Ľudia boli odjakživa vynaliezaví. V priebehu storočí sa ukázalo, že posúvanie hraníc je jednou z
ich charakteristických čŕt. Tieto hranice sa mohli týkať čohokoľvek - umenia, vedy, filozofie,
náboženstva, módy, ale, bohužiaľ, aj veľmocenskej politiky a vojenstva, v súvislosti s ktorými
slovné spojenie "posúvanie hraníc" vyvoláva odlišné asociácie od tých, ktoré by mali niečo spoločné
s "rozletom ducha" či "vytváraním hodnôt". Každopádne, čokoľvek človek vytvoril, podliehalo vždy
v nasledujúcich obdobiach určitému vývoju, ktorý mal viesť k zdokonaľovaniu.
Čím to je, že tento vývoj ide stále ďalej? Ľudia sa nezastavia vo svojej vynaliezavosti či túžbe po
poznaní asi preto, lebo si uchovávajú svoj skepticizmus. Stále sa pýtajú: " Je to takto správne?",
"Nedalo by sa to ešte nejako vylepšiť?" a podobne. A keď ich už nejaký ten "zlepšovák" či novota
napadnú, začnú snívať o ich uskutočnení, prípadne ak ide o objav, o jeho aplikácii.
Na začiatku sna je vždy nespokojnosť s niečím, na jeho konci je niekedy uskutočnenie. V umení
svoje prevratné tvorivé sny uplatnili napríklad Leonardo da Vinci, dadaisti, James Joyce, Beatles,
Alfred Hitchcock alebo Steven Spielberg. Vedu o niekoľko dobrých mílnikov dopredu posunuli:
Mikuláš Kopernik, Galileo Galilei, Isaac Newton, Albert Einstein či Max Planck. Filozofia sa
rozvíjala vďaka osobnostiam ako Demokritos, Aristoteles, Tomáš Akvinsky, René Descartes, David
Hume, Immanuel Kant alebo Ludwig Wittgenstein. Náboženstvo nadobudlo nové rozmery vďaka
Lao-c´(-ovi), Budhovi, Ježišovi Kristovi, Muhammadovi, Lutherovi, Kalvínovi a iným. Každý z
týchto ľudí bol vo svojom odbore viac-menej úspešný a využitím ich objavov mohli splniť svoje sny
mnohí z tých ľudí, ktorí nie sú až takí nadaní a nemajú až takého tvorivého ducha, ale každopádne
snívajú. Ale nemožno povedať, že títo ľudia nie sú tvoriví. Aj v živote robotníka, úradníka, trénera
sa každý deň vyskytnú momenty, v ktorých musia využiť vyslovene tvorivý prístup.
Je však pravda, že nie každý, kto sníva, svoje sny aj uskutočňuje, či sa o to aspoň pokúša. Radšej
sa spoľahne na druhých, tvorivejších ľudí, aby mu pomohli splniť jeho sen. Alebo sa jednoducho
zmierí s tým, že jeho sen je neuskutočniteľný a musí ostať v ríši fantázie.
Niet však pochýb, že tieto geniálne objavy môžu poslúžiť aj ľuďom, ktorých sny sú príliš náročné
a majú chuť presadiť si ich aj proti vôli väčšiny. Tak sa stalo pravidlom ( najmä v poslednej dobe ),
že každý nový vedecký objav, ktorý uzrie svetlo sveta, poslúži najprv vojenstvu ( ak je to možné ) a
potom až bežným ľuďom. Spojením vedy a vojenstva vznikali vojenské lietadlá, tanky, chemické a
biologické zbrane a veľmi nešťastným spôsobom bol použitý napríklad aj objav rozpadu jadra
atómu.
Aké však boli sny rôznych dôb konkrétne? Čo sa stalo za jedno či viac období spoločným
menovateľom túžob ľudí ? Ktoré sa naplnili?
Po čom túžili ľudia v praveku? Aby sa stali ľuďmi, napadá ma. Skutočne, v praveku ešte ľudia
neboli takí, ako ich poznáme dnes. Inštinktívne správanie ich skôr približovalo k správaniu zvierat.
Ich cit pre tvorivé sny sa iba začínal rozvíjať. Od oštepu a pästného klínu sa však dopracovali až k
prvým náboženským a umeleckým predstavám.
V staroveku došlo k ďalším posunom. Ľudia sa začali pevnejšie organizovať a vytvárať prvé
štáty, k čomu ich viedli najmä ekonmické pohnútky (= túžby). Bolo vytvorené písmo, aby ľudia
vedeli spolu komunikovať aj bez hovorenia. Bolo vynájdené koleso, ktoré veľmi uľahčilo
premiestňovanie rôznych predmetov. Aj takto sa spĺňali sny v starovekej Mezopotámii.
Aj v Grécku dochádzalo k zmenám. Od mytologického myslenia sa postupne prechádzalo na
pojmové a ľudia už mohli presnejšie uvažovať o veciach, ktoré ich obklopovali. Tieto zmeny
pravdepodobne vychádzali z prílišného pocitu bezmocnosti človeka voči bohmi nariadenému osudu.
Ľudia chceli vziať veci do vlastných rúk.
Z toho sa poučili aj nasledujúce náboženstvá, ktoré ak človeku prisudzovali osud, motivovali ho
aj k vlastným činom, ktoré by ho mohli pozdvihnúť: kresťanstvo a islam. Je však pravda, že v
stredoveku sa náboženstvo presadzovalo najmä v záujme mocenského vplyvu. To ľuďom prekážalo
a preto nastúpila éra humanizmu a renesancie - t.j. obnovenie záujmu o človeka a jeho rozvoj.
Túžby človeka súviseli aj s väčšou slobodou a tak nastúpilo osvietenstvo, ktoré vyhlásilo ľudstvo
za "dospelé" a pripravilo pôdu bužoáznym revolúciám, ktoré priniesli významné politické zmeny.

Každá doba uskutoční nejaký sen doby predošlej

(Úvaha)

Ladislav KOVÁČIK

Škol.rok 2002/2003

Strona 1 z 2

Porubský

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/slovina/prace/kovacik.html

Devänáste storočie sa už nevedelo slobode "ubrániť" a tak vývoj spel v 2O. storočí k rozvoju
technológií, demokracie, ochrany ľudských práv a rovnosti. Len aby sme nezabudli, že 2O. storočie
spoznalo aj zneužívanie technológií, rozvoj totality, potláčania práv a veľkej nerovnosti. Nemôžeme
sa tváriť, že tieto javy sú prekonané, pretože sa stále prejavujú ( a nie ojedinele ).
Takto nejako vyzerá krátke zhrnutie vývoja ľudských snov a ich uskutočňovania. Skúsme
vymenovať niektoré z tých snov, ktoré sa stále nenaplnili: všeobecná spravodlivosť, koniec násilia,
let človeka na Mars, kontakt s rozumnými mimozemskými bytosťami, zánik chorôb ... O mnohých z
nich sa hovorí, že sú nesplniteľné, nemožné. Ja sa však vzpieram rozdávať významným ambíciám
takéto nálepky. Prečo by sme mali tvrdiť, že spravodlivosť je nereálna? Buďme optimistickí, nech
nedopadneme ako tí, čo odmietli heliocentrickú teóriu. Tvrdenie, že spravodlivosť je nemožná, je
dogma. Čosi, čoho sa držíme zubami - nechtami a nechceme si priznať, že to môže aj inak. A
navyše, ako nám tieto dogmy pomôžu? Posunú nás ďalej?
Možno je to tak, že sny typu spravodlivosť alebo koniec vojen sú akousi asymptotou, ku ktorej sa
možno stále približovať, nie však ju úplne dosiahnúť. To nás však neoprávňuje odsúdiť tieto idey
ako "fantastické" či "romantické". Len človek, ktorý má pred sebou takéto ciele a ideály môže
skutočne posúvať medzníky.

Strona 2 z 2

Porubský

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/slovina/prace/kovacik.html