Poznámky zo
Poznámky zo
Poznámky zo
Poznámky zo
SLOVENSKÉHO
JAZYKA
pre 3. ro%0Ĺ„ník
gymnázií
a strednĹĽch akôl
Zdroj: http://www.zones.sk
Pou~ívanie materiálov zo ZONES.SK je povolené bez obmedzení iba
na osobné Ĺ›%0Ĺ„ely a akéko>vek verejné publikovanie je bez
Autor: Martin Slota
predchádzajĹ›ceho sĹ›hlasu zakázané.
Poznámky zo atudentského portálu ZONES.SK ZĂłny pre ka~dého atudenta www.zones.sk
OBSAH
OBSAH ......................................................................................................................................................................................2
NÁU NĹ» `TĹ»L .......................................................................................................................................................................3
INTERNACIONALIZÁCIA, FORMALIZÁCIA A POPULARIZÁCIA NÁU NÉHO `TĹ»LU.......................................................................3
LEXIKA NÁU NÉHO `TĹ»LU ......................................................................................................................................................3
MORFOLĂ“GIA A SYNTAX .........................................................................................................................................................3
VZdAH SLOVEN INY A E`TINY Z H%3Ĺ„ADISKA NÁU NÉHO `TĹ»LU.............................................................................................4
ZÁKLADNÉ ROZDIELY MEDZI SLOVEN INOU A E`TINOU........................................................................................................4
Hláskoslovie a vĹĽslovnose...................................................................................................................................................4
Tvaroslovie a skladba .........................................................................................................................................................4
Slovná zásoba (lexika) ........................................................................................................................................................5
Rozdelenie spoluhlások pod>a znelosti...........................................................................................................................5
VŻKLADOVŻ SLOHOVŻ POSTUP.....................................................................................................................................6
ÚVAHA ....................................................................................................................................................................................6
VĹĽrazy .................................................................................................................................................................................7
Umelecká Ĺ›vaha (Ĺ›ryvok z diela Ulysses (James Joyce)) ...................................................................................................7
MOTTO ....................................................................................................................................................................................7
ZVUKOVÁ A GRAFICKÁ STRÁNKA SLOVEN INY .....................................................................................................8
VĹ»VIN PÍSMA...........................................................................................................................................................................8
SPISOVNÁ VĹ»SLOVNOSd (ORTOEPIA) .......................................................................................................................................8
PROZODICKÉ VLASTNOSTI RE I INTONÁCIA..........................................................................................................................8
2
Poznámky zo atudentského portálu ZONES.SK ZĂłny pre ka~dého atudenta www.zones.sk
NÁU NĹ» `TĹ»L
INTERNACIONALIZÁCIA, FORMALIZÁCIA A POPULARIZÁCIA NÁU NÉHO `TĹ»LU
" pou~íva sa tam, kde treba sprostredkovae odborné informácie a vedecké poznatky
" s rozvojom vedy a techniky ho treba %0Ĺ„ím alej tĹĽm viac
" internacionalizácia preberanie cudzích slov (naj%0Ĺ„astejaie z angli%0Ĺ„tiny), ktoré neprekladáme a ich pou~ívanie
" formalizácia:
" texty strácajĹ› ucelenĹ› podobu, viac sa vyskytujĹ› tabu>ky, schémy, grafy, vzorce, ..., ktoré u~ nemajĹ›
takĹ› ucelenĹ› podobu
" praktické, rĹĽchlejaie
" pou~ívajĹ› sa v Hom zlo~ené sĹ›vetia Ň! mno~stvo interpunk%0Ĺ„nĹĽch znamienok, vsuvkov a vlo~enĹĽch viet
" dve odno~e:
" vedecko-náu%0Ĺ„nĹĽ atĹĽl pre u~aiu vrstvu apecialistov
" populárno-náu%0Ĺ„nĹĽ atĹĽl pre airoké vrstvy
Vedecko-náu%0Ĺ„nĹĽ atĹĽl Populárno-náu%0Ĺ„nĹĽ atĹĽl
Termíny, kni~né slová Vo>nejaí vĹĽber slov
Vo>nejaia kompozícia, bohataie %0Ĺ„lenenie
Prísne logické kompozícia
textu na odseky
Náro%0Ĺ„ná, ale stereotypná atylizácia Pestrejaia, pôsobivá atylizácia;
z h>adiska morfolĂłgie a syntaxe beletristické a re%0Ĺ„nícke prvky
Presná vedecká argumentácia
Vo>ná citácia alebo parafrázovanie bez
a citácia alebo parafrázovanie;
bibliografie
bibliografia
Silná didaktická a presvied%0Ĺ„acia zlo~ka
Neutrálnose, nezaujatose vĹĽkladu
(postoj autora)
LEXIKA NÁU NÉHO `TĹ»LU
1. prevládajĹ› nocionálne (pojmové) slová, nepou~ívajĹ› sa expresívne a emocionálne slová
2. terminolĂłgia: presné, jednovĹĽznamové, ustálené vĹĽrazy termíny:
a) domáce:
1) jednoslovné (mno~ina, kyselina, ~ivotnose, ...)
2) viacslovné (atepársky nô~, ...)
3) zlo~ené (vodovod, drevoryt, ...)
b) cudzie (sputnik, komputerizácia, diskusia, psycholingvistika, ...)
c) hybridné (alogickĹĽ nelogickĹĽ, ...)
d) doslovné preklady = kalky (geografia zemepis, ...)
3. kni~né slová (zna%0Ĺ„nĹĽ, rozsiahly namiesto ve>kĹĽ; prakticky namiesto vlastne, v podstate, zhruba; ...)
4. skratky (at.), zna%0Ĺ„ky (SND), skratkové slová (PhDr.)
5. multiverbizácia, univerbizácia
MORFOLĂ“GIA A SYNTAX
1. Ustálenie novĹĽch väzieb v niektorĹĽch prípadoch sa usta>uje v odbornom atĹĽle iná pádová väzba, ako sa
pou~íva v inĹĽch atĹĽloch, napr. akuzatívna bezpredlo~ková väzba (priamy pád) napr. uva~ovae nie%0Ĺ„o,
napomáhae nie%0Ĺ„o
2. Zlo~ené prídavné mená bez spojovníka a so spojovníkom:
" pokia> prídavné mená vyjadrujĹ› priradenose (parataxu), pou~íva sa spojovník (napr. vedecko-technickĹĽ
veda aj technika)
" pokia> prídavné mená vyjadrujĹ› podradenose (hypotaxu), spojovník sa nepou~íva (napr. literárnovednĹĽ
literárna veda)
3. Enumeratívnose (vypo%0Ĺ„ítavanie):
" viacnásobnĹĽ vetnĹĽ %0Ĺ„len pokia> vyjadruje rôzne veci, píae sa s %0Ĺ„iarkou (napr. pokojné, príjemné chvíle)
" rozvíjací vetnĹĽ %0Ĺ„len pokia> vyjadruje jednu vec, píae sa bez %0Ĺ„iarky (napr. mĹ›dry inteligentnĹĽ mu~)
4. Kondenzované (zhustené) vyjadrovanie:
3
Poznámky zo atudentského portálu ZONES.SK ZĂłny pre ka~dého atudenta www.zones.sk
" menné vyjadrovanie proti slovesnému (napr. PozĹĽvame vás za Ĺ›%0Ĺ„elom prerokovania vaaej sea~nosti.;
PozĹĽvame vás, aby sme s vami prerokovali vaau sea~nose.)
" prí%0Ĺ„astia a prechodníky (napr. Prístroj zostrojenĹĽ naaím kolektívom zlepaovate>ov je...; Prístroj, ktorĹĽ
zostrojil XY, je...)
5. Pasívum (trpnĹĽ rod) podmet nie je %0Ĺ„inite> deja (napr. Návrh sa predkladá na posĹ›denie.)
6. AutorskĹĽ plurál 1. osoba plurálu alebo neosobné vyjadrenie (napr. Mihli by sme usĹ›die, ~e...; Dalo by sa
usśdie, ~e...)
7. Vsuvky (parentézy):
" na upresnenie nejakého pojmu
" graficky umiestnené medzi poml%0Ĺ„kami alebo v zátvorke; bodko%0Ĺ„iarky, dvojbodky
8. Spájacie vĹĽrazy vo vete alebo medzi vetami napr. tak~e; predpokladáme, ~e; z toho vyplĹĽva; ak tak;
potom; teda; t.j.; %0Ĺ„i~e; mo~no zhrnĹ›e, ~e; treba povedae, ~e; v prípade, ~e; jednak jednak; pomocou;
prostredníctvom
9. Grafické ozna%0Ĺ„ovanie jednotlivĹĽch odsekov teoretického náu%0Ĺ„ného textu (napr. 1.0, 1.1, 1.2, 1.3, ...;
rozli%0Ĺ„né typy zátvoriek a Ĺ›vodzoviek, paragrafy v zákonníkoch, vysvetlivky pod %0Ĺ„iarou a pod.)
VZdAH SLOVEN INY A E`TINY Z H%3Ĺ„ADISKA NÁU NÉHO `TĹ»LU
" dva najpodobnejaie slovanské jazyky, ve>mi sa ovplyvHujĹ›
" vĹĽrazy z %0Ĺ„eatiny prenikajĹ› do sloven%0Ĺ„iny (napr. slangové vĹĽrazy ko%0Ĺ„ka, fáro, prĹ›ser, ...) a vĹĽrazy zo
sloven%0Ĺ„iny prenikajĹ› do %0Ĺ„eatiny (napr. dovolenka, vĹĽdobytek, horkot%1Ĺ‚~ko)
ZÁKLADNÉ ROZDIELY MEDZI SLOVEN INOU A E`TINOU
Hláskoslovie a vĹĽslovnose
1. %0Ĺ„eatina má tieto osobitné hlásky a písmená:
" Y Ye%0Ĺ„, YeYicha, hoYkĹĽ, pepY, ...
" ou soud, poue, nesou, ...
" o moj, koH, dom, poj%0Ĺ„iti, ...
" %1Ĺ‚ po d, t, n, p, b, m, v: d%1Ĺ‚ti, t%1Ĺ‚sto, n%1Ĺ‚kdo, zem%1Ĺ‚ (vyslovuje sa zemH%1Ĺ‚), b%1Ĺ‚~í, v%1Ĺ‚c...
2. v %0Ĺ„eatine nie sĹ› tieto hlásky, ktoré má sloven%0Ĺ„ina:
" ä v %0Ĺ„eatine je %1Ĺ‚ alebo a: p%1Ĺ‚t, hYíb%1Ĺ‚, maso, ...
" ia v %0Ĺ„eatine je á/í: ~ák, pátĹĽ, ulicím, ...
" ie v %0Ĺ„eatine je é/í: polévka, mléko, vím, ...
" iu v %0Ĺ„eatine je í: cizí paní, ...
" ô v %0Ĺ„eatine je o/o: poda, moj, osmĹĽ, ...
" > v %0Ĺ„eatine je l: sol, spisovatel, lidé, ...
" : v %0Ĺ„eatine je lou: sloup, tlouci, hloubit, ...
" U v %0Ĺ„eatine je r: vraek, vrba, vrtat, ....
" dz v %0Ĺ„eatine je z: mez, hov%1Ĺ‚zí, házet, saze, ...
" d~ v %0Ĺ„eatine je z: sází, hází (ale: d~ez, d~em), ...
3. skupina aj je v v %0Ĺ„eatine ej: vejce, nejlepaí, dej, ...
4. striedanie spoluhlások je v %0Ĺ„eatine %0Ĺ„astejaie v tvorení (odvodzovaní) slov i v tvorení tvarov:
" k c/%0Ĺ„: ruce, mat%0Ĺ„in, ...
" h z: mnozí, na noze, ...
" ch a: maceain, ropuain, ...
" d, t, n , e, H: mladí, zlatí, p%1Ĺ‚kní
5. v %0Ĺ„eatine neplatí rytmické krátenie, %0Ĺ„asto nasledujĹ› dve aj tri d:~ky za sebou: dávám, bílĹĽ, zpívání, ...
6. spodobovanie spoluhlások:
" nie je v %0Ĺ„eatine také dôsledné ako v sloven%0Ĺ„ine píae sa a vyslovuje sa: seznámit, se strany, slo~iti,
k moYi, ...
" niekedy sa pripĹ›aea aj dvojaká vĹĽslovnose napr. nashledanou (naschledanou i nazhledanou)
Tvaroslovie a skladba
1. v %0Ĺ„eatine sa be~ne pou~íva vokatív (piaty pád): pane u%0Ĺ„iteli, Evo, paní doktorko, ...
2. %0Ĺ„astejaie sĹ› dvojtvary: mu~ovi aj mu~i, bratrovi aj bratru, najmä v spojeniach gramaticky rovnakĹĽch slov,
napr. panu u%0Ĺ„iteli, ob%0Ĺ„anu Novákovi, ...
4
Poznámky zo atudentského portálu ZONES.SK ZĂłny pre ka~dého atudenta www.zones.sk
3. v akuzatíve a inatrumentáli plurálu substantív mu~ského a stredného rodu sĹ› tvary: hrdiny, hochy, hrady;
s moYi, se srdci, nad m%1Ĺ‚sty, ...
4. prídavné mená majĹ› aj mennĹĽ tvar v prísudku: jsem zdráv, je nemocen, ...
5. slovesá v %0Ĺ„eatine:
" majĹ› ve>a dvojtvarov, napr.: bydlet/bydlit, leje/lije, píau/píai; tvary s tematickou morfémou i sa hodnotia
ako kni~né (vyaaí atĹĽl)m
" v 1. osobe singuláru sĹ› prípony m, u, i: vidím, vedu, kryji, ...
" v 3. osobe plurálu sĹ› prípony ou(í), í: vedou, rozum%1Ĺ‚jí, osolí, zní/zn%1Ĺ‚jí,
" v tvare minulého %0Ĺ„asu sa nevkladá o : nesl, sedl, ...
6. %0Ĺ„eatina má niektoré odliané väzby tam, kde sloven%0Ĺ„ina pou~íva priamu väzbu s akuzatívom: dosáhnout
n%1Ĺ‚%0Ĺ„eho (dosiahnue nie%0Ĺ„o), vaímat si n%1Ĺ‚%0Ĺ„eho (vaímae si nie%0Ĺ„o), ...
7. %0Ĺ„eatina %0Ĺ„astejaie pou~íva trpné prí%0Ĺ„astie nedokonavĹĽch slovies: Tato kniha je %0Ĺ„tena. (Táto kniha sa %0Ĺ„íta.), ...
8. v sĹ›vetiach má %0Ĺ„eatina niektoré odliané spájacie vĹĽrazy: jen~ (ktorĹĽ), neboe (lebo, preto~e), ani~ (bez toho,
aby), zda (%0Ĺ„i), ae nebo, jeliko~ (ke~e), jestli (ak), nĹĽbr~ (skôr), -li (nebude-li) (ak),prĹĽ (vraj), pon%1Ĺ‚vad~
(ke~e, preto~e), ...
9. osobitnĹĽm Ĺ›tvarom %0Ĺ„eatiny ako národného jazyka je tzv. obecná %0Ĺ„eatina, ktorá sa %0Ĺ„iasto%0Ĺ„ne odliauje od
spisovnej %0Ĺ„eatiny vo vĹĽslovnosti, v niektorĹĽch tvaroch i v slovníku napr. namiesto spisovného bĹĽt je
v obecnej %0Ĺ„eatine bejt, namiesto kterĹĽ je kterej, ...
10. odliané pou~itie predpôn s- a z- (spochybHovae zpochybHovat)
Slovná zásoba (lexika)
1. niektoré %0Ĺ„eské slová sĹ› ve>mi odliané od sloven%0Ĺ„iny: vesnice, venkov, prĹĽ, te, poj%0Ĺ„it, kopYiva, polatáY, %0Ĺ„áp,
Yezník, ...
2. niektoré %0Ĺ„eské slová vaak mô~ete poznae z náre%0Ĺ„í alebo zo staraích diel umeleckej literatĹ›ry (niekedy majĹ›
v slovenskom náre%0Ĺ„í inĹĽ vĹĽznam: sklep, hYbitov, kmín, ~ito, ~ízeH, polibek, hospodáY, ...
3. niektoré cudzie slová majĹ› v %0Ĺ„eatine inĹĽ rod alebo inĹĽ prepis (pravopis): varianta (%0Ĺ„es.) variant (slov.),
foném (%0Ĺ„es.) fonéma (slov.), grafém (%0Ĺ„es.) graféma (slov.), team (angl.) tĹĽm (%0Ĺ„es.) tím (slov.), teze
(%0Ĺ„es.) téza (slov.), crocodile (angl.) krokodíl (slov.) krokodĹĽl (%0Ĺ„es.), tiger (angl.), tiger (slov.), tyger (%0Ĺ„es.)
Rozdelenie spoluhlások pod>a znelosti
" znelé: b, d, , g, dz, d~, z, ~, h, v
" neznelé: p, t, e, k, c, %0Ĺ„, s, a, ch, f
" znelé zvu%0Ĺ„né: m, n, H, l, >, :, r, U, j
5
Poznámky zo atudentského portálu ZONES.SK ZĂłny pre ka~dého atudenta www.zones.sk
VŻKLADOVŻ SLOHOVŻ POSTUP
" cie> analĹĽza a vysvetlenie vĹĽvinovĹĽch, prí%0Ĺ„innĹĽch a následnĹĽch vzeahov medzi predmetmi a javmi
" písomné Ĺ›tvary náu%0Ĺ„ného atĹĽlu vĹĽklad, referát, recenzia, atĹ›dia, Ĺ›vaha, esej
" hybridy:
" esej, Ĺ›vaha prelínanie umeleckého a náu%0Ĺ„ného atĹĽlu
" odbornĹĽ opis prelínanie náu%0Ĺ„ného atĹĽlu s opisnĹĽm slohovĹĽm postupom
" naj%0Ĺ„astejaí Ĺ›tvar vĹĽkladového slohového postupu je u%0Ĺ„ebnicovĹĽ vĹĽklad:
" 3 %0Ĺ„asti Ĺ›vod, jadro, záver
" vlastnĹĽ vĹĽklad sa nachádza v jadre
" %0Ĺ„asto sĹ› pou~ité dôkazy, argumenty a príklady
" pri vysvet>ovaní sa pou~ívajĹ› postupy logického myslenia: indukcia, argumentácia, analĹĽza (rozbor,
rozklad) a syntéza (zhrnutie), ale aj analĂłgia, komparácia (porovnávanie), konkretizácia (znázornenie),
exemplifikácia (dolo~enie na príkladoch), aplikácia (pou~itie, prenesenie poznatkov), generalizácia
(zovaeobecnenie)
" indukcia (z lat. in-ducere = viese do) logická myalienková %0Ĺ„innose, ktorou sa z jednotlivĹĽch konkrétnych
príkladov vyvodzuje vaeobecnĹĽ záver
" dedukcia (z lat. de-ducere = viese z) logická myalienková %0Ĺ„innose, ktorou sa zo zovaeobecnenia odvodzujĹ›
jednotlivé prípady
" analĂłgia (zhoda, obdoba, pripodobenie):
" myalienková operácia s touto schémou: Objekt A má vlastnosti a, b, c, d, e, objekt B má vlastnosti b, c,
d, e, teda mo~no predpokladae, ~e objekt B má aj vlastnose a
" v praxi %0Ĺ„asto vznikajĹ› nesprávne, niekedy humorné analĂłgie; takéto analĂłgie bĹĽvajĹ› duaou anekdoty
" recenzia:
" recenzentom sĹ› odborníci na danĹ› tému, ktorí si recenzované dielo pozreli alebo pre%0Ĺ„ítali (i
nieko>kokrát)
" subjektívne hodnotenie (mô~e bye negatívne i pozitívne), rozbor kladov a záporov diela
" prepojenie umeleckého (publicistického) a odborného atĹĽlu
" komentár komentuje nejakĹ› udalose, nie je tak subjektívny ako recenzia
" Ĺ›vodník:
" príhovor (aéf)redaktora k %0Ĺ„itate>om
" oby%0Ĺ„ajne na nejakĹ› tému
" cie>om je upozornie, vyzvae k zamysleniu, navodie atmosféru
" vyjadruje sa aj subjektívny postoj, ale nie prília
" vĹĽklad:
" prevláda v Hom analĹĽza, je objektívny
" pou~íva sa v Hom vedecká argumentácia a citácia, termíny
" neudávame ~iadne pribli~né fakty a hodnoty, vaetko musí bye presné
" nadväznose viet je tesná
ÚVAHA
" subjektivizovanĹĽ variant (mô~eme v Hom vyjadrovae vlastné názory, zaujímae postoj) vĹĽkladového slohového
postupu
" nesmieme v nej vaak uvádzae zavádzajĹ›ce, nelogické, neplatné, ... informácie
" vĹĽskyt:
" náu%0Ĺ„nĹĽ atĹĽl eseje, kritiky, recenzie
" publicistickĹĽ atĹĽl Ĺ›vodník, komentár
" umeleckĹĽ atĹĽl reflexívna lyrika, prĂłza a dráma vnĹ›tornĹĽ monolĂłg, re%0Ĺ„ rozpráva%0Ĺ„a
" na Ĺ›vahe mo~no dobre pozorovae hybridizáciu atĹĽlov náu%0Ĺ„ného, publicistického, re%0Ĺ„níckeho a umeleckého
" pou~ívajĹ› sa expresívne a emocionálne jazykové prostriedky (ovplyvnenie %0Ĺ„itate>a)
" názornĹĽm príkladom hybridizácie náu%0Ĺ„ného a umeleckého atĹĽlu je esej
" odlianosti śvahy a vżkladu:
Úvaha VĹĽklad
preva~uje hodnotenie (aj kritika zápornĹĽch stránok) preva~uje analĹĽza, vyvodzovanie, objektívny prístup
a presvied%0Ĺ„anie, subjektívny prístup autora autora
vaeobecná argumentácia a vo>ná citácia alebo vedecká argumentácia a citácia alebo parafrázovanie,
6
Poznámky zo atudentského portálu ZONES.SK ZĂłny pre ka~dého atudenta www.zones.sk
parafrázovanie, zaokrĹ›h>ovanie Ĺ›dajov presné Ĺ›daje
vo>nejaia kompozícia a atylizácia, obraznose, tesnejaia nadväznose viet, presné terminologické
expresívnose vyjadrovania (re%0Ĺ„n. otázky, prirovnania) vyjadrovanie
VĹĽrazy
diskusia vĹĽmena názorov o nejakej téme, ktorá má oby%0Ĺ„ajne viese k vyjasneniu alebo vyrieaeniu nejakého
problému
debata Ĺ›stna vĹĽmena názorov o nejakom %0Ĺ„iastkovom odbornom probléme alebo o záva~nĹĽch ~ivotnĹĽch
otázkach, rokovanie, rozhovor, diskusia
polemika Ĺ›to%0Ĺ„ne vyhrotenĹĽ názorovĹĽ spor vedenĹĽ Ĺ›stne alebo v tla%0Ĺ„i, prudká vĹĽmena názorov
improvizácia prejav, vĹĽkon, najmä umeleckĹĽ, (u)tvorenĹĽ bez prípravy; vĹĽtvor pripravovanĹĽ, pripravenĹĽ narĹĽchlo
bez nále~itĹĽch prostriedkov
intenzívny majĹ›ci ve>kĹ› intenzitu, silnĹĽ, ve>kĹĽ, mohutnĹĽ, usilovnĹĽ, Ĺ›%0Ĺ„innĹĽ (opak extenzívny)
extenzívny ktorĹĽ ide do aírky, ktorĹĽ je zameranĹĽ na rozsah (opak intenzívny)
anachronizmus 1. kladenie nejakej udalosti, javu, osoby do inej doby, ako skuto%0Ĺ„ne patrí; 2. zastaraná vec, jav,
názor, pre~itok (z h>adiska sĹ›%0Ĺ„asnosti)
dramatickose ráz, podstata dramatického diela; spád deja, ~ivose, napínavose
Umelecká Ĺ›vaha (Ĺ›ryvok z diela Ulysses (James Joyce))
Sotva mo~no stanovie pevné a nemenné pravidlá o tom, %0Ĺ„o je správne a %0Ĺ„o je nesprávne, ale v~dy by sa mal
nájse dostatok priestoru na nápravu, hoci sa tvrdí, ~e ka~dá krajina, vrátane naaej neaeastnice, má takĹ› vládu,
akĹ› si zasluhuje. Ale z oboch strán by sa mala prejavie aspoH kvapka dobrej vôle. Iste~e %0Ĺ„loveka láka honosie sa
vzájomnou nadradenoseou, ale %0Ĺ„o je vzájomná rovnose? NesĹ›hlasím s násilím a neznáaanlivoseou v hocijakej
podobe alebo forme. Nikdy sa nimi ni%0Ĺ„ nedosiahne, nikdy sa nimi ni%0Ĺ„ nezastaví. Tak ako nás %0Ĺ„akajĹ› povinné
splátky, musí príse aj revolĹ›cia. Preto najvä%0Ĺ„aím nezmyslom je nenávidiee >udí iba za to, ~e ~ijĹ› niekde za rohom
a hovoria inĹĽm materinskĹĽm jazykom.
MOTTO
" duchaplnĹĽ vĹĽrok (myalienka), pod>a ktorej sa %0Ĺ„lovek riadi
" podnecuje k uva~ovaniu
7
Poznámky zo atudentského portálu ZONES.SK ZĂłny pre ka~dého atudenta www.zones.sk
ZVUKOVÁ A GRAFICKÁ STRÁNKA SLOVEN INY
" v sloven%0Ĺ„ine v zásade platí, ~e jednej fonéme (hláske) zodpovedá jedna graféma (písmeno)
" vĹĽnimky: ch, dz, d~
" zvukovou stránkou jazyka sa zaoberá fonetika (skĹ›ma realizáciu zvukov cez hlásky) a fonolĂłgia (abstraktná)
" slovenské samohlásky delíme na:
a) vysoké: i, u
b) prostredné: e, o
c) nízke: a, ä
" samohlásky u a o sĹ› labializované pri ich vyslovení musíme pou~ie pery
" slovenské spoluhlásky delíme na:
a) pernoperné napr. p, b, m
b) pernozubné napr. v, f
c) predoasnové napr. s, z, c, t, d, dz, n
d) zadoasnové napr. a, ~, %0Ĺ„, r, l
e) asnovopodnebné napr. e, , H
f) tvrdopodnebné napr. j
g) mäkkopodnebné x, k, g
h) hrtanové napr. h
VĹ»VIN PÍSMA
1. piktografické písmo:
" pou~íva na vyjadrenie predmetov alebo %0Ĺ„inností obrázky
" je univerzálne, vaetci mu rozumejĹ›
" pou~íva sa dodnes (zákazy, niektoré dopravné zna%0Ĺ„ky, ...)
2. sylabické (slabi%0Ĺ„né) písmo:
" 1 graféma = 1 slabika
" v sĹ›%0Ĺ„asnosti sa pou~íva len zriedka, iba v niektorĹĽch atátoch ( ína, Japonsko, ...)
3. fonografické písmo:
" 1 graféma = 1 hláska
" najrozaírenejaie latinka, azbuka
" v niektorĹĽch jazykoch nesta%0Ĺ„ia základné znaky latinky, na vyjadrenie niektorĹĽch hlások sa pou~ívajĹ›
diakritické znamienka
" ortografia = pravopis
SPISOVNÁ VĹ»SLOVNOSd (ORTOEPIA)
" pri hovorení je dôle~itá:
" znelostná asimilácia (spodobovanie) nastáva, ke sĹ› ved>a seba znelá a neznelá spoluhláska vtedy
sa v~dy prvá v poradí mení na svoju párovĹ› spoluhlásku (kde [gde], ...)
" vĹĽslovnose spoluhlásky v
" vĹĽslovnose dvojhlások
" vĹĽslovnose spoluhláskovĹĽch skupín a zdvojenĹĽch spoluhlások
" rytmické krátenie
" mäkkose a tvrdose spoluhlások
" rozdelenie spoluhlások pod>a Ĺ›%0Ĺ„asti hlasu (pod>a znelosti):
" znelé: b, d, , g, dz, d~, z, ~, h, v
" neznelé: p, t, e, k, c, %0Ĺ„, s, a, ch, f
" nepárové znelé: m, n, H, l, >, :, r, U, j
" predpona s-, z-:
" ak slovnĹĽ základ za%0Ĺ„ína na znelĹ› spoluhlásku, predpona je tie~ znelá (s-)
" ak slovnĹĽ základ za%0Ĺ„ína na neznelĹ› spoluhlásku, predpona je tie~ neznelá (z-)
PROZODICKÉ VLASTNOSTI RE I INTONÁCIA
" intonácia sa prejavuje vo vä%0Ĺ„aích re%0Ĺ„ovĹĽch jednotkách ne~ je hláska, najmenaou intona%0Ĺ„nou jednotkou je
slabika
" intonácia vzniká modulovaním (zmenami) hlasu
8
Poznámky zo atudentského portálu ZONES.SK ZĂłny pre ka~dého atudenta www.zones.sk
" modulácia mô~e bye trojaká:
a) %0Ĺ„asová vzniká pri nej:
" kvantita (d:~ka):
" d:~ka nosite>ov slabi%0Ĺ„nosti
" trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky je dvojnásobok trvania krátkej samohlásky
" pauza (prestávka):
" re%0Ĺ„ je pauzami %0Ĺ„lenená na takty, takéto %0Ĺ„lenenie sa nazĹĽva frázovanie
" prestávky rozoznávame:
a) logické (vĹĽznamové)
b) fyziologické (nevyhnutnose nadĹĽchae sa)
" tempo re%0Ĺ„i (rĹĽchlose):
" závisí od obsahu a funkcie prejavu %0Ĺ„ím je bohataí, náro%0Ĺ„nejaí, tĹĽm je tempo pomalaie a
naopak
" menej dôle~ité %0Ĺ„asti vety sa realizujĹ› rĹĽchlejaím tempom
" priemerné tempo re%0Ĺ„i asi 100 slov za minĹ›tu
" rytmus:
" je vytvorenĹĽ najmä striedaním prízvu%0Ĺ„nĹĽch a neprízvu%0Ĺ„nĹĽch slabík v slove, ktoré vytvárajĹ›
takty
" %0Ĺ„ím ni~aí je priemernĹĽ po%0Ĺ„et slabík v slovách, tĹĽm viac text smeruje k rytmickosti
b) silová vzniká pri nej:
" intenzita hlasu:
" celková sila re%0Ĺ„i, mo~no Hou zni~ovae alebo stupHovae dynamiku zvukového re%0Ĺ„ového prejavu,
vy%0Ĺ„leHovae a rozliaovae menej dôle~ité %0Ĺ„asti vĹĽpovede od dôle~itĹĽch
" Ĺ›zko sĹ›visí s hlasovĹĽm registrom (ni~aia alebo vyaaia poloha hlasu)
" je dôle~itĹĽm atylizujĹ›cim prostriedkom vety, najmä pri prednese umeleckého textu
" prízvuk:
" pevnĹĽ (nepohyblivĹĽ) prízvuk na prvej slabike slova
" ved>ajaí prízvuk menej vĹĽraznĹĽ, napr. v zlo~enĹĽch slovách
" predklonky (napr. a, i, aj, ~e, a~, ke, len, ...) a príklonky (napr. bye, som, si, je, sme, ste, sĹ›
(t.j. tvary pomocného slovesa bye), mi, ti, si, mu, jej, ma, ea, sa, ho, ju, vám, im, nás, vás, ich)
" jednoslabi%0Ĺ„né slabiky sĹ› prízvu%0Ĺ„né, ak je na nich dôraz, alebo ak stoja pred jednoslabi%0Ĺ„nĹĽm
slovom, inak sĹ› neprízvu%0Ĺ„né
" dôraz vĹĽrazné intona%0Ĺ„né vyzdvihnutie slova, ktoré sa chápe vo vete ako vĹĽznamovo
najdôle~itejaie, jeho zdôraznením sa vylu%0Ĺ„uje mo~nose iného chápania vety
c) tĂłnová predstavuje ju:
" melĂłdia hlasu:
" tĂłnové vlnenie, %0Ĺ„i~e stĹ›panie a klesanie vĹĽaky hlasu vo vete
" 3 druhy melĂłdie:
a) uspokojivá kon%0Ĺ„iaca melĂłdia (konkluzívna kadencia) klesavá melĂłdia vetného Ĺ›seku
uspokojujĹ›co uzavretého kon%0Ĺ„iacou pauzou, najmä v oznamovacích vetách
a dop:HajĹ›cich otázkach
b) neuspokojivá kon%0Ĺ„iaca melĂłdia (antikadencia) stĹ›pavo-klesavá alebo klesavo-stĹ›pavá
melĂłdia vetného Ĺ›seku neuspokojujĹ›co uzavretého kon%0Ĺ„iacou pauzou, vy~aduje odpove
s konkluzívnou kadenciou
c) neuspokojivá nekon%0Ĺ„iaca melĂłdia (semikadencia, polokadencia) plynulo stĹ›pajĹ›ca
alebo rovná zdvihnutá melĂłdia vetného Ĺ›seku pred nekon%0Ĺ„iacou pauzou, po%0Ĺ„Ĺ›vajĹ›ci
o%0Ĺ„akáva pokra%0Ĺ„ovanie vĹĽpovede
KONIEC
9
Wyszukiwarka
Podobne podstrony:
poznamky slovensky jazyk 2 rocnikpoznamky slovensky jazyk 1 rocnikpoznamky geografia 2 rocnikpoznamky fyzika 2 rocnikpoznamky chemia 2 rocnikpoznamky biologia 2 rocnikslovencinaKUHARSKI TEČAJ 15 SLOVENSKA LJUDSKA KUHINJAjazyk quizslovenian howto 5 ntsl7nium7w62mrzuz7nkir55zvmpdbywsn6lhq ntsl7nium7w62mrzuz7nkir55zvmpdbywsn6lhqkonstelacje slovenijakratky slovensko cesky slovnikslovenian howto qgtc5nagkwzqzofkiwccjwgsc4l5cfi7kssgzxy qgtc5nagkwzqzofkiwccjwgsc4l5cfi7kssgzxySúčasná slovenská literatúraslovenian howto 7 b27h6duonoxcinhc3dniwbxampfmqhb4ce6n2ti b27h6duonoxcinhc3dniwbxampfmqhb4ce6n2tiwięcej podobnych podstron