml%0ńal na dve desaero%0ńia, Ivan `trpka sa venoval textom piesn.
Po roku 1989: h>adanie novej dohody medzi autorom
a %0ńitate>om
Zhruba v takejto situcii sa nachdzala slovensk literatśra roku 1989, ke ne~n
revolścia vyvrtila totalitnż re~im, obnovila demokratick spolo%0ńensk mechanizmy
a zaviedla trhov hospodrske vzeahy. Tto obrovsk zmena po atyroch desaero%0ńiach
(ve>a autorov sa narodilo u~ v socializme) zneistila celś kultśru, umelcov i spisovate>ov,
ale bola vżzvou, na ktorś bolo treba odpovedae a s ktorou sa museli tvoriv >udia
vyrovnae. Proces vyrovnvania sa trv vlastne dodnes. Pochopite>ne, autori prijali s
nadaenm fakt, ~e sa mohli slobodne vyjadrovae ku vaetkmu, %0ńo minulż re~im
tabuizoval, a psae bez ideologickho dikttu %0ńi autocenzśry. To vaetko naalo patri%0ńnż
vżraz v publicistike, preto~e nzorov sfra sa stala na dlh obdobie dominantnou. Nov
situcia vaak radiklne zmenila postavenie autora (a literatśry) v spolo%0ńnosti. V
totalitnom re~ime to mal spisovate> jednoduchaie: bu sśhlasil s re~imom, alebo nie, a
potom h>adal spsob, ako dae svoj nesśhlas v literrnom diele najavo. itate>sk
publikum priam %0ńakalo na takto signly v ka~dom diele. A %0ńm bol spisovate> odv~neja
(a %0ńm bol re~im liberlneja), tżm v%0ńa ś%0ńinok malo jeho dielo. Tak to bolo s Tatarkovżm
pamfletom Dmon sśhlasu alebo s MHa%0ńkovżmi Oneskorenżmi report~ami. Tto
nepsan dohoda medzi spisovate>om a %0ńitate>om (na śkor re~imu) prestala po roku 1989
platie a bolo treba realizovae novś, ktor sa len h>ad.
Pd starho re~imu pomohol rozarie mapu slovenskej literatśry, preto~e sa do nej
za%0ńlenili diela autorov paucich v emigrcii a diela autorov-disidentov. Tak sa slovensk
literatśra obohatila o niektor diela Dominika Tatarku, Ladislava MHa%0ńka, Martina M.
`ime%0ńku (Vojensk kni~ka, 1981; Vżpove, 1982; %7ńab rok, 1983), Pavla Hrśza, Ivana
Kadle%0ńka, Jaroslavy Bla~kovej a i. Pred tżmito autormi (D. Tatarka zomrel r. 1989, L.
MHa%0ńko 1994) sa zroveH otvorila perspektva publikovae alej leglne. Slovensk
situcia je apecifick (napr. v porovnan s %0ńeskou v tom, ~e sa "domov" vrtila aj tvorba
emigrantov - z roku 1945, %0ńiasto%0ńne aj 1948 -, ktor zviazali svoj osud i tvorbu
s vojnovou Slovenskou republikou a jej nedemokratickżm re~imom). Tto tvorba posilnila
na Slovensku a v slovenskej literatśre nacionlne a kreseansk tendencie.
Najvżznamneja z tżchto emigrantov bol J. C. Hronskż (1896 - 1960), ktorż patr
k najproduktvnejam prozaikom 20. storo%0ńia u ns. Od tradi%0ńnżch dedinskżch poviedok
sa vypracoval na modernho romnopisca s %0ńrtami expresionizmu (Chlieb, 1931; Jozef
Mak, 1933; Pisr Gr%0ń, 1940). V emigrcii vydal romny Andreas Bśr Majster (1948)
a Svet na Trasovisku (1960). Prvż z nich m historizujśce pozadie, ale história je len
kulisou, autor tu sleduje >udskż osud v existencilnej rovine. V strede romnu je silnż
jedinec, ktorż sa otvra sebe i svetu, chce >uom pomhae, ale oni ho neprijmś, lebo ho
pokladajś za spriaznenho s diablom, nie s Bohom. Druhż romn sa odohrva v %0ńase
vojny a Slovenskho nrodnho povstania. Povstanie autor - prvr~enec re~imu
vojnovho Slovenskho attu, kolaborujśceho s Nemeckom - totlne odsśdil; najm
preto, lebo sa postavilo proti samostatnmu attu a deklarovalo obnovenie esko-
Slovenskej republiky. Na rozdiel od predoalej tvorby v tomto romne Hronskż "zaea~il"
jednotliv postavy ideologicky %0ńi politicky: vaetky reprezentujś rozli%0ńn ideov tendencie,
ktor vstupovali do vtedajach zpasov. V tomto zmysle je Svet na Trasovisku pendantom
trilógie Vladimra Min%0ńa Genercia (1958, 1959, 1961) a zroveH jej negatvom. Min%0ń
poHal povstanie nielen ako vżbuch nespokojnosti s faaizmom, ale zroveH ho pasoval za
prv dejstvo socialistickej revolście. Tieto dva protikladn postoje k vżznamnej
historickej udalosti sa sna~il - ako sme spomenuli - preklenśe v romnoch Majstri,
Muakt, Vilma Vincent `ikula. V%0ńaina autorov tejto vlny emigrcie patrila k tzv.
katolckej moderne (bsnici: Rudolf Dilong, Karol StrmeH, Koloman Geraldini a i.) a ich
pozia sa po roku 1989 tie~ integrovala do celku slovenskej literatśry. Obohatila ju o
nbo~enskż spiritualizmus. Z bsnikov katolckej moderny, ktor po roku 1945 ostali na
Slovensku, je najvżznamneja Janko Silan (1914 - 1984). U~ roku 1948 kriticky reagoval
na komunistickż re~im zatvrajści kHazov a rozpśaeajści mnaske rehole vo veraoch,
ktor mohli vyjse a~ po pde komunizmu (Piesne z Va~ca, 1990). Janko Silan, tak ako
ostatn bsnici katolckej moderny, je bsnikom, ktorż vychdza z faktu kreseanskej
viery, t je pre jeho poziu ideovżm horizontom. Preto protestoval najm proti tżm
faktom, ktor postihovali katolcku cirkev a cez Hu nbo~enstvo. Aj forma jeho protestu
je podmienen nbo~enstvom - nehlsa pomstu, ale pokoru.
Inż typ protire~imovej pozie psal (a ukladal do zsuvky psacieho stola) Jn
Smrek (1898 - 1982). Jeho bsne vnśtornho exilu vyali a~ roku 1993 pod nzvom Proti
noci. Vznikali od "februrovżch udalost" a~ do polovice 50. rokov a autor v nich kriticky
komentoval praktiky komunistickho re~imu. Jeho kritika m vaak in korene ako
Silanova. Smrek bol bytostnż demokrat a bśril sa proti tomu, ~e komunisti demokraciu
zlikvidovali. Od za%0ńiatku si jasne uvedomoval, ~e nejde o nijak "svetl zajtrajaky", ale
o diktatśru, ktor znemo~n akśko>vek slobodnś tvorbu. Smrekove bsnick komentre k
spolo%0ńensko-politickżm deformcim, hoci voali do literrneho procesu oneskorene,
dodato%0ńne zmenili mapu povojnovej slovenskej pozie (a literatśry vbec), preto~e
vyvrtili tvrdenie, ~e slovensk literatśra akoby manifesta%0ńne preala po roku 1948 na
socialistick pozcie. Zaznel tu silnż a bsnicky presved%0ńivż hlas "proti noci" totality, ktor
prichdzala a ktorś viacer pokladali za nov rno.
Aktulna literrna situcia na Slovensku po roku 1989 bola dlho nepreh>adn.
Objavilo sa v nej v krtkom %0ńase ve>a protire%0ńivżch prvkov, produkujścich ideov naptie
a prehlbujścich krzovż stav. Ten zosilnel po rozpade mechanizmov podmieHujścich
fungovanie literrneho ~ivota: znik %0ńasopisov, vydavate>stiev, distribście. Z tohto
chaotickho podhubia sa postupne za%0ńali vynrae ur%0ńit tendencie ako prznak novej
spolo%0ńenskej a literrnej situcie. Znovu za%0ńala vznikae nbo~ensky laden pozia (Milan
Rśfus, Viliam Tur%0ńny, Michal Chuda), nacionlne orientovan próza (Ladislav da~kż,
Ivan Hudec, Peter `trelinger, Mria Btorov, Peter Valo a i.), o~ivujśca aj historick
mżty a legendy (Milan Ferko: Ve>komoravsk zhady, Star povesti slovensk, Nov
povesti slovensk), tvorba odv~ne bśrajśca sexulne tabu (Ivan Koleni%0ń: Ml%0ńae,
Poruaenie raja). Treba povedae, ~e literatśru s nacionlnou tematikou posilnil aj vznik
samostatnej Slovenskej republiky roku 1993. Vaetky uveden tendencie sa ukzali ako
pomerne krtkodych a postupne ustśpili na okraj, resp. o~vali (najm nrodn tma) v
publicistike a %0ńasto boli polemicky zahroten. Tżka sa to aj tm, ktor znamenali
vyrovnvanie sa s minulou totalitou (Anton Bal~: Hijó, kone Stalinove, 1992; Tbor
padlżch ~ien, 1993), hoci - ako v tomto prpade - mali aj %0ńitate>skż śspech. Silneja a
dlhodobeja prśd predstavovala dokumentrna próza, v ktorej autori spracśvali prehmaty
a zlo%0ńiny komunizmu (Rudolf LesHk: Listy z podzemia a alaie). Beletria tohto
zamerania dosiahla vyaaiu śroveH tam, kde sa autori nevy~vali len v naturalistickżch
opisoch utrpenia, ale kde zroveH ukzali silu vnśtornho presved%0ńenia (Rudolf Dobia:
Temn zeleH, 1996; Tajn >udia, 1999; Zvony a hroby, 2000).
Namiesto ideológie oslobodzujści smiech
Rudolf Sloboda
Pavel Vilikovskż
Duaan Mitana
Duaan Duaek
Jn Johanides
Pavel Hrśz
Ivan Kadle%0ńk
Autorsk vyrovnvanie sa s bezprostrednou minuloseou bolo zrejme nevyhnutn, aspoH
do ur%0ńitej miery pomohlo pomenovae pravdivo to, %0ńo sa dialo, zaujae kritickż postoj
a odstup. No ani tematizcia minulżch krvd neznamenala za%0ńiatok novej literrnej
epochy, preto~e sś%0ńasnose s celżm svojm chaosom prevratu, naptiami a protikladmi
eate len %0ńakala na spracovanie. Tu vaak treba znovu pripomenśe zneistenie autorov,
ktor akoby zvzovalo ruky pri za%0ńieran do prtomnosti. Neistota vyplynula z faktu, ktorż
sme u~ spomenuli, ~e sa radiklne zmenil atatśt spisovate>a. Ak sa v 19. storo%0ń pokladal
za svedomie nroda (na Slovensku aj hlboko v 20. storo%0ń), ak sa v obdob socializmu
hrdil nzvom in~inier >udskżch dua, po roku 1989 sa stal paucim sśkromnkom,
osamelżm jedincom (predtżm ho zaatieoval nrod %0ńi robotncka trieda, stelesHovan
komunistickou stranou), od ktorho u~ nik nevy~adoval nejak "nadosobn" posolstvo.
Jeho vzby so spolo%0ńnoseou sa bezndejne uvo>nili, ba rozviazali. Bol ponechanż sm na
seba a musel si znovu h>adae vlastnś identitu. V 90. rokoch sa preto do popredia ea~aie
dostvali autori rozmernżch, spolo%0ńensky zaea~enżch romnovżch fresiek (u~ spomnan
Vincent `ikula, Ladislav Ballek, Peter Jaroa, Ivan Habaj, Anton Bal~ a ala) ako t
prozaici, ktor sa od po%0ńiatku sśstreovali na individulne osudy, na subjektvno-citovż
~ivot >ud svojej genercie, vyu~vajśc pritom najm vlastnś pocitovś a intelektulnu
skśsenose (Rufolf Sloboda, Pavel Vilikovskż, Duaan Mitana, Pavel Hrśz, Jn Johanides,
Duaan Duaek a in), a ktor odmietali konfrontovae svojich hrdinov s dejinami - ak sa tak
predsa len udialo, tak len v rovine paródie (Pavel Vilikovskż: Ve%0ńne je zelenż..., 1989) -,
tak ako zroveH odmietli koncipovae dotvoren a koncep%0ńne uzavret celky a zamerali sa
skr na ~ivotnż detail povżaenż na charakteriza%0ńnż prvok. Namiesto ideologizovania
vniesli do sujetu oslobodzujści smiech, bizarnose alebo poziu. Tejto poetike a tomuto
prstupu k ~ivotu ostali vern aj po roku 1989, a tak v ich tvorbe trv vżvinov kontinuita
(literrna a kultśrna) napriek dejinnej (spolo%0ńenskej a politickej) trhline, ktor rozdelila
sśvislż prśd %0ńasu na dve protikladn epochy.
Vaetci menovan prozaici vstśpili do slovenskej literatśry ako vyhranen
individuality s osobitnżm prstupom k za~itej realite, pri%0ńom ka~dż z nich vniesol do
svojej tvorby naliehavś problematiku, pre ktorś si vypracoval ś%0ńinn poetologick
postupy. Rudolf Sloboda (1938 - 1995) sa od po%0ńiatku trpil so svojm vlastnżm osudom
(Narcis, 1965; Britva, 1967) a h>adanm zmyslu ~ivota. Problmy, ktor ustavi%0ńne
nasto>oval, sa tżkali vzeahu mu~a a ~eny (spolu~itie v man~elstve, vrtane sexu), vzeahu
%0ńloveka k nbo~enstvu, presnejaie k Bohu, k rodine, prrode a nutkavho problmu
samovra~dy (Sloboda si napokon skuto%0ńne siahol na ~ivot) a pod. Vo vaetkżch
prozaickżch knihch, vrtane tżch, ktor vznikli po roku 1989 (Krv 1991; JeseH, 1994;
Here%0ńky, 1995; Pamti, 1996 a i.), sa tieto problmy vracajś, umocHovan autorovou
reflexiou a nstoj%0ńivou v>ou prse s nejakżm rieaenm.
Pavel Vilikovskż (1941) je takmer Slobodov antipól, autor vyslovene racionlny,
ironickż a sebaironickż, vecnż a presnż (Citov vżchova v marci, 1965; Prv veta
spnku, 1983; KH na poschod, slepec vo Vrb>och, 1989; Krutż strojvodca, 1996;
Poslednż kH Pompej, 2001 a i.). M priam hrzu z ve>kżch slov, ptosu, mżtov a
legiend. Vaetky jeho prózy sa vyzna%0ńujś intelektulne zvldnutżm sujetom a majś blzko
k modelovmu typu literatśry. asto vyu~va poklesnut literrne ~nre (detektvna
novela) alebo novinov sprvy. Irónia, paródia, persifl~, to sś jeho ob>śben
prostriedky, ktorżmi narba. Jeho presved%0ńenie, ~e literatśra sa nesklad z obrazu
reality, ale z viet, ktor vznikajś z moci autora, hoci determinovanho zmerom
a skśsenoseou, ho stavia blzko postmoderny.
Duaan Mitana (1946) vniesol do svojich prc grotesknose, tajomnose, nhodnose,
iracionalitu. Jeho knihy poviedok Psie dni (1970) a No%0ńn sprvy (1976) sa stali
kultovżmi knihami mladżch %0ńitate>ov. Hravose, pozia, vtip, mieaanie vaednho,
bizarnho, normlneho s patologickżm %0ńi aspoH morbdnym, to vaetko vystihovalo
intelektulne rozpolo~enie mladżch >ud. Suvernne rozprva%0ńsk umenie prenaalo
%0ńitate>a do sveta nevaednżch z~itkov a odkrżvalo mu dimenzie vlastnho vnśtra. Na
tżchto komponentoch sś vybudovan aj Mitanove novaie knihy (Slovenskż poker, 1993;
Mj rodnż cintorn, 2000; Krst ohHom, 2001).
Duaan Duaek (1946) sa ponoril do minulosti, z ktorej vyber svoju detskś
skśsenose a pretvra ju do podoby starżch poh>adnc, na ktorżch vidno vaetky detaily;
pravdu povediac, jeho knihy poviedok (Kalendr, 1983; Nprstok, 1984; Kufor na sny,
1993; Teplomer, 1996 a i.) sa skladajś najm z detailov. Bli~a poh>ad ns vaak
presved%0ń, ~e tu ni%0ń dle~it nechżba. Vecnose opisu sa u tohto autora spja s
pozoruhodnou obrazotvornoseou a hlbokżm prienikom do medzi>udskżch vzeahov, %0ńoho
vżsledkom je originlna, pritom silno poetizovan skuto%0ńnose, vyvolvan mgiou jazyka.
Duaekove prózy evokujś o%0ńarenie svetom, tak ako ho sprostredkśva spomienka na
detstvo. Z konkrtnych drobnost tu vznik %0ńosi ako ~ivotn filozofia, zalo~en na dobre,
spoluś%0ńasti a lske.
Jn Johanides (1934) sa spo%0ńiatku dal ovplyvnie existencializmom (Sśkromie,
1963), neskr sa tohto vplyvu zbavil, ale vnśtorne mu zostal ve>mi blzky. Mo~no
povedae, ~e existencializmus iba vyaiel v śstrety Johanidesovmu ~ivotnmu pocitu a
svetonzorovej orientcii, preto~e aj cel jeho nasledujśca tvorba, kvantitatvne ve>mi
bohat (Pochovvanie brata, 1987; Slony v Mauthausene, 1985; Zlo%0ńin plachej lesbi%0ńky,
1991; Krik drozdov pred spanm, 1992; Dedi%0ńnż %0ńervoto%0ń, 1998; Dvaj sa do modrżch o%0ń
Londżna, 2000; Nepriestreln ~ena, 2001, a i.) plynie v tomto rie%0ńisku. Vo vaetkżch
prózach sa ustavi%0ńne stretvame s pocitom viny, strachu, osamotenosti a odcudzenia. Na
tżchto konatantch buduje vaetky sujety, len ich variuje. Postupne si vypracoval osobitnż
atżl, zalo~enż na deskripcii a introspekcii. Johanidesova deskripcia spo%0ńva na presnom a
minucióznom opise reli a faktov vonkajaieho sveta, %0ńo ostro kontrastuje so zmernou
neur%0ńitoseou (a neuchopite>noseou) >udskżch prejavov jeho hrdinov, takmer nikdy
jednozna%0ńne nemotivovanżch. Dej je v~dy redukovanż na minumum a vlastne na Hom
ani nezle~.
Pavel Hrśz (1941) sa na rozdiel od viacerżch predoalżch autorov od po%0ńiatku
zaujmal aj o problmy spolo%0ńnosti, v ktorej bol nśtenż ~ie. Traktoval ich ironicky
(Dokumenty o vżh>adoch, 1966), vaimol si toti~ priepase medzi faloanżm spolo%0ńenskżm
vedomm, artikulovanżm oficilnou ideológiou a - za~itou realitou. Kritiku re~imu eate
preh:bil v alaej knihe noviel Okultizmus (1968), ktor m "kult" (teda kult osobnosti) u~
v nzve. Ke~e sa postavil proti normalizcii, nesmel publikovae a stal sa disidentom. Ke
sa po roku 1989 vrtil do literatśry, vydal nieko>ko knh, v ktorżch sa odrazila jeho
skśsenose %0ńloveka vysotenho nielen na okraj kultśry, ale i spolo%0ńnosti (Chliev a hry,
1990; Pereat, 1991; Chlieb a kry, 1996; Prenie samotrov, 1993 a alaie). Vytvoril si
autonómny literrny svet, za>udnenż tulkmi, vydedencami, śchylkrmi, alkoholikmi,
malżmi zlodejmi at., ktorż je opakom "vzneaenho", ovldanho "zmyslom" a "ideami".
Nebuduje sśvislż prbeh, rozsekva sekvencie textu tżm, ~e vklad do nich segmenty
inżch fabśl, odohrvajścich sa inde alebo v inom %0ńase, prpadne vedie paralelne dva
prbehy. Sśvis to zrejme aj s jeho z>ubou v hre (aj v hre so slovami, nzvami,
pojmami) a s jeho racionlnym prozaickżm habitom. Do sś%0ńasnosti si zachoval
presved%0ńenie, ~e svet m dve podoby, skuto%0ńnś a predstieranś, a z tohto prameHa
umelecky %0ńerp.
K uvedenżm autorom mo~no priradie aj inżch, naprklad alaieho disidenta Ivana
Kadle%0ńka (1938), ktorż sa tie~ postavil proti normalizcii a dve desaero%0ńia nesmel doma
leglne publikovae. Kadle%0ńk priaiel do literatśry z postu literrneho kritika (Z re%0ń v
n~inch, samizdat, kni~ne 1993), %0ńo poznae aj na charaktere jeho próz, ktorżch ~nrov
rozptie sa klenie od eseje k reflexvnej (nesujetovej) próze a od problmov literatśry a
kultśry k problmom %0ńloveka v sś%0ńasnom svete (Rapsódie a miniatśry, 1992; Vlastnż
horoskop, 1991; Vlani ako dnes, 1997; Taroky, 1997; Mal prelśdi, 2002 a i.). Kadle%0ńk
sformuloval svoje presved%0ńenie do paroly: %7ńie sa d len autobiograficky. To vaak zroveH
znamen, ~e aj tvorie sa d len autobiograficky. Pod>a autora hodnotu m iba to, %0ńo je
garantovan jeho vlastnżm ~ivotom, jeho osudom, jeho postojmi, ku ktorżm sa pretrpel.
Kadle%0ńk sa nikde "kriticky nevyrovnval" s minulżm re~imom, ktorż sa ho pokśsil nav~dy
vylś%0ńie zo spolo%0ńnosti. Jeho vzdor (mo~no pohUdanie) sa pretavil do inżch dimenzi.
Zdraznil predovaetkżm vlastnś zakorenenose v slovenskom ~ivote, v slovenskej histórii
a najm v slovenskej kultśre. Hrdo sa prihlsil k svojim predkom, psobiacim na airokej
ploche Slovenska i Moravy s kultśrnym poslanm, a rovnako i k svojim ideovżm
predchodcom. Vedomie spolupatri%0ńnosti, %0ńasovżch a priestorovżch sśvislost, pevn
vradenose do reeaze generci, to je zkladn axióma Kadle%0ńkovho ~ivotnho
presved%0ńenia a teda aj tvorivho gesta. Tżm vaetkżm usvied%0ńal komunistickż re~im z
bezdejinnosti, pokladal ho za cudz plod na domcom strome.
Skepticizmus nastupujścej genercie
Aj v pozii si po roku 1989 udr~ala vedścu pozciu t ist genercia (`tefan Morav%0ńk,
Ivan `trpka, Jn Buzssy, Ivan Lau%0ńk, `tefan Str~ay), ku ktorej sa postupne pridvali
ala (Jn Zambor, Mila Haugov, Milan Richter, Daniel Hevier, Dana Podrack a ala). V
drme nemo~no obse Stanislava `tepku, dramatika a zakladate>a divadla (Radoainsk
naivn divadlo), ktor vyalo z archetypu >udovho divadla, intelektulne dotvorenho do
apecifickho tvaru; rovnako ako autorskś a hereckś dvojicu Milan Lasica-Jślius Satinskż,
tvrdo prenasledovanś re~imom v %0ńase normalizcie. Alternatvnymi scnami sś divadlo
GUnaGU (Viliam Klim%0ńek) a Stoka (Blaho Uhlr).
Genercia prozaikov narodenżch okolo roku 1955 tematizovala od polovice 80.
rokov dobovż etos ako problm kultśrnej identity s nenaatrbite>nou vierou v poznvaciu
hodnotu literatśry. Dvojnovela História vec (1988) Edmunda Hlatkho skśma otzku
>udskej manipulovate>nosti hrdinov so surovżm prostredm bojovho vojenskho śtvaru.
Romn Viktora Simmera Maeugu Proti~ivot (1998 - pred rokom 1989 nemohol vyjse ako
celok) na airokom symbolickom pltne sonduje ~ivotn postoje protagonistov,
charakteristick pre obdobie na sklonku normalizcie. Novela Petra Val%0ńeka Európska
groteska z roku 1986 (vyala a~ na jeseH roku 1989) ako jedna z prvżch pou~va
postmodernś kol~ rznych textov a tak anticipuje k>ś%0ńovż proces 90. rokov - obdobie
civiliza%0ńnej komunikcie Slovenska s euroamerickżm priestorom.
Skeptick nielen vo%0ńi sś%0ńasnosti, ale aj vo%0ńi poznvacej funkcii umenia, sś autori
nastupujścej genercie, predovaetkżm prozaici, ktorżch kritika zvykla zaraovae
k postmoderne - Toma Horvth, Marek Vadas, Vladimr Balla, Pavol Rankov, Vclav
Pankov%0ńn a i. Trochu bokom od nich stoj Peter Piaeanek, parodujści prostriedkami
poklesnutżch ~nrov socialistickś literatśru, praktiky socializmu, ale aj spolo%0ńenskż vżvin
po roku 1989, umo~Hujści bezoh>adnżm gaunerom dostae sa nielen k peniazom, ale aj k
moci (Rivers of Babylon, 1991; Mladż Dn%0ń, 1993; Rivers of Babylon 2 alebo Dreven
dedina, 1994). Svet, ktorż sa zrkadl v prozaickej tvorbe spomenutżch autorov (okrem P.
Piaeanka), nem u~ ni%0ń spolo%0ńn s individulnym z~itkom a osobnou skśsenoseou, a
rovnako ani so za~itou realitou. Je to svet irelny, panoptiklny %0ńi virtulny,
nepodriaujści sa ani logike, ani racionalite, ani morlke; je to svet mimo dobra a zla.
Nstroje, ktor autori be~ne pou~vajś, sś irónia, paródia, sarkazmus, absurdita, ale aj
citcie, alśzie, intertextualita, %0ńo m zdraznie fakt, ~e literatśra je len jazykov hra,
resp. kultśrny fenomn, ktorż nem ni%0ń spolo%0ńn s realitou %0ńi s jej poznvanm. Relne
sś vaak stavy touto literatśrou artikulovan a zviazan s %0ńlovekom sś%0ńasnosti: śzkose
(ni%0ńm nemotivovan), obava, neistota, nemo~nose vyslobodie sa z ur%0ńenżch vzeahov,
nemo~nose poznae skuto%0ńnż stav vec, teda sveta, ktorż ns obklopuje a ktorż je zahltenż
sprvami a informciami, ale neoslobodzuje %0ńloveka. Na druhej strane charakterizuje
tśto literatśru humor, hravose, >ahkose, bezproblmovose - vaetko %0ńasto len predstieran.
Za vaetkżm ctie znechutenie z toho, ako %0ńlovek (a jeho rozum) permanentne v dejinch
zlyhval, ako sa v spolo%0ńnosti falaovali hodnoty a vyrbali podvody, a to v mene
ua>achtilżch idelov, slobody a bratstva. Napokon, aj tejto literatśre ide o miesto %0ńloveka
v kozme, kam ho autori situujś, o jeho mo~nosti, no najm o jeho bezmocnose. `kla
zujmu o %0ńloveka sa pohybuje od empatie a~ k necitnosti a krutosti, za ktorou sa tie~
skrżva sklamanie. Napriek %0ńitate>skej averzii vżznam a vha tohto prśdu v slovenskej
literatśre vzrast.
V mladej slovenskej pozii je menej dynamiky ako v mladej próze. Jednżm
z poslednżch genera%0ńnżch pohybov bol vznik zoskupenia nazżvanho "ne~n barbari" (Jn
Litvk, Andrijan Turan, Ivan Koleni%0ń, Kamil Zbru~, Robert Bielik), ktor vaak vżraznejam
spsobom nezasiahlo do vżvinu pozie. Autorov spjal skr ~ivotnż pocit (orientcia na
orientlnu filozofiu) ako spolo%0ńnż nzor na literatśru. Bsnickżm pendantom prozaickej
postmoderny je pozia (dvojjazy%0ńnho - pae po slovensky i po maarsky) Petra
Macsovszkho. Experimentlne "figurlne" bsne vyjadrujśce "po%0ńta%0ńovś civilizciu"
produkuje Peter `ulej.
Novżm ponovembrovżm fenomnom je feminizmus, aktivizujści sa nielen
literrne (Jana JurHov: Zverina, 1993; Siete, 1996; Iba baba, 1999; Utrpenie starho
kocśra, 2000), ale aj vydavate>sky (%0ńasopis Aspekt, kni~n produkcia) a organiza%0ńne.
V%0ńa priestor si po novembri vybojoval ~ner sci-fi (fantasy, cyberpunk), ideologicky u~
nelimitovanż, ktorż ovplyvnil zna%0ńnś %0ńase mladej prózy (Michal Hvoreckż). To ist mo~no
povedae o satire (Toma Janovic, Peter Gregor), ktor dozrela do filozofickej śvahy.
Je to trochu prekvapujśce, ale treba povedae, ~e vek kybernetiky a informatiky
vtla%0ńil mladej slovenskej literatśre (próze, pozii a %0ńiasto%0ńne aj drme) vżraznejaiu pe%0ńae
ako posuny, akoko>vek radiklne, v tektonike spolo%0ńnosti. Ako vidiee aj z tohto krtkeho
preh>adu, sś%0ńasn slovensk literatśra (a literrna situcia) ~ije, vyvja sa (hoci aj
diskontinuitne a divergentne) do novżch podb. Ktor z nich sś produktvne, uk~e %0ńas.
Ale u~ teraz stoj za pre%0ńtanie.
Stru%0ńn charakteristiky 12 diel sś%0ńasnżch
slovenskżch autorov
Jana Bodnrov:
Tiene papradia
(Slovenskż spisovate>, Bratislava 2002)
Romn je prbehom novinrky O%0ńe, ktor sa vyberie fotografovae odumierajści les a
po%0ńas cesty si evokuje svoje detstvo. Ponra sa do sveta dedinskżch mżtov a povier, ako
aj prbehov a osudov >ud, ktor ju obklopovali - starej matky, pova~ovanej za dedinskś
%0ńarodejnicu, svojej matky, vydesenej z dedinskho sveta a utekajścej od rodiny, lekra
pozna%0ńenho "temnou śchylkou" zujmu o mlad diev%0ńat %0ńi re~imom prenasledovanho
maliara, ktorż v nej vzbud tś~bu po dobrodru~stve poznania. Autorka tento svet,
"oveaanż citom a zaea~enż vaHami preliatymi do temnżch povier", pribli~uje magicky
psobivżmi obrazmi a silne poetizovanżm jazykom. Detstvo pre autorku predstavuje
jednu z bytostnżch zlo~iek ~ivota ka~dho >udskho jedinca i akhoko>vek spolo%0ńenstva.
Bodnrov, pova~ovan za predstavite>ku postmoderny v slovenskej literatśre, vytvorila
v tomto romne plnokrvnż, vżrazne komponovanż prbeh, ktorż patr k
najpozoruhodnejam prozaickżch dielam v pvodnej slovenskej tvorbe.
Jn Buzssy:
Zlatż rez
(Slovenskż spisovate>, Bratislava 1988)
Zlatż rez ako idelna vizulna proporcia obrazu je princpom, na ktorom autor vnma
klasickż znak s hodnotou symbolu. Sonet V prachu dn v samom śvode knihy je
dle~itżm signlom, ako %0ńtae vo vaetkżch alach, vo>nżch veraoch symboliku k>ś%0ńovżch
substantv: Villon, Homr, Apolón, be~ec, disk, smerujścich od antiky k nm a od ns do
antiky. Buzssy sa usiluje o nertorickś poziu - o ideovanie (ideates). Pozia je tu
obna~ovanm kultśrnych kódov industrilneho sveta a ich prirovnvanm k zlatmu rezu
antizujścej klasiky, videnej prizmou civilnej skśsenosti autora. Bsnick irónia
Brooksovej The Well Wrought Urn ako manifestcia kontextu bsne cez jej jednotliv
prvky tu nachdza a~ laboratórne %0ńist uskuto%0ńnenie - prekonva vżznamovś
rozostretose (diffuseness) habermasovskho "~ivotnho sveta" ("Lifeworld")
porovnvanm protichodnżch, ambivalentnżch %0ńi rznorodżch kontextovżch kvalt (v
najmodernejaom zmysle Empsonovskej ambiguity).
Duaan Duaek:
Peao do neba
(Vydavate>stvo Slovart, Bratislava 2000)
Duaekova prbehov kol~ je sprtomHovanm pamti starootcovskho domu, ktorż "za
cel storo%0ńie urobil jedinż krok. Aj to dozadu". Duaek sa aj v tejto knihe, rovnako ako v
celej svojej prozaickej tvorbe, prejavuje ako majster epickho detailu, mno~stva
drobnżch, "nezbadanżch" prbehov, %0ńasto zalo~enżch len na presne odpozorovanom
autentickom fakte z bohatej histórie rodiny zo svojrzneho regiónu Zhoria, ktorej
zakladate>om je rozprva%0ńov starż otec: riadite> banky a velite> hasi%0ńskho zboru,
svojrzna postava, nesśca svoj ~ivotnż śdel s podmanivżm humorom a mśdroseou.
Druhou lniou prbehu sś dennkov zpisy jeho vnuka od polovice 80. rokov do leta roku
2000. V miniaturizovanżch prbehovżch segmentoch sa obe lnie prbehu prestupujś a
dop:Hajś, a tak sa Duaekovi podarilo vytvorie netradi%0ńnś, umelecky i %0ńitate>sky prea~livś
epopeju o k>ukatżch, %0ńasto bizarnżch, ale v~dy ve>mi >udskżch osudoch jednho
spolo%0ńenstva.
Erik Jakub Groch:
Tul%0ńik a Klra
(Kni~n dielHa Timotej, Koaice 2002)
Kni~ka nevaednżch rozprvok vytvoren v saint-exupriovskom ~nri %0ńarovnho dialógu
dieeaea (v tomto prpade symbolizovanho zatślanżm ateniatkom Tul%0ńikom) a
rozprvkovej bytosti: laka, kvet, hviezda sś tu zastśpen tericky anjelskou identitou
diev%0ńatka Klry, ktor Tul%0ńika oboznamuje so zkladnżmi pravdami ~ivota. "Sedem
rozprvok pootvra dvierka k pochopeniu sveta okolo ns, ale i v ns samżch," hovor o
rozprvkach ich autor sm. Je to citov a etick vżchova k ve>kżm filozofickżm pravdm,
ur%0ńen pre obdobie prvżch detskżch %0ńtan. V tomto smere siaha, ua>achtilo a umelecky
vżnimo%0ńne, a~ za hviezdny horizont Malho Princa - odkrżvanm tajomstiev a
dobrodru~stva oby%0ńajnżch vec, ke sa zo smokingu a lekcie zdvorilho sprvania m~e
stae pirtska vlajka i vżlet loou po tropickżch pobre~iach fantzie.
Mila Haugov:
Dma s jednoro~com
(Slovenskż spisovate>, Bratislava 1995)
Ferlinghettiho "smutn nah jazdkyHa" z polovice 20. storo%0ńia akoby sa vrtila v Dme s
jednoro~com mysliaca i roztś~en, ptrajśca po pvode mżtu sexuality v dvnych dobch
i vo vlastnej svie~ej duai. Je to pozia konkrtneho ~ivho vzeahu, ako o tom sved%0ń
venovanie niektorżch textov. Sedemdesiat bsn odzrkad>uje poh>ad na svet mu~a a
~eny, akoby si ho autorka prezerala okom v%0ńely. Fantastick rekonatrukcia vzniku slova,
znaku, predstavy sa vaak ukotvuje aj po%0ńetnżmi odvolvkami na filozofov - od Aristotela
cez Bubera a~ po Wittgensteina -, zostva vaak vecne jasnżm, zroveH vaak bsnicky
koaatżm obrazom. Jednoro~ec tu potom nie je len erotickż symbol videnż o%0ńami ~eny-
poetky, ale je aj arch - hieroglyfom, ktorż nesie zabudnut vżznamy, "vytrhnut z %0ńasu
v beztieHovom byt", prapvodnż zmysel "textov skrśtenżch hlboko v lone". Sexualita tu
nesmeruje len k erotickej formulcii psma vo verai, ale najm k zrodu kultśry %0ńloveka z
vlhkho lona samej textuality.
Michal Hvoreckż:
Lovci a zbera%0ńi
(techno.sk, Bratislava 2002)
Mladż prozaik Michal Hvoreckż (1976) zaujal originlnymi postupmi u~ v prvotine Silnż
pocit %0ńistoty (1998), ktorś literrna kritika priradila k postmoderne. V druhej knihe noviel
Lovci a zbera%0ńi (2002) sa inapiroval popkultśrou a jej ~nrovżmi formami, ako sś
televzne serily (sitcomy), hororov prbehy, fantastika (kyberpunk), ale aj mnia
nakupovania (svet supermarketov) at. Tieto tmy rozpracśva s brilantnżm
rozprva%0ńskżm umenm, vyu~vajśc charakteristick znaky a postupy %0ńitate>sky a divcky
śspeanżch foriem masovej kultśry, ktor zroveH paroduje. Hvoreckż vnma skuto%0ńnose
cez optiku kybernetiky a informa%0ńnżch systmov, ktor menia nielen svet, ale zasahujś
hlboko do >udskho vedomia. Jeho prozaick umenie sa spja s takżmi autormi, ako sś
Thomas Pyncheon, William Gibson alebo Jack Womack, ktorho kultovż romn Ambient
prelo~il do sloven%0ńiny.
Jn Johanides:
Trestajści zlo%0ńin
(Slovenskż spisovate>, Bratislava 1995)
Prozaik Jn Johanides (1934) vstśpil do literatśry za%0ńiatkom aesedesiatych rokov 20.
storo%0ńia, silno ovplyvnenż francśzskym existencializmom, ako o tom sved%0ńia %0ńast
motvy odcudzenia, pocity strachu, śzkosti a osamelosti v jeho prózach. Neskr sa
zameral aj na spolo%0ńensky nosnejaie tmy, no v strede jeho pozornosti ostali i naalej
vnśtorn problmy individua. Tak je aj novela Trestajści zlo%0ńin (1995), v ktorej sa vrtil
do %0ńias komunistickej totality a odsśdil vtedaja teror, politick procesy a krut
podmienky vo vzeniach. Najviac ho vaak zaujma problm zla v %0ńloveku, ktor prepukne
(prve tak ako dobro, ktor je vaak ove>a zriedkavejaie) v ne%0ńakanej chvli a z
iracionlnych pr%0ńin. Nevypo%0ńitate>nose >udskho sprvania a %0ńinov, to je hlavn tma
takmer vaetkżch Johanidesovżch prozaickżch prc. Ich estetickż ś%0ńinok znsobuje
naptie medzi krutou nplHou a artistnżm spsobom jej podvania.
Duaan Mitana:
Krst ohHom
(Petrus, Bratislava 2001)
Kniha deviatich poviedok poprednho predstavite>a slovenskej literatśry druhej polovice
20. storo%0ńia je zaujmav najm tżm, ~e autor sa v nej pokśaa vysvetlie svoj myalienkovż
prerod z ve%0ńnho vzbśrenca na kristologicky orientovanho mesianistu.
Autor v tomto zmysle dopracśva, resp. znovuvytvra svoje staraie poviedky a dva im
novż obsah a interpretcie. Mitana akoby svojich nonkonformnżch hrdinov preveroval
ohHom pekla, v ktorom sa stvajś novou substanciou nehodiacou sa do starho
zdiskreditovanho sveta, v ktorom vznikli, ale pripravenou slś~ie svetu novmu.
Zskavajś novś identitu poznamenanś pribli~ujścim sa veazstvom Krista. Pritom
Mitanove poviedky nestrcajś na svojej provokatvnosti a dravosti za novżm poznanm.
Rudolf Sloboda:
Lska
(Vydavate>stvo Slovart,Bratislava, 2002)
Posmrtne vydanż fragmentrny romn (2002) poprednej prozaickej osobnosti druhej
polovice 20. storo%0ńia je akżmsi dennkovżm zznamom situci, ktor rozprva%0ńskż
subjekt napoh>ad nesśstavne zaznamenva, aby dodal svojej vżpovedi relativistickś
platnose. Ide tu v podstate o postmodernistickś obdobu proustovskho h>adania
stratenho %0ńasu, v ktorom sa prelnajś konkrtne situcie s halucina%0ńnżmi a fiktvnymi
prvkami, banlne tmy s filozofickżm h>adanm, śvahy o moci s ka~dodennżm ~ivotnżm
śdelom malho jednotlivca. Romn bol napsanż v prvej polovici sedemdesiatych rokov
20. storo%0ńia.
`tefan Str~ay:
Interir
(Slovenskż spisovate>, Bratislava 1992)
Str~ayova pozia u~ tri desaero%0ńia pśta pozornose svojou lyrickou osobitoseou, zalo~enou
na presnom pomenovan vec a ich vzeahov a na diskrtnej, jemnej a %0ńasto len
nznakovej vżpovedi o vlastnej >udskej situcii. "Nezahalenose bsnikovho ja", osobitś
>udskś prtomnose v bsni nachdzame aj v jeho zbierke Interir. Najvżsti~nejaie ju
charakterizuje autorovo definovanie vlastnej poetiky v titulnej bsni zbierky: "Uzavret
prbehy, /jeden nesśvis s druhżm, je v nich/ to>ko objektvneho/ a ovplyvnite>nho,/ ~e
neviea, nerozhodnea sa/ zabudnśe,/ len vynechae. Preto o nich rozprvaa." Oproti
predchdzajścim zbierkam (Palina, Elgia, Sestra) je tu viac śvah o poslednżch veciach:
"Ko>ko sa narozmża>ame o smrti./ Pritom nemus to bye nepekn..." Str~ayova pozia
presne, bez zbyto%0ńnżch póz a ptosu vyjadruje naau >udskś situciu a rob ju
znesite>nejaou. Nestrca preto svoju %0ńitate>skś prea~livose.
Vincent `ikula:
Ornament
(Slovenskż spisovate>, Bratislava 1991)
Prv %0ńase zo zamża>anej romnovej trilógie (2. %0ńase, Vetern ru~ica, vyala roku 1995),
ktorś najvżrazneja rozprva%0ń modernej slovenskej prózy psal vlastne celż ~ivot a nikdy
nedopsal, zachytva ideologicky najzlo~itejaie obdobie slovenskżch dejn.
Autobiograficky ladenż intmny prbeh mladho Mateja Hóza a jeho priate>a, zmiznutho
kHaza, rozkrżva situciu %0ńloveka v najtvrdach %0ńasoch komunistickej diktatśry a je
podobenstvom o >udskom strachu, ale aj o vzruaenom pre~van normlnych >udskżch
vzeahov. Tto dvojpólovose je zdrojom neopakovate>nho naptia, tajomnej >udskej
solidarity, ba i lyriky, ktor napokon vyśseuje do mnohozna%0ńnej apoteózy umenia a
>udskej tvorivosti.
Pavel Vilikovskż:
Poslednż kH Pompej
(Slovenskż spisovate>, Bratislava 2001)
Pavel Vilikovskż (1941) patr od vstupu do literatśry v 60. rokoch k prozaikom, ktor
vzbudzujś pozornose kritiky i %0ńitate>ov, %0ńoho dkazom sś rozli%0ńn ocenenia a preklady
jeho nieko>kżch knh. Romn Poslednż kH Pompej tvor jeden z vrcholov jeho tvorby.
Vyu~il v Hom osobnś skśsenose (atudijnż pobyt v Londżne kedysi pred dvadsiatimi
rokmi), ale t tvor v sujete len prvotnż impulz. Cel Vilikovskho prozaick umenie je
zalo~en na precznych analżzach emocionlnych stavov (citovose chpe ako konatantnż
znak >udskho charakteru), cez ktor sa prepracśva k pohnśtkam >udskżch aktivt, a tie
nebżvajś ve>mi vzneaen. Vilikovskż vżrazne zintelektualizoval slovenskś prózu a rozaril
hranice prozaickej tvorby, a tżm aj hranice vnmania umeleckho diela.
Wyszukiwarka
Podobne podstrony:
ŹŃŽşá źĘ Ŕ¬«źą ČáÔąČáÔʬáPrvá slovenská Encyklopédia medicínyJakie rodzaje i gatunki literackie występowały w II poło~AF2Česko německý slovník s tematikou zaměstnanosti a sociálních věcíâáÓĘş ł ł (öáźąß, ĆĘńáú«Ó, âąÓᬟĘÔ )Михайловський Бібліографія (1994 2010)In A?ze Blut?s in?inen?ern fliesstМицик Ян Соколовський! Barok ?rok nurty w literaturze(dworski i ziemDziękujemy ci zas…a PolskoliteraturaRozwĂlj ciÄ…ĹzyChili s« Southwestern Eggrollswięcej podobnych podstron