Na začiatku bolo slovo. Slovo... V Biblii však nestojí, či to bolo slovo úcty, pokorenia. Či to
bolo slovo, ktoré začalo éru zloby, nenávisti a krviprelievania. Jedno je však isté. Práve toto
slovo bolo medzníkom, ktorý začal éru komunikácie, dohôd, zmlúv, klebiet, ale aj hádok a
obyčajného ľudského rozhovoru.
Teraz sa nám zdá nereálne a zvláštne, aby sme sa dorozumievali pomocou tanca,
neartikulovanej reči a spevu. Nie. Tieto prvky len dopĺňajú našu generáciami sa vylepšujúcu
komunikáciu. Každým rokom prichádza nejaké vylepšenie, nové pojmy, slová... Éra
významných filozofov, otcov dialektiky a preslávených rečníkov, ktorí zmenili svet, je už asi za
nami.
Dnes sa všetko mení, urýchľuje, skracuje a dostáva do toku rýchleho plynutia doby.
Medziľudská komunikácia pomaly stráca na svojej pôvodnej podstate. Reč sa mení na správy,
ktoré sa vzďaľujú nám, ľuďom.
Slová dokážu meniť tak veľa! Veď práve slovný kontakt ovplyvňoval, ovplyvňuje a aj bude
determinovať životy obyvateľov tejto planéty. Efekt je globálny. Za príklad si vezmime
nešťastný príbeh lásky Rómea a Júlie. Je známe, že nastal skrat v podaní správy, ktorý spôsobil
zmenu osudov, životov a následne aj smrť. V tej chvíli a v tom prekrásnom diele mali slová a
ich šírenie neblahý význam a dopad.
Dnes žijeme v dobe informačného výbuchu a rýchleho kolotoča správ. Je to doba, keď
správa, reč, slová majú väčšiu cenu ako životy ľudí. Dnes ľudia zabúdajú na to spomínané
slovo. V čase techniky sa reč mení na prúd elektrických impulzov, nič viac a nič menej. Éra
trubadúrov, pevcov a šíriteľov osvety a skončila a nastúpila nová. Medziľudská komunikácia sa
obmedzuje na používanie mobilných telefónov, počítačov a aktuálnych správ. Nimi človek
nahrádza reč.
Kontakt ľudí, ktorý predstavuje určitú mieru duševnej i telesnej priazne, sa mení na
neosobné symboly a gestá. Technika vystriedala pomaly všetko, aj spôsob, akým si milenci
vyznávajú lásku. Tvorí lásku bez citu hlasu a vnemu priameho kontaktu. Poznám veľa
priateľstiev cez internet, no skoro všetky skončili dezilúziami. Elektornický rozhovor nemôže
predsa nahradiť to, na čo boli zvyknutí naši predkovia. Chyba je však aj v ľuďoch, ktorí sa
nechali obklopiť prostriedkami, ktoré im otvorené vystúpenie znemožňujú. Ľudia sa boja
priamej konfrontácie a radšej sa oddajú niečomu, čo im umožní vyhnúť sa zvýšenému tónu
hlasu alebo priamemu kontaktu očí.
Ľudia sa dostávajú do situácie zvažujúcej medzi čistou rečou a umelou debatou. Je to črta
nás všetkých a s vývojom masovokomunikačných prostriedkov sa tento princíp rozštiepenosti
bude v nás prenášať ďalej. Človek sa odvracia od cesty reči v jej pravej podobe a vyberá si
cestu reči umelej! No mnohí zisťujú jej omylnosť.
Význam informácií je taký obrovský, má silu katalyzovať staré a spomalené veci. Bez nich
by sme určite neboli tam, kde stojíme dnes. Nebyť Konštantína a Cyrila, ktorí nám priniesli
nový jazyk, nebyť slávnych dohôd panovníkov a vládcov, nebyť Bela a iných! Kam by
smeroval náš svet, keby nebolo medziľudskej komhunikácie? Určite by sme neboli tými ľuďmi,
akými sme dnes. Žili by sme možno v inom štátnom celku, hovorili by sme inými nárečiami a
nosili iné veci. Slová vždy stáli nad ľuďmi. Mali božský pôvod. Dokázali totiž meniť tak veľa
vecí naraz a odkrývali hlboké pocity a myšlienky veľkých i malých osobností. Možno by sme
sa nenaučili hovoriť a tvoriť slová, nepoznali by sme ten pocit, keď niekomu povieme:
"Potrebujem ťa!" Dorozumievali by sme sa rečou tela, no ani tá neprezradí všetko.
Svet bez slov by bol svetom bez človeka. Existoval by tu asi prázdny priestor ticha a
nevypovedaných túžob. Boli by tu symboly, písmená, kresby. Tie by asi hovorili za nás.
Nejeden z nás pozná ten silný pocit búriacich sa myšlienok a slov, ktoré sa pretláčajú von,
no my ich nesmieme vyrieknuť. Vtedy v človeku prebieha súboj o zrealizovanie tohto
vnútorného obsahu. Dôsledky bývajú mrazivé aj veselé. Skúsenosti vravia za nás.

Č

lovek a reč

/ Úvodník o medziľudskej komunikácii, jej význame a o dôsledkoch jej nerealizovania /

Zuzana Celušáková - 4.B

škol.rok 2000/2001

Strona 1 z 2

Celušáková

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/slovina/prace/cel2001.html

Keď ľudia prestanú hovoriť a podávať informácie ďalej a ďalej, nastane stav domýšľania a
ilúzií. Svet sa zblázni a ľudia tiež. Takmer všetko stojí na informáciách a šíriacich sa správach.
Tlačové agentúry bez hovorcov, obrovské koncerny bez lobistov a vlády bez zasadnutí!
Priateľstvá by sa rúcali a manželstvá končili krachom. Záležitosti by sa točili okolo
nevypovedaných viet.
Nie! Tak sa nedá žiť! Pretože reč a človek sú spojuené v jedno - sú súčasťou samých seba.
Človek má vždy čo povedať.

Strona 2 z 2

Celušáková

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/slovina/prace/cel2001.html