DOBRÅ» ZRAK PRE KA%7Å„DÉHO
Základy o%0Å„nej jogy
1. STAVBA OKA A JEHO NAJ ASTEJ`IE PORUCHY
V základnej stavbe oka rozliaujeme atyri %0Å„asti:
1. Ochrannż aparát.
2. asti lámajÅ›ce a spájajÅ›ce svetlo.
3. Receptory citlivé na svetlo.
4. Nervové vlákna prenáaajÅ›ce podnety.
Patria sem aj pomocné zariadenia, napr. ako "clona" fungujÅ›ca pupila (zrenica), systém okohybnżch
svalov a podobne.
*****************************
O%0Å„ná gu>a je dutż orgán, gu>atż a~ oválny, ve>kosti gaatana, ohrani%0Å„enż silnou, bielou väzivovou blanou
(bielko, sklera), podobne ako vajce akrupinou. Prednż pól je prieh>adnż a tvorí ho silne vypuklá rohovka.
StrednÅ› vrstvu tvorí cievnatka, ktorá vystie>a o%0Å„nÅ› gu>u, tzv. riasnaté teleso (svalové vlákna upevHujÅ›ce
o%0Å„nÅ› aoaovku) a dÅ›hovka. VnÅ›tornÅ› vrstvu tvorí sietnica, v ktorej sÅ› usporiadané vlastné bunky. Medzi
rohovkou a aoaovkou a %0Å„iasto%0Å„ne aj sklovcom je predná a zadná o%0Å„ná komora, vyplnená komorovżm
mokom. Tlakové pomery medzi tżmito priestormi vyplnenżmi tekutinou, ktoré spája zrenica, majÅ› podiel
na vzniku pomerne %0Å„astého zeleného zákalu (glaukóm).
Vlastnżm zmyslovżm orgánom je sietnica. Obsahuje zrakové bunky - ty%0Å„inky a %0Å„apíky. SÅ› ulo~ené pred
pigmentovou vrstvou sietnice, svetlo na ne teda dopadá skôr ako na pigmentovÅ› vrstvu.
Pribli~ne 100 miliónov ty%0Å„iniek umo~Huje rozliaovae svetlo a tmu a vaka asi 8 miliónom %0Å„apíkov vidíme
farebne.
`ese párovżch okohybnżch svalov pohybuje okom vo vaetkżch smeroch. Svalovina je bohato
inervovaná a ve>mi citlivo riadená.
Umo~Huje ref1ektoricky sÅ›be~né pohyby oboma o%0Å„ami. Poruchy tejto regulácie, napätia alebo d:~ky
svalov sÅ› prí%0Å„inou chybného postavenia oka, známeho ako akÅ›lenie. Pri niektorżch defektoch tżchto
svalov mô~e dôjse k deformácii o%0Å„nej bu>vy a vzniká tak jedna z mo~nżch foriem krátkozrakosti %0Å„i
alekozrakosti.
ANOMÁLIE LOMU SVETLA
Z anatomickej stavby oka vyplżva, ~e u~ aj malé zmeny pozd:~nej osy o%0Å„nej gule alebo anomálie
zakrivenia aoaovky zni~ujÅ› ostrose vnímanżch obrazov na sietnici. Preto~e >udské oko má ur%0Å„itÅ›
mo~nose tieto zmeny kompenzovae zmenou napätia svalov závesného aparátu aoaovky, doká~e o%0Å„né
chyby do istej miery korigovae.
Táto kompenzácia vaak zni~uje celkovÅ› akomodáciu oka. Ked' treba nastavie fotoaparát tak, ~e aj v
"pokoji" musí bye clona ve>mi zÅ›~ená, aby sa dosiahol ostrż obraz, zostáva u~ len malż priestor pre jej
vyu~itie pri rozdieloch intenzity osvetlenia.
Anomálie lomu sÅ› velmi %0Å„asté. V takomto prípade treba skorigovae chybnÅ› konatrukciu o%0Å„nej bu>vy,
respektíve aoaovky, okuliarmi. Cvi%0Å„enia jogy, ktoré tu uvedieme, doká~u tieto chyby do istej miery
napravie.
KRÁTKOZRAKOSd
U krátkozrakżch je o%0Å„ná gu>a pridlhá alebo lámavose aoaovky je prive>ká. Obraz sa zobrazí ostro akoby
u~ pred sietnicou. lovek si fyziologicky tÅ›to chybu koriguje zmenou lámavosti aoaovky.
Vä%0Å„aím napätím ciliárneho svalstva sa aoaovka sploatí, tżm sa blízke predmety zobrazia ostro.
Vzdialené predmety zostávajÅ› neostré, preto~e v pokoji, pri ochabnutí svalstva nesta%0Å„í vyklenutie
aoaovky na dosiahnutie potrebného silnejaieho lomu svetla. Rozsah ostrého videnia je teda menaí ako u
normálne vidiaceho %0Å„loveka.
ALEKOZRAKOSd
Inak je tomu u alekozrakého %0Å„loveka. V tomto prípade vzniká obraz a~ za sietnicou, preto~e o%0Å„ná gu>a
je alebo relatívne krátka, alebo lámavose aoaovky je primalá. Ani silné zakrivenie aoaovky nesta%0Å„í pre
ostré zobrazenie blízkych predmetov. Okrem toho, poh>ad do blízka ve>mi unavuje, preto~e o%0Å„né
svalstvo je ve>mi namáhané. Vzdialené predmety vaak vidiee dobre a ostro, preto~e na to zakrivenie
aoaovky eahom svalov posta%0Å„uje.
So zni~ovaním pru~nosti o%0Å„nej aoaovky sa s pribÅ›dajÅ›cimi rokmi takmer zákonite vyvíja tzv.
starecká alekozrakose. Blízke predmety u~ %0Å„lovek nevidí tak dobre. Je typické, ~e staraí >udia sa pri
%0Å„ítaní novín ob%0Å„as posea~ujÅ›, ~e o%0Å„i majÅ› v poriadku, ale majÅ› krátke ruky... Dr~ia noviny aleko od
seba. Tieto zmeny pru~nosti o%0Å„nej aoaovky a s nimi spojená slabaia akomodácia patria k prvżm
"príznakom starnutia", ktoré sa vaak objavujÅ› u~ v mladosti. U~ akolopovinné deti majÅ› v porovnaní s
deemi z materskżch akôl menej elastickÅ› aoaovku.
ExistujÅ› o%0Å„né cvi%0Å„enia, ktoré doká~u aoaovku trénovae, a ke sa vykonávajÅ› pravidelne, doká~u tento
"prvż prejav starnutia" podstatne oddialie alebo mu dokonca aj zabránie.
ZELENÅ» ZÁKAL
O pôvode názvu zelenż zákal pre glaukóm jestvuje celż rad apekulácií, ktoré dnes u~ nie je mo~né
historicky overie. Prí%0Å„inou choroby, ktorej zanedbanie vedie ve>mi %0Å„asto k oslepnutiu, je zvżaenie
vnÅ›troo%0Å„ného tlaku (dá sa ovplyvnie akupunktÅ›rou alebo akupresÅ›rou). Riasnaté teleso neustále
vylu%0Å„uje tekutinu (nie sÅ› to vaak slzy, tie vznikajÅ› v zvláatnych, niekedy ve>mi mohutnżch a rżchle
reagujÅ›cich slznżch ~>azách) - komorovż mok, ktorż vyplHuje priestor medzi rohovkou a dÅ›hovkou, resp.
dÅ›hovkou a sklovcom. Je to teda tekutina, ktorá "obmżva" aoaovku.
V normálnych podmienkach je produkcia a odtok komorového moku v rovnováhe. Ke sa vaak moku
vylu%0Å„uje prive>a, alebo sa upchatím jemnżch kanálikov na okraji oka sea~í jeho odtok, dochádza k
spomenutému zvżaeniu vnÅ›troo%0Å„ného tlaku, %0Å„ím je zrakovż nerv akoby "vytlá%0Å„anż" z o%0Å„nej gule,
poakodzujÅ› sa zrakové bunky a ni%0Å„í sa zásobovanie sietnice krvou. Reakcie sa vaak objavujÅ› v celom
organizme: silné bolesti hlavy, nevo>nose, zvracanie, zvláatne farebné videnie. Z tżchto prí%0Å„in a ich
kombinácií vyplżvajÅ› aj ur%0Å„ité pokyny pre pacienta s glaukómom.
Musí sa vyhżbae vaetkému, %0Å„o by mohlo zvżaie vnÅ›troo%0Å„nż tlak, napr. látkam, ktoré povzbudzujÅ› alebo
zvyaujÅ› prekrvovanie (kofeín).
Glaukóm je skuto%0Å„ne jedna z chorôb, pri ktorej je najlepaie kávu vôbec nepie. Treba sa tie~ vyhżbae
vä%0Å„aej telesnej záea~i, ktorá zvyauje krvnż tlak.
Zakázané sÅ› tie~ vaetky lieky, ktoré spôsobujÅ› rozaírenie zrenice.
Reakciou zrenice sa riasnaté teleso stiahne k okrajom o%0Å„nej komory, a tżm sa zÅ›~i kanálik, ktorż tadia>
prechádza a odvádza komorovż mok. Ke sa zvżai vnÅ›troo%0Å„nż tlak, mô~e bye prí%0Å„inou záchvatu
glaukómu aj tma.
`EDÅ» ZÁKAL
Ako aedż zákal sa spravidla ozna%0Å„uje zakalenie aoaovky, ktoré sa vä%0Å„ainou vyskytuje u pacientov
vyaaieho veku, ale niekedy bżva aj vrodené. Mô~e to bye aj dôsledok niektorżch chorôb, napríklad
cukrovky, o%0Å„nżch zápalov, poranení, tetanu a podobne.
Opera%0Å„nżm odstránením aoaovky sa odstráni aj preká~ka videnia. Preto~e oko bez aoaovky abnormálne
láme svetlo (extrémna d'alekozrakose), musia aoaovku nahradie apeciálne okuliare (nápadne hrubé
sklá), alebo umelohmotná protéza vsadená do oka.
ZÁPAL SPOJIVIEK
Zápal o%0Å„nżch spojiviek je asi naj%0Å„astejaím o%0Å„nżm ochorením.
VyvolávajÅ› ho baktérie, vírusy, drá~divé látky, mechanické podrá~denie a alergie. Najznámejaie sÅ›
spojivkové ea~kosti pri drá~dení cudzím telesom alebo ako spríevodnż jav infek%0Å„nżch ochorení
dżchacích ciest.
Konjunktivída je sprevádzaná s%0Å„ervenaním a bolestivoseou spojivky vie%0Å„ka aj spojivky o%0Å„nej gule (treba
si uvedomie, ~e vnÅ›torná strana vie%0Å„ok je ru~ová, preto~e je neustále silne prekrvená).
Typické je aj slzenie o%0Å„í.
Lie%0Å„ba zápalu spojiviek je prí%0Å„inná.
Konjunktivitídu spôsobenÅ› vírusmi nemá zmysel lie%0Å„ie antibakteriálnymi maseami, alebo zápal
spôsobenż vniknutím cudzieho telieska komplikovae eate manipuláciami v oku.
Pri be~nej lie%0Å„be ako sprievodnż prostriedok ve>mi pomáha pokoj pre o%0Å„i, napríklad tmavé okuliare,
pobyt v tmavej miestnosti, zatvorené o%0Å„i, ~iadne %0Å„ítanie, sledovanie televízie %0Å„i pretieranie o%0Å„í.
Niekedy sa objaví podrá~denie po návateve plavárne. NespôsobujÅ› ho vírusy zo zne%0Å„istenej vody, ako
sa >udia vä%0Å„ainou nesprávne domnievajÅ›, ale je to reakcia na zvżaenż obsah chlóru vo vode.
JA MEG
Ja%0Å„meH (zrno) vzniká vä%0Å„ainou z neakodnżch abscesov a je dôsledkom akÅ›tneho, prípadne chronického
zápalu ~liaz na okraji vie%0Å„ka. Spravidla sa vylie%0Å„i bez jaziev. Vytlá%0Å„anie alebo dokonca prepichovanie
malżch hnisajÅ›cich vriedkov je nebezpe%0Å„né nielen pre mo~nose poranenia, ale aj zavle%0Å„enia infekcie.
PE EG A ZRAK
Niektoré pramene uvádzajÅ›, ~e ak sa zlepaí stav pe%0Å„ene, mô~e nastae zlepaenie zraku a~ o 5 dioptrií.
Preto sa odporÅ›%0Å„a pred lie%0Å„bou o%0Å„í poznae stav pe%0Å„ene a prípadne ju lie%0Å„ie.
Pod>a inżch prameHov, kvalitu videnia, ktorá je závislá na stave pe%0Å„ene, mo~no ovplyvnie pravidelnou
konzumáciou tekvicovżch semienok (viackrát denne za hrse), ktoré obsahujÅ› zinok.
II. LIE EBNÉ A PREVENTÍVNE
CVI ENIA JOGY
Indické metódy zlepaovania zraku cvi%0Å„ením aplikovali u~ v minulżch desaero%0Å„iach lekári v Spojenżch
atátoch americkżch a vo Ve>kej Británii. Traduje sa, ~e autor príru%0Å„ky Dobrż zrak bez okuliarov H.
Benjamin trpel od detstva stále sa zhoraujÅ›cou krátkozrakoseou, a~ sa vo svojich dvadsiatich siedmych
rokoch musel Å›plne vzdae práce, ke mu nesta%0Å„ili ani okuliare s 20 dioptriami!
alej uvedené cviky vykonával spolu s dodr~iavaním ~ivotosprávy tak, ~e po troch rokoch mal zrak
takmer normálny, a vôbec nemusel pou~ívae okuliare! Popis jeho metód vyaiel v Anglicku v priebehu 44
rokov vo viac ako tridsiatich vydaniach.
Vychádzal pri ich zostavovaní z cvi%0Å„ení jogy. Tieto cvi%0Å„enia (teda Benjaminove s kombináciou jogovżch
cvi%0Å„ení, ktoré Benjamin neopisoval, ale sÅ› Å›%0Å„inné a dop:HajÅ› jeho sÅ›bor cvi%0Å„ení) vám teraz
predkladáme.
Cvi%0Å„enie si vy~aduje ur%0Å„itÅ› hÅ›~evnatose a dôveru v jeho Å›speanose, tak ako pri vaetkżch cvi%0Å„eniach
jogy. Pri cvi%0Å„ení sa plne sÅ›strete len na cvi%0Å„enie a tie~ na pocity, ktoré z neho dostávate.
Bezmyalienkovité cvi%0Å„enie nemá cenu! Pri ka~dom cviku si uvedomte, ~e chcete dosiahnue lepaí zrak a
tie~ aj spôsob ako ho dosiahnue (masá~ami, preeahovaním svalov, osobnou ~ivotnou energiou apod.).
Treba vediee, ~e joga sa necvi%0Å„í na po%0Å„et prevedenżch cvikov, ale na dôkladnose prevedenia.
Necvi%0Å„íme preto rżchlo, ale tak, aby sme vytvorili dokonalż cvik, ktorż sÅ›%0Å„asne precítime. Je preto
vylÅ›%0Å„ené, aby ste hne na za%0Å„iatku dosahovali takż po%0Å„et cvikov, ktorż je uvedenż v závere ka~dého
jednotlivého cvi%0Å„enia. Tento po%0Å„et cvikov je iba odporÅ›%0Å„anie, rozhodne nie direktíva. V joge existujÅ›
odporÅ›%0Å„ania a neodporÅ›%0Å„ania, ale neexistujÅ› zákazy %0Å„i príkazy (jedinżm kategorickżm príkazom je
nenásilie).
K tomu, aby ste dosahovali u~ na za%0ńiatku plnż odporś%0ńanż po%0ńet cvikov, potrebovali by ste alebo dose
%0Å„asu, ktorého vaak máme v~dy málo, alebo by ste museli oklamae pomalose a kvalitu cvi%0Å„enia. V
prípade, ~e by ste pristupovali ku cvi%0Å„eniam s postojom typu "tak, nech to u~ mám za sebou, budem
dobre vidiee", nemá cenu, aby ste s cvi%0Å„ením vôbec za%0Å„ínali. Ak chcete nie%0Å„o alebo niekoho oklamae,
musíte vediee, ~e v joge mô~ete klamae iba svoje telo, v tomto prípade o%0Å„i, a iba sami seba - nikoho
iného.
Cvi%0Å„te v~dy bez okuliarov. Ak okuliare eate nosíte, odkladajte ich, kedykol'vek je to mo~né a precvi%0Å„ujte
si zrak, napríklad cestou do práce, na prechádzke v prírode, jednoducho v~dy, ke máte trochu %0Å„asu.
U~ po nieko>kżch tż~dHoch pocítite zlepaenie. Je nevyhnutné, aby ste psychicky preklenuli obdobie,
ktoré mô~eme charakterizovae ako "teraz nevidím ani s okuliarmi, ani bez nich".
Ide o to, ~e okuliare sa s rastom kvality váaho zraku stávajÅ› prisilnżmi. Ak bude postup lie%0Å„enia takż, ~e
sa vám po %0Å„ase vyplatí navatívie o%0Å„ného lekára na zní~enie dioptrií vaaich okuliarov, rozhodne to urobte.
Nasadzovaním okuliarov, akżchsi "o%0Å„nżch barli%0Å„iek", sa prekonávajÅ› problémy s horaím videním, ale ich
trvalé nosenie zhorauje zrak tżm, ~e zabraHuje vo>nému prirodzenému pohybu o%0Å„í a nÅ›ti ich ku
strnulosti pozeraním sa na svet okolo seba iba v medziach okuliarov. Tżm sa mô~u skracovae okohybné
svaly a následne aj deformovae o%0Å„ná bu>va. Okuliare bránia tie~ prístupu priameho slne%0Å„ného ~iarenia k
oku.
Vaetky tieto okolnosti vedÅ› k tuhnutiu nielen o%0Å„nżch svalov, ale aj aoaovky. Nerobíme ~iadne pokusy o
zlepaenie a takżto %0ńlovek potrebuje postupne silnejaie okuliare, ale neuvedomuje si, ~e svojou
ne%0Å„innoseou vlastne podporuje degeneráciu o%0Å„í, orgánu, ktorż nám dáva najviac informácií.
Zistilo sa, ~e nedostatok svetla nemá zlż vplyv na o%0Å„i. Ke %0Å„ítame v nedostato%0Å„ne osvetlenom priestore,
o%0Å„i sa námahou síce skôr unavia, ale nekazia sa. Naopak, v prive>mi silnom svetle sa o%0Å„i ove>a viac
opotrebujÅ›, a tżm sa kazia. Jedna z teórií sÅ›%0Å„asnżch vżskumov pova~uje za jedného z najvä%0Å„aích
nepriate>ov náaho zraku ~iarivkové svetlo - nesvieti rovnomerne, ale bliká, pulzuje. Aj ke vo frekvencii,
ktorÅ› mozog neregistruje, ale oko sa tżm kazí. V prírode takżto zdroj svetla nie je, a preto naae o%0Å„i
nemajś proti takżmto vplyvom vytvorenś ochranu.
Aj %0Å„asté vysedávanie pred televízorom alebo monitorom po%0Å„íta%0Å„a má negatívny vplyv na o%0Å„i.
Upravte svoju ~ivotosprávu. VylÅ›%0Å„te zo svojho jedálneho lístka biely cukor, obmedzte na minimum biele
pe%0Å„ivo, a ke u~ Å›plne nevylÅ›%0Å„ite mäso, aspoH na dobu, ke budete prevádzae tieto cvi%0Å„enia, obmedzte
ho na jedinÅ› miniatÅ›rnu porciu na deH! Dodr~te prevahu zásadotvornżch potravín, jedzte denne surovÅ›
zeleninu a ovocie. Bude sa vám zlepaovae nielen celkovż zdravotnż stav, ale prestanÅ› sa vám kazie aj
zuby.
Kvalitnż zrak mô~u ovplyvnie aj základné dychové cvi%0Å„enia, ako je tzv. Å›plnż jogistickż dych, kapalabháti
alebo bhastríka. Nekvalitné videnie oka, ak nejde o ve>ké alebo mechanické poakodenie, mô~e
ovplyvnie %0Å„akra bhédana alebo sÅ›rja bhédana (dychové techniky, ktoré mo~no zvládnue v ka~dom
za%0Å„iato%0Å„níckom kurze jogy).
Tieto cvi%0Å„enia za%0Å„ínajÅ› rozcvi%0Å„ením vä%0Å„ainou stuhnutżch svalov ramien a krku. NepodceHujte tieto
cvi%0Å„enia a nepreskakujte alebo nevynechávajte ich. MajÅ› svoj vżznam a svoje pevné miesto v procese
zlepaovania zraku. Kr%0Å„nou chrbticou toti~ prechádzajÅ› nervy, ktoré mô~u mae priamy vplyv na kvalitu
zraku.
Tieto cvi%0Å„enia odporÅ›%0Å„ame vykonávae ka~dé ráno!
III. NÁPRAVNÉ CVI ENIA RAMIEN A KRKU
1. KRÚ%7Å„ENIE HLAVOU
Spusete hlavu dopredu na prsia a POMALY opisujte hlavou kruh cez pravé rameno, dozadu cez >avé
rameno a späe na prsia. Opakujte atyrikrát a nieko>ko sekÅ›nd odpo%0Å„ívajte. Potom krÅ›~te hlavou
opa%0Å„nżm smerom. Opäe atyrikrát a odpo%0Å„inok. V~dy dbajte, aby ste vynakladali minimálnu silu a
námahu. `ija musí zostae po celż %0Å„as uvo>nená. Cvi%0Å„te pomaly a dôkladne.
AK PRI CVI ENÍ POCÍTITE BOLESd, OBÍTE JU! NIKDY NECVI TE TAK, ABY VÁS TO BOLELO!
asom bolese ustÅ›pi a budete môce cvi%0Å„ie bez obmedzenia. Keby ste vaak cvi%0Å„ili alej aj napriek bolesti,
cvi%0Å„ili by ste nasilu, %0Å„o nie je dovolené, odradili by ste sa od alaieho cvi%0Å„enia a nedosiahli by ste ~iadne
vżsledky. To platí pre vaetky cvi%0Å„enia a odporÅ›%0Å„ania uvedené v tejto príru%0Å„ke.
2. POHYBY HLAVOU DOPREDU A DOZADU.
Uvo>nite kr%0Å„né svaly, aby sa hlava sklonila dopredu tak aleko, ako je to mo~né, najlepaie tak, aby sa
brada dotżkala pUs (tzv. jungulárnej jamky). `ija musí bye pritom uvo>nená, nie tuhá.
Potom zdvihnite hlavu a nechajte ju pomaly klesnÅ›e dozadu tak aleko, ako sa len dá. Maximálny po%0Å„et
opakovaní tohto cvi%0Å„enia je 12!
3. POHYBY HLAVOU DO STRÁN I
Otá%0Å„ajte hlavu pomaly %0Å„o najalej do>ava, kżm nepocítite napätie (nie bolese!). Ramená a telo sÅ› pritom
nehybné. Potom otá%0Å„ajte hlavou späe a rovnako tak pomaly doprava. Cvik opakujte desaekrát.
4. POHYBY HLAVOU DO STRÁN II
Tentoraz mierny stoj rozkro%0Å„nż, mierny Å›klon vpravo, >avé rameno sa zdvihne, pravé poklesne (ako
keby sme viseli za >avé rameno na mäsiarskom háku). Hlava sa uvo>ní, vżraz tváre je absolÅ›tne
neutrálny (ako u vaetkżch cvi%0Å„ení) a pomaly uvo>Hujeme aiju. Potom jemnżmi pohybmi do strán
precvi%0Å„íme krk. To isté pomaly na druhÅ› stranu. Po%0Å„et opakovaní 10.
5. POHYBY HLAVOU DO STRÁN III
Hlavu skloníme dopredu, necháme ju uvo>nenÅ›, pokia> mo~no, brada je na jamke. Pomaly otá%0Å„ame
aikmo do>ava nahor, opäe a~ na hranicu bolesti. Pomaly späe. To isté na opa%0Å„nÅ› stranu. Opakujeme
maximálne desaekrát.
Ka~dé cvi%0Å„enie prevádzajte len dovtedy, kżm neza%0Å„nete pocieovae bolese!
6. KRÚ%7Å„ENIE HLAVOU
Predstavme si, ~e máme na rukách babi%0Å„kin starż mlyn%0Å„ek na kávu, na kl'uku si polo~íme bradu a
budeme bradou otá%0Å„ae tou k>ukou, akoby sme mleli kávu. Budeme sa teda usilovae o to, aby brada
tvorila vodorovnż kruh. Temeno a brada by sa mali pohybovae kolmo k zemi. Cvi%0Å„íme pomaly, plynule a
absolÅ›tne bez násilia, päekrát na ka~dÅ› stranu.
7. KRUHOVÉ POHYBY RAMIEN
Stojte %0Å„o najuvo>nenejaie. Ruky sÅ› vo>ne pozd:~ tela. Zdvihnite %0Å„o najvyaaie ramená (krk, obli%0Å„aj aj celá
hlava stávajÅ› vo>né, ruky sÅ› po celej d1~ke vo>né, neohżbajÅ› sa v lakeoch, nie sÅ› stuhnuté, prsty sa
nekrivia).
Ramená vytvoria kruh, %0Å„i~e opisujÅ› pokia> mo~no symetrickÅ› kru~nicu. Maximálne nahor, dopredu, dolu,
dozadu (lopatky idÅ› k sebe) a opäe nahor. To isté dozadu. V ka~dom smere 5-10-krát. Cvi%0Å„íme pomaly,
precítene.
8. POHYBY RAMIEN DOPREDU A DOZADU
Rozpa~íme ruky a kmitáme nimi dopredu a dozadu. Opakujeme desaekrát.
Cvi%0Å„enie 1: Pomaly krÅ›~te hlavou
Cvi%0Å„enie 2: Pomaly zakláHajte a predkláHajte hlavu tam, kam to a~ ide. Na konci pohybu uvo>nite kr%0Å„né
svaly.
Cvi%0Å„enie 3: Otá%0Å„ajte hlavou striedavo do>ava a doprava.
Cvi%0Å„enie 4: Úklon vpravo, >avé rameno nahor, pravé nadol, nos k pravému ramenu, jemné pohyby
hlavou do strán, ako ke nazna%0Å„ujeme gesto "nie".
Cvi%0Å„enie 5: Skloníme hlavu a otá%0Å„ame ju do strán, ako keby sa brada posÅ›vala od jedného ramena cez
jungulárnu jamku k druhému ramenu.
Cvi%0Å„enie 6: Pomaly, precítene krÅ›~ime ramenami, kruhy sÅ› maximálne.
IV. CVI ENIE O NŻCH SVALOV
NasledujÅ›ce cvi%0Å„enia sÅ› ur%0Å„ené pre uvo>Hovanie napnutżch a strnulżch svalov o%0Å„í a ich okolia. Tieto
svaly sÅ› viac alebo menej stiahnuté u ka~dého %0Å„loveka. Ve>mi stiahnuté sÅ› u tżch, ktorí trpia chybami
zraku. Tżmito cvi%0Å„eniami ich znovu urobíme poddajnżmi ,a pru~nżmi. O%0Å„i sa budÅ› pohybovae a
prispôsobovae ove>a vo>nejaie, %0Å„o bude mae za následok rżchlejaí návrat k normálnemu videniu. Naviac
mô~e dôjse k obnoveniu pôvodnej d:~ky svalov, ktoré v niektorżch prípadoch svojim krátením deformujÅ›
o%0Å„nÅ› bu>vu, %0Å„o spôsobuje poruchu zraku - krátkozrakose alebo alekozrakose.
Cvi%0Å„ie mô~eme v pohodlnom sede, najlepaie vaak vo vad~rásane, kedy sÅ› priehlavky natiahnuté a
ramená vtla%0Å„ené mierne dozadu. O%0Å„i uvo>níme pomocou dlaní (pozri alej) po%0Å„as nieko>kżch sekÅ›nd.
Cviky by sme mali robie ka~dż deH asi 4 - 8 minśt.
Zlepaenie - pri sÅ›%0Å„asnom cvi%0Å„ení predchádzajÅ›cich cvikov s kr%0Å„nou chrbticou a s ramenami - sa pod>a
skÅ›seností dostaví do mesiaca.
V niektorżch prípadoch vaak ku zlepaeniu - aspoH minimálnemu - doalo a~ po pol roku ka~dodenného
cvi%0Å„enia. Zále~í na rozsahu a spôsobe defektu, na naaej vôli a v neposlednom rade aj na tom, %0Å„i
budeme cvi%0Å„ie s privel'kżm Å›silím.
1. POHYBY O AMI NADOL A NAHOR
Dr~te hlavu pokojne a uvo>nite ju, ako len mô~ete. O%0Å„i mierne povo>te, pohybujte nimi nahor a usilujte
sa pozriee na koreH nosa, potom znovu nadol, %0Å„o najni~aie, v~dy tak, aby vo svaloch oka bolo cítie ur%0Å„ité
napätie. Krk nie je strnulż, hlava sa nepohybuje nahor a nadol, obo%0Å„ie sa nehżbe. OdporÅ›%0Å„anż po%0Å„et
opakovaní: 6.
Usilujte sa o to, aby boli pohyby o%0Å„í pomalé a pravidelné, plynulé. Cvi%0Å„te bez námahy a pou~ívajte %0Å„o
najmenej sily. U%0Å„te sa hospodárie so svojou energiou. Po nieko>kżch pohyboch zavrite o%0Å„i a nechajte ich
odpo%0Å„inÅ›e nieko>ko sekÅ›nd. Ke si takto uvo>níte svaly, budete schopní pozriee sa nahor vyaaie a nadol
ni~aie ako predtżm. Dosiahnete tie~ rovnomerné prekrvenie svalov, ktoré o%0Å„ami v tżchto smeroch
pohybujÅ›.
Ke budete cvi%0Å„ie so zavretżmi o%0Å„ami, precvi%0Å„íte si nielen svaly, ale premasírujete tak aj tÅ› %0Å„ase o%0Å„nej
bu>vy, ktorá je vidite>ná.
2. POHYBY O AMI DO STRÁN
Poh>ad smerujeme silne doprava, potom do>ava, na ka~dÅ› stranu tak aleko, ako je to len mo~né.
Nenásilne 4-6 x na ka~dÅ› stranu.
Opäe do~i%0Å„te svojim zatvorenżm o%0Å„iam odpo%0Å„inok na nieko>ko sekÅ›nd. Podobne ako pri
predchádzajÅ›com cvi%0Å„ení sa budÅ› o%0Å„i uvo>Hovae a budete vidiee viac do strán. Opakujte 3-6x. Mô~ete
cvi%0ńie aj so zatvorenżmi o%0ńami.
3. KRÚ%7Å„ENIE O AMI
Pozrieme sa na koreH nosa a vytvárame intenzívne kruhy smerom doprava, nadol, do>ava a späe.
Opakujeme 4x. Rovnakż cvik na opa%0Å„nÅ› stranu. Variácia so zatvorenżmi o%0Å„ami.
4. CVI ENIE AKOMODÁCIE O NEJ `O`OVKY
Natiahneme pravÅ› ruku pred seba, zdvihneme chrbát ruky a pozrieme sa na necht prostredného prstu.
Teraz ruku pomaly pribli~ujeme k oku. Opäe ju oddialime, a~ sa ruka natiahne a neustále pozorujeme
prostrednż prst. Potom tÅ›to natiahnutÅ› ruku otá%0Å„ame do pravej krajnej polohy a pritom sa stále
pozeráme na prst. Hlava sa nesmie pohnÅ›e! Pracuje iba ruka a o%0Å„i. Potom ruku vrátime do prednej
polohy. To isté opakujeme >avou rukou. Cvi%0Å„íme pomaly, plynulo. Mô~eme opakovae 3x na ka~dÅ›
stranu.
Cvi%0Å„enie 1: Poh>ady %0Å„o najviac nahor, %0Å„o najviac nadol. Hlava sa vôbec nehżbe.
Cvi%0ńenie 2: Poh>ad %0ńo najviac doprava a do>ava, hlava sa nehżbe.
Cvi%0Å„enie 3: KrÅ›~ime o%0Å„ami v oboch smeroch.
Cvi%0Å„enie 4: Vza>ujeme a pribli~ujeme prst pred o%0Å„ami, potom s prstom robíme pohyby do strán.
PohybujÅ› sa iba o%0Å„i, hlava nie!
Cvi%0ńenie 5: Striedavo zaostrujeme poh>ad na prst a na vzdialenż predmet.
5. CVI ENIE AKOMODÁCIE II
Pred o%0Å„i dáme ukazovák asi 20-30 cm aleko, aby sme ho videli %0Å„o najostrejaie. Postavíme sa k
predmetu, ktorż je vzdialenż 5 a viac metrov. Teraz zaostríme poh>ad na vzdialenż predmet. Cvi%0Å„íme 5-
10x. Na 3 - 4 sekundy privrieme o%0ńi a oddżchneme si.
Cvi%0Å„enie vykonávajme dôkladne, v~dy s dokon%0Å„enou akomodáciou tak, aby o%0Å„ná bu>va aj aoaovka mali
%0Å„as zvyknÅ›e si na tÅ›to %0Å„innose. Toto cvi%0Å„enie opakujeme %0Å„o naj%0Å„astejaie, napríklad aj pri chôdzi.
6. MASÁ%7Å„ O NÅ»CH SVALOV A BU%3Å„VY
Zavrieme o%0Å„i, ruky zovrieme v päse a ukazováky prilo~íme na o%0Å„né bu>vy. Pretierame si ich 3x, potom
päseami sk:zneme na spánky a v ich priehlbine (je to ve>mi citlivé miesto) ich trieme k:bom ukazováka.
Mô~e sa stae, ~e nám z toho bude "be~ae mráz po chrbte", ale je to normálny sprievodnż jav. Potom si
opäe pretrieme o%0Å„i, rukami zovretżmi v päse si pretierame o%0Å„i, ale ich hornÅ› %0Å„ase pod o%0Å„nżmi oblÅ›kmi
plus na spánkoch masá~. Tie~ aspoH trikrát.
UPOZORGUJEME, %7Å„E TÅ»MTO CVIKOM, NAJMÄ TRENÍM SPÁNKOV, MÔ%7Å„EME ODSTRÁNId AJ
NIEKTORÉ BOLESTI HLAVY LEP`IE AKO TABLETKAMI.
7. LIE BA OSOBNOU ENERGIOU
Vytrasieme si obe ruky, potom intenzívne trieme dlane o seba navzájom tak dlho, a~ sa ohrejÅ›. Z dlaní
vytvoríme misky a prilo~íme ich na otvorené o%0Å„i, prsty sa oprÅ› o obo%0Å„ie. Dr~íme asi 10 sekÅ›nd a ~ivo si
predstavujeme, ako nám osobná energia vychádzajÅ›ca s teplom z naaich dlaní prechádza o%0Å„ami a
neustále nám takto zlepauje zrak a osvie~uje mozog.
Táto predstava by mala bye intenzívna, mali by sme tento cvik pre~ívae. Pre lepaiu predstavivose si
mô~eme pomôce predstavou vychádzajÅ›cej ~iary z dlane. %7Å„iara mô~e bye napríklad modrá alebo ~ltá.
Cvik opakujeme 3x. Sila naaej myalienky pod>a jogistickżch teórií ovplyvHuje prÅ›d ~ivotnej energie a
doká~e ju aj nasmerovae do tżch oblastí, na ktoré sa sÅ›stredíme.
8. UVO%3Å„GOVANIE DLAGAMI
Naae telo v spánku vytvára nové zásoby energie, ktorÅ› vyu~ívame na druhż deH. Pre niektoré orgány to
vaak nesta%0Å„í. V prípade chybnżch o%0Å„í je práve podstatné realizovae "kompletnż odpo%0Å„inok", ktorż by mal
trvae 30 - 60 minÅ›t. Takto mô~eme aj v priebehu dHa poskytnÅ›e o%0Å„iam odpo%0Å„inok. Dosiahneme ho tak,
~e o%0Å„i zavrieme a prekryjeme ich dlaHami. Najvhodnejaí %0Å„as je v polovici dHa alebo po príchode z práce
medzi 14. a 15. hodinou.
POSTUP
Sadnite si pohodlne do kresla alebo na seda%0Å„ku. Vedome sa uvo>nite a uvedomte si, ~e sa cítite vo>ne a
príjemne. SkÅ›ste to uvo>nenie a pocit príjemna pre~ívae. Je to ve>mi dôle~ité, nevynechávajte tÅ›to
zdanlivo zbyto%0Å„nÅ› prípravu. Je Å›plne funk%0Å„ná. Potom si zakryte zavreté o%0Å„i dlaHami tak, ~e ich z>ahka
cez seba prekrí~ite, aby >avá dlaH prekrżvala >avé oko, pravá dlaH pravé oko. Trochu ich prehnite -
vytvorte "misky". Nezabudnite ponechae dostatok miesta pre nos. Kolená sÅ› od seba, lakte sa oprÅ› o
kolená. Ke si tÅ›to pozíciu vyskÅ›aate, budete toto uvo>Hovanie vykonávae Å›plne automaticky. Cie>om je
mae zatvorené o%0Å„i a uvo>nené tak, ako je to len mo~né.
Existuje aj kontrola pre zistenie kvality uvo>nenia o%0Å„í: %0Å„ím %0Å„iernejaiu farbu uvidíte, tżm lepaie sÅ› vaae o%0Å„i
uvo>nené. Tak ako o%0Å„i, odpo%0Å„ívae musia aj naae myalienky. Zamerajte sa mys>ou na svoj zrak, alebo ju
nechajte, nech sa zaoberá príjemnżmi vecami a zaujímavżmi objektmi. Pokro%0Å„ilejaí cvi%0Å„enci jogy mô~u
tento %0Å„as vyu~ie- na relaxáciu a vy%0Å„istenie svojej mysle aj podvedomia.
Sta%0Å„í zastavie niektorou z be~nżch metód beh svojich myalienok.
V klasickżch materiáloch sa uvádza, ~e 10-30 minÅ›t trvajÅ›ca denná prax mô~e podstatne zlepaie váa
zrak a v prípade, ~e ju pou~ívajÅ› aj >udia so zdravżm zrakom, mô~u takto oddialie chví>u, kedy sa u~
nevyhnÅ› pou~itiu okuliarov. Odborná literatÅ›ra uvádza, ~e táto metóda je jedna z najvżhodnejaích a
najÅ›%0Å„innejaích.
9. MRKANIE
Nacvi%0Å„ovanie mrkania mo~no chápae ako prídavnż cvik k predchádzajÅ›cim metódam skvalitHovania
náaho zraku.
Normálne oko mrká v pravidelnżch intervaloch a ani si to neuvedomujeme. %3Å„udia s chybnżm zrakom
majÅ› o%0Å„i stuhnuté a napäté a mrkanie prebieha nielen vedome, ale aj kU%0Å„ovito.
Vaetci >udia s poruchami zraku by si mali kultivovae zvyk %0Å„astého a pravidelného mrkania, a tżm
predchádzae napätiu v o%0Å„iach. Nau%0Å„te sa mrkae raz - dvakrát za 10 sekÅ›nd - bez námahy! Nacvi%0Å„ujte to
%0Å„o naj%0Å„astejaie, najmä po%0Å„as %0Å„ítania. Je to ve>mi jednoduchá metóda na preruaovanie napätia.
Nakoniec zistíte, ~e tżmto spôsobom doká~ete pre%0Å„ítae ove>a viac textu, ako normálne. A pritom sa
zaleka tak neunavíte!
10. SLNE NÅ» SVIT
Vżznam slne%0Å„ného svitu je vo vaetkżch prípadoch chybného zraku ve>kż a mo~no iba odporÅ›%0Å„ae
vaetkżm >uom s poruchami zraku, aby dopriali svojim o%0Å„iam %0Å„o najviac slne%0Å„ného ~iarenia.
OdporÅ›%0Å„anż spôsob: zavriete o%0Å„i a vystavíte ich pôsobeniu slne%0Å„nżch lÅ›%0Å„ov. Pritom mierne pohybujete
hlavou zo strany na stranu, a tżm zabezpe%0Å„íte, ~e slne%0Å„né ~iarenie bude dopadae na vaetky %0Å„asti oka
rovnako intenzívne. Kedyko>vek je to mo~né, vykonávajte tÅ›to masá~ pomocou slne%0Å„nżch lÅ›%0Å„ov.
OdporÅ›%0Å„ame 3x denne po 10 minÅ›t. Tżmto cvi%0Å„ením sa o%0Å„i viac prekrvujÅ›, uvo>HujÅ› sa svaly a nervy.
Pritom vaak nesmiete mae okuliare na o%0Å„iach!
11. POH%3Å„AD NA SLNKO
Tento cvik je ve>mi Å›%0Å„innż, ale ke ho nevykonávame absolÅ›tne presne, mô~e bye aj riskantnż! Mô~eme
ho vykonávae nanajvża hodinu po vżchode slnka a nie skôr ako hodinu pred západom slnka.
Nereapektovanie tejto zásady znamená hazard so zrakom!
Z >avej ruky vytvoríme misku a prikryjeme Hou >avé oko. Nezakrytżm pravżm okom sa pozeráme na
slnko 4 sekundy. Pozeráme sa priamo do slnka, odpo%0Å„ítavame %0Å„as a po ka~dej sekunde pravżm okom
~murkneme. Cvik opakujeme ka~dżm okom desaekrát. Cvi%0Å„íme bez okuliarov.
12. STUDENÁ. VODA
Je to alaí ve>mi efektívny prostriedok na uvo>Hovanie o%0Å„í a okolitżch tkanív. OdporÅ›%0Å„ame takéto
cvi%0Å„enie: nakloHte sa nad umżvadlo, ponorte ruky do vody, naberte vodu do dlaní a rázne apliechajte
vodu do zatvorenżch o%0Å„í. Opakujte asi 20x. Toto cvi%0Å„enie ve>mi osvie~uje o%0Å„i. Je to vżbornż prostriedok,
kedyko>vek pocítite, ~e máte o%0Å„i unavené, ale v ka~dom prípade by sa mal pou~ívae najmenej trikrát
denne. Je dôle~ité, aby voda bola studená, nie vla~ná.
Toto cvi%0Å„enie vzniklo v %0Å„ase, ke vodu do domácností privádzali akvadukty, %0Å„i~e tvorcovia tżchto cvikov
nepoznali vodu zne%0Å„istenÅ› ani energeticky, ani chemicky. Vieme, %0Å„o doká~e chlór urobie s >udskou po- .
ko~kou. Preto odporÅ›%0Å„ame ka~dému, kto chce toto naozaj Å›%0Å„inné cvi%0Å„enie zaviese do svojej praxe, aby
pou~íval radaej vodu pramenistÅ›, ktorá nie je "zne%0Å„istená" chlórom.
13. ÍTANIE
Mnohí z nás pova~ujÅ› nadmerné %0Å„ítanie za prí%0Å„inu poakodenia zraku, najmä pri slabom osvetlení.
Skuto%0Å„noseou vaak je, ~e %0Å„ítanie je jedna z najlepaích ciest na udr~anie zdravého a aktívneho zraku!
ítanie nikdy nemô~e spôsobovat' poruchy zraku. Nie%0Å„o iné je %0Å„ítanie pri správnom osvetlení, skôr
slabaom, a %0Å„ítanie pri osvetlení zodpovedajÅ›com nieko>kżm desiatkám, %0Å„i dokonca stovkám svie%0Å„ok!
Systematická likvidácia zraku sa za%0Å„ína u~ na akolách, preto~e pracovník, ktorż budovu projektuje, je
finan%0Å„ne zainteresovanż na po%0Å„te "obrázkov", ktoré na papieri vytvorí. Je preto logické, ~e do ka~dej
triedy, kancelárie %0Å„i verejnej miestnosti nakresli %0Å„o najviac osvet>ovacích telies. Aby sa aetrila energia,
naprojektuje sa pou~itie ~iariviek, ktoré majÅ› minimálny odber energie. Iba~e prive>a svetla, a najviac
takého, ktoré rżchlo pulzuje, kazí >uom zrak. Tak~e nie%0Å„o uaetríme na energii, ale podstatne viac
stratíme na lie%0Å„be zraku.
Pri %0Å„ítaní teda nie je dôle~ité, ko>ko %0Å„ítame z h>adiska zdravia o%0Å„í, ale ide o to, aby po celż %0Å„as %0Å„ítania
boli o%0Å„i uvo>nené.
%3Å„udia s normálnym zrakom, mô~u %0Å„ítae ve>mi dlho, a o%0Å„i sa im vôbec neunavia. U tżch, ktorí majÅ›
chybnż zrak, sÅ› vaak o%0Å„i podrobované napätiu v~dy, ke %0Å„ítajÅ›. Napriek tomu jedna z najlepaích ciest
pre návrat k normálnemu zraku je to, aby sa títo >udia prispôsobili a %0Å„ítali - samozrejme bez okuliarov -
ka~dż deH. Ked' je %0Å„ítanie vykonávané správne, mo~no o%0Å„akávae len zlepaenie. Ke vaak %0Å„ítame
obvyklżm, teda nesprávnym spôsobom, náa zrak sa bude iba zhoraovae. Úspeané %0Å„ítanie' bez
napínania a presi>ovania o%0Å„í dosiahneme takto:
Na nieko>ko minśt si zakryjeme o%0ńi dlaHami (relaxujeme). Potom si vezmeme knihu alebo noviny a
za%0Å„neme %0Å„ítae, a to zo vzdialenosti, ktorá nám najlepaie vyhovuje. U krátkozrakżch osôb je to asi 30-15
cm, u alekozrakżch 60 centimetrov a viac.
V niektorżch prípadoch extrémnej krátkozrakosti sa mô~e prejavie nevyhnutnose %0Å„ítae istż %0Å„as jednżm
okom, ke~e vzdialenose na %0Å„ítanie by mohla bye prikrátka na to, aby umo~nila obom o%0Å„iam %0Å„ítae
sÅ›%0Å„asne. V takomto prípade je lepaie zakrye jedno oko a druhżm %0Å„ítae, po %0Å„ase o%0Å„i "vymeníme". Mô~e to
bye po ur%0Å„itej %0Å„asovej jednotke, %0Å„i a~ vtedy, ke sa oko unaví.
Tżmto spôsobom pre%0Å„ítame jednu stranu, pol strany, pripadne nieko>ko riadkov alebo len nieko>ko slov.
Pod>a toho, ako sa nám to podarí, ne~ pocítime Å›navu. Potom prestaneme, zavrieme obe o%0Å„i a po
jednej - dvoch sekundách za%0Å„neme znovu. Ke %0Å„ítame, po celż %0Å„as pokra%0Å„ujeme v mrkaní, a~ postupne
zistíme, ~e doká~eme %0Å„ítae bez námahy a napätia.
ítanie tżmto spôsobom zlepauje zrak a poskytuje o%0Å„iam prácu, ktorÅ› potrebujÅ› - ve ich funkciou je
umo~nie správne videnie. Nikdy vaak nesmÅ› bye preea~ované. Vaetko závisí od individuálnych okolností,
ako dlho vydr~íme %0Å„ítae. oskoro vaak zistíme, ~e po relatívne krátkom %0Å„ase, napríklad po dvoch a~
troch hodinách, doká~eme u~ %0Å„ítae bez námahy.
Tżm, ktorí sÅ› nÅ›tení spo%0Å„iatku %0Å„ítae iba jednżm okom, musíme zdôraznie: nedajte sa odradie! Oko, ktoré
práve ne%0Å„íta, je zakryté, mô~e teda odpo%0Å„ívae. Tżmto spôsobom mô~eme pokra%0Å„ovae v tréningu %0Å„ítania
dose dlho. Postupne ur%0Å„ite zistíme, ~e naaa schopnose vidiee sa zlepauje, upravuje sa ohnisková
vzdialenose o%0Å„í a nakoniec doká~eme pou~ívae obe o%0Å„i sÅ›%0Å„asne.
%3Å„udia, ktorí majÅ› jedno oko slabaie ako druhé, mali by toto cvi%0Å„enie robie %0Å„astejaie práve slabaím okom.
Nikto, kto má poruchu zraku, sa nemusí obávae %0Å„ítae, ak bude postupovae pod>a tżchto návodov.
14. CENTRÁLNA FIXÁCIA
Centrálna fixácia znamená vidiee najlepaie to, kam sa pozeráme.
Mô~e to síce zniee absurdne, ale >udia s poruchou zraku nikdy nevidia najlepaie práve tam, kam sa
pozerajÅ›. Vzh>adom na stále zaea~ovanie zraku okuliarmi sa stáva centrálna %0Å„ase o%0Å„nej sietnice menej
schopnou prijímae obraz, ako ostatné %0Å„asti, ke~e pomocou okuliarov sa dá vyu~ívae iba centrálna %0Å„ase
sietnice. Ke sa pokÅ›aame vidiee bez okuliarov, ziseujeme, ~e lepaie vidíme stranou svojho oka, ako
jeho stredom. A~ ke sa vizuálna sila centrálnej polohy sietnice obnoví na normálnu Å›roveH, teda vtedy,
ke sa dosiahne centrálna fixácia, mô~eme vidiee normálne.
Vaetky tieto metódy pomáhajÅ› zlepaovae zrak, ale poznáme aj vel'a inżch metód. Jeden príklad za
vaetky:
Pozrite sa na tla%0Å„enż riadok v knihe a potom sa koncentrujte na jedno zvláatne slovo uprostred riadku.
Potom zavrite o%0Å„i a predstavujte si, ~e vidíte riadok s prísluanżm slovom ove>a jasnejaie definovanżm a
s ostrejaím obrysom, ako zvyaok riadku. Zvyaok riadku si potom v predstave stierajte, ako len mô~ete.
Otvorte o%0Å„i a opakujte postup. Toto cvi%0Å„enie vykonávajte asi 5 minÅ›t, potom sa pokÅ›aajte vidiee
prísluané slovo jasnejaie a zvyaok riadku stále viac zotretż. oskoro zistíte, ~e slovo sa stáva stále
jasnejaím ako zvyaok riadku - je to dôkaz zlepaovania váaho zraku.
15. PAMÄd A PREDSTAVIVOSd
Zrak ako zmyslovż orgán je vnÅ›torne spojenż s pamäeou a predstavivoseou a oba tieto faktory zohrávajÅ›
v sÅ›%0Å„asnom procese videnia ove>a dôle~itejaiu Å›lohu, ako je vaeobecne známe.
Známy objekt rozpoznávame zrete>nejaie, ako nie%0Å„o neznáme. Je to tak preto, lebo nám prichádza na
pomoc pamäe a predstavivose. Obraz predmetu je do naaej mysle vtla%0Å„enż v dôsledku predchádzajÅ›cej
asociácie a pamäe s tżmito asociáciami plus obraz nám umo~nia vyh>adávae objekt >ahaie, ako v
prípade, ke ho vidíme po prvż raz. Doká~eme napríklad >ahaie rozpoznae v skupine >udí svojich
priate>ov, ako cudzích >udí. Tí, ktorí trpia poruchou zraku, mali by kultivovae svoju predstavivose,
napríklad aj pomocou tejto metódy:
Pozerajte sa na malż objekt, pozorujte jeho tvar a ve>kose, obchádzajte ho o%0Å„ami a potom, ke si
ujasníte jeho obraz, zavrite o%0Å„i a skÅ›ste si ho pripomenÅ›e tak presne, ako sa len dá. Potom otvorte o%0Å„i a
pozorujte objekt znovu a opakujte vaetko, ako po prvż raz.
Toto cvi%0ńenie odporś%0ńame opakovae ka~dż deH, samozrejme bez okuliarov.
Eate vhodnejaie je slovo v knihe, alebo písmeno v slove. Predstavte si ho tak jasne a %0Å„ierne, ako len
doká~ete, potom zavrite o%0Å„i, udr~ujte jeho obraz pred sebou, potom znovu otvorte o%0Å„i.
Pozerajte sa na slovo alebo na písmeno. Ke sa vám bude zdae, ~e je %0Å„iernejaie ako predtżm, je to
dôkaz, ~e sa zrak zlepauje. Opakujte to nieko>kokrát a potom prejdite na iné slovo alebo písmeno.
Priebe~né vykonávanie tohto cvi%0Å„enia má za následok podstatné zlepaenie zraku.
16. GLAUKÓM (ZELENÅ» ZÁKAL)
Je spôsobenż zvżaením vnÅ›troo%0Å„ného tlaku. Niekedy sa zarauje medzi civiliza%0Å„né choroby. asto
nachádzame u chorżch s glaukómom rozkolísanie vegetatívnej nervovej sÅ›stavy a vaeobecnÅ› nervovÅ›
labilitu. Záchvat glaukómu mô~e bye vyvolanż dlhodobżm pobytom v tme, alebo aj dlhżm predklonom.
Vyhżbajme sa preto pri cvi%0Å„ení vaetkżm cvikom v predklone a na bruchu, ktoré by mohli záchvat
privolae. Nau%0Å„íme sa relaxovae na chrbte, vrátane relaxácie obli%0Å„aja. O%0Å„i uvo>níme vnemom vlastnej
váhy, teda akoby váhou zapadli dovnÅ›tra hlavy (mô~eme ich takto uvo>nie aj v sede so zaklonenou
hlavou). Dychové cvi%0Å„enia robíme len ukludHujÅ›ce, napríklad striedavż dych, aítalí, udd~áji. Vżborné sÅ›
krokodílie cviky v sede, najmä pre kr%0Å„nÅ› chrbticu. Pre Å›%0Å„inné uvo>nenie o%0Å„í volíme kżvavÅ› relaxáciu:
stojíme pred oknom v miernom rozkro%0Å„ení, kżvame sa z jednej strany na druhÅ›, pritom zdvíhame iba
päty, api%0Å„ky zostávajÅ› na zemi. Pozorujeme pritom zdanlivé pohyby okna a predmetov vonku, o%0Å„ami
stále jemne ~murkáme. Asi po minÅ›te zavrieme o%0Å„i, pokra%0Å„ujeme v kżvavom pohybe a v duchu
sledujeme pohyb okna a predmetov vonku. Potom opäe otvoríme o%0Å„i a nieko>kokrát cvik opakujeme.
V. POMOC PRI PORUCHÁCH ZRAKU
V niektorżch kurzoch jogy sa pou~ívajÅ› rôzne modifikácie o%0Å„nżch cvi%0Å„ení. Fantázii sa v tomto systéme
rozhodne medze nekladÅ›. O%0Å„ami mô~eme opisovae atvorce, trojuholníky s vrcholom hore alebo dole,
uhloprie%0Å„ky (ich prevedenie pri pomalom cviku je pre niektorżch cvi%0Å„encov dose zlo~itou zále~itoseou) a
podobne. Dôle~ité je vykonávae cvik s Å›silím o dosiahnutie pomalého plynulého pohybu.
V niektorżch prípadoch sa odporÅ›%0Å„a pomáhae si tżm, ~e sa pozeráme na prst, ktorżm vytvárame danż
obrazec a ten potom sledujeme o%0Å„ami. Niektoré iné pramene vaak tÅ›to techniku neodporÅ›%0Å„ajÅ›. V naaich
kurzoch sa osved%0Å„ila prax, ~e ke %0Å„lovek nedoká~e vytvorie o%0Å„ami danż obrazec, mô~e si pomôce tak,
~e tento obrazec vytvorí rukou, ktorej prst pritom sleduje. Postupne vaak s gradáciou cvi%0Å„enia od tejto
techniky ustupujeme, aby cvi%0Å„enie malo vaetky vżsledky, ktoré od neho o%0Å„akávame.
Zjednoduaene to mô~eme vyjadrie tak, ~e absolÅ›tni za%0Å„iato%0Å„níci v tżchto cvi%0Å„eniach si pomáhajÅ›, kedy
to sami uznajÅ› za vhodné, mierne pokro%0Å„ilí iba vtedy, ke im robí prevedenie cviku ea~kosti, a pokro%0Å„ilí
tÅ›to pomôcku vôbec nepou~ívajÅ›.
Tento spôsob cvi%0Å„enia nie je síce v sÅ›lade s tradi%0Å„nżmi spôsobmi vżu%0Å„by tżchto cvi%0Å„ení, a1eEurópan
%0Å„asto nedoká~e sledovae cestu svojho postupného vżvoja. Vidí iba kone%0Å„nż cie>, vżsledok a h>adá k
tomuto cie>u najschodnejaiu a najrżchlejaiu cestu.
Neuvedomuje si, ~e pod>a toho potom aj vżsledok jeho Å›silia vyzerá. Málokedy je ochotnż pripustie si, ~e
najdôle~itejaie nie je ani rozhodnÅ›e sa k nie%0Å„omu, ani vżsledok nie%0Å„oho, ale práve proces práce na
sebe, vżcviku, dôkladnosti, poctivosti k sebe samému.
Práve z tżchto dôvodov je pri niektorżch technikách za%0Å„iato%0Å„níkom táto pomoc dovolená, ale postupom
%0Å„asu sa od nej ustupuje.
My, Európania, ~ijÅ›ci rżchlym spôsobom ~ivota, si %0Å„asto pri tżchto cvikoch zamieHame ciele. Cie>om
toti~ nie je vytvorie dokonalż pomalż krś~ok svojimi o%0ńami, ale precvi%0ńie o%0ńi a ich svaly tak, ako to ich
momentálny stav dovo>uje. To je ve>mi dôle~ité. Následkom toho sa potom zlepaí stav zraku. Musíme
vaak o%0Å„iam poskytnÅ›e %0Å„as k tomu, aby sa ich stav mohol postupne zlepaovae. To, %0Å„o sa dlhé roky kazilo,
sa nedá napravie za atrnáse dní!
Choroby o%0Å„í, napríklad aedż a zelenż zákal, zápaly spojiviek, dÅ›hovky a rohovky musíme vysvet>ovae
ako neporiadok nielen v samotnom oku, ale predovaetkżm v celom >udskom organizme. Zní~ená vitalita,
nesprávna ~ivotospráva a zhoraenż krvnż obeh sÅ› v~dy koreHom tżchto ochorení.
Ked' %0Å„lovek s problémom zraku dôjde k presved%0Å„eniu, ~e sa musí pozerae na celé svoje telo ako na
prí%0Å„inu problému, u~ sa za%0Å„ína dostávae na správnu cestu svojho vylie%0Å„enia. Ke nepozná tÅ›to ~ivotnÅ›
pravdu, nemô~e pochopie svoje ea~kosti a nedoká~e sa ich Å›speane zbavie.
Chirurgické lie%0Å„enie sa pova~uje z h>adiska orientálnych metód lie%0Å„by v takomto prípade za
odstraHovanie následkov, ale nie prí%0Å„in problémov.
Okrem nesprávneho stravovania patrí medzi hlavné prí%0Å„iny zápcha s dlhodobżm trvaním. (Musíme si
uvedomie, ~e %0Å„revá musíme vyprázdHovae najmenej raz denne!). Krv takéhoto %0Å„loveka je plná toxickżch
látok, ktoré sa roznáaajÅ› po celom tele.
Následkom napätia, prive>kého zaea~ovania o%0Å„í a miestnym drá~dením nastáva zanáaanie oka, o%0Å„nej
aoaovky a za%0Å„ne sa rozvíjae zákal. Ku vzniku zrakovżch problémov prispieva aj nadmerné pou~ívanie
lekárskych drog. O%0Å„istnż pôst v trvaní 24 hodín raz 3 tż~denne mô~e iba prospiee.
Znie to neuverite>ne, ale pravidelné vyprázdHovanie a tie~ pravidelnż jednodennż pôst doká~u skvalitnie
zrak!
Strava by mala bye primeraná náamu regiónu. Ke~e patríme do stredu Európy, naae telo nie je
prispôsobené na japonskÅ› alebo %0Å„ínsku kuchyHu. Raz za %0Å„as takéto jedlo nemô~e uakodie, telo sa s ním
vysporiada, ale musíme si uvedomie, ~e sme to, %0Å„o jeme. Pod>a toho, %0Å„o a ako jeme, aj vyzeráme, tak
~ijeme, vnímame, reagujeme. Naaa strava sa odrá~a v kvalite a d:~ke náaho ~ivota.
VI. `PECIÁLNE TECHNIKY JOGY
Zo apeciálnych techník jogy uvádzame dve, ktoré mô~u cvi%0Å„ie aj tí, ktorí jogu be~ne necvi%0Å„ia.
1. NETRA `AKTI VIKÁSAKA
Pozícia: Stoj nohami pri sebe, chrbát vzpriamenż, chrbtica rovná, hlava zaklonená tak aleko, ako sa
len dá.
Cvi%0Å„enie: Skoncentrujeme celÅ› svoju pozornose a vô>u. Poh>ad zameriame na bod medzi obo%0Å„ím.
Nemrkajme. O%0ńi musia akślie.
Ke sa o%0Å„i unavia, alebo za%0Å„nÅ› slzie, preruaíme cvi%0Å„enie a doprajeme o%0Å„iam krátky oddych.
Za%0Å„iato%0Å„níkom odporÅ›%0Å„ame cvi%0Å„ie päe minÅ›t.
Toto cvi%0Å„enie stimuluje nasociliárny plexus autonómneho nervového systému (spojenie nervov nosa a
o%0Å„í, ktoré je umiestené na chrbte). Najviac pôsobí na nervy, ktoré pohybujÅ› o%0Å„nżmi bu>vami a ovládajÅ›
vnÅ›torné atruktÅ›ry oka. PosilHuje okohybné svaly, ich rovnováhu a koordináciu. Precvi%0Å„uje tie~ sval
dÅ›hovky, ktorż tvorí kruh obklopujÅ›ci zrenicu a pomáha rozairovae alebo zu~ovae prÅ›d svetla
dopadajÅ›ceho do oka a na o%0Å„nÅ› stenu. Uprenż poh>ad na bod pomáha tie~ uviese do akcie svaly, ktoré
sÅ› pripevnené okolo o%0Å„nej aoaovky a ich stiahnutie alebo uvo>nenie mení tvar aoaovky. Je to
nevyhnutné pre presné zaostrenie (vytvorenie ohniska) dopadu svetla na o%0Å„né pozadie. Tżm sa formuje
ostrż obraz sledovaného objektu, %0Å„o nervovo-svalovż aparát o%0Å„nej bu>vy celkovo tonizuje a tżm dáva
lepaí vżkon a má dlhaiu vżdr~.
Toto cvi%0Å„enie - nehovoriac o tom, ~e prináaa bezprostrednż Å›~itok pre o%0Å„i - má tie~ nieko>ko dôle~itżch
Å›%0Å„inkov aj v tréningu metód koncentrácie mysle.
Takéto cvi%0Å„enie lie%0Å„i defekty zraku a zlepauje celkovÅ› kondíciu o%0Å„í. V spojení s alaími cvi%0Å„eniami lie%0Å„i
mnoho o%0Å„nżch chorôb.
2. TRÁTAK
Trátak je druhou jogickou technikou, ktorÅ› tu ponÅ›kame. Je to dôle~ité cvi%0Å„enie, ktorého cie>om je nielen
pre%0Å„istie naae o%0Å„i, ale aj upokojie, upÅ›tae a sÅ›stredie myse> a v ur%0Å„itżch prípadoch u>ah%0Å„ie prejavenie
modifikovanżch stavov vedomia. Je to ve>mi stará metóda a znamená fixáciu poh>adu, nepretr~ité
pozeranie na ur%0Å„itż predmet. Ke je pozorovanż predmet vonkajaí, patrí trátak hathajoge, ke je
vnÅ›tornż, je sÅ›%0Å„aseou rád~ajógy. Trátak sa má vykonávae v~dy len s jemnou pozornoseou, vá~noseou a
ve>mi dôkladne!
Dá sa vykonávae rôznymi spôsobmi a práve tak ve>a Å›%0Å„inkov má.
Jogaaástra popisuje trátak ako uprenż poh>ad na nejakż predmet. Trátak sa mô~e zamerae na %0Å„ierny
alebo zelenż kruh (priemer od l cm do 5 cm), na mincu, na atvorec papiera (naj%0Å„astejaí rozmer 30x30
cm), rozsvietenÅ› lampu alebo svie%0Å„ku. V Indii pou~ívajÅ› fotografie svojho guru, kriatá>, %0Å„ierny bod na
bielom pozadí. oko>vek vaak pou~ijete pre fixáciu poh>adu, musí to bye umiestené v Å›rovni vaaich o%0Å„í.
Za jeden z najob>Å›benejaích a sÅ›%0Å„asne najÅ›%0Å„innejaích sa pova~uje trátak na plameH svie%0Å„ky.
Cvi%0Å„íme v miestnosti a dbáme, aby nebol prievan a aby sa plameH nechvel. Svie%0Å„ku alebo inż predmet
umiestnime 1,5 m pred seba v rovine o%0Å„í. Ke pou~ívame svie%0Å„ku, potom je lepaie cvi%0Å„ie v tmavaej
miestnosti, ke pou~ívame nákres, je vżhodnejaie dbae na dobré osvetlenie nákresu %0Å„i bodu.
Pre cvi%0Å„enie pou~ívame medita%0Å„nÅ› pozíciu, v ktorej vydr~íme "bezbolestne" aspoH 10 minÅ›t. Ak
nepoznáte ni%0Å„ z jogy, sadnite si na stoli%0Å„ku, aby chrbát bol vol'nż a pevnż, teda tak, aby hlava spo%0Å„ívala
vo>ne na kr%0Å„nżch stavcoch. Vyrovnávame chrbticu a upokojujeme myse>. Svoju pozornose odpÅ›tame od
vaetkżch dojmov vonkajaieho sveta aj od vlastnżch myalienok. Ke je myse> upokojená, objímeme
jedinżm poh>adom najprv celok.
A/ PLAMEG SVIE KY
Sledujeme predmet, na ktorom je svietnik postavenż, tvar svie%0Å„ky a meniaci sa plameH. O%0Å„i zostávajÅ›
airoko otvorené a nemrkáme.
Potom prechádzame k uvedomovaniu si detailov plameHa, ale nestrácame zo zrete>a celok. Ten iba
ustÅ›pi do pozadia ako skala, z ktorej vystupuje vytesaná postava %0Å„loveka. SÅ›stredíme sa na tvar
plameHa a na jeho temnejaí stred. Pomaly postupujeme k obvodu.
Prechádzame niekol'kżmi vrstvami rôznej intenzity svetla a~ ku ~iare, ktorá sa aíri naokolo. Vydr~íme tak
dlho, kżm doká~eme vydr~ae bez ~murknutia. Necháme o%0Å„i chví>u slzie a jemne ich zavrieme.
Pozorujeme jav pri zatvorenżch o%0Å„iach. Po celż %0Å„as poh>ad nesmie uhnÅ›e zo sledovaného bodu - ani
ke zistíte, ~e okolo plameHa vidíte slabÅ› ~iaru. Za Å›spech mo~no pova~ovae, ke prestanete vidiee
%0Å„oko>vek okrem svetla v smere, ktorżm sa pozeráte.
V temnom priestore naaej mysle vypláva o chví>u malż, ~iariaci bod. Pozorujeme toto svetlé semienko
podobné paeni%0Å„nému zrnku. Zaznamenávame jeho tvar a farbu, ktorá sa postupne mení.
Zále~í na stave a upokojení mysle, intenzite pozornosti aj na trvaní cvi%0Å„enia. Ke sme predmet
pozorovali najmenej 5 minśt, bude semienko ~iarie viac do %0ńervena. Ak to bola len minśta, bude %0ńierne
alebo biele. Ak sa nám podarilo myse> absolÅ›tne upokojie a ustálie, bude ~iariaci predmet istż %0Å„as stáe,
ak nie, bude sa >ahko pohybovae do strán. Potom sa stane nejasnżm, a~ zmizne Å›plne. To vaetko sa
odohráva v priebehu jednej alebo niekol'kżch minÅ›t.
A~ zmizne ~iariace semienko, necháme o%0Å„i eate zatvorené a %0Å„akáme, kżm sa objaví znovu. Ke po
niekol'kżch sekundách vypláve, pozorujeme opäe- absolÅ›tne pokojní a vyrovnaní - jeho farbu a tvar,
ktoré sÅ› trochu iné ako po prvż raz. Opakujeme znovu, a~ ke semienko Å›plne s%0Å„ernie a splynie s
pozadím, otvoríme o%0Å„i.
Postup mô~eme opakovae.
B/ KRESBA (BOD)
Polo~te kresbu pred seba a dbajte, aby bol nákres dobre osvetlenż. %3Å„ahko vypÅ›>te o%0Å„i, ale nemrkajte, aj
ke budÅ› atípae. Je to normálny jav. Dżchajte pokojne a s plne sÅ›stredenżm vedomím pozorujte celok
obrazu. Zrazu sa za%0Å„nÅ› objavovae "Å›pravy" obrazu, zmeny, ale nezále~í na tom, %0Å„o sa vám objaví.
Podstatné je trpezlivo pozorovae modifikácie obrazu. Asi po minÅ›te (nevaímajte si hodinky!) zavrite o%0Å„i a
zakryte ich dlaHami, aby sa vytvorila dostato%0Å„ná tma. Reziduálny negatívny obraz sa vám po chvíli
objaví za zatvorenżmi o%0Å„ami.
Pozorujte tento vnÅ›tornż obraz a vaetky modifikácie, ktoré sa objavia. Ke sa tento obraz takmer
rozplynie, oddia>te ruky, ale ponechajte zatvorené o%0Å„i, oto%0Å„te sa ku stene alebo sa pozrite na strop a
pozorujte novż reziduálny obraz. Ak boli vie%0Å„ka priamo osvetlené lampou, obraz ihne zmizne. Po%0Å„as
celého cvi%0Å„enia nezabÅ›dajte sledovae svoj dych.
Posledná fáza cvi%0Å„enia sa za%0Å„ína, ke sa vnÅ›tornż obraz celkom rozplynie. Znovu polo~te dlane na o%0Å„i
(aby sa obnovila tma) a potom si predstavujte, teda obnovte v pamäti, pôvodnż obraz takż, akż ste
pozorovali na za%0Å„iatku cvi%0Å„enia otvorenżmi o%0Å„ami. Nie je to >ahké.
C/ TIEG
Zaujímavż je trátak na vlastnż tieH. Vykonávame ho vo vo>nej prírode na mieste, kde mô~eme zostae
chví>u neruaení. Obloha musí bye Å›plne jasná a priestor pred nami bez vysokżch stromov a domov.
Posadíme sa opäe do niektorej z medita%0Å„nżch polôh tak, aby sme mali pred sebou svoj vlastnż tieH, ale
%0Å„o najostrejaí. Najskôr vnímame svoj tieH ako celok, potom sa sÅ›stredíme na stred krku na tieni, kde je
pod>a jogy umiestené ve>mi dôle~ité energetické centrum (viauddha %0Å„akra). Zotrváme opäe tak dlho,
kżm vydr~íme bez ~murknutia. Ke nám o%0Å„i za%0Å„nÅ› slzie, zatvoríme ich. Po nieko>kżch sekundách ich
znovu otvoríme a pozrieme sa nahor, do modrej oblohy. Sledujeme pozorne obraz, ktorż vidíme,
vaímame si jeho tvary, farby aj pocity, ktoré náa vnem sprevádzajÅ›.
Trátak nerobíme dlhaie ako 14 dní, ale po %0Å„ase sa k nemu vrátime znovu. Dokonalé majstrovstvo mo~no
dosiahnue vtedy, ke budete cítie, ~e vy sami vy~arujete svetlo, %0Å„o sa vaak pod>a tradícií jogy dá
dosiahnue iba s pomocou kvalifikovaného u%0Å„ite>a.
Trátak mô~eme vykonávae v ktoromko>vek okamihu dHa, najlepaie je vaak cvi%0Å„ie ve%0Å„er pred spánkom.
Trátak dobre vyprázdHuje myse> od dennżch starostí a predstavuje Å›%0Å„innÅ› hrádzu medzi bdením a
spánkom, ktorż bude tżmto cvi%0Å„ením pokojnejaí, hlbaí a osvie~ujÅ›ci. Trátak tie~ predstavuje prípravu na
zlo~itejaie medita%0Å„né techniky.
Dovo>ujeme si opäe zdôraznie pravidelnose a vytrvalose. Od prvého pokusu s obrazcom alebo svie%0Å„kou
sa prejavia >ahko pozorovate>né vżsledky. Vżhodou tohto cvi%0Å„enia je, ~e upÅ›tava pozornose bez toho,
aby spôsobilo rozpty>ovanie mysle. (Pre pokro%0Å„ilejaích cvi%0Å„encov: dá sa kombinovae s mantrou Óm, Só-
ham, prípadne s dychovżmi cvi%0Å„eniami pre odpÅ›tavanie zmyslov, pre zlepaenie intelektu alebo pamäti.)
Trátak vaak prináaa Å›~itok nielen o%0Å„iam, ale vo vaetkżch smeroch ~ivota, viac pokoja, zlepaenie pamäti,
zvżaenie schopnosti śspeane meditovae, schopnosti vizualizovae. OdstraHuje vaetky defekty zraku a
sÅ›%0Å„asne rozvíja duaevné sily, ktoré ve>mi pomáhajÅ› koncentrovae mentálne schopnosti. Ako bolo
povedané:_"Ke sa sediaci jogín ponorí celou silou ~ivota a mysle do trátaku, koncentruje svoj
nepohyblivż poh>ad na bod, ktorż ~iari ako hviezda, potom je tento skvostnż stav nazżvanż sambháví.
Tento stav mo~no dosiahnue iba prostredníctvom milosti u%0Å„ite>a a prostredníctvom duchovnżch
schopností. Chvíle v takomto stave naplnenej prázdnoty plodia vynikajÅ›cu `ivatattvu. Likviduje vaetky
ea~kosti, boh `iva, tento znalec vaetkżch tantier, dr~í toto tajomstvo. Tento stav vyrovnáva a pohlcuje.
Jeho uctieva%0Å„i pri uprenom poh>ade na vonkajaí ~iariaci bod sÅ› v spojení so svojim vnÅ›tornżm "ja."
(Hathajoga Pradípika, %0Å„ase lY., alóka 37.)
Dosiahnutie majstrovstva v trátaku sa ozna%0Å„uje ako sambhaví mudrá. Upaniaády hovoria: "Cvi%0Å„enie
mô~e pokra%0Å„ovae s fixovanżm poh>adom na bod, kżm neza%0Å„nÅ› tiece slzy. To sa nazżva trátak a je od
u%0Å„itela Matsjendru."
Trátak Å›%0Å„inne bojuje proti stresu moderného ~ivota. Civilizovanż svet nás ohrozuje bombardovaním
zmyslovżmi vnemami ustavi%0Å„ne silnejaími a iba zriedka harmonickżmi: hlukom, informáciami,
televíziou.... Trátak je zázra%0Å„nż liek proti nim. PokÅ›ste sa prevziae trátak definitívne do svojej
ka~dodennej praxe. Má trvae 3-5 minÅ›t, aj ke ni%0Å„ nebráni jeho predl~ovaniu.
Pod>a skÅ›seností mô~eme povedae, ~e trátak má psychické Å›%0Å„inky a lie%0Å„i o%0Å„né choroby. V~dy zlepauje
zrak! Opäe zdôrazHujeme, ~e aj toto o%0Å„né cvi%0Å„enie, tak ako vaetky ostatné, vykonávame bez okuliarov!
Ak pou~ijeme na cvi%0Å„enie kresbu, obrazec, budÅ› Å›%0Å„inky trochu iné, ako pri trátaku na svie%0Å„ku, bod alebo
tieH. Tentokrát je stredom záujmu vnÅ›tornż obraz, nie samotná fixácia. Ide o psychické (pamäeové)
pocity, nie o fyzické cvi%0Å„enie nehybnosti o%0Å„í. Psychické Å›%0Å„inky teda prevládajÅ› v tomto prípade nad
fyzickżmi, ktoré vaak rozhodne nie sÅ› zanedbatelné %0Å„i zní~ené!
Trátak pomáha zvládnue stavy roztr~itosti, u>ah%0Å„uje kontrolu mysle. PosilHuje vô>u a poh>adu dodáva
vnÅ›tornÅ› silu a stálose. Upokojuje myse> a pôsobí priaznivo na nervovÅ› sÅ›stavu, privádza cvi%0Å„iaceho do
hlbaej koncentrácie. Vonkajaí trátak posilHuje zrak.
OdporÅ›%0Å„ame na za%0Å„iatku takéhoto cvi%0Å„enia riadie sa hlavnżm pravidlom jogy, a tżm je nenásilie. Bute
opatrní a ke vám cvi%0Å„enie bude nepríjemné, skráete trvanie cvi%0Å„enia alebo ho na istż %0Å„as Å›plne
vynechajte!
VII. LIE BA
ZDRAVOTNÅ»CH dA%7Å„KOSTÍ
Zápal spojiviek: Pri zápale spojiviek alergického pôvodu rżchlo pomáhajÅ› obklady z vla~nżch nálevov
byliniek.
Pri infek%0Å„nom zápale, ktorż je prenosnż, je lie%0Å„ba kombinovaná. Ráno sa zlepené vie%0Å„ka iba ea~ko
otvárajÅ›. Prilo~íme na ne na 5-10 minÅ›t obklad z nálevu byliniek, potom vie%0Å„ka opatrne umyjeme, tżm
ich uvo>níme a potom u~ mô~eme >ahko nakvapkae do o%0Å„í lekárom predpísané lieky. Pri zápale vie%0Å„ok
je postup rovnakż, iba okraje vie%0Å„ok sa po umytí potierajÅ› lekárom predpísanou maseou.
Pri príprave o%0Å„nżch obkladov musíme dbae, aby nálevy neobsahovali ani trochu prímesí - %0Å„astíc drog.
Obklady sa prikladajÅ› na vie%0Å„ka na 5 a~ 10 minÅ›t, ak nie je uvedené inak. Po celż %0Å„as pacient le~í v
pokoji. Prikladanie rôznych obkladov lepaie odstraHuje chorobné prejavy a zmierHuje bolese.
Lie%0Å„ba: VHae svetlíka lekárskeho. Neplná kávová ly~i%0Å„ka na aálku vody, doba vylÅ›hovania 3 minÅ›ty.
Pou~íva sa na vla~né obklady a umżvanie. Rovnaké pou~itie je aj u alaích receptov, ak nie je uvedené
inak.
O%0Å„né obklady opakujeme 2-3x denne, a~ kżm ea~kosti neustÅ›pia, potom eate nieko>ko dní pokra%0Å„ujeme
1-2x denne.
JA MEG (ZRNO): Je to vlastne hnisavż zápal Zeissovej ~>azy vie%0Å„ka. Objavuje sa predovaetkżm u detí,
u staraích osôb je to ove>a zriedkavejaí jav. Ochorenie trvá 5 a~ 7 dní. PrikladajÅ› sa teplé obklady, ktoré
priebeh zápalového procesu urżchlia. Aj po Å›stupe ea~kostí je treba okraje vie%0Å„ok eate dlhaí %0Å„as umżvae
niektorżm z nálevov. Pou~ívame aj pitnÅ› lie%0Å„bu, pri ktorej je vhodné podávae sÅ›%0Å„asne vitamíny B a C.
1. aj: List %0Å„iernej ríbezle, 4-5 ly~íc drogy macerujeme v pol litri studenej vody asi hodinu, potom pomaly
zahrievame a~ k bodu varu, ale nevaríme. Po odstavení necháme 10 minÅ›t vylÅ›hovae.
aj sa pije ka~dż deH a eate nieko>ko dní po Å›stupe ea~kostí.
2. Obklad: 20 g kvetu harman%0Å„eka lekárskeho, 20 g vHate bazalky pravej, 20 g vHate tymiánu.
Pripravíme nálev, doba vylÅ›hovania je 3 minÅ›ty. Teplé obklady prikladáme 3-4x denne.
OPUCHNUTÉ VIE KA (po pla%0Å„i, nevyspatí a podobne):
1. KoreH ibiaka. PolievkovÅ› ly~icu drogy prelejeme 200 ml vrelej vody, necháme vylÅ›hovae 5 minÅ›t a
scedíme. Vla~né obklady prikladáme na 5 minÅ›t.
2. VHat' svetlíka lekárskeho. Nálev, %0Å„as vylÅ›hovania 10 minÅ›t. Ráno a ve%0Å„er sa prikladajÅ› na vie%0Å„ka
vla~né obklady.
Z VE%3ńMI STARŻCH RECEPTOV
Na bol'avé o%0Å„i sa prikladal bielok z %0Å„erstvého vajca.
Pri %0Å„ervenżch alebo opuchnutżch o%0Å„iach sa zmieaalo 60 g ru~ovej vodi%0Å„ky, 60 g bieleho vína a atipka
kysli%0Å„níka cíni%0Å„itého v práaku.
Zmes sa riadne pretrepala a natieralo sa Hou postihnuté oko mierne 1-2x denne.
Na skráalenie o%0Å„í sa odporÅ›%0Å„alo predestilovae s dobrżm prírodnżm vínom hrse slezovej vHate a v tejto
kvapaline kÅ›pae o%0Å„i ráno a ve%0Å„er.
Pri Å›nave o%0Å„í z %0Å„ítania sa zmieaalo rovnaké mno~stvo destilovanej vody a aeava zo skorocelu, rozpustilo
sa v nej 24 zrniek pravého gáfru, 4 g kandizovaného cukru a 2 g kamenca. Ke sa vaetko dôkladne
premieaalo, pridali sa eate 2 g bóraxu a znovu sa vaetko premieaalo. Touto vodi%0ńkou sa natierali vie%0ńka
2 - 3x denne.
Pri tikoch v o%0ńiach sa zomlela ly~ica suchżch feniklovżch semienok a vhodila sa do vriacej vody.
Naklonila sa hlava k vychádzajÅ›cej pare a o%0Å„i sa naparovali 20 minÅ›t. OdporÅ›%0Å„a sa polo~ie si na hlavu
aatku alebo uterák, aby sme dosiahli vyaaiu Å›%0Å„innose.
A~ po hodine sa mohlo vyjse na %0ńerstvż vzduch, preto bolo najlepaie urobie si toto naparovanie pred
spaním, ale v takomto prípade platí zákaz spae pri otvorenom okne.
VIII. LIE BA STRAVOU
NasledujÅ›ci materiál bol získanż v roku 1986 z americkżch prameHov. Medzi Å›%0Å„inné metódy, na ktoré sa
vaak %0Å„asto zabÅ›da, patri aj konzumácia paeni%0Å„nżch klí%0Å„kov. Naklí%0Å„enÅ› paenicu mô~eme bez
zveli%0Å„ovania nazvae vitamínovou bombou alebo potravinovżm zázrakom. Obsahuje toti~ ve>ké mno~stvo
zinku, vitamín E, rastlinné bielkoviny, vitamíny skupiny B, ~elezo, vápnik, hor%0Å„ík, selén a alaie stopové
prvky.
Dostatok zinku v tele má priamy vplyv na kvalitu zraku. Zinok patrí k mimoriadne dôle~itżm prvkom v
naaom organizme a jeho nedostatok má vel'a negatívnych vplyvov na naae zdravie, od náchylnosti na
ko~né ochorenia cez psychické zní~enie schopnosti organizmu a~ po zní~enÅ› odolnose proti vzniku
rakoviny.
Vitamín E pomáha lie%0Å„ie zápaly obli%0Å„iek, ea~ké popáleniny, likviduje no%0Å„né kU%0Å„e lżtok (tam musí bye
prítomnż aj hor%0Å„ík), lie%0Å„i dermatózy, udr~uje dobrż stav poko~ky, odstraHuje jazvy, dodáva energiu,
aktivitu, radose zo ~ivota. Je vel'mi dôle~itż proti deformácii buniek.
Vitamíny skupiny B pôsobia na dobrÅ› náladu, skvalitnenie trávenia, zlepaenie pamäti, odstránenie
nespavosti, priaznivo ovplyvHujś krvnż tlak a cukrovku.
Pri naaom be~nom nedostatku vitamínov, patria naklí%0Å„ené obilniny, ale predovaetkżm paenica, k tżm
najdôle~itejaím odkazom minulosti, ktoré mô~eme vyu~ie. Paeni%0Å„né semená sa nechávajÅ› naklí%0Å„ie od 2
do 14 dní (v rôznych fázach klí%0Å„enia majÅ› rôzny obsah vitamínov). Medzi najbe~nejaie receptÅ›ry patrí 3-
4 dHové naklí%0Å„enie, v tieni, voda sa mení dvakrát denne.
Takto upravenÅ› paenicu mô~eme pridávae do aalátov (zeleninovżch), mô~eme ju jese samostatne,
natierae na chlieb, hrianky. Najni~aia dávka pre zlepaenie stavu náaho organizmu je l hrn%0Å„ek, %0Å„i~e asi
1/4 litra - tż~denne. Frekvencia konzumácie klí%0Å„kov nie je smerom nahor obmedzená.
Naklí%0Å„ené obilniny (ale aj slne%0Å„nica, sója, aoaovica) majÅ› pre %0Å„loveka a jeho zdravie obrovskż vżznam,
preto~e obsahujÅ› vel'a exogénnych enzżmov, %0Å„ím pomáhajÅ› proti obezite a inżm zdravotnżm
ea~kostiam. Naae telo je stavané pre príjem potravy, ktorá obsahuje aspoH 85% enzżmov.
TÅ›to potrebu mô~e pokrye surová zelenina a ovocie, strukoviny, orechy, ale predovaetkżm naklí%0Å„ené
semená.
V starżch a vo vegetariánskych textoch sa odporÅ›%0Å„ajÅ› predovaetkżm v zime a na jar. Ideálna
konzumácia je vtedy, ke sÅ› klí%0Å„ky dlhé 3-5 mm, ale existujÅ› recepty, kde sa po%0Å„íta s klí%0Å„kami dlhżmi a~
5 cm, kedy dochádza k ich zozelenaniu. SÅ› chutné aj samotné, ale aj v kombinácii napríklad s jogurtom
%0Å„i strÅ›hanżm jablkom, hrozienkami, v rôznych aalátoch.
Je vaak dôle~ité vediee, ~e pri teplote nad 46 stupHov Celzia sa Å›plne zni%0Å„ia, preto je dobré, ak chceme
naklí%0Å„enÅ› obilninu pridae do tepelne upravovaného jedla, pridae ju a~ po %0Å„iasto%0Å„nom vychladnutí, alebo
ako samostatnÅ› prílohu.
Niektoré pramene uvádzajÅ›, ~e tepelnżm upravovaním paenice, napríklad paeni%0Å„nej kaae, sa likviduje
a~ 80% ~ivín. Takmer v~dy po zavedení tejto zlo~ky do stravy uvádzali konzumenti Å›pravu telesnej
hmotnosti, revitalizáciu celého organizmu a zlepaenie psychickżch funkcií.
Ke necháme obilniny klí%0Å„ie na slne%0Å„nom svetle, vznikne v nich nielen chlorofyl, ale aj vitamín C.
Strava má takż vel'kż vplyv na zdravie o%0Å„í, ~e v krajinách, kde je vż~iva vżrazne nevyvá~ená, sa vo
ve>kej miere vyskytujÅ› vaetky známe o%0Å„né choroby, vrátane slepoty!
VITAMÍNY A ZRAK
Pri ich miernom nedostatku sa o%0Å„i rżchlo unavia, sÅ› citlivé na svetlo, oslnenie, zle vidia v noci a %0Å„asto
trpia infekciami a o%0Å„nżmi chorobami: ja%0Å„mennżm zrnom, zápalmi spojiviek, zápalom dÅ›hovky a inżmi.
Ak %0Å„lovek prijíma v strave menej ako 5000 mj vitamínu A denne, dochádza k nadmernému zhrubnutiu
spojiviek a niekedy aj k degenerácii o%0Å„ného nervu.
V USA sa vyskytujÅ› ea~ké prípady nedostatku vitamínu A, a to u tżch pacientov, ktorí majÅ› nedostato%0Å„nż
tok ~l%0Å„e.
Pri kombinovanom nedostatku vitamínu A a bielkovín vznikajÅ› tzv. Bitogy akvrny.
Lie%0Å„ia sa 50 000 mj vitamínu A a mlie%0Å„nymi bielkovinami. Uzdravovanie prebieha rżchlo.
RETINITIS (pigmentóza): Pri nej sietnica pomaly degeneruje a vedie k oslepnutiu. Vzniká po rokoch
nedostatku vitamínu A.
Osoby s touto chorobou spravidla nedostato%0Å„ne vstrebávajÅ› vitamín A, preto je lie%0Å„ba Å›%0Å„innejaia, ke sa
vitamín A podáva injek%0Å„ne, alebo orálne, musí vaak bye rozptżlenż vo vode. Denne sa musí podávae aj
lecitín a zvżaené mno~stvá vitamínu E.
VITAMÍN B2: Pri jeho nedostatku vzniká najprv nadmerná citlivose na silné svetlo a zlé videnie za aera,
o%0Å„i >ahko slzia a pri námahe sÅ› krvavé, pri oslnení mô~e %0Å„lovek pocítie pálenie. Pod vie%0Å„kami sa ve>mi
%0Å„asto hromadí hlien, najmä po%0Å„as spánku. Pri akÅ›tnom nedostatku mô~e praskae ko~a vo vonkajaích
kÅ›tikoch o%0Å„í, o%0Å„i pália a prudko s%0Å„ervenajÅ›.
Pod>a odbornej literatÅ›ry, na nápravu posta%0Å„í 5 mg vitamínu B2 denne. Vitamín B2 odstráni aj menej
be~né príznaky.
NEDOSTATO NÉ ROZPOZNÁVANIE FARIEB A PREDMETOV:
Neschopnose ostrej akomodácie, zápal spojiviek, iritis, rubiosil iritis, videnie mihajÅ›cich sa a miznÅ›cich
obrazov alebo svetelnżch kruhov okolo ~iariacich svetiel alebo predmetov a tmavé akvrny pred o%0Å„ami,
neprieh>adná rohovka, to vaetko sÅ› príznaky nedostatku vitamínu B2.
ROHOVKOVÉ VREDY: Mo~no ich Å›plne vylie%0Å„ie podávaním vitamínu B2 iba vtedy, ke choroba nie je
nato>ko chronická, ~e sa u~ sta%0Å„ili vytvorie jazvy.
`EDÉ ZÁKALY: Boli umelo vyvolané u zvierat nedostatkom tżchto vitamínov a opäe vylie%0Å„ené ich
podávaním: B2 (u detí vzniká slepota, ak nedoká~u zÅ›~itkovae galaktózu kyseliny pantothenovej, a tżm
vzniká vyaaia potreba vitamínu B2), alebo kyseliny antothenovei. alebo plnohodnotnżch bielkovín,
naj%0Å„astejaie triptofánu - u diabetikov mô~e vzniknÅ›e iba z nedostatku vitamínu B6, preto~e bez vitamínu
B6 nemo~no zÅ›~itkovae triptofán, alebo vitamínu E.
Zákal mô~e bye tie~ vyvolanż medikamentmi, napríklad dinitrophinolom pre odtu%0Å„Hovanie. Vylie%0Å„enie je
mo~né ve>kżmi dávkami vitamínu C.
Tvorba zákalu u >udí je vlastne rżchle ukladanie cholesterolu alebo vápnika, ale bżva vyvolané aj
stresom. Pri strese toti~ vzniká ve>ká potreba vitamínu B2 a kyseliny pantothenovej.
Je .zbyto%0Å„né brae vitamín B2 v tabletkách a o%0Å„akávae zlepaenie zraku. Jedine antistresovż program s
vysokżm obsahom plnohodnotnżch bielkovín, vitamínov B2, C a E, kyseliny pantothenovej a vaetkżch
~ivín, mô~e zlepaie stav zraku.
KRÁTKOZRAKOSd: Niektoré druhy krátkozrakosti sÅ› prejavom stresu a mô~u sÅ›visiee s nedostatkom
vápnika. Krátkozrakose a aku>avose so stresovou prí%0Å„inou boli vylie%0Å„ené ve>kżmi dávkami vitamínu E.
Na krátkozrakose sÅ› náchylné deti so stresmi, nevhodnou stravou, rżchlym rastom a alergiami. Pri
vy%0Å„erpaní nadobli%0Å„iek vnikajÅ› tekutiny z krvi do tkanív a miestne zvżaenż tlak zmení tvar oka, %0Å„o
spôsobí krátkozrakose. Na za%0Å„iatku krátkozrakosti sa objavujÅ› tieto príznaky: Å›nava o%0Å„í, akÅ›lenie,
závrate, namáhanie o%0Å„í, bolesti hlavy, bolesti v o%0Å„iach, prípadne nízky krvnż tlak.
O%0Å„i v tomto atádiu mo~no pod>a americkżch prameHov vylie%0Å„ie pri tż~dHovom a~ dvojtż~dHovom
zvżaenom solení a okam~itom zlepaení stravy vo vaetkżch ~ivinách, ale predovaetkżm plnohodnotnżch
bielkovinách, B2, C, D, E, kyseline pantothenovej, vápnika a nenasżtenżch tukoch. Bez Å›pravy stravy je
trvalá korekcia mo~ná iba nosením okuliarov.
Okrem stravy, predovaetkżm v zastaralżch prípadoch, Å›%0Å„inne pomáha pri odstraHovaní krátkozrakosti,
alekozrakosti a astigmatizmu fyzikálna terapia Harryho Benjamina.
GLAUKÓM: Vzniká tie~ z pred:~eného stresu a je prejavom vy%0Å„erpanosti nadobli%0Å„iek. Uvádza sa, ~e je
hlavnou prí%0Å„inou slepoty v USA. Ke nadobli%0Å„ky nedoká~u tvorie aldosterón, sodík uniká z tela a
tekutiny zaplavujÅ› tkanivá, potom stÅ›pa tlak v oku, skreslí videnie a nakoniec mô~e oko zni%0Å„ie.
Príznaky sa individuálne vżrazne odliaujÅ›, mô~u vzniknÅ›e aj rżchlo a bez varovania.
Glaukóm sa mô~e prejavie nasledujÅ›cimi symptómami:
bolese v o%0Å„iach, hmlisté videnie, zlyhávajÅ›ce videnie pri práci zblízka, potreba silnejaieho osvetlenia,
zÅ›~enie zorného po>a (ako keby sme sa pozerali cez trubicu), videnie kruhov okolo svetla i svetelnżch
zdrojov, Å›nava a nízky krvnż tlak (typické prejavy vy%0Å„erpanosti nadobli%0Å„iek).
Náhly stres mô~e spôsobie do%0Å„asnÅ› alebo trvalÅ› slepotu. Niektoré zdroje uvádzajÅ›, ~e ju mo~no lie%0Å„ie
slanou stravou, ktorá musí obsahovae vaetky ~iviny a musí bye vyvá~ená. Pri poruaení zásad správnej
vż~ivy vaak bol zaznamenanż návrat tżchto príznakov.
Na druhej strane, bol opísanż prípad Å›speanej lie%0Å„by touto metódou desae rokov starého glaukómu, s
ktorżm si lekár nevedel poradie.
Pacient s glaukómom sa musí vyhżbae stresu a uvedomie si, ~e aj zrnková káva mô~e bye v jeho
prípade stresorom. Akżko>vek stres mô~e zhoraie príznaky glaukómu, ak nie je okam~ite zvżaenż príjem
~ivín, potrebnżch na zvládnutie stresu.
Trvalż stres z potlá%0Å„anżch zápornżch emócií (citov) spôsobuje, ~e nejeden prípad glaukómu je
psychosomatickżm ochorením. Ak bola niekomu operatívne odobraná nadbyto%0Å„ná o%0Å„ná tekutina, musí
po operácii prijímae ve>a vitamínu E, aby sa nevytvorili jazvy, inak ea~ko mo~no o%0Å„akávae zlepaenie.
SÅ›%0Å„asne treba upravie stravu pod>a zásad správnej vż~ivy.
ODDELENIE SIETNICE: Zdá sa, ~e mô~e vzniknÅ›e pri nedostatku vitamínu E, predovaetkżm u
pred%0Å„asne narodenżch detí, ak nie sÅ› doj%0Å„ené. Naj%0Å„astejaie sa pod>a americkżch prameHov vyskytuje u
novorodencov, ktorżch matky mali po%0Å„as tehotenstva nedostatok vitamínu E alebo pou~ívali tabletky
~elezitżch solí. Pod>a niektorżch názorov, tomuto ochoreniu mo~no zabránie podávaním 150 mg
vitamínu E denne okam~ite po pôrode alebo materinskżm mliekom, ktoré tento vitamín obsahuje.
ROZMAZANÉ VIDENIE: Mô~e vzniknÅ›e pri nedostatku vitamínu B6, kyseliny pantothenovej a vitamínu
E.
OBRNA VNÚTORNÅ»CH A VONKAJ`ÍCH SVALOV OKA:
Prí%0Å„inou je nedostatok vitamínov skupiny B, predovaetkżm B l.
`KU%3Å„AVOSd: Ide okrem iného o slabose vnÅ›tornżch a vonkajaích o%0Å„nżch svalov, rozmazané videnie a
dvojité videnie. Na lie%0Å„bu sa odporÅ›%0Å„a pivovarské dro~die alebo vitamín E.
KRVÁCANIE SIETNICE: OdporÅ›%0Å„aná /terapia: podstatne zvżaenż prísun vitamínu C.
ZÁPAL SIETNICE: Vylie%0Å„enie mo~no dosiahnue stravou s vysokżm obsahom plnohodnotnżch bielkovín.
INFEKCIE O Í: Vo vaetkżch prípadoch sa odporÅ›%0Å„a vitamín C vo ve>kżch dávkach, ka~dé dve hodiny,
so správnou vż~ivou s vysokżm obsahom bielkovín. Niektoré pramene uvádzajÅ› aj podávanie vitamínu
A, ktorż sa tie~ osved%0ńil.
VYPÚLENÉ O I: SÅ› charakteristické pre >udí trpiacich nedostatkom vitamínu E, bez ktorého telo
nedoká~e vstrebávae jód.
EMO NÉ INITELE: SÅ› známe prípady, ke podvedomie bolo prí%0Å„inou zákalu o%0Å„í. Ten zmizol po
odstránení duaevnej nerovnováhy.
LIETAJÚCE `KVRNY PRED O AMI: asto sÅ› spôsobené inżm ochorením, naj%0Å„astejaie obli%0Å„iek a
pe%0Å„ene.
Wyszukiwarka
Podobne podstrony:
Dutch National Team Pre Game Sessionconnections pre intermediate minimock test 0 4 bAgnieszka Jędrzejczak Dobry Psi Obywatelvzdelavaci standard zo sj a lit pre gymnazia s vyucovacim j madarkymDobry program lojalnościowy, czyli jakiJestes dobrydobry jak chleb kryteriaSilnik asynchroniczny dobry opis ogarnijtemat comwięcej podobnych podstron