Rómsky jazyk 15.03.2008

Mgr. Ingrid Lukáčová

Množné číslo menných

slovných druhov

� V RJ podobne ako v SJ sú dve čísla, jednotné (sg.) a množné (pl.) Menné slovné druhy môžeme rozdeliť do troch skupín: pôvodné koncovkové, pôvodné bez koncovkové prevzaté

Koncovky množného čísla jednotlivých slovných druhov sa líšia

Podstatné mená – Šerutne nava

� Mená pôvodné koncovkové majú v

� pl. rod mužský: -e

sg. o rakl – o

pl. o rakl – e

� o šer – o

o šer – e

� o jil – o

o jil – e

� o pindr – o

o pindr – e

� rod ženský: -a (u životných podst.mien aj – ija), pred ktorými dochádza k mäkčeniu spoluhlások d, t, n, l:

� Životné e rakľ i o rakľ a

Mená pôvodné bezkoncovkové

� rod ženský:- a

Dochádza k mäkčeniu spoluhlások d, t, n, l

sg. e phen

o pheň – a

e daj

o daj - a

e čhaj

o čhaj – a

e men

o meň - a

U niektorých pod.mien ž.r. zakončených na – in k mekčeniu v pl. nedochádza e zumin

o zumina

Mená pôvodné bez koncovkové

� rod mužský: -a

� sg. o phral

pl. o phral - a

� o Rom

o Rom - a

� o vast

o vast - a

� o kan

o kan - a

� o dad

o dad - a

Mená prevzaté

� rod mužský: -i alebo –a (niekedy dochádza ku kolísaniu) sg. o pap –us

pl.o pap – i

o for – os

o for – a

o kraľ – is

o kraľ – a

o autobus – is

o autobus - a

� rod ženský. – i

� sg. e učiteľk – a

o učiťeľk – i

e doktork – a

o doktork – i

Použitie množného čísla

� o gad

e čang

� o dad

e čhaj

� o kher

e phen

� e čar

e jakh

� o bur

e bori

� o bar

e bori

� o drom

e gori

� o lavutaris

o čhavo

Prídavné mená - Kijathode nava

� V RJ rozlišujeme tri základné skupiny prídavných mien (pôvodné)- príd. m., kt.

nominatív je bez koncovky – šukar

� príd. m., kt. nominatív j.č. má koncovku:

� muž. r.: - o ( baro, lačho)

� žen. r.:- i(bari, lačhi, lonďi, taťi)dochádza k mäkčeniu spoluhlások d, t, n, l

� V pl. muž. r. i žen. r. zakončené na – e (lačhe, bare) Prevzaté

� S koncovkou –o v sg. muž. i žen. r.(šargo) v pl.muž.r. i žen.r. – a(šarga manuša )

� Rozdiel medzi ženským a mužským rodom vyjadrujú prídavné mená len v sg.

(bari, baro)

� V pl. je pre oba rody ten istý tvar a to tvar mužského rodu. (bare čhaja, bare phrala)

Prídavné mená

� - skloňujú(vzor: šukar, baro, šargo)

� Stupňovanie – gradácia príd. m.

� lačho

� feder

� Jekhfeder

� Tvorenie prídavných mien:

� Príponou –al, tvorenie príd. m.od podstatných mien (bachtalo, zoralo, chevalo)

� Príponou – val, tvorenie príd.m.od podstatných mien (ratvalo, nakhvalo)

� Príponou – an(bakrano, balano, grastano)

Prídavné mená

� Príponou –ikan, tvorené od podstatných a prídavných mien (čhavorikano, džuvľikano, gadžikano, muršikano)

� Príponou – un, tvorené od pods. m., a prísloviek(čikuno, trastuno, kaštuno, angluno, teluno, paluno,upruno)

� Príponou – ut, tvorené od pod.m.(raťuno, adaďivesuno, gavutno, kherutno)

� Príponou – ik, (slugaďiko, chulajiko, čechiko, charťiko)

� Príponou -ošno, kotorošno,

Prevzaté prídavné mená

� Prevzaté z maďarčiny preberajú

� prípony – no(kedvešno - milý, sizno – panenský)

� Prevzaté zo slovenčiny – o(belavo, pšeňično, posledno, svato)

� Zdrobnené prídavné mená

� –oro (pre muž.r., ciknoro, šukaroro)

� –ori (pre žen.r., cikňori, šukarori,barori) dochádza k mäkčeniu d, t , n , l Kerutne – Slovesá

� Akanutno čiro- prítomný čas

� Rozdeľujeme do troch tried. Triedu určíme podľa zakončenia slovesa v neurčitku alebo podľa tvaru slovesa v 3.osobe sg., kt. je zhodný s neurčitkom.

� Do I.tr. Patria slovesá, kt. slovesný kmeň sa končí na spoluhlásku. Prítomný čas slovies I.tr. sa tvorí od slovesného kmeňa pridaním koncoviek –

av,es,el,as,en:

� I.tr. – vzor te ker-el/robiť

� II.tr. – vzor te asa-l/smiať sa

� III.tr. – vzor te terď-ol/stáť

Prítomný čas

� Te kerel

sg.

pl.

�1. me ker –av

amen ker –as

�2. tu ker-es

tumen ker-en

�3. ov,oj ker-el

jon kre- en

Slovesný zápor sa v oznamovacom a opytovacom spôsobe vyjadruje záporom na, kt.

sa v RJ píše oddelene. (na kerav, na asav, na phirav...)

Rozkazovací spôsob slovies

� 2.os.sg. Rozkazovacieho spôsobu sa u slovies I,tr.a II.tr. zhoduje s kmeňom: Ker!, asa! ,

� 1.a 2.osoba pl. Rozkazovacieho spôsobu sa rovná tvarom 1.a 2.osoby pl.

Oznamovacieho spôsobu prít. času, nepoužívajú sa osobné zámená.

� Keras!, keren!, asas!, asan!

� slovesný zákaz sa v RJ tvorí záporkou ma: Ma ker!, ma asa!....

Prítomný čas slovesa „te jel“ – byť

� 1.me som

-

som

� 2.tu sal

-

si

� 3.jov hin(o)

-

je

joj hin(ˇi)

-

je

� 1.amen sam

-

sme

� 2.tumen san

-

ste

� 3 jon hin(e)

-

sú

Zlučovacie spojky „the“ „u“ „ta“

� Všetky tri slová môžu mať význam slovesnej zlučovacej spojky „a“ používajú sa v rôznych súvislostiach:

� the – najčastejšie spája pod. m .s príd. m. (miro dad the mire phrala) –môj otec a moji bratia

� Má tiež význam slovenského i, aj, tiež:

� (varekana phenen the o paramisa)-niekaedy rozprávajú aj rozprávku

� Spája rôzne slovesá: (O murša bašaven u o džuvľa giľaven.)- muži hrajú a ženy spievajú

� Spájajú dve rovnaké slovesá na vyjadrenie trvania deja:paľis imar ča sovas ta sovas(potom už len spíme a spíme)

Zlučovacie spojky

� V platnosti nadväzovacej častice stojí v spojení s opytovacími príslovkami, zámenami, alebo inými časticami:

� Ta soske?

A prečo?

� Ta na?

A (hádam)nie?

� Ta kaj!

Kdeže!