SYNAGÓGA
V NITRE
EURÓPSKA ÚNIA
Projekt je spolufinancovanż z ERDF
Investícia do Vaaej budÅ›cnosti
objav miesto, za~i príbeh
discover the place, live the story
Nitra stáro%0Å„ia patrila
k najvżznamnejaím centrám
~idovského ~ivota na Slovensku.
PrvÅ› písomnÅ› zmienku
o prítomnosti ~idov na tomto Å›zemí
ozna%0Å„enom ako Mons Judeorum
(%7Å„idovskż vrch) nájdeme u~ v druhej
Zoborskej listine z roku 1113, aj ke
archeologické nálezy pozostatkov
~idovského cintorína na tomto Å›zemí
potvrdzujÅ› jeho existenciu najmenej
storo%0Å„ie pred tżmto záznamom.
%7Å„idia tu pôsobili ako kalízovia, vybera%0Å„i krá>ovskżch
daní. Odborníci sa domnievajÅ›, ~e dneaná %0Å„ase Nitry
Párovce bola u~ v tomto období nimi obżvaná, %0Å„o neskôr,
v roku 1248, dokazuje aj názov tejto oblasti Castrum
Judeorum, %0Å„o znamená opevnená ~idovská osada. %7Å„ivili
sa predovaetkżm obchodovaním a s%0Å„asti aj remeslom.
V 18. storo%0Å„í sa %0Å„oraz viac párovská ~idovská komunita
podie>ala aj na správe vecí verejnżch a mala aj svojho richtára.
%7Å„idovská nábo~enská obec vznikla v polovici 18. storo%0Å„ia,
tvorilo ju 21 ~idovskżch rodín s rabínom a zrejme aj so
synagógou, o ktorej máme prvż Å›daj z roku 1766, ke ju
po dlhaom u~ívaní obnovili. Nábo~enská obec v roku 1818
získala pozemok ved>a starej synagógy, aby ju v roku 1820
rozaírila. Pri nej existovala aj ~idovská základná akola.
Bolo tu aj nieko>ko modlitební, rituálny kÅ›pe> z roku 1885,
starobinec a nemocnica. V celej monarchii bola chżrna ich
stredná nábo~enská akola Talmud Tóra, ale najmä rabínska
akola jeaiva, pre ktorÅ› dal nitriansky mecenáa Jozef Engel
postavie v roku 1903 Å›%0Å„elovÅ› budovu. Do Nitry sa ~idia
za%0Å„ali hromadne seahovae po roku 1840 a 1848 a v druhej
polovici 19. storo%0Å„ia tu vytvorili po%0Å„etnÅ› a hospodársky
vżznamnÅ› sociálnu skupinu najmä obchodníkov.
Po budapeatianskom kongrese uhorskżch ~idov v roku
1869 sa aj nitrianska ~idovská komunita rozatiepila na dve
obce, ortodoxnÅ› a neologickÅ› (kongresovÅ›), pri%0Å„om prvá
mala prevahu a v roku 1903 si nákladne zrenovovala starÅ›
synagógu v Párovciach. Od roku 1908 adaptovala nieko>ko
spojenżch prenajatżch bytov v dome Henrika Neumanna
na ulici Vilmosa Tótha (%0Å„ase dneanej `tefánikovej triedy,
sÅ›%0Å„asná peaia zóna) na do%0Å„asnÅ› modlitebHu a neskôr
postavila vlastnÅ› krásnu secesnÅ› synagógu, ktorá je
jednou z troch slovenskżch realizácií budapeatianskeho
architekta a projektanta monumentálnych secesnżch
synagóg v Rakśsko-Uhorsku, Leopolda Baumhorna.
HISTÓRIA
~IDOVSTVA V NITRE
Mestá nám rozprávajÅ› príbehy
z %0Å„asov dávnych i nedávno
minulżch. Niektoré sÅ› zakliate
v mśroch domov, dla~obnżch
kockách i pod nimi, náhrobnżch
kameHoch, ve%0Å„nżch svetlách
v chrámoch. Takżm tichżm
svedkom nitrianskych dejín
je i nitrianska synagóga.
SYNAGÓGA
ROZPRÁVA SVOJ PRÍBEH
Synagóga ako
svätostánok
Synagóga je centrom
nábo~enského ~ivota
%7Å„idov. Slovo je gréckeho
pôvodu a pou~ívali
ho pravdepodobne
helénski %7Å„idia vo
vżzname zhroma~denie,
spolo%0ńenstvo. Synagóga
bola po stáro%0Å„ia nielen
strediskom nábo~enského,
ale i sociálneho ~ivota obce,
v ktorej plnila tri základné
funkcie: modlitebne, akoly na
vyu%0Å„ovanie nábo~enského zákona
a miesta verejnżch rokovaní obce.
V alaom historickom vżvoji sa vaak ako
hlavnż vżznam synagógy ustálilo jej poslanie
duchovného centra. Aj forma bohoslu~by stanovená Talmudom
ostala prakticky v priebehu storo%0Å„í nezmenená. Prelína sa
tu verejná i osobná modlitba, jednotlivec sa sÅ›streuje na
svoju vlastnś modlitbu a sś%0ńasne spolu s celou obcou po%0ńśva
%0Å„ítanie biblickżch textov a ich vżklad. Bohoslu~bu, na ktorej
je predpísanż minimálny po%0Å„et desiatich mu~ov (minjan),
vedie kantor, ktorż je zástupcom zhroma~denej obce. Riadi
modlitby, pred%0Å„ituje ich v mene vaetkżch a v prísluanżch
%0Å„astiach liturgie predspevuje melodické partie. Rabína,
duchovného predstavite>a ~idovskej obce, treba chápae ako
u%0Å„ite>a a znalca Tóry, nie ako kHaza. Nie je prostredníkom
medzi Bohom a %0Å„lovekom. Rozhoduje aj v zále~itostiach
nábo~enského práva, pôsobí ako duchovnż radca a hovorca
svojej obce, i ako u%0Å„ite> a vychovávate>. V synagóge bżva
kazate>om a vykonáva aj niektoré nábo~enské obrady, svadbu,
bar micva a pod. Rabíni boli ve>mi vzdelaní >udia, ktorżch
povese bola tvorená hlavne vzdelanoseou a spôsobom ~ivota.
K najvżznamnejaím historickżm osobnostiam mesta Nitry
patrí viacero tu pôsobiacich rabínov, napríklad zázra%0Å„nż rabín
Ezechiel Baneth, Samuel Ungar, dynastia Katzovcov a iní.
Ústrednżm momentom synagogálnej bohoslu~by je %0Å„ítanie
Tóry, preto aj vnÅ›torné usporiadanie synagógy s tżm Å›zko
sÅ›visí. Na vżchodnej strane priestoru bżva architektonicky
stvárnená archa svätostánok, ktorż slÅ›~il na ulo~enie zvitkov
Tóry, najcennejaieho predmetu v synagóge. Archa, ktorś tu
vidíme, je stvárnená v podobe predstavanej edikuly na trojiciach
mramorovżch st:pov, preklenutżch masívnou archivoltou
a ukon%0Å„enej plnżm trojhrannżm atítom. V tympanone atítu je
umiestnená doska Desatora. Dvere svätostánku boli zdobené
mosadznżm kovaním a madlom a zakrżvali sa zdobenou
oponou s motívmi zo ~idovskej symboliky. Pred svätostánkom
sa nachádza ve%0Å„né svetlo ako pripomienka svietnika v starom
chráme. Aby vaetci v synagóge dobre po%0Å„uli %0Å„ítanie Tóry,
pred%0Å„ituje sa na vyvżaenom mieste - katedre, známej ako
almemor alebo bima. Ortodoxné usporiadanie synagógy
ur%0ńuje, aby bola v strede. Almemor tejto synagógy
bol na toto miesto posunutż po r. 1946,
ke bola pôvodne neologická synagóga
upravená na ortodoxnÅ›. K stanovenému
priestorovému %0Å„leneniu synagóg patrí aj
vestibul, odkia> prichádzajÅ› veriaci do
hlavnej siene. Tradícia toti~ hovorí, ~e do
kostola sa nemá prichádzae rovno z ulice, ale
cez vestibul, kde ka~dż pred vstupom do svätyne
mô~e odlo~ie starosti a problémy, ktoré ho ea~ia vo vonkajaom
svete. Mu~i i ~eny vstupujś do synagógy s pokrytou hlavou.
Rozdelenie modlitebne na hlavnÅ›, mu~skÅ›
lo a priestor pre ~eny ur%0Å„uje Talmud.
Chlapci do 13. roku veku a diev%0Å„atá
do 12. rokov sÅ› deti, tak~e sa mô~u
pohybovae, kde sa im pá%0Å„i. Po
dosiahnutí tohto veku sa u~
zaraujÅ› medzi mu~ov alebo ~eny.
Synagóga ako
architektonická pamiatka
Nitrianska synagóga je vzácnou architektonickou pamiatkou,
zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu
Slovenskej republiky. Stojí v pamiatkovej zóne a v ochrannom
pásme mestskej pamiatkovej rezervácie. Má centrálny
atvorcovż pôdorys, rozaírenż na ju~nej strane o polygonálny
rizalit. Hlavnż vstup je situovanż na ju~nom prie%0Å„elí
orientovanom do ulice a je architektonicky stvárnenż
edikulovżm portálom s motívom oslieho chrbta. Tvoria ho
dvojkrídlové vstupné dvere s bohatżm ozdobnżm kovaním
a kovanou k>u%0Å„kou. Za hlavnżm vstupom sa nachádza
pamätná tabu>a s menami zakladate>ov a darcov, ktorí finan%0Å„ne
prispeli na jej vżstavbu. Stavba je ukon%0Å„ená centrálnou kupolou
s polygonálnym pláaeom a náro~nżmi kupolami. VnÅ›torná
vżzdoba synagógy je skromná, nie sÅ› v nej ~iadne obrazy,
sochy alebo iné napodobeniny Boha. Vyplżva to zo základnżch
%0Å„lánkov ~idovskej viery, kde sa hovorí, ~e Bo~ie bytie má
inÅ› podstatu ako >udské. Preto je zakázané spodobHovanie
Boha formou vżtvarného diela, vytvoreného %0Å„lovekom.
Vonkajaiu podobu a architektonické rieaenie tradícia
a nábo~enskż predpis neobmedzuje. Dodr~iavajÅ› sa iba
základné prvky, ako je orientácia budovy na vżchod, t. j.
k Jeruzalemu, jej umiestnenie na takom mieste, aby pod>a
mo~ností dominovala okolitej zástavbe a rozdelenie priestoru
synagógy na mu~skÅ› a ~enskÅ› %0Å„ase. Interiér synagógy
tvorí sieHovż priestor otvorenż do
śstrednej kupoly, ktorś nesś
atyri piliere s ozdobnżmi
hlavicami. Po stranách
centrálneho priestoru
obieha empora,
prístupná z troch
strán to%0Å„itżm
schodiskom.
Príbeh synagógy
pokra%0Å„uje...
Príbeh nitrianskej synagógy je
pozna%0ńenż krutżmi udaloseami,
ktoré zasiahli Európu a tunajaie
~idovstvo v období holokaustu
a následnżch rokov determinovanżch
komunistickou ideológiou, ktorá mala negatívny
vzeah k cirkvám a nábo~enstvu. Preruaila sa kontinuita
vzájomného spolu~itia viacerżch etník a nábo~enskżch skupín.
Sakrálne objekty sa vyu~ívali ako sklady, chátrali. Zdecimovaná
~idovská komunita na Slovensku nebola v stave postarae sa
o ich Å›dr~bu a prevádzku. Pôvodnżm vlastníkom synagógy
bola %7Å„idovská nábo~enská obec v Nitre, od
roku 1982 Okresnż národnż vżbor v Nitre.
Do roku 1990 bola zrealizovaná oprava
strechy. Roku 1991 v sÅ›lade so zákonom
o majetku obcí preala do majetku Mesta
Nitry. alaia etapa rekonatrukcie sa
za%0Å„ala realizovae po roku 1996, ke
sa odborníci spracÅ›vajÅ›ci projektovÅ›
dokumentáciu zamerali na vyu~itie jej
apecifika, vynikajścej akustiky a pokra%0ńovalo
sa v rekonatrukcii interiéru. Rekonatrukciu financovalo Mesto
Nitra, realizovala sa aj vaka podpore Ministerstva kultśry SR
a partnerského mesta Zoetermeer. KultÅ›rnej verejnosti bola
synagóga sprístupnená v roku 2003. Vznikol vzácny priestor na
realizáciu kultÅ›rnych a spolo%0Å„enskżch podujatí. Svoje miesto tu
má expozícia MÅ›zea ~idovskej kultÅ›ry Slovenského národného
mÅ›zea v Bratislave pod názvom Osudy slovenskżch %7Å„idov,
aj stála vżstava vżznamného izraelského vżtvarníka Shragu
Weila (1918-2009), rodáka a %0Å„estného ob%0Å„ana mesta Nitry.
Od roku 2009 je synagóga sś%0ńaseou projektu
Slovenskej cesty ~idovského kultÅ›rneho dedi%0Å„stva.
Synagóga je od roku 2003
koncertnou a vżstavnou
sieHou mesta Nitry, v ktorej
vnímavé publikum nachádza
vzácne umelecké zá~itky.
Stavite> synagóg
LEOPOLD BAUMHORN
Leopold Baumhorn síce nepatril medzi najvżznamnejaích
novátorskżch architektov svojej doby, no bol svojou tvorbou
jedine%0ńnż. Aj ke sa na jeho stole zrodili projekty vżznamnżch
svetskżch stavieb, bánk, palácov, akôl a podobne, historiografia
si ho uchová ako najvä%0Å„aieho a najplodnejaieho stavite>a
synagóg na konci 19. a za%0ńiatku 20. storo%0ńia. V rokoch 1888
a 1932 ich naprojektoval 22, viac, ako hociktorż európsky
architekt. Podpísal sa aj pod rekonatrukciu mnohżch alaích.
SÅ› to monumentálne, elegantné chrámy ve>kżch i menaích
miest po celej monarchii, ktoré sa nestali iba pżchou
tamojaích ~idovskżch nábo~enskżch obcí, ale aj miest, ktoré
zdobili. Ostrihom, Rijeku, Temeavár, Braaov, Kaposvár,
Segedín, Pécs, Czegléd, Novi Sad, Arad, Györ, Kecskemét,
Eger, Gyöngyös, Budapeae, na Å›zemí Slovenska Nitru,
Tren%0Å„ín, Lu%0Å„enec %0Å„i Liptovskż sv. Mikuláa (rekonatrukcia).
SÅ› svedkami emancipa%0Å„nżch snáh stredoeurópskeho
~idovstva na prelome 19. a 20. storo%0Å„ia. Leopold Baumhorn
sa narodil v roku 1860 v obci Kisbér v KomárHanskej ~upe,
v rodine u%0Å„ite>a. Reálne gymnázium absolvoval v Györi.
Otec ho potom poslal na atÅ›diá na VysokÅ› akolu technickÅ›
do Viedne, kde bol ~iakom vychżrenżch stavite>ov - Königa,
Ferstela, Weyra. Po absolutóriu sa nakrátko vrátil do
rodiska, no onedlho sa zamestnal v projek%0ńnom śstave
Gyulu Pártosa a Ödöna Lechnera v Budapeati, kde pobudol
12 rokov. Potom si otvoril vlastnż ateliér. Jeho tvorbu po%0Å„as
celého ~ivota determinovala >ahká kresba, jemné a bohaté
zdobenie. Bol to typickż baumhornovskż eklektizmus
s maurskżmi, byzantskżmi a secesnżmi prvkami.
Architekt zomrel v roku 1932. Na jeho
náhrobníku na ~idovskom cintoríne
v Budapeati, na Kozmovej ulici,
je zve%0Å„nená silueta synagógy
v Segedíne, ktorá sa pova~uje
za jeho majstrovské dielo.
Pod>a mnohżch je to jedna
z najkrajaích synagóg na svete.
Napriek tomu, ~e vtedajaia
eskoslovenská republika, ktorá
vznikla po rozpade Rakśsko-
uhorskej monarchie v roku 1918,
bola prvou krajinou Európy, ktorá
uznala národnostné práva ~idovskej
menainy, dlho nedokázala uchránie
svoje demokratické princípy.
Vznik tzv. slovenského atátu 14. marca 1939 priniesol kruté
obdobie pre ~idov, najprv postupné obmedzovanie >udskżch
práv, ktoré vyvrcholilo prijatím %7Å„idovského kódexu v sep-
tembri 1941, majetkovo-právne obmedzenie ruinovalo ~i-
dovské obyvate>stvo (len v Nitre sa zarizovalo viac ako päesto
~idovskżch obchodov a remeselníckych prevádzok). Vaetko
utrpenie a poni~ovanie dosiahlo vrchol v roku 1942, ke
za%0Å„ali deportácie 3 457 nitrianskych ~idov do nacistickżch
vyhladzovacích táborov, kde vä%0Å„aina z nich naala svoju smre.
V predve%0Å„er Pamätného dHa obetí holokaustu, 8. septembra
2005, slávnostne otvorili v hornżch priestoroch nitrianskej
Synagógy stálu expozíciu holokaustu MÅ›zea ~idovskej kultÅ›-
ry Slovenského národného mÅ›zea v Bratislave, jedinÅ› svojho
druhu na Slovensku pod názvom Osudy slovenskżch %7Å„idov. Cez
dokumenty a historické artefakty pribli~uje najea~aie obdobie
~idovstva po%0ńas druhej svetovej vojny. Ka~dż z vystavenżch pred-
metov je nielen symbolom a mementom hrôzy tejto doby, ale je
aj spojenż s konkrétnym %0Å„lovekom ako spomienka na konkrétny
>udskż osud, na konkrétnu osobnÅ› tragédiu. SÅ›%0Å„aseou vżstavy
je aj symbolickż pamätník obetiam holokaustu. Autorsky sa na
Hom podie>al aj poprednż slovenskż vżtvarník Milan Veselż.
OSUDY
SLOVENSKŻCH ~IDOV
Shraga Weil, vlastnżm
menom Frantiaek Weil
(24. september 1918,
Nitra 20. február 2009,
Haogen, Izrael) sa narodil
v Nitre v rodine u%0Å„ite>ov,
novinárov a obchodníkov.
`tudoval na strednej stavebnej
akole, neskôr na Vysokej akole
umeleckého priemyslu v Prahe (1937-
1939). Nedokon%0Å„ené atÅ›dium architektÅ›ry
a sochárstva predur%0Å„ilo jeho alaie umelecké smerovanie.
Po%0ńas druhej svetovej vojny, ke mnohżch %0ńlenov jeho
rodiny odvliekli do koncentra%0Å„ného tábora, sa skrżval
istż %0Å„as v Budapeati. Vä%0Å„ainu svojho ~ivota potom pre~il
v kibuci Haogen v Izraeli, kam odiaiel spolu so svojou
man~elkou a skupinou alaích imigrantov krátko po
vojne. Na miesto dorazil po dvoch rokoch náro%0Å„nej a dlhej
cesty cez Belgicko, Francśzsko a Cyprus. V roku 1954
atudoval monumentálne maliarske techniky na Academie
des Beaux Art v Parí~i. Jeho ~ivot i dielo neskôr vżrazne
pozna%0Å„ila tragická smre jeho syna v r. 1967. Vżtvarníkova
dcéra dodnes ~ije so svojou rodinou v Izraeli.
Jadrom jeho tvorby sÅ› grafické práce, no vytvoril
aj mnoho kni~nżch ilustrácií a monumentálnych
projektov. Jeho rozmerné diela, ktoré vznikli
v spolupráci s mnohżmi architektmi, mô~eme
obdivovae na nieko>kżch vżznamnżch miestach vo
svete, okrem parlamentu Knessetu v Jeruzaleme aj
v monumentálnej vżzdobe stropu v Kennedyho centre
vo Washingtone. Umelcova PieseH piesní nás oslní
v sále reprezentujÅ›cej Izrael a jeho kultÅ›rne bohatstvo
plné ~ivota, farieb a biblickżch postáv. V poslednżch
rokoch preaiel od grafickej tvorby k olejoma>be,
v ktorej sa kontemplatívne vracia k udalostiam svojho
~ivota. Hoci má za sebou ne>ahkż ~ivotnż príbeh, jeho
paleta si zachováva pôvodnÅ› ~iarivÅ› farebnose.
Autor grafík
SHRAGA WEIL
Tento vżznamnż umelec, ktorż v Nitre pre~il detstvo
a mladose, ani po svojom odchode do Izraela po druhej
svetovej vojne na svoje rodisko nezabudol. Shraga
Weil rozprával plynule po slovensky aj po mnohżch
rokoch ~ivota v novej krajine, nieko>kokrát svoje rodné
mesto osobne navatívil a na Slovensku nám zanechal
vyae 30 grafickżch listov. Takmer vaetky dnes mô~eme
obdivovae v priestoroch nitrianskej Synagógy. Pre
Nitru majÅ› tieto grafiky ve>kÅ› hodnotu nielen pre
pôvod autora, ale aj z h>adiska tematiky, preto~e v jeho
motívoch preva~ujÅ› prvky biblickej a ~idovskej tradície.
Vidíme tu diela z nieko>kżch grafickżch cyklov, ako sÅ›
PieseH piesní, Kazate>, Pardes, Biblickí hudobníci.
Práce v zbierkach
Brandeis University, Waltham, Massachusetts, USA
Boston Public Library, USA
Israel Museum, Jerusalem, Izrael
William Rockhill Nelson Gallery, Kansas City, USA
Fogg Museum, Harvard University, USA
Los Angeles County Museum, USA
Jewish Museum, New York, USA
Philadelphia Museum of Art, USA
Joslyn Museum, Omaha, Nebraska, USA
Judah Magnes Museum, Berkeley, California, USA
Publikované ilustrácie
The Love of Samson a poem by Lea Goldberg
Tracks in the Desert drawings of the Negev
The Song of Songs
Ecclesiastes
The Dead Sea Scrolls
Chanukah
Joseph and His Brothers, autor: Thomas Mann
Love Poem from the Hebrew, antológia od Davida E. Grossa
Ocenenia
1959 Dizengoffova umelecká cena, Tel Aviv, Izrael
objav miesto, za~i príbeh
discover the place, live the story
1952 Cena za bibliofíliu Samsonova
láska, autorka: Lea Goldberg
Samostatné vżstavy
1960 Tel Aviv Museum, Izrael
1961 Hazorea Museum, Izrael
1962 London, Ve>ká Británia
1963 Tel Aviv, Izrael
1965 Museum of Art, Elath Jerusalem
Fine Art Gallery, Izrael
1967, 1973, 1987 Safrai Gallery, Jerusalem, Izrael
1969, 1971, 1978, 1981 Pucker / Safrai Gallery, Boston, USA
1973 Jewish Museum, New York, USA
1983, 1986 Safrai Gallery, Tel Aviv, Izrael
Práce vo verejnżch budovách
Parlament v Jeruzaleme Knesset, Izrael
Weizmannov inatitÅ›t prírodnżch vied v Rehovote, Izrael
Hotel Hilton v Tel Avive, Izrael
Prezidentská rezidencia v Jeruzaleme, Izrael
Kennedyho centrum umenia vo Washingtone, USA
Na kopci pod dneanou Kloko%0Å„inou
nenápadne sved%0Å„í o dejinách
~idovského etnika ~idovskż cintorín.
Prechádzka po cintoríne nenechá
chladné ~iadne >udské srdce. Pomníky
hovoria sved%0Å„ia o ~ivote.
Domnievame sa, ~e pôvodne patril k obci Párovce, dnes
le~í na za%0Å„iatku sídliska Kloko%0Å„ina. S vyae piatimi tisícami
kamennżch pomníkov, ktoré strá~ia u~ vyae 250 rokov
pokoj zosnulżch, je ~idovskż cintorín svojou rozlohou
jednżm z najvä%0Å„aích a najzachovalejaích na Slovensku.
Mnohé z náhrobnżch kameHov sÅ› dokladom dobového
kamenárskeho umenia. Ich tradi%0Å„né tvary nesÅ› na sebe znaky
barokového a klasicistického umenia. SÅ› na nich vytesané
osudy mnohżch vżznamnżch ob%0ńanov, ale i jednoduchżch
pracovitżch >udí, ktorí dotvárali kolorit bżvalej Nitry. Medzi
tżmi vżznamnżmi sa mô~eme pristavie pri náhrobnom
kameni z %0Å„ierneho mramoru nitrianskeho podnikate>a
a filantropa Jozefa Engela de Peskodár (1836-1905), ktorého
cisár za jeho dobro%0Å„innose povżail
do a>achtického stavu, pri
hrobe advokáta Dr. Bélu
Szilágyiho (1832-1918),
ktorż sa stal v roku
1931 nitrianskym
starostom, ale aj pri
mieste posledného
odpo%0Å„inku
majite>a tehelne
Maxa Pollaka
(1832-1918),
zakladate>a
Sociálno-
demokratickej strany Eugena
Dukesza (1877-1929), budovate>a
Azbestocementovżch závodov
Dr. Emila Kramera (1877-1918)
%0Å„i stavite>a a majite>a zlievarní
a sżpok ArtÅ›ra Veröa (1858-1921).
Pśtnickżm miestom pre zbo~nżch
~idov z celého sveta a jedine%0Å„nou pamiatkou
v ortodoxnej %0Å„asti cintorína je drevenou ohradou oddelenż
hrob vynikajÅ›ceho u%0Å„enca, zázra%0Å„ného rabína
Ezechiela Banetha (1773-1854), ktorż
zomrel v povesti svätca. Za svojho ~ivota
sa teail ve>kej autorite a ścte. Bol ve>mi
zbo~nż a nitrianski ~idia, ale i kreseania
ho uctievali ako svätca. Medzi >udom
dlho kolovali i jeho duchaplné vżroky.
Po desaero%0Å„ia sa rozprávala povese, ~e
z jeho hrobu %0ńnie do neba ohnivż st:p.
V minulosti bol cintorín tehlovżm mÅ›rom rozdelenż na
dve %0ńasti, ktorż postavili po roku 1869, ke sa nitrianska
~idovská komunita rozdelila na ortodoxnÅ› a neologickÅ›.
Po%0ńas 2. svetovej vojny bol zna%0ńne poakodenż, ke~e
ortodoxnż cintorín slÅ›~il ako strategické miesto nemeckżch
oddielov, ktoré odrá~ali Å›tok sovietskej armády. Na
zvyakoch mÅ›ra sÅ› dodnes rozoznate>né atvorcové otvory,
ktoré slÅ›~ili vojakom ako strie>ne. Obe %0Å„asti cintorína
boli po vojne v dezolátnom stave, ich sÅ›%0Å„asná podoba
je vżsledkom dlhodobej cielenej rekonatrukcie.
V ortodoxnej %0Å„asti cintorína sa nachádza pamätník
obetiam holokaustu, ktorż je venovanż pamiatke viac
ako 6 000 ~idovskżch obyvate>ov mesta Nitry a okolia,
ktorí zahynuli v rokoch 1942-1945 v Osvien%0Å„ime,
Majdanku, Lubline, Treblinke, Kremni%0Å„ke a Ráztoke.
Tíako aepká >udské osudy
...~IDOVSKÅ» CINTORÍN
SLOVENSKÁ CESTA
~IDOVSKÉHO KULTÚRNEHO
DEDI STVA
Cie>om inovatívnej kultÅ›rnej iniciatívy, ktorÅ› koordinuje
Slovenské centrum ~idovského kultÅ›rneho dedi%0Å„stva, je
zdru~ie najvżznamnejaie pamiatky ~idovskej kultśry na
Å›%0Å„el ich lepaej propagácie a plnej integrácie do kultÅ›rneho
a turistického produktu Slovenska. Cesta dnes zahUHa 22
pamiatok aktívnych a bżvalżch synagóg, expozície MÅ›zea
~idovskej kultÅ›ry, objekty v troch lokalitách svetového
kultÅ›rneho dedi%0Å„stva UNESCO a tri ~idovské cintoríny.
Partnerom projektu sa mô~e stae vżlu%0Å„ne pamiatka,
ktorá sa dôstojne vyu~íva na religiózne, kultÅ›rne alebo
vzdelávacie Å›%0Å„ely, prípadne sa na tento Å›%0Å„el obnovuje.
Projekt funguje na princípe partnerstva s vlastníkmi
a správcami pamiatok, ktorżm pomáha v ich marketingu
pamiatok ako sÅ›%0Å„asti vzácneho sÅ›boru ~idovskżch
pamiatok. Rovnako, ako si budujÅ› dobré meno obchodné
%0Å„i hotelové siete na celom svete, aj kultÅ›rna cesta má
ambíciu prezentovae spolo%0Å„né hodnoty, ktoré na seba
lepaie upśtajś pozornose laickej aj odbornej verejnosti,
ako aj alaích podporovate>ov a prípadnżch sponzorov.
Na medzinárodnej Å›rovni je Slovenská cesta ~idovského
kultÅ›rneho dedi%0Å„stva integrálnou sÅ›%0Å„aseou rozsiahleho
projektu Európskych ciest ~idovského kultÅ›rneho
dedi%0Å„stva, ktorż od roku 2005 nesie ozna%0Å„enie Ve>ká
kultÅ›rna cesta Rady Európy. Dôle~itou sÅ›%0Å„aseou projektu
je aj koordinácia Európskeho dHa ~idovskej kultÅ›ry na
Slovensku, ktorż je najvä%0Å„aím ~idovskżch kultÅ›rnym
festivalom v Európe. Koná sa pravidelne raz do roka v prvÅ›
septembrovÅ› nede>u vo viac ako 25 európskych krajinách.
objav miesto, za~i príbeh
discover the place, live the story
Tento unikátny projekt vám prezentuje tie najkrajaie
~idovské pamiatky Slovenska. Navatívte najzaujímavejaie
zastávky Slovenskej cesty ~idovského kultÅ›rneho dedi%0Å„stva
nielen vo ve>kżch mestách ako Bratislava, Trnava,
Nitra, %7Å„ilina, Koaice %0Å„i Preaov, ale aj menaie pamiatky
ako napríklad v Stupave, Seredi, `amoríne, `uranoch,
Novżch Zámkoch, Komárne, `ahách, Banskej `tiavnici,
Spiaskej Novej Vsi, Spiaskom Podhradí, Bardejove
a alaích, ktoré sa postupne pridávajÅ› k tejto ceste. Viac
informácií nájdete na www.slovak-jewish-heritage.org.
Projekt je spolufinancovanż z ERDF
Investícia do Vaaej budÅ›cnosti
EURÓPSKA ÚNIA
Synagóga v Nitre je vzácnou architektonickou pa-
miatkou mesta, zapísanou v Ústrednom zozname
pamiatkového fondu Slovenskej republiky. Nachá-
dza sa v pamiatkovej zóne a v ochrannom pásme
mestskej pamiatkovej rezervácie.
Vedenie Slovenského národného mÅ›zea v Bratisla-
ve Mśzea ~idovskej kultśry udelilo v roku 2003
pri príle~itosti ukon%0Å„enia rekonatrukcie a znovuo-
tvorenia tejto kultśrnej pamiatky obyvate>om mes-
ta medailu Chatama Sófera za jej záchranu.
Od roku 2009 je sÅ›%0Å„aseou projektu Slovenskej ces-
ty ~idovského kultÅ›rneho dedi%0Å„stva.
SYNAGÓGA V NITRE
Vydalo: Mesto Nitra v roku 2012
Spracovali: M. Borskż, K. Potoková, D. Bojdová,
M. Záturová, A. Lörincová, E. Klenková
Grafická koncepcia: Peter Jánsky
Foto: Dagmar Veliká, Karol Rujder, Peter Rafaj
Tla%0Å„.: Patria I., spol. s r. o.
Náklad: 1.000 kusov
Wyszukiwarka
Podobne podstrony:
Synagogasynagoga szatanaarchitektura synagog galilejskich do 7 wsynagogaSynagoga7 Zestawienie obecnych i dawnych synagog w Polsce w układzie wojewódzkimNitra przyrodaWalicka J , Kult Szatana, Przybyszewski St , Synagoga Szatanasynagoga2Nitra muzea galerieKontrola w synagodzeNiewolnicy Elektronicznej Synagogi SzatanaNitra okolicewięcej podobnych podstron