Zemepis cur

MII

X

GEOGRAFIA-ZEMEPIS

(2 gróc. gó = zew ♦ grafem = pisat'. opisovat. geografika).

Geografia je nóuka. zaobera/uca sa vysk urnom goosfóry ako styćneho pnestoru pevniny. vody a vzduchu.

Na obmedzenost geografickóho obzoru v sfaroveku vptyvala nizka uroveó vyroby a slaby kontakt medzi vtedajśimi kułtumymi obiastamt Różne pnrodnó javy. ako su stnedame suie a mora. zemetrasenia. mundóae Nilu. Eufratu. Tignsu a inych vtedy znamych nek. vysvetfovali fttozofi iónskej śkoły Tótes, Anawmandros a i

Rozvoj moreplavby a obchodu v starom Grócku dal Hekatesovi MHótskemu pod net aby popisał morskó pobreżia a vśetky zna me krajmy. V prirodno-fitozofickych koncepcióch Anstotela sa zaćinaju objavovat vysvetlenia obłaćnosti. drkulśde vody a vzduchu Za .otca geografie* sa povażuje Herodotos (asi 484-425 pred n. I.). który prispel k nazorom o zaokruhteni Żerne a jej tepłotnych zónach. V alexandrijskej śkole (Eratostenes. Hypparchos. Rotomaios) vznikli zaćiatky matematicko-astronomickej geografie a kartografie Geografickś predstavy o Zemi na zadatku stredoveku boli pomeme pnmitivne. Zem podfa tych to predstav mała formu dosky. ktoró pldva na rozsiahlom oceóne Na znaćnó rozśirenie geografickóho obzoru v 15. a 16. stor mali vefky vpłyv objavnó cesty a moreptavby, ktoró priniesli novó poznatky o rozfahlych oceónoch a vzdialenej$ich krajinóch. ako aj ich prirodnych bohatstvach.

U nós prvym dietom lohto druhu je Kozmographia czezka z r. 1554 od Jana z Puchova Zostavili sa aj prve geografickó atłasy. Na dalśich objavitefskych piavt>ach sa postupne ziskavałi vedomosti o svetovom oceóne. stałych pasatnych vetroch a morskych poidoch. Poznatky o vnutrozeml vzdialenych kontinentov boli v 16. stor eśte nepatme.

Prvym vaćśim geografickym dietom v 17 stor. bola Geographta generalis (1650). v której B Varenius (1622-1650) opisał zvlóśtnosti pevnmy. hydrosfery a atmosfery V 18. a najma v 19. stor pokrodli prace na zostavenl map sveta.

Vefkym prinosom k poznaniu prirodnych podmienok różnych krajin boli geografickó expedicie do vzdtatenych konóin Alexander von Humboldt (1769-1859) a inl prirodoveda §tudovah na tychto vypravóch vzójomnu suvislost medzi prirodnymi a kultumo-goografickymi ztoźkami. Humboldt vo svojom dieto Kosmos podał prvu syntózu nahromadenych poznatkov o Żerni, zameranu najma na fytogoograficko-klirnatotogicku ćasf geografie Vyvin vyskumnych metód a proces dfforenoóde ztoźiek prirodneho geosystómu spósobil. że vznik!i analytickó disapllny fyzickej geografie, ktoró Studuju jeho jednotJiv6 komponenty, ako su relief, vodstvo. klima. póda. rastlinstvo a żivoćiśstvo.

Jądrom geomorfológto. hydrogeografie. kJimatogeografie. pedogeografie. fyio- a zoogeografie je komplexna fyzickś geografia, której predmetom vyskumu je prirodny system krajmy ako cełok

Na vyskum ztoźiek spoloóensko-ekonomickej sfśry sa zamenavaju dal&e geografickó disdpliny. ktoró su sućastou ekonomickej geografie, geografie ćłoveka. geografia obyvatefsłva a sidiel. geografia vyroby, geografia nevyrobnej sfóry. medicinska geografia, histoncka geografia, aplikovanó (uźitó) geografia Geografickó kartografia neśi otózky vhodnych projokdl na tematickych geografickych mapóch

Vrcholnou ćasfou geografie je regtonólna geografia Stovenskó geografia nadvózuje na bódania starych stovenskych geografov Mateja Bela. Dtonyza stura. rieSi kTuóovó problemy, ako je geografickó rajonizóda Stovenska a regionólne hodnotenio krajmy z hfadiska jej