8597453147

Chemik Oblast za u j mu, objavene zakony

Chemik Oblast za u j mu, objavene zakony

Alfred NOBEL 1833-1896 Śvedsko

Dmitrij Ivanović MENDELEJEV 1834-1907 Rusko

Bohuslav BRAUN ER 1855-1935 Ćesko

o

Marie Curie SKŁODOWSKA 1867 - 1934 Polsko, Francuzsko

Alexander FLEMING 1881-1955 Śkótsko

Śvedsky chemik, inżinier, patril k yyznamnym yynalezcom 19. storoćia. V roku 1867 si dal patentovat‘ vysoko explozivnu zmes zlożenu prevażne z nitroglycennu - dynamit. K jeho d'alśim objavom patrila yybuśna żelatina, która tvorila zakład yśetkych druhov strelneho prachu. Za svoj żivot zaregistroval 355 patentov. Svojim zavetom zalozil v sućasnosti najprestiż-nejsie ocenenie liidskej ćinnosti v oblasti fyziky, chemie, literatury, fyziológie, mediciny a mierotvorby, Nobelovu cenu. Nobelove ceny sa udeluju 10. decembra, v den umrtia A Nobela, v Śtokholme a zaroyen v Osie.

V roku 1869 objavil periodicky zakon prvkov, usporiadal 63 vtedy znamych chemickych prvkov do tabulky a predpo-vedal fyzikalne achemicke vlastnosti niektórych dovtedy neznamych prvkov. Knajslaynejśim objavompredpoveda-nych prvkov patril objav eka-aluminia (Ga), eka-bóru (Sc) aeka-silicia (Ge). Genialnost' Mendelejevovho usporiadania prvkov, które je prejavom pochopenia prirodzeneho vztahu medzi prvkami, potvrdilo studium róntgenoyych spektier a kvantova mechanika. Publikoval około 400 prac, napr. prace o póvode ropy a jej priemyslovom spracovani, o roztokoch. Napisał yynikajucu ućebnicu Zakłady chemie. Po Mendelejevovi je pomenovany krater na Mesiaci, minerał mendelevit a 101. prvok mendelevium.

Vyznamny ćesky chemik, profesor anorganickej chemie Karlovej univerzity v Prahe. Venoval sa najma vzacnym zeminam, dosiahol svetovy vyznam v oblasti atómovych hmotnosti. Boi priatelbm Mendelejeva a propagatorom periodickej sustavy prvkov. Predpovedal existenciu izoto-pov, v roku 1 888 navrhol ako zakład relativnej atómovej hmotnosti kyslik, ćo bolo prijate v roku 1904a platilo do roku 1961. V roku 1902 predpovedal existenciu prometia. Navrhol zaradenie vzacnych plynov do „nultej skupiny".

Vyznamna polska vedkyńa, vaćśinu żivota a vedeckej kariery stravila vo Francuzsku. Bola prvou żenou profesorkou na Sorbonne. Bola manżelkou vyznamneho francuzskeho fyzika Pierra Curieho. V roku 1903 ziskala prvu Nobelovucenu za fyziku za vyskum źiarenia objaveneho prof. Henrim Becquerelom, v roku 1911 druhu za chemiu za objavradia, polonia a d’alśi vyskum radia. Zalożila a viedla institut radia v Pariżi a zasluźila sa o yyużitie radia v lekarstve.

Śkótsky lekar, mikrobiolog a farmakolog. Jeho najznamejsim uspechom bolo objavenie enzymu lyzozym v roku 1922 a izolovanie antibiotickej substancie penicilin z plesne Penicilliumnotatumv roku 1928, za które ziskal vroku 1945 Nobeloyu cenu za fyziológiu a medicinu społu s Howardom Floreyom a Ernstom B. Chainom. Objavil a studoval penicilin a ^!?ho ylastno?'' pri lie^ySf ^snfe!**nychchorób. Synteza p licilinusayydarila vroku 1⁽ »7, atak bolo nasvete p re • itibi jkui