Praktická príručka
pre doktorandov
a mladých výskumníkov
?
?
?
?
LEGISLATÍVA — daň z príjmu — sociálne zabezpečenie — zdravotné poistenie —
pobyt Slovákov v zahraničí a cudzincov na Slovensku — uznávanie dokladov o vzdelaní
PRAKTICKÉ RADY —
projektové
žiadosti,
kde
začať
a
ako
pokračovať?
—
žiadosť o štipendium, niekoľko rád — hľadanie práce v zahraničí — užitočné linky
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
Vydala
SAIA, n. o.
Námestie slobody 23
812 20 Bratislava 1
Zostavili:
Michal Fedák, Ján Chlup, Karla Zimanová
© SAIA, n. o., 2007
ISBN 978-80-88928-83-6
Táto publikácia vznikla ako súčasť projektu „Uľahčenie vstupu doktorandom
a mladým vedeckým pracovníkom do praxe“, ktorý je finančne podporený
v rámci programu Iniciatívy Spoločenstva INTERREG IIIA, Rakúsko – Slovenská
republika, Priorita 4. Ľudské zdroje, opatrenie 4.2. Rozvoj spolupráce
a infraštruktúry v oblasti vzdelávania, školení a vedy.
3
3
Pobyt Slovákov v zahraničí a cudzincov na Slovensku
Projektové žiadosti – kde začať a ako pokračovať?
Žiadosť o štipendium – niekoľko rád
/o
b
sa
h
OBSAH
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
4
Zdroje použitých informácií
Pri spracúvaní informácií do tejto príručky sa jej zostavovatelia opierali o dva hlavné
zdroje:
- informácie z oficiálnych internetových stránok týkajúcich sa jednotlivých
spracovaných oblastí,
- prezentácie prednesené na školeniach pre doktorandov a mladých
výskumníkov, ktoré sa konali v marci – júni 2007 v Bratislave v rámci projektu
„Uľahčenie vstupu doktorandom a mladým vedeckým pracovníkom do praxe“,
a to:
● Ing. Zuzana Gregorová, PhD. (SAIA, n. o.):
Bilaterálne dohody
a štipendiá pre doktorandov
(14. 3. 2007)
● Mgr. Danica Hullová (Centrum vzdelávania neziskových organizácií):
Riadenie projektového cyklu s použitím metodiky logického rámca
(18. 4. 2007)
● Therese Lindahl, Elli Stepanovic (FFG – Austrian Research Promotion
Agency):
Project Proposal Preparation in FP7
(18. 4. 2007)
● RNDr. Martin Plesch, PhD. (Fyzikálny ústav SAV):
Finančný manažment
a príprava projektov
(13. 6. 2007, VI Družba v Bratislave)
● Mgr. Vladimír Šárnik (advokát):
Právne aspekty manažmentu projektov
(13. 6. 2007)
● Mgr. Eva Frayová (Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní, Ministerstvo
školstva SR):
Uznávanie dokladov ● vzdelaní, regulované povolania
(13. 6. 2007)
● kpt. Mgr. Milan Tvorík (Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície
Bratislava):
Zákon o pobyte cudzincov na Slovensku
(14. 6. 2007)
● Ing. Dana Slivková (Odbor medzinárodnej administratívnej spolupráce,
Oddelenie metodiky zdaňovania v oblasti medzinárodných daňových
vzťahov, Daňové riaditeľstvo SR):
Daňové otázky pri mobilitách
(14. 6. 2007)
● Mgr. Andrea Psotová (Odbor záležitostí EÚ a medzinárodných vzťahov,
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR):
Sociálne zabezpečenie
(14. 6. 2007)
Zostavovatelia sa taktiež opierali o vlastné skúsenosti, ktoré získali v priebehu
svojej pracovnej a poradenskej činnosti.
5
/p
rí
h
o
v
o
r
PRÍHOVOR
Milí čitatelia,
do rúk sa Vám dostáva „Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov“,
ktorú vydáva SAIA, n. o., v rámci projektu „Uľahčenie vstupu doktorandom a mladým
vedeckým pracovníkom do praxe“
1
.
V súčasnosti úspešný výskumník nie je len obyčajným výskumníkom-zamestnancom, ale
skôr manažérom a svetobežníkom, ktorý cestuje za spoluprácou do zahraničia, manažuje
projekty, hľadá doplnkové zdroje na financovanie úspešných aktivít a riadi ich, a je
zodpovedný aj za nakladanie s nimi. V takejto situácii mnoho ľudí prepadá negatívnym
pocitom, pretože vyznať sa v spleti zákonov, noriem a grantov nie je jednoduché.
Informácie, ktoré treba poznať a pri rozhodovaní zohľadniť, sú zväčša roztrúsené
v internete. Ak sa náhodou na niektorú z nich zabudne, môže to spôsobiť nemalé
problémy (či už pri riešení projektov, alebo pri finančnej kontrole po návrate zo
zahraničia). Poskytnúť aspoň čiastočne ucelenú informáciu zahŕňajúcu rôzne oblasti
praktického života úspešného výskumníka v jednej brožúre, to bolo zámerom
zostavovateľov tejto praktickej príručky.
Pri zostavovaní publikácie sme vychádzali z našich skúseností, teda z otázok, ktoré
najčastejšie dostávame od začínajúcich výskumníkov. Tieto sa týkajú nielen rôznych
životných situácií (najmä v súvislosti so zahraničnými mobilitami), ale aj praktických
oblastí, napr. písania projektov, resp. žiadostí o štipendium.
Príručka je rozdelená do dvoch väčších celkov. Prvá časť sa venuje oblasti legislatívy, teda
daniam, sociálnemu a zdravotnému zabezpečeniu, pobytu Slovákov v zahraničí
a cudzincov na Slovensku a uznávaniu dokladov o vzdelaní. Aj keď ide o oblasti pomerne
náročné na spracovanie, usilovali sme sa podať Vám informácie tak, aby ste sa v nich
mohli jednoduchšie zorientovať a v prípade záujmu odkazujeme aj na internetové stránky
s ďalšími (oficiálnymi) informáciami. Na tomto mieste si však dovoľujeme upozorniť, že
informácia o legislatíve má len informatívny charakter a v prípade akýchkoľvek otázok
v konkrétnych prípadoch treba kontaktovať príslušnú inštitúciu, kde Vám fundovane
odpovedia, a to aj s prihliadnutím na aktuálny stav problematiky, ktorá môže pomerne
často podliehať zmenám.
1
Projekt je finančne podporený v rámci programu Iniciatívy Spoločenstva INTERREG IIIA,
Rakúsko – Slovenská republika, Priorita 4. Ľudské zdroje, opatrenie 4.2. Rozvoj spolupráce
a infraštruktúry v oblasti vzdelávania, školení a vedy.
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
6
Druhá časť príručky je zameraná na praktické rady, či už pri písaní projektov, podávaní
žiadosti o štipendium, alebo hľadaní si zamestnania v zahraničí. Pri spracúvaní informácií
do tejto časti sme sa zamerali najmä na oblasti, kde problémy pretrvávajú aj napriek
dlhoročnej konzultačnej činnosti našich pracovníkov, a to nielen u mladých, ale aj
skúsených výskumníkov. Dúfame, že aj naše odporúčania v tejto praktickej časti Vám
pomôžu zvýšiť si svoje šance v súťaži s inými.
Publikáciu uzatvárajú register pojmov (pre lepšiu a rýchlejšiu orientáciu tu nájdete odkazy
na vybrané termíny z publikácie) a zoznam užitočných liniek, ktorý sumarizuje nielen linky
uvádzané na konci niektorých podkapitol, ale je rozšírený aj o ďalšie praktické stránky.
Veríme, že „Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov“ si nájde cestu
k čo najväčšiemu počtu adresátov a bude im nápomocná pri ďalšom profesionálnom
raste.
Michal Fedák,
programový manažér SAIA, n. o.
LEGISLATÍVA
Táto časť poskytuje základnú informáciu o legislatíve, v ktorej by sa uchádzač o prácu
mal orientovať. Rozdelili sme ju do niekoľkých podkapitol – Dane, Sociálne zabezpečenie,
Zdravotné poistenie, Pobyt Slovákov v zahraničí a cudzincov na Slovensku, Uznávanie
dokladov o vzdelaní.
Pri každej podkapitole upozoňujeme na webové stránky, kde záujemcovia získajú bližšie
informácie.
7
Kde hľadať bližšie informácie?
Zbierka zákonov
databáza JASPI (jednotný automatizovaný
systém právnych informácií)
Ústredný portál verejnej správy (centrálny
a jednotný prístup k informačným zdrojom
a službám verejnej správy)
?
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
Daň z príjmu
V oblasti dane z príjmu v SR platia tieto predpisy:
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,
- zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
Orgánmi daňovej správy na Slovensku sú Daňové riaditeľstvo SR a daňové úrady.
Pri zamestnaní zamestnanec odvádza dane z príjmu zväčša podľa legislatívy štátu,
v ktorom je zamestnaný. Zákon o daniach z príjmov označuje príjmy zo zamestnania ako
príjmy zo závislej činnosti.
Ak zamestnanec, ktorý počas kalendárneho roka poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej
činnosti, a ktorý pracuje počas celého roka na Slovensku, môže písomne požiadať
posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania (daňového priznania) dane
z príjmov od všetkých zamestnávateľov, a to najneskôr do 15. februára nasledujúceho
roka. Ročné zúčtovanie za zamestnanca vykoná tento zamestnávateľ. V prípade, ak
zamestnávateľa nepožiada o ročné zúčtovanie do uvedeného termínu, resp. nedodá
požadované dokumenty, musí si ročné zúčtovanie vykonať sám.
Základom dane sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky,
ktoré je zamestnanec povinný platiť. Základ dane sa znižuje aj o nezdaniteľnú časť
základu dane na daňovníka (prípadne na manželku/manžela), ktorá závisí od výšky
základu dane vztiahnutej na definovaný násobok životného minima (pozri § 11 zákona
o dani z príjmov). Sadzba dane je 19 % a zamestnávateľ zväčša mesačne odvádza
zo mzdy zamestnanca preddavok na daň. Zamestnanec, ktorý mal zdaniteľné príjmy zo
závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, si môže uplatniť daňový
bonus na každé vyživované dieťa (absolvujúce povinnú školskú dochádzku alebo sústavne
sa pripravujúce na povolanie najneskôr do 25 rokov veku, resp. do ukončenia 2. stupňa
vysokej školy) žijúce v domácnosti s daňovníkom.
Daňové priznanie sa vo všeobecnosti podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí
zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, teda do 31. marca nasledujúceho roka.
V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.
Pri zamestnaní v zahraničí sa daňová problematika stáva komplexnejšou.
Pre občana SR zamestnaného v zahraničí je v súvislosti s daňovou povinnosťou pri
ročnom zúčtovaní dane dôležité, či je daňovníkom
s neobmedzenou daňovou
povinnosťou, alebo daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, a či
so štátom, v ktorom pracuje, má Slovensko uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého
zdanenia.
Zákon o dani z príjmov tieto dva typy daňovníka definuje takto:
- daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá
má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava (nemá
v SR trvalý pobyt, ale zdržiava sa tu aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku,
a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý,
aj začatý deň pobytu). Predmetom dane je príjem plynúci zo zdrojov na území
Slovenskej republiky a aj zo zdrojov v zahraničí (tzv. celosvetové príjmy),
8
- daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá nie je
daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Predmetom dane je príjem
plynúci len zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
Pri vyrovnaní dane po skončení zdaňovacieho obdobia (na Slovensku kalendárny rok) sa
postupuje podľa toho, či je občan SR pracujúci v zahraničí daňovým rezidentom SR alebo
nie je.
Pri určovaní toho, v ktorej krajine je daňovým rezidentom, sa vychádza zo zmluvy
o zamedzení dvojitého zdanenia, ak medzi SR a štátom, v ktorom občan SR pracuje, je
takáto zmluva uzavretá.
(Podľa zákona o dani z príjmov majú tieto zmluvy prednosť pred
týmto zákonom. Problematika dvojitého zdanenia je upravená v § 45 zákona
o dani z príjmov.)
Na základe takýchto dvojstranných zmlúv sa pri určovaní daňovej
rezidencie zohľadňujú tieto faktory (zvyčajne článok 4 týchto zmlúv): stály byt
k dispozícii, užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov), miesto, na
ktorom sa osoba obvykle zdržiava, štátna príslušnosť.
Slovenská republika mala v čase prípravy tejto príručky podpísaných 56 zmlúv
o zamedzení dvojitého zdanenia príjmov s týmito štátmi:
Zmluvy môžu obsahovať aj špecifické ustanovenia týkajúce sa príjmov študentov (vrátane
doktorandov), učiteľov, lektorov, profesorov, výskumných pracovníkov (zvyčajne články
20, 21). Napríklad (text sa odlišuje od zmluvy k zmluve):
„Profesori alebo učitelia, ktorí sa dočasne zdržiavajú v jednom zmluvnom štáte po dobu
nepresahujúcu dva roky, aby tam vyučovali alebo robili výskum na univerzite, v kolégiu
v škole alebo na inom vyučovacom ústave, ktorého cieľom nie je dosiahnuť zisk, a ktorí
majú alebo bezprostredne pred týmto pobytom mali bydlisko v druhom zmluvnom štáte,
9
/l
e
g
is
la
tí
va
/d
a
n
e
Austrália
Belgicko
Bielorusko
Bosna a Hercegovina
Brazília
Bulharsko
Cyprus
Česká republika
Čierna Hora
Čína
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Chorvátsko
India
Indonézia
Írsko
Island
Izrael
Japonsko
Juhoafrická republika
Kanada
Kórea
Litva
Lotyšsko
Luxembursko
Macedónsko
Maďarsko
Malta
Moldavsko
Mongolsko
Nemecko
Nigéria
Nórsko
Poľsko
Portugalsko
Rakúsko
Rumunsko
Ruská federácia
Singapur
Srbsko
Srí Lanka
Španielsko
Švajčiarsko
Švédsko
Taliansko
Tunisko
Turecko
Turkménsko
Ukrajina
USA
Uzbekistan
Veľká Británia
a Severné Írsko
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
sa oslobodia v prv spomínanom zmluvnom štáte od dane z odmien za toto vyučovanie
alebo výskum (s podmienkou, že pochádzajú zo zdrojov mimo tohto štátu).“
„Platy, ktoré študent alebo praktikant, ktorý má alebo mal bezprostredne pred svojím
príchodom do jedného zmluvného štátu bydlisko v druhom zmluvnom štáte a ktorý
sa zdržiava v prv spomínanom štáte iba preto, aby tam pokračoval v štúdiu alebo vo
vzdelávaní, dostáva na úhradu nákladov výživy, štúdia alebo vzdelania, nepodliehajú
zdaneniu v tomto štáte s podmienkou, že pochádzajú zo zdrojov mimo tohto štátu.“
Tieto články teda ustanovujú, že ak napríklad učiteľ, občan SR, po dobu nepresahujúcu
2 roky robí výskum alebo vyučuje na univerzite v Taliansku, jeho príjmy za túto činnosť sa
zdaňujú podľa legislatívy SR a nie Talianska. (Vo všeobecnosti by sa totiž mala uplatňovať
legislatíva štátu, v ktorom pracuje, v tomto prípade Talianska.)
Zmluvy špecifikujú aj metódu eliminácie dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti,
a to zápočet dane alebo vyňatie príjmov zo základu dane (zvyčajne článok 23).
Metóda vyňatia príjmov sa uplatňuje aj v prípade príjmov zo závislej činnosti:
a) za prácu vykonávanú pre Európske spoločenstvá a ich orgány, ktoré boli preukázateľne
zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo
b) zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu,
a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené.
Daná metóda sa následne aplikuje pri výpočte základu dane z príjmu resp. daňovej
povinnosti pri podávaní daňového priznania.
Zoznam zmlúv a prehľad metód eliminácie dvojitého zdanenia príjmov sa nachádza na
portáli Daňovej správy SR
(Legislatíva > Zmluvy
o zamedzení dvojitého zdanenia).
Zoznam dvojstranných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia je zverejnený aj na
webovej stránke Ministerstva financií SR –
(Materiály
a dokumenty > Informačné materiály MF SR).
Texty zmlúv sa zverejňujú v Zbierke zákonov (jej elektronická verzia je na
, sú v databáze JASPI (jednotný automatizovaný systém
), ako aj na iných webových
stránkach, napríklad na stránke spoločnosti Akont Slovakia (
).
Informácie o daňových systémoch sú zväčša zverejnené na webových stránkach
daňových úradov jednotlivých krajín.
Poznámky:
V súvislosti s medzinárodnou mobilitou môžu byť pre fyzické osoby dôležité aj tieto fakty
vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov:
● Predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom
závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných
predpisov (napríklad zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách), vrátane
vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste do výšky 40 % nároku na
stravné ustanovené týmito predpismi.
10
● Od dane sú oslobodené štipendiá, okrem doktorandského štipendia, poskytované
z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné
plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií
a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane
nepeňažného plnenia, podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho
rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane
nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo
v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6.
● Od dane sú oslobodené aj finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných
na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. (Patria
medzi ne napríklad 6. a 7. rámcový program ES.)
● Osoba (daňovník), ktorá na území SR pracovala len časť roka a časť roka
v zahraničí, má nárok pri podávaní daňového priznania na Slovensku na uplatnenie
nezdaniteľnej časti základu dane prislúchajúcej na daňovníka za celý rok. Výška
nezdaniteľnej čiastky je definovaná v § 11 zákona o dani z príjmov. Pri určení výšky
uplatniteľnej nezdaniteľnej čiastky po skončení zdaňovacieho obdobia je potrebné
brať do úvahy príjmy zo SR ako aj zo zahraničia.
Dôležité upozornenia k dani z príjmov fyzickej osoby – lehoty na podávanie
daňového priznania (§ 45, § 49)
Ak daňovníkovi plynú príjmy zo zahraničia, musí si sám podať daňové priznanie do troch
mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31. marca. Ak plynú daňovníkovi
príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je iné ako v Slovenskej
republike, a v lehote na podanie daňového priznania nemá doklad o zaplatení dane
od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov
plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie,
za ktoré podáva daňové priznanie.
Správca dane môže na požiadanie daňovníka (ale aj z vlastného podnetu) predĺžiť lehotu
na podanie daňového priznania. V prípade príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí až
o šesť mesiacov.
Nepodanie daňového priznania sa trestá pokutou, ktorá je minimálne 2 000 Sk.
V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť, inak mu
hrozí sankčný úrok. V prípade, ak daňovník na preddavkoch odviedol viac, ako mal, musí
spolu s daňovým priznaním požiadať o vrátenie preplatku.
11
Kde hľadať bližšie informácie?
portál Daňovej správy SR
?
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
Sociálne zabezpečenie
Systém sociálneho zabezpečenia má tri časti:
1. sociálne poistenie,
2. štátna sociálna podpora,
3. sociálna pomoc.
Vo väčšine krajín Európskej únie do systému sociálneho zabezpečenia patrí spravidla aj
zdravotná starostlivosť; v SR je zdravotná starostlivosť riešená samostatne.
Hlavným orgánom verejnej správy vo veciach sociálneho poistenia na Slovensku je
Sociálna poisťovňa (
).
Sociálne poistenie je najrozsiahlejšou časťou sociálneho zabezpečenia. Ide o povinné
verejnoprávne poistenie založené na platení odvodov a poberaní dávok.
Povinne poistený je zamestnanec (poistné zaňho Sociálnej poisťovni odvádza
zamestnávateľ, ktorý má rovnako povinnosť zamestnanca prihlásiť do registra poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia) a samostatne zárobkovo činná
osoba – SZČO, ak spĺňa podmienky povinného poistenia (ročný príjem viac ako
12-násobok mesačnej minimálnej mzdy).
Všetky osoby staršie ako 16 rokov môžu byť poistené dobrovoľne.
Sociálne poistenie
Systém sociálneho poistenia na Slovensku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, ktorý sa vzťahuje na všetkých zamestnancov a samostatne zárobkovo činné
osoby (výnimkou sú silové rezorty – príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej
polície, colníci a príslušníci ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu
v ozbrojených silách).
Sociálne poistenie sa skladá z:
● nemocenského poistenia (poistenie pre prípad straty – zníženia príjmu zo
zárobkovej činnosti ako náhrada v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti,
tehotenstva a materstva),
● starobného poistenia (poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad
úmrtia),
● invalidného poistenia (poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca
a pre prípad úmrtia),
● úrazového poistenia (poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia
v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania),
● garančného poistenia (poistenie pre prípad platobnej neschopnosti
zamestnávateľa, na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom a do základného
fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie),
12
13
● poistenia v nezamestnanosti (poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti
zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti).
Sociálne poistenie a sporenie na starobu (dôchodkové poistenie) na Slovensku sa
skladá z troch pilierov:
1. pilier – poistenie na starobu (dôchodkové poistenie), invaliditu, pre pozostalých,
pre chorobu, materstvo, nezamestnanosť a poistenie pre prípad pracovných úrazov
a chorôb z povolania. Štátne dôchodkové poistenie je financované priebežným
spôsobom a odvody do Sociálnej poisťovne sú použité na výplaty dôchodkov.
Dôchodok zohľadňuje výšku odvedených príspevkov, rast miezd a infláciu.
2. pilier – starobné dôchodkové sporenie; financované v režime kapitalizačného
systému. Úspory spravujú špeciálne spoločnosti – dôchodkové správcovské
spoločnosti. Príspevky sporiteľov v podobe odvodov sa sporia na osobnom
dôchodkovom účte a stávajú sa vlastníctvom sporiteľa. Druhý pilier upravuje zákon
č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.
3. pilier – systém dobrovoľného doplnkového dôchodkového sporenia,
ide najmä o doplnkové dôchodkové poistenie, rôzne formy životného poistenia,
investovanie do podielových fondov atď. Tretí pilier upravuje zákon č. 650/2004 Z. z.
o doplnkovom dôchodkovom sporení.
Štátna sociálna podpora
V rámci štátnej sociálnej podpory sa poskytujú jednorazové a opakované sociálne
dávky. Pre každú dávku sú definované podmienky, ktoré musí žiadateľ spĺňať.
Všeobecný prehľad sociálnych dávok a príspevkov a vzory tlačív žiadostí sú zverejnené na
webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, časť Dávkový informačný
servis DIS –
http://www.employment.gov.sk/DIS/
Jednorazové dávky sú: príspevok na pohreb, jednorazový príspevok pri narodení
dieťaťa, rodičovský príspevok, jednorazový príspevok na úhradu potrieb dieťaťa
zvereného do pestúnskej starostlivosti.
Opakované dávky sú: prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok rodičom,
ktorým sa narodili tri alebo viac detí, resp. ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane
narodili dvojčatá, zaopatrovací príspevok, opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa
zvereného do pestúnskej starostlivosti, odmena pestúna.
Rodičovský príspevok
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi na
zabezpečovanie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa, s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov veku dieťaťa alebo do šiestich
rokov veku dieťaťa, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do
tejto starostlivosti.
Cudzinec má nárok na príspevok, ak je rodičom dieťaťa alebo osobou, ktorej bolo
dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodiny; riadne sa stará
/l
e
g
is
la
tí
va
/s
o
ci
á
ln
e
z
a
b
e
zp
e
če
n
ie
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
o dieťa do troch rokov alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom, alebo do šiestich rokov veku dieťaťa, ktoré je zverené do
starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti
rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti; cudzinec aj dieťa má trvalý
alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.
Oprávnená osoba si uplatňuje nárok na príspevok na úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu; cudzinec aj na úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta prechodného pobytu.
Rodičovský príspevok sa neposkytuje ani jednému rodičovi, ak jeden z nich má nárok
na materské alebo nárok na dávku nemocenského poistenia alebo nemocenského
zabezpečenia toho istého druhu v cudzine.
Prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa je peňažná opakujúca sa dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej
osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.
Cudzinec má nárok na vyplácanie prídavku, ak má trvalý alebo prechodný pobyt
na území Slovenskej republiky a stará sa o nezaopatrené dieťa s trvalým alebo
prechodným pobytom na území SR alebo je rodičom nezaopatreného dieťaťa
(v prípade osvojenia je rodičom aj osvojiteľ), alebo osobou, ktorej je nezaopatrené
dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe
právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu.
Oprávnená osoba si uplatňuje nárok na prídavok na úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu, cudzinec aj na úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta prechodného pobytu.
Sociálna pomoc
Cieľom sociálnej pomoci je zmierniť a prekonať stav sociálnej alebo hmotnej núdze,
eliminovať ich príčiny a integrovať občana do spoločnosti.
Peňažné dávky nemocenského poistenia
Zamestnanci a povinne nemocensky poistené SZČO majú nárok na nemocenské, ak boli
pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných (PN) na výkon zárobkovej
činnosti. Výška poskytovanej peňažnej dávky sa odvodzuje od zodpovedajúcej výšky
zárobku. Na overenie PN sa od prvého dňa vyžaduje lekárske potvrdenie od ošetrujúceho
lekára.
Náhradu príjmu zamestnanca počas prvých 10 kalendárnych dní PN platí zamestnávateľ.
Počas prvých 3 kalendárnych dní je to 25 % z vymeriavacieho základu (denného zárobku
vypočítaného z príjmov predchádzajúceho roku, maximálne zo sumy 1,5-násobku
priemernej mzdy mesačne). Od 4. do 10. kalendárneho dňa je to 55 % z toho istého
vymeriavacieho základu.
Od 11. dňa PN je to 55 % z vymeriavacieho základu (ak je choroba dôsledkom požitia
alkoholu alebo drogy, je nárok len na polovicu dávky). Pri porušení liečebného režimu
nie je nárok na dávku počas maximálne 30 dní. Dávka sa poskytuje maximálne
52 týždňov od začiatku dočasnej PN.
14
15
Sociálne zabezpečenie v zahraničí
Pri práci občanov SR v zahraničí sa rozlišuje, či ide o prácu v krajinách Európskej únie
a Európskeho hospodárskeho priestoru, alebo v tretích krajinách.
Členské štáty Európskej únie sú Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika,
Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko,
Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko,
Slovensko, Slovinsko, Veľká Británia, Španielsko, Švédsko a Taliansko.
Na základe dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) sa navyše takmer
všetky práva vzťahujú aj na obyvateľov Islandu, Nórska a Lichtenštajnska (doma
aj v EÚ).
Na Švajčiarsko sa uplatňuje koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia.
Niektoré časti členských štátov EÚ nie sú súčasťou únie (ostrov Man, Normandské ostrovy,
Faerské ostrovy, Grónsko a pod.). Naopak existujú nekontinentálne a zámorské územia
členských štátov v Atlantickom a Indickom oceáne, ktoré sú súčasťou EÚ.
Občania Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie majú právo pracovať
v ktoromkoľvek členskom štáte ako zamestnanci alebo ako samostatne zárobkovo činné
osoby. Isté práva, ktoré využíva na základe svojho postavenia ako pracovníka v EÚ, sa
môžu vzťahovať aj na manželku/manžela a rodinných príslušníkov.
Tretie krajiny
V zmysle § 14 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistený
a povinne dôchodkovo poistený je zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území
Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného
zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak.
Každý prípad je posudzovaný individuálne s ohľadom na právnu úpravu zmluvy
o sociálnom zabezpečení uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a daným štátom.
Medzinárodné zmluvy o sociálnom zabezpečení sú zverejnené na webovej stránke
Sociálnej poisťovne –
(Úvod > O Sociálnej poisťovni > Zahraničie
a EÚ > Medzinárodné zmluvy).
Sociálne zabezpečenie v EÚ
Európske predpisy zaručujú, že občania členských štátov patria pod
jednotný režim
sociálnej ochrany a neprídu o žiadne nároky (obzvlášť čo sa týka odchodu do
dôchodku).
Spravidla sú poistení v krajine, kde pracujú. Majú nárok na rovnaké sociálne
zabezpečenie a sociálne výhody, ako majú štátni príslušníci hostiteľskej krajiny. Tieto
nároky zahŕňajú nemocenské a materské dávky (príspevky na zdravotnú starostlivosť
a finančné príspevky), invalidný, starobný a vdovský dôchodok, náhrady za pracovný
/l
e
g
is
la
tí
va
/s
o
ci
á
ln
e
z
a
b
e
zp
e
če
n
ie
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
úraz, chorobu z povolania, úmrtie, podporu v nezamestnanosti, a rovnako aj rodinné
prídavky. Musia však platiť rovnaké odvody ako platia štátni príslušníci danej krajiny.
Osobitné predpisy existujú pre cezhraničných a vyslaných pracovníkov.
Čo sa týka mzdy, výpovede a opätovného zaradenia, ako aj prostriedkov na ochranu
zdravia a bezpečnosti na pracovisku, občan SR pracujúci v inej členskej krajine podlieha
rovnakým pracovným podmienkam ako občania krajiny, v ktorej pracuje.
Acquis Spoločenstva nemá za cieľ súlad systémov sociálneho zabezpečenia
v jednotlivých štátoch, ale ich koordinovanie. Predpisy Spoločenstva sa nevzťahujú
na sociálnu výpomoc, nepovinné doplnkové dôchodky a systémy predčasného odchodu
do dôchodku.
Pri posudzovaní, či v krajine zamestnania má občan SR nárok na dávky sociálneho
zabezpečenia, sa berú do úvahy všetky obdobia poistenia alebo zamestnania v inom
štáte EÚ. Existujú osobitné pravidlá upravujúce obdobia v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na štátnych úradníkov a ekvivalentné pozície. Ak
v jednom štáte EÚ dostáva dôchodok, invalidný dôchodok alebo vdovský/sirotský
dôchodok, na tento dôchodok má nárok aj vtedy, ak odíde bývať do iného členského
štátu. Informácie o konkrétnej situácii záujemca získa v miestnej pobočke úradu
sociálneho zabezpečenia.
Zamestnanec a jeho rodina má nárok na rovnaké dávky sociálnej pomoci, ako majú
občania krajiny, v ktorej je zamestnaný, a to hneď, ako začne v tejto krajine pracovať.
Z prijímania tejto podpory ho nemôžu vylúčiť z dôvodu občianstva, kvôli miestu pobytu
alebo z akéhokoľvek iného diskriminačného dôvodu.
Takisto má rovnaké práva ako občania krajiny zamestnania, pokiaľ ide o ubytovanie
(napríklad prístup k bytom udeľovaným miestnym úradom). Sociálne výhody ustanovuje
každý členský štát individuálne a v každej krajine sú iné.
Rodinní príslušníci zamestnanca, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, majú právo ho
sprevádzať alebo prísť za ním do krajiny, kde má zamestnanie. Rodina je definovaná
ako manžel/manželka a deti do 21 rokov (alebo staršie, ak ich zamestnanec vyživuje),
ako aj rodičia a rodičia manžela/manželky, ak ich vyživuje. Pokiaľ ide o ostatných členov
rodiny, krajina, kde pracuje, je povinná „priaznivo posúdiť“ ich žiadosť, aby za ním mohli
pricestovať. Sprevádzajúci rodinní príslušníci dostanú kartu pobytu alebo doklad, ktorý
má rovnakú platnosť ako u zamestnanca. Manžel/manželka a deti zamestnanca, ak chcú,
majú tiež právo bez obmedzenia pracovať v krajine, kde je zamestnanec zamestnaný.
Rodinní príslušníci majú právo na prístup ku všeobecnému a odbornému vzdelaniu
dostupnému v krajine zamestnania. Deti zamestnanca majú tiež právo využívať rovnaké
vzdelávacie granty, ktoré sú dostupné pre ostatné deti v danej krajine.
Vyslaní pracovníci
Vyslaný pracovník, ktorý po istú vymedzenú dobu pracuje na žiadosť zamestnávateľa
v inom členskom štáte, než v ktorom bežne pracuje, má niektoré osobitné práva.
Obvykle patrí aj naďalej do systému sociálneho zabezpečenia v krajine svojho pôvodu.
Čo sa týka zdanenia príjmov, daňové dohovory uzavreté medzi členskými štátmi EÚ vo
všeobecnosti ustanovujú, že plat vyslaných pracovníkov sa za istých veľmi konkrétnych
podmienok môže aj naďalej zdaňovať v štáte, kde bežne žijú. Jednou z týchto podmienok
16
17
je, aby doba, ktorú pracovník strávi v členskom štáte, do ktorého bol vyslaný, nepresiahla
183 dní v období 12 po sebe idúcich mesiacov. Ďalšou podmienkou je, aby odmenu
vyplácanú pracovníkovi neplatil ani neznášal zamestnávateľ s pobytom v hostiteľskom
štáte ani zamestnávatelia s trvalým sídlom v hostiteľskom štáte.
Keď zamestnávateľ vysiela zamestnanca, musí sa v dostatočnom časovom predstihu
pred vyslaním obrátiť na príslušnú inštitúciu na území členského štátu, v ktorom má
zamestnávateľ sídlo, so žiadosťou o vydanie formulára E 101 - Potvrdenie o uplatniteľnej
legislatíve. Formulár E 101 potvrdzuje, že vyslaný zamestnanec v oblasti sociálneho
zabezpečenia podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky a teda nepodlieha
právnym predpisom štátu, na území ktorého vykonáva zárobkovú činnosť.
Ak je nevyhnutné predĺžiť dobu vyslania, najviac však na dobu ďalších 12 mesiacov,
zamestnávateľ sa musí obrátiť na príslušný úrad alebo určenú inštitúciu členského štátu,
na územie ktorého je zamestnanec vyslaný, so žiadosťou o súhlas s predĺžením vyslania
(formulár E 102).
Aby vyslaný zamestnanec mohol poberať na seba a členov svojej rodiny vecné dávky
zdravotného poistenia a poistenia pre prípad materstva, musí požiadať príslušnú inštitúciu
vysielajúceho štátu nielen o vydanie formulára E 101, ale aj o vydanie formulára E 111,
ktorý vydáva príslušná inštitúcia zodpovedná za vecné dávky.
Cezhraniční pracovníci
Cezhraničný pracovník žije v jednom štáte EÚ, ale pracuje v inom, a najmenej raz do
týždňa sa vracia domov. Musí sa s ním zaobchádzať rovnako ako so zamestnancom,
ktorý je štátnym príslušníkom krajiny, kde má zamestnanie, a to najmä pokiaľ ide o právo
uchádzať sa o prácu, pracovné podmienky a sociálne dávky.
V zmysle daňových dohovorov uzatvorených medzi dotknutými členskými štátmi sa plat
môže zdaňovať buď v jednom alebo v oboch daných štátoch. Ak sa zdaňuje v oboch
štátoch, pri určovaní splatnej čiastky dane v jednom štáte sa zohľadňuje daň uhradená
v druhom štáte.
Právo ostať
Ak občan SR prestal pracovať v inej krajine EÚ, má nárok v nej zostať a požívať výhody
sociálneho zabezpečenia danej krajiny, pokiaľ spĺňa jednu z týchto podmienok:
- dosiahol dôchodkový alebo preddôchodkový vek a v hostiteľskom členskom štáte
žil nepretržite po viac ako tri roky a po dobu posledných 12 mesiacov tam pracoval
(alebo počas tejto doby prišiel o prácu). Niektoré kategórie samostatne zárobkovo
činných pracovníkov nemajú nárok na starobný dôchodok. Za dôchodkový vek sa
vtedy v niektorých členských štátoch považuje vek 65 rokov, alebo
- je trvalo práceneschopný z dôvodu úrazu, ktorý utrpel počas svojho produktívneho
veku. V tomto prípade môže ostať, ak v tejto krajine žil a bol zamestnaný po dobu
najmenej dvoch rokov pred stratou pracovnej schopnosti. Postihnutie oprávňuje na
vyplácanie inštitucionálnych náhrad v tejto krajine EÚ a má právo v nej ostať, hoci
tam žil alebo pracoval čo i len týždeň.
/l
e
g
is
la
tí
va
/s
o
ci
á
ln
e
z
a
b
e
zp
e
če
n
ie
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
Právo ostať si musí uplatniť do dvoch rokov. Potom získa nárok na rovnaké
zaobchádzanie ako štátni príslušníci hostiteľskej krajiny (čo sa týka bývania,
sociálneho zabezpečenia, vzdelania detí atď.) práve tak, ako keď pracoval.
Rodinní príslušníci, ktorí žijú v krajine, majú taktiež právo zostať, a to dokonca aj po smrti
občana SR. Ak zomrie pred uplatnením práva ostať v hostiteľskej krajine, členovia jeho
rodiny v nej môžu i naďalej ostať, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
- v danej krajine občan pracoval a žil viac ako 2 roky,
- smrť bola spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
- manžel/manželka je pôvodom z hostiteľskej krajiny a svoju štátnu príslušnosť
stratil/a sobášom s občanom SR.
18
Kde hľadať bližšie informácie?
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Sociálna poisťovňa
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
http://ec.europa.eu/comm/employment_social
Európska komisia, oblasť sociálneho zabezpečenia
?
19
Pre záujemcov o prácu v krajinách Európskej únie môže byť pomôckou publikácia
Ustanovenia Spoločenstva o sociálnom zabezpečení – Vaše práva pri pohybe
v rámci Európskej únie, ktorá je v 18 jazykoch, vrátane slovenčiny, dostupná na
stránke EK.
Z publikácie vyberáme:
Cudzie krajiny, cudzie jazyky: nemusí to byť problém!
Vždy, keď pracujete, máte bydlisko alebo pobyt v cudzej krajine, môžu byť pre
vás problémom cudzie jazyky, najmä zložitá terminológia sociálneho zabezpečenia.
Neznalosť cudzích jazykov môže ľahko spôsobiť nedorozumenia a mohla by ohroziť
vašu žiadosť o dávky, dodržanie lehôt a podanie odvolania.
Z tohto dôvodu pravidlá Spoločenstva o sociálnom zabezpečení obsahujú explicitné
ustanovenia, ktoré môžu zabrániť jazykovým problémom spojeným s vašimi vzťahmi
s inštitúciami v zahraničí a vyriešiť ich.
Jednotlivé formuláre, ktoré dostanete po príchode do iného štátu, by mali byť
k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie a Európskeho
hospodárskeho priestoru.
Keď v zahraničí predložíte inštitúcii formulár, táto inštitúcia ho môže porovnať so
vzorom vypracovaným v jej úradnom jazyku; obsah formulára je tak zrozumiteľný, aj
keď je vytlačený v úplne inom jazyku. Neváhajte preto s predložením vašich
formulárov inštitúciám v zahraničí, tie budú vedieť, čo je potrebné s nimi urobiť!
Žiadosti a dokumenty, ktoré predkladáte inštitúciám alebo súdom iného členského
štátu, nemôžu byť zamietnuté z dôvodu, že nie sú spísané v úradnom jazyku tohto
štátu. Inými slovami, vaše žiadosti, listy a osvedčenia môžete predkladať vo vašom
materinskom jazyku (ak patrí medzi uvedené úradné jazyky!), ak to budete pokladať
za potrebné alebo užitočné. Je samozrejmé, že takýto postup môže spôsobiť
oneskorené rozhodnutie o vašej žiadosti, ale v mnohých prípadoch vám to pomôže
vyjadriť sa jasne a vyhnúť sa nedorozumeniam. Bol vypracovaný mechanizmus
Spoločenstva s cieľom pomôcť vnútroštátnym inštitúciám urýchliť preklad
dokumentov podaných v cudzom jazyku.
Čo sa týka osobitne dôležitých rozhodnutí o žiadostiach o dôchodok, máte nárok
dostať stručnú správu vo vašom materinskom jazyku o všetkých rozhodnutiach,
ktoré prijali inštitúcie v zahraničí. K správe budú pripojené kompletné rozhodnutia.
Môžeme konštatovať, že samotné jazykové problémy nie sú neprekonateľnou
prekážkou na uplatnenie nárokov na dávky sociálneho zabezpečenia na území
Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Ovládanie cudzieho jazyka
však bude vždy pre človeka výhodou a jeho obohatením.
/l
e
g
is
la
tí
va
/s
o
ci
á
ln
e
z
a
b
e
zp
e
če
n
ie
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
Zdravotné poistenie
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku upravujú viaceré zákony,
najdôležitejšie z nich sú zákon č. 576/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe
verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákon
č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou,
zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a zákon č. 578/2004 Z. z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
Zdravotné poistenie je verejné (povinné alebo dobrovoľné) a individuálne.
Každá fyzická osoba s trvalým pobytom na Slovensku musí byť povinne
poistená v niektorej zo zdravotných poisťovní. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí
6 zdravotných poisťovní
(pozri stranu 23)
.
Výnimky:
Povinne zdravotne poistená nie je fyzická osoba, ktorá má síce trvalý pobyt
na Slovensku, ale je zdravotne poistená v cudzine, na území štátu, v ktorom je
zamestnaná, vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, je služobne vyslaná na plnenie
úloh v cudzine na čas dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo
sa v cudzine dlhodobo zdržiava. Povinne poistená tiež nie je fyzická osoba s trvalým
pobytom v SR, ktorá žiada o dôchodok z iného členského štátu EÚ alebo Európskeho
hospodárskeho priestoru a je zdravotne poistená na území tohto štátu, ako aj tá, ktorá je
poberateľom dôchodku z iného členského štátu a je zdravotne poistená na území tohto
členského štátu.
Povinne verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý
pobyt na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom
členskom štáte, ale
- je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území
Slovenskej republiky (to neplatí, ak je zamestnaná v SR u zamestnávateľa, ktorý
požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva);
- je študent z iného členského štátu alebo zahraničný študent študujúci na škole
v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná;
- vykonáva na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť;
- je žiadateľom o dôchodok alebo je poberateľom dôchodku v Slovenskej republike;
- je azylant;
- je maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného
zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu
starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu;
- je cudzinec zaistený na území Slovenskej republiky alebo je vo väzbe alebo vo výkone
trestu odňatia slobody.
Účasť na zdravotnom poistení poistenec preukazuje preukazom poistenca, ktorý slúži
na identifikáciu poistencov v styku s príslušnými pobočkami poisťovne a zdravotníckym
zariadením na Slovensku.
V prípade povinného poistenia cudzincov, ktorým bol udelený trvalý pobyt na Slovensku,
20
21
je rozhodujúce, či ide o cudzinca pochádzajúceho z členskej krajiny EÚ alebo z tretej
krajiny.
U cudzincov z EÚ by mala podľa nariadenia Rady č. 1408/71 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia aplikovať zásada
Lex Laboris
. Podľa článku 19 tohto nariadenia
si osoba, ktorá má bydlisko v inom štáte, ako je štát, kde pracuje a je poistená, môže
vybrať, kde sa jej bude poskytovať zdravotná starostlivosť – či v štáte, kde pracuje,
alebo v štáte bydliska (rozhodujúcim je miesto výkonu práce). Podľa súčasnej platnej
právnej úpravy v SR takýto výber nie je možný, čo znamená, že zdravotná starostlivosť
sa poskytuje v tom štáte, kde zamestnanec pracuje a platí si poistenie.
Cudzinec z tretej krajiny (mimo EÚ), ktorý získa povolenie na trvalý pobyt, sa po splnení
podmienok zákona o zdravotnom poistení stane verejne zdravotne poisteným.
Súkromná (zmluvná) zdravotná starostlivosť
Súkromné zdravotné poistenie na Slovensku poskytuje viacero inštitúcií – poisťovne
poskytujúce verejné zdravotné poistenie, ale aj komerčné poisťovne.
Bližšie informácie sú na portáli Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Zdravotné poistenie slovenských občanov v zahraničí
Pri pobyte v zahraničí je rozdiel, či sa pobyt realizuje v členskom štáte Európskej únie,
alebo v tzv. tretích krajinách.
Pobyt v štátoch Európskej únie
Slovenská republika vstupom do Európskej únie plní ustanovenia Zmluvy o Európskej
únii, ktorá je založená na štyroch základných slobodách: voľnom pohybe tovaru, voľnom
pohybe kapitálu, voľnom pohybe služieb a voľnom pohybe osôb.
Voľný pohyb osôb v členských štátoch Európskej únie a v niektorých nečlenských štátoch
(Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko) sa riadi nariadeniami Rady č. 1408/71
a 574/72. Tieto nariadenia sú priamo platné vo všetkých členských štátoch Európskej
únie. Ustanovenia nariadení majú prednosť pred národnými zákonmi.
Nariadenia Rady č. 1408/71 a 574/72 vychádzajú zo štyroch základných princípov:
• rovnosť zaobchádzania (ak sa nachádzate v inom členskom štáte, máte rovnaké
práva a povinnosti, ako majú občania tohto štátu),
• podliehanie legislatíve iba jedného štátu (ak sa pohybujete medzi štátmi
Európskej únie, mali by ste byť poistení len v jednom štáte; obvykle je to štát,
v ktorom pracujete; ak však pracujete naraz vo viacerých členských štátoch
a v jednom z nich bývate, ste poistení v štáte bydliska; ak vás slovenský
zamestnávateľ vysiela pracovať do iného členského štátu, ostávate slovenským
poistencom),
Uplatniteľná legislatíva sa určí podľa pravidiel ustanovených v čl. 13 – 17
nariadenia bez možnosti výberu medzi „horším“ a „lepším“ systémom.
/l
e
g
is
la
tí
va
/z
d
ra
vo
tn
é
p
o
is
te
n
ie
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
• zrátanie dôb poistenia (ak ste pracovali vo viacerých členských štátoch a boli ste
tam poistení, doby poistenia sa zratúvajú),
• zachovanie už nadobudnutých práv (ak máte nárok na poskytnutie zdravotnej
starostlivosti v jednom členskom štáte, prenáša sa nárok aj do iného členského štátu).
Niektoré ďalšie všeobecné pravidlá pre zdravotné poistenie:
• Pred vycestovaním požiadajte svoju zdravotnú poisťovňu o vystavenie Európskeho
preukazu zdravotného poistenia (European Health Insurance Card – EHIC). Na
základe tohto preukazu máte počas pobytu v inom členskom štáte nárok na
poskytnutie zdravotnej starostlivosti v rozsahu potrebnej zdravotnej starostlivosti
(v terminológii EÚ ide o vecné dávky). Potrebné vecné dávky sa posudzujú s ohľadom
na ich charakter a predpokladanú dobu pobytu v danom členskom štáte. Mali by byť
poskytnuté v takom rozsahu, aby poistenec nemusel predčasne ukončiť svoj pobyt
a vrátiť sa z dôvodu nutnosti ošetrenia do vlasti. To, či ide o potrebné vecné dávky
alebo nie, posudzuje výlučne štát miesta pobytu, t. j. ošetrujúci lekár alebo zdravotná
poisťovňa v členskom štáte pobytu (teda nie inštitúcie v SR).
• V členských štátoch Európskej únie (a na Islande, v Lichtenštajnsku, Nórsku
a Švajčiarsku) máte nárok na zdravotnú starostlivosť na účet slovenskej zdravotnej
poisťovne, a to za rovnakých podmienok ako domáci poistenci (ak existuje za
zdravotnú starostlivosť spoluúčasť, tak ju musíte zaplatiť).
• V prípade potreby poskytnutia zdravotnej starostlivosti navštívte len také
zdravotnícke zariadenia, ktoré sú napojené na tzv. verejný systém (informáciu o nich
vám podajú miestne zdravotné poisťovne alebo príslušné úrady); ak tak nevykonáte,
rátajte s platbou v hotovosti. (Za istých podmienok môžete požiadať
o refundáciu vynaložených nákladov svoju slovenskú zdravotnú poisťovňu. Ak ste
museli uhradiť spoluúčasť, táto refundovaná nebude).
• S predchádzajúcim súhlasom slovenskej zdravotnej poisťovne môžete absolvovať
liečbu v inom členskom štáte na jej účet (súhlas však dostanete len vtedy, ak nie je
v Slovenskej republike možné takúto zdravotnú starostlivosť poskytnúť).
• Keďže spoluúčasť je v členských štátoch pomerne vysoká, odporúča sa pripoistenie
na úhradu spoluúčasti (obvykle v komerčnej poisťovni).
V zásade treba pri migrácii v rámci únie rozlišovať dva prípady – pobyt alebo bydlisko
v inom členskom štáte Európskej únie.
Pobyt
Znamená dočasné bydlisko, teda v našom ponímaní dočasný pobyt, napr. z dôvodu
turistiky, štúdia, návštevy a i.
Poistenec si vo svojej zdravotnej poisťovni vyzdvihne príslušný nárokový doklad na vecné
dávky (zdravotnú starostlivosť) – Európsky preukaz zdravotného poistenia. Preukaz
v prípade potreby čerpania vecných dávok v druhom členskom štáte predloží priamo
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Ak sa ním nepreukáže alebo ho nemá, musí
rátať s uhradením poskytnutej vecnej dávky v hotovosti.
Bydlisko
Za bydlisko treba v zmysle európskych predpisov o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia (a s ohľadom na jurisdikciu Európskeho súdneho dvora) považovať miesto,
22
23
kde má osoba ťažisko svojich záujmov, tzn. v našom ponímaní nielen trvalý pobyt.
V tomto kontexte má pri posudzovaní bydliska na území Slovenskej republiky slovenská
zdravotná poisťovňa ako inštitúcia miesta bydliska oprávnenie požadovať od poistenca
predloženie potvrdenia o tom, že je registrovaný – má ohlásený pobyt – na území SR,
vlastní alebo má v nájme nehnuteľnosť určenú na bývanie, t. j. vyhlasuje za ťažisko
záujmov Slovenskú republiku.
Podrobnejšie informácie získate vo svojej zdravotnej poisťovni alebo v Úrade pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou.
Pobyt v štátoch mimo EÚ
V prípade dlhodobého pobytu v tzv. tretích štátoch si overte, či budete v tejto krajine
zdravotne poistený (v prípade študijného pobytu môže byť zdravotné poistenie súčasťou
štipendia). V takom prípade sa musíte vo svojej slovenskej zdravotnej poisťovni odhlásiť
(poisťovni musíte predložiť potvrdenie o zdravotnom poistení v zahraničí). Za dlhodobý
pobyt sa považuje pobyt dlhší ako 6 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov.
Aj keď v zmysle platnej slovenskej legislatívy (§ 10 zákona o zdravotnom poistení) môže
zdravotná poisťovňa poistencovi uhradiť výdavky za poskytnutie neodkladnej zdravotnej
starostlivosti v krajinách mimo EÚ, EHP a Švajčiarska, odporúča sa komerčné poistenie.
Preplatenie výdavkov za poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti je len do výšky
úhrady na území SR, čo môže byť niekoľkokrát nižšia suma, ako zaplatíte v zahraničí.
Kde hľadať bližšie informácie?
Ministerstvo zdravotníctva SR
Úrad na dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou
Zdravotné poisťovne:
APOLLO zdravotná poisťovňa, a. s.
DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s.
Spoločná zdravotná poisťovňa, a. s.
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.
Union poisťovňa, a. s.
Európska zdravotná poisťovňa, a. s.
?
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
24
Pobyt Slovákov v zahraničí
a cudzincov na Slovensku
Pobyt Slovákov v zahraničí
Pre pracovný alebo študijný pobyt v zahraničí je rozhodujúce, či krajina, v ktorej plánuje
občan SR pracovať alebo študovať, je členom Európskeho hospodárskeho priestoru,
alebo nie.
Pri doprave do cieľovej krajiny (najmä autom, autobusom alebo vlakom) si overte, či
s krajinami, ktorými budete prechádzať, má Slovensko bezvízový styk. V prípade cesty
autom sa informujte, či v danej krajine platí slovenský vodičský preukaz.
Bližšie informácie o podmienkach vstupu slovenských občanov do jednotlivých krajín
a pobytu v nich nájdu záujemcovia na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí SR,
ako aj na webových stránkach slovenských zastupiteľstiev v zahraničí.
Vstup cudzincov na územie Slovenska
Podmienky vstupu cudzích štátnych príslušníkov na územie Slovenskej republiky upravuje
zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov na Slovensku, ako aj ostatné právne akty
a medzinárodné a bilaterálne zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Podľa zákona sa cudzincom rozumie každý, kto nie je občanom SR.
Od 1. januára 2007 platí novela zákona o pobyte cudzincov (č. 693/2006 Z. z.),
ktorej cieľom bola transpozícia nových právnych predpisov Európskej únie v oblasti
cudzineckého práva predovšetkým na účely podpory mobility štátnych príslušníkov tretích
krajín v oblasti štúdia a odborného vzdelávania a v oblasti vedy a výskumu.
Občania krajín EHP a Švajčiarska potrebujú na vstup len platný cestovný doklad
(resp. platný občiansky preukaz, identifikačnú kartu).
Ostatní cudzinci musia splniť i ďalšie podmienky. V prípade krajín, s ktorými nemá
Slovensko uzatvorenú zmluvu o bezvízovom styku, je dôležitou podmienkou získanie víza.
Aktuálne informácie o bezvízovom styku nájdete na stránke Úradu hraničnej a cudzineckej
polície Policajného zboru SR alebo na stránke Ministerstva zahraničných vecí SR.
Víza sú:
• letiskové tranzitné – oprávňuje cudzinca zdržiavať sa v tranzitnom priestore
verejného letiska na území SR,
• tranzitné – oprávňuje cudzinca na prejazd cez územie SR z územia jedného
štátu na územie tretieho štátu,
• krátkodobé – oprávňuje cudzinca na jeden alebo viac vstupov a na dĺžku
25
pobytu v ňom uvedenú; neprerušený pobyt ani súčet viacerých pobytov nesmie
presiahnuť 90 dní v jednom polroku,
• dlhodobé – oprávňuje cudzinca na vstup a pobyt na viac ako 90 dní, ak je to
potrebné na plnenie záväzkov SR vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv.
Žiadosť o udelenie víza podáva cudzinec vždy osobne, na úradnom tlačive na
diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade SR v zahraničí.
Pobyt cudzincov na území SR
Občania EHP
Pobyt občana Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý sa mieni zdržiavať
na území Slovenskej republiky dlhšie ako tri mesiace, sa považuje za pobyt na základe
prvého povolenia, ak je zamestnaný, podniká, študuje na vysokej škole a spĺňa zákonom
požadované podmienky finančného zabezpečenia a zdravotného poistenia alebo je
predpoklad, že sa zamestná.
Občan EHP môže požiadať o registráciu prvého povolenia (trvalý pobyt), žiadosť sa
podáva na úradnom tlačive osobne na policajnom útvare v SR.
Cudzinci mimo EHP
Cudzinci z krajín mimo EHP môžu na Slovensku získať prechodný, trvalý alebo
tolerovaný pobyt.
• Prechodný pobyt
Cudzincovi, ktorý plánuje na území SR vykonávať nejakú činnosť alebo sa vzdelávať,
môže policajný útvar cudzineckej polície po splnení zákonom stanovených podmienok
udeliť povolenie na prechodný pobyt (vo forme nálepky do cestovného pasu).
Povolenie na prechodný pobyt môže byť udelené prvýkrát najdlhšie na 2 roky. Povolenie
sa udelí na jeden účel (podľa činnosti, ktorú chce cudzinec vykonávať). Účelom pobytu
môže byť podnikanie, zamestnanie, štúdium, osobitná činnosť (výskumná, vedecká,
lektorská, umelecká, športová činnosť, stáž v rámci štúdia mimo územia Slovenskej
republiky, činnosť vyplývajúca z programov vlády SR alebo z programov Európskeho
hospodárskeho priestoru alebo o plnenie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho
z medzinárodnej zmluvy), zlúčenie rodiny a plnenie služobných povinností civilnými
zložkami ozbrojených síl. Ak sa zmení účel, na ktorý bolo povolenie udelené, cudzinec
musí požiadať o nové povolenie.
V prípade, že trvá účel pobytu a cudzinec stále spĺňa podmienky na pobyt, môže mu
byť povolenie na prechodný pobyt obnovené podľa potreby až na 3 roky. O predĺženie
povolenia treba požiadať do 60 dní pred uplynutím jeho platnosti. Po uplynutí tejto lehoty
už žiadosť nemusí byť policajným útvarom prevzatá.
Pobyt musí byť finančne zabezpečený vo voľne zameniteľnej mene, najmenej vo
výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným nariadením vlády na každý mesiac
/l
e
g
is
la
tí
v
a
/p
o
b
yt
S
lo
v
á
k
o
v
v
z
a
h
ra
n
ič
í
a
c
u
d
zi
n
co
v
n
a
S
lo
ve
n
sk
u
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
26
pobytu. Finančné zabezpečenie je možné preukázať napríklad hotovosťou, výpisom
z bankového účtu vedeného na území SR alebo v domovskom štáte preložený súdnym
prekladateľom do slovenského jazyka, iným dokladom potvrdzujúcim zaplatenie služieb
na území SR, pracovnou zmluvou, v ktorej bude uvedená výška odmeny žiadateľa
– zamestnanca a pod.). Nepreukázanie finančného zabezpečenia je zákonným dôvodom
na odoprenie vstupu.
Žiadosť o povolenie prechodného pobytu vo všeobecnosti cudzinec podáva na
zastupiteľskom úrade v štáte, ktorý vydal cestovný doklad alebo v ktorom má cudzinec
bydlisko. Ak tieto možnosti neprichádzajú do úvahy, podáva žiadosť na zastupiteľskom
úrade v štáte, ktorý bol určený ministerstvom zahraničných vecí.
Cudzinec môže podať žiadosť aj na policajnom útvare v SR,
- ak ide o cudzinca, u ktorého sa nevyžaduje vízum;
- ak ide o prechodný pobyt na účel vykonávania osobitnej činnosti alebo na účel
zamestnania, na ktoré sa udeľuje povolenie bez prihliadnutia na situáciu na trhu
práce;
- ak ide o pobyt manžela azylanta;
- ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom, alebo ak tak ustanovuje medzinárodná
zmluva.
Policajný útvar (zastupiteľský úrad) vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie
o jej prijatí. Príslušný orgán (Policajný útvar hraničnej a cudzineckej polície) rozhodne
o žiadosti do 90 dní od jej doručenia (predĺženie lehoty o 90 dní je možné v zložitých
prípadoch) alebo do 30 dní, ak ide napríklad o študenta alebo vedeckého pracovníka,
ktorý žiadal o prechodný pobyt na účely vykonávania osobitnej činnosti.
Povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia a na účel osobitnej činnosti sa
nevyžaduje, ak pobyt cudzinca na území SR nepresiahne 90 dní v jednom
polroku.
Ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, doklad o zdravotnom poistení na úhradu
nákladov spojených s poskytnutím zdravotnej starostlivosti na území SR, predkladá
cudzinec do 30 dní odo dňa vstupu na územie Slovenska. V rovnakej lehote tiež predkladá
doklad o tom, že netrpí nákazlivou chorobou ohrozujúcou verejné zdravie (HIV/AIDS,
TBC).
Cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia,
nepotrebuje povolenie na zamestnanie, ak jeho zamestnanie na území Slovenska
nepresiahne 10 hodín za týždeň alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov
za rok (§ 22 od 7 písmeno c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení
neskorších predpisov).
• Trvalý pobyt
Povolenie na trvalý pobyt oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území SR a na cesty
do zahraničia a naspäť. Policajný útvar udelí na základe žiadosti povolenie na trvalý
pobyt prvýkrát na 5 rokov. Po ich uplynutí udelí policajný útvar na základe ďalšej
žiadosti povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas. Žiadosť sa podáva osobne na
zastupiteľskom úrade alebo na policajnom útvare na úradnom tlačive.
27
Dokladuje sa účel pobytu, bezúhonnosť, finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné
poistenie na území SR a zabezpečené ubytovanie.
O žiadosti o udelenie prvého povolenia rozhodne policajný útvar do 90 dní od doručenia
žiadosti; v obzvlášť zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 90 dní.
Hlásenie pobytu v SR
Cudzinec je povinný do 3 pracovných dní a občan Európskeho hospodárskeho priestoru
alebo zvýhodnený cudzinec do 10 pracovných dní od vstupu hlásiť policajnému útvaru
začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, ak mu bolo udelené tranzitné alebo
dlhodobé vízum alebo pri vstupe nepodlieha vízovej povinnosti, ak túto povinnosť nemá
ubytovateľ.
Ak bolo cudzincovi udelené povolenie na pobyt, v rovnakých termínoch hlási začiatok
pobytu.
Správne poplatky
Žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt cudzincovi na účel
- štúdia a činností podľa osobitných programov
...................................
3 000 Sk
- zlúčenia rodiny
................................................................................
4 000 Sk
Žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt cudzincovi na účel
- štúdia a činností podľa osobitných programov
...................................
1 000 Sk
- zlúčenia rodiny
...............................................................................
2 000 Sk
Žiadosť o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt
................................
5 000 Sk
Žiadosť o udelenie povolenia na trvalý pobyt na neobmedzený čas
............
5 000 Sk
Vydanie dokladu o pobyte
.......................................................................
50 Sk
Potvrdenie o pobyte cudzinca na území Slovenskej republiky
......................
100 Sk
Oslobodenie od poplatkov
- štipendisti vlády SR, ktorým bolo priznané štipendium,
- stážisti, ktorým sa poskytuje štipendium MŠ SR alebo štipendium vyplývajúce
z medzinárodných zmlúv, lektori cudzích jazykov, na základe záväzkov
vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv.
Kde hľadať bližšie informácie?
Ministerstvo vnútra SR
Ministerstvo zahraničných vecí
Úrad hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru
?
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
28
Zo zákona o pobyte cudzincov
§ 21
Štúdium
(1) Povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia udelí policajný útvar po splnení
podmienok ustanovených týmto zákonom cudzincovi, ktorý je žiakom alebo študuje na
škole v Slovenskej republike.
(2) Cudzinec, ktorému policajný útvar udelí povolenie na prechodný pobyt na účel
štúdia, môže počas prechodného pobytu podnikať; vstupovať do pracovnoprávneho
vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu môže iba za podmienok ustanovených
v osobitnom predpise
(zákon o službách zamestnanosti)
.
(3) Povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia sa nevyžaduje, ak pobyt cudzinca na
území Slovenskej republiky nepresiahne 90 dní v jednom polroku.
§ 22
Osobitná činnosť
(1) Povolenie na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti môže policajný útvar
udeliť cudzincovi, ktorý nie je podnikateľom alebo nie je v pracovnoprávnom
vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, na
a) lektorskú činnosť,
b) umeleckú činnosť,
c) športovú činnosť,
d) stáž v rámci štúdia mimo územia Slovenskej republiky,
e) činnosť vyplývajúcu z programov vlády Slovenskej republiky alebo
z programov Európskeho hospodárskeho priestoru alebo
f) plnenie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy.
(2) Povolenie na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti udelí policajný útvar po
splnení podmienok ustanovených týmto zákonom cudzincovi, ktorý nie je
podnikateľom alebo nie je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom
vzťahu a vykonáva výskum alebo vývoj.
(3) Povolenie na prechodný pobyt podľa odsekov 1 a 2 sa nevyžaduje, ak pobyt
cudzinca na území Slovenskej republiky nepresiahne 90 dní v jednom polroku.
29
Uznávanie dokladov o vzdelaní
Absolvovali ste časť štúdia v zahraničí a chcete pokračovať v štúdiu na Slovensku?
Absolvovali ste celé štúdium v zahraničí a chcete pracovať na Slovensku? Škola, ale aj
budúci zamestnávateľ od vás môže žiadať rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní.
Uznanie dokladu o vzdelaní je uznanie vysokoškolského diplomu, absolventského
diplomu, vysvedčenia, osvedčenia o odbornej kvalifikácii alebo iných dokladov o vzdelaní
vydaných zahraničnými oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov príslušného
štátu za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným oprávneným orgánom v Slovenskej
republike.
V oblasti uznávania skončeného vzdelania platia tieto zákony a vyhlášky:
- zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších
predpisov (445/2003 Z. z., 5/2005 Z. z., 340/2005 Z. z.),
- zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií (ruší čl. I zákona
č. 477/2002 Z. z.),
- zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách,
- vyhláška č. 238/2005 Z. z. o postupe pri uznávaní dokladov o vzdelaní,
- zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve,
- vyhláška MŠ SR č. 207/1993 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rovnocennosti
dokladov o vzdelaní a o podmienkach uznania rovnocennosti dokladov o vzdelaní
vydaných zahraničnými základnými a strednými školami.
Zahraničné doklady o vzdelaní posudzuje
Stredisko na uznávanie dokladov
o vzdelaní, ktoré pôsobí pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky.
Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní (SUDV)
:
● posudzuje zahraničné doklady o vzdelaní a vydáva rozhodnutia o rovnocennosti
dokladov o vzdelaní v súvislosti s ich uznaním na účely
výkonu regulovaného povolania v SR,
pokračovania v štúdiu v SR (vysokoškolské doklady o vzdelaní zo štátov
s dohodami).
● posudzuje doklady o vzdelaní a vydáva stanoviská s odporúčacím charakterom
v prípade uznania časti štúdia v zahraničí,
v prípade uznania ukončeného vzdelania na účely pokračovania v štúdiu
alebo výkonu povolania, ktoré nie je regulované,
v prípade priznania štatútu študenta občanom SR študujúcim v zahraničí
(tzv. sústavná príprava na povolanie).
● vydáva apostilu (potvrdenie pravosti dokladu o vzdelaní) na vysokoškolské
doklady o vzdelaní vydané v SR.
Okrem toho stredisko posudzuje štúdium v zahraničí (najmä pre zdravotné poisťovne,
Sociálnu poisťovňu a zamestnávateľov ako jeden z dokladov pre vyplácanie zdravotného,
sociálneho poistenia, rodinných prídavkov alebo uplatnenia daňového bonusu)
a vydáva potvrdenie o pedagogickej spôsobilosti pre zahraničné úrady (pedagogickou
spôsobilosťou sa rozumejú vedomosti v oblasti pedagogiky, špeciálnej pedagogiky,
/l
e
g
is
la
tí
v
a
/u
zn
á
va
n
ie
d
o
k
la
d
o
v
o
v
zd
e
la
n
í
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
30
liečebnej pedagogiky, psychológie, didaktiky odborných predmetov, schopnosti a zručnosti
nevyhnutné na výkon pedagogických činností získané štúdiom na vysokej škole alebo na
strednej škole v študijných odboroch učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy
a v doplňujúcom pedagogickom štúdiu v SR).
Postup pri uznaní zahraničných dokladov o ukončenom vzdelaní
zo základnej, strednej alebo vysokej školy
Uznanie zahraničného dokladu o ukončenom vzdelaní na akademické účely
(pokračovanie štúdia v SR)
Ak doklad pochádza z Českej republiky, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska alebo
Spolkovej republiky Nemecko, na základe bilaterálnych dohôd s týmito krajinami Stredisko
na uznávanie dokladov o vzdelaní vydá rozhodnutie (do 30 dní od podania kompletnej
žiadosti).
Ak doklad pochádza z iných krajín, stredisko vydá stanovisko (do 30 dní). Rozhodnutie
vydá v prípade vzdelania z vysokej školy vysoká škola s rovnakým alebo príbuzným
odborom štúdia, v prípade vzdelania zo strednej školy príslušný krajský školský úrad
a v prípade vzdelania zo základnej školy krajský školský úrad.
Uznanie na účely výkonu povolania v SR (profesijné účely)
V prípade uznania zahraničného dokladu o ukončenom vzdelaní na profesijné účely záleží,
či ide o regulované alebo neregulované povolanie.
Regulované povolanie je povolanie, odborná činnosť alebo skupina odborných
činností, ktorých výkon je podmienený splnením kvalifikačných predpokladov podľa
osobitných predpisov. Regulované povolanie možno vykonávať najmä na základe
regulovaného vzdelávania, prípadne spojeného s používaním profesijného titulu alebo
označenia povolania, ako aj na základe členstva v komore alebo v inej profesijnej
organizácii.
Ak je žiadateľ občanom EÚ, doklad o vzdelaní bol vydaný v EÚ a povolanie, ktoré chce
v SR vykonávať, je v zozname regulovaných povolaní a spadá pod zákon o uznávaní
odborných kvalifikácií, vydá stredisko do 3 mesiacov rozhodnutie.
Ak žiadateľ nespĺňa všetky tieto podmienky (občan EÚ; doklad o vzdelaní bol vydaný
v EÚ; povolanie, ktoré chce v SR vykonávať, je v zozname regulovaných povolaní a
spadá pod zákon o uznávaní odborných kvalifikácií), stredisko vydá do 30 dní stanovisko.
Rozhodnutie vydá vysoká škola s rovnakým alebo príbuzným odborom štúdia, ktoré
žiadateľ absolvoval v zahraničí, aj na základe stanoviska SUDV.
Bližšie informácie a formuláre žiadostí sú na webovej stránke ministerstva školstva
(
), sekcia Uznávanie dokladov o vzdelaní.
31
Uznanie časti štúdia
Uznanie časti štúdia na základnej alebo strednej škole
Ak si žiak plní v SR povinnú školskú dochádzku, je uznanie štúdia v kompetencii
riaditeľa kmeňovej školy (základnej alebo strednej), ktorý porovná učebné plány
a rozhodne o vykonaní doplňujúcej skúšky.
Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní na žiadosť zákonného zástupcu žiaka alebo
riaditeľa kmeňovej školy vydá odborné stanovisko k uznaniu časti štúdia na škole
v zahraničí; prevedie hodnotenie žiaka na škole v zahraničí do slovenskej klasifikačnej
stupnice.
Ak si žiak neplní v SR povinnú školskú dochádzku, je uznanie štúdia v kompetencii
riaditeľa kmeňovej strednej školy. Riaditeľ školy porovná učebné plány a v prípade
potreby uloží žiakovi povinnosť vykonať rozdielové skúšky najviac z troch predmetov,
pričom rozdielová skúška z vyučovacieho jazyka je povinná.
Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní vydá na žiadosť žiaka alebo jeho zákonného
zástupcu alebo riaditeľa strednej školy odborné stanovisko k uznaniu časti štúdia na
strednej škole v zahraničí a prevedie hodnotenie štúdia do slovenskej klasifikačnej
stupnice.
Uznanie časti štúdia na vysokej škole
O uznaní časti štúdia na vysokej škole v zahraničí rozhoduje vysoká škola v SR, ktorá
uskutočňuje študijný program v rovnakom alebo príbuznom študijnom odbore. Vysoká
škola porovná študijné programy a v prípade potreby, ak sa preukážu podstatné rozdiely
v obsahu štúdia, predpíše študentovi vykonanie doplňujúcich skúšok.
Stredisko vydá na žiadosť študenta alebo vysokej školy, na ktorej chce študent
v SR v štúdiu pokračovať, odborné stanovisko k uznaniu časti štúdia na vysokej škole
v zahraničí. Predkladané doklady: žiadosť o posúdenie dokladu o vzdelaní; kópia
vysvedčenia s úradným prekladom do slovenského jazyka; kópia vysvedčenia
z posledného absolvovaného ročníka v SR; iné doklady podľa potreby.
Kde hľadať bližšie informácie?
Ministerstvo školstva SR
(Stredisko na uznávanie dokladov
o vzdelaní)
?
Orientačná výška odvodov Sociálnej poisťovni z vymeriavacieho základu*
pracovný pomer
dohoda o vykonaní práce
zamestnanec
zamestnávateľ
zamestnanec
zamestnávateľ
Nemocenské poistenie
1,4 %
1,4 %
Dôchodkové poistenie – starobné
4 %
14 %
Dôchodkové poistenie – invalidné
3 %
3 %
Poistenie v nezamestnanosti
1 %
1 %
Garančné poistenie
0,25 %
0,25 %
Úrazové postenie
0,8 %
0,8 %
Rezervný fond
4,75 %
* Okrem úrazového poistenia, ktorého výška sa vypočíta zo skutočného vymeriavacieho základu,
ostatné poistenia majú určenú minimálnu a maximálnu výšku vymeriavacieho základu.
Podrobnejšie informácie záujemcovia získajú v Sociálnej poisťovni alebo na jej webovej stránke.
Orientačná výška dane z príjmu
pracovný pomer
dohoda o vykonaní práce
zamestnanec
zamestnávateľ
zamestnanec
zamestnávateľ
Daň z príjmu
19 %*
19 %*
*
z daňového základu
Orientačná výška preddavkov na zdravotné poistenie
pracovný pomer
dohoda o vykonaní práce
zamestnanec
zamestnávateľ
zamestnanec
zamestnávateľ
Preddavok na zdravotné poistenie
4 %
10 %
*
* Ak zamestnanec za rok zarobí viac ako 12-násobok polovice platnej minimálnej mzdy na základe
dohôd, musí v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia uhradiť 14 % z príjmu z dohôd.
Podrobnejšie informácie záujemcovia získajú v zdravotných poisťovniach alebo na ich webových
stránkach.
Prehľad výšky dane a odvodov
33
PRAKTICKÉ RADY
Táto časť príručky je zameraná na praktické rady, či už pri písaní projektov, podávaní
žiadosti o štipendium, alebo pri hľadaní si zamestnania v zahraničí. Informácie sa
zameriavajú najmä na oblasti, ktoré zvyknú byť problémovými pre menej skúsených
výskumníkov.
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
Projektové žiadosti – kde začať
a ako pokračovať?
Táto časť sa venuje najmä príprave projektových žiadostí. Nemá za cieľ dať jednoznačný
recept na úspech vo výberovom konaní, skôr poukazuje na niektoré stránky, ktoré pri
príprave projektovej žiadosti netreba podceniť. Skúsení podávatelia projektov možno
niektoré veci budú považovať za triviálne, začínajúcim podávateľom však môžu pomôcť.
Čo je projekt?
Pod pojmom projekt si každý môže predstaviť niečo iné. Najčastejšia chybná predstava
– projekt je formulár, ktorý sa podáva grantovej agentúre (donorovi). Z tejto chyby potom
vyplývajú ďalšie, ktoré môžu veľmi ovplyvniť pravdepodobnosť (ne)schválenia žiadosti
o grant. Aký je teda rozdiel medzi projektom a projektovou žiadosťou (spomínaným
formulárom)?
Projekt je (pracovný) zámer daný „na papier“, s jasne vytýčenými cieľmi (čo chceme
dosiahnuť?), s postupom, ktorý nás dovedie k daným cieľom (ako to chceme
dosiahnuť?), s analýzou dostupných zdrojov (a to nielen finančných, ale aj personálnych,
infraštruktúrnych, know-how a pod.), ako aj s analýzou rizík a možnosťami ich
obmedzenia/odstránenia (čoho sa vyvarovať a ako riešiť predvídateľné problémy?).
Podstatná v tomto prípade je idea, predstava, resp. myšlienka, a to bez ohľadu na to,
pomocou akých zdrojov ju budete realizovať. Je dobré si naformulovať a vyprecizovať
svoj zámer pred tým, než budete hľadať zdroje.
Formulár grantovej agentúry – projektová/grantová žiadosť – sa ráta už do fázy hľadania
zdrojov. Formulár je produktom grantovej agentúry, ktorá sa pomocou jeho štruktúry
snaží odhaliť, či zámer predkladateľa korešponduje s tým, aké ciele má agentúra. Do
tohto formulára sa snažíme prepísať naše zámery, pričom ale musíme hľadať prieniky
medzi tým, čo chceme my, a tým, čo očakáva donor. Príprave takýchto žiadostí sa
budeme venovať ďalej.
Hľadanie finančných zdrojov
Máte skvelú výskumnú myšlienku? Viete, že nikto iný vo vašej oblasti sa na istý problém
nepozrel tak, ako to chcete vy? Ľudia, s ktorými ste o svojom nápade hovorili, obdivne
pokyvkávajú hlavou a podporujú vás? Dokonca už máte aj plán, ako to celé zrealizovať
(máte „projekt“)? Chýba už len jedno – peniaze. Inštitucionálne financovanie veľmi
neprichádza do úvahy, keďže to akurát pokrýva váš plat a miesto na fakulte/v ústave.
Treba sa poobzerať po správnom donorovi. Na výber sú štátne zdroje (na
Slovensku APVV, VEGA, štátne programy, čiastočne KEGA) a medzinárodné zdroje
(7. rámcový program EÚ, COST, European Science Foundation, EUREKA, program NATO
– Science for peace a mnoho ďalších). Okrem toho sa niekedy (aspoň na Slovensku to
zatiaľ nie je rozšírená možnosť) nájdu aj tzv. súkromné zdroje – buď nadačné, alebo
korporátne.
Skôr než sa ale pustíte do vypisovania nekonečných formulárov, dobre sa sústreďte na
34
35
detaily. Podporuje vami vybraný donor naozaj to, čo hľadáte? Niektoré agentúry
podporujú pomocou svojich programov priamo výskum (výskumné granty), iné len
výmenu pracovníkov medzi spolupracujúcimi organizáciami, ale nie výskum ako taký
(mobilitné granty), ďalšie iba individuálnu mobilitu (štipendiá). Preto je dobré si na
webstránke zvolenej agentúry prečítať všeobecné informácie o tom, na čo sa zameriava
– zväčša tam nájdete aj názvy programov, v rámci ktorých sa dá uchádzať o podporu.
Našli ste si agentúru a jeden z jej programov, ktorý by mohol zodpovedať vašim
zámerom? Je tam formulár? Ešte nevypisujte. Stiahnite si radšej programový
dokument, ktorý môže byť dlhý a nudný, ale veľmi užitočný. Je to zväčša súbor cieľov/
zámerov grantovej agentúry a všeobecných pravidiel pre prípadných uchádzačov. Treba si
uvedomiť, že donor chce svojimi peniazmi docieliť istú svoju víziu, nie bezhlavo podporiť
akokoľvek predložený projekt. Preto netreba podceňovať práve čítanie programových
dokumentov. Často sa stáva, že uchádzač číta selektívne, hľadá slovíčka, ktoré by
potvrdzovali, že agentúra hľadá presne jeho projekt a program je žiadateľovi ako šitý na
mieru. Pritom často prehliada súvislosti, ktoré môžu indikovať, že ide o presný opak.
Uveďme si príklad:
Žiadateľ – zo súkromnej výskumnej organizácie – chce robiť výskum v oblasti
obmedzenia premnožovania chrústov pomocou chemických substancií. Agentúra X
má program s názvom „Chrústy a premnoženie – hľadanie východiska“. Žiadateľ
si všimne, že o týždeň treba predložiť žiadosť, a bez toho, aby čítal súvisiace
dokumenty, začne vypĺňať formulár, zháňať všetky požadované dokumenty, oslovovať
narýchlo partnerov, strávi nad žiadosťou veľké množstvo času a energie. Asi o mesiac
od podania žiadosti príde odpoveď: „Žiadosť zamietnutá – nezodpovedá cieľom
programu.“ Ako to? Cieľom programu síce bolo obmedzenie premnožovania chrústov,
čo však bolo vysvetlené ďalej, pomocou biologických postupov, a ešte niekde na
inej strane, že tieto biologické postupy majú byť alternatívou k použitiu chemických
substancií. Z toho vyplýva, že od začiatku bol výskum použitia chemických substancií
z tohto programu nefinancovateľný, preto čas strávený vypisovaním žiadosti bol
vlastne od začiatku zbytočný.
Programový dokument však nie je všetko. Väčšina grantových agentúr neprijíma
projektové žiadosti nepretržite (priebežne). Podávanie žiadostí je viazané na tzv. výzvy
na podávanie projektov. V týchto výzvach sa stanovia nielen termín na podávanie
žiadostí a spôsob podania (napr. on-line, v papierovej podobe, poštou alebo osobne,
povinné a nepovinné prílohy a pod.), ale aj špecifiká a upresnenia týkajúce sa
konkrétne len danej výzvy. Treba si uvedomiť, že program má isté pravidlá
a preferencie, ale výzva reaguje na aktuálne problémy, teda z programu môže vybrať len
niektoré možnosti.
Vrátime sa k nášmu príkladu:
Náš žiadateľ pri druhom pokuse neurobil chybu, zameral sa na biologické postupy
pri obmedzení premnožovania chrústov. Napriek tomu neuspel. Odpoveď z grantovej
agentúry tentoraz: „Žiadosť zamietnutá – neoprávnený žiadateľ.“ V programovom
dokumente sa písalo, že žiadateľmi môžu byť výskumníci z verejných, neziskových,
ako aj súkromných výskumných organizácií. To je pravda, ale výzva, ktorú si
neprečítal až tak detailne, bola pri podávaní projektov v tomto konkrétnom prípade
zameraná iba na verejné výskumné organizácie, náš žiadateľ však pochádza zo
súkromného sektora.
/p
ra
k
ti
ck
é
r
a
d
y/
p
ro
je
k
to
vá
ž
ia
d
o
sť
–
k
d
e
z
a
ča
ť
a
a
k
o
p
o
k
ra
čo
v
a
ť
?
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
Ak ste sa už našli vhodného donora, prehrýzli ste sa programovými dokumentmi
a výzvou, a spĺňate podmienky, môžete na tomto mieste začať s vypĺňaním žiadosti.
Ak však váhate, či váš zámer naozaj zodpovedá tomu, čo sa očakáva v dokumentoch,
nebojte sa kontaktovať priamo agentúru. V každej výzve je uvedená kontaktná osoba,
ktorá je oprávnená, ba povinná, odpovedať na akékoľvek otázky, resp. poradiť vám.
Ľudský kontakt vám môže pomôcť aj neskôr, keď nebudete vedieť, čo do ktorého políčka
vo formulári presne uviesť.
Vypĺňanie formulára – formálna stránka
Formulár žiadosti môže mať rôznu podobu a stupeň komplikovanosti. Od relatívne
jednoduchých, kde sa uvedú len základné údaje o žiadateľovi grantu a jeho prípadných
partneroch a stručný opis projektu (formuláre tohto typu majú zväčša nadácie), až po
veľmi komplikované s množstvom oddielov a políčok pre uvedenie každej maličkosti
a každej klasifikácie a s požadovanými presnými prílohami v predpísanej podobe (tým
sa vyznačujú tzv. európske projekty). Pochopiť, prečo je to v jednom prípade také
jednoduché a v inom zasa komplikované, nie je ľahké, ale má to svoju vnútornú logiku.
Väčšinou ide o množstvo peňazí, o ktoré sa možno uchádzať, a o počet uchádzačov.
Čím viac peňazí na jeden projekt a čím väčší počet uchádzačov, tým „komplikovanejší“
formulár. Je to výsledok toho, že jednotlivé žiadosti hodnotia hodnotitelia, pričom jasná
a jednotná štruktúra dát im uľahčuje hodnotenie a porovnanie jednotlivých projektových
zámerov. Naoko nezmyselné políčka majú pre donora svoj význam pri hodnotení projektu,
pri neskoršom monitorovaní výsledkov a pri záverečnom vyúčtovaní. A v tom je práve
podstata. Pri formulári si treba dať pozor na to, aby bol vyplnený správne, a to po
stránke formálnej, ako aj logickej.
Pri jednoduchých formulároch netreba špeciálny návod na to, ako ktoré políčko správne
vyplniť. Ku komplikovaným formulárom vydáva grantová agentúra zväčša nejaký manuál
alebo príručku, ako ho vyplniť. V takom prípade sa presne držte uvedeného návodu.
Ak by sa predsa stalo, že je nejaké okienko nejasné, treba sa obrátiť na kontaktnú osobu
uvedenú vo výzve. Určite by vás nepotešilo zamietnutie žiadosti z formálnych dôvodov.
Dôležitá poznámka k formálnej stránke žiadosti: Nepodceňujte predpísaný rozsah.
Ak sa niekde uvádza „minimálne 100 znakov“, nepíšte menej; ak je rozsah obmedzený
zhora, napr. „maximálne 1000 znakov“, v žiadnom prípade nepíšte viac.
Vypĺňanie formulára – obsahová stránka
Obsahová (vecná) stránka projektovej žiadosti je jej najdôležitejšou časťou (samozrejme,
ak ste formálnu stránku zvládli bez problémov a nehrozí vyradenie projektu ešte pred
samotným hodnotením vecnej podstaty vášho zámeru). Spôsob, akým chce grantová
agentúra zistiť čo najviac o vašom zámere, môže byť rôzny – buď vás nechajú napísať
„opis projektu“ (najčastejšie s obmedzeným rozsahom, napr. počet strán), alebo sa vás
v rámci formulára budú cielene a štruktúrovane pýtať (otázky na ciele, resp. aktivity
projektu a ich korešpondenciu s výzvou, otázky na silné a slabé stránky a pod.). Niekedy
sa tieto spôsoby kombinujú. V každom prípade však platia isté zásady, ktoré sa oplatí
dodržať.
36
37
Vždy platí, že treba písať zrozumiteľne. Musíte vždy vychádzať z predpokladu, že aj
keď hodnotiteľ vášho projektu bude z vášho vedného odboru, nemusí byť špecialistom
v konkrétnej oblasti a množstvo detailov, ktoré nebudú zasadené do širšieho rámca, teda
nebudú dostatočne zrozumiteľné, ho môžu viesť k horšiemu hodnoteniu projektu.
Píšte stručne. Táto zásada sa môže zdať v rozpore s predošlou, no nie je to tak.
Uvedomte si, že hodnotiteľ má na celý váš projekt možno pol hodinu (keďže okrem vášho
projektu má pred sebou ďalšie a termín z agentúry na odovzdanie posudkov súri). Nie je
podstatná kvantita, ale kvalita (rozsiahla „omáčka“ len odvádza pozornosť od skutočného
problému, ktorý chcete riešiť, a hodnotiteľ sa v nej môže stratiť).
Zvoľte si a dodržujte štruktúru. Pri prezentácii svojho zámeru voľte jeden spôsob
rozvíjania svojich zámerov (buď deduktívny, alebo induktívny). Rozdeľte prezentáciu na
predstavenie východísk, stanovenie hypotézy, uveďte aktivity, ktoré chcete realizovať,
ciele výzvy, ktoré sa tak naplnia, a podobne. Používajte odrážky, zoznamy, číslovania
bodov. Nie je nič horšie pre hodnotiteľa, ako keď sa stratí v toku vašich neregulovaných
myšlienok. Nemyslite si, že bude mať čas a chuť hľadať hlbší zmysel v spleti viet
a náhodne použitých cudzích slov.
Pri opisovaní svojich cieľov a aktivít nadviažte na ciele a aktivity vo výzve. Ako
sme už povedali predtým, donor svojimi peniazmi vždy sleduje isté ciele. Ak vaše ciele
a aktivity, akokoľvek fantastické, nesúvisia s donorovými predstavami, zabudnite na
financovanie. Najlepšie preto bude, ak ciele z výzvy doslova opíšete a na ich základe
potom rozviniete svoje.
Držte sa klúčových slov a používajte ich. Na tomto mieste sa oplatí uviesť, že veľké
grantové agentúry spolu s výzvou na predkladanie projektov zverejňujú aj dotazník pre
hodnotiteľov projektov, alebo aspoň oblasti, na ktoré sa kladie dôležitosť pri hodnotení.
Je dobré všimnúť si, za čo sa dajú získať veľké množstvá bodov a explicitne sa takýmto
oblastiam venovať v prezentácii projektu – hodnotiteľ totiž nemôže vedieť, že ste niečo
nejako mysleli, ale neuviedli ste to presne a výstižne, resp. si v celom texte nevšimne práve
tú časť, kde o tom hovoríte. Pre názornosť príklad – ak môžete dostať napr. 10 bodov za
„inovatívny prístup“, treba v projektovej žiadosti uviesť „Inovatívny prístup spočíva v tom,
že...“; hodnotiteľ, ktorý text skenuje pohľadom, okamžite nájde, čo hľadá.
Vždy sa oplatí ukázať projekt nezainteresovanému človeku – priateľovi,
školiteľovi, najlepšie niekomu, kto má s predkladaním projektových žiadostí pozitívnu
skúsenosť (teda má schválený projekt). Takýto pohľad môže odhaliť slabiny vašej
projektovej žiadosti – nejasnosti, neúplnosť údajov, príliš veľa údajov, nesúlad v rozpočte
a pod.
Rôzne tabuľky, grafy a diagramy v žiadosti
Pri vypisovaní projektových žiadostí sa môžete stretnúť s rôznymi tabuľkami, grafmi
a diagramami, ktoré budete musieť vyplniť. Ich cieľom je zväčša prehľadné znázornenie
istých skutočností, ktoré sa budú sledovať buď pri hodnotení projektu, alebo neskôr
pri monitorovaní jeho priebehu a pri jeho vyúčtovaní. Na nasledujúcich stranách vám
niektoré z nich predstavíme.
/p
ra
k
ti
ck
é
r
a
d
y/
p
ro
je
k
to
vá
ž
ia
d
o
sť
–
k
d
e
z
a
ča
ť
a
a
k
o
p
o
k
ra
čo
v
a
ť
?
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
Ganttov diagram
Plánované trvanie etáp projektu
doplňte
rok
Pomocou „x“ vyznačte mesiac plánovanej
realizácie
A. Názov etapy
jan
feb
mar
apr
maj
jun
jul
aug
sep
okt
no
v
dec
1
Manažment projektu
2005
x x
2006
x x x x x x x x x x x x
2007
x x x x x x
2
Príprava vybraných slovenských
a rakúskych doktorandov a
mladých vedeckých pracovníkov
na vstup do praxe
2005
x x
2006
x x x x x x x x x x x x
2007
x x x x x x
3
Posilnenie pracovísk
zodpovedných za prípravu
doktorandov a mladých
vedeckých pracovníkov na
univerzitách a výskumných
ústavoch
2006
x x x x x x x
2007
x x x x x x
4
Vybudovanie pracoviska
pre doktorandov a mladých
vedeckých pracovníkov
ponúkajúceho semináre
doplnkového vzdelávania
orientované na prax
2007
x x x x x x
(zdroj Formulár žiadosti o nenávratný finančný príspevok;
Program Iniciatívy Spoločenstva INTERREG IIIA Rakúsko – Slovenská republika)
Tabuľka, ktorú sme uviedli ako príklad, sa nazýva Ganttov diagram. Nemusí mať
vždy rovnakú podobu, princíp je však vždy ten istý – časové vymedzenie riešenia
naplánovaných aktivít (etáp, workpackagov a pod.); t. j. odkedy a dokedy sa
naplánovaná úloha bude riešiť. Často sa tento diagram spája aj s definovaním míľnikov
(milestones)
1
a plánovaných výstupov (deliverables)
2
.
1
Míľnik (milestone) – dôležitý bod v rámci projektu, keď sa nejaká etapa uzavrie (napríklad
po príprave príspevku na publikáciu v odbornom časopise môže byť míľnikom „odovzdanie
príspevku do tlače“).
2
Plánované výstupy (deliverables) – hmatateľné tovary a služby ako výsledok aktivity/
projektu (napríklad po príprave príspevku na publikáciu v odbornom časopise bude
výstupom „publikovaný článok v časopise XY“)
38
39
(zdroj: T. Lindahl, E. B. Tzatzani-Stepanovic: Structuring and writing a Proposal in FP7;
prezentácia v rámci 3. cyklu školení pre doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov
„Uľahčenie vstupu doktorandom a mladým vedeckým pracovníkom do praxe“, Bratislava 19. 4. 2007)
Pertov diagram graficky znázorňuje hierarchiu a závislosti medzi pracovnými úlohami
(aktivitami, workpackagmi).
Pertov diagram
WP3
Conference
WP4
Project Workshops
WP6
Journal & e-newsletter
WP7
Helpdesk
WP5
Website
WP8
Dissemination & Exploitation
WP1
Project Management
WP2
Data Collection
/p
ra
k
ti
ck
é
r
a
d
y/
p
ro
je
k
to
vá
ž
ia
d
o
sť
–
k
d
e
z
a
ča
ť
a
a
k
o
p
o
k
ra
čo
v
a
ť
?
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
Analýza SWOT
Silné stánky (Strengths)
Slabé stránky (Weaknesses)
• Pevné základy a široká členská základňa
• Zameranie na špecifické problémy
relatívne homogénnej skupiny
• Reprezentovaní muži aj ženy
• Možnosť poskytovania malých úverov
• Slabé prepojenia na iné organizácie
• Nedostatočná a nejasná právna forma
• Obmedzená kapacita lobovať
• Vnútorné spory týkajúce sa limitovania
rybárstva ako odozva na znižujúce sa
zásoby rýb
Príležitosti (Opportunities)
Ohrozenia (Threats)
• Vzrastajúce verejné/politické obavy
z dopadu nekontrolovaného odpadu
na zdravie
• Nová vládna legislatíva týkajúca sa
ochrany ŽP zameraná na postihovanie
znečisťovateľov
• Rieka je bohatá na zdroje pre miestnu
spotrebu
• Otváranie nových trhov pre ryby
a rybacie produkty ako dôsledok
zlepšenej dopravnej infraštruktúry
do neďalekých centier
• Politický vplyv priemyselnej loby,
ako odporcu zákonov pre dôslednú
environmentálnu ochranu
• Nová legislatíva týkajúca sa ochrany ŽP
môže mať negatívny dopad na prístup
k tradičnýmrybárskym oblastiam
a využívanie niektorých pracovných
postupov rybárstva
(
Zdroj: D. Hullová: Riadenie projektového cyklu s použitím metodiky logického rámca;
prezentácia v rámci 3. cyklu školení pre doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov
„Uľahčenie vstupu doktorandom a mladým vedeckým pracovníkom do praxe“, Bratislava 18. 4. 2007)
Analýza SWOT sa používa na analýzu silných (S) a slabých (W) stránok organizácie, jej
príležitostí (O) i ohrození (T). Analýza silných a slabých stránok je analýzou faktorov,
ktoré vplývajú (môžu vplývať) na realizáciu zámeru a jeho úspešnosť vo vnútri
organizácie. Vonkajšie faktory, ktoré ovplyvňujú riešenie zámeru a ktoré realizátor
nemôže ovplyvňovať, sú zachytené ako príležitosti a ohrozenia.
Cieľom analýzy SWOT je posúdiť vnútorné predpoklady organizácie na uskutočnenie
určitého (výskumného) zámeru a podrobiť rozboru vonkajšie príležitosti a ohrozenia.
Na jej základe môže organizácia (tím) prikročiť k formulácii špecifických cieľov. Analýza
SWOT môže dopredu identifikovať možné problémy a pripraviť sa na ich riešenie
v budúcnosti s využitím vlastného potenciálu (vlastných silných stránok) a eliminovať
negatívne vplyvy ešte pred začiatkom realizácie zámeru.
40
41
Príprava rozpočtu – pozor na detaily
Rozpočet sa môže ukázať ako zložitá vec. Nie hneď pri príprave, ale neskôr pri jeho
napĺňaní, ak podceníte prípravu. Nedá sa dať univerzálny návod na prípravu perfektného
rozpočtu projektu, keďže každý projekt je jedinečný. Pokúsime sa však poukázať na
hlavné zásady, ktorými sa treba riadiť.
Pri príprave rozpočtu treba narábať s výzvou na predkladanie projektov a programovým
dokumentom, a ak je k dispozícii, tak aj finančnou príručkou (najmä projekty EÚ tento
typ dokumentu majú). V týchto dokumentoch nájdeme pravidlá, ktorými sa rozpočet musí
riadiť.
Na začiatok si treba vysvetliť niektoré termíny.
Spolufinancovanie
Niektoré agentúry nefinancujú zámery žiadateľov v plnom rozsahu. V takom prípade si
treba zistiť, či príspevok žiadateľa musí byť finančný (treba mať k dispozícii peniaze)
alebo môže byť nefinančný (napr. využívanie strojov, zariadení, nehnuteľností a pod.,
ktoré vlastní alebo má žiadateľ v správe). Ak príspevok musí byť finančný, zistite,
akým spôsobom sa bude uplatňovať – pozor, tu môže agentúra vyžadovať, že na
každom výdavku sa bude žiadateľ podieľať finančne istým percentom (napr. 5 percent
z každého výdavku).
Maximálna, resp. minimálna výška prostriedkov
Vo výzve sa spravidla určí, koľko prostriedkov je vyčlenených na danú výzvu. Zároveň
sa určí maximálna, v niektorých prípadoch aj minimálna suma vyčlenená na projekt.
Pozor na to, či ide o sumu na celý projekt, alebo len o sumu, ktorú hradí agentúra
(pri spolufinancovaní to môže byť poriadny rozdiel).
Oprávnené výdavky
Agentúra vo svojich dokumentoch určí, čo sú oprávnené výdavky, teda čo v rámci
projektu je možné financovať. Iba takéto výdavky možno zahrnúť do rozpočtu.
Agentúra niekedy určí aj to, ktoré výdavky sú neoprávnené. Ak nie je jasné, či
výdavok je oprávnený, treba sa obrátiť na agentúru, najlepšie písomne, aby ste mali
doklad s odpoveďou pre prípad neskoršieho sporu.
Priame a nepriame náklady
Často používané pojmy „priame a nepriame náklady“ sú niekedy ťažko definovateľné,
avšak podstatné pri tvorbe rozpočtu (najmä ak ide o to, či ich možno zahrnúť do
rozpočtu a do akej výšky – pozri ďalej „percentuálne obmedzenia“). Zväčša sa
definujú takto: každý výdavok, ktorý sa uskutoční v priamej nadväznosti na riešenie
projektu (teda na nejakú aktivitu), je priamym nákladom; výdavok, ktorý riešiteľ
projektu musí uhradiť, ale nesúvisí priamo s riešením projektu (teda s nejakou
aktivitou) je nepriamy výdavok. Príklad: Cena za telefonický hovor s partnerskou
organizáciou v súvislosti s dohodnutím si ďalšieho merania je priamy výdavok,
mesačný poplatok za telefónnu linku je nepriamy, pretože ten treba platiť bez ohľadu
na to, či sa na projekte robí, alebo nie. Rozdelenie nákladov na priame a nepriame
niekedy nájdeme vo výzvach, čo veci uľahčuje. Ak nie je jasné, či plánovaný výdavok
je priamy, treba sa obrátiť na agentúru, najlepšie písomne, aby ste mali doklad
s odpoveďou pre prípad neskoršieho sporu.
Percentuálne obmedzenia
Agentúra môže vo svojich dokumentoch ustanoviť niektoré obmedzenia, ktoré treba
/p
ra
k
ti
ck
é
r
a
d
y/
p
ro
je
k
to
vá
ž
ia
d
o
sť
–
k
d
e
z
a
ča
ť
a
a
k
o
p
o
k
ra
čo
v
a
ť
?
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
dodržať pri tvorbe rozpočtu. Tieto sa môžu týkať výdavkov na administráciu projektu
(zväčša 7 – 12 %), na nepriame náklady (napr. 10 %), personálne náklady (napr.
10 %) a podobne. Niekedy sa tieto obmedzenia aj kombinujú. Ako príklad si uveďme
takéto obmedzenie: náklady na administráciu nesmú prekročiť 10 % a zároveň všetky
personálne výdavky projektu nesmú byť vyššie ako 15 %. V administrácii máme aj
personálne výdavky na projektového manažéra (napr. vo výške 7 % z projektových
nákladov), potom už na odbornú činnosť máme iba 8 %.
Ak ste sa teda zorientovali v základných termínoch a overili si, čo sa vás týka, môžete sa
pustiť do tvorby rozpočtu.
Rozpočet musí mať
štruktúru. Svojou štruktúrou by rozpočet mal zodpovedať štruktúre
projektu, teda jednotlivým aktivitám. Nemalo by sa stať, že na niektorú aktivitu
v rozpočte zabudnete – jednak to pri hodnotení projektu môže vzbudiť nedôveru
a menšie bodové ohodnotenie, jednak pri riešení projektu môžete mať problém, ak ste na
financovanie nejakej aktivity zabudli (ďalšie zdroje navyše vám agentúra nepovolí
a presúvanie prostriedkov počas riešenia projektu môže byť behom na dlhé trate
s neistým koncom). Niekedy je základná štruktúra rozpočtu daná tabuľkou vo formulári,
avšak aj vtedy treba dbať na to, aby bol rozpočet prehľadný, previazaný s plánovanými
aktivitami (pomôže, ak si v opise aktivít v projekte jednotlivé aktivity označíte číselne,
a potom v rozpočte v podpoložkách na ne odkazujete, napr. „2.2. Nákup kancelárskych
potrieb (Aktivita 2)“).
Z rozpočtu musí byť jasné, ako ste sa k sume v jednotlivých položkách
dopracovali. Ak je rozpočtová tabuľka predpísaná, pravdepodobne na tento detail
myslela aj agentúra. Preto v tabuľke nájdete stĺpce „jednotka“ a „počet jednotiek“.
Predtým, ako sa pre akúkoľvek jednotku rozhodnete, overte si, či nie sú určené nejaké
záväzné pravidlá (napr. na personálne náklady tzv. človekohodina a podobne). Ak nie sú
a môžete si sami definovať, venujte tomu zvýšenú pozornosť. Odporúčame opýtať sa
známych, ktorí už s daným donorom majú skúsenosti, aký je systém vyúčtovania a kde
boli problémy. Niektoré agentúry (aj keď ich nie je veľa) sa totiž striktne držia rozpočtu,
a to až do takej miery, že vám neuznajú výdavky (napr. ste si naplánovali, že za mesiac
dáte na kancelárske potreby 500 Sk; prvý mesiac miniete len 400 Sk, druhý mesiac však
600 Sk – podľa agentúry sa môže stať, že prvý mesiac ste prišli o sto korún z rozpočtu,
keďže ste ich nevyčerpali, a druhý mesiac vám uznajú len 500 Sk, keďže ako jednotku
ste si určili jeden mesiac a sumu na mesiac ste prekročili). Využívajte aj komentáre na
vysvetlenie.
Pri tvorbe rozpočtu zohľadňujte reálne ceny. Neodhadujte naslepo – radšej sa poraďte
s ekonomickým oddelením, ktoré má prehľad o nákladoch (ako napr. energie, nákup
kancelárskych potrieb), pýtajte sa kolegov, ktorí majú skúsenosti s prípravou rozpočtov
v projektoch, choďte po obchodoch, zavolajte do firiem. Poddimenzovaný rozpočet sa
vám môže vypomstiť pri realizácii (nasľubujete výsledky, ktoré budete musieť predložiť,
ale nebudete ich mať z čoho hradiť), nafúknutý rozpočet zas môže spôsobiť, že projekt
nebude schválený. Napriek tomu sa odporúča vytvoriť si pri jednotlivých položkách istú
rezervu (nie viac ako 10 %), a to pre prípad, že by počas realizácie projektu (čo môžu
byť aj tri roky) stúpli ceny (najmä ceny energií a služieb).
Pozor na plánovanie personálnych výdavkov. Cena práce neobsahuje iba mzdu pre
plánovaného zamestnanca, ale aj odvody
(pozri stranu 32)
. Pri príprave rozpočtu preto
42
43
treba rátať aj s povinnými odvodmi zamestnávateľa, aby nedošlo neskôr ku konfliktom.
Mnoho agentúr vyžaduje, aby sa priebeh projektu monitoroval a aby sa o projektu
dozvedela aj verejnosť (často sa to skrýva pod názvami monitorovanie a publicita)
– nezabudnite na vyčlenenie prostriedkov aj na tieto aktivity (samozrejme, uveďte ich
aj medzi aktivitami vo vecnej časti projektu). Ak predpokladáte, že výsledkom projektu
by mohol byť aj patent, zakalkulujte aj
náklady spojené s prihlásením patentu
(poplatky sú pomerne vysoké, preto – ak to výzva pripúšťa – na ne nezabudnite).
Nezabudnite, že mnoho donorov požaduje, aby sa s ich prostriedkami nakladalo
transparentne. U štátnych agentúr to platí dvakrát, preto požadujú, aby sa dodržiaval
zákon o verejnom obstarávaní (táto povinnosť je vždy explicitne uvedená v zmluve so
žiadateľom alebo v dokumentoch súvisiacich s výzvou). S týmto zákonom môžu byť
spojené isté finančné výdavky, preto sa o povinnostiach treba informovať dopredu
a zohľadniť to v rozpočte (ak to donor pripúšťa). Porušenie tohto zákona môže mať až
trestnoprávne dôsledky.
Vyúčtovanie
V tejto časti sa budeme trocha venovať vyúčtovaniu, aj keď už nejde o prípravu
projektov, ale o fázu, keď už je projektová žiadosť schválená a projekt sa rieši
a financuje. Napriek tomu tu vzniká množstvo nezrovnalostí a problémov.
Financovanie z agentúry môže prebiehať troma spôsobmi:
● predfinancovanie – agentúra poskytne prostriedky vopred (najčastejšie
zálohovým systémom v niekoľkých častiach po predložení priebežných správ),
● refundácie – všetko financujete z vlastných zdrojov a v istých časových intervaloch
predkladáte žiadosti o preplatenie výdavkov,
● kombinovaný spôsob – agentúra vyplatí najskôr zálohu v istej stanovenej výške
(nejaké percento z celkového schváleného rozpočtu), riešiteľ však musí minúť 100 %
rozpočtu, teda použiť aj vlastné prostriedky, pričom následne predkladá vyúčtovanie
a agentúra mu vyplatí zvyšok peňazí (ak ide, samozrejme, o oprávnené výdavky).
V každom z týchto prípadov budete predkladať vyúčtovanie prostriedkov, a to buď
priebežne, alebo na konci riešenia projektu. Čo to pre vás znamená?
Odkladajte si všetky účty (resp. ich kópie, pretože originály budú uložené v účtovníctve
vašej organizácie), ktoré ste hradili v rámci riešenia projektu. Ak sa financovanie
projektu deje cez pokladňu a bankové účty vašej organizácie, urobte si aj kópie dokladov
potvrdzujúcich, že prostriedky boli uhradené (napr. ak sa vyplácali prostriedky v hotovosti
cez pokladňu, dokladom je výdavkový pokladničný blok; ak sa hradili prostriedky
bezhotovostne priamo z bankového účtu prevodom, dokladom je výpis z účtu). Niektoré
grantové agentúry požadujú k vyúčtovaniu predložiť aj iné, niekedy neštandardné
dokumenty (napr. výkazy práce, zápisnice z výberových konaní, prezenčné listiny
z podujatí a pod.) – vždy si dopredu zistite, o aké dokumenty ide a v koľkých
exemplároch sa vyžadujú, aby ste ich nemuseli vyrábať a predkladať na poslednú chvíľu.
Ak už máte všetky doklady pokope, usporiadajte ich. Nezoraďujte doklady iba
chronologicky. Agentúra kontroluje výdavky v súvislosti so schváleným rozpočtom, preto
ich vždy najprv rozdeľte podľa toho, ku ktorej položke rozpočtu patria (tu je dobré, ak
/p
ra
k
ti
ck
é
r
a
d
y/
p
ro
je
k
to
vá
ž
ia
d
o
sť
–
k
d
e
z
a
ča
ť
a
a
k
o
p
o
k
ra
čo
v
a
ť
?
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
ste už pri príprave projektu jednotlivé položky číselne označili a nemusíte písať celý ich
názov). Potom jednotlivé doklady (aj s prílohami a výpismi) v rámci položky zoraďte
podľa toho, kedy boli hradené (najstaršie na začiatok). Doklady očíslujte a vyrobte ich
zoznam, ktorý priložíte k vyúčtovaniu. Možno sa to zdá príliš byrokratické, ale verte, skráti
to čas, ktorý agentúra strávi pri kontrole vyúčtovania, a vy dostanete peniaze skôr na
účet.
Ešte jedna dobrá rada: Pri systéme financovania refundáciami sa stáva, že riešiteľ
dočasne vykrýva chýbajúce prostriedky na riešenie projektu z iných zdrojov, najčastejšie
z iných grantov. Uvedomte si však, že nikdy nesmiete vykázať ten istý výdavok v dvoch
grantoch, a teda si ho dať zaplatiť dvakrát. Takýto postup môže mať za následok aj
trestnoprávne konanie.
Niečo na záver
Neexistuje univerzálna formulka na to, ako napísať projektovú žiadosť tak, aby jej
financovanie bolo schválené bez problémov. V prvom rade ide o nápad. Ak je ten
dobrý, treba mu dať ešte správnu formu. Celé to však nemusí zaručiť úspech, keďže
konkurencia je zväčša veľká a zdroje sú obmedzené. Netreba však prepadať depresiám,
ak vám niečo nevyjde na prvýkrát. Treba návrh vylepšiť (môžete si vyžiadať posudky
hodnotiteľov) a podať ho znova (samozrejme, v súlade s aktuálnym znením výzvy).
44
45
DESATORO PRE PRÍPRAVU PROJEKTOVEJ ŽIADOSTI
1. Začnite s prípravou projektovej žiadosti
dostatočne včas (minimálne mesiac
vopred).
2. Predtým, než začnete vypĺňať formuláre, dôkladne sa oboznámte so
všetkými dôležitými dokumentmi (programové dokumenty, výzva na
podávanie projektov, príručky a pod.) – porovnajte svoje ciele s cieľmi donora,
identifikujte dôležité informácie a pod.
3. Venujte pozornosť formálnej stránke žiadosti – správne vypísaná, prehľadná,
s jasnou štruktúrou.
4. Po obsahovej stránke sa v prezentácii projektu vyvarujte prehnanému
vysvetľovaniu, zahmlievaniu a prílišnej špecializácii – projekt musí byť jasný,
logicky štrukturovaný, zasadený do širšieho rámca.
5. Pri plánovaní aktivít a výstupov postupujte realisticky – nesľubujte, čo
nemôžete splniť.
6. Rozpočet tvorte v súlade s naplánovanými aktivitami, pričom pri
kalkulácii sa držte reálnych cien (nadhodnotený alebo podhodnotený
rozpočet má negatívny dopad).
7. Pri plánovaní rozpočtu sa držte zásad ekonomickosti (nielen finančnej, ale
napr. aj časovej) a hospodárnosti.
8. Pri tvorbe rozpočtu neprekračujte obmedzenia pre tvorbu niektorých
položiek určené donorom, ak takéto obmedzenia existujú (či už oficiálne, alebo
na báze odporúčania).
9. Skontrolujte, či vaša žiadosť obsahuje všetky požadované prílohy v náležitom
tvare.
10. Nikdy neváhajte kontaktovať donora, ak vám je niečo nejasné.
/p
ra
k
ti
ck
é
r
a
d
y/
p
ro
je
k
to
vá
ž
ia
d
o
sť
–
k
d
e
z
a
ča
ť
a
a
k
o
p
o
k
ra
čo
v
a
ť
?
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
46
Žiadosť o štipendium – niekoľko rád
pre uchádzača
V tejto časti nájdete základné informácie o tom, ako sa uchádzať o štipendium
a vysvetlenie niektorých termínov, ktoré by uchádzač o štipendium mal ovládať.
Ak chcete študovať/bádať v zahraničí, štipendium vám môže pomôcť pokryť náklady
spojené so štúdiom/výskumným pobytom. Vo všeobecnosti platí, že takmer žiadne
štipendium nepokrýva úplné náklady.
Štipendiá by sme mohli rozdeliť do dvoch skupín, tie, ktoré sú určené na štúdium na
konkrétnej vzdelávacej inštitúcii, a tie, ktoré podporujú štúdium na ľubovoľnej inštitúcii
podľa výberu uchádzača.
Štipendium môže mať podobu napríklad odpustenia školného alebo jeho časti, príspevku
na životné náklady, ubytovanie, stravovanie, poistenie, dopravu, nákup účebníc a pod.
Ak sa chcete uchádzať o štipendium, mali by ste s jeho hľadaním začať minimálne
rok pred plánovanou cestou, aby ste mali dosť času splniť všetky podmienky štipendia
(termín podania žiadosti, prílohy atď.).
Ak vás niektorá štipendijná ponuka zaujme, podrobne sa oboznámte so znením
výzvy. Zamerajte sa najmä na termín uzávierky a spôsob, akým musia byť prihláška
a podkladové materiály predložené. Termín môže byť stanovený priebežne (výberová
komisia zasadá niekoľkokrát do roka) alebo do určitého dátumu (prípadne aj hodiny).
Prihláška/žiadosť môže byť vyžadovaná
- v papierovej forme (originál, kópie);
- v papierovej a súčasne aj elektronickej forme (e-mailom, na CD, prípadne diskete);
- on-line, niektoré materiály musia byť naskenované a priložené;
- on-line, niektoré materiály musia byť doručené v papierovej forme.
Pokiaľ to z výzvy nie je jasné, overte si, či termín uzávierky znamená, že v tento deň stačí
žiadosť podať (rozhoduje dátum poštovej pečiatky) alebo v tento deň musí byť žiadosť
fyzicky na určenom mieste (často býva stanovená aj hodina uzávierky).
V takom prípade musíte počítať s tým, že doručenie (najmä do zahraničia) môže trvať
niekoľko dní. Niektorí vyhlasovatelia/administrátori štipendijných programov upozorňujú,
že majú zriadený poštový priečinok a nepreberajú zásielky od doručovacích služieb, ktoré
vyžadujú osobné prevzatie.
Nespoliehajte sa, že termín stihnete, ak podklady pošlete e-mailom alebo faxom. Niektorí
vyhlasovatelia/administrátori programov upozorňujú, že takéto prihlášky neakceptujú.
Pri prihlasovaní on-line je spravidla stanovené obdobie, počas ktorého sa dá prihlásiť.
Snažte sa prihlásiť čo najskôr, najmä v prípade, ak systém umožňuje do termínu
uzávierky podklady dopĺňať/aktualizovať. Nespoliehajte sa, že ste jediný, kto si necháva
prihlásenie „na poslednú chvíľu“. Môže sa stať, že systém bude preťažený a nepodarí sa
vám prihlásiť.
Pri prihlasovaní on-line si overte, či niektoré podkladové materiály nemusia byť do
stanoveného termínu doručené poštou/osobne.
Pri predkladaní žiadosti nezabudnite, že akceptovaná je len kompletná žiadosť (vyplňte
47
všetky kolónky, nehodiace sa vyčiarknite), s požadovaným počtom originálov a fotokópií
materiálov.
Príprave podkladových materiálov venujte pozornosť – žiadosť vás reprezentuje
a veľakrát je jediným obrazom o vás, ktorý má výberová komisia k dispozícii.
Uchádzačov môže byť viac, a tak okrem študijných a vedeckých výsledkov rozhoduje
kvalita vyplnenej žiadosti, jej úplnosť, dodanie všetkých požadovaných dokladov
(akceptačný list, odporúčacie listy, doklady o jazykových znalostiach, študijné a vedecké
výsledky, motivačný list, štrukturovaný životopis, odporúčania profesorov, zamestnávateľa
a v niektorých prípadoch aj zdroje na dofinancovanie pobytu atď.)
Urobte si kópiu odovzdávaných materiálov a v každom prípade si odložte
doklad potvrdzujúci podanie žiadosti.
K žiadosti o štipendium treba priložiť rôzne prílohy, niekedy aj ich úradný preklad.
Pristavíme sa pri tých, ktoré sa vyžadujú najčastejšie.
Životopis (CV) by mala byť stručná, prehľadná prezentácia vášho doterajšieho
vzdelania, prípadných pracovných skúseností, publikačnej činnosti, dosiahnutých
úspechov a pod. (písaný štruktúrovanou formou). Píšte výlučne iba o sebe,
uveďte aj svoje záujmy, mimoškolské aktivity, dobrovoľnícku činnosť a pod., aby
výberová komisia získala komplexnú predstavu o vašej osobnosti – uveďte všetky
skutočnosti, ktoré považujete za dôležité pri hodnotení, či ste vhodný kandidát na
štipendium. (Pri zostavení CV môžete využiť formulár Europass – životopis, ktorý je
dostupný v úradných jazykoch členských krajín Európskej únie na
http://europass.cedefop.europa.eu).
Odporúčanie je hodnotenia napísané vysokoškolskými profesormi, vašimi učiteľmi,
v ktorom opíšu vaše predpoklady pre študijný pobyt, vyzdvihnú vaše osobnostné
a študijné výsledky, schopnosti zúžitkovať poznatky z pobytu v zahraničí pre štúdium,
prácu. Sú dôležitou pomôckou výberovej komisie pri posudzovaní žiadosti/prihlášky.
Nemajú byť formálne, a tak si ich vyžiadanie od učiteľov nenechávajte na poslednú
chvíľu. Kompletné odporúčania musia obsahovať kontaktnú adresu a pracovné postavenie
vypracovateľa a musia byť napísané na hlavičkovom papieri školy.
Doktorand by mal mať jeden z odporúčacích listov od domáceho školiteľa, študent
v predposlednom roku štúdia, ktorý chce ísť do zahraničia kvôli diplomovej práci, by mal
mať jeden z odporúčacích listov od vedúceho diplomovej práce.
Motivačný list a esej sú vlastnými slovami stručne vyjadrené pohnútky, prečo chcete
študovať, bádať na tej-ktorej univerzite, vedeckom ústave, v čom sa odlišuje táto škola,
ústav od vašej, čo nenachádzate u nás doma, čo získate štipendijným alebo výskumným
pobytom.
Odborný program študijného a výskumného pobytu by mal obsahovať názov školy/
inštitúcie, kde sa bude pobyt absolvovať, časový a odborný harmonogram pobytu.
Odborný program študijného pobytu by mal obsahovať zoznam seminárov a prednášok
s odôvodnením ich výberu a prínosu na terajšie štúdium. Odborný program výskumného
pobytu by mal opísať program odsúhlasený prijímajúcou inštitúciou a jeho prínos pre
uchádzača.
Akceptačný list je predbežný písomný súhlas univerzity, fakulty, katedry, resp. ústavu
/p
ra
k
ti
ck
é
r
a
d
y/
ž
ia
d
o
sť
o
š
ti
p
e
n
d
iu
m
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
48
o tom, že v prípade získania štipendia súhlasia s vaším pobytom u nich. Akceptuje sa len
originál akceptačného listu (t. j. poslaného poštou), akceptačný list poslaný e-mailom
alebo faxom je potrebné k termínu výberového konania doložiť originálom.
Ako žiadať o akceptačný list? Obráťte sa na fakultu, katedru, ústav a v niektorých
prípadoch na zahraničné oddelenia fakúlt (neexistuje žiadne pravidlo), predstavte seba
(životopis, motivačný list) a svoje študijné výsledky, uveďte, aký program by ste chceli
u nich študovať a v akom období a dokedy vám akceptačný list majú zaslať. Nezabudnite
uviesť, o aký typ štipendia sa uchádzate (v prípade štipendia vyplývajúceho z bilaterálnej
medzivládnej dohody uveďte jej názov).
Čo by vám mali napísať do akceptačného listu? Termín, v ktorom chcete štipendijný pobyt
na vami zvolenej inštitúcii absolvovať. V prípade výskumného pobytu súhlas zahraničného
profesora, resp. vedeckého pracovníka s vaším odborným programom. V prípade, že
sa bude pobyt realizovať v inom jazyku, ako je jazyk cieľovej krajiny, súhlas s tým, že
komunikačným jazykom bude iný cudzí jazyk.
Úradný preklad je preklad vyhotovený prekladateľom, ktorý je na túto činnosť oficiálne
menovaný Ministerstvom spravodlivosti SR (súdny prekladateľ); zoznam je zverejnený na
K originálnemu textu (alebo notársky overenej kópii) sa trikolórou pripojí preklad
v cieľovom jazyku spolu s oficiálnou okrúhlou pečiatkou a vyhlásením súdneho
prekladateľa o tom, že znenie textu v cieľovom jazyku je totožné s textom
v originálnom dokumente.
Hľadanie práce v zahraničí
Ak si chcete nájsť prácu v zahraničí, môžete postupovať niekoľkými spôsobmi.
Hľadáte si zamestnanie sami, a to buď aktívne (vyhľadávate ponuky a oslovujete
zamestnávateľov), alebo pasívne (do rôznych databáz vkladáte svoj životopis a čakáte na
oslovenie zamestnávateľom, ktorý si ho v tejto databáze vyhľadá), alebo využijete služby
sprostredkovateľa (je dobré vopred si overiť, či má na túto činnosť oprávnenie – zoznam
spostredkovateľov za úhradu je zverejnený na webovej stránke Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny SR –
).
Sprostredkovateľ nemôže sprostredkovať zamestnanie v Nemecku na pozície 1-ročné zamestnanie,
sezónne práce, zamestnávanie študentov, pomocné sily do domácnosti s postihnutým členom
v domácnosti. Týmto kategóriám podľa biletarálnych dohôd uzatvorených medzi SR a SRN
sprostredkuje zamestnanie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.
Maximálnu výšku poplatku za sprostredkovanie zamestnania od občana upravuje vyhláška
MPSVaR č. 9/2005 Z. z. z 12. januára 2005. Poplatok sa vyberá až po sprostredkovaní
zamestnania.
Pred hľadaním zamestnania v zahraničí je dobré si zistiť podmienky zamestnávania
občanov iných krajín v danej krajine. Pre občana SR je rozdiel, či ide o prácu v členských
krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) alebo v tzv. tretích krajinách.
Jedným zo základných práv v krajinách EHP je voľný pohyb osôb. Štátni
príslušníci členskej krajiny môžu pracovať v inej členskej krajine bez pracovného
povolenia.
(Niektoré členské krajiny však voči novým členom, ktorí do únie vstúpili po
1. máji 2004, teda aj Slovensku, uplatňujú prechodné opatrenia na obmedzenie voľného
pohybu pracovníkov – bližšie informácie v slovenskom jazyku sú na európskom portáli pre
pracovnú mobilitu
Vyhľadávať pracovné príležitosti v oblasti výskumu je možné na viacerých portáloch.
V tejto publikácii uvádzame niektoré z nich.
Európsky a slovenský mobilitný portál pre vedecko-výskumných pracovníkov
Na slovenskom mobilitnom portáli
, ako aj na európskom
portáli
http://ec.europa.eu/eracareers,
sa dajú pracovné príležitosti vyhľadávať
podľa oblastí výskumu, krajín, organizácií.
Portál ponúka databázu organizácií, databázu výskumníkov, ako aj pracovné príležitosti
v oblasti výskumu.
Databáza organizácií ponúka organizáciám (univerzitám, vysokým školám, výskumným
pracoviskám, podnikateľským subjektom a pod.) možnosť zaregistrovať sa a ponúkať
pracovné miesta výskumným pracovníkom.
Databáza výskumníkov ponúka výskumníkom možnosť vložiť do databázy svoj
životopis. Registrovaní výskumníci môžu využívať napríklad službu „job search“, teda
vyhľadávanie v databáze pracovných miest podľa vopred zadaných kritérií alebo voľného
textu. Zároveň si môžu vytvoriť vyhľadávacích agentov, ktorí výskumníka e-mailom
upozornia, ak sa v databáze pracovných miest objaví ponuka zodpovedajúca zadaným
kritériám.
49
/p
ra
k
ti
ck
é
r
a
d
y/
h
ľa
d
a
n
ie
p
rá
ce
v
z
a
h
ra
n
ič
í
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
50
Európsky a slovenský mobilitný portál sú prepojené. Na európskom portáli sa
prostredníctvom liniek v sekcii „Useful links“ dá dostať na webové stránky inštitúcií
alebo vedeckých časopisov, ktoré pravidelne informujú aj o pracovných príležitostiach pre
vedeckých pracovníkov, ako sú napríklad EMBO-Life Sciences Mobility Consultancy (LSMC)
service, ELSA (External staff on Line Submission Application), EPSO (European Personnel
Selection Office), stránky on-line časopisov Science‘s next wave, Nature (Naturejobs)
alebo The ELSO Gazette (e-časopisu European Life Scientist Organization), MCFA
– Marie Curie Fellowship Association, FindAPostDoc – databáza pracovných miest pre
postdoktorandov, Career.edu – portál určený univerzitám, výskumným centrám a vládnym
agentúram.
Z európskeho aj slovenského mobilitného portálu je možné prejsť na iné národné
mobilitné portály.
Portál Eures pre pracovnú mobilitu
EURES (European Employment Services) poskytuje informácie o voľných miestach
v jednotlivých členských krajinách, o prechodných obdobiach, o trhoch práce
v jednotlivých krajinách, asistenčné služby pri hľadaní zamestnania a poradenské služby
pri tvorbe žiadostí o zamestnanie, poradenstvo pre klientov v prihraničných oblastiach.
Portál poskytuje aj informácie súvisiace s pracovnou mobilitou, relevantné pre mobilných
pracovníkov a ich rodinných príslušníkov.
V Európe pôsobí vyše 700 poradcov Eures; kontakty na nich sa dajú vyhľadávať
v databáze
http://europa.eu.int/eures/main.jsp?catId=3&acro=eures&lang=sk
krajiny a regiónu, v ktorej poradca pôsobí, ako aj podľa jazykov, ktoré ovláda.
Kontakty na poradcov, ktorí pôsobia na Slovensku (podľa mesta):
www.eures.sk
Na portáli môžu záujemcovia o prácu v členských krajinách vyhľadávať v databáze Job-
Search (
http://www.eures.sk/search_engine.php
), ktorú denne aktualizujú európske
servisy na sprostredkovanie prác, pričom oznamy o voľných pracovných miestach
ostávajú v systéme len počas obdobia, v ktorom sú aktuálne.
Uchádzači o prácu majú možnosť uverejniť na portáli svoj životopis v databáze on-line
životopisov, v ktorej si zamestnávatelia hľadajú možných kandidátov.
Uchádzači o prácu a zamestnávatelia sa môžu zaregistrovať a získať prístup k záložke
„Môj Eures“. Takto registrovaní užívatelia môžu vytvárať a ukladať vyhľadávacie profily.
V prípade, že sa objaví pracovná pozícia alebo životopis, ktorý korešponduje s profilom
uchádzača, bude uchádzač na túto skutočnosť upozornený prostredníctvom e-mailu
a/alebo SMS. Uchádzači o zamestnanie musia svoj profil pravidelne navštevovať, aby bol
prístupný zamestnancom. Ak ho uchádzač nenavštívi v období 12 týždňov, profil bude
pre zamestnávateľov neprístupný. Ak ho nenavštívi počas jedného roka, profil bude
odstránený.
Na portáli eures.sk je uverejnený aj zoznam štátnych servisov na sprostredkovanie prác
v jednotlivých európskych krajinách.
Slovenské portály a iné zdroje
Na slovenskom internete je okrem Euresu niekoľko portálov, ktoré umožňujú
vyhľadávanie pracovných ponúk na Slovensku, ako aj v zahraničí, ako napríklad
Profesia (
),
CVonline (
).
Domáce a zahraničné pracovné ponuky majú na svojich webových stránkach zverejnené
aj rôzne personálne a poradenské agentúry.
Praktické informácie o tom, ako asi hľadať prácu v zahraničí, sú na viacerých stránkach
sprostredkovateľských, personálnych a poradenských agentúr, na portáli
alebo v príručkách
Ako si nájsť prácu v Európe
,
Život a práca v USA
a
Život a práca v Austrálii
, ktoré vydalo vydavateľstvo Príroda (
).
51
/p
ra
k
ti
ck
é
r
a
d
y/
h
ľa
d
a
n
ie
p
rá
ce
v
z
a
h
ra
n
ič
í
Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov
52
Užitočné linky
Legislatíva
http://www.zbierka.sk
– Zbierka zákonov
http://jaspi.justice.gov.sk
– databáza JASPI (jednotný automatizovaný systém
právnych informácií)
http://portal.gov.sk/
– Ústredný portál verejnej správy (centrálny a jednotný
prístup k informačným zdrojom a službám verejnej správy)
Daň z príjmov
http://www.drsr.sk
– portál Daňovej správy SR
Sociálne zabezpečenie
http://www.employment.gov.sk
– Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
SR
http://www.socpoist.sk
– Sociálna poisťovňa
http://www.upsvar.sk
– Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
http://ec.europa.eu/comm/employment_social
– Európska komisia, oblasť
sociálneho zabezpečenia
Zdravotné poistenie
http://www.health.gov.sk
– Ministerstvo zdravotníctva SR
http://www.udzs.sk
– Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
http://www.apollo.sk
– APOLLO zdravotná poisťovňa, a. s.
http://www.zpdovera.sk
– DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s.
http://www.szp.sk –
Spoločná zdravotná poisťovňa, a. s.
http://www.vszp.sk
– Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.
http://www.union.sk
– Union poisťovňa, a. s.
http://www.ezp.sk
– Európska zdravotná poisťovňa, a. s.
Pobyt Slovákov v zahraničí a cudzincov na Slovensku
http://www.minv.sk
– Ministerstvo vnútra SR
http://www.mzv.sk –
Ministerstvo zahraničných vecí
http://http://www.minv.sk/uhcp
– Úrad hraničnej a cudzineckej polície
Policajného zboru
Uznávanie dokladov o vzdelávaní
http://www.minedu.sk
– Ministerstvo školstva SR (Stredisko na uznávanie
dokladov o vzdelaní)
Projekty a štipendiá
http://www.saia.sk
– SAIA, n. o. (Slovenská akademická informačná agentúra)
http://www.eracareers.sk
– mobilitný portál pre vedecko-výskumných
pracovníkov
http://www.saaic.sk
– Slovenské akademická asociácia pre medzinárodnú
spoluprácu
http://www.apvv.sk
– Agentúra na podporu výskumu a vývoja SR
http://cordis.europa.eu
– Informačný servis Spoločenstva pre výskum a vývoj
http://www.cordis.europa.eu/fp7
– stránka 7. rámcového programu ES pre
výskum a vývoj
http://www.strukturalnefondy.sk
– stránka venovaná štrukturálnym fondom EÚ
na Slovensku
Hľadanie práce v zahraničí
http://www.eures.sk
– portál pre pracovnú mobilitu
http://ec.europa.eu/eures/
– Európsky portál pre pracovnú mobilitu
http://www.upsvar.sk
– Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
Ďalšie linky
http://www.upv.sk
– Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
(patentový úrad)
http://www.epo.org
– Európsky patentový úrad
http://www.veda-technika.sk
– portál Veda a technika v Slovenskej republike
http://www.srk.sk –
Slovenská rektorská konferencia
http://www.sav.sk
– Slovenská akadémia vied
http://ec.europa.eu/europedirect
– všeobecné informácie o záležitostiach EÚ
http://ec.europa.eu/citizensrights/front_end/index_en.htm
– navigačná
služba pre občanov, je poradenskou službou, ktorá poskytuje usmernenie a praktickú
radu pri konkrétnych problémoch v súvislosti s mobilitou v rámci európskeho
jednotného trhu
http://ec.europa.eu/solvit/
– on-line sieť na riešenie problémov, v ktorej
členské štáty spoločne pracujú na riešení praktických problémov, ktoré vznikajú pri
nesprávnom uplatňovaní pravidiel vnútorného trhu orgánmi verejnej správy
53
u
ži
to
čn
é
l
in
k
y
Document Outline
- Príručka_pre_doktorandov_a_mladých_výskumníkov
- Titulná strana
- O publikácii
- OBSAH
- Zdroje použitých informácií
- PRÍHOVOR
- LEGISLATÍVA
- PRAKTICKÉ RADY
- UŽITOČNÉ LINKY
- REGISTER
- Daň z príjmu
- Sociálne zabezpečenie
- Zdravotné poistenie
- Prehľad výšky dane a odvodov
- Pobyt Slovákov v zahraničí
- Pobyt cudzincov na Slovensku
- Uznávanie dokladov o vzdelaní
- Projektové žiadosti
- Žiadosť o štipendium
- Hľadanie práce v zahraničí
Wyszukiwarka
Podobne podstrony:
NS2 lab 4 4 7 en Configure Cisco IOS IPSec using Pre Shared Keys
connections pre intermediate minimock test 0 4 b
Medal dla bohaterskiego doktora z pogotowia w Katowicach, Ratownictwo medyczne, Katastrofy
Aborcja - Psychoterapia doktora Mango, obrona życia, dramat aborcji
Darmowe Doładowanie telefonu., $$$Darmowe doładowania i kody pre-paid
charakterystyka doktora Judyma, Szkoła, Język polski, Wypracowania
Doktor charakterystyka
Doktor Dolittle scenariusz 02
Nowa medycyna doktora Hamera Nexus XI XII 2003
Doktor Rodan tako rzecze
Nasz Doktor Faustus
ANGIELSKI Solutions Pre Interme Nieznany (4)
Doktor Dolittle, Lektury Szkolne - Teksty i Streszczenia
więcej podobnych podstron