S5003636

zvyflty keltikych kmcftov aj do »cvcro*lovcn»kych ddoll. Osfdlcnic Keltov na nalom uzeml lak doskoro nadobudlo charakter organizovanych iitvarov. Hospodńinko-spolo-tanky 2ivot ia iAsiredbval v uzavretych sprdvnych jednotkich około mocen»kych centier. Doterajiie nrcheo-logickć vytkumy a nfłlezy dokladajd na) mi v I. storofif prcd n. I. cxiitcnciu opevnenych sfdliskovych ótvarov — hraditk, v których ia iutiredovala tpolofiensko-hospo-dńnka moc. Doklady o nich ta zistili na uzeml dneinej Braiiłlavy, Nitry. Nitrianikeho Hradku. Liptovskej Mary,

Zempllna. Aj tu *a uplartovali vśctky vymo?.cnosli kcltikcj civilizacic, hoci v porovnan( so zńpadokcliskou obiaifou a v ni mci nej aj s pomermi v ćcchńch a na Moravc, mai v^voj na Slovensku vzhfadom na jeho geograficku polohu odliiny charakter.

Każdy novy uspcch v jednotlivych oblustiach hospodar-tkej ćinnosli a tnaha o hospodńrsko-spoloCcn.skć naprę-dovanie viedli Keltov na Slovensku k rozhodnutiu vytvo-rif si vlastnć mincovn(ctvo. V takychto podmienkach k rcalizócii zimcrov nebolo daleko.

OD ROZHODNUTIA K VZNIKU PRVYCH MINCf

Predslavu o v/niku prvych minci nu Slovensku vyvoldva vzrufenć uvahy o vletkom, Co *.uvisclo s najstartim mincovnictvom. Cas a miesto v/.niku kcltskych minci, dóvody ich vyddvania, spósob poużfvunja, (echnológia vyroby u techniku razby — to su leni zdkladnć z ncspoćctneho radu otdzok.

Zvcdavosf je tu na miestc, ve<f cxistcn-cia mincovnictva prcd dvetisic rok mi je skoro ncuvcriternś. Dokładny rozbor vtetkych ndlezov| kcltskych minci, urchcologicky vyskum hmotnych pozo-fitalkov ludskcj aktjvity vkctkćho druhu a Studium pome-rov v suscdnych kcltskych oblastiach i antickych civilizć-| cidch doyofujń posuńdf vedeckć hypotćzy o kciukom mincovnictve k najpravdepodobncj4cj skutoćnoui. Mnohe z nastolcnych otdzok zostań u v£ak aj tak eSte dlho nc-zodpovcdanć.

Trcbu pripomeniif, le najstarSie mincovniclvo na Slo-vcnsku sa zrodilo za u£inkovania Keltov v ćase, ked vtcdajif anticky svet u2 ddvno poznał a neustdle rozvijal lento civilizaćn^ vydobytok. Grćckc mestd na maiodzij-skom pobreff ako prvć obchodovali pomocou kovovych minci uż od sklonku 7. sloroćia prcd naiim Ictopoćtom. Nielcn praktickć v^hody pri platbdch razenymi pcniazmi, ule uj dokonalć spracovunie kovu, tvar u neobyćajnc vyspciy v^lvurn^ prcjav grćckych minci zarućili triumfalny vstup mjncovnfctvn do svctovych hospodurskych dcjin, aby tam zotrvalo v iiroko rozvjnutcj formc aż do dneJnych dni.

V ćase, kc(f zadali vyddvaf mince v Grecku, plulilo sa uż kovovymi penia/mi v Ćfnc; vlustnć platidld postupne

zavicdli Pcrżania, Egypfania a ostatni siarovckć mocnosti, nezaostala /a nimi ani Rimska riSa. Hospodarska a spolo-ćenskd drowfi knżdćho starowkćho Stdtu i vSelky procesy dejinnćho vyvoja od/rkadfuju sa vcfmi vyraznc aj v jcho mincovnfctvc. V kvalite mincovćho systćmu, vo vytvarncj strdnke minci sa prejavuje hospoddrsky ro/k vct Stdtu, politickd stabilita, su wroni la panov-nika. Na minciach możno poslrchnul’ vłak aj hospoddrsky upadok, stratu polilickej rovnovdhy a celkove nepriaznivd situdciu v śtatc. Mincovnictvo yyspelych starowkych łtdtov je zarown aj kronikou ich historickćho vyvoja.

Osilic Kcltov vyrovnaf sa vzorom antickej civilizdcie neprinieslo vżdy okamżitu realizdciu zdmerov. Aj vznik mince ako vieobecnćho ekvivalentu a jedinej miery hod-noty zdviscl od mnohych Ćinitcfov. Preto len postupne dozrievali podmienky pre razbu vlastnych minci, pre vytvorcnic pcvnćho pcńażnćho systćmu. Vymena tovaru za tovar została u Keltov cSte dlhw Ćas dóleźilou formou obchodovania. S rozvojom a upevAovanim hospodurskych a politickych pozicii jednotlivych kcltskych kmcńov usidlonych na Slovensku vśak neustdlc vzrastala a prchlbo-vala sa potreba zaviesf vlaslnć mince. A tak postupne jedno kcitskć centrum za druhym, podfa toho, ako kde dozreli pre to podmienky, pristupovalo k vyddvaniu minci. Pri realizacji tychto rozhodnuti nepredstavovalo antickć mincovnfctvo ul len podnety, ale poslużilo ako vzor. Grćckc a rfmskc mince su stali predlohami, ktorć JCelti spoćiatku bez vyh radne napodobovali.

Vo yychodokeltskych oblastiach — na dnelnom Sio-

19