1

Téma: Veda a technika v európskom živote- doprava na Slovensku

(Dejiny európskej kultúry)

2

Obsah

1. Úvod.......................................................................................................................3

2. Doprava vo svete...................................................................................................3

3. História dopravy na Slovensku............................................................................4

3.1 Riečna doprava................................................................................................4

3.2 Vynález parného stroja- priemyselná revolúcia..............................................5

3.3 Počiatky železníc na Slovensku......................................................................6

3.3.1 Rozvoj železničnej dopravy...............................................................7

3.4 Automobilová prevádzka.................................................................................7

3.5 Letecká doprava...............................................................................................7

4. Záver........................................................................................................................8

5. Prílohy......................................................................................................................9

6. Zoznam použitej literatúry....................................................................................10

3

1. Úvod

K výberu tejto témy ma viedol fakt, že dejiny civilizácie sú bezprostredne späté

s históriou a rozvojom dopravy. Doprava sprístupnila človeku svet, stala sa

nevyhnutnosťou jeho každodenného života. Určuje i pulz a rytmus hospodárstva každého

štátu. Nesmie sa zastaviť, inak by vyhasli pece hút a elektrární, zastavili by sa kolesá

tovární, milióny ľudí by zomreli hladom. Bez dopravy by sa život musel vrátiť o

tisícročia naspäť.

Tento pokrok, stav ktorý môžme pozorovať dnes, však má svoju históriu, vývin a keďže

to platí pre celý svet, ani Slovensko nepatrí medzi výnimky- tu má doprava tiež svoje

tradície, niekde začala, vyvíjala sa a práve tomu sa táto práca venuje.

2. Doprava vo svete

Keď koncom 18. storočia začali odvážlivnci uskutočňovať odvekú túžbu človeka po

rýchlejšom pohybe, ostatní hľadeli na nich ako na blúzniacich čudákov. Vydesení

dedinčania prenasledovali geometrov vymeriavajúcich železničnú trať a napádali

vzduchoplavcov, keď vietor zahnal balóny na ich pozemky. Parovozy považovali ľudia

za diabolské výtvory a ich pôvodcov vítali kamením. Aj korunovaná hlavy sa tak

naľakali, že napríklad v inak technicky priekopníckom Anglicku sa presadil zákon, ktorý

žiadal, aby parovozy išli len krokom, aby pred každým pohybujúcim sa vozidlom kráčal

muž s červenou zástavkou v rukách, aby parovozy pohlcovali svoj vlastný dym. Tento

trápny zákon, ktorý brzdil rozvoj dopravy, bol zrušený až v druhej polovici 19. storoči,

keď zachvátila svet horúčka budovať smelé dopravné cesty.

1

3. História dopravy na Slovensku

1

Tuma, J.: Veľký obrazový atlas dopravy. Bratislava: Mladé Letá, 1984, s. 9-10

4

Vývoj dopravy na našom území bol spätý s vývojom dopravy v Európe . Po pešej

doprave sa začala využívať sila zvierat, najmä koní . Na prepravu surovín (drevo ...) sa

využívala sila vodných tokov . Pre naše územie je tradičné pltiarstvo a zvoz dreva z lesov

pomocou konských záprahov . Pohybovú energiu plavidlám dodávala aj sila vetra . S

využitím kolesa sa veľa zmenilo . Začali sa využívať konské a volské záprahy na

prepravu vecí aj osôb. Stavali sa nové spevnené cesty najmä v mestách a ich okolí.

2

Druhá polovica 19. storočia priniesla na Slovensko významné zmeny v usporiadaní

spoločnosti – stupňovanie a sústreďovanie kapitálu a výroby, začiatok premeny

konkurencie na monopoly, premenu poľnohospodárskeho rázu krajiny v prospech

priemyslu a zloženie obyvateľstva. Dravý priemysel a obchod vyžadovali posun od

dopravnej riečnej a cestnej k doprave železničnej pre jej nesporné výhody v sfére

ekonomickej, energetickej a informačnej. Železničná doprava postupne preberala

furmanskú a poštovú dopravu na cestách a zároveň cesty sa stali akýmisi dopravnými

kapilármi pre prepravu cestujúcich a tovaru do železničných staníc. Nemôžeme teda

hovoriť jednoznačne o súmraku cestnej dopravy, ale skôr o jej kvalitatívnej premene

z dopravy diaľovej na dopravu na kratšie vzdialenosti.

3

3.1 Riečna doprava

Rieky boli odpradávna prvými prirodzenými cestami. Váh s prítokmi Kysucou a Oravou,

Poprad, Nitru, Hron, Ipeľ, Tisu, Hornád a Laborec používali k splavovacím prácam.

Slovenskí pltníci zásobovali obyvateľov nížin na juhu krajiny palivovým a stavebným

drevom, rezivom, šindľami, tyčkami do viníc a inými výrobkami z dreva. Po prúde sa

vozilo seno, slama a ovos do vojenských táborov i zbožie z Poľska, desiatky poddaných

Thurzovcom do Bytče, Illéšházyovcom do Trenčína. Dôležitými obchodnými strediskami

boli v tom čase Nové Mesto nad Váhom a Sereď. Prvé historické zmienky o lodnej

plavbe na Dunaji sa objavujú v čase, keď Rimania prenikli k strednému Dunaju a

vytvorili z neho dopravnú cestu pre svoje lode. Z Orientu sa dovážali výrobky zo zlata a

striebra, mosadz, purpurové plášte, chrámové rúcha, hodváb, korenie a sladké drevo, po

2

http://www.takemal.estranky.cz/clanky/Historia-Dopravy, 13.4.2007, 11:43

3

Ringers, V.: Stezkou dějin naší dopravy. Praha: Dopravní nakladateľství, 1958, s. 47-48

5

prúde plávali lode s kožušinami, drevom, kožami a otrokmi.

4

V roku 1830 sa objavila na

Dunaji prvá paroloď, na ktorej mal zásluhu gróf Štefan Széchényi, jeden z mála

pokrokových uhorských šľachticov snažiacich sa vyviesť Slovensko zo stredoveku. Prvá

paroloď prišla do Bratislavy 2. septembra 1818 večer z Viedne. Premávala na trase

Viedeň - Bratislava - Pešť . Paroloď sa nazývala Carolína po manželke cisára . Pravidelná

lodná doprava po Dunaji sa začala vykonávať v roku 1830 po trase Viedeň - Bratislava -

Budapešť , kedy vznikla Dunajská paroplavebná spoločnosť. Táto lodná spoločnosť mala

agentúru aj v Bratislave.

V 19. a 20. storočí slúžilo mnoho Slovákov i v obchodnom a hlavne vo vojenskom

námornom loďstve Rakúsko-uhorska a lodí iných štátov. V tomto období sa vodnej

dopravy na Dunaji ujala Československá plavebná spoločnosť dunajská a prevádzkovala

prepravu nákladu medzi Pasovom a Čiernym morom, prepravu osôb z Viedne do

Bratislavy a Komárna.

5

3.2 Vynález parného stroja- priemyselná revolúcia

Priemyselná revolúcia bola predznamenaná vynálezom parného stroja. V roku 1769

anglický mechanik James Watt zostrojil prvý výkonný parný stroj, v ktorom para p§sobí

na piest vo valci z oboch strán a v roku 1781 zostrojil planétové súkolesie na prevod

priamočiareho pohybu piesta vo valci na pohyb rotačný, čím sa parný stroj stal

univerzálnym motorom. Využíval sa nielen v cestnej doprave v podobe parovozov,

v železničnej v podobe parných rušňov ale aj vo vodnej doprave v podobe parolodí.

6

Čo sa týka samotnej dopravnej cesty, koľaje sú také staré ako koleso a voz. Už

v staroveku prišli na to, že výhody vychodenej cesty možno rýchlejšie ako dlhým

používaním dosiahnuť úpravou vozovky. Cesty sa preto dláždili plochými kameňmi

v dvoch hladkých pásoch pre kolesá a medzi nimi bola len voľnejšia výplň, aby sa

ťahajúce zvieratká nekĺzali. V 15. storočí si baníci uľahčovali drinu tým, že pre vozíky

s vyťaženou horninou stavali trámové dráhy. Vozíky po nich postrkovali sami, alebo do

nich zapriahli kone, čím utiahli až švornásobne väčší náklad ako na cestách. Neskôr,

vďaka odbytovej kríze v roku 1767 sa v anglických železných hutách začalo používať

4

Hons, J.: Dejiny dopravy na území ČSSR. Bratislava: Alfa, s. 24-28, ISBN 63-558-75

5

Raba, R.: Účast Čechu a Slováku v námořní plavbě. Praha: 1969

6

Urban, O.: České a slovenské dějiny do roku 1918. Praha: Nakladatelství Aleš Skřivan ml., 2000, s. 131,

ISBN 80-902261-5-9

6

železo ako koľaje. Po vynájdení koľajníc s vyvýšenou hranou, ktoré sa uložili na priečne

trámy, bola určená dopravná cesta.

7

3.3 Počiatky železníc na Slovensku

V čase zrodu železníc, v treťom desaťročí 19. storočia, bolo Slovensko súčasťou

Uhorska, a preto i budovanie železničnej siete na Slovensku bolo podriadené jeho

hospodárskym a vojenským záujmom. I keď sa v uhorskom sneme prejednávala otázka

budovania dopravných ciest už koncom 18. storočia, nezmenila na tvárnosti krajiny nič.

Novozriadené ministerstvo verejných prác a dopravy na čele so Széchényim prijalo

v roku 1848 novú koncepciu výstavby a prevádzkovania železníc v Uhorsku.

Keď sa v roku 1836 začalo v Uhorsku rozchyrovať, že sa má z Viedne cez Moravu

budovať železnica, od ktorej má z Viedne viesť jedna odbočka do Bratislavy, zišla sa

v Bratislave skupina 17 veľkostatkárov, ktorí sa uzniesli, že dajú postaviť železnicu

medzi Bratislavou a Trnavou a pospájať slobodné kráľovké mestá Svätý Jur a Modru.

Zaujímavá na tom bola skutočnosť, že už v te dobe sa stavala s perspektívou

prebudovania na parnú trakciu. Ani stavba železnice sa nezaobišla bez kuriózneho

prípadu. Existovala náboženská predpojatosť a kultúrna zaostalosť spojená so strachom

pred neviditeľnou silou parnej lokomotívy – také čudo môže byť spojené len čertom a

spojovali ho aj s následkami božieho hnevu pre toho, kto si sadne do takého vlaku. Preto

aj mestskí páni v Modre sa uzniesli, že nedovolia budovať železnicu v blízkosti mesta,

lebo prináša nemrav pre občanov.

8

Tak boli postupne budované jednotlivé úseky

obchádzajúce mesto Modru a prevádzka medzi Bratislavou a Trnavou začala 27.

septembra 1840 a na úseku Trnava – Sereď 1. novembra toho istého roku. Po celý čas

existencie konskej železnice sa nedarilo pracovať s takým ziskom, aby sa mohli pustiť do

prestavby na parnú železnicu. V čase, keď bola prvá konská železnica v Uhorsku uvedená

do prevádzky, uvažovalo sa so stavbou železnice na parný pohon. V roku 1844 získala

spoločnosť Uhorskej centrálnej železnice definitívnu koncesiu na výstavbu trate od

hraníc pri Marcheggu cez Bratislavu a Pešť na obe strany. V Bratislave bola postavená i

druhá stanica, pretože stanica bratislavsko-trnavskej železnice nevyhovovala pre svoju

7

Tuma, J.: Veľký obrazový atlas doprav. Bratislava: Mladé Letá, 1984, s. 56

8

Kubáček, J. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska. Bratislava: ŽSR, 1999, s. 189. ISBN 80-968140-

4-4

7

polohu a nepostačovala ani kapacitne. Bratislava tak získala 20. augusta 1848 spojenie

s Viedňou.

9

3.3.1 Rozvoj železničnej dopravy

Vznik prvých železníc na Slovensku je výsledkom zložitého vývoja, v ktorom sa odrážali

nielen geografické, demografické, hospodárske a iné podmienky územia, ale

predovšetkým politická a hospodárska závislosť krajiny na zámeroch Viedne a Budapešti.

O samostatnej dopravnej politike v Uhorsku možno hovoriť až po rakúsko – uhorskom

vyrovnaní v roku 1867, kedy sa uhorská vláda začala usilovať aj o hospodársku

nezávislosť na Rakúsku a jej súčasťou a podmienkou bola aj dopravná nezávislosť.

10

3.4 Automobilová prevádzka

Vzrastajúca konkurencia, ktorú začala po 1. svetovej vojne železnici vytvárať

motorizovaná cestná doprava, viedla k rozhodnutiu využiť tento druh dopravy i vrámci

ČSD. Už od roku 1927 sa usilovali ČSD odľahčiť železničné spojky vo veľkých mestách

prepravou tovaru medzi ich jednotlivými stanicami nákladnými automobilmi. Od 1.

januára 1935 bola z dôvodu zjednodušenia organizácie štátnych podnikov pričlenená

k ČSD i cestná doprava, vykonávaná dovtedy československou poštou. Po zoštátnení

všetkých podnikov v roku 1949 bola vytvorená ČSAD. V nákladnej doprave tento podnik

zameral svoju činnosť na prepravu nákladu pre investičnú výstavbu, na dopravné služby

hospodárskym organizáciám a služby obyvateľom. Po roku 1945 sa u nás začali vyrábať

známe autobusy.

3.5 Letecká doprava

Prevratné zmeny sa odohrávali aj vo vzduchu. V roku 1783 postavili bratia

Montgolfierovci balón plnený horúcim vzduchom . Dňa 14. júna r. 1906 mali po prvý

krát aj obyvatelia Košíc možnosť vidieť let balónom naplneným plynom . Tento balón

skonštruoval nemecký inžinier Hans Sherle ako výrobok firmy Reidinger z nemeckého

9

Hons, J.: Dejiny dopravy na území ČSSR. Bratislava: Alfa, s. 216

10

Strišš, J., Jambor, R.: 150 rokov železníc na Slovensku 1848-1998. Bratislava: ŽSR, 2000, s. 33

8

Ausburgu . Kuriozitou v tom čase boli preteky z Košíc do Bidoviec, ktorých sa zúčastnil

spomínaný balón a ešte tri ďalšie dopravné prostriedky. Jedným z nich bol automobil

,ktorý sa dostal do cieľa ako druhý a potom motocykel a bicykel . Z balóna boli

vypúšťané poštové holuby, ktoré zvestovali správy o lete balóna po celých Košiciach .

Ešte v tom istom roku sa pokúsil košický rodák Sándor Svachulay o zostrojenie jedného z

prvých motorových lietadiel. S úspechom sa to podarilo až Bélovi Reiterovi

(mimochodom tiež z Košíc), ktorý v roku 1911 v Budapešti predviedol verejnosti vzlet

svojho lietadla.

11

Lietanie sa uskutočnilo až koncom 19. storočia. Pokusom o lietanie obetovali niektorí

najodvážnejší muži svoje životy. Základ dnešného lietania položili americkí bratia

Wrightovci, keď roku 1903 zostrojili lietadlo s profilovými krídlami, kormidlom pre

riadenie smeru a výšky a hnacej jednotky s vrtuľami. Československo vybudovalo po

prvej svetovej vojne letecký priemysel vďaka mnohým nadaným konštruktérom. Vzniklo

veľa tovární na výrobu lietadiel. Zároveň na Slovensku dochádza k využitiu lietadiel

v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve na prachovanie a postrek rastlín ochrannými

prostriedkami, na hnojenie, geodetické zameriavanie. Po roku 1948 vzniká štátny podnik

Československé aerolínie s letiskami Bratislava, Košice, Piešťany, Sliač, Žilina.

12

4. Záver

Doprava zohráva v našom každodennom živote veľmi dôležitú úlohu. Možno ani

netušíme, čo všetko predchádzalo tomu, aby mala takú podobu ako má dnes. Dúfam, že

táto práca aspoň v hrubých líniách načrtla dejiny dopravy a svojmu čitateľovi poskytla

nejakú tú informáciu a zaujímavosť.

11

http://www.takemal.estranky.cz/clanky/Historia-Dopravy, 13.4.2007, 17:47

12

Ringers, V.: Stezkou dějin naší dopravy. Praha: Dopravní nakladateľství, 1958, s. 86

9

5. Prílohy

Železničná doprava

Paroloď

Pltiari

6. Zoznam použitej literatúry

10

1. Hons, J.: Dejiny dopravy na území ČSSR. Bratislava: Alfa, ISBN 63-558-75

2. Kubáček, J. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska. Bratislava: ŽSR, 1999, ISBN

80-968140-4-4

3. Raba, R.: Účast Čechu a Slováku v námořní plavbě. Praha: 1969

4. Ringers, V.: Stezkou dějin naší dopravy. Praha: Dopravní nakladateľství, 1958

5. Strišš, J., Jambor, R.: 150 rokov železníc na Slovensku 1848-1998. Bratislava: ŽSR,

2000

6. Tuma, J.: Veľký obrazový atlas dopravy. Bratislava: Mladé Letá, 1984, ISBN 66-179-

84

7. Urban, O.: České a slovenské dějiny do roku 1918. Praha: Nakladatelství Aleš Skřivan

ml., 2000, ISBN 80-902261-5-9