Kolektív autorov
Slovník
EurĂłpskej bezpe%0Ĺnostnej a obrannej
politiky
INĹTITÚT BEZPEÄNOSTNĹťCH A OBRANNĹťCH ĹTÚDIÍ
MINISTERTSVA OBRANY SR
Bratislava 2004
AUTORSKĹť KOLEKTÍV
PhDr. RĂłbert Ondrejcsák
Mgr. Marián Majer
Mgr. Viktor Kova>ov
Ing.Mgr. Elemír Ne%0Ĺej
Plk. Ing. Vladimír Tarasovi%0Ĺ
Pplk. Ing. Andrej Gáfrik
Editori: RĂłbert Ondrejcsák, Elemír Ne%0Ĺej
Zostavil: Elemír Ne%0Ĺej
***
Publikácia je zverejnená aj na webovej stránke InatitĹtu bezpe%0ĹnostnĹźch
a obrannĹźch atĹdií:
http//www.mod.gov.sk/ibos/index.asp
***
InatitĹt bezpe%0ĹnostnĹźch a obrannĹźch atĹdií MO SR
2
ÚVOD
DynamickĹź rozvoj Spolo%0Ĺnej zahrani%0Ĺnej a bezpe%0Ĺnostnej politiky EurĂłpskej
Ĺnie a EurĂłpskej bezpe%0Ĺnostnej a obrannej politiky ako jej sĹ%0Ĺasti prináaa aj
vĹźvoj a neustály vznik novĹźch pojmov.
Vzh>adom na skuto%0Ĺnose, ~e existujĹce dostupné slovníky sa zaoberajĹ
vojensko-politickĹźmi aspektmi medzinárodnĹźch vzeahov a medzinárodnej
bezpe%0Ĺnosti predovaetkĹźm s dôrazom na terminolĂłgiu NATO, kolektív autorov
sa sna~il spracovae heslá sĹvisiace prednostne s EurĂłpskou bezpe%0Ĺnostnou
a obrannou politikou.
Naaim cie>om je u>ah%0Ĺie orientáciu v novo vytváranĹźch termínoch,
pri%0Ĺom sme si vedomí vysokej dynamiky rozvoja EurĂłpskej bezpe%0Ĺnostnej
a obrannej politiky so sĹ%0ĹasnĹźm vznikom alaích novĹźch termínov.
Vzh>adom na skuto%0Ĺnose, ~e je to prvĹź pokus InatitĹtu bezpe%0ĹnostnĹźch
a obrannĹźch atĹdií o spracovanie uvedenej problematiky takĹźmto spôsobom,
privítame Vaae námety a pripomienky, prípadne spoluprácu pri aktualizácii
a rozairovaní tohto slovníka.
3
AFOR
Skratka pou~ívaná pre názov síl Albania forces o po%0Ĺte 8000 prísluaníkov
v humanitnej operácii NATO SpojeneckĹź prístav-Allied Harbour v Albánsku
od apríla do septembra 1999. Bola to prvá humanitárna operácia uskuto%0Ĺnená
NATO na ~iadose albánskej vlády pri rieaení problematiky kosovskĹźch
ute%0Ĺencov v Albánsku, ke hrozilo ~e kosovská kríza a vysokĹź príliv ute%0Ĺencov
spôsobia hospodársky kolaps krajiny. Sily AFOR zaru%0Ĺovali bezpe%0Ĺnose pri
príjme a distribĹcii humanitárnej pomoci, pomoc pri ubytovaní a stravovaní
ute%0Ĺencov a pri obnove infraatruktĹry. V rámci AFOR pôsobila aj 40 %0Ĺlenná
~enijná jednotka Slovenskej republiky.
Ak%0ĹnĹź plán pre eurĂłpske spôsobilosti (European Capability
Action Plan - ECAP)
Plán bol schválenĹź na Konferencii o skvalitnení spôsobilostí - Capabilities
Improvement Conference 2001. Obsahuje opatrenia z h>adiska síl a
prostriedkov, ktoré sĹ plánované na národnej alebo medzinárodnej Ĺrovni pre
splnenie cie>ov síl - Headline Goal.
Je zalo~enĹź na princípoch:
- posilnenej efektívnosti a Ĺ%0Ĺinnosti v Ĺsilí dosiahnue vojenské spôsobilosti.
Cie>om je odstránie fragmentáciu a zvĹźaie kooperáciu,
- prístupu zdola nahor (bottom up approach). Krajiny prispievajĹ na
základe dobrovo>ného národného rozhodnutia prostredníctvom národnĹźch
a multinárodnĹźch projektov,
- koordinácie medzi %0Ĺlenmi EÚ a kooperácie s NATO.
Jeho realizácia je zabezpe%0Ĺovaná prostredníctvom Mechanizmu rozvoja
spôsobilostí (Capability Development Mechanizm CDM).
Hlavnou prioritou EÚ v oblasti EurĂłpskej bezpe%0Ĺnostnej a obrannej politiky
(EBOP) je v sĹ%0Ĺasnosti vybudovanie vojenskĹźch spôsobilostí. Záväzok pripravie
do roku 2003 vojenské jednotky pre nasadenie v medzinárodnĹźch krízach bol
charakterizovanĹź v Helsinki Headline Goal (HHG) v roku 1999.
EurĂłpsky ak%0ĹnĹź plán na dosiahnutie spôsobilostí bol prijatĹź EurĂłpskou radou v
novembri 2001 IdentifikovanĹźch bolo 19 panelov, ktoré definovali nedostatky.
Panely sa transformovali do projektovĹźch skupín ECAP, Ĺlohou ktorĹźch je
zabezpe%0Ĺie realizáciu záverov jednotlivĹźch panelov ECAP. Vznik projektovej
skupiny iniciuje jedna, alebo viacero krajín (leading nations), ktoré následne
pozĹźvajĹ alaie krajiny k Ĺ%0Ĺasti. SĹ%0Ĺaseou %0Ĺinnosti je koordinácia medzi
%0ĹlenskĹźmi atátmi EÚ alebo skupinami %0ĹlenskĹźch atátov, ale aj koordinácia
s NATO. Plán má zabezpe%0Ĺie koordináciu medzi atátmi EÚ a kooperáciu
s NATO s cie>om vyhnĹe sa nákladnĹźm duplikáciám a zabezpe%0Ĺie
transparentnose a konzistenciu s NATO.
4
alaí vĹźvoj ECAP nie je Ĺplne ujasnenĹź. Jeden variant je, ~e by program mohol
bye presunutĹź na EurĂłpsku obrannĹ agentĹru, ktorá ma dosiahnue opera%0ĹnĹź
status do konca roka 2004.
Althea
Vojenská operácia EÚ v Bosne a Hercegovine, ktorá na základe dohody NATO-
EÚ a RezolĹcie Bezpe%0Ĺnostnej rady OSN 1551 nahradí doterajaiu misiu NATO
SFOR. Vykonaná bude s vyu~itím prostriedkov a spôsobilostí NATO na základe
dohôd Berlín plus.
PolitickĹ kontrolu a strategické riadenie operácie bude vykonávae politickĹź
a bezpe%0ĹnostnĹź vĹźbor EÚ so zodpovednoseou Rade.
Opera%0Ĺné velite>stvo EÚ bude umiestnené v hlavnom velite>stve spojeneckĹźch
síl v EurĂłpe SHAPE, funkciou opera%0Ĺného velite>a je poverenĹź admirál Rainer
FEIST, zástupca hlavného velite>a spojeneckĹźch ozbrojenĹźch síl pre EurĂłpu
(D-SACEUR).
Funkciou velite>a síl je poverenĹź generálmajor A. David. LEAKEY ( Spojené
krá>ovstvo).
VĹźdavky na operáciu budĹ kryté spolo%0ĹnĹźm mechanizmom ATHENA, do
ktorého %0Ĺlenské atáty prispievajĹ Ĺmerne vĹźake hrubého domáceho produktu.
Amsterdamská zmluva
Bola podpísaná 2. oktĂłbra 1997, pri%0Ĺom Ĺ%0Ĺinnose nadobudla 1. mája 1999.
Zmluva bola vĹźsledkom práce Medzivládnej konferencie, ktorá za%0Ĺala pracovae
na summite EÚ v Turíne 29. marca 1996 a zavUaená bola na amsterdamskom
zasadnutí EurĂłpskej rady 18. jĹna 1997. Amsterdamskou zmluvou sa revidovala
predoalá verzia Zmluvy o EurĂłpskej Ĺnii (Maastrichtská zmluva), preto sa
niekedy ozna%0Ĺuje aj ako Maastricht II. V porovnaní s Maastrichtskou zmluvou
sa v nej okrem iného menilo ozna%0Ĺovanie %0Ĺlánkov z písmen a) a~ s) na
numerické zna%0Ĺenie, %0Ĺo bolo v sĹlade s celkovĹźm zjednoduaením zmlĹv
tĹźkajĹcich sa EÚ. Pritom sa niektoré %0Ĺlánky pre%0Ĺíslovali, aby tak vznikla logická
atruktĹra zmluvy a odstránil sa zmätok spôsobenĹź postupnĹźm vynechaním,
zmenou alebo pridávaním mnohĹźch %0Ĺlánkov.
K zmenám doalo vo vaetkĹźch troch pilieroch EÚ, teda v EurĂłpskom
spolo%0Ĺenstve, Spolo%0Ĺnej zahrani%0Ĺnej a bezpe%0Ĺnostnej politike (SZBP)
a Spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnĹtra. Amsterdamská zmluva posilnila
predovaetkĹźm základné princípy, na ktorĹźch je EÚ zalo~ená, teda >udské
a sociálne práva. Taktie~ sa v nej objavilo mno~stvo vĹźznamnĹźch
inatitucionálnych zmien. Zmenou legislatívneho postupu spolurozhodovania sa
uznala Ĺloha EurĂłpskeho parlamentu ako rovnocenného zákonodarcu spolu
s Radou; rozaírili sa oblasti, v ktorĹźch sa mala vyu~ívae kvalifikovaná vä%0Ĺaina
pri hlasovaní v Rade; zní~il sa po%0Ĺet legislatívnych postupov na tri
(spolurozhodnutie, schválenie, konzultácia). Posilnili sa tie~ právomoci
SĹdneho dvora, Dvora audítorov a niektorĹźch vĹźborov.
5
Nemenej vĹźznamné boli i zmeny v oblasti Spolo%0Ĺnej zahrani%0Ĺnej
a bezpe%0Ĺnostnej politiky. Bol hlavne definovanĹź jej základnĹź cie> v tejto oblasti,
a to vytvorie z EÚ homogénnu atruktĹru s cie>om dae Ĺnii silnejaí hlas vo svete.
Posilnila sa Ĺloha EurĂłpskej rady pri definovaní spolo%0ĹnĹźch stratégií a bola
vytvorená funkcia Vysokého predstavite>a (zároveH generálny tajomník rady),
ktorého náplHou je hlavne pomoc rade a predsedníctva v otázkach SZBP.
Amsterdamská zmluva tie~ zakotvovala u~aie napojenie ZápadoeurĂłpskej Ĺnie
na inatitĹcie EÚ.
Artemis
Vojenská operácia EÚ v Demokratickej republike Kongo naatartovaná 12. jĹna
2003 na ~iadose Generálneho tajomníka OSN. Cie>om bolo zabránie vzniku
ve>kej humanitárnej krízy v regiĂłne Ituri, na severovĹźchode Demokratickej
republiky Kongo. Velenie ako aj drvivĹ vä%0Ĺainu vojakov poskytlo FrancĹzsko,
ktoré opäe figurovalo ako framework-nation . alaie bojové jednotky poskytli
Ve>ká Británia a `védsko, nebojové/podporné Belgicko a Nemecko. Na operácii
participovali aj ne%0Ĺlenské atáty EU, napríklad Kanada, Ju~ná Afrika a Brazília
CelkovĹź po%0Ĺet vojakov dosiahol cca 1800. Bola to de facto prvá operácia EU
mimo EurĂłpy, navyae bez vyu~itia mechanizmu Berlín plus. Operácia bola
ukon%0Ĺená 1 septembra 2003, po odovzdaní zodpovednosti jednotkám OSN so
airaím mandátom, ke ich po%0Ĺet dosiahol a~ 18 000 vojakov. RĹźchla realizácia
operácie Artemis odvrátila rozsiahlu humanitárnu krízu v oblasti Ve>kĹźch jazier,
ktorá okrem ve>kého po%0Ĺtu obetí hrozila aj destabilizáciou celého regiĂłnu.
Battle Groups (BGs)
Battle groups tvoria organickĹ %0Ĺase nového Headline Goalu 2010 EurĂłpskej
Ĺnie. Koncepcia bola prezentovaná ako spolo%0Ĺná myalienka Spojeného
krá>ovstva a FrancĹzska v minulom roku, neskôr tento projekt podporilo aj
Nemecko. Vybudovanie bojovĹźch skupín by umo~nilo EÚ rĹźchlo reagovae na
krízové situácie, ako napríklad v prípade operácie Artemis v Demokratickej
republike Kongo v roku 2003. EurĂłpska Ĺnia by mala disponovae do roku 2007
s 7 a~ 10 opera%0ĹnĹźmi taktickĹźmi skupinami (battle groups), pri%0Ĺom ka~dá
skupina by mala mae pribli~ne 1500 vojakov. EU by u~ v roku 2005 mala
disponovae s 2 alebo a~ 3 bojovĹźmi skupinami. Proces rozvoja tĹźchto síl sa musí
pod>a koncepcie realizovae v kooperácii s OSN. Ich nasadenie bude mo~né
s mandátom BR OSN ako realizácia rĹźchlych intervencií v krízovĹźch oblastiach,
kde u~ sĹ rozmiestnené mierové jednotky OSN, a kde situácia sa vyvíja tak, ~e
tieto jednotky sĹ v ohrození alebo nie sĹ schopné svojimi prostriedkami
zvládnue situáciu. alaím variantom je vytváranie akceptovate>ného prostredia
pre realizáciu misií OSN. Jednotky by mohli bye nasadené aj na strategické
vzdialenosti, do regiĂłnov vzdialenĹźch viac ako 4000 kilometrov. Ich
nasadite>nose je do 15 dní, udr~ate>nose 1 mesiac a~ 3 mesiace. Pri tvorbe tejto
koncepcie zohrala dôle~itĹ Ĺlohu aj skuto%0Ĺnose, ~e od Suezskej krízy v roku
6
1956 neboli, s vĹźnimkou niektorĹźch operácií FrancĹzska v Afrike
a Falklandskej vojny v prípade Spojeného krá>ovstva, ozbrojené sily eurĂłpskych
atátov samostatne nasadené vo vyaaom po%0Ĺte ako jedna brigáda.
Berlín plus
Berlín plus sĹ dohody medzi NATO a EÚ umo~HujĹce EurĂłpskej Ĺnii vyu~ie
zdroje a spôsobilosti NATO pri vedení krízovej operácie, v ktorej NATO nie je
vojensky zaanga~ované. Pôvodné dohody zverejnené vo forme návrhu v roku
1994 v Bruseli a uzatvorené v jĹni 1996 v Berlíne boli základom kooperácie
medzi vtedajaou ZápadoeurĂłpskou Ĺniou ZEÚ a NATO. Ich príprava
a uzatvorenie preali zlo~itĹźm procesom za ur%0ĹitĹźch vĹźhrad USA. Zamerané boli
na stanovenie operácií ZEÚ, ur%0Ĺenie síl a prostriedkov, ktoré by mohli bye
vy%0Ĺlenené z NATO a spojenie eurĂłpskych %0Ĺlenov NATO v takejto operácii.
Vzh>adom na vĹźvoj v EurĂłpskej Ĺnii (EÚ prevzala Ĺlohy ZEÚ) boli v roku
2000, prijaté zásady konzultácií, spolupráce a transparentnosti medzi oboma
organizáciami. Dôle~itĹźm krokom pri alaom rozvíjaní spolupráce bolo
podpísanie Rámca pre permanentné vzeahy EÚ NATO z 13. 3. 2003.
Dokument podpísal generálny tajomník NATO a vysokĹź predstavite> EÚ pre
SZBP. Dokument uvádza, ~e:
- rámec je postavenĹź na základe záverov Washingtonského summitu NATO
1999, záverov Rady EÚ z Nice 2000 a spolo%0Ĺnej deklarácie EÚ-NATO zo
16. 12. 2002,
- obe organizácie usilujĹ o konzultácie, spoluprácu a transparentnose
a spoluprácu pri h>adaní mo~ností %0Ĺelenia krízam,
- v prípade krízy, nevyhnutnosti operácie EÚ a potreby EÚ vyu~ie
prostriedky a spôsobilosti NATO pou~ijĹ EÚ a NATO Berlín plus.
Berlín plus pokrĹźvajĹ tri prvky, ktoré mô~u bye kombinované:
- prístup EÚ k plánovaniu v NATO. V atádiu, kedy sa EÚ rozhoduje %0Ĺi
spustí operáciu, mô~e vyu~ie príspevok NATO cez SHAPE pre
definovanie vo>by ( military strategic option). Ak sa rozhodne pre
vyu~itie prostriedkov NATO, Aliancia zabezpe%0Ĺí potreby pre opera%0Ĺné
plánovanie,
- vo>ba vyu~itia NATO pre eurĂłpske velenie. EÚ mô~e po~iadae aby
NATO poskytlo prostriedky velenia pre operáciu vedenĹ EÚ. V takomto
prípade zástupca hlavného velite>a ozbrojenĹźch síl NATO v EurĂłpe
(DSACEUR) je prvĹźm kandidátom pre velenie operácii, vytvára
velite>stvo pre EÚ ( EU OHQ) v SHAPE. Ostatné veliace prvky velite>
eurĂłpskych síl a velite>stvo v mieste operácie mô~e bye zabezpe%0Ĺované
bu NATO alebo EÚ,
- vyu~itie prostriedkov a spôsobilostí NATO. V prípade ~e EÚ po~iada
o vyu~itie prostriedkov a spôsobilostí NATO, Aliancia pripraví zoznam
najpravdepodobnejaích prostriedkov, ktoré by EÚ mohla potrebovae.
7
Definuje zásady ich vyu~itia vrátane finan%0ĹnĹźch a právnych sĹvislostí.
VĹźsledkom je podpísanie dohody EÚ-NATO.
Na báze Berlín plus bola naplánovaná a vykonaná operácia EÚ Concordia
v roku 2003 v MacedĂłnsku a rovnako je tak pripravovaná operácia EÚ Althea
v Bosne a Hercegovine od decembra 2004.
Bezpe%0Ĺnostná stratégia EurĂłpskej Ĺnie
Prijatá bola 12. decembra 2003. Je prvĹźm spolo%0ĹnĹźm strategickĹźm koncep%0ĹnĹźm
dokumentom EÚ. Na jej základe sa chce EÚ podie>ae na zodpovednosti za
globálnu bezpe%0Ĺnose a bye globálnym hrá%0Ĺom.
Prvá kapitola popisuje Bezpe%0Ĺnostné prostredie, globálne vĹźzvy, k>Ĺ%0Ĺové
hrozby a charakterizuje vĹźvoj bezpe%0Ĺnostného prostredia a prepojenie jeho
vonkajaích a vnĹtornĹźch aspektov. Ako k>Ĺ%0Ĺové hrozby sĹ definované
terorizmus, proliferáciu ZHN, regionálne konflikty, zlyhávajĹce atáty
a organizovanĹź zlo%0Ĺin.
Druhá kapitola charakterizuje tri strategické ciele:
- %0Ĺelenie hrozbám. SĹ%0Ĺaseou cie>ov sĹ navrhované opatrenia na %0Ĺelenie
hrozbám uvedenĹźm v 1. kapitole. V závere zvĹźrazHuje potrebu prechodu
od tradi%0Ĺného konceptu sebaobrany z doby studenej vojny ku koncepcii,
~e prvá línia obrany bude %0Ĺasto za hranicami. Vzh>adom na skuto%0Ĺnose,
~e ~iadna sĹ%0Ĺasná hrozba nie je vĹźhradne vojenská, nie je mo~né %0Ĺelie im
vĹźhradne vojenskĹźmi prostriedkami, ale kombináciou nástrojov,
- budovanie bezpe%0Ĺnosti v susedstve. V cieli sa zvĹźrazHuje, ~e napriek
globalizácii je dôle~itá aj geografia a je záujmom EÚ aby atáty
v susedstve boli dobre spravované. Ako k>Ĺ%0Ĺové oblasti sĹ uvádzané
Balkán, StrednĹź vĹźchod, Stredomorie, ale aj krajiny na vĹźchod od EÚ,
kde Ju~nĹź Kaukaz mô~e bye po rozaírení EÚ v bezprostrednom susedstve,
- medzinárodnĹź poriadok budovanĹź na efektívnom multilateralizme.
Podstatou %0Ĺelenia hrozbám je budovanie efektívneho multilaterálneho
systému, kde základnĹź rámec tvorí OSN.
Tretia kapitola Politické implikácie pre EurĂłpu poukazuje a zvĹźrazHuje tri
potreby pre realizáciu bezpe%0Ĺnostnej stratégie. EurĂłpa musí bye viac aktívna,
viac koherentná a viac akcieschopná. Dôraz je kladenĹź na rozvoj civilnĹźch
a vojenskĹźch spôsobilostí pre vedenie viac sĹbe~nĹźch operácií. ZároveH je
zvĹźraznená potreba spolupráce s USA.
Berlínsky summit NATO
Konal sa 2.-3. jĹna 1996 v Berlíne. Ocenil posun v procese reformy
a prispôsobovaní atruktĹr aliancie, ktorĹź za%0Ĺal na londĹźnskom summite
v roku 1990, ale zároveH zdôraznil potrebu alaích krokov v tomto procese,
ktoré by mali zahUHae vybudovanie EurĂłpskej bezpe%0Ĺnostnej a obrannej identity
(EBOI), ktorá by mala eurĂłpskym %0Ĺlenom umo~nie aktívnejaiu a koherentnejaiu
8
Ĺ%0Ĺase v misiách a operáciách aliancie; naalej zvyaovae vojenské spôsobilosti
NATO v záujme vä%0Ĺaieho predchádzania konfliktom prípadne zainteresovania
sa do airaieho okruhu operácií; rozvíjanie spolupráce s partnerskĹźmi atátmi
v rámci Partnerstva za mier (PfP), ale aj s Ruskom, Ukrajinou a alaími
krajinami. Vyzdvihol tie~ aplikáciu rozhodnutí prijatĹźch predoalĹźm summitom
v Bruseli, predovaetkĹźm ukon%0Ĺenie konceptu Common Joined Task Force
(CJTF) a vytvorenie Politického koordina%0Ĺného vĹźboru, ktorého cie>om mala
bye vä%0Ĺaia koordinácia medzi politickĹźmi a vojenskĹźmi poh>admi na %0Ĺinnose
NATO.
Lídri %0ĹlenskĹźch krajín sa alej zhodli, ~e alaie zvyaovanie schopností
a spôsobilostí aliancie má bye v sĹlade so zmenami, ktorĹźmi svet preaiel po
ukon%0Ĺení studenej vojny. Pritom by mali naplnie tri základné ciele: 1. aby
aliancia bola aj v novĹźch podmienkach schopná uskuto%0ĹHovae tradi%0Ĺné misie
kolektívnej obrany (a to aj mimo %0Ĺlánku 5 Washingtonskej zmluvy); 2. aby sa
naalej rozvíjali transatlantické väzby a napokon 3. rozvíjanie ESDI. Za príklad
Ĺspeanej misie nového typu a v novĹźch podmienkach pritom ozna%0Ĺil operáciu
IFOR v Bosne a Hercegovine, do ktorej sa okrem krajín NATO zapojilo aj 16
atátov mimo aliancie.
Summit tie~ zdôraznil otvorenose aliancie pre vstup novĹźch %0Ĺlenov, pri%0Ĺom
hlavnĹźm nástrojom na prípravu malo bye naalej PfP. PfP by pritom malo ostae
i rozhodujĹcim fĂłrom pri rozvíjaní partnerskĹźch vzeahov s ne%0ĹlenskĹźmi
krajinami.
Bruselská zmluva
Podpísaná 17. marca 1948 s oficiálnym názvom Zmluva o hospodárskej,
sociálnej a kultĹrnej spolupráci a kolektívnej obrane. Na základe zmluvy vznikla
ZápadoeurĂłpska Ĺnia (ZEÚ), pri%0Ĺom jej pôvodnĹźmi signatármi boli Belgicko,
FrancĹzsko, Holandsko, Luxembursko a Ve>ká Británia. Ialo o prvĹź pokus
krajín západnej EurĂłpy vytvorie protiváhu bloku formujĹceho sa vo vĹźchodnej
EurĂłpe pod vedením Sovietskeho zväzu. V septembri 1948 bola v rámci
Bruselskej zmluvy iniciovaná vojenská spolupráca, ktorá mala zahUHae plán
spolo%0Ĺnej obrany vrátane spolo%0ĹnĹźch vzduanĹźch síl a velenia. ZEÚ vaak a~ do
roku 1954 prakticky ako organizácia neexistovala. Spôsobil to nejasnĹź postoj
signatárskych krajín k spolo%0Ĺnej eurĂłpskej obrane, vznik Severoatlantickej
aliancie, ktorej sĹ%0Ĺaseou sa stali aj vojenské kapacity signatárov Bruselskej
zmluvy, a neĹspeané iniciatívy FrancĹzska na vznik EurĂłpskeho obranného
spolo%0Ĺenstva. Skuto%0ĹnĹź za%0Ĺiatok pôsobenia ZEÚ ako medzinárodnej organizácie
sa preto datuje a~ oktĂłbrom 1954, kedy bola v Parí~i Bruselská zmluva
modifikovaná a pristĹpili k nej i Spolková republika Nemecko a Taliansko.
CivilnĹź krízovĹź mana~ment EurĂłpskej Ĺnie
EurĂłpska Ĺnia sa rozhodla na zasadaní EurĂłpskej rady vo Feire v jĹni 2000
rozvinĹe civilné aspekty krízového mana~mentu v 4 oblastiach:
9
- polícia: rozvinĹe schopnose nasadie policajnĹ operáciu zameranĹ na
oblase poradenstva, pomoci pri vĹźcviku, alebo aj na náhradu miestnych
policajnĹźch síl v krízovej oblasti. K tomu zabezpe%0Ĺie schopnose nasadenia
a~ 5000 prísluaníkov, z nich 1400 do 30 dní,
- posilnenie právneho atátu: rozvinĹe schopnose poskytnĹe
300 pracovníkov v oblasti sĹdnictva, prokuratĹry a väzenstva na podporu
vĹźstavby právneho systému v rámci krízového mana~mentu,
- posilnenie civilnej administratívy: spôsobilose nasadie do misie
pracovníkov civilnej administratívy,
- civilná ochrana: spôsobilose pripravie 3 tímy minimálne o 10 expertoch
do 3 7 hodín plus alaích apecialistov so schopnoseou nasadenia do 2
7 dní.
EurĂłpska rada prijala v jĹni 2004 Ak%0ĹnĹź plán pre civilné aspekty EBOP ako
reakciu na Bezpe%0ĹnostnĹ stratégiu EÚ, ktorĹź bude upresnenĹź konferenciou
o civilnĹźch kapacitách do konca roka 2004.
Concordia
EurĂłpska Ĺnia prevzala operáciu NATO Allied Harmony v MacedĂłnsku, ktorá
bola na po~iadanie macedĂłnskej vlády pred:~ená do 15. decembra 2003. Bola to
prvá vojenská operácia v rámci EBOP. Severoatlantická Rada NATO sĹhlasila s
pred:~ením poskytovania prostriedkov NATO pre potreby operácie v zmysle
dohovoru Berlín plus. To dokazuje dobrĹ ĹroveH spolupráce medzi oboma
organizáciami. Prevzatie historicky prvej operácie krízového mana~mentu
NATO EurĂłpskou Úniou bolo potvrdením ~ivotaschopnosti tohto partnerstva a
tie~ nazna%0Ĺuje smer pre jeho rozvoj.
EÚ tak prvĹźkrát vo svojej histĂłrii prevzala operáciu krízového mana~mentu,
vyu~ívajĹc plánovacie kapacity NATO. Následne bolo prijaté Rozhodnutie
Rady EÚ, na základe ktorého od 30. septembra 2003 EUROFOR
(mnohonárodné sily rĹźchleho nasadenia FrancĹzska, Talianska, `panielska a
Portugalska) prevzali Ĺlohu vedĹcej krajiny v operácii namiesto FrancĹzska.
Operácia Concordia bola hodnotená ako Ĺspeaná a potvrdila, ~e formát Berlín
Plus je reálne pou~ite>nĹź pre uskuto%0Ĺnenie podobnĹźch operácií. Operácia
vĹźznamnĹźm spôsobom prispela k stabilnejaiemu prostrediu v bĹźvalej
juhoslovanskej republike MacedĂłnsko (FYROM).
Euroatlantická partnerská rada (Euroatlantic Partnership
Council EAPC)
Zalo~ená bola v máji 1997 ako nástupkyHa Severoatlantickej rady spolupráce
(NACC). Predstavuje základnĹź rámec pre rozaírenĹ politickĹ spoluprácu ako aj
u~aiu praktickĹ spoluprácu. Tvoria ju predstavitelia krajín NATO a partnerskĹźch
krajín. Prvé summitové stretnutie EAPC sa konalo v apríli 1999 vo Washingtone
po skon%0Ĺení summitu NATO. Rada sa pravidelne stretáva na Ĺrovni
10
ve>vyslancov ka~dĹź mesiac, na Ĺrovni ministrov zahrani%0ĹnĹźch vecí a ministrov
obrán dvakrát do roka. Aktivity sĹ zalo~ené na dvojro%0Ĺnom ak%0Ĺnom pláne, ktorĹź
sa zameriava na konzultácie a spoluprácu v politickĹźch a bezpe%0ĹnostnĹźch
otázkach, vrátane regionálnych problémov, kontroly zbraní, medzinárodného
terorizmu, akcií na udr~anie mieru, ekonomicko-obrannĹźch otázok, civilného
pohotovostného plánovania a alaích.
EurĂłpska bezpe%0Ĺnostná a obranná identita(EBOI) European
Security and Defence Identity (ESDI)
Úsilie NATO pre posilHovanie eurĂłpskeho komponentu Aliancie. BruselskĹź
summit NATO 1994 potvrdil, ~e vznik ESDI by posilnil eurĂłpsky pilier
Aliancie a umo~nil eurĂłpskym spojencom prevziae vä%0Ĺaiu zodpovednose za
svoju spolo%0ĹnĹ bezpe%0Ĺnose a zároveH posilnie transatlantickĹ väzbu. Na
zasadaní ministrov obrán a zahrani%0ĹnĹźch vecí v Berlíne 1996 boli schválené
základné elementy tesnejaej spolupráce NATO a ZápadoeurĂłpskej Ĺnie,
mechanizmy podpory operácií ZEÚ atruktĹrami velenia NATO, konzultácie
NATO-ZEÚ.
Na Washingtonskom summite NATO 1999 boli rozpracované apecifické
aspekty rozvoja ESDI, najmä preh>adnose vzeahov medzi EurĂłpskou Ĺniou
a NATO na báze dovtedy vytvorenĹźch mechanizmov medzi NATO a ZEÚ
vrátane opatrení pre prístup EÚ k plánovacím mechanizmom a procedĹram
NATO. SĹviselo to aj s postupnĹźm prebraním Ĺloh ZápadoeurĂłpskej Ĺnie
EurĂłpskou Ĺniou na základe záverov MaastrichtskĹźch zmlĹv 1991
a AmsterdamskĹźch zmlĹv z roku 1997. WashingtonskĹź summit definoval ESDI
ako prostriedok, ktorĹź sa bude aj naalej vyvíjae v rámci NATO a má umo~nie
vaetkĹźm eurĂłpskym spojencom v rámci transatlantického spojenectva konae
samostatne a umo~nie na základe konsenzu dae svoje kapacity a prostriedky pre
operácie v ktorĹźch Aliancia nebude vojensky zapojená.
EurĂłpska bezpe%0Ĺnostná a obranná politika(EBOP) - European
Security and Defence Policy (ESDP)
V kontexte so Spolo%0Ĺnou zahrani%0Ĺnou a bezpe%0Ĺnostnou politikou EurĂłpska Ĺnia
za%0Ĺala rozvíjae EurĂłpsku bezpe%0ĹnostnĹ a obrannĹ politiku. Prvé základy
EBOP boli polo~ené v Maastrichtskej zmluve, kde bolo eate pomerne opatrne
definované, ~e spolo%0Ĺná zahrani%0Ĺná a bezpe%0Ĺnostná politika bude zahrHovae
vaetky otázky tĹźkajĹce sa bezpe%0Ĺnosti EÚ vrátane mo~ného vytvárania
spolo%0Ĺnej obrannej politiky, %0Ĺo by mohlo %0Ĺasom viese k spolo%0Ĺnej obrane.
Amsterdamská zmluva u~ hovorí o postupnom vytváraní spolo%0Ĺnej obrannej
politiky, ktorá by mohla viese k spolo%0Ĺnej obrane ( ak tak rozhodne EurĂłpska
rada). Zmluva u~ upresnila, ~e spolo%0Ĺná obranná politika sa má tĹźkae tzv.
petersbergskĹźch Ĺloh a pripustila mo~nose integrácie vtedajaej ZápadoeurĂłpskej
Ĺnie do EÚ.
11
Po britsko-francĹzskom summite v Saint Malo v roku 1998 nastalo v oblasti
obrannej politiky vĹźrazné urĹźchlenie. EurĂłpska rada v Kolíne v roku 1998
rozhodla o ukon%0Ĺení %0Ĺinnosti ZEÚ a o vytvorení legitímneho systému obrannej
politiky v EÚ. HelsinskĹź summit v roku 1999 oficiálne zaviedol pojem
Spolo%0Ĺná eurĂłpska bezpe%0Ĺnostná a obranná politika. Summit apecifikoval jej
ciele, okrem iného aj vytvorenie 60 tisícovej jednotky pre petresbergské Ĺlohy.
Oznámil aj vytvorenie novĹźch stálych politicko-vojenskĹźch orgánov
(atruktĹr):
- PolitickĹź a bezpe%0ĹnostnĹź vĹźbor,
- VojenskĹź vĹźbor EÚ,
- VojenskĹź atáb EÚ.
V EBOP zohrávajĹ Ĺlohu aj alaie atruktĹry, hoci majĹ od horemenovanĹźch
odliané postavenie a to vĹźbor pre civilné aspekty krízového mana~mentu,
situa%0Ĺné centrum SITCEN, satelitné centrum EÚ bolo pretransformované zo
atruktĹr ZEÚ a inatitĹt EÚ pre bezpe%0Ĺnostné atĹdie, ktorĹź má autonĂłmne
postavenie.
EUJUST THEMIS
Misia EÚ na podporu rozvoja právneho atátu v Gruzínsku spustená od
12. 7. 2004 na základe rozhodnutia EurĂłpskej rady z 28. 6. 2004. Je prvou
misiou EBOP EurĂłpskej Ĺnie v oblasti právneho atátu (rule of law). ZahUHa
10 expertov a miestny atáb pre poskytovanie poradenstva ministrom a vyaaím
Ĺradníkom na Ĺrovni centrálnej vlády v oblasti právnych reforiem,
protiteroristickĹźch opatrení, prokuratĹry, sĹdnictva a väzenského systému.
EurĂłpska obranná agentĹra (European Defence Agency EDA)
Plné znenie jej názvu je AgentĹra pre oblase rozvoja obrannĹźch spôsobilostí,
vĹźskumu, obstarávania a vyzbrojovania - Agency in the Field of defence
capabilities development, research, aquisition and armaments. EurĂłpska rada
rozhodla o jej vytvorení v roku 2003 s Ĺlohou ustanovie ju v priebehu
roka 2004. Vytvorenie EDA znamená prechod EÚ k inatitucionalizácii
budovania vojenskĹźch kapacít.
Na základe uznesenia Rady z 12. 7. 2004 má dosiahnue opera%0ĹnĹź status do
konca roku 2004 vytvorením inicia%0Ĺného atábu 25 >udí a v roku 2005 má
dosiahnue stály stav 80 osôb. Jej Ĺlohou je rozvoj vojenskĹźch kapacít pre
krízovĹź mana~ment, rozaírenie eurĂłpskej spolupráce vo vyzbrojovaní,
posilnenie eurĂłpskej obrannej priemyselnej a technologickej bázy, vytvorenie
konkurencieschopného eurĂłpskeho trhu v tejto oblasti. Jej Ĺlohy zahrnuté aj
v Návrhu Ĺstavnej zmluvy EÚ.
AgentĹra bude formálne tvorená ministrami obrany %0ĹlenskĹźch krajín EÚ, ktorí
sa budĹ stretávae na zasadnutí riadiaceho vĹźboru (steering board). Na pracovnej
Ĺrovni budĹ ministrov obrany zastupovae nimi delegované osoby.
12
Organiza%0Ĺne bude EDA zlo~ená zo atyroch direktoriátov pre otázky spôsobilostí,
vĹźskumu a technolĂłgií, vyzbrojovania a obranného priemyslu a trhu.
EurĂłpske spolo%0Ĺenstvá
EurĂłpske spolo%0Ĺenstvá je spolo%0ĹnĹź názov pre tri spolo%0Ĺenstvá (EurĂłpske
spolo%0Ĺenstvo pre uhlie a oce>, EurĂłpske spolo%0Ĺenstvo pre atĂłmovĹ energiu
a EurĂłpske spolo%0Ĺenstvo - do roku 1992 EurĂłpske hospodárske spolo%0Ĺenstvo).
EurĂłpske spolo%0Ĺenstvá sĹ samostatnĹźmi subjektami medzinárodného práva,
ktoré vytvorili základ eurĂłpskej integrácie. EurĂłpska Ĺnia vytvorená
Maastrichtskou zmluvou z roku 1992 bola zalo~ená na uvedenĹźch troch
EurĂłpskych spolo%0Ĺenstvách doplnenĹźch alaími politikami a formami
spolupráce.
EurĂłpske spolo%0Ĺenstvo pre uhlie a oce> bolo zalo~ené Zmluvou o ESUO
v roku 1951, platnose zmluvy skon%0Ĺila v roku 2002. Napriek Ĺzkemu zameraniu
na spolo%0ĹnĹź trh s uhlím a oce>ou bolo základnĹźm dokumentom v procese
formovania ekonomicko-integra%0Ĺného zoskupenia eurĂłpskych atátov. Jeho
6 zakladajĹcich atátov (NSR, Belgicko, FrancĹzsko, Taliansko, Luxembursko
a Holandsko) zalo~ilo v roku 1957 v Ríme ( tzv. Rímske zmluvy) alaie dve
spolo%0Ĺenstvá - EurĂłpske spolo%0Ĺenstvo pre atĂłmovĹ energiu a EurĂłpske
hospodárske spolo%0Ĺenstvo.
EurĂłpske spolo%0Ĺenstvo pre atĂłmovĹ energiu, nazĹźvané aj EURATOM je
prvĹźm medzinárodnĹźm dokumentom, ktorĹź upravuje hospodársku politiku
v oblasti jadrovej energie, bezpe%0Ĺnosti a spolo%0Ĺného rieaenia problémov v tejto
oblasti. Zalo~ené Rímskou dohodou 25.3.1957, ktorá vstĹpila do platnosti
1.1.1958
EurĂłpske hospodárske spolo%0Ĺenstvo malo najvä%0Ĺaí vĹźznam v procese
politického, sociálneho a kultĹrneho zjednocovania EurĂłpy. Vzniklo s cie>om
uskuto%0Ĺnie hospodársku integráciu a spolo%0ĹnĹź trh s vo>nĹźm pohybom kapitálu,
tovaru, slu~ieb a pracovnej sily.
Zalo~ené bolo takisto Rímskou dohodou z 25. 3. 1957, ktorá vstĹpila do
platnosti 1. 1. 1958. PôvodnĹźch aese zakladate>skĹźch atátov ( NSR, Belgicko,
FrancĹzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko) bolo 1. 1. 1973 rozaírenĹźch
o Ve>kĹ Britániu, Írsko a Dánsko, od 1. 1. 1981 o Grécko a od 1. 1. 1986
o `panielsko a Portugalsko. Od 1. 1. 1995 vstĹpili do EHS RakĹsko, `védsko
a Fínsko.
Vzh>adom na vĹźvoj bola pôvodná Zmluva o EurĂłpskom hospodárskom
spolo%0Ĺenstve z roku 1957 pozmenená Maastrichtskou zmluvou v roku 1992
na Zmluvu o zalo~ení EurĂłpskeho spolo%0Ĺenstva. Z vecného h>adiska má
EurĂłpske spolo%0Ĺenstvo ciele politické (politická integrácia na posilnenie
hospodárskych a medzinárodnĹźch vzeahov), hospodárske (vo ve>mi airokom
kontexte) a sociálne (zvyaovanie ~ivotnej Ĺrovne, kvality ~ivota).
Z h>adiska vĹźvoja EurĂłpskej Ĺnie po vstĹpení do platnosti Ústavnej zmluvy
bude právna subjektivita explicitne priznaná EurĂłpskej Ĺnii, kĹźm doteraz bola
13
vĹźslovne právna subjektivita priznaná iba EurĂłpskym spolo%0Ĺenstvám tvoriacim
tzv. prvĹź pilier Únie.
EurĂłpska Ĺnia
Bola vytvorená Zmluvou o zalo~ení EurĂłpskej Ĺnie podpísanou v roku 1992
v Maastrichte s platnoseou od 1. oktĂłbra 1993. Do EurĂłpske Ĺnie sa za%0Ĺlenili tri
pôvodné subjekty medzinárodného práva - EurĂłpske spolo%0Ĺenstvá ( EurĂłpske
spolo%0Ĺenstvo pre uhlie a oce>, EurĂłpske spolo%0Ĺenstvo pre atĂłmovĹ energiu
a EurĂłpske spolo%0Ĺenstvo), pri%0Ĺom zmluva zakotvila názov EurĂłpska Ĺnia. Zo
znenia zmluvy vyplĹźva, ~e EurĂłpska Ĺnia je zalo~ená na troch EurĂłpskych
spolo%0Ĺenstvách doplnenĹźch politikami a formami spolupráce zavedenĹźmi touto
zmluvou. SĹ%0Ĺaseou sa stala aj spolo%0Ĺná zahrani%0Ĺná a bezpe%0Ĺnostná politika
a spolupráca v oblasti sĹdnictva a vnĹtornĹźch vecí.
ZjednocujĹcim prvkom sĹ spolo%0Ĺné inatitĹcie, ktoré zabezpe%0ĹujĹ splnenie Ĺloh
zverenĹźch spolo%0Ĺenstvu na základe pridelenĹźch právomocí a pôsobnosti. Patria
k nim:
EurĂłpsky parlament, Rada, Komisia, SĹdny dvor, Ú%0ĹtovnĹź dvor, Hospodársky
a sociálny vĹźbor, VĹźbor regiĂłnov.
Vzh>adom na obaírnose Maastrichtskej zmluvy sa z vecného h>adiska uvádzajĹ
tri piliere eurĂłpskej integrácie
- 1. pilier tvoria tri EurĂłpske spolo%0Ĺenstvá (II., III. a IV. Hlava Zmluvy o
EÚ),
- 2. pilier tvorí Spolo%0Ĺná zahrani%0Ĺná a bezpe%0Ĺnostná politika (V. Hlava
Zmluvy o EÚ),
- 3. pilier tvorí policajná a sĹdna spolupráca (VI. Hlava Zmluvy o EÚ).
K základnĹźm cie>om vyplĹźvajĹcim z Maastrichtskej zmluvy je vytvorenie
priestoru bez hraníc s vo>nĹźm pohybom tovaru, osôb, slu~ieb a kapitálu,
vytvorenie hospodárskej a menovej Ĺnie, zalo~enie EurĂłpskej centrálnej banky,
zavedenie inatitĹtu ob%0Ĺianstva EÚ a alaie ciele potrebné pre oblase eurĂłpskej
integrácie, neskôr doplnené zmluvami z Amsterdamu (1997) a z Nice (2000).
Navrhovaná Ĺstavná zmluva odstraHuje trojpilierové %0Ĺlenenie a vytvára
jednotnĹź systém rozhodujĹcich postupov a nástrojov rozhodovania pre vaetky
oblasti pôsobnosti EÚ. V oblastiach sĹ%0Ĺasného 2. a 3. piliera vaak zachováva
apecifiká vzh>adom na politickĹ citlivose problémov rieaenĹźch v tĹźchto
oblastiach.
EÚPM - Policajná misia EÚ v Bosne a Hercegovine
Misia za%0Ĺala %0Ĺinnose od 1. 1. 2003 prebratím funkcií od dovtedajaích
medzinárodnĹźch policajnĹźch síl OSN. Na základe DaytonskĹźch dohôd má za
Ĺlohu vybudovae policajné schopnosti Bosny a Hercegoviny (BaH) schopnĹźch
uplatHovae eurĂłpske a medzinárodné formy práce. Misiu tvorí 500 prísluaníkov
z pätnáse atátov EÚ a osem ne%0ĹlenskĹźch atátov. Doh>ad nad %0Ĺinnoseou misie má
14
apeciálny predstavite> EÚ pre BaH (v sĹ%0Ĺasnosti lord Ashdown). Predpokladané
trvanie misie je tri roky.
Framework nation- rámcová krajina
lenská krajina EÚ, alebo skupina %0ĹlenskĹźch krajín, ktorá v kontexte
mnohonárodnĹźch vojenskĹźch atruktĹr dobrovo>ne a na základe rozhodnutia
EurĂłpskej rady prevezme apecifickĹ zodpovednose v operácii EurĂłpskej Ĺnie.
Rámcová krajina zabezpe%0Ĺuje vĹźkon opera%0Ĺného velite>stva a funkciu
opera%0Ĺného velite>a. Opera%0Ĺné velite>stvo sídli mimo oblase operácie
a zodpovedá za vytvorenie a uskupenie síl, za%0Ĺatie operácie, udr~anie a obnovu
síl.
Vychádza z koncepcie Battle Groups, ktoré mô~u bye vytvárané na báze:
- jednej krajiny,
- tzv. rámcovej krajiny (Framework Nation), dop:Hané o menaie,
apecializované jednotky inĹźch krajín,
- medzinárodného zoskupenia.
GALILEO
Program Galileo je spolo%0Ĺná iniciatíva EurĂłpskej Ĺnie a EurĂłpskej kozmickej
agentĹry vybudovae najmodernejaí globálny naviga%0ĹnĹź dru~icovĹź systém
(GNSS global navigation satellite system), ktorĹź bude pod civilnou kontrolou
a bude poskytovae presné globálne polohové slu~by (s presnoseou rádovo
v metroch). Systém bude interoperabilnĹź s obdobnĹźm americkĹźm systémom
GPS a ruskĹźm systémom GLONASS.
Z technologického h>adiska bude systém Galileo pozostávae z kozmického
a pozemného segmentu. KozmickĹź segment sa bude skladae z 30 dru~íc (z toho
tri opera%0Ĺné-zálo~né) na kruhovĹźch obe~nĹźch dráhach vo vĹźake asi 24 000 km
nad Zemou. Do pozemného segmentu bude patrie siee pozemnĹźch staníc
zabezpe%0ĹujĹcich monitorovanie systému a dru~íc, ako aj pozemné riadiace
strediská. Opera%0Ĺná spôsobilose systému sa má dosiahnue v roku 2008.
Headline Goal 2003
Headline Goal bol schválenĹź na summite EÚ v Helsinkách v decembri 1999.
Cie>om bolo zabezpe%0Ĺie pre EurĂłpsku Ĺniu vojenské sily schopné realizovae
tzv. Peterberské Ĺlohy, vrátane náro%0Ĺnejaích operácií, peaceenforcementu. Po%0Ĺet
vojakov sa stanovil na Ĺrovni 50 a~ 60 tisíc (a~ 15 brigád). lenské atáty mali do
roku 2003 vybudovae nasadite>né a udr~ate>né vojenské sily v spomínanom
rozsahu, vrátane systémov velenia a riadenia a spravodajského pokrytia,
logistiky a ostatnĹźch podpornĹźch prvkov, a tie~ leteckĹźch a námornĹźch
komponentov. Pod>a návrhu mali bye schopné nasadie tieto sily do 60-ich dní,
vrátane nasadenia menaieho jadra síl rĹźchlej reakcie vo ve>mi krátkom %0Ĺase.
Udr~ate>nose tĹźchto síl mala bye pod>a návrhu jeden rok.
15
Headline Goal 2003 bol vlastne odpoveou na mandát danĹź fínskym
predsedníctvom na summite v Kolíne v jĹni 1999, kde sa o.i. hovorilo aj
o hornĹźch limitoch PetersbergskĹźch Ĺloh.
V tejto sĹvislosti dôle~itá bola aj tzv. Capabilities Commitment Conference
ministrov obrán %0ĹlenskĹźch atátov v novembri 2000, kedy %0Ĺlenské atáty
deklarovali svoje príspevky sĹvisiace s Headline Goal. Na základe návrhov
%0ĹlenskĹźch atátov bol vytvorenĹź tzv. KatalĂłg síl (Force Catalogue), pri%0Ĺom
deklarované sily spolu dosiahli 100 tisíc vojakov, 400 bojovĹźch lietadiel
a 100 bojovĹźch lodí. Najvä%0Ĺaími prispievate>mi boli Nemecko, Ve>ká Británia
a FrancĹzsko.
Summit %0ĹlenskĹźch atátov EÚ v roku 2003 deklaroval, ~e sĹ schopní realizovae
celé spektrum PetersbergskĹźch Ĺloh, ale existujĹ aj nedostatky predovaetkĹźm
v nasledujĹcich oblastiach:
- systémy riadenia a velenia
- strategickĹź transport zabezpe%0ĹujĹci projekciu sily (transportné lietadlá,
transportné lode)
- spravodajstvo
Headline Goal 2010
EurĂłpska rada v decembri 2003 v sĹlade s prijatou EurĂłpskou bezpe%0Ĺnostnou
stratégiou (European Security Strategy), na základe identifikovanĹźch zmien
bezpe%0Ĺnostného prostredia a svojej deklarovanej ambície stae sa reálnym
globálnym aktérom potvrdila potrebu stanovie nové ciele pre alaí rozvoj
spôsobilostí krízového mana~mentu EÚ s vĹźh>adom do roka 2010.
V sĹ%0Ĺasnosti ide najmä o stanovenie level of ambition EÚ ako základného
rámca pre alaí rozvoj spôsobilostí. Spolo%0ĹnĹźm cie>om je kvalitatívne zlepaie
vojenské spôsobilosti a dosiahnue plnĹ interoperabilitu v oblasti vĹźzbroje, síl,
doktrín a veliacich atruktĹr. SĹ%0Ĺasne má bye dôraz polo~enĹź na zvyaovanie
interoperability, nasadite>nosti a udr~ate>nosti jednotiek. Interoperabilita je
chápaná v najairaom slova zmysle, teda nielen schopnose vzájomnej spolupráce
vojenskĹźch jednotiek %0ĹlenskĹźch atátov EÚ, ale aj spolupráce s civilnĹźmi
zlo~kami.
Cie>om HG 2010 je dosiahnue v roku 2010 schopnose EÚ uskuto%0Ĺnie rĹźchlu
a rozhodnĹ akciu v rámci celého spektra PetersberskĹźch Ĺloh (humanitárne,
záchranné operácie a operácie na udr~anie mieru). ZároveH musí bye Únia
v sĹlade s EurĂłpskou bezpe%0Ĺnostnou stratégiou schopná plnie nasledovné Ĺlohy.
Spolo%0Ĺné odzbrojovacie operácie, podpora tretích krajín v boji proti terorizmu
a reforma ich bezpe%0Ĺnostného sektoru. EÚ musí bye schopná konae eate pred
vznikom krízy.
Na základe HG 2010 budĹ následne vytvárané potrebné analĹźzy
a rozpracovávané scenáre za Ĺ%0Ĺelom rozvoja novĹźch Headline Goal Catalogues.
VĹźznamnou sĹ%0Ĺaseou HG 2010 je problematika síl rĹźchlej reakcie a alaie
16
zlepaenie spôsobilostí velenia a riadenia (Command and Control - C2)
v operáciách.
Mí>niky harmonogramu plnenia plánu HG 2010:
- vytvorenie civilno-vojenskej bunky pri Najvyaaom velite>stve
spojeneckĹźch síl v EurĂłpe (SHAPE) s kapacitou rĹźchleho vytvorenia
opera%0Ĺného centra pre danĹ operáciu v priebehu roka 2004,
- zalo~enie EurĂłpskej obrannej agentĹry (EDA) v roku 2004,
- implementácia spolo%0Ĺnej koordinácie strategickej prepravy Strategic Lift
Joint Coordination v roku 2005 s vĹźh>adom dosiahnutia potrebnej
spôsobilosti a plnej Ĺ%0Ĺinnosti Strategic Lift (vo vzduchu, vode a po
zemi) v roku 2010,
- pre plnĹ Ĺ%0Ĺinnose EurĂłpskeho velite>stva strategickej prepravy (EAC),
ktoré by malo bye do konca roka 2010 sa o%0Ĺakáva transformácia
a za%0Ĺlenenie EurĂłpskeho koordina%0Ĺného centra pre strategickĹ prepravu
EACC do EAC,
- do roka 2007 vytvorie nasadite>né bojové skupiny (BGs), ktoré budĹ mae
k dispozícii potrebnĹź Strategic Airlift , vyloovacie mo~nosti a budĹ
mae schopnose udr~atelnosti,
- zabezpe%0Ĺenie lietadlovej lode s prísluanĹźm leteckĹźm krídlom,
- zlepaenie uskuto%0ĹHovania operácií EÚ na vaetkĹźch Ĺrovniach
prostredníctvom rozvoja prísluanĹźch spôsobilostí a sieeovĹźch prepojení
vaetkĹźch komunika%0ĹnĹźch zariadení ako terestriálnych a vesmírnych,
- vytvorie také kritéria, ktoré národné sily deklarovali pre HG 2010, ktoré
budĹ musiee plnie v oblasti nasadite>nosti a mnohonárodnĹźch cvi%0Ĺení.
HelsinskĹź summit EÚ
Summit EurĂłpskej Ĺnie, ktorĹź sa konal v dHoch 10. a 11. decembra 1999
v Helsinkách, mal dve hlavné témy. Prvou bolo rozaírenie EÚ, v rámci ktorého
EurĂłpska rada potvrdila pokra%0Ĺovanie procesu prijímania novĹźch %0Ĺlenov
odatartovanĹź v roku 1997 luxemburskĹźm summitom. V tejto sĹvislosti ocenila
pokrok, ktorĹź v prístupovĹźch rokovaniach zaznamenali Cyprus, eská
republika, EstĂłnsko, Maarsko, Po>sko a Slovinsko. ZároveH rozhodla, ~e
v krátkom %0Ĺase za%0Ĺne prístupové rozhovory s Bulharskom, Litvou, Lotyaskom,
Maltou, Rumunskom a Slovenskom. Okrem toho Turecko dostalo od EÚ atatĹt
kandidátskej krajiny.
DruhĹźm hlavnĹźm záverom bolo rozhodnutie o za%0Ĺatí medzivládnej konferencie
o inatitucionálnej reforme Ĺnie. Jej cie>om malo bye predovaetkĹźm
prehodnotenie ve>kosti Komisie, váhy hlasov jednotlivĹźch krajín v Rade,
prípadné rozaírenie hlasovania kvalifikovanou vä%0Ĺainou v Rade, ako aj reforma
administratívy Komisie. Práca komisie bola ukon%0Ĺená v decembri 2000 na
summite EÚ v Nice.
17
Nemo~no opomenĹe ani závery tĹźkajĹce sa Spolo%0Ĺnej eurĂłpskej obrannej
a bezpe%0Ĺnostnej politiky. Z nich najdôle~itejaí hovoril o záväzku, pod>a ktorého
mala EÚ do roka 2003 disponovae vojskom s ve>koseou 50-60 tisíc vojakov
schopnĹźch rozmiestnenia do 60 dní s udr~ate>noseou po%0Ĺas jedného roka.
V Helsinkách bola okrem iného prijatá i tzv. Miléniová deklarácia, teda
dokument deklarujĹci základné smerovanie EÚ v nasledujĹcom storo%0Ĺí.
InatitĹt bezpe%0ĹnostnĹźch atĹdií EÚ
InatitĹt bezpe%0ĹnostnĹźch atĹdií EÚ (European Union Institute for Security
Studies EUISS) bol zalo~enĹź Radou 20 jĹla 2001. Má atatĹt autonĂłmneho
inatitĹtu/agentĹry pod druhĹźm pilierom EurĂłpskej Ĺnie Spolo%0Ĺná zahrani%0Ĺná
a bezpe%0Ĺnostná politika. Pod>a web-stránky InatitĹtu (www.iss-eu.org)
disponuje autonĂłmnym atatĹtom a intelektuálnou slobodou , a neobhajuje
záujmy ~iadneho %0Ĺlenského atátu. Jeho hlavnĹźm poslaním je pomôce vytvoreniu
spolo%0Ĺnej eurĂłpskej bezpe%0Ĺnostnej kultĹre, obohatie strategickĹ diskusiu
a systematicky obhajovae záujmy EÚ.
InatitĹt prispieva k budovaniu Spolo%0Ĺnej zahrani%0Ĺnej a bezpe%0Ĺnostnej politiky
predovaetkĹźm tromi skupinami aktivít:
- vĹźskum a diskusia o najdôle~itejaích otázkach bezpe%0Ĺnosti a obrany, ktoré
sĹ relevantné pre EurĂłpsku Ĺniu,
- dlhodobé analĹźzy pre Vysokého predstavite>a pre CFSP,
- rozvoj transatlantického dialĂłgu medzi krajinami EurĂłpy, SpojenĹźch
atátov a Kanady.
Sídlo InatitĹtu je v Parí~i.
KFOR
Skratka pre Kosovo Force , medzinárodné mierové sily pod vedením NATO
pôsobiace v Kosove, vytvorené na základe rezolĹcie Bezpe%0Ĺnostnej rady
OSN %0Ĺ. 1244 z 10.jĹna 1999. Jednotky za%0Ĺali pôsobie v Kosove
od 12. jĹna 1999 po sĹhlase Juhoslovanskej zväzovej republiky stiahnue vlastné
jednotky z Kosova a s rozmiestnením cudzích vojsk na tomto Ĺzemí. Tento
sĹhlas bol vynĹtenĹź tlakom medzinárodnej komunity a v dôsledku leteckĹźch
Ĺtokov NATO na vojenské objekty JZR po predchádzajĹcich neĹspeanĹźch
mierovĹźch rokovaniach. Ich Ĺlohou bolo zabránie obnove nepriate>stva medzi
bojujĹcimi stranami, demilitarizovae KosovskĹ oslobodzovaciu armádu, naviese
a udr~ae bezpe%0Ĺné prostredie vrátane verejnej bezpe%0Ĺnosti a poriadku,
monitorovae a overovae naplHovanie dohôd, ktoré ukon%0Ĺili konflikt a ke je
potrebné napomôce pou~itím sily a zabezpe%0Ĺovae pomoc misii OSN UNMIK.
Po vĹźbuchu etnického násilia v marci 2004 %0Ĺlenské krajiny NATO na summite
v Istanbule v jĹni 2004 zhodnotili, ~e robustná prítomnose KFOR zostáva
naalej podstatnou pre zvĹźaenie bezpe%0Ĺnosti a podporu politického procesu.
Slovenská republika sa podie>ala na misii KFOR Ĺ%0Ĺaseou ~enijnej jednotky do
18
februára 2002, kedy bola nahradená vä%0Ĺaou jednotkou, mechanizovanou rotou,
pôsobiacou v rámci spolo%0Ĺného %0Ĺesko-slovenského mechanizovaného práporu.
KodanskĹź summit 1993
VaeobecnĹź názov pre summit EurĂłpskej Ĺnie v Kodani v jĹni 1993, na ktorom
po troch rokoch diskusií EÚ definovala perspektívu %0Ĺlenstva pre asociované
krajiny strednej a vĹźchodnej EurĂłpy.
ZároveH definovala podmienky pre vstup novĹźch %0Ĺlenov - kodanské kritériá:
1. politické kritérium
o stabilita demokratickĹźch inatitĹcií, právny atát, dodr~iavanie
>udskĹźch práv a práv menaín
2. ekonomické kritériá
o fungujĹce trhové hospodárstvo
o schopnose vyrovnae sa s konkuren%0ĹnĹźmi tlakmi a trhovĹźmi silami
v rámci EÚ
3. schopnose prevziae na seba záväzky vyplĹźvajĹce z %0Ĺlenstva vrátane
cie>ov politickej, hospodárskej a menovej Ĺnie
Kolínska EurĂłpska rada 1999
Kolínska ER (3. 4. jĹl 1999) prijala Prehlásenie EurĂłpskej rady k posilneniu
Spolo%0Ĺnej eurĂłpskej bezpe%0Ĺnostnej a obrannej politiky. Úlohy krízového
mana~mentu postavila do popredia pri posilHovaní ESDP tak aby EÚ bola
schopná prevziae plnĹ zodpovednose za prevenciu konfliktov a rieaenie
krízovĹźch situácií vyplĹźvajĹcich z definícií tzv. PetersberskĹźch Ĺloh.
Stanovila, ~e EÚ musí mae kapacity pre autonĂłmnu akciu podporovanĹ
vierohodnou vojenskou silou, prostriedky na rozhodnutie o jej pou~ití
a pohotovose urobie to ako reakciu na medzinárodné krízy bez predsudkov
k akciám NATO.
Na základe záverov tohto zasadania boli prijaté airaie závery predsedníctva
EurĂłpskej Ĺnie na zasadaní EurĂłpskej rady v Helsinkách 10. 11. 12. 1999.
Kombinované spojené sily osobitného ur%0Ĺenia (Combined Join
Task Force CJTF)
Koncepcia ktorej obsahom je vytvorenie formácie mnohonárodnĹźch síl
vytvorenĹźch z viacerĹźch druhov ozbrojenĹźch síl pre konkrétny opera%0ĹnĹź cie>.
Koncepcia bola vytvorená koncom roka 1993 a predstavená na Bruselskom
summite NATO 1994. Na stretnutiach Rady NATO v Berlíne a v Bruseli 1996
bol schválenĹź celkovĹź politicko-vojenskĹź rámec koncepcie CJTF.
WashingtonskĹź summit 1999 konatatoval za%0Ĺatie komplexnej realizácie
koncepcie CJTF.
Obsah pojmu charakterizujĹ nasledovné definície:
19
- Ozbrojená sila je ka~dé zoskupenie vojenskĹźch kapacít, >udskej sily
a vybavenia v organizovanĹźch jednotkách,
- Sila osobitného ur%0Ĺenia je sila organizovaná s cie>om vykonae apecifické
misie alebo Ĺlohy. Je rozpustená po splnení Ĺlohy,
- Spojená sila osobitného ur%0Ĺenia je taká, ktorá obsahuje dve alebo viaceré
vojenské zlo~ky (pozemné sily, námorníctvo, letectvo),
- Kombinované spojené sily osobitného ur%0Ĺenia obsahujĹ ozbrojené sily
dvoch, alebo viacerĹźch krajín.
Kombinované spojené sily osobitného ur%0Ĺenia sĹ multinárodné, viaczlo~kové
rozmiestnite>né sily osobitného ur%0Ĺenia vybavené primárne, nie vaak vĹźlu%0Ĺne,
pre vojenské operácie nezahrHujĹce obranu Ĺzemia Aliancie ( operácie mimo
%0Ĺlánku 5). PoskytujĹ flexibilné a efektívne prostriedky schopné rĹźchleho
nasadenia s adekvátnymi velite>skĹźmi a podpornĹźmi mechanizmami.
Konferencia o skvalitnení spôsobilostí (Capabilities Improvement
Conference 2001)
Konferencia o skvalitnení spôsobilostí konaná 19.11. 2001 bola alaím krokom
pre dosiahnutie cie>ov stanovenĹźch EurĂłpskou radou v Helsinkách. Ministri
obrán znovu potvrdili zodpovednose za rozvoj helsinskĹźch cie>ov síl
(nasadite>nose 60 tisíc >udí do 60 dní). Dôraz polo~ili na rozvoj novĹźch foriem
spolupráce. Revidovali národné príspevky na realizáciu helsinskĹźch cie>ov síl
a schválili Ak%0ĹnĹź plán eurĂłpskych spôsobilostí - European Capability Action
Plan (ECAP).
lenské atáty potvrdili svoje príspevky z konferencie v roku 2000. Zhodnotili
zdroje pozemnĹźch síl, letectva a námorníctva a ur%0Ĺili, ~e dodato%0Ĺné Ĺsilie musí
bye venované ochrane nasadenĹźch síl a logistike. Popri kvantitatívnych
ukazovate>och venovali pozornose kvalitatívnym ukazovate>om, kde
analyzovali 8 oblastí ( atruktĹry síl, rozpo%0Ĺet, atáby, medzinárodná spolupráca,
logistika, vĹźcvik, vĹźskum a technolĂłgie, spolupráca vo vĹźrobe, verejné
obstarávanie a civilno-vojenská spolupráca).
ZároveH prerokovali mo~nosti príspevkov ne%0Ĺlenov EÚ ktorí sĹ v NATO
a kandidátskych krajín.
Konferencia o záväzkoch pri budovaní spôsobilostí (Capabilities
Commitment Conference 2000)
Konferencia o záväzkoch pri budovaní spôsobilostí konaná 20. 11. 2000
prerokovala spôsob národnĹźch príspevkov pre realizáciu Ĺloh pre spôsobilosti
EÚ navrhnuté v Helsinkách v decembri 1999 (Helsinki Headline Goal). Bola
prvĹźm stupHom pre dosiahnutie cie>ov proklamovanĹźch pre rok 2003.
Prijala k tomu deklaráciu o záväzkoch pri budovaní vojenskĹźch spôsobilostí
(Military Capabilities Commitment Declaration) a identifikovala oblasti, kde je
potrebné zvĹźaie Ĺsilie v oblasti prostriedkov, investícií a koordinácie. lenské
20
atáty sa zaviazali dae na dobrovo>nej báze národnĹź príspevok do síl rĹźchlej
reakcie. Tieto záväzky boli zhrnuté v katalĂłgu známom ako KatalĂłg síl - Forces
Cataloque.
lenské atáty odsĹhlasili strednodobé a dlhodobé Ĺsilie pri zlepaovaní
opera%0ĹnĹźch a strategickĹźch spôsobilostí, najmä v rámci reforiem ozbrojenĹźch
síl. ZároveH sa zhodli na potrebe dokumentu o stálom mechanizme medzi EÚ
a NATO pre zaistenie kompatibility cie>ov EÚ s plánovacím procesom NATO
a pre vzájomné posilnenie spôsobilostí vyplĹźvajĹcich z eurĂłpskych cie>ov
a z Iniciatívy o brannĹźch kapacitách NATO (DCI).
Laekenská EurĂłpska rada 2001
Laekenská EurĂłpska rada (14. - 15. 12. 2001) konatatovala, ~e EÚ je schopná
plnie niektoré operácie krízového mana~mentu a potvrdila potrebu alaieho
rozvoja spôsobilostí EBOP v Deklarácii o opera%0ĹnĹźch spôsobilostiach EBOP
Deklarácia zhodnotila, ~e na základe konferencie o vojenskĹźch a policajnĹźch
spôsobilostiach bol dosiahnutĹź alaí pokrok a %0Ĺlenské atáty na základe
národnĹźch rozhodnutí pris>Ĺbili dobrovo>nĹź príspevok. Boli ustanovené
atruktĹry krízového mana~mentu posilnené rozvojom konzultácií a spolupráce
s NATO.
Ako alaie Ĺlohy rozvoja EBOP deklarácia stanovila:
1. rovnová~ny rozvoj vojenskĹźch a civilnĹźch spôsobilostí prostredníctvom:
o EurĂłpskeho ak%0Ĺného plánu pre vojenské spôsobilosti, pri%0Ĺom je
potrebné vyhnĹe sa duplikácii a brae do Ĺvahy plánovací proces
NATO (PARP),
o Policajného ak%0Ĺného plánu, ktorĹź umo~ní viese budĹce policajné
operácie v oblastiach pomoci pri posilHovaní právneho atátu,
civilnej ochrane a civilnej správe,
2. finalizáciu dohôd s NATO vrátane dohody o prístupe k prostriedkom
a plánovaciemu procesu,
3. implementáciu dohôd s partnerskĹźmi krajinami o ich participácii na
operáciách krízového mana~mentu.
Maastrichtská zmluva
MaastrichtskĹ zmluvu, formálne tie~ nazĹźvanĹ aj Zmluva o EurĂłpskej Ĺnii,
prijala EurĂłpska rada na summite v holandskom Maastrichte v decembri 1991.
Na rovnakom mieste ju 7. februára 1992 podpísali a do platnosti vstĹpila po
zd:havej a komplikovanej ratifikácii vaetkĹźmi %0ĹlenskĹźmi krajinami
1.novembra 1993. Bola vĹźsledkom dvoch medzivládnych konferencií, jednej
o hospodárskej a menovej Ĺnii a druhej o eurĂłpskej a politickej Ĺnii.
Zmluva je rozdelená do siedmich hláv, jej sĹ%0Ĺaseou je tie~ 17 protokolov
a 33 deklarácií. Jej primárnym cie>om bolo, aby EurĂłpske spolo%0Ĺenstvo
nespájala len spolo%0Ĺná hospodárska politika, ale aby postupne smerovalo
21
k politickej Ĺnii. Preto sa zaviedlo ozna%0Ĺenie EurĂłpska Ĺnia, ktorá má na
základe tejto zmluvy tri piliere: EurĂłpske spolo%0Ĺenstvá, Spolo%0Ĺná zahrani%0Ĺná
a obranná politika, Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnĹtornĹźch zále~itostí.
V Maastrichtskej zmluve boli okrem iného zadefinované hlavné ciele
novovznikajĹcej Ĺnie. Malo nimi bye podporovanie vzájomného hospodárskeho
rozvoja; postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy medzi atátmi
a regiĂłnmi; vytvorenie bezhrani%0Ĺného priestoru pre vo>nĹź pohyb osôb, slu~ieb
a kapitálu, %0Ĺi~e vytvorenie hospodárskej a menovej Ĺnie (vytvoril sa tĹźm
predpoklad pre zavedenie spolo%0Ĺnej meny eura); zavedenie inatitĹtu ob%0Ĺianstva
Ĺnie; posilnenie ochrany >udskĹźch práv a základnĹźch slobôd; zavedenie princípu
subsidiarity a presadzovanie spolo%0Ĺnej identity v medzinárodnĹźch vzeahoch,
prostriedkom %0Ĺoho mala bye Spolo%0Ĺná zahrani%0Ĺná a bezpe%0Ĺnostná politika.
Posilnením právomocí a postavenia EurĂłpskeho parlamentu sa Maastrichtskou
zmluvou zni~oval tzv. demokratickĹź deficit eurĂłpskych inatitĹcií.
Mierové misie OSN
Misie OSN ( mierové sily) sĹ sĹ%0Ĺaseou Mierového programu OSN, ktorĹź bol
v zmysle Charty OSN prijatĹź v roku 1992. Program mal zvĹźaie Ĺlohu OSN
v otázkach udr~iavania mieru a bezpe%0Ĺnosti vo svete v období po ukon%0Ĺení
studenej vojny a rozpade bipolárneho sveta, kedy narástol po%0Ĺet a rôznorodose
konfliktov vo svete.
V roku 2000 bol na základe po~iadavky generálneho tajomníka OSN tímom
expertov pod vedením Lakhdara Brahimiho pripravenĹź novĹź poh>ad na mierové
operácie, ich efektívnose a zlepaovanie v tzv. Brahimiho správe . Správa
definovala atyri hlavné aktivity OSN, prevenciu konfliktov (conflict prevention),
budovanie mieru (peace building), udr~iavanie mieru (peace keeping) a do%0ĹasnĹ
správu (transitional administration).
Mierové misie zriauje Bezpe%0Ĺnostná rada OSN prísluanou rezolĹciou
a politicky ich riadi. Vä%0Ĺaina operácií je ustanovená a realizovaná priamo OSN
s vojskami pod priamym velením OSN. SĹ prípady, kedy BR OSN poveruje
regionálne organizácie ako NATO, ECOWAS (ekonomická spolo%0Ĺnose
západoafrickĹźch atátov) na implementáciu operácie.
Rok 2004 bol charakteristickĹź nárastom po%0Ĺtu operácií i nasadenĹźch síl .
V 16 peacekeepingovĹźch operáciách a 1 politickej misii pôsobí viac ako 51 tisíc
prísluaníkov s predpokladom nárastu na 78 tisíc do konca roka.
22
Konkrétne misie v roku 2004:
Afrika: ONUB - Burundi, UNOCI - Pobre~ie Slonoviny, UNMIL - Libéria,
MONUC - Demokratická republika Kongo, UNMEE - EtiĂłpia a Eritrea,
UNAMSIL - Sierra Leone, MINURSO - Západná Sahara.
StrednĹź VĹźchod: UNDOF - Golanské VĹźainy, INIFIL - Libanon,
UNTSO - StrednĹź VĹźchod.
EurĂłpa: UNFICYP - Cyprus, UNOMIG - Gruzínsko, UNMIK - Kosovo.
Ázia: UNMISET - VĹźchodnĹź Timor, UNMOGIP - India a Pakistan.
Amerika: MINUSTAH - Haiti .
Organizácia pre bezpe%0Ĺnose a spoluprácu v EurĂłpe - OBSE
OBSE predtĹźm známa ako Konferencia o bezpe%0Ĺnosti a spolupráci v EurĂłpe
KBSE je najvä%0Ĺaou bezpe%0Ĺnostnou organizáciou vo svete s Ĺ%0Ĺaseou 55 atátov
z EurĂłpy, Strednej Ázie a Severnej Ameriky.
Aktivity OBSE sĹ zamerané predovaetkĹźm na v%0Ĺasné varovanie, prevenciu
konfliktov, krízovĹź mana~ment a postkonfliktnĹ rehabilitáciu. V rámci
vaeobecného prístupu k bezpe%0Ĺnosti rieai airokĹ akálu bezpe%0ĹnostnĹźch otázok
zahrHujĹcich kontrolu zbrojenia, preventívnu diplomaciu, opatrenia na
budovanie dôvery a bezpe%0Ĺnosti, >udské práva, demokratizáciu, monitorovanie
volieb, ekonomickĹ a environmentálnu bezpe%0Ĺnose.
V sĹ%0Ĺasnej dobe je OBSE zaanga~ovaná asi v 18 misiách a aktivitách
v juhovĹźchodnej EurĂłpe, vĹźchodnej EurĂłpe, Strednej Ázii a na Kaukaze.
Proces KBSE za%0ĹatĹź v roku 1972 viedol k prijatiu Helsinského závere%0Ĺného
aktu 1975, ktorĹź po prvĹź krát zaviedol airokĹ akálu atandardov medzinárodného
správania a záväzkov, ktorĹźmi sa riadia vzeahy medzi zĹ%0ĹastnenĹźmi atátmi
a opatrenia na budovanie vzeahov dôvery. Na summite v roku 1994 v Budapeati
bola KBSE premenovaná na Organizáciu pre bezpe%0Ĺnose a spoluprácu v EurĂłpe
OBSE.
OBSE za%0Ĺala od budapeatianskeho summitu 1994 pracovae na príprave
spolo%0Ĺného bezpe%0Ĺnostného modelu pre EurĂłpu na 21. storo%0Ĺie. SĹ%0Ĺaseou
rozvoja tohto modelu bolo prijatie Chaty eurĂłpskej bezpe%0Ĺnosti na summite
OBSE v Istanbule 1999.
Dôle~itĹź je aj DialĂłg o bezpe%0Ĺnosti, kontrole zbrojenia, odzbrojenia a opatrenia
na budovanie vzájomnej dôvery ( CSBMs), ktorĹź za%0Ĺal v `tokholme 1986 a bol
zdokonalenĹź vo Viedni 1990 a 1992 (ViedenskĹź dokument). V oblasti kontroly
klasickĹźch zbraní je dôle~itá Zmluva o obmedzení klasickĹźch ozbrojenĹźch síl
v EurĂłpe ( CFE) z roku 1992, ktorá zaviedla obmedzenie vojenského personálu
a stanovila stabiliza%0Ĺné opatrenia od Atlantického oceánu po Ural.
K politickĹźm orgánom oprávnenĹźm prijímae rozhodnutia patria:
- Stála Rada vytvorená so zástupcov 55 krajín, zasadá tĹź~denne
- FĂłrum pre bezpe%0ĹnostnĹ spoluprácu- rieai vojenské aspekty bezpe%0Ĺnosti
v rámci OBSE
23
- Ekonomické fĂłrum
- Ministerská rada zlo~ená z ministrov zahrani%0ĹnĹźch vecí. Pracuje medzi
summitmi, zasadá jedenkrát ro%0Ĺne
- Summity- periodické stretnutia hláv atátov %0ĹlenskĹźch krajín
Organizácia pre kooperáciu v spolo%0Ĺnom vyzbrojovaní
(Organisation Conjointe de Coopération en matiĹre d'ARmement
- OCCAR alebo Organization for Joint Armament Cooperation
OJAC)
Organizácia OCCAR formálne vznikla 12. novembra 1996 na základe
administratívnej dohody ministrov obrany FrancĹzska, Nemecka, Talianska
a Ve>kej Británie a jej cie>om je zabezpe%0Ĺie efektívnejaie a Ĺ%0Ĺinnejaie
mana~ovanie existujĹcich a budĹcich spolo%0ĹnĹźch vyzbrojovacích programov.
Dohoda o OCCAR, ktorĹ ministri podpísali a ktorĹ %0Ĺlenské atáty organizácie
ratifikovali, vstĹpila do platnosti 28. januára 2001. Pod>a tejto dohody by
OCCAR mala najmä:
- mana~ovae kooperatívne programy v sĹ%0Ĺasnosti i v budĹcnosti, vrátane
riadenia konfigurácií, prevádzkovej podpory a vĹźskumnĹźch aktivít;
- mana~ovae tie národné programy %0ĹlenskĹźch atátov, ktoré jej budĹ
pridelené;
- pripravovae spolo%0Ĺné technické apecifikácie na vĹźvoj a zaobstarávanie
spolo%0Ĺne ur%0Ĺeného vybavenia;
- koordinovae a plánovae spolo%0Ĺné vĹźskumné aktivity, ako aj spolo%0Ĺne
s prísluanĹźmi vojenskĹźmi orgánmi
- koordinovae rozhodovanie na národnej Ĺrovni tĹźkajĹce sa spolo%0Ĺnej
priemyselnej základne a spolo%0ĹnĹźch technolĂłgií;
- koordinovae kapitálové investície a pou~itie skĹaobnĹźch zariadení
Na základe dohody bola vypracovaná rozsiahla sĹstava postupov mana~ovania,
ako aj organiza%0Ĺná atruktĹra OCCAR.
Organizácia za%0Ĺala formálne pracovae 4. februára 1997 a jej sídlom sa stal Bonn
v Nemeckej spolkovej republike.
OCCAR je otvorená aj pre ostatné eurĂłpske atáty, ak sa zapoja do niektorého
z existujĹcich spolo%0ĹnĹźch vĹźzbrojnĹźch programov, v ktorom je zapojenĹź
minimálne jeden atát OCCAR a ak akceptujĹ schválené princípy, pravidlá
a postupy OCCAR.
O %0Ĺlenstvo v OCCAR po~iadalo Belgicko, Holandsko a `panielsko a vá~ny
záujem prejavilo aj `védsko.
RozhodujĹcimi politickĹźmi otázkami sa v rámci OCCAR zaoberá dozorná rada
(Board of Supervisors BoS), ktorá pozostáva z národnĹźch riadite>ov
vyzbrojovania %0ĹlenskĹźch atátov a ktorej pomáha VĹźbor pre budĹce Ĺlohy
a politiku a finan%0ĹnĹź vĹźbor. Okrem toho sa pre ka~dĹź program zostavuje tzv.
24
programovĹź vĹźbor, ktorého %0Ĺlenmi sĹ: programovĹź mana~ér, predstavitelia
zákazníkov z jednotlivĹźch zapojenĹźch atátov, riadite> OCCAR alebo jeho
poverenĹź predstavite> a prísluaní experti alebo zástupcovia priemyslu.
OCCAR v sĹ%0Ĺasnosti mana~uje vĹźzbrojné programy TIGER, BOXER, FSAF,
COBRA, MILAN, ROLAND, A400M, PAAMS a TRIFOM.
Operácie vykonané v rámci ESDP
- policajná misia EUPM v Bosne a Hercegovine (trvá od 1.1.2003). pozri
EUPM.
- policajná misia PROXIMA v MacedĂłnsku (trvá od 15.12.2003). pozri
PROXIMA
- vojenská operácia Concordia v MacedĂłnsku (31.3.2003- 31.12.2003).
pozri Concordia
- vojenská operácia Artemis v Demokratickej republike Kongo (30.5.2003-
1.9.2003). pozri Artemis
- misia k právnemu atátu EUJUST THEMIS v Gruzínsku (od 16.7.2004).
pozri EUJUST THEMIS
- vojenská operácia Althea v Bosne a Hercegovine (plánovaná od decembra
2004). pozri Althea
Pakt stability pre juhovĹźchodnĹ EurĂłpu
Pakt stability pre JuhovĹźchodnĹ EurĂłpu vznikol jĹni 1999 na konferencii
EurĂłpskej Ĺnie v Kolíne ako reakcia na neschopnose vyrieaie problémy
bilaterálnymi rokovaniami. Pakt mal nahradie funkciu krízového mana~mentu
v tejto oblasti prostriedkami preventívnej diplomacie s Ĺlohou eliminovae
nebezpe%0Ĺenstvo vojny v krajinách bĹźvalej Juhoslávie. Je kvalitatívne novĹźm
druhom medzinárodnej dohody helsinského typu, preto~e do rieaenia konfliktu
zainteresoval nielen bezpe%0Ĺnostné organizácie ale aj alaie medzinárodné
autority. Pakt dostal mandát koordinovae opatrenia vaetkĹźch prispievate>ov
(donorov) smerom k Balkánu.
Prispievate>mi sĹ predovaetkĹźm krajiny EurĂłpskej Ĺnie a EurĂłpska komisia,
USA, Rusko, Japonsko, medzinárodné organizácie ako NATO, OBSE, OECD,
Rada EurĂłpy a medzinárodné finan%0Ĺné inatitĹcie ako Svetová Banka, EurĂłpska
investi%0Ĺná banka, EurĂłpska rozvojová banka.
Krajiny JuhovĹźchodnej EurĂłpy , konkrétne krajiny Západného Balkánu
(Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, MacedĂłnsko a Srbsko a ierna
Hora vrátane Kosova), kandidátske krajiny EÚ (Bulharsko a Rumunsko)
a Moldavsko pris>Ĺbili naatartovanie reforiem a vzájomnĹ regionálnu
spoluprácu medzi sebou.
Pakt stability pracuje ako medzivládna konferencia so stálym sekretariátom
v Bruseli pracujĹca na základe konsenzu vo viac ako 25 oblastiach. Najvä%0Ĺaia
pozornose je venovaná aiestim k>Ĺ%0ĹovĹźm oblastiam- formovaniu lokálnej
25
demokracie a cezhrani%0Ĺnej spolupráce, médiám a ich vplyvu na zmeny
v regiĂłne, spolupráci v energetike a infraatruktĹre, obchodu a investíciám, boju
s organizovanĹźm zlo%0Ĺinom spolu so zvládnutím stabilizácie v migrácii
obyvate>stva a otázkam v oblasti bezpe%0Ĺnosti a obrany.
Petersbergské misie
Petersbergské misie sĹ definované v lánku 17.2 v Zmluve o EurĂłpskej Ĺnii:
humanitárne a záchranné operácie, operácie na udr~anie mieru (peacekeeping),
bojové operácie krízového mana~mentu, vrátane operácií na vynĹtenie mieru
(peacemaking). Táto definícia bola prebraná z Petersbergskej deklarácie
ZápadoeurĂłpskej Ĺnie z jĹna 1992.
Plánovacia bunka
HlavnĹźm zameraním tejto civilno-vojenskej zlo~ky pri EUMS je riadenie
operácií krízového mana~mentu. Bunka bude zabezpe%0Ĺovae %0Ĺinnosti potrebné na
adekvátnu reakciu EÚ na mo~né krízy. Je to aj predchádzanie konfliktom
a stabilizácia situácie po konfliktoch. Snahou je dosiahnutie toho aby EÚ mohla
viese a plánovae svoje autonĂłmne operácie. Bunka bude predstavovae ur%0Ĺité
prepojenia medzi civilnĹźmi a vojenskĹźmi zlo~kami EBOP. VedĹcim bunky by
mal bye vojak v hodnosti brigádneho generála a jeho zástupcom civilná osoba.
PolitickĹź a bezpe%0ĹnostnĹź vĹźbor (Political and Security Committee
PSC; fr. COPS)
VĹźbor sa zaoberá vaetkĹźmi aspektmi SZBP vrátane EBOP a má rozhodujĹcu
Ĺlohu pri definovaní a vykonávaní Ĺloh EÚ pri rieaení kríz. Dáva smernice
ostatnĹźm vĹźborom v rámci SZBP, predovaetkĹźm Vojenskému vĹźboru. Pod
vedením Rady má zodpovednose za politické smernice tĹźkajĹce sa rozvoja
vojenskĹźch spôsobilostí. V prípade krízy navrhuje spôsoby rieaenia a vykonáva
politické riadenie a strategické smerovanie vojenského rieaenia krízy.
Rozhodovacia právomoc vyplĹźvajĹca zo Zmluvy o EÚ je na Rade a Komisii.
PROXIMA - Policajná misia EÚ v MacedĂłnsku
Proxima bola ustanovená na základe Ohridskej dohody 2001 a v Ĺzkej
spolupráci s macedĂłnskymi orgánmi. innose za%0Ĺala 15. 12. 2003 s Ĺlohou
monitoringu a poradenstva macedĂłnskej polícii v boji s organizovanĹźm
zlo%0Ĺinom a pri zavádzaní eurĂłpskych atandardov. Operácia zároveH podporuje
nasto>ovanie právneho poriadku, reformu ministerstva vnĹtra a polície,
vytvorenie hrani%0Ĺnej polície a rozvoj spolupráce s okolitĹźmi krajinami
v policajnej oblasti.
26
Posilnená spolupráca
Princíp, ktorĹź definovala Amsterdamská zmluva a ktorĹź za striktne
vymedzenĹźch podmienok umo~Huje skupine %0ĹlenskĹźch krajín EÚ rĹźchlejaí
integra%0ĹnĹź postup vo vybratej oblasti integrácie.
Tento princíp je konkretizovanĹź v návrhu Zmluvy o Ĺstave EÚ, kde sa uvádza,
~e posilnená spolupráca je zameraná na podporu dosiahnutia cie>ov Ĺnie,
ochranu jej záujmov a posilHovanie jej integra%0Ĺného procesu. Povolenie na
posilnenĹ spoluprácu sa bude prijímae ako posledná mo~nose ke sa zistí, ~e
ciele takejto spolupráce nemô~e Ĺnia ako celok dosiahnue v primeranom %0Ĺase
a za predpokladu, ~e sa na nej zĹ%0Ĺastní najmenej jedna tretina %0ĹlenskĹźch atátov.
Táto spolupráca nesmie naruaie vnĹtornĹź trh, ani hospodársku, sociálnu
a ĹzemnĹ sĹdr~nose.
ZároveH existujĹ rozdiely v tom, ~e pri nadviazaní posilnenej spolupráce
v oblastiach ktoré nespadajĹ do vĹźlu%0Ĺnej právomoci a spolo%0Ĺnej zahrani%0Ĺnej
a bezpe%0Ĺnostnej politiky posta%0Ĺuje predlo~ie ~iadose Komisii, ktorá ho po
posĹdení dáva na schválenie Rade. Pri posilnenej spolupráci v rámci spolo%0Ĺnej
zahrani%0Ĺnej a bezpe%0Ĺnostnej politiky sa ~iadose podáva Rade a minister
zahrani%0ĹnĹźch vecí Ĺnie zaujme stanovisko k tomu, %0Ĺi spolupráca je v sĹlade so
SZBP Ĺnie a Komisia k tomu, %0Ĺi je v sĹlade s ostatnĹźmi politikami Ĺnie.
Rozairovanie EÚ
Po rozaírení o 10 novĹźch %0Ĺlenov v roku 2004 EurĂłpska Únia zahUHa
25 %0ĹlenskĹźch atátov. Rozairovanie sa uskuto%0Ĺnilo v nasledovnĹźch etapách:
- 1952: 6 zakladajĹcich atátov Belgicko, Holandsko, FrancĹzsko, Nemecko,
Luxemburg, Taliansko
- 1973: Dánsko, Írsko, Spojené krá>ovstvo
- 1981: Grécko
- 1986: Portugalsko a `panielsko
- 1995: Fínsko, RakĹsko, `védsko
- 2004: Cyprus, eská republika, EstĂłnsko, Litva, Lotyasko, Maarsko,
Malta, Po>sko, Slovensko, Slovinsko
Kandidátske atáty:, Bulharsko, Chorvátsko, Rumunsko, Turecko. Najalej
v negocia%0Ĺnom procese sĹ Bulharsko a Rumunsko s predpokladom vstupu
v roku 2007.
`táty zaradené do Stabiliza%0Ĺného a asocia%0Ĺného procesu: Albánsko, Bosna
a Hercegovina, MacedĂłnsko, Srbsko a ierna Hora. Stabiliza%0ĹnĹź a asocia%0ĹnĹź
proces dáva v dlhodobom vĹźh>ade perspektívu Ĺplnej integrácie do EurĂłpskej
Ĺnie.
27
Rozairovanie NATO
JednĹźm z najpodstatnejaích %0Ĺlánkov Severoatlantickej zmluvy je %0Ĺlánok 10,
ktorĹź tvrdí, ~e Zmluvné strany mô~u na základe jednomyse>ného sĹhlasu
vyzvae akĹźko>vek inĹź eurĂłpsky atát, ktorĹź je schopnĹź napomáhae rozvoju zásad
tejto zmluvy a prispiee k bezpe%0Ĺnosti severoatlantickej oblasti, aby pristĹpil
k tejto zmluve .
Etapy rozairovania NATO: 1952 Turecko a Grécko; 1955 Nemecká
spolková republika; 1982 `panielsko; 1999 eská republika, Po>sko
a Maarsko; 2004 Slovenská republika, Litva, Lotyasko, EstĂłnsko, Slovinsko,
Bulharsko a Rumunsko.
Uva~uje sa, ~e v alaom kole rozairovania NATO, budĹ do Aliancie pozvané
balkánske krajiny, ktoré sa zĹ%0ĹastHujĹ na procese plnenia Ĺloh MAP
Albánsko, Chorvátsko a MacedĂłnsko.
Saint-Malo
Summit najvyaaích predstavite>ov Spojeného krá>ovstva a FrancĹzska v St.
Malo v decembri 1998 sa pova~uje za mí>nik vo vĹźvoji eurĂłpskej bezpe%0Ĺnostnej
architektĹry. Pod>a niektorĹźch odborníkov znamenalo Saint-Malo de facto
naatartovanie reálnej eurĂłpskej bezpe%0Ĺnostnej a obrannej politiky.
SkĹsenosti z Balkánu po%0Ĺas 90-ich rokov (neschopnose EurĂłpanov efektívne
zasiahnue napríklad v Bosne a Hercegovine) zblí~ili Ve>kĹ Britániu
a FrancĹzsko v poh>ade na eurĂłpsku bezpe%0Ĺnose. K tomu eate treba pripo%0Ĺítae
novĹ eurĂłpsku politiku britského premiéra Tonyho Blaira. Po tom, %0Ĺo Ve>ká
Británia nevstĹpila ani do Schengenlandu ani do Eurolandu , sa v LondĹźne
za%0Ĺali obávae, ~e sa ocitnĹ na okraji eurĂłpskeho diania a stratia tak mo~nose
ovplyvHovae vĹźvoj na kontinente pod>a svojich predstáv. Aj kvôli tĹźmto
obavám sa Briti rozhodli zmenie svoj dovtedajaí kurz a vstĹpie na eurĂłpsku
scénu v oblasti v ktorej sĹ jednozna%0Ĺne najlepaí: vo sfére bezpe%0Ĺnosti, %0Ĺo
znamenalo zmenu dovtedajaieho rezervovaného postoje Britov k eurĂłpskym
rieaeniam v tejto oblasti. Tento posun v britskej politike je o to dôle~itejaí, ~e
vzh>adom na skuto%0Ĺnose, ~e britské ozbrojené sily predstavujĹ api%0Ĺku v EurĂłpe,
de facto nemá zmysel budovae akĹko>vek eurĂłpsky plán bez participácie Ve>kej
Británie. Na druhej strane nastal posun aj v postojoch FrancĹzska, ktoré
deklaratívne uznalo primát NATO v eurĂłpskej bezpe%0Ĺnostnej architektĹre.
Najdôle~itejaími %0Ĺaseami deklarácie vydanej v Saint-Malo boli, ktoré hovorili
o potrebe EurĂłpskej Ĺnie disponovae kapacitami pre autonĂłmne akcie, alej
o potrebnĹźch atruktĹrach a kapacitách EÚ pre analĹźzu situácie,
o spravodajskĹźch kapacitách a o strategickom plánovaní. Deklarácia hovorila aj
o tom, ~e eurĂłpske vojenské operácie je mo~né realizovae v prípade, ke
Aliancia ako celok sa nebude anga~ovae v rieaení danej situácie a ~e potrebné
kapacity/spôsobilosti musia bye rozvíjané bez zbyto%0ĹnĹźch duplikácií. Deklarácia
zdôrazHovala aj nutnose budovania silného a kompetitívneho eurĂłpskeho
obranného priemyslu.
28
Okrem tĹźchto konkrétnych vĹźsledkov najvĹźznamnejaím vĹźsledkom summitu
bola demonatrácia schopnosti a ochoty spolupráce medzi Ve>kou Britániou
a FrancĹzskom t.j. dvoch najdôle~itejaích vojenskĹźch mocností v EurĂłpe
spolupracovae na alaom rozvoji eurĂłpskej bezpe%0Ĺnostnej a obrannej politiky.
Satelitné stredisko EÚ (European Union Satelite Centre EUSC)
Stredisko pôvodne vytvorené ZápadoeurĂłpskou Ĺniou je v sĹ%0Ĺasnosti strediskom
EurĂłpskej rady ur%0ĹenĹźm na vyu~itie a poskytovanie informácií zalo~enĹźch na
kozmickom pozorovaní a vĹźskume. Predur%0Ĺené je na podporu rozhodovacieho
procesu EÚ v oblasti Spolo%0Ĺnej zahrani%0Ĺnej a bezpe%0Ĺnostnej politiky
a EurĂłpskej bezpe%0Ĺnostnej a obrannej politiky najmä pri monitorovaní kríz a pri
prevencii konfliktov.
Vytvorené bolo 20. 7. 2001, opera%0ĹnĹ pohotovose dosiahlo 1. 1. 2002. Pracuje
pod politickĹźm doh>adom Politického a vojenského vĹźboru a opera%0ĹnĹźm
riadením generálneho tajomníka. Umiestnené je v TorrejĂłne nealeko Madridu,
`panielsko.
Severoatlantická rada pre spoluprácu - (The North Atlantic
Cooperation Council - NACC)
Konzulta%0Ĺné fĂłrum vytvorené ako orgán Severoatlantickej aliancie na rozvoj
dialĂłgu a partnerstva medzi NATO a novĹźmi partnerskĹźmi krajinami v strednej
a vĹźchodnej EurĂłpe, ako aj na Ĺzemí bĹźvalého Sovietskeho zväzu. Jeho
vytvorením vyvrcholilo Ĺsilie NATO o vytvorenie novĹźch pozitívnych vzeahov
s tĹźmito krajinami po skon%0Ĺení studenej vojny.
O vytvorení NACC rozhodol summit %0ĹlenskĹźch atátov NATO v novembri 1991
v Ríme a prvá schôdzka rady sa uskuto%0Ĺnila 20. decembra 1991 za Ĺ%0Ĺasti
16 %0ĹlenskĹźch atátov NATO 9 krajín strednej a vĹźchodnej EurĂłpy. V marci 1992
sa k NACC pripojili %0Ĺlenské krajiny Spolo%0Ĺenstva nezávislĹźch atátov
a v jĹni 1992 aj Gruzínsko a Albánsko.
Zasadania rady sa konali minimálne raz do roka, alebo pod>a potreby %0Ĺastejaie.
Rokovania a spolupráca v rámci rady sa sĹstreovala na politické
a bezpe%0Ĺnostné otázky, plánovanie obrany, princípy a k>Ĺ%0Ĺové aspekty stratégie,
ako aj atruktĹry ozbrojenĹźch síl a velenia, na problematiku konverzie
zbrojárskeho priemyslu, demokratické koncepcie civilno-vojenskĹźch vzeahov,
koopera%0Ĺné aktivity vo vedeckĹźch a ekologickĹźch oblastiach, koordináciu
riadenia leteckej prevádzky a vyu~ívanie >udskĹźch zdrojov.
innose NACC sa skon%0Ĺila 30. mája 1997 a nahradil ju novĹź orgán EAPC
(Euro-Atlantic Partnership Council Euroatlantická partnerská rada). NACC v
%0Ĺase skon%0Ĺenia %0Ĺinnosti zdru~ovala 44 atátov (vaetky %0Ĺlenské atáty NATO a
krajiny, ktoré podpísali project Partnerstvo za mier, pri%0Ĺom Fínsko, Slovinsko a
`védsko mali atatĹt pozorovate>ov).
29
SFOR (Stabilization Force)
Mnohonárodné sily pod vedením NATO s Ĺlohou stabilizovae situáciu v Bosne
a Hercegovine. Svoju %0Ĺinnose za%0Ĺali 20. 12. 1996 v po%0Ĺte 70 tisíc vojakov
a dôstojníkov. Boli vytvorené na základe rezolĹcie Bezpe%0Ĺnostnej rady OSN
%0Ĺ 10088 zo dHa 12. 12. 1996.
Hlavnou Ĺlohou je stabilizácia bezpe%0Ĺnostného prostredia, v ktorom mô~u
pracovae národné a miestne Ĺrady a medzinárodné organizácie.
K augustu 2004 plnilo Ĺlohy v SFOR okolo 7 tisíc vojakov a dôstojníkov.
Na Istanbulskom summite NATO (jĹn 2004) bola operácia SFOR hodnotená
ako Ĺspeaná a bolo schválené jej zruaenie ku koncu roka 2004. alej bude Ĺlohy
bezpe%0Ĺnostného a policajného charakteru plnie EurĂłpska Ĺnia.
Sily rĹźchlej reakcie EÚ (EURR)
Hlavnou prioritou EÚ v oblasti EurĂłpskej bezpe%0Ĺnostnej a obrannej politiky
(ESDP) je v sĹ%0Ĺasnosti vybudovanie dohodnutĹźch vojenskĹźch spôsobilostí.
EÚ za%0Ĺala budovae tieto kapacity pod>a tzv. Helsinki Headline Goal (HHG),
s cie>om vytvorie dostato%0Ĺné sily na zabezpe%0Ĺenie PetersberskĹźch Ĺloh.
Kone%0ĹnĹź stav plnenia bol posĹdenĹź v roku 2003, kedy EÚ konatatovala, ~e
dosiahla po~adované spôsobilosti, ale zároveH boli definované nesplnené ciele
(shortfalls), ktoré obmedzujĹ tieto spôsobilosti. Na zasadaní Rady v jĹni 2004
bol schválenĹź dokument Headline Goal 2010 (HG 2010) ktorĹź stanovuje
základné parametre pre rozvoj vojenskĹźch spôsobilostí do roku 2010, najmä
bojové skupiny rĹźchlej reakcie- Rapid Reaction Battle Groups. Ambíciou je,
aby EÚ bola schopná prijae rozhodnutie pre operáciu do 5 dní a sily boli
schopné nasadenia do 10 dní od prijatia rozhodnutia.
Pôvodne stanovené Petersbergské Ĺlohy boli doplnené na základe záverov
Bezpe%0Ĺnostnej stratégie EÚ o:
- spolo%0Ĺné odzbrojovacie operácie,
- podporu tretích krajín v boji proti terorizmu
- a pomoc pri reformách bezpe%0Ĺnostného sektora.
Inicia%0Ĺná pripravenose síl má bye dosiahnutá v roku 2005, plná opera%0Ĺná
pripravenose vrátane strategickej prepravy v roku 2007.
Spolo%0Ĺná zahrani%0Ĺná a bezpe%0Ĺnostná politika(SZBP) Common
Foreign And Security Policy(CFSP)
Problematika spolo%0Ĺnej zahrani%0Ĺnej politiky bola dlho diskutovanĹźm
problémom EÚ od roka 1970, kedy za%0Ĺali medzivládne rozhovory o problémoch
medzinárodnej politiky. V roku 1986 JednotnĹź eurĂłpsky akt síce formalizoval
medzivládnu spoluprácu, ale bez zmeny podstaty alebo metĂłd spolupráce.
Zásadná zmena nastala schválením Maastrichtskej zmluvy o EurĂłpskej Ĺnii, kde
%0Ĺlenské atáty po prvĹź krát inkorporovali do zmluvy Ĺlohu spolo%0Ĺnej
zahrani%0Ĺnej a bezpe%0Ĺnostnej politiky a polo~ili jej právny základ. SZBP má
30
vaak v EÚ naalej apecifické postavenie, nepatrí do komunitárnej sféry v ktorej
prevláda nadnárodnĹź princíp, ale má medzivládny charakter. Preto aj bola
oddelená od aspektov ekonomickej integrácie, ktorá tvorí prvĹź pilier a bola
zaradená do druhého piliera EÚ.
Dôle~ité zmeny v SZBP boli prijaté Amsterdamskou zmluvou (vstĹpila do
platnosti v roku 1999, kde u~ konkrétne %0Ĺlánky 11 28 Zmluvy o EurĂłpskej Ĺnii
boli venované SZBP a Zmluvou z Nice (v platnosti od roku 2003).
Amsterdamská zmluva definovala päe základnĹźch cie>ov SZBP a cesty ich
naplHovania:
- ochrana spolo%0ĹnĹźch hodnôt, základnĹźch záujmov, nezávislosti a integrity
EÚ
- posilnenie bezpe%0Ĺnosti EÚ vo vaetkĹźch smeroch
- zabezpe%0Ĺenie mieru a posilnenie medzinárodnej bezpe%0Ĺnosti
- medzinárodná spolupráca
- rozvoj a upevnenie demokracie, právneho atátu, reapektovanie >udskĹźch
práv a základnĹźch slobôd
ZároveH sĹ identifikované cesty, ktorĹźmi majĹ bye zabezpe%0Ĺované tieto ciele:
- definovanie princípov a celkového smerovania SZBP Radou
- rozhodovanie o spolo%0ĹnĹźch stratégiách (takĹźmi sĹ napr. stratégie vo%0Ĺi
Rusku, Ukrajine, Stredomoriu)
- prijímanie jednotnĹźch akcií a spolo%0ĹnĹźch pozícií
`truktĹrovaná spolupráca
Je apecifickou formou spolupráce pri budovaní vojenskĹźch kapacít. Vzh>adom
na to, ~e %0Ĺlenské atáty dávajĹ Ĺnii k dispozícii civilné a vojenské kapacity na
uskuto%0ĹHovanie spolo%0Ĺnej zahrani%0Ĺnej a bezpe%0Ĺnostnej politiky mô~u tie %0Ĺlenské
atáty, ktorĹźch vojenské kapacity sp:HajĹ prísnejaie kritériá a ktoré v tejto oblasti
prevzali navzájom záväznejaie povinnosti s cie>om plnie náro%0Ĺnejaie misie
zaviese stálu atruktĹrovanĹ spoluprácu.
Zmluva o Ĺstave EÚ uvádza spôsob uzatvárania takejto spolupráce, kde
rozhodnutie o jej vytvorení prijíma Rada kvalifikovanou vä%0Ĺainou, pri%0Ĺom sĹ
upresnené alaie detaily schva>ovacieho procesu.
VojenskĹź atáb EurĂłpskej Ĺnie (European Union Military Staff
EUMS)
VojenskĹź atáb EÚ je sĹ%0Ĺaseou Generálneho sekretariátu Rady priamo
podriadeného Vysokému predstavite>ovi pre SZBP. Je predur%0ĹenĹź na v%0Ĺasné
varovanie, hodnotenie situácie a strategické plánovanie pre Petersbergské
Ĺlohy vrátane identifikácie potrebnĹźch síl a impelementácie politiky
a rozhodnutí Vojenského vĹźboru EÚ. Zabezpe%0Ĺuje prepojenie medzi
VojenskĹźm vĹźborom a vojenskĹźmi prostriedkami dostupnĹźmi v EÚ a poskytuje
31
vojenské rady orgánom EÚ. Pracuje na základe direktív Vojenského vĹźboru.
Zlo~enĹź je zo 70 pracovníkov pod vedením trojhviezdi%0Ĺkového generála.
Na základe rozhodnutia Rady z jĹna 2004 sa v priebehu roka 2004 ustanoví
civilno-vojenská bunka s kapacitou rĹźchlo vytvorie opera%0Ĺné centrum v prípade
potreby operácie.
VojenskĹź vĹźbor EurĂłpskej Ĺnie (European Union Military
Committee- EUMC)
Predstavuje najvyaaiu vojenskĹ atruktĹru ustanovenĹ v Rade. EUMC je
zodpovednĹź za poskytovanie vojenskĹźch rád a odporĹ%0Ĺaní Politicko-
bezpe%0Ĺnostnému vĹźboru a za vojenské riadenie vaetkĹźch vojenskĹźch aktivít EÚ.
Tvoria ho ná%0Ĺelníci atábov ozbrojenĹźch síl %0ĹlenskĹźch atátov (Chiefs of Defence -
CHOD), reprezentovaní svojimi vojenskĹźmi predstavite>mi v Bruseli
(MILREP). Predseda EUMC je atvorhviezdi%0ĹkovĹź generál volenĹź 15 ná%0Ĺelníkmi
atábov a menovanĹź Radou EÚ na obdobie 3 rokov.
V situácii krízového mana~mentu navrhuje strategické vojenské rieaenia na
po~iadanie a na základe vojenského rozhodnutia Rady pripravuje Plánovaciu
smernicu pre velite>a operácie. V priebehu operácie monitoruje správnose jej
priebehu.
VysokĹź predstavite> pre spolo%0ĹnĹ zahrani%0ĹnĹ a bezpe%0ĹnostnĹ
politiku
Vytvorenie tejto funkcie definovala Amsterdamská zmluva prijatá v jĹni 1997
na summite EÚ v Amsterdame a podpísaná 2. oktĂłbra 1997. Pod>a
jej 26. %0Ĺlánku je vysokĹź predstavite> SZBP zodpovednĹź za vaetky procesy,
ktoré sĹvisia so spolo%0Ĺnou zahrani%0Ĺnou a bezpe%0Ĺnostnou politikou EurĂłpskej
Ĺnie, teda za formuláciu, prípravu a implementáciu politickĹźch rozhodnutí a tie~
za konanie v mene Rady (na po~iadanie predsedníckej krajiny) prostredníctvom
politickĹźch rokovaní s treeou stranou. VysokĹźm predstavite>om sa na základe
hlasovania %0ĹlenskĹźch krajín stal Javier Solana, ktorĹź bol do funkcie
vymenovanĹź 18. oktĂłbra 1999 na obdobie piatich rokov. Na základe Ústavy
EurĂłpskej Ĺnie, ktorej text bol schválenĹź na summite v Bruseli v jĹni 2004,
prejde obsahová náplH tejto funkcie na novĹ pozíciu ministra zahrani%0ĹnĹźch vecí
EÚ. V rámci neho v podstate dôjde k zlĹ%0Ĺeniu funkcie Vysokého predstavite>a
pre SZBP s funkciou komisára pre zahrani%0Ĺné zále~itosti.
ZápadoeurĂłpska Ĺnia (Western European Union - WEU)
Vojensko-politické zoskupenie desiatich eurĂłpskych krajín má svoje za%0Ĺiatky
v Zmluve o ekonomickej, sociálnej a kultĹrnej spolupráci a kolektívnej
sebaobrane podpísanej v roku 1948 Belgickom, FrancĹzskom, Luxemburskom,
Holandskom a SpojenĹźm krá>ovstvom, známou ako Bruselská zmluva .
Podpisom Severoatlantickej zmluvy v roku 1949 bol vĹźkon vojenskej
32
zodpovednosti Bruselskej zmluvy, alebo Západnej Ĺnie prevedenĹź na
SeveroatlantickĹ Alianciu. Na základe Parí~skych dohôd z roku 1954 pristĹpili
k Bruselskej zmluve Nemecká spolková republika a Taliansko a organizácia sa
premenovala na ZápadoeurĂłpsku Ĺniu.
Nová aktivácia ZápadoeurĂłpskej Ĺnie za%0Ĺala v roku 1984 v sĹvislosti
s rozvojom spolo%0Ĺnej eurĂłpskej obrannej identity v rámci posilHovania
eurĂłpskeho piliera NATO. V roku 1987 Rada ministrov ZEÚ prijala Platformu
o eurĂłpskych bezpe%0ĹnostnĹźch záujmoch , kde bolo potvrdené posilHovanie
eurĂłpskeho základu NATO. V roku 1990sa %0Ĺlenmi ZEÚ stali Portugalsko
a `panielsko a v roku 1995 po trojro%0Ĺnom ratifika%0Ĺnom procese Grécko. Od
roku 1994 vznikol systém troch Ĺrovní %0Ĺlenstva rozliaujĹci
- %0Ĺlenské atáty ( %0Ĺlenské atáty EÚ a NATO)
- asociované atáty ( eurĂłpske atáty NATO, ktoré nie sĹ %0Ĺlenmi EÚ)
- pozorovatelia ( %0Ĺlenské atáty EÚ, ktoré nechcĹ alebo nemô~u bye %0Ĺlenmi
ZEÚ
Pre atáty strednej a vĹźchodnej EurĂłpy bol zavedenĹź inatitĹt asociovaného
partnerstva.
ZEÚ sa podie>ala na niektorĹźch spolo%0ĹnĹźch operáciách NATO, alebo
uskuto%0Ĺnila vlastné operácie. V roku 1992 sa námorné sily ZEÚ zĹ%0Ĺastnili na
kontrole dodr~ania rezolĹcie BR OSN v Jadranskom mori, v roku 1993 spolu
s NATO sa ZEÚ podie>ala na kontrole embarga OSN na Dunaji. V roku 1994
poskytla ZEÚ pomoc EÚ pri prevzatí správy Mostaru a v roku 1997 vyslala
policajnĹź prvok MAPE do Albánska.
VĹźvojom Spolo%0Ĺnej zahrani%0Ĺnej a bezpe%0Ĺnostnej politiky a EurĂłpskej
bezpe%0Ĺnostnej a obrannej politiky prevzala postupne funkcie ZápadoeurĂłpskej
Ĺnie EurĂłpska Ĺnia.
Zmluva o eurĂłpskej Ĺnii
pozri Maastrichtská zmluva
Zmluva z Nice
Zmluva z Nice zaradila alaie doplnky a schválila vytvorenie novĹźch stálych
politickĹźch a vojenskĹźch atruktĹr politického a bezpe%0Ĺnostného vĹźboru,
vojenského vĹźboru EÚ a vojenského atábu EÚ.
Bola prijatá na summite EurĂłpskej rady vo francĹzskom Nice v decembri 2000.
HlavnĹźm cie>om zmluvy bola reforma inatitucionálnej atruktĹry Ĺnie
s vĹźh>adom na pripravované rozaírenie o novĹźch %0Ĺlenov. Reagovala teda na
záväzok EÚ z helsinského summitu v decembri 1999 bye pripravená na
rozaírenie od 1. januára 2003. Zmluva z Nice preto dop:Ha Zmluvu o EurĂłpskej
Ĺnii, Zmluvy zakladajĹce EurĂłpske spolo%0Ĺenstvá a Protokol o rozaírení EÚ. Do
platnosti vstĹpila 1. februára 2003.
33
Inatitucionálne zmeny sa dotĹźkajĹ predovaetkĹźm zlo~enia EurĂłpskeho
parlamentu a Komisie a spôsobu rozhodovania v Rade. Zmluva z Nice zvyauje
po%0Ĺet poslaneckĹźch kresiel v EurĂłpskom parlamente na 732 a zároveH ich
prerozde>uje medzi jednotlivé (v tom %0Ĺase sĹ%0Ĺasné i budĹce) %0Ĺlenské atáty pod>a
popula%0Ĺného pomerného k>Ĺ%0Ĺa. Okrem toho ka~dĹź %0ĹlenskĹź atát mal mae v %0Ĺase
vstupu alaích krajín do Ĺnie po jednom komisárovi, %0Ĺo znamená, ~e zastĹpenie
tzv. ve>kĹźch atátov v komisii sa zní~ilo z dvoch na jeden. Pritom do budĹcnosti
ostala otvorená otázka redukcie komisie na menaí po%0Ĺet %0Ĺlenov. EurĂłpska rada
rozhodla i o novom prerozdelení hlasov v Rade ministrov. CelkovĹź po%0Ĺet hlasov
bol ur%0ĹenĹź na 345, kvalifikovaná vä%0Ĺaina na 255 hlasov a blokujĹca menaina na
91 hlasov. Doalo tie~ k zruaeniu jednomyse>nosti a zavedeniu hlasovania
kvalifikovanou vä%0Ĺainou v 29 oblastiach a pri menovaní na aese najdôle~itejaích
postov. Táto zmluva tie~ okrem iného prvĹźkrát zaviedla formálne pravidlá pre
aplikáciu sankcií proti %0Ĺlenskému atátu.
Napriek vĹźraznĹźm zmenám, ktoré zmluva z Nice priniesla, vo vaeobecnosti
prevládol názor, ~e sa jej nepodarilo uspokojivo vysporiadae s problémom
rozaírenia. Dôvodom bola jednak nespokojnose niektorĹźch vä%0Ĺaích atátov so
stratou hlasov v Rade a jednak spôsob rozhodovania, kde sa nepodarilo presadie
systém dvojitej vä%0Ĺainy
Washingtonská zmluva
ZakladajĹca zmluva Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorá bola podpísaná
4. apríla 1949 vo Washingtone zástupcami dvanástich atátov. ZakladajĹcimi
%0Ĺlenmi aliancie sa stali Belgicko, Dánsko, FrancĹzsko, Holandsko, Island,
Kanada, Luxembursko, NĂłrsko, Portugalsko, Spojené atáty americké, Taliansko
a Ve>ká Británia. V roku 1952 sa aliancia rozaírila o Grécko a Turecko,
v roku 1955 sa jej sĹ%0Ĺaseou stalo Nemecko, v roku 1982 `panielsko
a v roku 1999 eská republika, Maarsko a Po>sko. Napokon v roku 2004
nasledovalo doteraz najvä%0Ĺaie rozaírenie NATO od jej zalo~enia, ke sa novĹźmi
%0Ĺlenmi stalo Bulharsko, EstĂłnsko, Litva, Lotyasko, Rumunsko, Slovensko
a Slovinsko.
Zmluva má 14 %0Ĺlánkov. V prvĹźch atyroch sa zainteresované strany hlásia
k spolo%0ĹnĹźm hodnotám a cie>om, medzi ktorĹźmi vy%0Ĺnieva obrana a udr~iavanie
medzinárodného mieru a poriadku. K tomuto cie>u majĹ slĹ~ie vzájomné
konzultácie medzi %0Ĺlenmi. K>Ĺ%0ĹovĹźm %0Ĺlánkom Washingtonskej zmluvy je vaak
%0Ĺlánok 5. Pod>a neho ozbrojenĹź Ĺtok proti jednej alebo viac zainteresovanĹźch
strán v EurĂłpe alebo severnej Amerike bude pova~ovanĹź za Ĺtok proti vaetkĹźm,
a preto ak dôjde k takémuto ozbrojenému Ĺtoku, ka~dá zo zainteresovanĹźch
strán uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu uznanĹ
%0Ĺlánkom 51 Charty Organizácie spojenĹźch národov a pomô~e napadnutej strane
alebo stranám tĹźm, ~e sama a v sĹ%0Ĺinnosti s ostatnĹźmi stranami neodkladne
podnikne kroky, ktoré bude pova~ovae za nutné, vrátane pou~itia ozbrojenej
sily, s cie>om obnovie a udr~ae bezpe%0Ĺnose v severoatlantickej oblasti .
34
Tvorcovia tohto %0Ĺlánku pôvodne po%0Ĺítali s mo~noseou Ĺtoku Sovietskeho zväzu
na niektorého z eurĂłpskych %0Ĺlenov NATO, pri%0Ĺom v tom prípade by sa
pova~oval za Ĺtok na Spojené atáty americké, teda na najvä%0Ĺaiu vojenskĹ
mocnose s najvä%0Ĺaou mo~noseou odpovede. K jeho uplatneniu vaak po%0Ĺas
studenej vojny nedoalo. Stalo sa tak a~ 12. septembra 2001 po teroristickĹźch
Ĺtokoch na americkĹź New York a Washington.
Dôle~itĹźm z h>adiska otvorenosti aliancie vo%0Ĺi alaím krajinám je %0Ĺlánok 10,
ktorĹź definuje mo~nosti a podmienky pristĹpenia k zmluve. NasledujĹce zase
ur%0ĹujĹ mo~nosti revízie zmluvy %0Ĺi podmienky odstĹpenia od zmluvy.
35
Register
AFOR, 4 Headline Goal 2003, 15, 20
Ak%0ĹnĹź plán pre eurĂłpske Headline Goal 2010, 16, 30
spôsobilosti (European Capability HelsinskĹź summit EÚ, 17,18
Action Plan - ECAP), 4 InatitĹt bezpe%0ĹnostnĹźch atĹdií EÚ,
Althea, 5, 8, 25 18
Amsterdamská zmluva, 5, 6, 11, 27, KFOR, 18
31, 32 KodanskĹź summit 1993, 19
Artemis, 6, 25 Kolínska EurĂłpska rada 1999, 19
Battle Groups, 6, 15, 30 Kombinované spojené sily
Berlín plus, 5, 6, 7, 8, 10 osobitného ur%0Ĺenia (Combined
Berlínsky summit NATO, 8 Join Task Force CJTF), 19
Bezpe%0Ĺnostná stratégia EurĂłpskej Konferencia o skvalitnení
Ĺnie, 8 spôsobilostí (Capabilities
Bruselská zmluva, 9, 10, 34 Improvement Conference 2001),
CivilnĹź krízovĹź mana~ment 20
EurĂłpskej Ĺnie, 10 Konferencia o záväzkoch pri
Concordia, 8, 10, 25 budovaní spôsobilostí
EUJUST THEMIS, 12, 25 (Capabilities Commitment
EÚPM - Policajná misia EÚ v Bosne Conference 2000), 20
a Hercegovine, 15, 25 Laekenská EurĂłpska rada 2001, 21
Euroatlantická partnerská rada Maastrichtská zmluva, 5, 11, 21, 33
(Euroatlantic Partnership Council Mierové misie OSN, 23
EAPC), 10 Operácie vykonané v rámci ESDP,
EurĂłpska bezpe%0Ĺnostná a obranná 25
identita(EBOI) European Organizácia pre bezpe%0Ĺnose
Security and Defence Identity a spoluprácu v EurĂłpe - OBSE, 23
(ESDI), 11 Organizácia pre kooperáciu
EurĂłpska bezpe%0Ĺnostná a obranná v spolo%0Ĺnom vyzbrojovaní
politika(EBOP) - European (Organisation Conjointe de
Security and Defence Policy Coopération en matiĹre
(ESDP), 12 d'ARmement - OCCAR alebo
EurĂłpska obranná agentĹra Organization for Joint Armament
(European Defence Agency Cooperation OJAC), 24
EDA), 13 Pakt stability pre juhovĹźchodnĹ
EurĂłpska Ĺnia, 6, 10, 11, 13, 14, 22, EurĂłpu, 25
31, 33 Petersbergské misie, 16, 26
EurĂłpske spolo%0Ĺenstvá, 13, 14, 22, PolitickĹź a bezpe%0ĹnostnĹź vĹźbor
33 (Political and Security Committee
Framework nation- rámcová krajina, PSC, 26
15 Posilnená spolupráca, 27
GALILEO, 15
36
PROXIMA - Policajná misia EÚ `truktĹrovaná spolupráca, 31
v MacedĂłnsku, 25, 26 VojenskĹź atáb EurĂłpskej Ĺnie
Rozairovanie EÚ, 27 (European Union Military Staff
Rozairovanie NATO, 28 EUMS), 31, 32
Saint-Malo, 28, 29 VojenskĹź vĹźbor EurĂłpskej Ĺnie
Satelitné stredisko EÚ (European (European Union Military
Union Satelite Centre EUSC), 29 Committee- EUMC), 32
Severoatlantická rada pre spoluprácu VysokĹź predstavite> pre spolo%0ĹnĹ
- (The North Atlantic Cooperation zahrani%0ĹnĹ a bezpe%0ĹnostnĹ
Council - NACC), 30 politiku, 32
SFOR (Stabilization Force), 30 Washingtonská zmluva, 34
Sily rĹźchlej reakcie EÚ (EURR), 30 ZápadoeurĂłpska Ĺnia (Western
Spolo%0Ĺná zahrani%0Ĺná a bezpe%0Ĺnostná European Union - WEU), 32, 33
politika(SZBP) Common Zmluva o eurĂłpskej Ĺnii, 33
Foreign And Security Zmluva z Nice, 31, 33
Policy(CFSP), 30, 31
37
Wyszukiwarka
Podobne podstrony:
kratky slovnik demografickych pojmovHANDOUT Chronology of polities?c to J ?nningNugent 5ed 2002 The Government and Politics in the EU part 1Resistance A List of Common Political TricksG&R55 1 08 politics of raceMark B Adams et al Human Heredity and PoliticsA Political Economy of Formatted Pleasurespolitical dynamics of eu economic integrationmedicny slovnikEric D Weitz Racial Politics without the Concept of Race Reevaluating Soviet Ethnic and Nationalslovnik cz? sk elektrotechnickych vyrazovTravel and the Making of North Mesopotamian PolitiesBernward Joerges Do Politics Have Artifactsdejiny a politika quizkratky slovensko cesky slovnikwiÄcej podobnych podstron