4.6 Osoba rersus situacia
Otazka. ci spravanie treba chapaf v podstate ako produkt osoby a jej vnutornych procssov, alebo ako produkt situacie alebo prostredia. v ktorom osoba existuje. teoreticky sa roky zoskupuju najednu alebo druhu stranu nazoroveho spektra. Vaćśina teoretikov sa dnes hlasi urćitej fonne interakcionilistickeho chapania. które presadzoval Henr>- Murray. Podl:a neho je dóleźita osoba aj situacia. Niektori teoretici
sa vśak este stale nachadzaju na jednej alebo druhej strane tejto otazky. Napriklad Skinner umierhuje vśetky kauzalne faktory do prostredia. zatiaU ćo nasledos-nici Binswansera a Bossa ćasto umiestnuju hlavne determinant^' spravania do osoby.
Problemu o sobą-situacia sa tyka aj otazka miery dólezitosti socialno-kultumych faktorov v Fudskom spravani. Ulohu t>-chto faktorovpri formos-ani akontrolovani spravania zdóraznuju niektori teoretici. ako je Erich Fromm. Ini teoretici. ako Sheldon. kładu vaćsi dóraz na vnutome biologicke determinanty spravania.
4.7 Ućelove spraranie versus mechanisticke
Pre niektóre teorie osobnosti su zakladn-1'mi aspektmi spravaniaućel a sledovanie. Podia toho nazoru Fudske spravanie je svojou povahou v zaklade ućelove. V priebehu żivota si Fudia