1954 Geometria 324

1954 Geometria 324



c)    Urcte VV, ak V znamena objem Zrezaneho kużela a objem valca. Ćo z toho vyplyva pre pripad, ked’ sa vel’kosti rx a r2 mało lisia od seba? Vysvetlite vyznam rozdielu V — V'.

d)    Nech obvod stredneho rezu je o; upravte vzorec pre V' tak. aby v nom vystupovalo o (v lesnickej praxi sa hodnota o na-zyva paskova miera kmeńa).

35,    Komin tvaru duteho rotacneho zrezaneho kuźela ma vyśku 28 m. Urcte vahu muriva, ak spodne priemery su 3,7 m a 2,2 m a horne priemery l,8mal,2m(lm3 tehloveho muriva vażi 1,81).

36.    Kmeń stromu 18,5 m dlheho ma spodny priemer 0,65 m a vrchny priemer 0,35 m.

Urcte jeho objem, ak ho povazujete za zrezany rotaóny kużel; urcte jeho pribliżny objem podia sposobu v ulohe 34 b.



Obr. 75    Obr. 76

37. Streeha veże składa sa z dvoch ćasti; spodna casf ma tvar zrezaneho rotacneho kużela o priemere podstav 3,5mal,8ma vyśku 1,3 m, vrchna ma tvar rotacneho kużela s podstavou, która je totożna s mensou podstavou spodneho kużela a vyska je 3,5 m. Urcte objem priestoru pod strechou.

3.Ł Kolko litrov ma kanya zobrazena na obr. 75? (Vśetky dlżky su v centimetroch.) Aky objem (v m3) ma zasobnik na obr. 76? (Yśetky dlżky su v centimetroch.)

6. Objem gule a jej iśasti

Najpry vyslovime vetu pre objem gule a potom postupne urcime objem gul’oveho odseku, guIovej vrstvy a guIoveho yyseku.

4

Veta 7. Objem gule o polomere r rovna sa y nr3.


Dokaż. Na danej guli o strede S a o polomere zvo!me si Iubovol’ny usek, ktoreho vyśka, oznacime ju v, royna sa nanajyys polomeru gule, teda v r.

Polomer podstavy zvo-leneho odseku nech je q.

Stredom gule polożime priemer gule, koimy na rovinu «, która z gule od-deluje zvoleny odsek (obr 77 zobrazuje rez gule rovi-nou prechadzajucou zo-strojenym priemerom).

Priesecik tohto priemeru s rovinou a oznacme P, priesecik priemeru s vrchlikom, który obmedzuje zvoleny odsek, oznacme Q; je teda PQ = v.

Deliacimibodmi P0 = P, Pl,...,Pn = Q rozdelime vyśkuPQ useku

V

nanrovnakych casti (n > 1) veVkosti (naobr. 71 zvolili sme n = 4);

roviny prechadzajufce tymito bodmi roynobeźne s ro vinou * pretinaju uvażovany usek v kruhoch (yynimku tvori rovina prechadzajuca bodom Q) obmedsenych krużnicami o stredoch v bodoch P0, PvPn-Ich polomery oznacime postupne q0 o, nv..., on _1.

Podia Euklidovej vety yypocitamc z pravouhlych trojuholnikoy RQA0, RQA,^..., RQAn~l (kde R je druby priesecik priemeru PQs gul’ovou płowkou a A0, Av An-X su prieseciky priemeroy jednotli-vych zostrojenych krużnic s gu!ovou płochou) ich vyśky q2 = v(2 rv),

9)    9)    tfl _ I    _ 1

e! = (»-l)-(2r-* + y) = —«(2r-W)+-^-«* =

n-


n


-e2 +


(w —1)1


v,


(1)


325


Wyszukiwarka

Podobne podstrony:
1954 Geometria 348 I) l o h a 1. Urcte piast zrezaneho rotaćneho kuźela. Riesenie. Oznacme polomery
1954 Geometria 052 vcta 1. Ak je A AXBXCX ~ A A2B2Oz a A A2BtC2 ~ A A3B3C3, je aj A AXBXCX ~ A A3B3C
1954 Geometria 260 Dokaż. Ak su mnohouholniky M, M podobne, możno jeden z nich premiestit’ do takej
1954 Geometria 338 Veta 2. Ak poyrch telesa T je rozlożeny na dve neprckryyajuce sa: casti T1; T2, p
1954 Geometria 318 ich limitoyanim najdeme lim Vń ^ V, V ś lim V„. n-> co    n-» o
1954 Geometria 342 16.    Urcte povrch zrezaneho ihlana, ak ma podstayy kosostvorce,
1954 Geometria 306 ateda podia vety 4 (str. 255) je n = p cos*, kde p znamena obsah pod-stavy hranol
1954 Geometria 314 Cvicenie Urcte objem prayidelneho śtvorstena o hrane a. Urcte objem prayidelneho
1954 Geometria 352 28.    Urćte porrch a objem rotaćneho telesa, które vznikne rotaci
1954 Geometria 026 Ak je M taky bod a ak opiśeme krużnicu (M; r), dotyka sa tato kruż-nica priamky p
1954 Geometria 040 Pritom yyrok ,,utvary sa neprekryvaju“ ma vel’mi jednoduchy vy-znam, ked ide o ob
1954 Geometria 046 zvolime stranu śtyorca za jednotkoYU usecku a ak oznacime u veTkos£ uhlopriecky,
1954 Geometria 062 Ve ta 4. Ak platia pre strany a uhly trojuholmkoy A BC, A B C vz£ahy •A. A = A
1954 Geometria 068 Ak mamę urcit yelkost duteho uh!a <£ A VB, nanaśame postupne jednotkovy uhol o
1954 Geometria 074 że jeho strany su v pomere 1 : ]/ 3 : 2. To znaci, że ak ma kratśia od-vesna (opr
1954 Geometria 082 Cvicenie 1.    Urcte z tabulky k danemu uhlu a hodnotu tangens a o
1954 Geometria 094 potom urcime yelkost useeky BC = ctt pomocou vztahu tg « = ci J a z toho yyply va
1954 Geometria 098 1.    Ak zostrojime pravouhly trojuholnik, ktoreho useky na prepon
1954 Geometria 146 8. Obr. 6. Steny v cel ej bunky budeme povażova£ za casti rovin. Ak pozorujete ni

więcej podobnych podstron