PRV POMOC
nmety na praktick cvi%0ńenia
vod
Vyu%0ńovanie prvej pomoci pozostva (naaeastie) v preva~nej miere z teoretickżch vedomost, ktor si
~iaci musia dobre osvojie, aby ich v prpade nutnosti vedeli bez zavhania aplikovae. Na Z` by som
doporu%0ńovala sśstredie sa na tieto tmy:
zhodnotenie situcie, zkladn prznaky naj%0ńastejach poranen, 5T (ticho, teplo, tekutiny, taenie
bolesti, transport), druhy krvcania a ich zastavenie, topenie sa, śrazy elektrickżm prśdom, vyrazenie
dychu, %0ńkanie, pohryzenie zvieratami, uatipnitie hadom, aok, naliehav stavy pri cukrovke, vyk:benie,
podchladenie, omrzliny, śpal, popleniny, prudk alergick reakcia (anafylaktickż aok), triesky,
bodnutie hmyzom.
Tieto tmy dop:Hajś eate praktick cvi%0ńenia:
" NCVIK STABILIZOVANEJ POLOHY NA BOKU
" NCVIK OBVAZOVŻCH TECHNK
" NCVIK RESUSCITCIE
" NCVIK FIXCIE KON ATN PRI ZLOMENINCH
" NCVIK PREPRAVY POSTIHNUTHO
Na precvi%0ńovanie teoretickżch vedomost by som doporu%0ńovala pou~ie tvorivejaie metódy, ne~ klasick
śstne, %0ńi psomn opakovanie. Sn medzi najmotivujścejaie metódy patria rzne sśea~e, na ktor
som sa zamerala ja:
" ZOSTAVOVANIE BAL KA PRVEJ POMOCI
" PRECVI OVANIE PRZNAKOV A PRVEJ POMOCI PRI NIEKTORŻCH PORANENIACH
Ve>kś pomoc pri vyu%0ńovan prvej pomoci poskytujś u%0ńite>ovi rzne vżukov filmy, ktor m~e ~iakom
premietnue, prpadne aj doplnie vlastnżm komentrom.
PRAKTICK CVI ENIA
NCVIK STABILIZOVANEJ POLOHY NA BOKU
Pomcky:
osoba predstavujśca zranenho
Teória:
Do stabilizovanej polohy na boku ukladme postihnutho v bezvedom, ktorż dżcha a bije mu srdce. V
tejto polohe sa udr~ia vo>n dżchacie cesty, preto~e jazyk nem~e zapadnśe, hlava a krk ostvajś vo
vzpriamenek polohe, tak~e cesty na prechod vzduchu sś rozaren a vżvratky, %0ńi in tekutiny m~u
vo>ne vytekae z śst postihnutho. Pri podozren na poranenie chrbtice tśto polohu neaplikujeme!
Postup:
K>akneme si k postihnutmu, jeho hlavu obrtimr k sebe a zaklonme dozadu (ako pri uvo>Hovan
dżchacch ciest). Ruku postihnutho, ktor je bli~aie k nm vystrieme a polo~me pzd:~ jeho tela.
Nadvihneme zadok a tśto ruku vlo~me pod neho, s vystretżmi prstami. Uchopme jednou rukou
vzdialenejaiu nohu pod kolenom a vzdialenejaiu ruku nad lakeovżm k:bom a eahme k sebe. Ruka aj
noha by mali podopierae postihnutho zohnut v pravom uhle. Opatrne vytiahneme druhś ruku spod
tela postihnutho a polo~me ju rovnobr~ne s telom poza chrbt, aby sa postihnutż nemohol prevrtie
na chrbt.
Nkres:
Didaktick h>adisko:
Tento pokus m~eme predvdzae samozrejme jedine v miestnosti s kobercom, prpadne u%0ńite> mo~e
priniese nejakż ve>kż igelit na ktorom je mo~n tśto techniku nacvi%0ńie. Po predveden u%0ńite>om je
vhodn nechae ~iakov vyskśaae si to v dvojiciach.
NCVIK OBVAZOVŻCH TECHNK
Pomcky:
osoba predstavujśca zranenho, obvzovż materil (najlepaie sś elastick obvzy)
Postup:
Na za%0ńiatku obvzovania kon%0ńatn urobme dve tśry na tom istom mieste, pri%0ńom na za%0ńiatku druhej
zahneme ro~ok za%0ńiatku obvzu, aby sme ho fixovali . Dbme na sprvne oto%0ńenie obvzu (odvjanż
obvz je smerom od tela). Po zvldnut hlavnżch obvzovżch technk - klasick a klasov pristśpime k
ncviku obvzovania k:bov a hlavy. Upevnenie obvzu m~eme realizovae apecilnymi spinkami
(prilo~enżmi k obvzu), zapnacmi apendlkmi, v prpade nedostatku inżch prostriedkov aj
jednoduchżm podlo~enm pod obviazanż obvz. Ak pou~vame oby%0ńajnż gzovż obvz, m~eme ho
na konci natrhnśe, zaistie uzlom proti praniu a jednoducho obvinśe a uviazae (najlepaie ambulantnżm
uzlom), prpadne zalepie leukoplastom.
Nkresy:
upevnenie gzovho
fixcia obvzu
obvzu
klasickż atżl klasovż atżl
obvzovanie k:bov obvzovanie hlavy
Didaktick h>adisko:
Je potrebn mae dostatok obvzov (najlepaie na ka~dś dvojicu apoH jeden), preto~e inak je ea~k
udr~ae pozornose a hlavne disciplnu ~iakov. Pri obvzovan je vhodn verblne opakovanie
teoretickżch vedomost - naprklad o zlomeninch, krvcan a podobne.
NCVIK RESUSCITCIE
Pomcky:
model %0ńloveka ur%0ńenż na ncvik resuscitcie, zrkadielko
Teória:
Ak postihnutż nedżcha a nebije mu srdce, treba sa postarae o dżchanie a krvnż obeh tak, aby sa
udr~al prstup kyslka do mozgu. Dżchanie m~eme detekovae prilo~enm zrkadielka k śstam a nosu
postihnutho, ktor sa v prpade, ~e tento dżcha zahmlie. Inak m~eme prilo~ie k jeho nosu uanż
boltec tak, aby sme zroveH videli aj jeho hrudnk - dych budeme ctie jednak na uchu a jednak
m~eme pozorovae dvhanie hrudnho koaa. O zlyhan obehovho systmu nm napoved
modrofialov sfarbenie okolo śst (cyanóza), ale musme sa o tom presved%0ńie priamo nahmatanm
pulzu. Najspo>ahlivejam miestom je hrtan a pri>ahlż sval, na ktorż prilo~me kon%0ńeky prstov. S
resuscitciou treba pokra%0ńovae, kżm postihnutż neza%0ńne samovo>ne dżchae a neobnov sa mu
srdcov %0ńinnose, resp. kżm zodpovednose za chorho nepreberie lekr.
Postup:
Pokia> postihnutż nedżcha, najprv mu treba uvo>nie dżchacie cesty - ukazovkom a prostrednkom
jednej ruky zdvhneme bradu dopredu, pri%0ńom dlaHou druhej ruky tla%0ńme %0ńelo dozadu. Snka posunie
jazyk dopredu a uvo>n tak dżchacie cesty. Potom sa %0ńistżmi rukami presved%0ńme, %0ńi postihnutż nem
v śstach nejakż predmet (prpadne zvratky, potrava, protza), ktorż mu brni v dżchan a tento
odstrnime. Pokia> ani po uvo>nen dżchacch ciest postihnutż neza%0ńal spontnne dżchae, za%0ńneme s
umelżm dżchanm. Dżchanie z śst do śst je zalo~en na vydychovan vzduchu z vlastnżch p>śc do
p>śc postihnutho. Uvo>nme dżchacie cesty, naairoko otvorme śstapostihnutho, prstami druhej ruky
stla%0ńme nos a hlboko sa nadżchneme. Pri vydychovan do jeho p>śc pozorujeme jeho hrudnk, ktorż
by sa mal dvhae - v opa%0ńnom prpade nem celkom vo>n dżchacie cesty, musme ich znova skśsie
uvo>nie. Priebe~ne kontrolujeme pulz, a vdychujeme 12 a~ 16 krt za minśtu, kżm sa neobnov
prirodzen dżchanie. Potom treba postihnutho ulo~ie do stabilizovanej polohy. Vonkajaia (nepriama)
mas~ srdca sa pou~va, pokia> srdce postihnutho nebije. Nahmatme koniec hrudnej kosti, a asi 2
prsty od neho smerom k hlave polo~me dlaH zpstnou hranou, prekryjeme druhou dlaHou a
prekr~ime prsty. Plecia majś bye priamo nad hrudnou koseou postihnutho, lakte dr~me vystret. V
takejto polohe stl%0ńame hrudnk postihnutho (u dospelho %0ńloveka cca 4-5 cm, rżchloseou 80-100
stla%0ńen za minśtu. Striedame 15 stla%0ńen hrudnka a 2 pln vżdychy, a~ kżm postihnutmu neza%0ńne
spontnne bie srdce. Pulz kontrolujeme po prej minśte a potom ka~d 3 minśty. Po obnoven pulzu s
mas~ou okam~ite prestaneme! Ak sś prtomn dvaja zachrncovia, jeden sa postar o uvo>nenie
dżchacch ciest, rob dżchanie z śst do śst a kontroluje obeh, druhż rob vonkajaiu mas~ srdca (po
%0ńase sa m~u vymenie). Resuscitcia prebieha v pomere 5 stla%0ńen a 1 nadżchnutie. U malżch det pri
umelom dżchan vdychujeme do śst i nosa zroveH, primerane menami vdychmi, rżchloseou 20
vdychov za minśtu. Vonkajaiu mas~ srdca robme stl%0ńanm dvoma prstami (cca 1,5-2,5 cm),
rżchloseou 100-120 krt za minśtu. Na 5 stla%0ńen robme 1 vdych.
Nkresy:
uvo>nenie dżchacch ciest
dżchanie z śst do śst
kontrola krvnho obehu vonkajaia mas~ srdca
Didaktick h>adisko:
Toto je jedna z najdle~itejach parti prvej pomoci, a preto na Hu treba klse nle~itż draz. asovo je
dose nro%0ńn zvldnue ncvik vaetkżch ~iakov, preto je vhodn mae pripravenś aj inś aktivitu -
naprklad precvi%0ńovanie obvzovżch technk, %0ńi śstne opakovanie dżchacej a obehovej sśstavy,
prpadne tm prvej pomoci.
NCVIK FIXCIE KON ATN PRI ZLOMENINCH
Pomcky:
dlahy, trojroh aatky
Postup:
Pri zlomeninch dlhżch kost sa sna~me zafixovae kon%0ńatinu v oboch jej pri>ahlżch k:boch. Pou~vame
materil, ktorż mme po ruke - najlepaie dlahy, rovn palice, prpadne konre, %0ńi pravtko. Pri
otvorenżch zlomeninch kosti nikdy nenaprvame! Vy%0ńnievajśce %0ńasti m~eme zakrye %0ńistou gzou,
obvinśe pevnżm ovnadlom a tlakom sa sna~ie zastavie krvcanie. V~dy %0ńo najskr vyh>adme
odbornś pomoc lekra! Pri fixciach postupujeme pod>a obrzkov.
Nkresy:
zlomenina k>ś%0ńnej kosti
priestor medzi ramenom
kon%0ńatinu fixovae
dvhavż zves a hrudnkom vystlae mkkżm
cez zves k hrudnku
materilom
zlomenina predlaktia a
zlomenina predkolenia
zpstia
zlomenina ramennej kosti zlomenina stehnovej kosti
Didaktick h>adisko:
Najjednoduchaia je prca v dvojiciach, treba mae dostatok fixa%0ńnho a obvzovho materilu. Na tśto
tmu nadvzuje aj preprava postihnutho, d sa spolu nacvi%0ńovae aj na brannom cvi%0ńen, kde deti
m~u prichdzae k u%0ńite>ovi po skupinkch, %0ńo zni~uje nroky na mno~stvo materilu a zlepauje
udr~anie disciplny.
NCVIK PREPRAVY POSTIHNUTHO
Pomcky:
stoli%0ńka, nosidl, pevn plachta, aatky
Postup:
Pri prenaan dieeaea, %0ńi osoby s malou hmotnoseou m~eme pou~ie prenaanie v nru%0ń. Pokia> je
zchranca sm a postihnutż je schopnż chdze, pomhame mu tak, ~e ns chyt okolo ramien a my
ho chytme okolo psa. Ak nie je schopnż chdze, m~eme ho eahae po zemi - chytme ho pod
pazuchami, prpadne za odev na pleciach. Pokia> je pri vedom a dok~e sa ns dr~ae, prenaame ho
na chrbte. Ak sś prtomn dvaja zchrancovia, m~u vytvorie sedadlo zo atyroch rśk, pokia> im
postihnutż nem~e pomhae, lepaie je pou~ie sedadlo z dvoch rśk. Pri prenaan po schodoch mo~no
pou~ie stoli%0ńku, kedy jeden zchranca dr~ stoli%0ńku zospodu, a druhż hore. Pokia> mme k dispozcii
nosidl, postihnutho na ne polo~me, prikryjeme a pod>a potreby aj privia~eme. V prpade nśdze si
improvizovan nosidl m~eme aj sami vyrobie. Postihnutho m~eme prenaae aj na plachte. Pokia>
m~e pomce viac zchrancov, m~eme postihnutho prenaae spolo%0ńne na rukch - vtedy vaak treba
po%0ńśvae prkazy zodpovednho zchrancu, aby vaetko prebiehalo synchonizovane.
Nkresy:
sedadlo zo atyroch rśk
sedadlo z dvoch rśk
prenaanie na stoli%0ńke improvizovan nosidl
Didaktick h>adisko:
Najlepaie je nacvi%0ńovanie niekde vo vo>nej prrode, preto~e prpadn pdy, ktor sa m~u vyskytnśe
budś menej nebezpe%0ńn.
PRECVI OVANIE
ZOSTAVOVANIE BAL KA PRVEJ POMOCI
Po prebrat celku o prvej pomoci, by sme mohli zapojie tvorivose ~iakov a zroveH precvi%0ńie s nimi
nadobudnut vedomsti tak, ~e by sa sami mali pokśsie zostavie si bal%0ńek prvej pomoci. Musme ich
upozornie, ~e by mal bye %0ńo najmena, ale zroveH nm pri poskytovan prvej pomoci nesmie ni%0ń
chżbae. Rozdelme teda ~iakov do skupn pribli~ne po 4 ~iakoch a nechme im nejakż %0ńas (cca 5-10
minśt), aby napsali %0ńo vaetko by mal takż bal%0ńek pod>a nich obsahovae. Ka~dś polo~ku si musia
obhjie - zdvodnie, na%0ńo ju budś potrebovae. Sna~me sa ich viese k tomu, aby bal%0ńek neobsahoval
veci, ktor m~eme "zimprovizovae". Najlepaiu skupinu by sme mali odmenie (znmkou, prpadne
sladkoseou).
Poznmka:
bal%0ńek prvej pomoci by mal obsahovae: 10 jednotlivo balenżch sterilnżch nplast, 1 sterilnż atvorec
na o%0ńi, 1 kryc sterilnż obvz na ve>k rany, 1 ve>kż kryc sterilnż obvz, 1 ve>mi ve>kż kryc sterilnż
obvz, 3 steriln obvzy strednej ve>kosti, 6 zatvracch apendlkov, 1 trojrohś aatku
PRECVI OVANIE PRZNAKOV A PRVEJ POMOCI PRI NIEKTORŻCH
PORANENIACH
%7ńiakov rozdelme do dvojc a v ka~dej z nich si ur%0ńia, kto bude postihnutż a kto bude zchranca.
Potom si ~iaci vylosujś tmy a budś mae 5 minśt na to, aby postihnut napsali svoje prznaky a
zchrancovia postupnose krokov na zchranu (ka~dż pracuje samostatne). Odpovede si m~eme
zozbiarae, prpadne nieko>ko dvojc by mohlo verejne prezentovae svoj postup. Pre najlepach zvolme
vhodn odmeny.
Tmy:
" krvcanie (vlso%0ńnicov, ~ilov, tepnov)
" aok
" bezvedomie
" topenie sa
" uatipnutie hadom
" pohryzenie zvieraeom
" zlomenina ruky
" zlomenina nohy
" poplenie
" omrzliny
" ... at.
Tmy sa m~u opakovae, prpadne niektor sa dajś rozdelie (napr. zlomenina ruky - zlomenina k>ś%0ńnej
kosti, zlomenina ramennej kosti, zlomenina predlaktia).
POU%7ńIT LITERATRA:
Prru%0ńka prvej pomoci, Prroda, Bratislava, 1993
(z anglickho originlu vydanho The St. John Ambulance Association and Brigade, a Foundation of
the Order of St. John St. Andrew's Ambulance Association, The British Red Cross Society 1987)
Wyszukiwarka
Podobne podstrony:
Internet Pierwsza pomocZasoby Linuksa, pomoc i trochę odnośnikówJuraszek?wid Bratnia pomoc18 Kogo prosic o pomocSikorski USA mogły pomóc polskim Żydom w czasie wojny5 plus zycie obfite w Szczescie Humor Pomoc Nadzieje oraz Zdrowie 5plusPierwsza pomoc przedmedycznaCzęść 12 Pomoc policjipomocuczelniane drinki www ksiazki4u prv pls2u2 opis funkcji i ustawień konfiguracja programu pomochp g62 pomocXHTML CSS i JavaScript Pierwsza pomoc twowppwięcej podobnych podstron