Plnenie integrovanej vedeckovyskumnej iilohy. „ Teoria a metodologia krizoveho.
Aktivny pristup k rieseniu krizovych javov si vyżaduje ućinnu strategiu , komplexnu analyzu rizik, permanentne monitorovanie krizovych ćinitefov a ich analyzu a vytvorenie riadiacich organov, sil, prostriedkov a nevyhnutnych zdrojov na riesenie krizovych javov. Vyznamnu ulohu v tomto procese zohrava prave pennanentne monitorovanie krizovych ćinitefov a analyzy rizik.
Zaistenie obrany, ochrany a bezpećnosti obyvatefov. materialnych a kultumych hodnót a żivotneho prostredia je zavisle na ekonomickych możnostiach statu vyjadrenych v statnom rozpoćte, prićom vsak tieto „investicie do bezpećnosti" nie su dostatoćne zretefne a nemaju vżdy bezprostredny efekt. Ako take su preto niekedy zo strany deciznej sfery ale aj zo strany nezainteresovanych povażovane za zbytoćne a neefektivne, su to „zbytoćne vynalożene investicie". Podfa takejto logiky su potom na zaistenie bezpećnosti na różnych urovniach venovane len najnutnejsie rozpoćtove prostriedky. Aż pripadny vznik a rozmach neoćakavanej krizy a ńou zaprićinene skody a straty na fudskych żivotoch, ale aj materialnych a kulturnych hodnotach modifikuju postoje kompetentnych a zainteresovanych organov a institucii na ućelnosf yynakladania rozpoćtovych prostriedkov na zachranny system.
Podfa niektórych odbomikov bola v sućasnom obdobi vyvinu fudskej ciyilizacie zapoćata taka kvalitativna zrnena, która v podstate znaći tretiu vlnu tohto vyvinu.' Dósledkom tejto zmenyje skutoćnosf, że decizna sfera v różnych oblastiach fudskej spoloćnosti a na jej różnych stupńoch nadobuda ćasto charakter akejsi tvorivej negacie a musi respektoyaf mnożstvo novych, prevratnych zmień. Możno uviesf napr. take prejayy. ako:
• globalizacia vo ysetkych oblastiach żivota spoloćnosti;
• mimoriadny rozvoj informaćnych technologii;
• turbulentnosf v socialnej, ekonomickej, politickej i bezpećnostnej sfere.
Krizoyy manażment ako specificky druh riadenia, vyużivany v krizovych situaciach, je możne chapaf ako sprostredkoyane. manażerske riadenie, ktoreho jądrom je rozhodovanie a yedenie Pudi. Uvedene sa specifickym sposobom prejavuje v krizovom manażmente vo yerejnej sprave.
Za zakład yerejnej spravy povażujeme v najsirsom zmyśle vzfah spoloćnosti a statu, vzfah obćana a statu ako celku, ako aj vzfah obćana k uzemnym ćastiam statu na regionalnej a lokalnej urovni. V pluralitnej demokracii predstavuje yerejna sprava yyznamnu a relevantnu organizatorsku silu, ktoraje schopna zabezpećovaf plnenie socialno-ekonomickych ciefov a uloh spoloćnosti v sulade s pravnym poriadkom statu. Verejna sprava predstayuje slużbu obćanom, realizoyanu organmi jej jednotliyych zlożiek 1 A Toffler,.-H Tofflerova,. Utvóranie novej civilizdcie. Politika tretej vlny. 1. vyd: Open Windows, Bratislava 1996. 116 s. ISBN 80-85741-15-6.
13