Avantgardnosť v programe a tvorbe Ladislava Novomeského (výklad, ukážky, úlohy)
1) Pozorne si prečítajte báseň Slúžka.
Slúžka
Ja,
furko mária,
prišla som s mnohými na svet,
aby sme žalovali:
na boha,
na ľudí,
že na tvár dvoje lesklých očí dali,
a dušu,
srdce,
ktoré nás strašne dusí,
nám dosiaľ nevyrvali z hrudi,
že celý svet sa vidieť, dýchať musí.
K buclatým deťom
nedošli traja králi,
len ľudia blízki
k tým detským slabým nôžkam do kolísky
šedivé málo dali
a dnes
a teraz
my z toho mála nič sme nedostali.
Dve oči
zviazané k hrane dreveného šafľa
neuzrú nikdy na striebre steny
Helenu Makovskú
v úlohe nevernej ženy
a očiam lhať sa musí,
že v svete krásy neni.
Nás špinavá chladnosť kuchýň chová,
ona je mŕtva, nemá,
nikdy nám nepovie:
v Paríži tančí Yvetta Gilbertová
a očiam lhať sa musí,
že svet radosti nemá.
Od hrany šafľa k radosti
neschodná vedie cesta,
studený zákon odvážnych
tak kruto,
kruto trestá.
A oči, srdce, ktoré v tele máme,
ktoré v nás chladnosť kuchýň nezadusí
a chtivú chtivosť nedoláme,
raz povie,
aby sme si vzali
to, čo sme v svete nedostali,
bo život
raz sa chutnať musí.
Z kuchyne k radosti
neschodná vedie cesta
a zákon odvážnych
tak kruto,
kruto trestá.
Lež sladko chytiť v dlane
raz krásu,
radosť malú,
a potom,
potom
nech prsty primknú k ústam fľašu
veronálu.
Ja,
furko mária,
prišla som na svet,
aby som žalovala,
že z krásy v svete dostala som málo,
z radosti života sa mi nedostalo
a šťastia som si neurvala,
že musela som bdieť,
keď som chcela sniť,
a plakať,
keď sa mi chcelo smiať.
Len to neviem:
prečo som musela žiť
a prečo umierať.
2) Pokúste sa stručne vysvetliť, čo má báseň Slúžka spoločné so sociálnymi baladami J. Wolkra.
....................................................................................................................................................................
....................................................................................................................................................................
3) Podľa Jána Zambora je Novomeský básnik s univerzálnym chápaním sociálnych problémov ako túžby jednotlivca po šťastí. Platí to aj pre báseň Slúžka? Argumentujte.
....................................................................................................................................................................
....................................................................................................................................................................
....................................................................................................................................................................
4) Vysvetlite, ako chápete neobvyklý pravopis mena hlavnej hrdinky „furko mária“.
....................................................................................................................................................................
....................................................................................................................................................................
Prvá vlna slovenskej literárnej avantgardy dospela k najlepšiemu výrazu v poézii aj jej hlavným predstaviteľom v rovine programovej aj umeleckej sa stal Ladislav Novomeský (1904 - 1976). Občianskym povolaním ľavicový novinár Novomeský zanechal po sebe rozsiahle publicistické dielo (zásluhou editora Karola Rosenbauma vyšlo v rokoch 1969 - 1993 v šiestich zväzkoch),
z ktorého možno excerpovať aj jeho náhľady na umenie a v rámci nich aj jeho programovú koncepciu avantgardnosti v literatúre. Sám ju gnómicky v spomienkovej poéme na vzrušujúci nástup umeleckých avantgardných hnutí v poprevratovom Československu Vila Tereza (1963) vymedzil ako „poéziu revolúcie a revolúciu poézie“. Prvá časť tejto gnómy nie je v súlade
s programom poetizmu, ktorý hlásal vylúčenie akejkoľvek ideovosti z básne a jednostrannú orientáciu na estetické a felicitologické aspekty. Avšak v syntetických skladbách Akrobat a Edison (1927) aj sám tvorca poetizmu Vítězslav Nezval obohatil jeho pôvodnú koncepciu o oslavu tvorivej práce. Špecifikum Novomeského poetistickej tvorby spočívalo práve v jej sociálnej funkčnosti.
5) K akému literárnemu prúdu zaraďujeme Laca Novomeského v rámci medzivojnového obdobia?
....................................................................................................................................................................
6) Aké bolo Novomeského občianske povolanie? ....................................................................................
7) Novomeský svoju koncepciu avantgardnosti definoval ako „poéziu revolúcie a revolúciu poézie“. a) Uhádnete, v ktorej revolúcii videli ľavicovo orientovaní medzivojnoví básnici poéziu?
....................................................................................................................................................................
b) Ako jedným slovom (pojmom) pomenujeme revolúciu poézie v medzivojnovom období?
....................................................................................................................................................................
c) Vyberte správnu odpoveď z dvoch alternatív:
Laco Novomeský bol pravicovo/ľavicovo a avantgardne/tradicionalisticky orientovaný básnik.
Signálnou básňou Novomeského básnickej prvotiny Nedeľa (1927) bola rovnomenná pásmová skladba Nedeľa, ktorá zaujíma výnimočné miesto nielen v osobnom vývine autora, ale aj v celkovom smerovaní medzivojnovej slovenskej poézie. Tak ako v polytematickom Apollinairovom Pásme, s ktorým sú spojené začiatky moderného lyrizmu, aj základným stavebným princípom Novomeského Nedele je radenie útržkov bezprostrednej životnej empírie do súvislého poetického prúdu rozmerného, párne rýmovaného textu, založeného prevažne na hovorovej syntaxi:
Okrem hviezd do noci pri dráhe železnej
žiarovka svetlom zvoní,
raz modrá, zelená, červená; farby si
premieňa jak mladé chameleóny.
Priateľ si zapáli cigaretu a vtipy robí si
z noci a šera,
ja jeho milenke s pátosom rozprávam
preklady z Apollinaira,
hoc veľmi dobre viem, že ju verš nijako
nezaujíma,
ale je noc a my sami sme, potom
je psovsky a mizerne zima ...
Zjednocujúcim princípom lyrického prúdu v Novomeského Nedeli je časovo-priestorová konzistentnosť stvárňovaného „príbehu“ - prechádzky po dunajskom nábreží s následným posedením v hostinci K dvanástim slzičkám Márie panny. Svojou vizuálnosťou, uvoľnenou imagináciou a nepatetickou oslavou prostých ľudských radostí predznamenala poetistickú etapu v tvorbe Laca Novomeského, ktorá vyvrcholila v zbierke Romboid (1932) a čiastočne presiahla aj do zbierky Otvorené okná (1935).
8) Ako sa volá Novomeského knižný debut? ............................................................................................
9) Ktoré znaky pásma nachádzame v pásmovej skladbe Nedeľa? Pomocné otázky:
a) Čo je základným stavebným princípom Nedele?
........................................................................................................................................................
b) Spojenie „párne rýmovaný text“ označuje rým:
(A) striedavý (B) obkročný (C) združený (D) prerývaný
c) Nájdite v básni Nedeľa niekoľko príkladov na asonanciu.
........................................................................................................................................................
d) Prvky ktorého štýlu pozorujeme vo výstavbe vety básne Nedeľa?
(A) hovorového (B) publicistického (C) rečníckeho (D) administratívneho
e) Vyjadrite jedným slovom, čo tvorí zjednocujúci princíp básne Nedeľa: .......................................
10) Aký básnický tróp využil Novomeský v úvode Nedele na zobrazenie noci? Všimnite si, že aj neskôr v zobrazovaní noci tento tróp dominuje.
11) Pozorne si prečítajte báseň Nedeľa. Teraz neriešite žiadnu úlohu, len si spomeňte na Apollinaira a Nezvalovho Edisona.
12) Vedeli by ste pomenovať niekoľko spoločných čŕt Edisona a Nedele?
....................................................................................................................................................................
....................................................................................................................................................................
....................................................................................................................................................................
13) Nájdite v básni niekoľko príkladov na modernú obraznosť (spájanie slov vzdialených významov).
....................................................................................................................................................................
....................................................................................................................................................................
Pre zbierku Romboid a v širšom zábere pre celú jeho poetistickú tvorbu je príznačná bezmenná vstupná báseň s incipitom Pri kotrmelcoch opíc, v ktorej sa burleskná hravosť miesi s nostalgiou za uplynulým detstvom a s náznakmi citových disonancií, niekedy vyúsťujúcich až do tragických polôh pri dotykoch s drsnými hranami individuálnej aj spoločenskej skutočnosti. Autor v nej
v súlade s noetikou a poetikou poetizmu enumeratívne radí motívy z detstva, využívajúc pritom namiesto rýmov a asonancií bohatú vnútornú eufóniu veršov. V básni sa dômyselne využíva sémantika geometrických tvarov, pričom kruhové, príp. guľové motívy sa združujú so sympatickými spomienkami na detstvo, zatiaľ čo romboid, „obraz kosý, skrivený“, signalizuje rušivý prvok, presah od detskej bezstarostnosti do konfliktového sveta dospelých. O poetickej orientácii Novomeského zbierky Romboid svedčí aj zvýšený dôraz na eufonickú inštrumentáciu verša, ktorá miestami, napr. v básni Slnce na vodách, vyústila až do artizmu:
Klin výšin syčí šípy bystriny,
jazzuje žvatlavý džavot riav,
krok gondôl klokoce tokom potokov
pod plotom topoľov
a balád balvany valia vlny valného Dunaja:
hujaja,
do mora,
do mora,
hujaja.
Pre uvedené znaky sa zbierka Romboid často spája s vyvrcholením poetizmu v slovenskej poézii. Toto zistenie však nemožno absolutizovať ani v zmysle časovom, ani v zmysle typologickom. Ako už bola zmienka, hlavným poznávacím znakom poetistickej básnickej avantgardy bol felicitologický aspekt, t. j. v podstate bezproblémový, hedonistický prístup k svetu a životu, ktorý aj keď Novomeskému nebol bytostne cudzí, nikdy netvoril dominantu jeho básnickej a ľudskej osobnosti. Za jeho „neskonalou“ láskou k veciam i vecičkám sveta, ktorú už ako devätnásťročný tak sugestívne vyslovil vo svojej autobiografickej Básni, vždy rezonovala aj sociálna a existenciálna reflexia. Dokonca báseň Slnce na vodách s priamo modelovými znakmi poetistickej veršovej (eufónia) a kompozičnej (montáž) faktúry svojím motívom slnca - samovraha patrí k najdepresívnejším Novomeského básňam. Podobné paradoxy a či iba zdanlivé paradoxy nebývajú zriedkavým javom ani u iných silných umeleckých osobností.
Pre úplnosť poznania podielu Ladislava Novomeského pri modernizácii i a europeizácii slovenskej literatúry nemožno aspoň nespomenúť jeho impozantnú kultúrnu a literárnu publicistiku, v ktorej mu prichodilo čeliť rôznym nástrahám a nebezpečenstvám najmä zo strany silnejúcej medzinárodnej hrozby fašizmu. Jeho programová zásada, prednesená na Kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach r. 1936: „Nevyhnutnosť korešpondovania nášho kultúrneho diania so svetovým kultúrnym pohybom pokladáme za axiómu, za nevyhnutný predpoklad počinov, nárokujúcich si označenie kultúrnosti“, obstála v previerke času a dáva zároveň odpoveď na otázku vzťahu Ladislava Novomeského k domácej recepcii európskych umeleckých avantgárd.
14) K akému avantgardnému smeru zaraďujeme Novomeského zbierku Romboid? ...............................
15) Aký je názov vstupnej básne tejto zbierky? ........................................................................................
16) Čo v tejto básni využíva Novomeský namiesto rýmov a asonancií?
....................................................................................................................................................................
17) Pozorne si prečítajte vstupnú báseň zb. Romboid - začína sa „Pri kotrmelcoch opíc“ a riešte úlohy.
a) Vysvetlite sémantiku (významy) geometrických tvarov v básni. Uvádzajte príklady.
....................................................................................................................................................................
....................................................................................................................................................................
....................................................................................................................................................................
b) Čo má podľa vás na mysli autor študijného textu, keď hovorí o občasnom „artizme“ Novomeského?
....................................................................................................................................................................
....................................................................................................................................................................
Pri kotrmelcoch opíc
na dávne detstvá spomíname:
bláznovstvá zabudnuté.
Odišli lode africké.
Komediantská opica starého verklikára,
tá drobná Kiki,
umrela túhou po vlasti.
Zbohom a zbohom, detstvá praveké.
Lež nikdy nie sme bez nich:
korheľské kotrmelce Villonove,
podobné slučke šibenice,
na tej mal visieť jeho život,
i život Janka Kráľa.
A fantázie markíza de Sade,
podpaľujúce Paríž
pre potlesk galérie
v oblokoch Bastilly.
Alebo život a smrť Vazir Muchtara,
či tvoje strofy, milý Nezvale,
a tisíc iných mozaík.
Do nebies horí pomník detských pošetilostí:
guľatých tvárí,
guľatých sĺz,
kruhov a kolies na zrkadlách vôd,
rozbitých štrkom okrúhlym,
kotúčov dymu z prvých cigariet...
Keby Zem bola podkutá hračkami detstva,
prestane písať večné elipsy
a v kruhoch hrísk sa rozkotúľa:
Kolo, kolo mlynské, za štyri rýnske...
Tisíc ráz zbohom, detstvá nedávne,
bláznovstvá zabúdame.
Nepýtajte sa decka: akože sa stalo,
keď smútok jeho plače nad hračkou zlámanou.
Kruhy sa zlomili vo štyroch uhloch.
Hľa: obraz kosý, skrivený:
romboid - zlámané trosky detských hier.
Nedeľa
Noc chce mať z tichosti pobrežia pôžitok,
a preto pricvála klusom,
šaty z tmy na seba oblečie, rúcho si hviezdami
ozdobí a povie: tu som.
Noc taká rozmarná: tu sa chce u topiť v tichu
a v pobrežia kráse
a v meste nechá sa pohostiť hlučnom a veselom
na hodokvase.
Okrem hviezd do noci pri dráhe železnej žiarovka
so svetlom zvoní,
raz modrá, zelená, červená; farby si premieňa
jak mladí chameleóni.
Priateľ si zapáli cigaru a vtipy robí si z noci a
šera,
ja jeho milenke s pátosom rozprávam preklady
z Apollinaira,
hoc veľmi dobre viem, že ju verš nijako
nezaujíma,
ale je noc a my sami sme, potom je psovsky
a mizerne zima,
a vtedy človeku veselý verša zvuk podivne
do ušú zneje.
Ale my vieme, že cigarou, veršami človek sa
nikedy nezohreje,
a potom: navečer človeku dlhý chod určite
do nohy vstúpi,
po dlhej prechádzke i ten hosť nezvaný - hlad -
na nás doista vycerí zuby.
Ó, jako sladko je vtedy si posedieť v hostinci
„K dvanástim slzičkám Márie Panny“,
na ústa prilepiť pohár a cítiť sa, akoby boli
sme sami,
ale tu okrem nás desiati vojaci peniacom
pri pive sedia,
hovoria o láske, o práci, o víne, však iste reč
svoju nedopovedia,
bo človek človeku srdce si nikdy dokorán
nepootvára
a na stôl k poháru položí z duše kus, aby však
predsa sa úplnou zdala.
Snáď v celom živote človek len jediný jeden
raz úprimne srdce si zverí,
milenec milenke, kým títo ramená túžobne vrelému
objatiu nerozostreli,
ale tí milenci o svojej o láske tak mnoho vecí
si povedať majú,
že potom na veci ostatné, na všedné, tak ľahko,
ľahučko pozabúdajú.
Na stolci bukovom sediaci starec si osvojil
veselej radosti zvyky,
pretože starý je, tak svoju radosť si po kuse
ukladá do harmoniky,
a nám tá mizerná pesnička lahodí, hoci je
zodratá, stará,
lebo my, my chasa veselá, kradneme z radosti
slepého harmonikára.
Veď často nadšene vravíme o veciach, čo
predtým nikedy nevideli sme,
povedzme o chráme z gotiky doby, čo ťahy má
vážne a prísne,
lebo i dnešok má pôvaby, ale tie slúžia nám
k životu každodennému,
dobre je niekedy navštíviť minulosť, čo tvár
má mŕtvu a nemú,
a pri tej mŕtvote riecť si: i to bola, to bola krása,
hoc už dnes človeku niekedy tak veľmi podivnou
zdá sa,
nuž ale čím bol spestrený život náš, čo by sa
na ňom nám lákavým zdalo,
keby tak prúdenie kontrastných svetiel do
hmie1 sa nikedy nepousmialo.
Do nášho života napätie, výstup, pád, boj a mier
nalieva sily,
a predsa žiť ešte chceme, ešte sme telo si do
rakvy neuložili!
Tak isto nádherným zdá sa nám bubna zvuk,
keď velí do tanca k shimmy,
ako keď bača sa namáha k odzemku s gajdami
nafúkanými.
Ale nik na svete v hostinci nevyži1 pri láske,
víne a speve
a môjho priateľa milenka na domov, na otca,
na matku zabudnúť nevie,
lebo len básnici hovoria: milovať, milovať,
potom hoc svet nech sa zrúti,
milovať, v láske žiť, kým v ruky studené
kríž smrti do rakvy nepodajú ti,
milovať, v láske žiť, kým do dna vypiješ
života červený kalich,
užívať všetku slasť, ktorá tu na svete čaká nás
nedokonalých.
Však vždycky básnici tvorili a dali vždycky
viac teórie,
a môjho priateľa milenka životom skutočným,
prakticky žije.
Noc ešte väčšmi si zvraštila čelo, keď do rúk
krčmárka klobúky dala
a môjho priateľa milenka milenke triezvej
sa nepodobala.
Noc chce byť samotná, a preto ľudí z nábrežia
zahnala domov,
sama sa rozbehla po kraji, vznáša sa nad vodou
a v tôni zvädnutých stromov.
Námorník na puške s bodákom bujaré myšlienky
za ruku vodí,
breh rieky tichý je, iba keď vlny na Dunaji
zaškrípu pod ťarchou nákladných lodi.
disonancia - nesúzvuk, neľubozvuk, pren. nesúlad, nezhoda, nesúhlas
eufónia - ľubozvučnosť, ľubozvuk
gnóma - stručne vyjadrená múdrosť, myšlienka, porekadlo, príslovie, sentencia
hedonistický - zmyselnícky, pôžitkársky
incipit - začiatočné slová, úvod
romboid - kosodĺžnik
shimmy - pís. aj šimy - druh moderného temperamentného tanca
Použitá literatúra: Kasáč, Z.: Slovenská literárna avantgarda. Banská Bystrica: Metodické centrum, 1996.