5441337247

rakteristicke dva trendy - ten jeden v duchu zachovavania konzervati'vneho modelu rodiny, kde muf je najma źivi-tefom rodiny a vyznamnejSie sa nepodiera na każdodennej starostlivosti o maić dieta. Druh}? trend sa ćrtd v duchu vać§ej rovnovahy medzi rodićmi z hladiska finanćneho prijmu do rodiny, ako aj z hladiska starostlivosti o deti.

HlbSia projekcia do sveta postojov, nazorov a skusenostf verejnosti, zamestndvatel'ov a matiek ponuka e5te aj in}? pohlad. Verejnosf, ktord je obklopend defmi s rodićmi, ći uf vlastnymi, pribuznych, susedov. Zamestndvatelia, ktori su ludia s pravomocami urćovaf (rodinnć) politiky k zamestnancom, a v konećnom dósledku manzelky a man-źelia, matky a otcovia, źijtłci svoj rodinny źivot s (małymi) defmi. A napokon feny, ktorć popri sebarealizdcii matiek hladaju sebarealizdciu vo sfćre prace, medzi fudmi, ktori starostlivosf o małe deti poznaju z vlastnej sktasenos-ti, alebo taku maju „za“ alebo „pred“ sebou. Ake ma verejnosf dóvody, ked prechovava k matkam sympatie, nieke-dy vyjadrujuce hodnotovń neutralitu, inokedy solidaritu, alebo aź bolestfnsku fótosf? Akć su dóvody zamestnava-terov, ked’ hfadia iba na ekonomicky rast organizdcie a z takychto vychodfsk pristupuju k zamestnancom? Ćfm to je, źe matka s małymi defmi nemd taku istu Sancu zfskaf pracovne miesto, ako jej rovnako vzdelany manżel?

Vj?skumnć zistenia v predkladanej sprdve maju podnietif k spoloćnej veci: neznevyhodfiovaf feny v spoloćnos-ti z d6vodu pohlavia a materstva. Żelarum autorskeho timu je, aby zistenia oslovili ćitatefky a ćitatetov, a aby tehlićka Inśtitutu pre verejne otazky prispela k zmiemeniu rozdielov v rodovo stratifikovanej spoloćnosti na Slovensku.

Lydia Maro5iovd Sylvia Śumśalova editorky⁵

V Bratislave, september 2006

Na pripravc a realizicii prczcntovanych vyskumov sa popri autorkdch podierali aj Zora Bdtorovi Jarmila Filadelfiovd, Orga GyarfóSovd. Martina Sekulova z InStitutu pre verejnć otózky, Ivan DianiSka a Martin Slosiarik z agentury FOCUS. Dakujeme.

Institut pre verejnd otazky dakuje Unii materskych centier a Akademii vzdelavania za spoluprdcu pre realizdcn participath neho vyskumu. Nepodarilo by sa ho uskutoćnit bez nasadenia a investigativnosli predstaviteliek materskych centier. którymi boli Andrca Ro5tdrovl EvaGra-ndtovd, Lenka Kruźlicovd, Alexandra Htiskova, Katarfna Żarnovi£ovd, Monika ĆopSkovd, Mirka Żelinskd, Lenka OndrS£kovd, Martina Zi-govd, Jana Gregussovd, Jana Rybdrikovd a Katarina Griffin.