PRÁZDNINY S JABLOŇOU

1. J. Mihalkovič patril medzi tzv. konkretistov, básnikov, ktorých čítame „cez zmysly“. Zhodnoťte funkčnosť zmyslových obrazov v nasledujúcej básni. Opíšte, ako na vás báseň pôsobí.

2. J. Mihalkovič prekladal, okrem iných, aj poéziu J. A. Rimbauda. Ktorý výrazný prvok rimbaudovskej poetiky sa v básni prejavuje?

Strom, ktorý spomínam, podopierala barla.

Obloha bola zlá a slnko ako päsť.

Jabloň sa hýbala, už mala vrabca niesť,

a vrabec pískal, kým ona hlasno starla.

Na kúsok od seba som videl na stene

lomený modrý tieň, ktorý sa nižšie kládol.

Obloha praskala, a keď som kolmo vzhliadol,

do oboch očí mi spúšťala prstene.

Z horľavých sliviek popustila smola.

Vzduch pohol plachty, za ktoré záhrada

s ovocím prezretým ľútostne zapadá.

Živica tiahla z nej jak z dedinského stola.

Záhrada s trávou, s kľudnými stromami,

s plesnivým plotom, po ktorom mravce lezú,

s krvavou malinou, s horkastou chuťou bezu.

Aj zvädnutý ma chorobne omámi.

Bol by som ležal jak drevo do večera

v šťavnatom čase, žeravý tak ako prv,

keď doňho zrazu vytryskla moja krv.

Z jablone klesali dve vytrúsené perá.

Žliabok si hľadala, vykríkla červená,

svietila, hlboko kvapkala z môjho nosa.

V haluziach zašermovala osa.

Zdvihol som telo, pálili ma ramená.

Na šľapách letím, sekla ma tráva sladká,

sklonený dopredu, tvár kladiem na ruku.

Počul som dutý pád, patriaci jablku.

V kuchyni nad vodou ma potom našla matka.

---