S5003632

Vyic dvctisic rokov uplynulo odvledy, to ta na Sloventku zaćali po prvy raz ra/if a pouźivaf kovove mince. Tento revoludny krok v naiich dejinach uskutoćnili v poślednich storoCiach pred zmenou letopoćtu Kelii. Usidlili sa viedy na dnełnom dżem i Slovenska a obohatili jeho hospodarsky a spolo-ćensky żivot aj o mnohć dalfie pre-vratne novosti. Bohalć skusenosii, ktorć Kelii vniiali do vSetkich sfer źjvota v celej nimi o&idlenej stredoeurópskej oblasti, prevzali z najyyspelej-iich kulturnych slredisk vtedajśjeho sveta. Stało ta lak eśte prv, neź sa v sirednej Europę nairvalo usadili. Mali dosf prileźilosti ziskaf Sirokć poznatky; pred obavanymi kellskymi zbrańami sa nedobrovorne odkrywali vietky kultiirne i materialne bohatstva krajin. ktorć sa dostali do ich dosahu. Keltskć druźiny dokładne vyuźili mof-nosi i, ktorć ta otvarali pred ich vojenskou silou. Ved odvtedy, to końcom 5. a na zaćiatku 4. storoćia pred naiim letopoćtom opustili póvodnu spoloćnu vlasf medzi Alpami, vychodnym Francuzskom, stredonemeckou oblasfou, Cechami a bavorsko-rakuskym pomedzim, aby hfadali lepśie a fahSie źivotne podmienky, neochabo-vala ich bojova aktivita, aż kym ich vaćśie neutpechy ncprinulili poobzeraf ta po trvalych sidłach. Historickć pisomne pramenc zachytili smer i ciele kelttkych vojen-skych vyprav. Pustośive spady Keltov postihli I liii u, Bałkan, ba dokonca j Malu Aziu.

Civilizovany anticky svet udivil Keltov neobyćajnou yyspelosfou a likal neoćakavanym bohatstvom. Kciuki bojovnici tu ziskavali bohatu korisf, preto nie div. że sa na tichlo dzemiach pokuiali usidlif. Podarilo ta im to viak len ćiattoćne.

ćasf kelukycb kmeńov ta uż około roku 400 utadila v urodnej Padskej niżinc v tevernej Italii Odtiaf podnikali ćasić najazdy a lupcźne vypravy aż na NOVEJ ŚRY    krajiny. V roku 387 ta keltskć

druźiny dostali pred briny Rima. Mesto zachranili vtcdy pred skazou udajne len legendirne husi v c bramę bobyne Junóny, ketf giganim zobudili śpiące rimske straże, Rimania po celi ćas ncvi-tanćho pobytu Keltov v Italii podnikali akcie na ich złi-kvidovanie. Ketu zasa vyuźivali vłetky prileźilosti na ostry od por proti Rimanom. Ani vojenske zraźky Rima s Kartagom. zname punske vojny, ta neobtili bez ućasti KeItov, Ako żoldnieri udatne bojova!i na strane kartagin-tkeho vojvodcu Hani bała a jeho natledovnikov.

Styk t novym prostredim prinaSal Keltom iirokć moi-nosti zoznamif sa aj t takym vydobytkom amickych civili-zacii, ako boli mince. S obdivom tiedovali vyznam a ući-nok zmincovaneho kovu a presvedćovali sa o jeho yyho-dach v kaźdodennom żivote. Nid ej na bohatu korisf, v której iste nechybaia ani vidina peńazi, zohrala vefku ulohu vo słetkych akcjach Keltov na tizemi Italie. Kelti usadeni na severoitalskom uzemi napokon sami v rokoch 210—190 pred n. I. pristupili k rażeniu minci. Ako prejav vzdoru voći Rimu umiestnili na minciach mouv bojovnika.

Bohalć żivotne skusenosii zitkali aj tie keltskć druźiny, ktorć sapustiliza yybojmi a korisfou na juhovycbod Europy. cez Traci u a Macedóniu na Bal kin. do vyspelycb grćc-kycfa stredisk. Prenikali aź do Malej Azie, bojovali t per-

13