Autor: Martin Slota
Zdroj: http://www.zones.sk
Používanie materiálov zo ZONES.SK je povolené bez
obmedzení iba na osobné ú
č
ely a akéko
ľ
vek verejné
publikovanie je bez predchádzajúceho súhlasu zakázané.
1/3
MATURITNÉ PRÍKLADY Z MATEMATIKY
M
ATURITNÝ OKRUH
16:
K
OMBINATORIKA
1. príklad (177/Pr. 2)
Zadanie: Dokážte identitu
(
)
1
2
1
1
2
2
1
1
−
⋅
=
⋅
+
−
⋅
−
+
+
⋅
+
⋅
n
n
n
n
n
n
n
n
n
n
K
a) úpravou jednotlivých
č
lenov
ľ
avej strany.
b) kombinatorickou úvahou.
Riešenie:
a) Dôkaz (priamy):
Priamo z definície kombina
č
ného
č
ísla dostávame:
(
)
(
) (
)
(
)
(
)
(
) (
)
(
)
(
)
(
)
( ) ( )
Č
BTD
2
1
!
1
!
!
1
!
1
!
0
!
!
2
!
1
!
!
1
!
2
!
!
1
!
!
!
0
!
!
1
!
1
!
1
!
2
!
2
!
2
!
1
!
1
!
1
1
1
2
2
1
1
1
1
0
1
1
−
−
=
=
=
⋅
=
−
⋅
=
−
−
−
⋅
=
−
+
−
+
+
−
+
−
=
=
⋅
+
−
⋅
−
+
+
−
⋅
+
−
⋅
=
⋅
=
⋅
+
−
⋅
−
+
+
⋅
+
⋅
∑
∑
∑
n
n
i
n
i
n
i
n
i
n
n
i
i
n
n
n
n
n
n
n
n
n
n
n
n
n
n
n
n
n
n
n
n
n
i
n
i
n
n
n
n
n
n
n
n
K
K
K
b) Dôkaz (priamy):
Predstavme si, že by sme vypísali zoznam všetkých
1
2
−
n
neprázdnych podmnožín
množiny
{
}
n
A
,
,
2
,
1
K
=
. Ko
ľ
ko
č
ísel by sme pritom napísali? Je zrejmé, že každé z
č
ísel
n
,
,
2
,
1
K
sme napísali rovnako ve
ľ
akrát, a to presne to
ľ
kokrát, v ko
ľ
kých podmnožinách sa
vyskytuje. ich po
č
et môžeme zisti
ť
nasledujúcou úvahou: Každú podmnožinu množiny
A
obsahujúcu prvok
k
môžeme zapísa
ť
v tvare
{ }
k
A
k
∪
, kde
k
A
je
ľ
ubovo
ľ
ná podmnožina
(
)
−
−
1
n
prvkovej množiny
{ }
k
A
−
. Týchto podmnožín je
1
2
−
n
, teda každé
č
íslo
A
k
∈
napíšeme
−
−
1
2
n
krát. Ke
ď
že
č
ísel je spolu
n
, je celkový po
č
et napísaných
č
ísel
1
2
−
⋅
n
n
.
Teraz si predstavme, že by sme zoznam podmnožín množiny
A
robili systematicky –
pod
ľ
a po
č
tu prvkov. Najskôr vypíšeme všetky 1-prvkové podmnožiny. Tých je
1
n
a každá
obsahuje jedno
č
íslo. Potom vypíšeme všetky dvojprvkové podmnožiny – tých je
2
n
a každá obsahuje dve
č
ísla, teda pritom zapíšeme
⋅
2
2
n
č
ísel at
ď
. Spolu týmto postupom
napíšeme
(
)
⋅
+
−
⋅
−
+
+
⋅
+
⋅
n
n
n
n
n
n
n
n
1
1
2
2
1
1
K
č
ísel.
Ke
ď
že obe správne úvahy musia vies
ť
k rovnakému výsledku, je správnos
ť
danej
identity dokázaná.
2. príklad (179/Pr. 3)
Zadanie: Ko
ľ
ko je všetkých štvorciferných
č
ísel neobsahujúcich nulu, v ktorých dekadickom zápise
platí, že sú
č
et prvých dvoch cifier sa rovná sú
č
tu druhých dvoch cifier?
Riešenie:
Autor: Martin Slota
Zdroj: http://www.zones.sk
Používanie materiálov zo ZONES.SK je povolené bez
obmedzení iba na osobné ú
č
ely a akéko
ľ
vek verejné
publikovanie je bez predchádzajúceho súhlasu zakázané.
2/3
MATURITNÉ PRÍKLADY Z MATEMATIKY
M
ATURITNÝ OKRUH
16:
K
OMBINATORIKA
Ozna
č
me
M
množinu všetkých
č
ísel požadovaných vlastností,
i
M
nech je množina
štvorciferných prirodzených
č
ísel, v ktorých sa sú
č
et prvých dvoch aj druhých dvoch cifier rovná
i
.
Potom platí
18
3
2
M
M
M
M
∪
∪
∪
=
K
, pri
č
om
θ
=
∩
j
i
M
M
pre
j
i
≠
. Vy
č
íslime teda
i
M
pre
18
,
,
3
,
2
K
=
i
a použijeme pravidlo sú
č
tu.
Nech
i
M
k
∈
pre
10
≤
i
. Pre prvé dve cifry
č
ísla
k
máme možnosti
[
] [
] [
]
1
,
1
,
,
2
,
2
,
1
,
1
−
−
−
i
i
i
K
,
spolu
1
−
i
možností. Pre druhé dve cifry
č
ísla
k
máme tých istých
1
−
i
možností, pri
č
om vo
ľ
ba
druhej dvojice je nezávislá od vo
ľ
by prvých dvoch cifier. Pod
ľ
a pravidla sú
č
inu teda
( )
2
1
−
=
i
M
i
.
Nech teraz
i
M
k
∈
pre
11
≥
i
. Potom pre prvé dve cifry
č
ísla
k
máme možnosti
[
] [
] [
]
9
,
9
,
,
8
,
8
,
9
,
9
−
−
−
i
i
i
K
, spolu
i
−
19
možností, teda pre
11
≥
i
platí
(
)
2
19
i
M
i
−
=
.
Pod
ľ
a pravidla sú
č
tu potom dostávame
489
1
2
8
9
8
2
1
2
2
2
2
2
2
2
=
+
+
+
+
+
+
+
+
=
K
K
M
.
Č
ísel
požadovaných vlastností je teda 489.
3. príklad (180/5)
Zadanie: Nech
12
1
1
,
,
,
A
A
A
K
sú vrcholy pravidelného 12-uholníka. Ko
ľ
ko existuje
a) rovnoramenných
b) pravouhlých
c) tupouhlých
trojuholníkov s vrcholmi v týchto dvanástich bodoch?
Riešenie:
a) Ku každému z dvanástich vrcholov vieme dokresli
ť
práve 5
rovnoramenných trojuholníkov s vrcholmi v niektorých z ostatných
z dvanástich vrcholov (pozri obr.). Z každého z dvanástich vrcholov však
zostrojíme aj jeden rovnostranný trojuholník, ktorý tým pádom zarátame
z každého jeho vrcholu raz –
č
iže dohromady trikrát. Preto ho musíme
zárove
ň
dvakrát odráta
ť
. Rovnoramenných trojuholníkov je teda
P(vrcholov)*P(trojuholníkov
prislúchajúcich
jednému
vrcholu)
–
2*P(rovnostranných trojuholníkov) =
52
2
4
12
5
=
⋅
−
⋅
.
b) Pokia
ľ
si zoberieme jeden z priemerov kružnice dvanás
ť
uholníku
opísanej, všetky trojuholníky vytvorené s niektorým z
ď
alších vrcholov
budú pravouhlé (Tálesova kružnica; pozri obr.). Každému priemeru
prislúcha teda 10 trojuholníkov a priemerov je 6,
č
iže dohromady bude
pravouhlých trojuholníkov
60
6
10
=
⋅
.
c) Tupouhlých trojuholníkov vieme ku každému z vrcholov zostroji
ť
10,
a preto je ich celkový po
č
et
120
12
10
=
⋅
.
Autor: Martin Slota
Zdroj: http://www.zones.sk
Používanie materiálov zo ZONES.SK je povolené bez
obmedzení iba na osobné ú
č
ely a akéko
ľ
vek verejné
publikovanie je bez predchádzajúceho súhlasu zakázané.
3/3
MATURITNÉ PRÍKLADY Z MATEMATIKY
M
ATURITNÝ OKRUH
16:
K
OMBINATORIKA
4. príklad (181/9)
Zadanie: Na orienta
č
ný beh sa prihlásilo
n
pretekárov, medzi nimi aj Adamec, Behú
ň
a Cerový.
Pretekári vybiehajú na tra
ť
jednotlivo, v pevných intervaloch. Ur
č
te, ko
ľ
kými spôsobmi možno
zostavi
ť
rozvrh štartov tak, aby žiadni dvaja z menovaných pretekárov neštartovali bezprostredne
po sebe.
Riešenie:
P (žiadni dvaja neštartujú po sebe) = P (všetkých štartovacích rozvrhov) – P (niektorí dvaja štartujú
v
ľ
ubovo
ľ
nom poradí po sebe) + P (všetci traja štartujú v
ľ
ubovo
ľ
nom poradí po sebe) =
(
)
(
)
(
)
(
)
!
2
6
!
1
6
!
!
2
!
3
!
1
2
3
!
2
!
−
⋅
+
−
⋅
−
=
−
⋅
+
−
⋅
⋅
−
n
n
n
n
n
n
.
5. príklad (181/11)
Zadanie: Ko
ľ
kými spôsobmi možno
č
íslo
6
10
rozloži
ť
na sú
č
in troch prirodzených
č
inite
ľ
ov, ak berieme
do úvahy aj ich poradie?
Riešenie:
Ke
ď
že
⇒
⋅
=
6
6
6
5
2
10
všetky h
ľ
adané
č
ísla budú v tvare
{
}
(
)
6
,
,
2
,
1
,
0
,
5
2
K
∈
⋅
j
i
j
i
. Pri vytváraní
trojíc
č
inite
ľ
ov, ktorých sú
č
inom je
6
10
, v podstate rozdelíme šes
ť
dvojok a nezávisle na tomto
rozdelení aj šes
ť
pätiek medzi h
ľ
adané
č
initele. Po
č
et rôznych trojíc
č
inite
ľ
ov sa teda bude rovna
ť
po
č
tu rôznych rozdelení dvojok znásobenému po
č
tom rôznych rozdelení pätiek medzi
č
initele.
Predstavme si teraz, že máme dve prepážky rozde
ľ
ujúce jednotlivé
č
initele a šes
ť
dvojok, ktoré
medzi alebo za tieto prepážky dávame. Tým pádom v podstate máme osem „vecí“, ktoré sa
snažíme usporiada
ť
v
ľ
ubovo
ľ
nom poradí. Zárove
ň
je nám však jedno, ktorá dvojka bude kde a tiež
ktorá prepážka bude kde. Po
č
et rôznych rozdelení dvojok bude teda zodpoveda
ť
č
íslu
28
!
6
!
2
!
8
=
⋅
.
Správne matematicky povedané sme vypo
č
ítali permutácie s opakovaním prvkov dvoch druhov,
pri
č
om po
č
et prvkov jedného druhu je 6 a po
č
et prvkov druhého druhu je 2. Zápis:
( )
2
,
6
P
.
Výpo
č
et po
č
tu rôznych rozdelení pätiek je úplne rovnaký až na to, že namiesto dvojok
rozde
ľ
ujeme medzi
č
initele pä
ť
ky.
Celkový po
č
et výberu trojice
č
inite
ľ
ov je teda
784
28
28
=
⋅
.