Jan Buzalka
konkretneho ohrozenia żivota. zdravia a bezpećnosti konkretneho ćloveka alebo skupiny. v której żije a pracuje.
Eudsku ciyilizaciu ohrozuje v sućasnom obdobi obrovske mnozstvo rizik. które móżu maf v buducnosti za nasledok rozsiahle negativne zmeny v prirodnom i socialnom prostredi, prićom niektóre z tychto zmień móżu maf nezvratny charakter. Tradićne pońatie ćlenenia krizovych situacii na ynutrostatne a medzinarodne sa v sućasnom obdobi stale viac stiera. Krizy socialneho. politickeho. technologickeho a ekologickeho charakteru stale ćastejsie nadobudaju globalny rozmer. prićom ćasto presahuju teritórium jednej krajiny. Nadnarodny je tież charakter zloćinnych hospodarskych a finanćnych operach, charakter terorizmu a organizovaneho zloćinu.
Krizovejayy su neoddelitefnou sućasfou fudskeho vyvoja a ysetkych aktiyit fudi. Ked' este v nedavnej dobę sme nazemeguli hfadali regiony, kde sa yedu vojny. kde su rozsiahlejsie róbożenske a etnicke nepokoje a pod.. v sućasnej dobę naopak hfadame miesta, kde nie su krizove javy. Zvlasf v poslednej dobę yzrasta u fudi pocit strachu z novych rizik ohrozujucich ich istoty. Medzi tymito novymi hrozbami zacina hraf rozhodujucu ulohu terorizmus.
Analyza uzemia nasej republiky ukazuje, że su v nej na relatiyne malom priestore rozmiestnene rozsiahle priemyselne aglomeracie, navzajom prepojene hustou siefou różnych dopravnych systemov a komunikach. Obyvatefstvo koncentrovane v obytnych zonach mestskeho typuje vo vefkej miere vystavene rizikam możneho olirozenia żivota a zdravia alebo majetku z dóvodu beżnej ćinnosti v domacnostiach, v miestnej alebo dia£kovej doprave resp. v realizoyanej yyrobnej ćinnosti. Z tohto hfadiska nemożno yylućif vznik mimoriadnych udalosti, które yznikaju v dósledku nepriazniyeho pósobenia prirodnych sil alebo poruch v prevadzkovych ći technologickych procesoch. Zaroven je ale potrebne respektoyaf ysak aj rizika medzinarodneho yyznamu so zavażnymi ućinkami na żivot azdravie, majetok ażivotne prostredie. najma nebezpećenstvo poużitia chemickych zbrani (toxickych chemickych latok) a biologickych agens teroristickym sposobom.
Vznik żiyelnych pohróm (ako napriklad poyodni a zaplav, prietrżi mraćien a krupobiti, pożiaroy, zosuvov pódy, snehovych kalamit a lavin. rozsiahlych namraz a zemetraseni), vznik havarii a katastrof spój enych najma s unikom nebezpećnych latok a nasledujucim kontaminovanim ćasti uzemia, destrukciami. pożiarmi a inymi nepriazniyymi vplyvmi. móże postihnuf obyvatefstvo na rozsiahlom uzemi.
Na poskytovanie pomoci ypripade yzniku żiyelnych pohróm. havarii alebo katastrof a teroristickych utokoy je potrebne maf \opred pripravene nielen materialne prostriedky, ale aj yyriesenu organizaćnu, kompetenćnu a najma legislativnu stranku planovanych opatreni tak. aby poskytoyanie pomoci bolo adekyatne yzniknutej situacii, aby bolo pohotove a rychle, a po yzniku mimoriadnych udalosti nemuseli byf fażkopadnym akomplikovanym sposobom riesene rozlićne problemoye otazky a nedostatky.
12