02 - Stredoveká literatúra
(5. - 15. stor.)
1.) orientálna: -indická
-čínska
-perzská
-arabská
2.) európska: -feudálna náboženská
-feudálna svetská
-mestská svetská
Orientálna literatúra
Indická literatúra
-Kálidása
-najväčší indický básnik, jeden z najpoprednejších svet. lyrikov
-žil na prelome 4. a 5. st. n.l. („zlaté obdobie indických dejín“)
-cyklus Kruh ročných období -striedanie 6 ročných období v srdci človeka)
-cyklus Oblak poslom -lyrický cestopis, básnická oslava krás Indie
-písal v sanskrite
Čínska literatúra
-písmo li šu
-Li Po (701 - 762)
-pijanské básne, básne priateľom, náladové a prírodné otázky
-silné verše proti vojne a ľudskému utrpeniu; láska k domovine
-Tu Fu (712 - 770)
-ťažký život ľudí, utrpenie v neustálych vojnách a nepokojoch
-výber z poézie, kt. vyšiel u nás v r. 1962 - Perly a ruže
Perzská literatúra
-Iljás Bin Júsuf Nizámí (1141 - 1209)
-5 eposov
-jeho epos Lajlí a Madžmín - príbeh Rómea a Júlie
-Mušarif Iben Muslih Sa'dí (koniec 13. stor.)
-kniha Ružová záhrada - krátke anekdoty, drobné rozprávania v próze + veršované poučenia a výroky mudrcov. Toto dielo má trvalú myšlienkovú hodnotu
Arabská literatúra
-Korán (pol. 7. stor.)
-svätá kniha moslimov
-základné náboženské dielo arabskej a moslimskej kultúry
-písomný záznam božích právd
-Mohamed (570 - 632)
-najstaršie časti - v Mekke, poetický charakter
-novšie časti - Mohamed formuloval mravoučné predpisy svojho učenia =>zlomky kresťanských a židovských legiend o Jozefovi Egyptskom, Mojžišovi, Šalamúnovi, Kristovi, Alexandrovi Macedónskom...
-mal nesmierny význam pri formovaní duchovného sveta mohamedánov
-zohral rozhodujúcu úlohu v ďalšom vývoji arabskej kultúry
-Tisíc a jedna noc
-anonymná zbierka orientálnych rozprávok, tradovaná od 8. stor.
-ucelená podoba v 13. - 14. stor.
-najstaršie rozprávky (Šeherezáda, Sindibád) - indický a perzský pôvod
-ďalšie príbehy - z arabského prostredia
-popri Koráne je už vyše 250 rokov najprekladávanejším a najvyhľadávanejším dielom arabskej literatúry
Európska literatúra
Ora et labora - Modli sa a pracuj
-základ: -feudálne spoloč. zriadenie (šľachta - kňazi - poddaní)
-kresťanstvo - určovalo svetonázor (viera, morálka, spoloč. myslenie) => názory na umenie => univerzálnosť
-ideológiu I estetiku ovplyvnili: náboženstvo
transcendentálnosť (nadzmyslovosť)
-viera vo vyšší, božský, večný, nadpozemský svet
-ľudský svet je pominuteľný, je len obrazom - symbolom sveta vyššieho
-skutočné hodnoty = náboženské hodnoty
-viera v nemeniteľnosť sveta
-hlavným úsilím umenia bolo zobraziť pozemský svet a život vo vzťahu k nábož. ideálom
-obsah: -myšlienky, motívy a témy boli menej dôležité ako forma diela
-prevládala náboženská tematika
-forma: -najdôležitejšia
-je to časť lit. diela; kompozičné postupy, štylistické a jazykové prostriedky
-nemenne obrazy, stereotyp, využívanie tzv. imitácie (napodobňovanie častí z Biblie)
-parafrázovanie, citovanie (citácia = prerozprávanie citátu vlastnými slovami)
-klišé, topika = ustálené zvraty, frázy
-jazyk. a štylist. prostriedky pretrvali až do 18. stor.
-jazyk - ozdobný, emocionálny, expresívny výraz
-amplifikácia - rozšírenie, rozmnoženie
-kumulácia - nahromadenie
-diela písané s viacvýznamovým cieľom (ako Biblia) =>symboly, alegória (=inotaj)
-synkretizácia - prelínanie štýlov, žánrov
- umelecký a náučný štýl
-postavy: -idealizované typizovanie (typ svätca, rytiera) - postavy nemajú individuálne povahové črty
-myšlienky a predstavy: -vyjadrené bohatšie až niekoľko násobne (jeden jav osvetlený z viacerých hľadísk)
-umelecký, knižný štýl: -najčastejšie používaný básnický štýl sa často opieral a stotožňoval s rečníckym štýlom
-umelecké prostriedky: -trópy a figúry - prirovnania, metafory, personifikácie, synonymá, hyperbola (zveličenie), anafora (každý verš začína tým istým slovom), epifora (každý verš končí tým istým slovom), epanastrofa (začiatok a koniec verša je rovnaké slovo)
-umelecké postupy - obraznosť, symboly, alegória
1.) Feudálna náboženská literatúra
-bohoslužobný, výchovný a vzdelávací charakter
-žánre: - piesne (František z Assisi - Spievanky - najznámejšie stredoveké náboženské piesne), kázne, legendy, hagiografie (životopis svätca), exemplá (krátky útvar o dobrých a zlých vlastnostiach človeka), mystériá (náboženské drámy)
2.) Feudálna svetská literatúra
-hlavný hrdina - zidealizovaný rytier, šľachtic, bojovník
-hrdinská vveršovaná epika (Nem., Fr., Rusko)
-Franc. - chanson de geste = hrdinská pieseň
- Pieseň o Rolandovi - najznámejšia, pol. 11. stor., dej v 8. st., v období panovania Karola Veľkého - križiacke výpravy proti saracénom, Roland mal meč Durandal, roh Olifant - mohol naň zatrúbiť v nebezpečenstve - odmietal (hrdosť) - nakoniec zatrúbil, no zomrel
-Nem. - 12. st. - Pieseň o Nibelungoch (trpasličí kmeň) - boje, hrdinstvo; Partzival
-Rusko - bohatierska literatúra; bylina = príbehy o bohatieroch (Sadko, Iľja Muromec)
- Slovo o pluku Igorovom
-dvorská lyrika
-v 12. stor. sa lit. prenáša na šľachtické dvory - Tristan a Izolda (Fr.), Pieseň o Cidovi (Špan., námet pre div. hru P. Carneilla - Cid)
-trubadúri (Fr.) a minnesängri (Nem.) odovzdávali veršovanú lyriku
3.) Mestská svetská literatúra
-opis každodenného života, kritika spoločnosti
-zábavná funkcia
-útvary: -fabliaux - krátke veršované poviedky, ktoré hlavne zosmiešňovali hlúposť a zbabe-
losť feudálov, panovačnosť a spupnosť kňazov
-mirákel - kratšie dramatické skladby
-hlavná téma: -záchrana hriešnika
-mystériá - najčastejšie príbehy zo života Krista, apoštolov, svetských ľudí
-lajtské divadlo: - začalo sa rozvíjať v 13. st., zobrazuje stredoveký život
Stredoveká literatúra na území Slovenska a Čiech
-začiatky v 2. polovici 9. storočia
-v r. 862 požiadal kráľ Rastislav Michala (cisára byzantskej ríše)
-r. 863 - príchod Konštantína (Filozofa) a Metoda. Priniesli so sebou prvé slovanské písmo, ktoré zostavil Konštantín. Tým sa zo staroslovienčiny stal kultúrny jazyk
-v staroslovienčine potom začala vznikať nielen prekladová literatúra (preložili biblické texty), ale aj lit. originálna. Dôkazom toho je báseň Konštantína Proglas, ktorá je predslovom k prekladu evanjelia. Konštantín v nej vysvetľuje niekoľko otázok a vyzdvihuje základné hodnoty:
a) Hlásanie orientácie na nadpozemský život
„Všetci, čo chcete svoje duše* krásnymi / uzrieť...“
„...temno hriechu navždy zapudiť...“
* = posmrtný život (ideál)
b) Oslava slovanského prekladu Písma
„Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
slovo, čo um aj srdce posilní,
slovo, čo boha poznávať ťa pripraví.“
c) Význam poznania písma
„Tak ani duša, žiadna duša bez písmen *,
vedomia nemá o tom božom zákone...
...a ešte väčšmi od človeka z kameňa
je mŕtva duša, každá duša bez písmen.“
* = hlaholika
d) Význam šírenia kresťanstva v zrozumiteľnom jazyku
„...keď počujete slovo v cudzom jazyku,
nepočuť len znieť zvon medený...
Chcem radšej pätoro slov povedať...
...než nezrozumiteľných slov riecť tisíce“
-využíva epanastrofy, anafory, polysyndeton (opakovanie tej istej spojky)
-prekladová lit.: Biblia, Žaltár (zb. žalmov), Breviár (modlitebná knižka kňazov), Spevník, Rituál, Misál (omšová kniha), Súdny zákonník (základy práva)
-po Metodovej smrti (885) boli jeho žiaci vyhnaní. Väčšina odišla do Bulharska, kde sa staroslovienčina ďalej udržovala, časť do Čiech (Sázavský kláštor) - pieseň Hospodine, pomiluj ny
-po rozpade VM sa naše územie stalo časťou Uhorska a úradným jazykom sa stala latinčina
-v 14. stor. sa začína popri latinčine používať aj čeština (hlavne po založení Karlovej univerzity v r. 1348)
-začali sa používať dva nové literárne žánre - letopis, kronika
-letopis: -zachytáva udalosti podľa rokov
-kronika: -autor tu zachytáva udalosti počas väčších časových úsekov. Patrila k typickým dejepisným žánrom v stredovekej lit. a udržala sa ako hlavný žáner až do 19. stor.
-staroslov. pamiatky - 11. stor. - pieseň Hospodine, pomiluj ny
- 12. stor. - Chronica Boemorum (pražský dekan Kosmas)
- 13. stor. -Anonymova kronika - Činy Uhrov, Kronika Šimona z Kézy
- 14. stor. - Dalimilova kronika
- Hradecký rukopis - v češtine, satirické dielo
- 15. st. - Ján Hus - diela Postila, Knižky o svatokupectve, Výklad víry,
Desatera a Páteře
- bol kazateľom v Betlehemskej kaplne v Prahe
- proti predávaniu odpustkov - upálený
- listy, ktoré napísal vo väzení (v češtine), sú ukáž-
kou štylistiky => zakladateľ spis. češtiny
- bojovná pieseň Ktož jsou boží bojovníci
- Moravsko-panónske legendy
Moravsko-panónske legendy
-legenda - z lat., „to, čo sa má prečítať“
- základný útvar stredoveku, veršovaný alebo prozaický
- náboženská tematika
- obsahuje životopis svätcov, zázračné a mýtické prvky
- sčasti pripomína povesť
- hl. postava - vždy svätec - trpí
- umelecký výraz kresťanskej pokory
-2 časti - Život Konštantína, Život Metoda; autori - žiaci Kliment, Gorazd
-v Moravsko-panónskych legendách je menej zázračnosti a mýtickosti, zaznamenaná je najmä realita
-veľa životopisných faktov; idealizovaná charakteristika
-exemplá, citácie z Biblie
1.) Život Konštantína
-18 kapitol, autor - Kliment
-štylisticky prepracovanejší ako Život Metoda
-pri K. narodení si jeho rodičia prisahali, že budú žiť ako brat a sestra
-K. si vyberá smerovanie života - sofiu = múdrosť
-K. sa vyznačoval neochvejnosťou vo svojom presvedčení, napr. pri spore s trojjazyčníkmi - uznávali latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu, odmietali staroslovienčinu
2.) Život Metoda
-17 kapitol, autor . Gorazd
-štylisticky menej zaujímavý, viac historických faktov
-Metodova činnosť na Veľkej Morave
-hl. povahové črty Metoda - usilovnosť, skromnosť, zbožnosť, obľúbenosť, pokora
-latinská kultúra
-strediská vzdelanosti - kláštory, cirkevné a mestské školy, univerzity (Matej Korvín - 1465 založ. Academia Istropolitana)
-lat. jazyk - jazyk štátnej správy - listiny, výsady, dekréty - často sa v nich vyskytujú domáce osobné a miestne mená = slovakizmy
-maďarská kultúra - ovplyvnená slovanskou
-husitsvo
-v pol. 15. stor. na našom území husitské myšlienky => slov. absolventi pražskej univerzity, husitské a bratrícke vojská
-humanistické a renesančné myšlienky (Matej Korvín)
-jazyk -latinský - administratívny, liturgický a literárny
- český - od pol. 15.st. spisovný jazyk, na niekoľko storočí náboženský i literárny jazyk
-literatúra
-kresťanstvo a feudalizmus => náboženský obsah - žalmy, kázne, modlitby, piesne, legendy, exemplá (Činy Rimanov); 13.-14. stor. - začiatky umeleckej prózy
-svetská lit. - zapisovaná popri nábož. dielach v kódexoch (najmä odborná lit.); synkretizmus; prispôsobovala si niektoré žánre cirkevnej lit
-cirkevná lit. - venovala priestor svetskej
Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi
- autor - Maurus, zač. 11. stor. - prvá legenda s nespochybneným autorstvom
-stručná, väčšia časť sa vyznačuje jednoduchým hovorovým štýlom; idealizuje Svoradovu osobu (asketický spôsob života)
-synkretizmus (nábož. + umelecký)
-prechodníky, slová s nábož. pôvodom; opakovanie spojky keď
-rozprávač - 3. osoba => objektívne rozprávanie
-charakteristika, gradácia
-dozvedáme sa tu o sv. Svoradovi, ktorý vstúpil do kláštora na Zohore, prijal rehoľné meno Andrej, ale neskôr sa stal pustovníkom a žil na skalke pri Trenčíne asketickým životom
-Legendy o sv. Štefanovi -3 legendy zaoberajúce sa bojmi sv. Štefana s maď pohanskými kniežatami a úsilím o upevnenie kresťanstva v Uhorsku
-dráma sa vyvinula z kresťanských náboženských obradov; hrávala sa po latinsky a nemecky
-lit. v češtine - začiatky lit. písanej po česky v 14. stor.; náboženský a mravoučný charakter - hymnická pieseň Vitaj, milý spasiteľu (pol. 14. stor.), Spišské modlitby (próza, 15. stor.)
-igrici - potulní speváci, ktorí šírili feudálnu (najmä hrdinskú) literatúru
-kníhtlač - Ján Guttenberg okolo r. 1445
- sprístupnila knihy širším vrstvám
-inkunábuly - knihy vytlačené do r. 1500 = prvotlače