PRÍRODA NITRY
A OKOLIA
EURÓPSKA ÚNIA
Projekt je spolufinancovanż z ERDF
 Investícia do Vaa
ej budścnosti
objav miesto, za~
i príbeh | discover the place, live the story
Pre prírodu Nitry a okolia je charakteristická poloha na
hranici pohoria a ní~
iny. Mena
ia severná %0Å„ase
zasahuje do
pohoria Tribe%0Å„, ju~
ná sa rozprestiera v krajine oblżch pahorkov
Podunajskej ní~
iny obkolesujścich dolinu rieky Nitra.
Pre vä%0Å„a
inu obyvate>
ov Podunajskej ní~
iny je Tribe%0ń prvżm
 naozajstnżm pohorím, ktoré je navya
e komunika%0Å„ne
dobre prístupné v ka~
dom ro%0Å„nom období. Zoborské vrchy
sa nachádzajÅ› v najju~
neja
ej %0Å„asti pohoria Tribe%0Å„. Aj ke

nedosahujÅ› ve>
kżch nadmorskżch vża
ok, v porovnaní s mierne
zvlnenou Podunajskou ní~
inou sÅ› to kone%0Å„ne prvé poriadne
hory, kde sa mô~
ete tślae
sśvislżmi lesnżmi porastmi alebo
stepnżmi lÅ›kami po turisticky zna%0Å„enżch chodníkoch.
Okrem Zoborskżch vrchov ponśka Nitra aj 
ala
ie prírodné oázy,
ktoré sÅ› miestami oddychu domácich obyvate>
ov aj turistov.
K takżmto kÅ›skom zachovalej prírody na Å›zemí mesta patrí
nitrianska Kalvária, `
ibeni%0ńnż vrch %0ńi nitriansky mestskż
park. Svet rastlín a
tudentom aj a
irokej verejnosti pribli~
uje
Botanická záhrada Slovenskej po>
nohospodárskej univerzity
v Nitre, ktorá sa nachádza v blízkosti vżstaviska Agrokomplex.
V okolí Nitry je mo~
né nava
tívie

ala
ie prírodné zaujímavosti,
ako napríklad Zubriu oboru v Lovciach, Arborétum MlyH
any
SAV, JelenskÅ› gaa
tanicu %0Å„i Národnż ~
reb%0Å„ín v Topo>
%0Å„iankach.
PRÍRODA NITRY A OKOLIA
Vedeli
ste o tom, ~
e
najvzácneja
ou rastlinou
Zoborskżch vrchov je
penia~
tek slovenskż? Drobná
bielo kvitnśca rastlinka sa
vyskytuje iba v Zoborskżch
vrchoch a v Slovenskom krase.
Nikde inde na svete ju
nenájdeme, je preto
endemitom.
CHRÁNENÁ KRAJINNÁ OBLASe
PONITRIE
Chránená krajinná oblase
Ponitrie Zoborské vrchy
Ak prechádzate Å›dolím rieky Nitry na sever smerom na Turisticky najnava
tevovaneja
ou %0Å„ase
ou CHKO Ponit-
Topo>
%0Å„any, Partizánske a Prievidzu, po pravej strane vás spre- rie sÅ› Zoborské vrchy, ktoré sa tiahnu od románskeho
vádza hrebeH
pohoria Tribe%0Å„, na ktorż za Partizánskym nad- kostolíka nad Dra~
ovcami a~
po Å›dolie potoka Hunták.
väzuje o nie%0Å„o vya
a
í Vtá%0Å„nik. Poloha oboch pohorí lemu- Ako jedno z reprezentatívnych Å›zemí európskeho vżzna-
jÅ›cich tok rieky Nitry dala názov chránenej krajinnej oblasti mu sa stali sÅ›%0Å„ase
ou európskej siete chránenżch Å›zemí
(CHKO) Ponitrie. Pod tżmto názvom existuje od roku 1985 NATURA 2000. Zoborské vrchy sÅ› vżnimo%0Å„né vżskytom
na rozlohe 37 665 ha. Hlavnżm predmetom ochrany sÅ› mnohżch vzácnych a suchomilnżch rastlín a ~
ivo%0Å„íchov,
sÅ›vislé lesné porasty, ktoré sÅ› v ju~
nej %0Å„asti CHKO ve>
mi ale aj geologickżch a geomorfologickżch zvláa
tností,
bohaté na teplomilné dreviny. Cennżm prvkom krajiny sÅ› históriou osídlenia v dávnych dobách a v neposlednom
aj lokality s vżskytom stepnej a lesostepnej flóry a fauny. rade krásnymi vżh>
admi a krajinnżmi scenériami. Naj-
vya
a
ím bodom Zoborskżch vrchov je %7Å„ibrica (617 m), za
Obe pohoria skrżvajś ve>
a zaujímavżch prírod- H
ou nasleduje Zobor (587 m), Pyramída (553 m) a Vá-
nżch a krajinnżch fenoménov, z ktorżch mno- penník (531 m). V Zoborskżch vrchoch sa nachádzajÅ›
hé ea
te dokonca %0Å„akajÅ› na objavenie. a
tyri maloploa
né chránené Å›zemia: národná prírodná
rezervácia Zoborská lesostep, dve prírodné rezervácie
Územie CHKO Ponitrie je svojimi jedine%0Å„nżmi prírodnżmi Lupka a %7Å„ibrica a chránenż areál Huntácka dolina.
pomermi a pestrou druhovou skladbou vżnimo%0Å„nou uká~
-
kou vżvoja fauny a flóry v Karpatskom oblÅ›ku. Rastie tu viac Pre náva
tevníkov je ur%0Å„enż náu%0Å„nż chodník s 27 zastave-
ako 1200 druhov vya
a
ích rastlín, zo ~
ivo%0Å„íchov tu bolo zis- niami a s celkovou d:
~
kou 14,7 km. Jednotlivé zastávky
tenżch viac ako 5500 druhov. A práve pre tieto neocenite>
né náu%0Å„ného chodníka ponÅ›kajÅ› nahliadnutie do najkraja
ích
prírodné hodnoty bola podstatná %0Å„ase
Å›zemia CHKO Ponit- zákutí Zoborskżch vrchov. Náu%0Å„nż chodník je rozdelenż
rie zaradená do zoznamu navrhovanżch Å›zemí európskeho do troch okruhov. Vżchodiskovż bod základného okruhu
vżznamu, ktoré sÅ› sÅ›%0Å„ase
ou budovanej sÅ›vislej európskej náu%0Å„ného chodníka, ktorż vedie na vrch Zobor a späe
, je
siete chránenżch Å›zemí NATURA 2000. Prostredníctvom pri lie%0Å„ebnom Å›stave Zobor, kde sa dostanete autobusmi
nej sÅ› chránené najvzácneja
ie a najviac ohrozené druhy vo>
ne mestskej dopravy. Druhż okruh vás povedie do Dra~
o-
rastÅ›cich rastlín, vo>
ne ~
ijścich ~
ivo%0Å„íchov a vybranżch viec okolo kostolíka sv. Michala a tretí na vrch %7Å„ibrica
biotopov, ktoré sa vo>
ne vyskytujÅ› na Å›zemí Európskej Å›nie. s vyÅ›stením do obce `
titáre. Z obcí Dra~
ovce a `
titáre sa
dostanete naspäe
do Nitry autobusmi mestskej dopravy.
Trasa náu%0Å„ného chodníka je sÅ›%0Å„ase
ou existujścich
Správa CHKO Ponitrie
turisticky zna%0Å„enżch chodníkov. V teréne sÅ› jednotlivé
Pre
Samova 3
zastávky ozna%0Å„ené a
tandardnżm symbolom náu%0Å„nżch
949 01 Nitra
náva
tevníkov
chodníkov s %0Å„íslom. ElektronickÅ› verziu Sprievod-
Tel.: [phone]
Zoborskżch
cu NCH Zoborské vrchy nájdete na www.nisys.sk.
e-mail: [e-mail]
vrchov je ur%0ńenż
www.sopsr.sk
náu%0Å„nż chodník s 27
zastaveniami a s
celkovou d:
~
kou
14,7 km.
nájse
niektoré druhy vyskytujÅ›ce sa iba na nieko>
kżch lokali-
tách Slovenska. %7Å„ije tu napríklad sága stepná a modlivka zele-
ná. Ozdobou fauny sÅ› nádherné pestrofarebné motżle. Chrá-
nené Å›zemie s rozlohou 23,1 ha zahU
H
a aj Svoradovu jaskyH
u
a nad H
ou le~
iace a
krapové polia na vápencovżch skalách.
Svoradov prameH

Naj%0Å„asteja
ím
cie>
om pea
ích
Len kÅ›sok od lie%0Å„ebného Å›stavu sa nachádza Svoradov pra-
turistov v Zoborskżch
meH
. U~
v %0Å„asoch existencie zoborského kláa
tora boli známe
vrchoch je Pyramída, ktorÅ› zdroje pitnej vody, ktoré sa nachádzali v Å›dolí severovżchodne
od kláa
tora. V 11. storo%0Å„í vodu zachytávali do studní a potru-
mnohí %0Å„asto omylom pova~
ujÅ› za
bím viedli do kláa
tora. Zvya
ky vodovodu, ktoré sÅ› technic-
Zobor. Od tohto vrchu ju odde>
uje
kżm unikátom, boli objavené pri archeologickom vżskume.
vżrazné sedlo. OdporÅ›%0Å„anżm
V sÅ›%0Å„asnosti je vodou zo zoborského prameH
a zásobovanż
vżchodiskom pea
ej tśry na
blízky lie%0Å„ebnż Å›stav, ale aj upravená studni%0Å„ka, známa pod
Pyramídu je Lie%0Å„ebnż Å›stav
názvom Svoradov prameH
. PrameH
je vyh>
adávanżm miestom
Zobor, odkia>
vedie a~
na
oddychu. Vode z tohto prameH
a boli pripisované zázra%0Å„né
vrchol modrá turistická
Å›%0Å„inky, vyh>
adávajÅ› ho tie~
chorí a starí >
udia. Kvalita vody
zna%0Å„ka.
v studni%0Å„ke je pravidelne monitorovaná a vyhodnocovaná,
informácie o kvalite vody sÅ› uverejnené v blízkosti prameH
a.
Národná prírodná rezervácia Prírodná pamiatka
Zoborská lesostep Svoradova jaskyH
a
Jednou zo zastávok náu%0Å„ného chodníka Zoborské vrchy je Ná- Svoradova jaskyH
a je mena
í jaskynnż systém, le~
iaci v nadmor-
rodná prírodná rezervácia Zoborská lesostep. Nádherná lÅ›%0Å„na skej vża
ke 355 m n.m. Nazvaná bola podobne ako aj Svoradov
krajina na juhozápadnżch svahoch horského chrbta spájajÅ›ceho prameH
pod>
a pustovníka Svorada, ktorż pria
iel do Nitry
Zobor s vrcholom Mea
kovho vrchu je pozoruhodnou uká~
kou z Po>
ska za vlády uhorského krá>
a `
tefana I. a tu vstśpil do
skalnej stepi a~
lesostepi. Vyskytuje sa tu 14 druhov chránenżch benediktínskej rehole v kláa
tore sv. Hippolyta na Zobore. Tam
rastlín. Rastie tu napríklad hlavá%0Å„ik jarnż, poniklec ve>
kokvetż, prijal od opáta Filipa mnía
ske rścho a reho>
né meno Andrej.
kosatec nízky %0Å„i kavy>
pôvabnż. Najvżznamneja
í je va
ak vżskyt Pod>
a legendy viedol Svorad pustovnícky spôsob ~
ivota v jas-
rastliny s názvom penia~
tek slovenskż, ktorż bol pre svetovś kyni ne
aleko kláa
tora. JaskyH
a sa odvtedy nazżva Svoradova.
vedu prvż raz opísanż práve zo Zoborskżch vrchov. Okrem
Zoborskżch vrchov bol na celom svete nájdenż potom u~
iba na Podrobnż prieskum Svoradovej jaskyne sa prvżkrát uskuto%0Å„-
Å›zemí Slovenského krasu. Zo zástupcov ~
ivo%0Å„ía
nej ría
e tu mo~
no nil v roku 1974. Boli zmapované va
etky dostupné
Koncom
leta mo~
no
nájse
v NPR Zoborská
lesostep modlivku zelenÅ›
(Mantis religiosa). Meno
dostala pod>
a typickej
polohy prednżch nôh pod
hru
ou, %0Å„o vytvára
dojem, akoby sa
modlila.
ZOBORSKÉ VRCHY
Prírodná
rezervácia %7Å„ibrica
le~
í na hrebeni rovnako
pomenovaného vrchu
%7Å„ibrica (617 m n. m.),
ktorż je najvya
a
ím
miestom Zoborskżch
vrchov.
CHRÁNENÁ KRAJINNÁ OBLASe
PONITRIE
priestory. Vchod je umelo upravenż a śsti do vstupnej siene
dlhej 6,5 m, a
irokej 2-3,5 m a vysokej 2 m. V strope je 4 m dlhż
vertikálny komín zu~
ujści sa na 15 cm a
irokÅ› a
káru. Smerom
na sever pokra%0Å„uje iba Å›zka chodba dlhá 2 m, ktorá Å›sti do

ala
ieho mena
ieho priestoru. Po%0Å„as prieskumu sa nepodarilo
nájse
~
iadne iné vä%0Å„a
ie priestory. Okrem jaskyne, ktorá patrí
k podzemnżm, sÅ› na prístupovom chodníku povrchové krasové
formy, nazżvané a
krapy. Naj%0Å„asteja
ie sÅ› to pukliny vo vápen-
coch vymodelované do rozli%0Å„nżch tvarov da~

ovou vodou.
Prírodná rezervácia %7Å„ibrica
Prírodná rezervácia (PR) %7Å„ibrica le~
í na ju~
nżch śbo%0ńiach a na
hrebeni rovnako pomenovaného vrchu %7Å„ibrica (617 m n.m.),
ktorż je najvya
a
ím miestom Zoborskżch vrchov. PR %7Å„ibrica má
Na
podobnż charakter ako Zoborská lesostep. Je uká~
kou lesostep-
ploa
ine nad
nej krajiny a teplomilnżch listnatżch lesov na vápencovom
otvorom do jaskyne
podlo~
í. Jej najni~
a
ia odlesnená %0Å„ase
nazvaná tie~
Lśky
stojí vya
e 400-ro%0ńnż
pod %7Å„ibricou má rysy zvlnenej krajiny lesostepného
kovanż krí~
, ktorż zdobil
charakteru s osamotenżmi krami, preva~
ne trnkami,
hlohmi, drieH
mi a mahalebkami. Je to krajinársky ve>
mi do zbśrania ve~
u farského
hodnotné Å›zemie. V bezprostrednej blízkosti prírodnej
kostola sv. Jakuba v Nitre.
rezervácie (500 m od vrcholu od %7Å„ibrica) sa nachádza
Nad Svoradovou jaskyH
ou
ve>
kż kameH
olom, v ktorom sa e
a~
í kvalitnż vápenec
bol upevnenż v roku
na vżrobu vápna. d
a~
í sa v H
om od 50. rokov 20. storo-
1932.
%0Å„ia. Vyhlásením %7Å„ibrice za prírodnÅ› rezerváciu sa zabránilo
Å›plnému zni%0Å„eniu tohto cenného Å›zemia. V tesnej blízkosti
lomu sa nachádza priepase
vyhlásená v roku 1995 za PrírodnÅ›
pamiatku. Steny priepasti sÅ› pokryté krasovou vżzdobou
pripomínajÅ›cou karfiol. Kolmż vchod do priepasti je uzavretż,
preto~
e predstavuje nebezpe%0Å„enstvo pádu do 62 m h:
bky.
%7Å„ibrica má aj svoje botanické zaujímavosti. V jej lesnżch po-
rastoch rastie dobre ukrytż vzácny hrachor benátsky. Okrem
Zoborskżch vrchov na Slovensku u~
nikde inde nerastie. Sku-
to%0Å„nou raritou %7Å„ibrice je aj ve>
mi vzácna majestátna orchidea
jazż%0Å„kovec vżchodnż. Patrí medzi európsky vżznamné druhy.
Klimaticky patrí Å›zemie medzi najtepleja
ie a najsucha
ie
polohy Slovenska. Kvôli zachovaniu druhového bohat-
stva stepnżch lÅ›k sa táto lokalita pravidelne kosí.
Chránenż areál Huntácka dolina
Ak sa pozriete na mapu Tribe%0Å„a, iste vás zaujme vżrazná
zÅ›~
enina pohoria nachádzajÅ›ca sa v jeho juhozápadnej %0Å„asti,
medzi obcami %7Å„irany a Podhorany. Tvar reliéfu ovplyvnil
sezónny potok Hunták, ktorż vytvoril pre Tribe%0Å„ unikátne
Údolie Huntáka. Jeho jedine%0Å„nose
spo%0Å„íva v kaskádovom
charaktere toku, ktorż si v spodnom śseku razil cestu
cez vrstvy kremencovżch balvanov. Sezónny
potok Hunták o~
íva len po%0Å„as nieko>
kżch
dní v roku. Údolie Huntáka bolo v roku
2000 vyhlásené za chránenż areál,
ktorého vżmera predstavuje 8,74 ha, pre
Prírodná rezervácia Lupka Tribe%0Å„ predstavuje geomorfologickż
fenomén. Údolie je >
ahko prístupné
Prírodná rezervácia Lupka sa nachádza z oboch obcí. Zo %7Å„irian vedie k Å›doliu
podobne ako Zoborská lesostep na juhozá- po>
ná cesta popri ~
elezni%0Å„nej stanici.
padnom vżbe~
ku zoborského masívu, juhovż-
chodne od mestskej %0Å„asti Dra~
ovce. Na nízkom
návra
í (249 m), bohatom na archeologické nálezy,
mo~
no skśmae
zmeny v skladbe vegetácie rastÅ›cej na
vápencovom a na kremencovom podklade. Na vápencoch
rastÅ› podobné stepné a lesostepné druhy ako v Zoborskej
lesostepi, rastlinnż kryt na kremencoch je śplne odlia
nż.
Podobá sa na vegetáciu na inżch kremencovżch skalách
hojne roza
írenżch v pohorí Tribe%0Å„. Na ju~
nom vápenco-
vom svahu rastie hlavá%0Å„ik jarnż, poniklec ve>
kokvetż,
kosatec nízky, jasenec biely, veternica lesná, jaseH

mannovż a sinokvet mäkkż. Na kremencoch pre-
vládajÅ› vres oby%0Å„ajnż, trnka oby%0Å„ajná, via
H
a krovitá,
metlica krivolaká a po%0Å„etné druhy ru~
í. Z hmyzu
je najvzácneja
ia modlivka zelená a sága stepná.
Kvetena
Zobora je
najzaujímaveja
ia na jar.
Niektoré miesta v Zoborskej
lesostepi sÅ› doslova posiate
vzácnymi chránenżmi druhmi
ako kosatec nízky, poniklec
ve>
kokvetż a hlavá%0Å„ik jarnż.
K nápadnżm jarnżm druhom
patrí aj nátr~
ník pieso%0Å„nż
a mlie%0ńnik chvojkovż.
ZOBORSKÉ VRCHY
SÅ›%0Å„ase
ou
Botanickej
záhrady pri SPU je tie~

mini ZOO vo>
ne prístupné
verejnosti a univerzitné
vivárium, ktoré slÅ›~
i ako
záchytné stredisko najmä
chránenżch druhov
plazov.
BOTANICKÁ ZÁHRADA SPU
Botanická záhrada
pri SPU v Nitre
Botanická záhrada v Nitre bola zalo~
ená v roku
1982 ako Å›%0Å„elové zariadenie Vysokej a
koly po>
no-
hospodárskej v Nitre. Autorom projektu Bota-
nickej záhrady bol záhradnż architekt Alexander
Glaus, ktorż umiestnil objekt záhrady do stredu
areálu a
koly v tesnej nadväznosti na jej architektÅ›-
ru a v blízkosti vżstavného areálu Agrokomplex.
Vlastnż areál Botanickej záhrady je nepravidelného
tvaru, v strede sa nachádza umelé jazierko, návra
ie a nie-
ko>
ko vzájomne pospájanżch pea
ích komunikácií, ktoré
plochu delia na nepravidelné Å›tvary, parkovo stvárnenżch.
Botanická záhrada vo svojich zbierkach zhroma~

uje okrem
druhov domácej flóry aj vegetáciu tropickżch a subtropickżch
oblastí. Ako jedna z mála plní aj poslanie agrobotanickej
Botanická záhrada SPU v Nitre
záhrady, z %0Å„oho vyplżvajÅ› aj zbierky ovocnżch a Å›~
itkovżch Tr. Andreja Hlinku 2
949 76 Nitra
rastlín. SÅ›%0Å„ase
ou Botanickej záhrady je tie~
mini ZOO vo>
ne
Slovenská republika
prístupné verejnosti a univerzitné vivárium, ktoré slÅ›~
i ako
Tel.: + 421 (37) 641 4737
záchytné stredisko najmä chránenżch druhov plazov.
Fax: + 421 (37) 741 2626
www.bz.uniag.sk
Ako univerzitné pracovisko sa v prvom rade podie>
a na vżu%0ń-
Otváracia doba:
bovom procese a
tudentov SPU. V rámci viacerżch vżstav nie-
Skleníky:
len v areáli Botanickej záhrady sa sna~
í priblí~
ie
svet rastlín aj
Po  Pi: 8:30 do 15:00 hod. (celoro%0Å„ne)
a
irokej verejnosti. Botanická záhrada sa nachádza v mestskej
Park:
%0Å„asti Chrenová, ako sÅ›%0Å„ase
areálu Slovenskej po>
nohospodár-
V letnżch mesiacoch (1. 4.- 31. 9.):
skej univerzity v Nitre, v blízkosti vżstaviska Agrokomplex.
Pondelok  piatok: 8:00 do 17:00 hod.
Sobota  nede>
a: 10:00 do 18:00 hod.
V zimnżch mesiacoch (1. 12.  28. 2.):
Pondelok  piatok: 9:00 do 14:00 hod.
Cez víkendy zatvorené
Po zvya
ok roka je park prístupnż len
v pracovnżch dH
och od 8:00 do 15:00 hod.
Kalvária ného vżznamu ako Lupka alebo Zoborská lesostep v Zobor-
skżch vrchoch. Vä%0Å„a
inu plochy Kalvárie tvoria vzácne teplo
Kalvária je jednżm z najkraja
ích vżh>
adovżch miest v Nitre. Jej a suchomilné (xerotermné) rastlinné spolo%0Å„enstvá stepného
vżchodnż svah Nitrania ozna%0Å„ovali ako Stra%0Å„í vrch, západné charakteru, ktoré sa v minulosti vyu~
ívali ako pasienky.
śbo%0ńie sa nazżvalo Skalka. Od roku 1846 ho pozna%0ńila e
a~
ba V okrajovżch %0Å„astiach, najmä na západnom okraji vrchu
kameH
a ur%0Å„eného na vżstavbu cesty vedÅ›cej z Nitry k ~
elez- zdobia skalné zrázy spolo%0Å„enstvá skalnżch a
trbín a sutín. Na
ni%0Å„nej stanici v Trnovci nad Váhom. V päe
desiatych rokoch hrebeni popri Krí~
ovej ceste a v okolí samotného vrcholu
20. storo%0Å„ia tu boli náhodne objavené jaskyne, dnes sÅ› va
ak Kalvárie sÅ› porasty zna%0Å„ne zoa
>
apávané náva
tevníkmi.
verejnosti neprístupné. K najznámeja
ím patrí JaskyH
a v Stra%0Å„ej
ceste dlhá asi 50 m a JaskyH
a pod vrchom Kalvárie. O ich Stepné porasty sÅ› druhovo ve>
mi bohaté. Dominantnżmi
vżskum sa zaslś~
ili dr. Juraj Bárta, Dezider Horvát a Ján Majko. druhmi sÅ› suchomilné trávy. Z druhov typickżch pre
Kalváriu sa tu vyskytuje tarica horská. V a
ira
om okolí
Z vrcholu Kalvárie vysokého iba 213 m n.m., ktorż prevya
uje Nitry ju mo~
no vidiee
iba na Kalvárii. Chżba dokonca aj na
okolitż terén o 80 metrov, je kruhovż vżh>
ad na dominanty mes- podobnżch lokalitách Zobora. Rastie v skalnżch vápenco-
ta, `
ibeni%0ńnż vrch, celż hrebeH
Zoborskżch vrchov od dra~
ovské- vżch a
trbinách. K zaujímavostiam flóry Kalvárie patria aj
ho kostolíka cez Zobor a~
po %7Å„ibricu a 
alej KolíH
anskż vrch. Na menej nápadné, ale o to vzácneja
ie druhy, ktoré sem chodia
severovżchode za dobrej doh>
adnosti vidiee
aj vzdialené hrebene h>
adae
a obdivovae
botanici. K nájdeniu krivca %0Å„eského,
Tribe%0Å„a, Pohronského Inovca, Vtá%0Å„nika i `
tiavnickżch vrchov. vzácneho druhu z 
ervenej knihy ohrozenżch druhov
Slovenska, je potrebné bu
ve>
ké a
e
astie, alebo skôr znalose

Kalvária je malou prírodnou oázou prirodzenej, málo narua
enej presného miesta vżskytu a %0Å„asu kvitnutia. Vtedy sa z bota-
vegetácie priamo v husto osídlenom intraviláne Nitry, podob- nika stáva detektív. Ka~
dż nález je vzrua
ujÅ›cim zá~
itkom.
Ke
~
e Kalvária bola v minulosti narua
ovaná e
a~
bou vápenca
v miestnom kameH
olome a navá~
kami, niektoré vzácne druhy
tu vyhynuli. U~
nieko>
ko desae
ro%0Å„í je nezvestnż ranostaj po-
V minulosti
a
vatż, poniklec %0ńernastż, a tie~
vzácna a ozdobná tráva zlato-
sa tento
fśz ju~
nż, ktorż ea
te naa
e
astie rastie na Lupke. To, ~
e tu kedysi
vápencovż kopec
rástli, vieme pod>
a starżch śdajov z 19. storo%0ńia, napr. od
volal Mariánsky
botanika Knappa, ktorż o ich vżskyte písal ea
te v roku 1863
alebo Zelenż
z lokality Marienberg, %0Å„o bol starż názov dnea
nej Kalvárie.
vrch.
Borina  `
ibeni%0ńnż vrch

ala
ím ostrovom zelene v meste Nitra je zalesnená vyvża
enina
`
ibeni%0Å„nż vrch (218 m), ktorá je o nie%0Å„o ni~
a
ia ako vżchodne
le~
iaca Kalvária. Vo ve>
komoravskom období tu stálo mena
ie
Å›to%0Å„iskové hradisko. Na prelome 16. a 17. storo%0Å„ia bol obyvate>
-
mi Nitry na `
ibeni%0ńnom vrchu vybudovanż malż renesan%0ńnż
Vedeli
strá~
ny objekt, ktorż nesie názov  Turecká varta . Strá~
na ve~
a
ste o tom, ~
e
bola vybudovaná na obranu pred tureckżmi vpádmi. Dnes je
~
ulovżmi kockami
ob>
Å›benżm vychádzkovżm miestom obyvate>
ov mesta Nitry.
zo ~
ulovej bane na
Zobore na prelome
V minulosti sa tento kopec nazżval Borina. Tento názov
19. a 20. storo%0Å„ia
pochádza od borovíc, ktoré tu boli umelo vysadené a tvo-
vydlá~
dili %0Å„ase
dnea
nej
ria rozsiahly porast na vä%0Å„a
ine plochy `
ibeni%0Å„ného vrchu.
`
tefánikovej
Pomenovanie `
ibeni%0ńnż vrch sa pou~
íva od roku 1848, ke

triedy?
naH
prese
ahovali a
ibenicu pôvodne
stojacu pri mestskom cintoríne.
Pomenovanie
`
ibeni%0ńnż vrch sa

ase
lesného porastu na `
i- jazierko obkolesené skalami. Pôvodne tu bol ~
ulovż lom,
pou~
íva od roku 1848,
beni%0Å„nom vrchu tvorí okrem ktorż otvorili v roku 1860 za Å›%0Å„elom e
a~
by kameH
a na spev-
ke
naH
prese
ahovali
borovice %0Å„iernej aj porast lipy H
ovanie ciest a chodníkov v Nitre. V roku 1874 mal pomerne
a
ibenicu pôvodne
malolistej. V okrajovżch %0ńastiach, ve>
kÅ› h:
bku a preto horská obec Zobor vyzvala nájomcu,
stojacu pri mestskom
najmä na juhozápade a západe aby ho z bezpe%0Å„nostnżch dôvodov ohradil. V roku 1871 bol
cintoríne.
`
ibeni%0Å„ného vrchu, mo~
no nájse
aj nájomcom lomu Jozef Schmid a spol., ktorż dodával kameH

iné dreviny, napr. dub cerovż alebo na dlá~
denie ulíc Nitry a dokonca aj Budapea
ti. %7Å„ulová sláva
dub letnż. Lesnż porast tu pôsobí priro- zoborského lomu va
ak za%0Å„ala klesae
od chvíle, ke
sa v H
om
dzenżm dojmom. Z krov prevládajÅ› teplomilné kry  bra
len objavila podzemná voda. Situáciu skomplikovala aj tekto-
bradavi%0ńnatż, bra
len európsky, via
H
a mahalebková a iné. Na nická porucha, v ktorej sa namiesto ~
uly objavili bridli%0Å„naté
západnom okraji `
ibeni%0Å„ného vrchu sa zachovali na malej horniny, nazżvané mylonity. Kvalita horniny sa zhora
ila
ploche pozostatky kedysi rozsiahleja
ích lÅ›%0Å„nych porastov. nato>
ko, ~
e e
a~
bu museli zastavie
. Voda napokon vyplnila
Mo~
no tu nájse
typické stepné trávy  kostravu valeskÅ›, priestor lomu, %0Å„ím vzniklo 10 m hlboké dnea
né jazierko.
kavy>
vláskovitż s ku%0Å„eravo sto%0Å„enżmi ose
ami kláskov, alebo
vzácneja
ie tie~
fÅ›zatku prstnatÅ›. Na jar skráa
>
uje lÅ›%0Å„ky hla-
vá%0Å„ik jarnż a veronika rozprestretá. K letnżm druhom patria Rolfesova baH
a  Nitriansky
nenápadnż, ale vzácny prerastlík prÅ›tnatż, cesnak ~
ltż, kotś%0ń
dolomitovż lom
po>
nż  pich>
avá rastlina gu>
ovitého vzrastu, ozna%0Å„ovaná ako
 stepnż be~
ec . Takto sa ozna%0Å„ujÅ› rastliny prispôsobené na
roza
irovanie plodov pri kotÅ›>
aní celej rastliny vetrom po zemi. Nitriansky dolomitovż lom, známy medzi obyvate>
mi
mesta ako Rolfesova baH
a, sa nachádza v centre mes-
ta a je geologickżm unikátom. `
edż ramsauskż dolomit
Zoborské jazierko a vápenec sÅ› staré vya
e 200 miliónov rokov. Je raritou,
~
e sa lom nachádza priamo medzi rodinnżmi domami
Na ju~
nom Å›pätí Zobora v rovnomennej mestskej a
tvrti Nit- a panelákmi. V roku 1982 bol lom vyhlásenż na prírod-
ry medzi ulicami Pod Zlatżm brehom a Jazerná je malebné nÅ› pamiatku. Rozprestiera sa na rozlohe 12 599 m2.
postavili na rieke Nitra v roku 1868. Jeho zakladate>
om bol
nestor nitrianskeho a
portu Jślius Gisser. Zaslś~
il sa o rozvoj
azda va
etkżch druhov a
portov, ktoré sa pestovali v Uhorsku
%7Å„abia
v druhej polovici 19. storo%0Å„ia. Ju~
ná %0Å„ase
areálu sa nazżva
fontána v
Novż park. Jeho sś%0ńase
ou sÅ› dve jazerá  Ve>
ká a Malá Han-
mestskom parku
gócka, ktoré sÅ› ob>
Å›benżmi miestami rybárov. Jazerá spája
pochádza z roku
malż potok premostenż drevenżm oblśkovżm mostom.
1935 a je dielom
nitrianskeho sochára
Z h>
adiska zastÅ›penia stromov a kríkov sÅ› jednotlivé %0Å„asti
JÅ›liusa Bártfaya.
parku ve>
mi odlia
né vekom i druhovżm zlo~
ením. V Starom
Nitriansky parku na nachádza 515 stromov 47 druhov. Mnoho stromov je
vo veku nad 80 rokov. Najpo%0Å„etneja
ím druhom je lipa malo-
mestskż park
listá a jaseH
a
tíhly. Zo vzácnych druhov tu rastie stálozelenż
dub turnerov, ktorż ako jedinż strom v parku má zelené listy
Nitriansky mestskż park pôsobí ako zelená oáza uprostred po celż rok. Nájdete ho ved>
a promenády na pravej strane
rua
ného mesta. Hlavne v lete je vyh>
adávanżm miestom oddychu smerom k %7Å„abej fontáne. Pri %7Å„abej fontáne rastie pagaa
tan
a zábavy. Rozloha parku je 20 ha a skladá sa z troch %0Å„astí z rôznych paviovż, ktorż je nápadnż najmä v jÅ›ni, kedy kvitne ve>
kż-
%0Å„asovżch období. Najstara
ia je najseverneja
ia %0Å„ase
parku nazżva- mi %0ńervenżmi kvetmi. V Novom parku rastie okolo 1500
ná Starż park Sihoe
, zalo~
ená v polovici 19. storo%0Å„ia. Pôvodne tu stromov 84 druhov. Najpo%0Å„etneja
ie sÅ› brezy bradavi%0Å„naté
koryto rieky Nitra a bżvalż vykopanż mlynskż náhon ohrani%0Å„ovali a topole %0Å„ierne. Z dendrologicky zaujímavżch stromov je to
rovinatż zamokrenż ostrov pod názvom Sihoe
. Táto %0Å„ase
parku napríklad ginko dvojlalo%0Å„né pri chodníku pred kÅ›paliskom,
je bohatá na atrakcie. Nachádza sa tu originálne detské ihrisko, paulovnia plstnatá %0Å„i najvzácneja
í ihli%0Å„natż strom sekvojovec
ktoré umo~
H
uje zábavu dee
om aj dospelżm pri spolo%0Å„enskżch mamutí. Na brehu malého jazierka rastie ambrovník styra-
hrách mlyn a ruské kolky. Vä%0Å„a
ím dee
om slÅ›~
i preká~
ková xovż, ktorż má vżrazné vínovo %0Å„ervené sfarbenie listov.
lanová dráha hne
za ihriskom a bludisko umiestnené v ploche
pôvodného umelého jazierka. Parkovo upravenż pôvodne lu~
nż Rieka Nitra
les obohatili lipové aleje a vysadené skupinky domácich a cudzo-
krajnżch drevín. Siee
vychádzkovżch chodníkov je usporiadaná do Príjemnżm miestom na prechádzky, bicyklovanie %0Å„i kor-
hviezdy rozbiehajÅ›cej sa od Å›strednej %7Å„abej fontány s vodníkom %0Å„u>
ovanie je pre náva
tevníkov a obyvate>
ov mesta Nitra
%7Å„blnkom. Fontána pochádza z roku 1935 a je dielom nitrianskeho nábre~
ie rieky. Rieka Nitra je zároveH
dôle~
itżm prírodnżm
sochára JÅ›liusa Bartfaya. Hlavná promenáda smeruje k bżvalej prvkom krajiny a dáva meno celému kraju  Ponitrie. Pra-
klasicistickej letnej kaviarni, ktorÅ› dal v roku 1831 postavie
biskup mení pod Fa%0Å„kovskżm sedlom v Malej Fatre v nadmorskej
Jozef Wurum. KaviareH
bola zrua
ená po roku 1945. Hlavnou vża
ke 850 m n. m. a pri obci Komo%0Å„a sa vlieva do Váhu. Je
atrakciou pre detskżch náva
tevníkov je Gazdovskż dvor s mo~
- typickżm ní~
innżm tokom a vżrazne dominantnou riekou
nose
ou pohrae
sa s rozli%0Å„nżmi domácimi zvieratami. V strednej v regióne, ktorá zberá vodu takmer z celého Å›zemia. Jej
%0Å„asti nazżvanej Spojovací park sa nachádza letné kÅ›palisko. Ponad koryto te%0Å„ie asymetricky, bli~
a
ie k pohoriu Tribe%0Å„. Z >
avej
jeho bazény obklopené zeleH
ou je krásny vżh>
ad na Nitriansky strany Nitra priberá len krátke a málo vetvené potoky, ove>
a
hrad. Stojí ne
aleko od prvého nitrianskeho kÅ›paliska, ktoré rozvinuteja
ia je rie%0Å„na siee
v pravostrannej %0Å„asti povodia.
Rieka
Nitra pramení
pod Fa%0ńkovskżm
sedlom v Malej Fatre v
nadmorskej vża
ke 850
m n. m. a pri obci
Komo%0Å„a sa vlieva
do Váhu.
RIEKA NITRA A NITRIANSKY MESTSKÅ» PARK
V ju~
nej
%0Å„asti parku sa
nachádzajÅ› jazerá
Ve>
ká a Malá Hangócka,
ktoré sÅ› ob>
śbenżmi
miestami rybárov. Jazerá
spája malż potok
premostenż drevenżm
oblśkovżm mostom.
NITRIANSKY MESTSKÅ» PARK
Vedeli
ste o tom, ~
e
v nitrianskom parku
na Sihoti je v letnej sezóne
mo~
né si po~
i%0Å„ae
%0Å„lnky?
Obyvatelia aj náva
tevníci
mesta mô~
u vyu~
ie

%0Å„lnkovanie v parku na
jazierku  mU
tvom
ramene Nitry.
Projekt je spolufinancovanż z ERDF
 Investícia do Vaa
ej budścnosti
EURÓPSKA ÚNIA
Zoborské vrchy
Zoborské jazierko
Mestskż park
Rieka Nitra
Rolfesova baH
a
Borina
Botanická záhrada SPU
Kalvária
PRÍRODA NITRY A OKOLIA
Vydalo: Mesto Nitra v roku 2012
Spracovali: A. Lörincová, Správa CHKO Ponitrie
Grafická koncepcia: P. Jánsky
Foto: R. Siklienka, J. Kubí%0Å„ek, P. Rafaj, J. Koa
e
ál, M. Gaj
Tla%0Å„: Patria I., spol. s r.o.
Náklad: 5 000 ks