5441337237

Viac ako tri $tvrtina respondentov (77 %) sa domnieva, że żeny su na trhu prace znevyhodńovane z dó-vodu tehotenstva alebo materstva. Dve tretiny (64 %) spomenuli znevyhodfiovanie tych, ktori sa staraju o inych ćlenov rodiny (napr. deti). Viac ako polovica respondentov (52 %) hovorf, źe k znevyhodńovaniu dochodzą aj z dó-vodu pohlavia. Najviac znevyhodftovani si! podia verejnej mienky Tudia z d6vodu veku a zdravotneho stavu, alebo zdravotnćho postihnutia.

Tabulka 10

„V poslednom ćase sa vela hovori o znevyhodnenf niektórych Tudi na trhu prdce. Podrą VaSho nazoru, su alebo nie su ludia na Slovensku znevyhodńovani fi diskriminovani na trhu prace z nasleduijucich dóvodov?“ (%)

	Vcl’mi	Pomcrnc	Pomerne zriedka	Vynimoćne,	Nemie
Z domodu vcku	65	28	4	2	1
Z domodu zdram otnćho stam u, zdramotnćho postihnutia	49	39	8	2	3
Z domodu tchotcnstm a alebo materstm a	37	40	13	4	6
Z domodu rasom eho alebo ctnickeho pómodu	32	35	18	9	5
Z domodu pom innosti moći inym ćlcnom rodiny (napr. starostlimost’ o deti)	22	42	21	10	6
Z domodu pohlam ia	1K	34	28	15	4

Zdrój: InStitut pre verejnć otózky. september 2005. (http://www.ivo.sk/plus_pre_zeny.htm).

VSetky z uvedenych dóvodov diskriminacie Fudf na trhu próce ćastejsie konśtatuju skór żeny; ludia stredneho a starśieho veku; rud i a s niźSim vzdelanFm; ludia, ktori sa cftia byt' socialne słabsi; obyvatelia mimobratislavskych regiónov.

Prevażujuce presvedćenie o znevyhodńovan( matiek na trhu prace potvrdzuje aj zistenie ndSho vyskumu, podrą ktoreho takmer 92 % respondentov rozhodne alebo ćiastoćnc suhlasi s tvrden(m, że zamestnavatelia sa vyhy-baju zamestnavaniu matiek s małymi detmi. Respondenti sa tak vyjadrili bez oh lad u na to, ći maju so zamestna-vatermi taku osobni! skusenost', kedze takmer rovnako silhlasne sa k tejto otazke vyjadrili ako muźi (89 %), tak aj żeny (93 %), a to bez ohfadu na vek a vzdelanie.

Graf 5

„Zamestnśvatelia sa vyhybaju zamestnavaniu matiek s małymi defmi“ (Do akej miery suhlasite s vyro-kom? - v %)

Zdrój: InStitut pre verejne otózky, september 2005.

Znevyhodńovanie I’udi na trhu prace na zaklade pohlavia, które ziskalo podrą verejnej mienky poslednu prieć-ku (pozri tabulku 10), respondenti vnimaju citlivejSie, kecTmaju odpovedat‘na priamu otózku, ći su viac znevyhod-fiovanf muźi alebo żeny. Presvedćenie o celkovom znevyhodneni żien na trhu prace vyslovilo 67 % respondentom¹, prićom bolo vyrazne ćastejSie u żien (75 %) ako u muźov (58 %).

Ako dalej konśtatovala pri interpretacif zisteni vyskumu IVO zo septembra 2005 Z. Butorova, vać§ina respon-dentov uprednostiiovanie muźov na trhu prace nepoklada za spravne (70 % żien a 44 % muźov). Medzi hlavnymi dóvodmi neschvarovania takychto praktfk boli argumenty, źe je to diskriminujćce, nespravodlive. Osem perecnt respondentom' tm rdi, że mużi su v porom nani so żenami uprednostńovani z domodu matcrskych pominnostf żien.