Predvčerom som si v robote vybral voľno na nasledujúce dva dni. Potrebujem totiž navštíviť
lekára. Iste je otázne, prečo dovolenku na dva dni? Nuž, jeden deň budem spať v čakárni a ten
druhý pôjdem na vyšetrenie. Znie to síce nepochopiteľne, ale pri tom počte ľudí je to predsa
normálne.
Tak sa teda "došmochcem" k lekárovi, vybalím si deku, termosku s čajíkom, koláče a
vankúš. Uvelebím sa na studenej gumenej podlahe a dobre si pochrapkám. Spánok to nie je
ktovieaký, veď sa o svoj meter štvorcový musím deliť so štyrmi pacientmi. No ale, čo už? Keď
chcem ísť k lekárovi, tak si to musím zaslúžiť. Lekár predsa nie je len tak hocikto! Je to vážený,
študovaný človek, ktorý nemá čas na nejakých obyčajných pacientov - simulantov. Musí si po
prespatej nočnej službe predsa oddýchnuť, vypiť si kávičku a dať si výdatné raňajky. A také
raňajky tiež niečo trvajú. Pacienti totiž naznášajú chudákovi doktorovi samé klobásy a šunky a
on ich potom musí s nechuťou zjesť.
Po dlhej, "prespatej" noci sa zobudím, v umyvárke si vykonám hygienu a vrátim sa do
čakárne. Konečne to vyzerá nádejne a asi sa dostanem na rad. Už, už som skoro pri dverách,
och, tie dvere, vysnívané dvere, za nimi je on, doktor - urológ. Mám pre neho troška koláčika,
jablkovú štrúdľu. Milujem tento koláč. Je to ten najlepší koláčik, aký sa môže človeku na
jazyku rozpustiť. Jedávam ho len raz do roka, vtedy, keď mám narodeniny. Stará mamka mi ho
upečie, vie to znamenite. Ale teraz, keď sa dopočula, že idem k doktorovi, je jej "psou"
povinnosťou, aby napiekla aspoň dva pekáče štrúdle.
Pevne stískam v ruke tašku s koláčom a samozrejme s nejakou tou ražnou pálenkou. Je to
síce nelegálne, takto si doma "vypáliť špiritus", ale veď vravím, pre doktora všetko. Už ma od
tej nedostupnej ambulancie delí iba jeden meter. Ale vtedy, čo to je?! Do čakárne vstúpil nejaký
tučný, vyholený a do mobilu kričí, aby mu otvorili dvere na vyšetrovni. Dvere sa otvárajú a
holohlavý vstúpi do ambulancie. Skôr, než sestrička s kratučkou sukničkou zabuchne dvere,
začujem ešte zvnútra srdečný rozhovor. Ako som vyrozumel, dotyčný "tlsťoch" v dlhom
koženom kabáte a so zlatými prsteňmi na ruke je majiteľ autocentra. Potrebuje vraj vyšetriť
určitú partiu tela, lebo vraj "nenašiel tú správnu dievčinu."
Po polhodine vyšiel náš "tlsťoch kožený" z ambulancie a zapínal si gombík na nohaviciach
od Versaceho. Pozrel sa na mňa a moje srdce v tom okamihu zaplesalo, veď sa na mňa pozrel.
Pozrel sa na mňa lekárov kamarát. Ej, to je niečo! To keď poviem chlapom v robote, tak mi ani
neuveria. Však kto sa už len môže v našej zákonite nižšej spoločenskej vrstve pochváliť tým, že
sa pozná s priateľom pána doktora.
Medzi tým sa ale dvere otvorili a mladučká, peknučká a blonďatá sestrička zahlásila moje
meno. "Konečne," víťazne som zakričal a vtrhol som do nej, do vysnívanej a na "míle"
vzdialenej ordinácie.
Hneď vo dverách som sa musel preukázať svojím preukazom poistenca, inak by som totiž
nedostal ani pozdrav na rozlúčku, nie to ešte nejakú liečbu. Lekár trónil za veľkým dubovým
stolom ako "hruška v poli" a hromovým hlasom sa ma opýtal, čo ma trápi. Keď sa so mnou
rozprával, zdalo sa mi, ako by som sa rozprával so Zeusom. Ale keď na mňa zakričal druhý raz,
prebral som sa. S dôverou v očiach som mu celý môj problém "vyklopil" a na dôkaz som
vytiahol svojho "čvirika". Aby sa doktor presvedčil o pravdivosti mojich slov. Milý doktor -
urológ sa dlho pozeral, potom sa začal smiať a jeho smiech prechádzal až do hurónskeho
rehotu. Vtedy sa mi zdalo, že počujem, ako sa Hipokrates, ktorému náš doktor prisahal, obracia
v hrobe. Nakoniec však rehot stíchol a doktor vyslovil svoju skvelú diagnózu. "Zarastá, treba
obrezať." V očiach sa mi zahmlilo a v hlave mi zahučalo. Zrazu, ani neviem odkiaľ a neviem
ani ako, pribehla ku mne sestrička so skalpelom v ruke. Nepýtali sa a nechceli vedieť, či
súhlasím, proste ma obrezali, obviazali, štrúdľu zjedli a ražnú vypili.
Prebral som sa z toho chaosu až pred ošetrovňou. Mal som síce bolesti, ale bol som šťastný,
že som sa k doktorovi vôbec dostal. Zbalil som si svoju deku, termosku a vankúš a s radosťou v
U lekára
/ Fejtón /
Matúš F.Sarvaš - 4.B
škol.rok 2000/2001
Strona 1 z 2
Sarvaš
2008-04-21
http://www.sgymlc.sk/slovina/prace/sarvas2001.html
